Rozhodnuté bolo na súde Špecializovaný trestný súd
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miroslav Mazúch
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 6T/2/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9523100076
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2023:9523100076.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Mazúcha a členov
senátu JUDr. Ruženy Sabovej a JUDr. Renáty Greif Radovčičovej v trestnej veci proti C.. M.. S. G. pre
obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 26. júna 2023 v Pezinku takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný C.. S. G., nar. XX.XX.XXXX E. T., trvale bytom C. L. Y. Č.. XX, t.č. vo väzbe v ÚVV Košice,
u z n á v a sa z a v i n n é h o, ž e
najneskôr od septembra 2022, z doposiaľ presne nezisteného motívu, úmyselne pripravoval usmrtenie
viacerých osôb a to spolužiakov zo Základnej školy v Mníšku nad Hnilcom, menovite mladistvých V..
J.., D.. K.., S.. Y.., B.. B.., C.. Š.., S.. Š.., J.. P.., maloletých G.. C.. S. D.. G.. a členov pedagogického
zboru, C.. X. F. a S. C., tak, že im všetkým chcel zaťať sekerou do hlavy, odrezať im hlavy a tieto
vyhodiť von oknom, za týmto účelom si dňa 13. októbra 2022 pred vyučovaním do budovy školy medzi
osobnými vecami priniesol záhradnícku sekeru, ktorú chcel použiť na spáchanie skutku po ukončení
tretej vyučovacej hodiny, o páchaní skutku sa utvrdzoval a vyžadoval pomoc od K..T.. S. D..G.., pričom
k spáchaniu skutku nedošlo len z toho dôvodu, že počas tretej vyučovacej hodiny došlo ku kľúčovému
zásahu asistentky učiteľky S. C., ktorá zabezpečila pedagogický dozor a evakuovala celú 8. A triedu
z učebne bez osobných vecí žiakov, učebňu uzamkla, na základe čoho obvinený v plánovanom čase
vykonania skutku nemal prístup k zbrani a konkrétnemu miestu ako súčastiam skutku,
t e d a
pripravoval úmyselné usmrtenie viacerých osôb, najmä detí s vopred uváženou pohnútkou,
č í m s p á c h a l
obzvlášťzávažnýzločinúkladnejvraždypodľa§144ods.1,ods.2písm.c),písm.d)Trestnéhozákona,s
poukázaním na § 138 písm. j) Trestného zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný
v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.
Z a to sa o d s u d z u j e
Podľa § 144 ods. 2, § 117 ods. 1, 2, § 39 ods. 2 písm. a), c), § 36 písm. j), l), n), § 38 ods. 3 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) mesiacov.
Podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. ml. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u
j e do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. ml. obžalovanému u k l a d á ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mladistvému obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia veci - mobilný
telefón značky Xiaomi, model XXXXXXXXUY (O. XX G. XXXX) v priesvitnom obale s IMEI 1: XXX XXX
XXX XXX XXX, W. X: XXX XXX XXX XXX XXX bez SIM karty.
Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. u k l a d á zúčastnenej osobe D. G., L.. XX.XX.XXXX, P. J. C. L. Y.
Č.. XXX zhabanie veci - sekera s pogumovanou rúčkou oranžovo čiernej farby.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal 24.02.2023 pod spisovou značkou VII/1 Gv 125/22/1000
- 57 obžalobu na C.. S. G. pre skutok právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy
podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona a na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1
Trestného zákona.
Obžaloba a výzva na predkladanie dôkazov boli ml. obžalovanému S. G. doručená 10.03.2023,
obhajcovi I.. Č. 13.03.2023, zákonnej zástupkyni I. G. 09.03.2023, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Gelnica 09.03.2023.
Predseda senátu obžalobu, výzvu na predkladanie dôkazov a príslušné poučenia v zmysle Trestného
poriadku doručil aj poškodeným C.. X. F., S. C., zákonným zástupcom maloletých poškodených W.
