Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 67Cos/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124201742
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Kunca
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124201742.3

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. E. XX, C. proti žalovaným :
1) Slovenská advokátska komora, Kolárska č. 4, 813 42 Bratislava, 2) Tlačová agentúra Slovenskej
republiky, Dúbravská cesta č. 14, 841 04 Bratislava, IČO: 31 320 414, 3) INTEREZ MEDIA, s.r.o.,
Námestie Š. Moyzesa č. 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 340 570, o ochranu osobnosti a náhradu
majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou na ochranu osobnosti doručenou súdu dňa 29.1.2024 sa žalobkyňa ako fyzická osoba
domáha voči žalovaným v 1. až 3. rade ochrany osobnosti spojenej s náhradou majetkovej a
nemajetkovej ujmy (ospravedlnenie a finančná satisfakcia vo výške 200 000 €). Zároveň si uplatnila
náhradu trov konania.

2. Podaním žaloby vznikla žalobkyni poplatková povinnosť vo výške 6066 € podľa položky č. 7b
sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a) a v spojení
s § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
účinnom do 31. marca 2024.

3. Žalobkyňa súdny poplatok vo výške 6066 € pri podaní žaloby neuhradila, preto súd výzvou zo dňa
27.3.2024 vyzval žalobkyňu na jeho úhradu v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Súd zároveň
v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. žalobkyňu poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe
zaplatený, súd konanie zastaví.

4. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku zo dňa 27.3.2024 bola žalobkyni doručená dňa 22.4.2024.

5. Dňa 2.5.2024 doručila žalobkyňa súdu neautorizované elektronické podanie doplnené listinným
podaním dňa 9.5.2024, v ktorom žiadala priznať oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku. Na
odôvodnenie žiadosti (návrhu) žalobkyňa predovšetkým uviedla, že konaním žalovaného v 1. rade je
jej bránené vo výkone povolania advokátky, preto nemá zdroje finančných prostriedkov potrebných na
úhradu životných a iných nevyhnutných nákladov. Poukázala na to, že žalovaný v 1. rade zapísal do

registra SAK na základe uznesenia Predsedníctva SAK zo dňa 15.1.2024 sp. zn. 51/2/2021 nepravdivý
údajopozastavenívýkonuadvokáciežalobkyneod16.2.2021adňa7.12.2022zapísaladotohtoregistra
nepravdivý údaj o jej vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Mala za to, že išlo o falošnú verejnú listinu, ktorá
jej nebola ani doručená, preto rozhodnutie SAK nemôže byť právoplatné. Uviedla, že tento údaj prevzal
Štatistický úrad SR a vykonal v registri organizácii SR záznam o zániku podnikateľského subjektu A. B.
C., advokátky. Mala za to, že týmto konaním zasiahli do jej majetkovej a sociálnej situácie. Žalobkyňa

zdôraznila, že od 16.2.2021 nemá žiaden zdroj príjmu, nemá hnuteľný ani nehnuteľný majetok, z ktoréhovýťažku by mohla uhradiť súdny poplatok, nie je podnikateľským subjektom, ani poberateľom žiadnych
dávok sociálneho zabezpečenia.

6. K žiadosti o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov predložila žalobkyňa Tlačivo
pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov (ďalej iba „tlačivo“). Z jeho obsahu vyslovene vyplýva, že žalobkyňa nie je vyučená
(vyštudovaná) v žiadnom odbore, nemá žiadneho zamestnávateľa, uviedla príjem vo výške 0 €, pričom
nie je uchádzačom o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Nedostáva výživné a nemá

príjem. Pokiaľ sa týkalo bytových pomerov, uviedla, že býva na adrese D. XX, XXX XX C. v byte, ktorého
vlastníkom je jej syn, ktorý uhrádza mesačné výdavky súvisiace s bývaním. Pokiaľ sa týkalo iných
nehnuteľností, žalobkyňa deklarovala, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXXX, kat. úz. F. (X/XX), na LV č. XXXXX, kat. úz. F. (X/XX) a na LV č. XXXXX, kat.
úz. F. (1/3), ktoré podľa žalobkyne majú nepatrnú hodnotu a sú toho času zaťažené v exekučnom
konaní. Žalobkyňa tiež uviedla, že nemá žiadne motorové vozidlá, vklady ani úspory, žiadne peniaze,

