Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206793
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Miničová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5617206793.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore
žalobcu Kresťanské charitatívne združenie, o.z., Sereď, Trnavská cesta 920/66, IČO: 50 982 877,
zastúpeného JUDr. Ing. Kristínou Rakickou-Decsi, advokátkou,
Nové Zámky, Pri Gymnáziu 22, proti žalovanému HAGEOS, spol. s r.o., Liptovský Hrádok, Vyšné fabriky

25/16, IČO: 31 624 057, zastúpenému ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Žilina, Závodská cesta 3911/24,
IČO: 36 864 455, za účasti intervenienta na strane žalobcu GEOBAU, s.r.o., Šintava 566, IČO: 36 681
237, zastúpenému Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865
281, vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9Cb/130/2017, o zaplatenie 279.966,83
Eura
s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 26. októbra 2022 č. k. 13Cob/28/2022-708, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš, ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo 16. júna 2021, č. k.

9Cb/130/2017-602 prvou výrokovou vetou žalobu zamietol. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 %, o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal uloženia povinnosti žalovanému

zaplatiť žalobcovi sumu 279.966,83 Eura a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že 14. augusta 2017
uzatvoril ako postupník s postupcom GEOBAU, s.r.o. Zmluvu
o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej je odplatné postúpenie pohľadávky vo výške 279.966,83
Eura s príslušenstvom. Pohľadávka vznikla z titulu priamych nákladov a hotových výdavkov v súvislosti s
neúspešne zhotoveným dielom žalovaným, z titulu dlhodobého omeškania a zmarenia dvoch traťových
výluk žalovaným, čo zapríčinilo tretím stranám

a generálnemu dodávateľovi diela (stavby) časové obmedzenia a zvýšené náklady, prestoje strojov
a zariadení, ako aj z titulu rozdielu zo sumy, ktorú bol GEOBAU, s.r.o. (postupca) nútený uhradiť
náhradnému dodávateľovi diela (stavby) za práce, ktoré mal previesť žalovaný.

3. Z vykonaného dokazovania a s poukazom na § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 261, § 266 ods. 1, 2, 3, 4, § 272 ods. 1, § 373, § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka

dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.4. Okresný súd uviedol, že žalovaný mal podľa žalobcu porušiť povinnosti zo zmluvy
o dielo, ktorú mal uzavrieť žalovaný v právnom postavení zhotoviteľa s objednávateľom tým, že bol v
omeškaní s plnením a dielo nedokončil. Dokazovanie sa preto viedlo k preukázaniu tvrdení strán, či

bola alebo nebola medzi stranami platne uzavretá zmluva o dielo, pretože žalobca tvrdil, že jeho právny
predchodca GEOBAU, s.r.o. v právnom postavení objednávateľa uzavrel so žalovaným v právnom
postavení zhotoviteľa platnú zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré uzavretie
žalovaný popieral.
Obe strany sporu produkovali skutkové tvrdenia a navrhovali dôkazy na ich preukázanie.

5. Okresný súd zvýraznil, že iba porušením povinností z platne uzavretej zmluvy
by mohlo dôjsť ku škode, ktorú tvrdil žalobca. Poukázal na to, že záväzky vznikajú
z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných
skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka).
Okresný súd konštatoval, že záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti sa

riadia ustanoveniami o záväzkoch upravených v Obchodnom zákonníku
a rozhodujúca je povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Konštatoval, že GEOBAU, s.r.o. aj žalovaný sú podnikatelia (§ 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka)
a nebolo sporné, že žalobcom tvrdená zmluva o dielo mala vzniknúť v súvislosti
s podnikateľskou činnosťou (GEOBAU, s.r.o. a žalovaného).

Postúpením pohľadávky spoločnosti GEOBAU, s.r.o. žalobcovi sa na právnom posudzovaní
záväzkového vzťahu nič nezmenilo.

6. Súd prvej inštancie poukázal na podstatné časti zmluvy o dielo, ktorými sú 1/ označenie zmluvných
strán, 2/ dohoda o predmete plnenia, c/ dohoda o cene, resp. záväzok objednávateľa zaplatiť cenu

diela. Súčasne musia byť splnené aj všetky ostatné náležitosti podmieňujúce platné uzavretie zmluvy.
Zmluva o dielo je dvojstranný právny úkon, z ktorého vznikajú zmluvným stranám práva a povinnosti.
Každá zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle jej účastníkov, inak vyjadrené, zmluva vzniká
na základe prijatia návrhu
na uzavretie zmluvy za súčasného splnenia, že jej náležitosti sú v súlade so zákonom

a skutočnou vôľou jej účastníkov. Nie je možné zamieňať pojmy „návrh zmluvy“
(štádium pred uzavretím zmluvy) a „zmluva“ (štádium po uzavretí zmluvy).
Výkladom zmluvy (§ 266 Obchodného zákonníka) sa zisťuje skutočná vôľa zmluvných strán, ak je obsah
zmluvy medzi jej účastníkmi sporný. Výsledkom takéhoto procesu je zistiť,
k čomu smerovala spoločná vôľa zmluvných strán s dôrazom na „spoločná vôľa“.