J., C. T., O. Y., B. D., C. Š., S. Š.E., C. P., S. C., C. G. a zúčastnenej osobe D.O. G.. Orgány činné
v trestnom konaní v prípravnom konaní porušili práva poškodených a zúčastnenej osoby, keď ich o
právach a povinnostiach v tomto konaní nepoučili a výkon ich práv v prípravnom konaní im vôbec
neumožnili. Dopustili sa tak procesnej chyby na ujmu týchto osôb, avšak táto podľa súdu nebola tak
závažného charakteru, pričom sa netýkala priamo ml. obžalovaného, ktorá by mala nevyhnutne za
následok, že súd by podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku musel obžalobu odmietnúť a
vrátiť vec prokurátorovi. Súd toto pochybenie napravil v súdnom konaní a s uvedenými osobami konal
pri rešpektovaní všetkých ich práv v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Senát konal so zastupujúcou členkou JUDr. Renátou Greif Radovčičovou podľa III. oddielu Rozvrhu
práce na rok 2023 v časti „sudcovia zloženie senátov a súdnych oddelení“, pretože riadny člen senátu
JUDr. Jozef Pikna je dlhodobo neprítomný (rodičovská dovolenka), s čím ml. obžalovaný, obhajca,
zákonná zástupkyňa i ÚPSVaR súhlasili.
Obžalovaný ml. a jeho obhajca boli pred prednesom obžaloby oboznámení s celými údajmi maloletých,
uvedených iba iniciálami v podanej obžalobe a vyhlásili, že majú plnú vedomosť o tom, akému
skutkovému zneniu v podanej obžalobe sa majú brániť.
*******
Obžalovaný C.. S. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že: „Ja som vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe.“ Na následne položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c),d),f),g) a h) Tr. por.
odpovedal spôsobom „áno“. Prokurátor, obhajca, zákonná zástupkyňa i ÚPSVR zhodne navrhli, aby súd
vyhlásenie ml. obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal.
Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie ml. obžalovaného S. G., že je vinný zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
výrokom o ochrannom opatrení a výrokom o náhrade škody. Ml. obžalovaného súd uznal za vinného v
zmysle podanej obžaloby, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku
uvedeného v obžalobe, prokurátor obhajca, zákonná zástupkyňa i ÚPSVaR navrhli vyhlásenie prijať a
vyhlásenie ml. obžalovaného zároveň zodpovedalo zaobstaraným dôkazom v predloženom spise.
Konanie obžalovaného súd kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods.
1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a na §
139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaný v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona.
*******
Obžalovaný ml. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že svoje konanie ľutuje. V budúcnosti chce začať
odznovaavyštudovaťškolu.Rádbysavrátildomovatešísanato.Vovýkoneväzbymádobrésprávanie,
aj keď býva občas nervózny. Bol dvakrát hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v
Trenčíne a berie predpísané psychiatrické lieky. Mobilný telefón, ktorý bol v konaní zaistený patril jemu.
Zaistená sekera patrila jeho krstnému D.M. G..Znalec C.. E. T. z odboru psychológie na hlavnom pojednávaní predniesol písomne
podaný znalecký posudok, pričom sa pridržiaval všetkých jeho záverov a na tieto sa v celom rozsahu
odvolal. Obžalovaný mladistvý sa rozvíja výrazne k disharmonickej osobnostnej štruktúre. Je introvert,
schizoidný, egocentrický, instabilný a podozrievavý. Svoj život vníma tragicky. Má problém vcítiť
sa do druhého človeka. Jeho emocionalita je labilná, má úzkostné depresívne ladenie, vrátane
opakovaných samovražedných myšlienok, ktoré sa transformovali minimálne do sebapoškodzujúceho
správania, či až do samovražedného pokusu. Má sklon prežívať emočný diskomfort a somatizovať
prežívanú úzkosť. Nedisponuje zrelou zručnosťou ako spracovať svoje negatívne emócie. Obžalovaný
mladistvý má zvýšenú tendenciu správať sa agresívne a hostilne. Je zaujatý hororovými a brutálnymi
témami. Nie sú však prítomné znaky psychotického ochorenia a má primeraný kontakt s realitou. Na
sexuálne vyzývavé podnety môže reagovať neprimerane, vrátane agresívnych reakcií. Blízke sociálne
vzťahy sú zaťažené úzkosťou. S vyšetrovaným skutkom mal obžalovaný mladistvý spojené intenzívne
nespracované emócie, keď sa cítil byť spolužiakmi provokovaný a ponižovaný. Bavilo ho, že sa ho
ľudia boja. Fantáziami o zabíjaní spolužiakov sa zaoberal už minimálne niekoľko mesiacov pred
vyšetrovaným skutkom. Malo ísť o brutálny spôsob zabíjania sekerou. Pravdepodobnou motiváciou
vyšetrovaného deliktu bola špecifická kombinácia disharmonickej osobnostnej štruktúry, sociálnej
situácie a fascinácie sadistickým a brutálnym správaním. Znalec v rámci resocializácie odporučil
dlhodobé psychoterapeutické vedenie a zároveň kontroly jeho psychosexuálneho vývinu. Dospel k
záveru, že obžalovaný mladistvý sa môže naučiť žiť s týmito ťažkosťami. Z hľadiska duševného zdravia
obžalovaného mladistvého by bol pre neho prospešný kratší trest a dlhšia liečba. Už väzobné stíhanie
bolo pre neho kultúrnym šokom a určitou výstrahou.