žiadne stavebné sporenie, ani pohľadávky voči tretím osobám. Nemá žiadne cestovné výdavky do
zamestnania, nemá žiadne výdavky na lieky a nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa
tiež uviedla, že nemá žiadne dlhy, pričom pokiaľ sa týkalo iných mesačných výdavkov, deklarovala 500
€ za stravu. Žalobkyňa je rozvedená, má jedno zaopatrené dieťa a nestará sa o iné osoby. Ďalej dala
do pozornosti, že podala 8 žalôb na ochranu osobnosti, zopakovala, že nemá príjem výkonom svojej

profesie z dôvodu protiprávneho konania žalovaných (najmä žalovaného v 1. rade) a poukázala na
to, že povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu žalujúcej strany sporu. Žalobkyňa svojim
podpisom čestne vyhlásila, že všetky skutočnosti, ktoré uviedla, sú pravdivé a úplné. Je si vedomá, že
v prípade zistenia nepravdivých skutočností jej oslobodenie od súdnych poplatkov nebude priznané,
resp. môže jej byť odňaté a môže jej byť uložená poriadková pokuta. Žalobkyňa predložila listinný dôkaz,

a to Register organizácií z webového sídla Štatistického úradu SR, z ktorého vyplýva dátum zániku
(7.12.2022) jej povolania advokátky A. B. C..

7. Vo veci konajúca sudkyňa uznesením č.k. 67Cos/1/2024-97 zo dňa 14. mája 2024 žalobkyni
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznala. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

10.6.2024. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že žalobkyňa dostatočne neosvedčila svoje
nepriaznivé majetkové pomery, v predloženom tlačive neuvádzala vierohodné tvrdenia najmä pokiaľ
sa týkalo jej príjmov a výdavkov, neuchádza sa o iné zamestnanie, ktorého výkonom by dosahovala
príjem a vytvárala si finančné rezervy a zároveň nemá žiadne dlhy, ani nepoberá dávku v hmotnej
núdzi. Žalobkyňa sa nestará o nezaopatrené deti, ani iné osoby. Vzhľadom na uvedené, a vzhľadom na

skutočnosť, že počet ďalších súdnych konaní (8 žalôb) a tvrdenia žalobkyne o neoprávnenom postupe
žalovaného v 1. rade, kvôli ktorému mala prísť o prácu, nie je dôvodom pre priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov, dospel súd k záveru, že žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov priznať
nemožno.

8. Uznesenie č.k. 67Cos/1/2024-97 zo dňa 14. mája 2024 bolo žalobkyni doručené dňa 10.6.2024 spolu
s dodatočnou výzvou na úhradu súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 6066 €. V dodatočnej
výzve na úhradu súdneho poplatku súd žalobkyňu poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe 10
dní od doručenia tejto výzvy zaplatený, súd zastaví konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

9. Žalobkyňa v dodatočnej lehote 10 dní na úhradu súdneho poplatku tento nezaplatila.

10. Dňa 20.6.2024 predložila žalobkyňa súdu opätovný návrh na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov. Ten odôvodnila tým, že konaním žalovaného v 1. rade je jej bránené vo výkone povolania

advokátky, preto nemá zdroje finančných prostriedkov potrebných na úhradu životných a iných
nevyhnutných nákladov, tým ani na súdny poplatok, zároveň iný majetok, z ktorého výťažku by
mohla poplatok uhradiť, nemá. Poukázala na to, že žalovaný v 1. rade dňa 15.1.2021 vyhotovil –
falšoval verejnú listinu ako Uznesenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory sp. zn. 51/2/2021
o pozastavení výkonu advokácie žalobkyne, na tejto vyznačila pečiatku právoplatnosti ku dňu 16.2.2021,

táto listina žalobkyni nebola nikdy doručená, takto žalovaný v 1. rade zapísal do registra SAK nepravdivý
údaj o pozastavení výkonu advokácie žalobkyne od 16.2.2021. Podľa údajov na obálke zásielky č. G.
s označením „H.. D. I. XX/X/XXXX I.“, listina bola žalobkyni doručovaná poštovým podnikom Slovenská
pošta a.s., nebola však dodaná, ale bola vrátená odosielateľovi Slovenskej advokátskej komore. Nazásielke nie je uvedený dôvod nedodania. Žalobkyňa mala za to, že ju žalovaný v 1. rade vyradil zo
zoznamu advokátov bez rozhodnutia predsedníctva SAK o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, preto
sa toho času žalobkyňa nenachádza v zozname advokátov na stránke komory. Uviedla, že tento údaj