7. Okresný súd zhodnotil, že medzi stranami sporu nebola preukázaná existencia písomne uzavretej
zmluvy o dielo. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou sa vyžaduje,
aby došlo k písomnému návrhu zmluvy a jeho písomnému prijatiu. Celý text zmluvy
musí byť v písomnej forme, t.j. hmotne zachytený a podpísaný účastníkmi.

Takáto zmluva nebola okresnému súdu predložená. Náležitosťou zachovania písomnej formy zmluvy je
podpis zmluvných strán. Technický priebeh uzavretia zmluvy je prijatie ponuky návrhu zmluvy (oferta)
so spoločným úmyslom oferenta a obláta, aby bol návrh zmluvy prijatý s navrhnutým obsahom. Prijatie
návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a
považuje sa za nový návrh. Návrh zmluvy môže byť prijatý výslovným súhlasom alebo konkludentne

(aktívnym konaním, z ktorého vyplýva súhlas s návrhom zmluvy napr. § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka).
Ku konverzii neplatného právneho úkonu podľa § 41a Občianskeho zákonníka môže dôjsť
iba v prípade, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný a z okolností
je zrejmé, že vyjadruje vôľu všetkých konajúcich osôb.

Konverzia predstavuje vznik nového právneho úkonu, teda pôvodný právny úkon zostáva neplatný,
len prejav vôle sa posudzuje ako nový (iný) právny úkon. Konvalidácia neplatného právneho úkonu
znamená, že dôvody neplatnosti právneho úkonu zaniknú.
Na základe dokazovania mal okresný súd preukázané, že nedošlo ku konverzii,
ani konvalidácii žalobcom tvrdenej zmluvy o dielo.

8. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobca postavil argumentáciu tvrdenia
o uzavretí zmluvy o dielo 1/ na znalosti žalovaného o podstatných náležitostiach zmluvyo dielo a aj ostatných náležitostiach zmluvy, keďže bol oboznámený s návrhom zmluvy predloženej
oferentom, 2/ cenovú ponuku vypracoval žalovaný, 3/ žalovaný čiastočne plnil. Žalovaný predovšetkým
tvrdil, že zmluva o dielo je neplatná, pre nedostatok písomnej formy vymienenej právnym predchodcom

žalobcu GEOBAU, s.r.o. a žalovaný plnil titulom bezdôvodného obohatenia pred uzavretím zmluvy o
dielo.

9. Okresný súd poukázal na to, že zmluva o dielo nemá zákonom predpísanú formu,
ale právny predchodca žalobcu (v akceptačnom liste) prejavil vôľu uzavrieť zmluvu o dielo

so žalovaným v písomnej forme (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktoré ustanovenie zákona je
kogentné (§ 263 ods. 1 Obchodného zákonníka). Preto, ak právny predchodca žalobcu pri rokovaniach
o uzavretí zmluvy (akceptačným listom) prejavil vôľu uzavrieť zmluvu písomne, zmluva vyžaduje pre
platnosť písomnú formu. Dôsledkom nedodržania písomnej formy zmluvy je neplatnosť právneho úkonu
(§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 263 ods. 1 a § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). V prípade preukázania neplatnosti

zmluvy sa poskytnuté plnenie považuje za bezdôvodné obohatenie.
Okresný súd konštatoval, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že zmenil požiadavku uzavrieť zmluvu
o dielo v inej ako písomnej forme.

10. Okresný súd uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že prvotný návrh na uzavretie zmluvy o dielo

bol tvorený právnym predchodcom žalobcu GEOBAU, s.r.o..
Na základe ním poskytnutej projektovej dokumentácie (e-mailom 30. septembra 2015) vypracoval
žalovaný cenovú ponuku na dielo (1. október 2015). Akceptačným listom
z 8. februára 2016 oznámil GEOBAU, s.r.o. žalovanému, že jeho ponuka bola prijatá
a žalovaný bol vybraný ako podzhotoviteľ k časti diela na stavbe „ŽSR modernizácia železničnej trate

Púchov - Žilina, pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - II. etapa
(úsek Považská Teplá /mimo/-Žilina /mimo/“ SO 52.33.11, časť diela: ukotvenie larzenovej
a mikropilotovej steny za cenu prác v súlade s návrhom cenovej ponuky 53.700,- Eur
bez DPH, ktorú požaduje realizovať v zmysle platnej projektovej dokumentácie, výkazu výmer a v
požadovanom rozsahu prác s termínom zahájenia prác 15.02.2016 a s ukončením

v zmysle odsúhlaseného harmonogramu stavby. V závere akceptačného listu sa uvádza: „Tento
akceptačný list nenahrádza zmluvu o dielo. Všetky podmienky realizácie prác
na uvedenom diele budú špecifikované v zmluve o dielo, ktorej návrh vám bude zaslaný spolu s týmto
akceptačným listom. Zmluvné podmienky investora nie je možné meniť
bez predchádzajúceho súhlasu. Všetky ostatné dojednania uvádzané v obdržanej CP

z 1. októbra 2015 budú nahradené zmluvou o dielo“. Akceptačný list vyhotovil GEOBAU, s.r.o. a v zmysle
výkladových pravidiel podľa § 266 Obchodného zákonníka, najmä
s prihliadnutím na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a pravidlo, že ak prejav vôle obsahuje výraz
pripúšťajúci rôzny výklad, pri pochybnostiach sa vykladá na ťarchu strany, ktorá ho použila. Z vyššie
predloženej listiny, podľa okresného súdu jednoznačne vyplývalo, že „nenahrádza zmluvu o dielo“, t.j.