Znalec z odboru psychiatrie I.. C.. I. A., C. na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok,
pričom sa pridržiaval všetkých jeho záverov a na tieto sa odvolal. Dospel k záveru, že obžalovaný
mladistvý netrpí duševnou chorobou, alebo poruchou v pravom slova zmysle - psychózou. Mladistvý
je nezrelou, disharmonicky sa vyvíjajúcou osobnosťou s rysmi introvertnosti, schizoidity, egocentrizmu,
podozrievavosti, hostility, konfliktnosti, lability, zo zaujatím až fascináciou hororovými a brutálnymi
témami, agresívnymi, sadistickými fantáziami voči zvieratám a ľuďom, dokonca s témou kanibalizmu.
Obžalovaný mladistvý nedokáže svoje emócie a fantázie primerane spracovávať. Dlhodobo sa u neho
prejavujú úzkostne - depresívne prežívania, samovražedné úvahy a zhoršujú sa u neho bolesti hlavy.
Uvedené sa prejavovalo aj v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu činu. Rozpoznávacie schopnosti
boli síce u mladistvého obžalovaného neporušené, ovládacie schopnosti mladistvého obžalovaného
však boli podstatnou mierou znížené, nie však vymiznuté a to pod vplyvom agresívnych, sadistických
fantázií s prihliadnutím na jeho vek a celkovú osobnostnú nezrelosť. Voľba prípadného plánovaného
útoku reaktívne súvisela s dlhšie trvajúcim pocitom neprijatia v kolektíve a konfliktnými vzťahmi
mladistvého obžalovaného zo spolužiakmi v triede, neopätovaním erotických sympatií a túžbou
vykonať niečo obdivuhodné. Pobyt obžalovaného mladistvého na slobode je pre spoločnosť aj v
súčasnosti nebezpečný a je mu nevyhnutné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Za prognosticky priaznivé faktory možno považovať dostatočné intelektové schopnosti, neprítomnosť
duševnej choroby v zmysle psychózy, neprítomnosť alkoholovej alebo drogovej závislosti, kriminálnej
minulosti, domáce zázemie a nízky vek obžalovaného mladistvého, v ktorom je možné jeho ďalší vývin
ešte pozitívne terapeuticky ovplyvniť. Prognosticky nepriaznivými faktormi sú charakter trestnej činnosti,
ktorá mala byť pripravovaná a disharmonicky sa vyvíjajúca osobnosť. Za predpokladu podrobenia sa
intenzívnej a dlhodobejšej psychiatrickej liečbe je resocializačná prognóza pozitívna a riziko recidívy
stredne vysoké. Obžalovaný mladistvý je terapeuticky a prevýchovne ovplyvniteľný, pričom treba
prihliadnuť, že nedošlo k dokonaniu trestného činu. V čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu činu dosiahol
dostatočnú rozumovú a mravnú vyspelosť. U obžalovaného mladistvého nie je možné vylúčiť ani
sexuálnedeviantný vývin.V tomtočaseniesúvšakkdispozíciipodklady,ktorébydostatočneodôvodnili
odporúčanie nariadenia ochrannej sexuologickej liečby. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil, že
obžalovaný mladistvý trpí psychiatrickými diagnózami, ktoré sú zaradené v medzinárodnej klasifikácii
chorôbasúliečenépsychiatrami.Ideoporuchysprávaniavadolescenciianevyrovnanývývinosobnosti.