prevzalŠtatistickýúradSRavykonalvregistriorganizáciiSRzáznamozánikupodnikateľskéhosubjektu
A. B. C., advokátky. Mala za to, že týmto konaním zasiahli do jej majetkovej a sociálnej situácie,
čo je v príčinnej súvislosti s jej insolventnosťou a trvala na tom, že o jej vyčiarknutí zo zoznamu
advokátov nebolo vydané žiadne rozhodnutie Predsedníctva SAK, preto je nepretržite advokátkou.
Okrem iného tiež namietala, že o pôvodnom návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych

poplatkov mal rozhodovať poverený vyšší súdny úradník pridelený v zmysle platného rozvrhu práce
súdu na rok 2024. Poukázala na to, že Civilný sporový poriadok zakotvuje právo žiadateľa o oslobodenie
od súdnych poplatkov podať proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť, o ktorej rozhoduje
sudca, čím je zakotvená dvojinštančnosť konania zákonom a zaručená podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. Poukázala na to, že vo veciach súdnych poplatkov má rozhodovať vyšší súdny úradník, a nie
sudca. Zopakovala, že je vyradená zo zoznamu advokátov bez rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej

advokátskej komory o vyčiarknutí, čím je jej bránené vo výkone jej činnosti a čo je v príčinnej súvislosti
s jej insolventnosťou, nemá hnuteľný a nehnuteľný majetok, býva v byte syna, ktorý uhrádza všetky
náklady, a nie je podnikateľským subjektom, ani poberateľom žiadnych dávok sociálneho zabezpečenia.

11. K opätovnému návrhu na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov predložila žalobkyňa

Tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie
od súdnych poplatkov („tlačivo“). Z jeho obsahu vyplýva, že žalobkyňa má vysokoškolské právnické
vzdelanie, nemá žiadneho zamestnávateľa, ani zamestnanie, uviedla príjem vo výške 0 €, pričom nie
je uchádzačom o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Nedostáva výživné a nemá
príjem. Pokiaľ sa týkalo bytových pomerov, uviedla, že býva na adrese D. XX, XXX XX C. v byte, ktorého

vlastníkom je jej syn, ktorý uhrádza mesačné výdavky súvisiace s bývaním. Pokiaľ sa týkalo iných
nehnuteľností, žalobkyňa deklarovala, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXXXX, kat. úz. F. (X/XX), na LV č. XXXXX, kat. úz. F. (X/XX) a na LV č. XXXXX, kat. úz. F. (1/3),
ktoré podľa žalobkyne majú nepatrnú hodnotu a sú toho času zaťažené v exekučnom konaní. Žalobkyňa
tiež uviedla, že nemá žiadne motorové vozidlá, vklady ani úspory, žiadne peniaze, žiadne stavebné

sporenie, ani pohľadávky voči tretím osobám. Nemá žiadne cestovné výdavky do zamestnania, nemá
žiadne výdavky na lieky a nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Žalobkyňa tiež uviedla, že nemá
žiadne dlhy, pričom pokiaľ sa týkalo iných mesačných výdavkov, deklarovala 500 € za stravu, ktoré
uhrádza syn, rodina, blízke osoby. Žalobkyňa je rozvedená, má jedno zaopatrené dieťa a nestará sa
o iné osoby. Ďalej dala do pozornosti, že podala 8 žalôb na ochranu osobnosti, zopakovala, že nemá

príjem výkonom svojej profesie z dôvodu protiprávneho konania žalovaných (najmä žalovaného v 1.
rade)apoukázalanato,žepovahaprejednávanejvecivyžadujezvýšenúochranužalujúcejstranysporu.
Žalobkyňa svojim podpisom čestne vyhlásila, že všetky skutočnosti, ktoré uviedla, sú pravdivé a úplné.
Je si vedomá, že v prípade zistenia nepravdivých skutočností jej oslobodenie od súdnych poplatkov
nebude priznané, resp. môže jej byť odňaté a môže jej byť uložená poriadková pokuta.