nie je zmluvou o dielo, že ...„Všetky podmienky realizácie prác na uvedenom diele budú špecifikované
v zmluve o dielo“..., t.j. zmluvné podmienky vo vzťahu k známemu predmetu diela budú upravené v
zmluve o dielo, najmä
v spojení s nasledujúcim vyjadrením „ktorej návrh vám bude zaslaný spolu s týmto akceptačným listom.“
Podľa okresného súdu oferent jednoznačne formuloval, že posiela návrh zmluvy o dielo, keďže „posiela“

má písomnú formu (hmotne zachytený).
Z vyššie uvedeného tak vyplývalo, že ku dňu doručenia akceptačného listu neboli ukončené rokovania
o uzavretí zmluvy. Okresný súd uzavrel, že znalosť obsahu návrhu zmluvy v štádiu rokovaní o uzavretí
zmluvy neznamená, že zmluva je uzavretá.

11. Okresný súd poukázal aj na to, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný začal vykonávať
práce, ktoré mali byť predmetom zmluvy o dielo už 16. februára 2016
do 29. februára 2016 (k napínaniu kotiev malo dôjsť z technologického dôvodu 18. marca 2016). Z
takéhoto správania však podľa súdu prvej inštancie nebolo možné usúdiť, že došlo (konkludentne) k
uzavretiu zmluvy o dielo v celom rozsahu (tvrdenom žalobcom) tak,

ako to vymedzil v žalobe, ktorá bola pre súd záväzná (vo vzťahu k skutkovému vymedzeniu žalovaného
nároku). Medzi GEOBAU, s.r.o. a žalovaným nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu plnenia žalovaného.
Správanie strán sporu bolo v rozpore s tvrdeniami žalobcu, ak eštev apríli 2016 (podrobne uvedené v odseku 18. odôvodnenia rozsudku) rokovali GEOBAU, s.r.o. a
žalovaný o znení zmluvy o dielo, najmä s dôrazom na stanovisko GEOBAU, s.r.o.
(22. apríla 2016 a 26. apríla 2016), že ukončuje rokovania a v prípade nedoriešenia finálnej verzie

zmluvného vzťahu osloví iného dodávateľa, čo aj urobil. Žalobca netvrdil, z akého dôvodu rokoval
GEOBAU, s.r.o. o uzavretí zmluvy o dielo so žalovaným, ak ju považoval
za uzavretú. Strany vzájomne ukončili rokovania o uzavretí zmluvy o dielo, žalovaný upustil od
vykonávania prác a ani jedna zo strán od zmluvy neodstúpila (§ 344 a nasl. Obchodného zákonníka).
Žalovaný nikdy nevymáhal ním poskytnuté plnenie titulom zaplatenia ceny diela, ale iba titulom

bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka),
čo vyplývalo z celého kontextu veci a nič na tom nezmenilo vyjadrenie štatutára žalovaného, ktorý v
trestnom konaní uviedol, že za „objednávku“ považoval akceptačný list,
keďže akceptačný list svojím obsahom neplnil úlohu objednávky (plnením, ktorej by mohlo dôjsť k
uzavretiu zmluvy o dielo). Podľa okresného súdu toto vylúčil obsah akceptačného listu, ktorý v rozsahu
celého zamýšľaného diela odkazuje na zasielaný „návrh“ zmluvy o dielo (spolu s akceptačným listom).

12. Osobitne k tvrdeniu žalovaného o absencii aktívnej legitimácie žalobcu pre absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky a poplatkovej povinnosti žalobcu, okresný súd poukázal na to, že
žalobca v právnom postavení postupníka uzavrel s GEOBAU, s.r.o.
vprávnompostavenípostupcu14.augusta2017Zmluvuopostúpenípohľadávky,ktoroubolapostúpená

pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho sporu aj s príslušenstvom za odplatu 85% zo sumy priznanej
a vymoženej istiny žalobcom v súdnom konaní. Žalobca je právnická osoba - občianske združenie, má
právnu subjektivitu a môže uzatvárať zmluvy vo svojom mene. Nedostatok podnikateľského oprávnenia
nemal za následok neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktorú postupník vymáha v konaní

pred súdom. Platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá význam z hľadiska účinku plnenia dlhu
voči postupníkovi, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca. Vtedy dlžník nie je oprávnený
dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Zákon upravuje prípady, ktoré pohľadávky
nemožno postúpiť. V zásade po oznámení postúpenia pohľadávky postupcom dlžníkovi nemá dlžník
právo namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä, ak by dôsledkom určenia neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky bolo, že dlžník by mal plniť pôvodnému veriteľovi. Z hľadiska poplatkovej
povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. je žalobca osobne oslobodený od
platenia súdnych poplatkov bez ohľadu na jeho skutočné majetkové pomery.

13. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nepreukázal, že medzi GEOBAU, s.r.o

a žalovaným došlo k uzavretiu (platnej) zmluvy o dielo, ktorá by zaväzovala žalovaného plniť (v
intenciách písomného návrhu zmluvy o dielo, najmä v časti termínov), preto nemohlo dôjsť k porušeniu
zmluvy o dielo žalovaným a ani oprávnenému nároku žalobcu na náhradu škody, z ktorých dôvodov
žalobu zamietol.

14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. 262 ods. 1, § 255
ods. 1 CSP.

15. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom z 26. októbra
2022, č. k. 13Cob/28/2022-708 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Ďalej rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

16. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 a 3 CSP uviedol, že okresný súd
v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre posúdenie žalobcovho nároku
a v odôvodnení svojho rozsudku to aj zdôvodnil. Rozsudok okresného súdu nie je arbitrárny, nie je ani

nedostatočne odôvodnený, pretože okresný súd vyjadril skutkové zistenia, závery
a tieto aj správnym spôsobom zhodnotil.

17. Odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v absencii postupu okresného súdu podľa
§ 171 ods. 1 CSP krajský súd zhodnotil ako nedôvodnú. K úplnosti, v súvislosti s námietkou, že

výslovným nevyslovením predbežného právneho názoru okresným súdom bolo žalobcovi znemožnené
prispôsobiť konkrétne prostriedky procesného útoku a obrany k predmetnému súdnemu konaniu,
odvolací súd uviedol, že táto nebola na mieste, vzhľadom k tomu, že bolo jednoznačne zrejmé, ktoráskutočnosť v danom konaní ako primárna je sporná a bude predmetom dokazovania, v ktorej súvislosti
poukazuje z titulu právneho zastúpenia žalobcu
aj na ust. Čl. 11 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k

určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s
touto odbornosťou.

18. Krajský súd ďalej konštatoval, že v súdenej veci nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu
danej veci, keďže okresný súd na v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, za

dôkaznej povinnosti sporových strán aplikoval správne právne predpisy, ktoré aj správnym spôsobom
interpretoval.

19. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že podstatným pred súdom prvej inštancie
i v odvolacom konaní bolo vyhodnotenie prebiehajúceho kontraktačného procesu žalobcu
a žalovaného, keďže predpokladom každej zmluvy je zhoda vôle oboch strán, zmluvný konsenzus a

prijatie návrhu. Vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav preukázal,
že na základe ponukového konania žalobcu žalovaný zaslal ponuku prác, na základe ktorej žalobca
Akceptačným listom z 8. februára 2016 žalovanému oznámil jej prijatie.
Zo strany žalobcu (oferenta), podľa oznámenia v akceptačnom liste bol zaslaný návrh zmluvy o
dielo žalovanému (oblát), ktorý podľa priloženej e-mailovej komunikácie tento jednostranný prejav

vôle žalobcu modifikoval a upravenú zmluvu o dielo zaslal žalovanému, na čo reagoval žalobca tým
spôsobom, že žalovanému oznámil, že zasiela odkontrolovanú kompletnú zmluvu aj s prílohami. Prejav
vôle strán však neprestal byť vyjednávaním,
a to z toho dôvodu, že zo strany žalovaného k akceptu návrhu zmluvy o dielo zo strany žalobcu nedošlo,
čo potvrdil e-mail samotného žalobcu z 22. apríla 2016, na ktorý nadväzoval e-mail z 26. apríla 2016,

podľa obsahu ktorých vyjednávanie zmluvných strán vo vzťahu
k uzavretiu zmluvy o dielo v písomnej forme nenastalo v rovine dôsledku zmluvného konsenzu v tom,
že by si strany dali najavo, že sa cítia byť viazané prejavom.
Okresný súd preto správne zhodnotil, že k uzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom
a žalovaným v písomnej forme nedošlo, čo fakticky ani sporové strany nenamietali.

Krajský súd e-mailovú komunikáciu prebiehajúcu medzi sporovými stranami, v zhode
s okresným súdom hodnotil tak, že bola len rokovaním o obsahu zmluvy, a to z toho dôvodu, že na
to, aby mohla zmluva vzniknúť, je potrebné, aby sa stretli zhodné prejavy vôle kontrahujúcich strán. V
danom prípade nedošlo k prijatiu návrhu žalobcu písomnej zmluvy
o dielo žalovaným. K zavŕšeniu kontraktačného procesu zmluvy o dielo v písomnej forme medzi

žalobcom a žalovaným nedošlo. Nie je možné sa podľa krajského súdu stotožniť
s tvrdením žalobcu, že vystavením akceptačného listu a jeho doručením žalovanému bola uzavretá
zmluva o dielo v písomnej forme, a to nielen vzhľadom na obsah tohto akceptačného listu, ale i na to,
že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali dohodu žalobcu
a žalovaného o tom, že budú zmluvou viazané bez formálnej akceptácie, naopak, správanie

a vzájomná komunikácia strán sporu uvedené popierala.