Podľa znalca v súčasnosti možno už viac pôsobiť na obžalovaného mladistvého výkonom ochranného
psychiatrického liečenia, najmä vzhľadom na jeho vek a skutočnosť, že bol a je vo v väzbe. Od
momentu vzatia do väzby obžalovaný mladistvý totiž neabsolvoval žiadnu liečbu, okrem riešenia určitých
ťažkostí v Nemocnici pre obvinených v Trenčíne. Bez absolvovania tejto liečby je mladistvý v súčasnosti
nebezpečný pre svoje okolie. Ak obžalovaný mladistvý bude spolupracovať, absolvuje postupne najskôr
ústavnú psychiatrickú liečbu, potom ambulantnú a budú mu podávané psychiatrické lieky, jeho prognóza
je kladná. Pri ochrannej psychiatrickej liečbe je dôležitý aj kontakt obžalovaného mladistvého so svojou
rodinou a sociálnym prostredím, v ktorom bude ďalej žiť, pretože ho bude potrebné pripraviť na vstupdo života po absolvovaní liečby, vrátane fungovania v jeho rodinnom a sociálnom prostredí, dokonca
aj na to, že sa môže stretnúť s poškodenými. Pokiaľ ide o jeho rodinu tá zabezpečovala zdravotnú
starostlivosť nadštandardne, pretože s ním často navštevovala zdravotnícke zariadenia, zaujíma sa o
neho a konanie, ktorého sa mal dopustiť bolo pre rodinu neočakávané a preto nevedeli vhodne reagovať.
Na hlavnom pojednávaní so súhlasom prokurátora aj obžalovaného mladistvého bol prečítaný znalecký
posudok zo skúmania zaisteného mobilného telefónu, zápisnica o vydaní vecí, oboznámené vecné
dôkazy i fotodokumentácia.
Podľa správ školy, Telovýchovnej jednoty, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny obžalovaný mladistvý
mal prevažne štandardné správanie, s výkyvmi vo svojom správaní a plnení si školských povinností.
Záznam v registri priestupkov, ani záznam v registri trestov nemá. Podľa prečítaných správ z výkonu
väzby zabezpečených v rámci prípravného i súdneho konania obžalovaný mladistvý dodržiava ústavný
poriadok, plní si všetky svoje povinnosti, nie sú s ním žiadne problémy počas výkonu väzby, ktorú
absolvoval v ÚVV Košice a asi 2 mesiace i v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne.
*******
Pri úvahách o druhu a výmere sankcií ukladaných mladistvému obžalovanému S. G. súd vychádzal
najmä z ustanovení §§ 144, 97,117, 118, 39, 36, 37, 38, 60, 73, 83 Trestného zákona. Uvedené
zákonné ustanovenia umožňujú za spáchaný obzvlášť závažný zločin uložiť mladistvému sankcie trest a
ochranné opatrenie. Pri účele trestu u mladistvého vystupuje do popredia najmä jeho výchovná funkcia
(individuálna prevencia), ale trest má zároveň pôsobiť aj na predchádzanie trestnej činnosti voči ďalším
osobám (generálna prevencia) a má primerane chrániť spoločnosť. Jeho uložením sa sleduje najmä cieľ
postupného začlenia mladistvého naspäť do rodinného a sociálneho prostredia. Trest, ktorý súd ukladá
mladistvému, musí byť primeraný a musí sa v jeho druhu a výmere vždy premietnuť, o akú osobnosť
ide, jeho vek, rozumová a mravná vyspelosť, osobné, rodinné a sociálne zázemie mladistvého. Tieto
zásady rovnako platia aj pri ukladaní ochranných opatrení, medzi ktoré patrí aj ochranné liečenie a
zhabanie veci. Ochrannými opatreniami sa má tiež pozitívne ovplyvňovať duševný, mravný a sociálny
život mladistvého obžalovaného. Trest a ochranné opatrenia vo svojej kombinácii musia pôsobiť na ml.
obžalovaného s cieľom naplnenia ich účelu vymedzeného zákonom.
Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení súd konštatuje, že obžalovaný mladistvý bol uznaný za
vinného z obzvlášť závažného zločinu v štádiu prípravy, za ktorý možno dospelému páchateľovi uložiť
trest na 25 rokov, alebo na doživotie. Z dôvodu, že obžalovaný mal v čase spáchania činu len 14 rokov
bolo možné ukladať mu trest odňatia slobody buď vo výmere 7 rokov až 15 rokov (§ 117 ods. 3 Tr. zák.)
alebo v trestnej sadzbe od 2 rokov do 7 rokov (§ 117 ods. 1 Tr. zák.). Súd po vykonanom dokazovaní
a jeho zhodnotení dospel k záveru, že neboli splnené všetky obligatórne zákonné podmienky uvedené
v § 117 ods. 3 Tr. zák. na ukladanie trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe 7 rokov až 15 rokov a
ukladanie trestu v uvedenej trestnej sadzbe by bolo aj neprimerané najmä s ohľadom na nízky vek
ml. obžalovaného a skutočnosť, že išlo iba o prípravu obzvlášť závažného zločinu. V prvom rade je
nevyhnutné uviesť, že aj keby boli naplnené všetky obligatórne zákonné podmienky podľa § 117 ods. 3
Trestného zákona, súd by nemusel ukladať obžalovanému mladistvému trest odňatia slobody v trestnej
sadzbeod7rokovaždo15rokov,pretožeideofakultatívnezákonnéustanovenie(„súdmôže“).Súdsíce
mohol uvažovať o obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútke konania ml. obžalovaného (objasnená najmä
znaleckým skúmaním), avšak k tomu treba podotknúť, že konal za podstatného zníženia ovládacích
schopností. Podľa názoru súdu však nebola splnená ďalšia zákonná podmienka uvedená v ust. § 117
ods. 3 Tr. zák. a to, že by trest odňatia slobody v trestnej sadzbe 2 roky až 7 rokov, v kombinácii s
ochranným ústavným psychiatrickým liečením na dosiahnutie jeho účelu nepostačoval. Senát v tomto
smere považoval za podstatné, že nedošlo k dokonaniu činu, mladistvý mal v čase činu len 14 rokov
a konal za podstatného zníženia svojich ovládacích schopností. Súd poukazuje pritom aj na závery
obidvoch znalcov, ktorí zhodne uvádzali, že na dosiahnutie účelu uložených sankcií u obžalovaného
mladistvého je prvoradá dlhodobá ochranná ústavná psychiatrická liečba, ktorá je nevyhnutná vzhľadom
najmä na jeho psychiatrické diagnózy a nízky vek a v tomto štádiu konania s prihliadnutím na dĺžku
vykonávanej väzby mladistvým pre naplneniu účelu sankcí je už primárne absolvovať psychiatrickú
liečbu.
Súd z týchto dôvodov postupoval, pokiaľ ide o výmeru trestu odňatia slobody podľa § 117
ods. 1 Tr. zák., zároveň však v spojení s § 118 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. a) písm. c Tr. zák.
pri úvahách, či pristúpi, alebo nepristúpi k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda pod 2 roky vychádzal najmä zo záverov znaleckéhoskúmania z odboru psychiatrie, odboru psychológie najmä ohľadom zdravotného ml. obžalovaného,
jeho výpovede a správach o jeho správaní v doterajšom výkone väzby. Obidvaja znalci sa zhodli v
tom, že doterajší výkon väzby predstavoval pre obžalovaného mladistvého „kultúrny šok“, bol veľkou
výstrahou a v súčasnom štádiu trestného konania aj po absolvovaní takmer deviatich mesiacov väzby je
pre dosiahnutie účelu sankcií a celkovú prevýchovu obžalovaného mladistvého a dosiahnutia ich cieľov
už dôležitejšie začať s ochranou psychiatrickou liečbou v ústavnej forme. Znalec z odboru psychiatrie u
obžalovaného mladistvého konštatoval podstatné zníženie ovládacích schopností, teda stav zmenšenej
príčetnosti. V čase spáchania činu, ale aj aktuálne pokiaľ ide o jeho zdravotný stav určil psychiatrické
diagnózy,ktorésúdiagnózamivzmyslemedzinárodnejklasifikáciechorôb,pričomobžalovanýmladistvý
musí aj v súčasnosti užívať lieky predpísané psychiatrom. Podľa správy ÚVV Košice z 25.05.2023 sa G.