12. V podaní zo dňa 12.7.2024 žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, pričom
v ňom poukázala na svoje výhrady proti uzneseniu č.k. 67Cos/1/2024-97 zo dňa 14. mája 2024, ktoré
považovala za svojvoľné a konanie sudkyne za dehumanizačné, pričom týmto konaním sudkyne malo
podľa žalobkyne dôjsť k prekročeniu právomoci sudkyne a vyhotoveniu falošnej verejnej listiny, pričom

sudkyňa mala takto zmariť konanie o opravnom prostriedku. Okrem iného tiež poukázala na to, že ak
súd nevyzval žalobkyňu na doplnenie dokladov o tvrdených skutočnostiach, pričom podľa jej názoru mal
súdpovinnosťtakkonať,objektívnejejtvrdeniamalpovažovaťzaosvedčenéavierohodné.Okreminého
zopakovala svoje výhrady vo vzťahu k rozhodovaniu o jej (pôvodnom) návrhu na priznanie oslobodenia
od platenia súdnych poplatkov, o ktorom mal podľa jej presvedčenia rozhodovať vyšší súdny úradník,

a nie sudca. Taktiež poukázala na to, že uznesením Správneho súdu v Bratislave zo dňa 6.6.2024 č.k.
BA-1S/78/2023-110 jej bolo priznané oslobodenie v plnom rozsahu. Poukázala na to, že k jej rovnakej
žiadosti (v konaní na správnom súde, pozn.) priložila uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
E 8117580218 zo dňa 6.5.2024 a sp. zn. E8145019917 zo dňa 6.5.2024, ktoré jej boli doručené dňa
29.5.2024, preto ich nemohla do konania na súde predložiť.

13. Podľa § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov,vkonanípodľatohtozákonakonáarozhodujevyššísúdnyúradníkvrátanerozhodovania
o zastavení konania.14. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo
kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla

v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd
konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
16. V danom prípade súd postupom podľa cit. ust. § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. zistil, že
žalobkyňa neuhradila súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 6066 €. Súd výzvou zo dňa 27.3.2024
vyzval žalobkyňu na jeho úhradu v lehote do 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súd v priebehu
konania žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

17. Pre prípad nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov musí byť účastníkovi konania, za účelom
možnosti uplatnenia práva na súdnu ochranu, poskytnutý reálny časový priestor pre úhradu súdneho
poplatku a pre pokračovanie v konaní vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. 8. 2010,
sp. zn. 5 Cdo 164/2010).

18. Po tom, čo súd uznesením č.k. 67Cos/1/2024-97 zo dňa 14. mája 2024 nepriznal žalobkyni
oslobodenie od súdnych poplatkov, táto neuhradila súdny poplatok za žalobu ani v dodatočnej lehote na
jeho úhradu 10 dní odo dňa doručenia výzvy zo dňa 16.5.2024, ktorá jej bola doručená dňa 10.6.2024.
Žalobkyňa vo výzve zo dňa 16.5.2024 bola náležite poučená, že ak nebude súdny poplatok za žalobu

v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví.

19. Keďže súdny poplatok za podanú žalobu nebol ani v dodatočne stanovenej lehote uhradený po tom,
čo žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo priznané, súd podľa cit. ust. § 10 ods. 1 zákona
č. 71/1992 Zb. toto konanie zastavil.

20. Výrok o náhrade trov konania nie je potrebný, ak sa konanie zastavilo pre nezaplatenie súdneho
poplatku, pretože k zastaveniu konania dochádza na základe zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov ako lex specialis, pričom ide iba o vzťah štátu a poplatníka; uznesenie o zastavení konania
(ani žaloba) pre nezaplatenie súdneho poplatku sa nedoručuje protistrane (predtým iným účastníkom

konania), a preto ani nie je potrebné rozhodovať o vzájomnom vzťahu sporových strán, pokiaľ ide o
náhradu trov konania. Aj z tohto dôvodu zákonodarca vylúčil primerané použitie ustanovenia § 357
písm. a) Civilného sporového poriadku, ktoré pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie
o zastavení konania.

21. Nad rámec vyššie uvedeného považuje súd za potrebné obiter dictum vysporiadať sa s vznesenými
námietkami žalobkyne a jej opätovným návrhom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to
aj napriek tomu, že na relevantné námietky dostala žalobkyňa odpoveď v odôvodnení uznesenia č.k.
67Cos/1/2024-97 zo dňa 14. mája 2024.