20. Odvolací súd ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesprávny záver okresného súdu
v tom, že účastníci nedojednali pre platnosť právneho úkonu písomnú formu, tak odvolací súd dodal, že
zmluva o dielo v režime Občianskeho, ako i Obchodného zákonníka je zásadne zmluvou neformálnou,

platnosť ktorej zákon nepodmieňuje písomnou formou. Relevantným pre posúdenie formy zmluvy o dielo
však bolo v danom prípade
ust. § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka. Preto je podľa odvolacieho súdu potrebné súhlasiť
s postupom okresného súdu, ktorý jednotlivé dôkazy k požiadavke uzatvorenia písomnej zmluvy o dielo
vyhodnocoval komplexne a vychádzal nielen z akceptačného listu, následnej e-mailovej komunikácie

žalobcu a žalovaného, vyjadrení žalobcu, vyjadrení žalovaného, ktorý nedostatok písomnej formy
namietal. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca
v akceptačnom liste ako prvý prejavil vôľu byť viazaný zmluvou o dielo, ktorej návrh bude zaslaný, teda
v písomnej forme. Žalobca tak vyvolal určité jednanie v rámci kontraktačného procesu, teda vzbudil v
druhej zmluvnej strane dôvodnú dôveru v to, že zmluva bude uzatvorená písomne. Obe strany teda

počítali s tým, že zmluva bude vyhotovená v listinnej podobe, t.j. písomne. To, že zmluva mala byť
písomná, preukázala aj následná e-mailová komunikácia sporových strán, ak aj žalovaný v e-maile na
č.l. 27 spisu podmieňoval spoluprácu vystavením objednávky na práce alebo podpisom zmluvy o dielo.
Odvolací súd taktiež zdôraznil, že proces uzavierania zmluvy podľa ust. § 43a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v kontexte obsahu toho, na čom sa strany v tomto
procese dohodli. Ak žalobca v akceptačnom liste vyjadril, že zmluva bude zaslaná, teda nie je v inej
forme ako písomná, ktorá má obsahovať všetky podmienky realizácie prác na diele a cenu, a žalovaný

požadoval podpis zmluvy o dielo, tak potom práve v takejto požiadavke bola podľa odvolacieho súdu
implikovaná požiadavka písomnosti, inak povedané, aby zmluva bola písomná, musí byť aj podpísaná.

21. S tvrdením žalobcu, že vykonávanie prác žalovaným po dôjdení akceptačného listu jednoznačne
vyjadruje konkludentné uzavretie zmluvy, odvolací súd nesúhlasil, nakoľko sám žalovaný v e-maile na

č.l. 27 spisu podmieňoval spoluprácu bezodkladným podpisom súpisu prác, vystavením objednávky na
práce alebo podpisom zmluvy o dielo. Samotné začatie vykonávania prác žalovaným na požiadavku
žalobcu, a to v čase zaslaného návrhu žalobcom, prebiehajúcich rokovaní o zmluve, podľa krajského
súdu nie je možné hodnotiť ako prejav vôle uzatvoriť zmluvu, ak aj z ust. § 44 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že mlčanie samo o sebe neznamená prijatie návrhu. Ak aj svedkyňa p. Bobuľová
v rámci svojej výpovede potvrdzovala osobné jednanie a dohodu o zmluvných náležitostiach zmluvy o

dielo,
tak uvedené vyvrátil e-mail z 22. apríla 2016 odoslaný z adresy p. Bobuľovej, ktorým oznámila, že došlo
k ukončeniu rokovaní. Teda na jednej strane nemohlo dôjsť k dohode
o zmluve o dielo (jej uzavretiu) a súčasne k ukončeniu rokovaní o jej uzatvorení.
K poukazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 1492/06

a Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 49/08 považoval odvolací súd za potrebné uviesť,
že išlo o odlišnú skutkovú situáciu. V danom prípade len zo samotného vystavenia faktúry žalovaným
na časť prác nebolo možné vyvodiť jeho súhlas s uzatvorením zmluvy o dielo
pri takomto type diela, a to tak, ako správne vyjadril okresný súd pre absenciu vôle žalovaného, aby s
takýmto prejavom bolo spájané prijatie návrhu zmluvy o dielo, ktorý

bol predložený právnym predchodcom žalobcu. Z kontextu konania a správania
sa tak žalobcu, ako i žalovaného bolo možné podľa krajského súdu usúdiť to, že obe strany mali
vedomosť o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo so všetkými náležitosťami, ktoré pre platný
právny úkon zmluvy o dielo sú vyžadované.

22. Krajský súd preto v zhode so závermi okresného súdu konštatoval, že žalobca nepreukázal
dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému, a preto ak okresný súd žalobu žalobcu zamietol, tak
jeho rozhodnutie bolo vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

23. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 758
spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP
uviedol, že odvolací súd nereflektoval dostatočným spôsobom na jeho námietky uvedené v odvolaní,
iba sa vo viacerých bodoch stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, hoci bolo z odvolania
zrejmé, že závery súdu prvej inštancie sú nesprávne
a nekorešpondujú s dôkaznými prostriedkami. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

v tomto smere podľa žalobcu nie je dostatočné a nedáva relevantné odpovede na ním nastolené otázky.

25. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu podľa názoru dovolateľa nevyplýva riadne a
zrozumiteľné vysvetlenie toho, ako sa vysporiadal okrem iného s odvolacou námietkou týkajúcou sa
tvrdení, že zmluva o dielo bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená, keďže spĺňa podmienky podľa

ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka s tým, že prvoinštančný súd sa obmedzil iba na
tvrdenie,žekuzavretiuzmluvynedošlo,hocižalovanýprácevykonalafakturoval.Dovolateľnenachádza
ďalej odpoveď na listinný dôkaz - Reakcia na pokus o zmier z 30. mája 2017, z ktorého podľa žalobcu
celkom zrejme vyplýva, že práce museli byť realizované na základe zmluvy. Rovnako podľa dovolateľa
odvolací súd preskúmateľne nereagoval ani na ním označené judikáty, a to rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky 32 Odo 1492/2006 a Nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 49/08, z ktorých
vyplýva, že fakturácia je iné konanie, z ktorého vyplýva súhlas akceptanta s uzavretím zmluvy. Dovolateľ
napokon uviedol, že hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie sa neopiera o akceptovateľný racionálny
základ, a že okresnýsúd v odôvodnení rozhodnutia nereaguje na žalobcom nastolené a relevantné skutkové
a právne otázky, ktoré majú pre rozhodnutie podstatný význam, pričom jeho rozhodnutie obsahuje príliš
formalistické právne posúdenie.

26. Dovolateľ dodal, že s predloženými judikátmi sa odvolací súd vysporiadal iba stroho tým spôsobom,
že uviedol, že išlo o odlišnú skutkovú situáciu, a že v danom prípade
len zo samotného vystavenia faktúry žalovaným na časť prác nebolo možné vyvodiť jeho súhlas s
uzatvorením zmluvy o dielo pri takomto type diela, a to tak, ako správne vyjadril okresný súd pre

absenciu vôle žalovaného, aby s takýmto prejavom bolo spájané prijatie návrhu zmluvy o dielo, ktorý
bol predložený právnym predchodcom žalobcu.
Uvedené vysvetlenie však podľa dovolateľa nie je dostatočné a nedáva zrozumiteľnú odpoveď na to v
čom konkrétne spočívala odlišnosť riešenej skutkovej situácie.

27. Prvoinštančný súd i súd druhej inštancie preto odoprel podľa názoru dovolateľa jeho právo na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Podľa názoru žalobcu Okresný súd Liptovský Mikuláš nezaujal jasné stanovisko
k podstatným vyjadreniam žalobcu a k ním predloženým dôkazom v prvoinštančnom konaní
a odvolací súd sa s takýmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu v celom rozsahu

stotožnil a svoje potvrdzujúce rozhodnutie odvolací súd odôvodnil konštatovaním správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie a možnosťou stotožnenia sa s jeho dôvodmi
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

28. Preto dovolateľ navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

29.Žalovanývosvojomvyjadreníkpodanémudovolaniuuviedol,žeodvolaniežalobcubolopreskúmané
v odvolacích intenciách. Ak teda žalobca v podanom odvolaní výslovne vyjadril rozsah odvolacích
námietok a odôvodnil ich, tak odvolací súd pri rešpektovaní § 365 ods. 3 CSP v rámci svojho

konania a rozhodovania podľa žalovaného nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu v rámci
inej argumentácie rozšírenej mimo rámec v lehote podaného odvolania. Pokiaľ dovolateľ špecifikoval
jednotlivé otázky, s ktorými sa podľa jeho názoru súdy nevysporiadali, žalovaný dodal, že v dovolaní
sa tým len precíznejšie vymedzovali otázky, na ktoré však podľa jeho názoru jednoznačne okresný a
krajský súd poskytli dostatočné a vecné odôvodnenie (viď najmä bod 44. rozsudok Krajského súdu

v Žiline).

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací
[§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], po zistení,
že dovolanie podal včas žalobca, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané

(§ 424 CSP), zastúpený podľa § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel
k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť, pretože smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

31. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie

odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí,
že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť
vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky,
za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno

interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).

32.Podľaustanovenia§419CSPprotirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákon
pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva,
že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho

súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je
dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach §
420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo
nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrído výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

33. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu
prípustné podľa § 420 CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom
procesnom štádiu končí.

34. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia

§ 420 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

35. Túto vadu vzhliadol dovolateľ v takom postupe konajúceho odvolacieho súdu, kedy tento nemal

napraviť vadu konania uvádzanú v odvolaní, ktorá sa týka nezaujatia relevantného stanoviska k
vykonaným dôkazom zo strany súdu prvej inštancie,
resp. k podstatným vyjadreniam strán prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie.
Išlo najmú o žalobcom uvádzané tvrdenia ohľadom uzavretia zmluvy o dielo, vyhodnotenie pokusu
o zmier z 30. mája 2017 a význam týchto skutočností v zmysle žalobcom predložených judikátov

českých súdov. Z uvedeného dôvodu považuje dovolateľ napadnuté rozhodnutie za nepresvedčivé,
nedostatočné, neodôvodnené a arbitrárne.

36. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou súvisiacou s dokazovaním, dovolací súd pripomína,
že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných

oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie
niektoréhodôkazu(R37/1993,R125/1999,R42/1993).NajvyššísúdSlovenskejrepublikyajvrozhodnutí
uverejnenom
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel

k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy
na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP
nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti
dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými
dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ OSP. Pre tento záver svedčí aj

§ 243a ods. 2 druhá veta OSP, ktorý upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2013 sp. zn. 5Cdo/275/2013). Nová právna
úprava na podstate uvedeného nič nezmenila.

37. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191
ods. 1 CSP).

38. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá
určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 CSP).
39. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený
dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384
CSP).

40. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení,
a to už len z toho dôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať
vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy
sám vykonávať (§ 442 CSP).

41. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe
súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebosi nemôže pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo
zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil. Zároveň dovolací súd poukazuje na
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/46/2017 a obdobne

aj sp. zn. 4Obdo/41/2017, v ktorom uviedol, že „súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán.

42. V súvislosti s otázkou nevykonania dôkazu navrhovaného stranou sporu v kontexte prípustnosti
dovolania podľa ust. § 420 písm. f) CSP dovolací súd uvádza, že pokiaľ súd nevykonal v priebehu
civilného konania všetky navrhované dôkazy alebo nevykonal
iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nedostatočne zistil skutkový stav alebo nesprávne
vyhodnotil niektorý dôkaz, nemožno to v zásade považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu
realizáciu procesných oprávnení strany, čo v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu nie je

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP (I. ÚS 65/2020, III. ÚS
171/2018, II. ÚS 202/2020, II. ÚS 108/2020, IV. ÚS 511/2020). V súvislosti s uvedeným však dovolací
súd považuje za potrebné upozorniť, že Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach tiež vyslovil názor,
že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/2009).

43. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že rozsudok okresného súdu
bol preskúmavaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní
z 31. augusta 2021 (č.l. 631 - 640 spisu), a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho

relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní
pred súdom prvej inštancie, vo väzbe na dôvody a obsah obrany žalovaného v tomto konaní za
viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa ust. § 383
CSP. Ak žalobca v podanom odvolaní výslovne vyjadril rozsah odvolacích námietok a k tomu uviedol ich
zdôvodnenie, tak krajský súd zdôraznil, že za rešpektovania

§365ods.3CSPvrámcisvojhokonaniaarozhodovanianemoholposudzovaťrozsudokokresnéhosúdu
v rámci argumentácie (rozšírenej), ktorú žalobca uviedol v následnom písomnom vyjadrení. Vo vzťahu
k otázke, či došlo k vzniku a založeniu súkromno-právneho vzťahu zmluvy o dielo medzi žalobcom a
žalovaným, odvolací súd v bode 44. napádaného rozhodnutia v celom rozsahu odkázal na zdôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie a dôsledne precizoval skutočnosti, ktoré boli konajúcim súdom zistené.

Zároveň odvolací súd zdôraznil, že podstatným pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní bolo
vyhodnotenie prebiehajúceho kontraktačného procesu žalobcu a žalovaného, ktoré bolo vyhodnotené
tak,
že k uzavretiu zmluvy o dielo v písomnej forme nedošlo v rovine dôsledku zmluvného konsenzu v tom,
že by si strany dali najavo, že sa cítia byť viazané prejavom.

Preto sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že vystavením akceptačného listu a jeho
doručením žalovanému bola uzavretá zmluva o dielo v písomnej forme, a to nielen vzhľadom na obsah
tohto akceptačného listu, ale i na to, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali dohodu žalobcu
a žalovaného o tom, že budú zmluvou viazané
bez formálnej akceptácie, naopak, správanie a vzájomná komunikácia strán sporu uvedené popierala.

Dovolací súd uvádza, že za rozhodujúcu skutočnosť v súdenej veci považovali konajúce súdy priebeh
a vyhodnotenie kontraktačného procesu, z ktorého vyvodili záver o neuzavretí zmluvy o dielo. Z tohto
dôvodu neboli súdy v konaní povinné vykonať všetky žalobcom uvádzané dôkazy, keďže by tieto podľa
záverov konajúcich súdov nemali vplyv
na posúdenie rozhodujúcej skutočnosti ohľadom neuzavretia zmluvy o dielo.

Takýto postup súdov nižších inštancií, ktorým nezaujali stanovisko ku všetkým vyjadreniam žalobcu a
ním predkladaným dôkazom, ktoré by už nemali dopad na zistené rozhodné skutočnosti, nie je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 420
písm. f) CSP v súlade aj s vyššie označenou ustálenou judikatúrou.

44. Dovolací súd ďalej uvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06).45. S poukazom na nálezy ÚS SR sp. zn. II. ÚS 120/2020, IV. ÚS 557/2020,
ako aj v zmysle judikatúry ESĽP dovolací súd uvádza, že „kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia

je potrebné považovať za jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako
právo na rovnosť zbraní, alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho,
ako rozhodol) a ako také nemôže
byť od doterajšieho procesného postupu oddelené“.