vo výkone väzby správa slušne a disciplinovane, úlohy, nariadenia a príkazy plní, režim dodržiava. Jeho
formácia v podmienkach zmierneného režimu prebieha v požadovanom sociálnom smere. Súd najmä
z týchto dôvodov dospel k záveru, že doterajší výkon väzby spojený s odňatím slobody obžalovaného
mladistvého je dostatočný a vzhľadom na zmenšenú príčetnosť a jeho aktuálny zdravotný stav i
prihliadnutím na to, že išlo iba o prípravu mu mimoriadne znížil trest odňatia slobody postupom podľa
§ 39 ods. 2 písm. a), c) Tr. zák. lebo bol názoru, že za súčasného uloženia ochranného ústavného
psychiatrického liečenia je možné dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, teda
pod spodnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 2 roky a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere
11 mesiacov. Výmeru trestu odňatia slobody súd stanovil s prihliadnutím okrem zdravotného stavu aj
na vek obžalovaného mladistvého, doterajší bezproblémový výkon jeho väzby s cieľom postupného
plynulého zabezpečenia prechodu z režimu väzby do režimu výkonu trestu odňatia slobody v ústave
na výkon trestu pre mladistvých a následného ochranného ústavného psychiatrického liečenia tak, aby
sa obžalovaný mladistvý v rámci týchto zmien nedostal na slobodu, pretože podľa znalca z odboru
psychiatrie je aj v súčasnosti (bez absolvovania liečby) nebezpečný pre spoločnosť. Vychádzajúc najmä
zo záverov znalcov súd dospel k záveru, že dlhší výkon trestu odňatia slobody ukladaný obžalovanému
mladistvému by bol skôr kontraproduktívny naplneniu účelu zákonom ustanovených sankcií, ktoré majú
obžalovaného mladistvého v prvom rade prevychovať na riadneho občana a zároveň chrániť spoločnosť
predjehoďalšímpotencionálnymtrestnýmkonaním.Privýmeretrestuodňatiaslobodyzároveňprihliadol
na tri poľahčujúce okolnosti, keďže obžalovaný ml. viedol pred spáchaním činu riadny život (nemá
záznam v registri priestupkov a trestov), priznal sa k spáchaniu činu a trestný čin úprimne oľutoval a
napomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnosti,lebosapriznalužpriprvomvýsluchuavkonanípredsúdom
vyhlásil, že je vinný.
Prokurátor v záverečnej reči obžalovanému mladistvému navrhoval uložiť podmienečný trest odňatia
slobody s probačným dohľadom. Súd bol však názoru, že u mladistvého obžalovaného boli splnené
všetky zákonné podmienky k tomu, aby mu podľa § 117 ods. 2 Tr. zák. bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody. Účelom ukladaného trestu odňatia slobody totiž nie je len individuálna, ale aj
generálna prevencia trestu a medzi jeho funkcie okrem prevýchovy ml. obžalovaného, zabránenia
mu v páchaní trestnej činnosti, patrí aj dostatočné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti i
mladistvých, aby sa nedopúšťali obdobnej obzvlášť závažnej násilnej trestnej činnosti. K okolnostiam
prejednávanéhoprípadumusísúduviesť,žeobžalovanýmladistvýpripravovalúkladnúvražduviacerých
maloletých osôb - svojich spolužiakov a učiteľov použitím sekery. Jeho konanie trvalo po dobu
niekoľkých týždňov. U obžalovaného ml. boli v plnej miere zachované rozpoznávacie schopnosti.