22. Žalobkyňa vo svojom návrhu okrem iného predostrela svoj nesúhlas s postupom konajúcej
sudkyne, ktorá rozhodla o jej návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov uznesením č.k.
67Cos/1/2024-97zodňa14.mája2024.Žalobkyňamalazato,žeojejžiadostimalrozhodovaťpoverený
vyšší súdny úradník, čím sa mala zachovať dvojinštančnosť konania. V tomto kontexte súd upriamuje
pozornosť žalobkyne na ust. § 45 ods. 2 Civilného sporového poriadku a komentár k tomuto ustanoveniu

od sudcu Ústavného súdu SR JUDr. Róberta Šorla, PhD., ktorý okrem iného konštatoval, že ...„Možnosť
vyššieho súdneho úradníka spočívajúca v tom, že môže vydať rozhodnutie, však nevylučuje to, že
všetky tieto rozhodnutia priamo vydá sudca, ktorý vydaním poverenia pre vyššieho súdneho úradníka
nestráca svoju právomoc rozhodnúť i v týchto vymedzených konaniach a druhovo vymedzených
rozhodnutiach.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a

kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H.Beck, 2022, online, str. 210-213).
Neexistuje hranica konania a rozhodovania, ktorá by obmedzovala sudcu pri výkone súdnictva pri
prejednaní a rozhodovaní veci, pretože konkrétny postup vyššieho súdneho úradníka závisí v konaní
a rozhodovaní od pokynov sudcu. V prejednávanej veci si sudkyňa vymienila rozhodnutie o návrhuna priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, čo nie je v rozpore so zákonom. Iba pre úplnosť je
potrebné dodať, že konanie o návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je upravené v §
254 Civilného sporového poriadku, a nie v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov, ktorý v kontexte posudzovaného prípadu upravuje vecné a osobné oslobodenie
od súdnych poplatkov ex lege a nie oslobodenie na základe návrhu strany sporu. Preto ust. § 14 ods.
4 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov sa
na konanie o návrhu strany sporu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nemusí výhradne
aplikovať v tom zmysle, že o tomto musí rozhodovať iba vyšší súdny úradník. V danom prípade nemožno

ani prevziať závery prezentované žalobkyňou v náleze Ústavného súdu SR zo dňa 12.11.2021 sp. zn.
III. ÚS 415/2021, pretože ide o odlišný prípad, navyše v súvislosti s postupom prokurátora v trestnom
konaní.

23. Žalobkyňa taktiež okrem iného namietala, že ju súd nevyzval na predloženie dôkazov ohľadom jej
nepriaznivých pomerov a mala za to, že súd mal mať za takýchto okolností jej tvrdenia za vierohodné

a osvedčené. Takáto argumentačná konštrukcia nemôže obstáť, pretože žiadne ustanovenie CSP
neukladá súdu povinnosť dodatočne vyzývať strany, aby svoje tvrdenia preukazovali v sporovom konaní
bez ochrany slabšej strany, akým je aj toto konanie, ktorého povaha sa odráža v princípe formálnej
pravdy. Zvlášť nie v prípade, ak žalobkyňa sa odvoláva na svoju profesiu advokátky, teda osoby,
u ktorej sa predpokladá vysokoškolské právnické vzdelanie, a voči ktorej súd nemá manudukačnú

povinnosť podľa § 160 ods. 3 CSP. Navyše žalobkyňa s výnimkou rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka Správneho súdu v Bratislave nepredložila žiaden relevantný doklad ani v opätovnom návrhu
na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, z ktorého by bolo možné ustáliť dôvodnosť návrhu
pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom tomuto žalobkyni nič nebránilo. Na základe
konštantnej a pomerne dlhodobo ustálenej judikatúry (zmienenej aj v uznesení č.k. 67Cos/1/2024-97

zo dňa 14. mája 2024, pozn.) je pritom zrejmé, že konanie o oslobodenie od súdneho poplatku
nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom
potrebným na zistenie skutkového stavu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn.
6Sžf/19/2014). Je na žalobcovi – t.j. žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov doložiť ako
konkrétne pokrýva svoje životné potreby bez toho, aby ho súd na to vyzýval. Súd (spravidla) nie

je nijako bližšie informovaný o osobných a majetkových pomeroch žiadateľa. Je to žiadateľ, ktorý o
svojich pomeroch má súd informovať (povinnosť tvrdenia) a predložiť dostatočné doklady, resp. označiť
dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdnych poplatkov opodstatňujú (dôkazná povinnosť); súd
iba posúdi, či doklady (dôkazy) sú úplné (z hľadiska objasnenia pomerov žiadateľa), či v tomto smere
nevyvolávajú pochybnosť a pod. V tomto smere žiadateľ má teda nielen povinnosť tvrdenia, ale i