46. V posudzovanom prípade bolo potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu
sa stotožnil s jeho odôvodnením, na ktoré odkázal v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd

v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku
iba poukáže na relevantné skutkové zistenia
a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa
po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

47. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd
sa nezaoberal zásadnými dôvodmi podstatnými pre rozhodnutie vo veci, ak zdôraznil,
že pri skúmaní prvého predpokladu uplatnenej zodpovednosti za náhradu škody v zmysle
§ 373 Obchodného zákonníka, okresný súd správnym spôsobom ustaľoval, či došlo
kuzavretiuplatnejzmluvyodielo,pretožeibaporušenímpovinnostizplatneuzavretejzmluvymôžedôjsť

ku škode. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa strany nedohodnú o všetkých podstatných
okolnostiach, poprípade o okolnosti síce nepodstatnej, ale takej, ktorá podľa mienky strán alebo jednej
z nich má byť predmetom dohody, zmluva nevznikne. Zmluva ako dvojstranný, či viacstranný právny
úkon však vzniká úplným
a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Tieto zistenia následne odvolací súd

špecifikoval tým, že v súdenej veci zo strany žalovaného k akceptu návrhu zmluvy o dielo zo strany
žalobcu nedošlo, čo potvrdil e-mail samotného žalobcu z 22. apríla 2016, na ktorý nadväzoval e-mail z
26. apríla 2016, podľa obsahu ktorých vyjednávanie zmluvných strán
vo vzťahu k uzavretiu zmluvy o dielo v písomnej forme nenastalo. Odvolací súd zároveň dodal, že si
ťažko možno predstaviť zmluvu, ktorej návrh bude zaslaný, ktorá by nebola písomná. Preto, ak žalobca

v akceptačnom liste vyjadril, že zmluva bude zaslaná,
teda nie je v inej forme ako písomná, ktorá má obsahovať všetky podmienky realizácie prác na diele
a cenu, a žalovaný požadoval podpis zmluvy o dielo, tak potom práve v takejto požiadavke bola podľa
odvolacieho súdu implikovaná požiadavka písomnosti, inak povedané, aby zmluva bola písomná, musí
byť aj podpísaná. Ďalej konajúci odvolací súd uviedol,

že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vykonávanie prác žalovaným po dôjdení akceptačného listu
jednoznačne vyjadruje konkludentné uzavretie zmluvy. V tejto súvislosti konštatoval,
že samotné začatie vykonávania prác žalovaným na požiadavku žalobcu, a to v čase zaslaného návrhu
žalobcom, prebiehajúcich rokovaní o zmluve, predsa nie je možné hodnotiť ako prejav vôle uzatvoriť
zmluvu, ak aj z ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že mlčanie samo o sebe neznamená

prijatie návrhu. Tieto závery boli podľa odvolacieho súdu zistené
aj z výpovede svedkyne p. Bobuľovej.

48. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 1492/06
a Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 49/08 odvolací súd uviedol, že išlo o odlišnú skutkovú situáciu.

V tejto súvislosti dodal, že v súdenom prípade len zo samotného vystavenia faktúry žalovaným na časť
prác nebolo možné vyvodiť jeho súhlas s uzatvorením zmluvy
o dielo pri takomto type diela, a to tak, ako správne vyjadril okresný súd pre absenciu vôle žalovaného,
aby s takýmto prejavom bolo spájané prijatie návrhu zmluvy o dielo, ktorý
bol predložený právnym predchodcom žalobcu. Z kontextu konania a správania

sa tak žalobcu, ako i žalovaného bolo možné podľa odvolacieho súdu usúdiť to, že obe strany mali
vedomosť o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo so všetkými náležitosťami, ktoré pre platný
právny úkon zmluvy o dielo sú vyžadované.49. Dovolací súd preto konštatuje, že odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol
dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup nemožno považovať
za neodôvodnený. Myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na
právne závery, ktoré prijal. Zároveň sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s podstatnými odvolacími
námietkami. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle
§ 393 ods. 2 CSP.

50. Súdy nižších inštancií vo svojich rozhodnutiach presvedčivo a dôsledne odôvodnili svoje závery,
kedy za posudzovania individuálnych okolností súdenej veci uviedli,
že posudzovali primárne splnenie prvého predpokladu pre uplatnený nárok na náhradu škody, a to vznik
a existenciu platného právneho vzťahu so záverom, že žalobca nepreukázal uzavretie platnej zmluvy
o dielo, ktorá by zaväzovala žalovaného plniť, a to v intenciách písomného návrhu zmluvy o dielo a v
časti termínov, v jej rámci dojednaných práv

a povinností, a preto zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvy,
a tým ani k oprávnenému nároku žalobcu na náhradu škody, čo viedlo k zamietnutiu žalobného návrhu
v celom rozsahu.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (ako aj

súdom prvej inštancie) nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420
písm. f) CSP a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nie je možné považovať za neodôvodnené.

52. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, keďže prípustnosť dovolania žalobcu

nie je daná podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP dovolací súd dovolanie žalobcu podľa
§ 447 písm. c) CSP odmietol, a to bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia.

53. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP s dôrazom na skutočnosť, že žalovaná nepožiadala o náhradu trov
dovolacieho konania.

54. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.