Predtým vyhľadával brutálne scény na internete, ukladal rôzne fotky do svojho mobilného telefónu
(oblizovanie ostria sekery), rozprával o svojom plánovanom konaní ďalším maloletým osobám. Súd
musel pri úvahách o druhu trestu vychádzať aj účelu generálnej prevencie trestu a to ochrany
spoločnosti pred konaním obžalovaného mladistvého a odradení ostatných potenciálnych páchateľov
(aj mladistvých) od prípadného obdobného konania osobitne v miestach, kde sa zhromažďujú maloleté
osoby, ako v školách v tomto prípade. Aj súdy, okrem iných orgánov štátu, svojim rozhodovaním
a rešpektovaním aj úlohy generálnej prevencie trestu musia zabezpečiť bezpečné prostredie pre
maloletých počas ich výchovného procesu. Súd preto dospel k záveru, že v tejto konkrétnej veci boli
splnené všetky zákonné podmienky uvedené v ust. § 117 ods. 2 Tr. zák. (okolnosti prípadu - maloleté
deti, škola, viacero osôb, spôsob - sekera, znalecké skúmanie ml. obžalovaného - disharmonická
osobnostná štruktúra, znížená empatia, agresivita, hostilnosť, zaujatie hororovými a brutálnymi témami)
a preto s poukazom aj na účel trestu spočívajúci i v odradení ostatných od obdobného správania
bolo v tejto veci nevyhnutné uložiť obžalovanému mladistvému nepodmienečný trest odňatia slobody,
pretože uloženie iba podmienečného trestu odňatia slobody by zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu
trestu. Senát poukazuje na to, že práve ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou zabezpečí,že obžalovaný mladistvý nebude môcť pokračovať v páchaní obdobnej obzvlášť závažnej násilnej
trestnej činnosti a zaistí i ochranu ďalších členov spoločnosti, najmä maloletých osôb pred jeho
potencionálnym násilným konaním, pričom treba zdôrazniť, že ochranná ústavná psychiatrická liečba
bude pokračovať až dovtedy (v podstate neobmedzene), kým nebude naplnený jej účel, na rozdiel od
hrozby nariadenia podmienečného trestu odňatia slobody, tak ako to navrhoval prokurátor vo svojej
záverečnej reči. Pri súčasnom zdravotnom stave obžalovaného ml. (podstatné zníženie ovládacích
schopností) by podľa názoru súdu ani hrozba nariadenia uloženého podmienečného trestu odňatia
slobody neviedla k naplneniu účelu ukladaných sankcií, pretože primárnym problémom pri zabezpečení
prevýchovy mladistvého, ale aj ochrany spoločnosti je práve úspešné absolvovanie dlhodobej ústavnej
psychiatrickej liečby. Táto liečba môže byť následne podľa zdravotného stavu obžalovaného ml.
zmenenánaformuambulantnú,aprijejnerešpektovaníopätovnenaformuústavnú(§74ods.1Tr.zák.).
Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c), v spojení s § 118 Tr. zák. mal za to, že pokiaľ
obžalovaný mladistvý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti nebol viazaný obmedzeniami
uvedenými v odseku 3 ust. § 39 Tr. zák., pretože hoci bolo možné u dospelého páchateľa uložiť za
spáchaný čin trest odňatia slobody na doživotie, tak u obžalovaného mladistvého síce platí, že súd je
viazaný v tomto prípade obmedzeniami uvedenými v § 39 ods. 3 Tr. zák. samozrejme so zákonnou
výnimkou (tak u dospelého i mladistvého páchateľa), že vzhľadom na zdravotný stav je možnosť za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnúť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.
Obžalovanému ml. súd uložil aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu popísaného vo výrokovej
časti tohto rozsudku, pretože bol jeho vlastníctvom a podľa znaleckého skúmania aj v mobilnom telefóne
popisoval v rámci sociálnych sietí, že chce zavraždiť svojich spolužiakov.
Súd ml. obžalovanému rovnako uložil ochranné liečenie podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., pretože išlo o prípad
uvedený v paragrafe 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (zmenšená príčetnosť) a znalec z odboru psychiatrie
aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne vypovedal, že obžalovaný ml. je aj v
súčasnosti vzhľadom na svoj zdravotný stav nebezpečný pre spoločnosť a je mu nevyhnutné uložiť
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Súd podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. uložil zúčastnenej osobe D. G. zhabanie veci - sekery, pretože
nepatrila ml. obžalovanému, ale mala ním byť použitá na spáchanie obzvlášť závažného zločinu.
Súd nerozhodoval o ochrannom dohľade, pretože mladistvému nemožno ochranný dohľad uložiť a
rovnako nerozhodoval o náhrade škody, pretože poškodení si náhradu škody do skončenia vyšetrovania
v tomto trestnom konaní neuplatnili (ani nemohli) a na hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného
mladistvého, hoci boli o ňom upovedomení a aj poučení o všetkých svojich právach a povinnostiach,
sa neustanovili.
S ohľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v pomere
hlasov vo všetkých jeho výrokoch X:X.
pripravoval úmyselné usmrtenie viacerých osôb, najmä detí s vopred uváženou pohnútkou,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Špecializovanom trestnom súde v Pezinku do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- obhajca mladistvého, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, okrem
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.