dôkaznú povinnosť – predložiť dostatočné doklady, resp. označiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie
od súdneho poplatku opodstatňujú (por. m.m. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 9. 2011, sp. zn. 5
Cdo 138/2011). Súd taktiež dáva do pozornosti osvojený názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého je
nemysliteľné, aby sa o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodovalo iba na základe údajov
uvedených žiadateľom na predpísanom tlačive. Samotná skutočnosť, že podľa názoru sťažovateľa toto

tlačivo má charakter miestoprísažného, resp. čestného vyhlásenia (s hrozbou trestnoprávnej sankcie
pre prípad uvedenia nepravdivých údajov) nemôže znamenať, že súd je povinný touto formou uvádzané
tvrdenia žiadateľa bez ďalšieho akceptovať (uznesenie Ústavného súdu SR z 12. 9. 2017, sp. zn. II. ÚS
546/2017). V sporovom konaní, akým je aj tento konkrétny prípad, má strana sporu jednak povinnosť
tvrdenia, a jednak dôkaznú povinnosť, a to aj pokiaľ sa týka otázky dôvodnosti priznania oslobodenia

od platenia súdnych poplatkov. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Súd pri rozhodovaní vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy). Zákon, pokiaľ vyžaduje
naplnenie zákonných kritérií pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 254

ods. 1 Civilného sporového poriadku, predpokladá u strany sporu objektívne preukázané a spravidla
subjektívne nezavinené nepriaznivé sociálne a majetkové pomery. Je preto v záujme účastníka konania
- žiadateľa, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery riadne preukázal. Pri nepreukázaní
osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže rozhodnúť inak, ako oslobodenie od
súdnych poplatkov nepriznať. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že konanie o oslobodenie

od súdnych poplatkov je výlučne návrhovým konaním, a preto je dôkazné bremeno na žiadateľovi.
Neunesenie dôkazného bremena má za následok negatívne rozhodnutie súdu o oslobodení od súdnych
poplatkov (por. uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžp/40/2012 zo dňa 05. 09. 2013).24.Pokiaľsatýkaloďalšejnámietkyžalobkynespočívajúcejvtom,žejevyradenázozoznamuadvokátov
bez rozhodnutia Predsedníctva SAK, čím je jej bránené vo výkone jej činnosti, a čo je v príčinnej
súvislosti s jej insolventnosťou, uvedené nemôže obstáť, pretože táto skutočnosť sama o sebe nebráni

žalobkyni vykonávať inú zárobkovú činnosť, prípadne sa uchádzať o zamestnanie a to bez ohľadu
na to, že žalobkyňa považuje okolnosti, ktoré viedli k jej vyškrtnutiu zo zoznamu advokátov SAK, za
neoprávnené. V tejto súvislosti súd odkazuje na akceptovateľný názor, podľa ktorého „Aj keď je vecou
osobného rozhodnutia každého, či chce pracovať, nemôže byť pri posudzovaní pomerov žiadateľa
zohľadnená nemajetnosť ako dôsledok skutočnosti, že žiadateľ nepracuje z vlastného rozhodnutia. Ak

preto nebránia žiadateľovi o oslobodenie od súdnych poplatkov v práci alebo v inej zárobkovej činnosti
zdravotné dôvody alebo to, že napriek evidencii na príslušnom úrade práce prácu nezohnal, alebo
iné objektívne okolnosti, nemožno nemajetnosť ako dôsledok absencie príjmov z pracovného alebo
obdobného pomeru uvádzať ako dôvod na oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky (por. m.
m. uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 25. 6. 2014, sp. zn. 30 Cdo 1589/2014). Len pre úplnosť súd
poukazuje na to, že žalobkyňa nielen v pôvodnom, ale aj v opätovnom tlačive uviedla, že nemá prácu,

ani sa o žiadnu neuchádza na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Súd pritom nezistil žiadnu okolnosť,
ktorá by žalobkyni objektívne bránila vykonávať, hoci aj dočasne, inú prácu. Žalobkyňa iba opakovane
odkazuje na podľa jej názoru neoprávnené konanie žalovaného v 1. rade, ktorý jej bráni vo výkone
povolania advokátky.

25.Kotázkeposudzovaniaopätovnéhonávrhunapriznanieoslobodeniaodsúdnychpoplatkov,vktorom
žalobkyňa opakovane (po uplynutí 10 dní odo dňa doručenia uznesenia č.k. 67Cos/1/2024-97 zo dňa
14. mája 2024, pozn.) požiadala priznať jej oslobodenie od súdnych poplatkov, dáva súd vzhľadom na
takmer identickú právnu úpravu (§ 254 Civilného sporového poriadku a § 138 zákona č. 99/1963 Sb.
Občanský soudní řád, pozn.) do pozornosti nález Ústavného súdu ČR z 20. januára 2010, sp. zn. I. ÚS

1439/09 uverejnený pod č. 10/2010 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu ČR, a z nadväzujúcej
judikatúry Najvyššieho súdu ČR jeho uznesenie z 13. augusta 2014, sp. zn. 22 Cdo 1939/2014, z
26. októbra 2016, sp. zn. 32 Cdo 2346/2016, z 15. februára 2017, sp. zn. 30 Cdo 5403/2016, či z 2.
októbra 2018, sp. zn. 23 Cdo 3327/2018. Z týchto rovnako vyplýva, že nová žiadosť o oslobodenie od
súdnych poplatkov, podaná po vydaní rozhodnutia, ktorým predchádzajúcej žiadosti nebolo vyhovené,

nesmie zostať opomenutá, rozhodnúť o nej je však súd povinný len v prípade, že táto žiadosť obsahuje
nové, skôr neuplatnené skutočnosti, najmä ak došlo k zmene pomerov účastníka konania. V opačnom
prípade postačí, ak sa s takouto žiadosťou vysporiada v odôvodnení uznesenia o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku (por. tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 22. februára 2019, sp.
zn. 32 Cdo 4665/2018). Uvedený postup má pritom oporu v čl. 17 Civilného sporového poriadku, podľa

ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb.

26. Otázku, či opakovaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov obsahuje nové, skôr neuplatnené

skutočnosti, musí posúdiť súd rozhodujúci o tejto žiadosti; pritom musí zvažovať, či nejde len o inak
slovne vyjadrené skutočnosti, ktoré už boli uplatnené v predtým neúspešne uplatnenej žiadosti (iný text
vyjadrujúci v podstate to isté). Rovnako je nevýznamné, že v novej žiadosti sú podrobnejšie popísané
dôsledky trvalého majetkového stavu. Inak povedané musí byť doložená zmena majetkových pomerov,
ktorá nastala od rozhodnutia o predošlej žiadosti.

27. V danom prípade žalobkyňa predložila vyplnené tlačivo, ktorého obsah je takmer identický
s pôvodným tlačivom, ktoré tvorilo podklad pre rozhodnutie sudkyne o pôvodnom návrhu žalobkyne
na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Jedinou výnimkou bola položka ohľadom vyučenia
v odbore, v ktorom žalobkyňa uviedla, že má vysokoškolské právnické vzdelanie a žiadne zamestnanie

(v pôvodnom uviedla „žiaden odbor“, pozn.) a výdavky 500 € - strava, uhrádzajú syn, rodičia, blízke
osoby (v pôvodnom uviedla „výdavky 500 € - strava“, pozn.). Pokiaľ sa týkalo opätovného návrhu na
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, v ňom žalobkyňa uviedla v podstate rovnaké skutočnosti,
aké opísala vo svojom predchádzajúcom návrhu, a síce, že je nemajetnou kvôli podľa jej názoru
neoprávnenémukonaniužalovanéhov1.rade, vdôsledkučohobolavyčiarknutázozoznamuadvokátov

SAK. Žalobkyňa teda uvádzala skutočnosti, ktoré už boli posúdené v predtým (neúspešne) uplatnenej
žiadosti, o ktorej už súd rozhodol. Zároveň uviedla, že na stravu jej prispieva rodina a známy, o čom
nepredložila jediný dôkaz. Súd na základe porovnania pôvodného a opätovného návrhu žalobkyne
na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a zhodnotiac predložené dôkazy dospel k záveru,že žalobkyňa nepreukázala, že by u nej došlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by nastala
od rozhodnutia o jej pôvodnom návrhu. Žalobkyňa sa síce odvolala na uznesenie Správneho súdu
v Bratislave zo dňa 6.6.2024 č.k. BA-1S/78/2023-110, ktorým jej tento priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov, avšak toto rozhodnutie nemožno považovať za novú rozhodujúcu skutočnosť, pretože ide
o rozhodnutie súdu bez akejkoľvek (precedenčnej, kasačnej) záväznosti, navyše vydané súdom, ktoré
nie je možné považovať za najvyššiu súdnu autoritu podľa čl. 2 ods. 2 CSP. Je potrebné uviesť, že
právna teória i súdna prax rozoznávajú dva základné typy záväznosti rozhodnutí najvyššieho súdu a
to záväznosť kasačnú (inštančnú, t.j. v tej istej veci) a záväznosť precedenčnú (judikatórnu); kým v

prípade tzv. kasačnej záväznosti je súd nižšieho stupňa vždy povinný pri nezmenených skutkových
a právnych okolnostiach veci bezvýhradne akceptovať právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v
zrušujúcom rozhodnutí, v prípade tzv. precedenčnej záväznosti existuje možnosť, aby všeobecný súd
rôzneho stupňa (ne)reflektoval právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie
konkurujúce úvahy a začne s konkrétnym rozhodnutím najvyššieho súdu zmysluplný právny dialóg
(porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/155/2011 zo dňa

21.12.2011); v tomto prípade vo svojej podstate argumentačnej záväznosti sa môže súd nižšieho
stupňa odkloniť od príslušného súdneho rozhodnutia (rozhodnutí) najvyššieho súdu za predpokladu
predloženia kritickej konfrontácie jeho dôvodov, podľa ktorých sa nemohol v obdobnej skutkovej a
právnej situácii s predmetným rozhodnutím stotožniť; tento prístup sa preto nepovažuje za porušenie
princípu právnej istoty (por. napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/564/2012

zo dňa 29.05.2013). Predložené rozhodnutie správneho súdu v Bratislave nielenže nie je rozhodnutím
súdu vyššej (odvolacej, dovolacej) inštancie, ktorého závery by mal súd prvej inštancie bezvýhradne
reflektovať, ale je potrebné zdôrazniť, že je výsledkom posudzovania pomerov v konkrétnom konaní
v určitom období s konkrétnymi podkladmi pre rozhodnutie, ktoré sa nemusia zhodovať s tými, ktoré
boli predložené v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené preto bez ďalšieho ho nemožno samo o sebe

absolútne akceptovať, a to aj pri zohľadnení znenia ust. § 254 ods. 2 CSP.

28.Žalobkyňasavosvojichpodaniachobmedzilaajnasvojnesúhlassuznesenímč.k.67Cos/1/2024-97
zo dňa 14. mája 2024, pričom neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali zmenu v jej
pomeroch, resp. jej nepriaznivé pomery ako také (napr. priznanie dávky v hmotnej núdzi, zdravotné

problémy, ktoré by jej objektívne bránili vykonávať prácu). Žalobkyňou uvádzane skutočnosti iba
odrážali už skôr uplatnené tvrdenia o jej nemajetnosti v jej pôvodnom návrhu, ktoré dostatočným
spôsobom nepreukázala, pričom túto povinnosť si nesplnila ani v novom (opätovnom) návrhu, pričom
jej nič nebránilo tak učiniť. Preto súd o takomto návrhu znovu nerozhodoval a vysporiadal sa s ním
v odôvodnení tohto uznesenia (por. bod 25 odôvodnenia tohto uznesenia).

29. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04 zo dňa
19.04.2007, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.05.2009 a
podobne).

30. Súd uzatvára, že žalobkyňa neuhradila súdny poplatok za podanú žalobu, oslobodenie od
súdnych poplatkov jej nebolo priznané z dôvodu, že táto neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k jej
(nepriaznivým) majetkovým a ostatným pomerom, pričom súdny poplatok za žalobu neuhradila ani
v dodatočnej lehote na jeho úhradu, a bola o následkoch neuhradenia súdneho poplatku náležite

poučená. U žalobkyni neboli zistené, ani dostatočne, ba ani dodatočne preukázané žiadne (nové)
skutočnosti, ani taká zmena pomerov na jej strane, ktoré by odôvodňovali priznať jej oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalobkyne,
nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde (§ 239 ods.1, § 242 Civilného sporového poriadku). Podľa § 239 ods. 2 Civilného sporového
poriadku : Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Podľa § 240 Civilného sporového

poriadku : Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Podľa § 243 Civilného
sporového poriadku : V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha. Podľa § 244 Civilného sporového poriadku : Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže
sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov : V
sťažnosti proti rozhodnutiu o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno
namietať skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.