Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517220066
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7517220066.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcov: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX,
C., 2. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, C., žalobcovia v 1. a 2. rade zast. JUDr. Andreou Tkáčovou,
advokátkou, so sídlom Magurská 3, Košice, 3. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XX, H., 4. H. F. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, H., 5. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XX, H., 6. K. L. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. C. XX, H., proti žalovaným: 1. M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, N., zast.
JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, 2. FARMA HORŇÁK, s.r.o.,
so sídlom Slanské Nové Mesto 45, IČO: 51 130 963, zast. JUDr. Pavlom Piovarčím ml., advokátom, so
sídlom Štúrova 20, Košice, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1. a 2.
rade proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. K3-18C/853/2017 zo dňa 06.07.2023

r o z h o d o l :

Mení uznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 06.07.2023, č.k. K3-18C/853/2017-165 vo výroku II.

o náhrade trov konania tak, že žalobcovia majú proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

Žalobcovia majú proti žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným uznesením

konanievčastiprotižalovanejv1.radezastavil(I.výrok)ažalobcomnáhradutrovkonaniavočižalovanej
v 1. rade nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX,
okres: N. - O., obec: C., k.ú.: C. ako parcela reg. E č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5.250 m2
patrí do dedičstva po nebohej P. E., J. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C.

XXX. Žalobcovia v 1. a 2. rade podaním doručeným súdu dňa 26.09.2023 (správne 22.05.2023, pozn.
odvolacieho súdu) vzali žalobu späť v časti voči žalovanej v 1. rade, v ktorom uviedli, že musia vziať
žalobu späť v tejto časti pre správanie žalovanej v 1. rade, pretože počas súdneho konania predala
nehnuteľnosť, napriek tomu, že uznala v konaní, že jej sporná nehnuteľnosť nepatrí a získala ju omylom,
čím žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu si voči nej uplatnili náhradu
trov konania. Žalobcovia v 3. až 6. rade sa k späťvzatiu žaloby pripojili.

3. Žalovaná v 1. rade k späťvzatiu žaloby uviedla, že s ním súhlasí, avšak nesúhlasí s tým, aby bola
zaviazaná na zaplatenie trov konania. Uviedla, že na bývalom Okresnom súde Košice - vidiek v konaní
jej matky Q. I. proti žalovaným R. K. a S. K., J. E. rozhodol, že nehnuteľnosť k.ú.: C. parc. č. XXX/
XX, XXX/X a XXX/XX zapísané vo vložke XXX patria do výlučného vlastníctva jej matky. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 10.09.1993. Po smrti matky nadobudla nehnuteľnosti v celosti na základe

Osvedčenia z 24.09.1998. Ona sa na chybe nepodieľala, rešpektovala rozsudok 5C/233/92 aj výsledky
dedičského konania. Konanie žalobcov nepochopila, ich niektoré podania boli zmätočné a nebola nikýma ničím obmedzená nakladať s nehnuteľnosťou. Uviedla, že má XX rokov, trpí závažnými zdravotnými
problémami, je odkázaná na cudziu pomoc, nezapríčinila právny omyl, pristupovala k právoplatným
rozhodnutiam bez akýchkoľvek pochybností. Mala za to, že nemala byť účastníčkou konania, pretože

nehnuteľnosť je vo vlastníctve inej osoby a že sú dané dôvody osobitého zreteľa, aj zmätočné podania
žalobcov a jej iniciatíva bola vyjadrená v podaniach, ktoré adresovala súdu, preto navrhla, aby súd
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie v súlade s § 144, § 145 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 CSP a s poukazom na dispozičné

právo žalobcov so žalobou vyhovel návrhu žalobcov na čiastočné zastavenie konania voči žalovanej
v 1. rade a s jej súhlasom rozhodol tak, že konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil.

5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 257 CSP a uviedol, že pri zastavení
konania a aplikácii ust. § 256 ods. 1 CSP súd skúma procesné zavinenie zastavenia konania. Nie je
možné skúmať dôvodnosť samotnej žaloby, ale správanie sa strán sporu, pred začatím konania, teda

či zavinili vznik sporu a počas konania, teda ich postoj k žalobe. Ustanovenie § 257 CSP je procesnou
normouumožňujúcouvziaťdoúvahytakéokolnostiprípadu,ktorýchzohľadneniejevylúčenépriaplikácii
striktného pravidla o procesnej zodpovednosti sporových strán za výsledok, resp. zastavenie konania.
Vyžaduje si to princíp spravodlivosti, ktorého zmyslom je zohľadniť osobitosť každého jednotlivého
súdneho sporu a mnohorakosť životných situácií nepostihnuteľných generálne uplatniteľnou procesnou

normou.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že z konania vyplynulo, že k sporu došlo chybným rozhodnutím počas
dedičského konania po poručiteľke Q. I., kedy aj sporná parcela bola predmetom dedičstva. Uvedené
žalovaná v 1. rade uznala a snažila sa dosiahnuť opravu dedičského rozhodnutia. Následne však spornú

parcelu počas konania previedla na žalovaného v 2. rade. Správanie sa žalovanej v 1. rade - prevod
spornej nehnuteľnosti na inú osobu - možno hodnotiť ako zavinenie žalovanej v 1. rade za zastavenie
konania, teda, že voči nej museli vziať žalobcovia žalobu späť. Súd prvej inštancie však skúmal aj ďalšie
aspekty, na ktoré poukázala žalovaná v 1. rade, teda jej vysoký vek a zdravotné problémy.

7. Vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa
postačujúce pre aplikáciu § 257 CSP poukazujúc na skutočnosť, že žalovaná spor nezavinila, počas
konania prejavila snahu napraviť chybný zápis vlastníctva, súd tiež prihliadol na jej vysoký vek a
zdravotný stav. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že žalobcom nepriznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovanej v 1. rade.

8. Proti výroku II. o náhrade trov konania v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade
a navrhli, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutej časti tak, že žalobcom prizná náhradu trov
konania voči žalovanej v 1. rade vo výške 100 %.

9. V odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a rozhodnutie súdu
považovali za neodôvodnené, nesprávne a nespravodlivé. Záver súdu o tom, že žalovaná má zdravotné
problémy nebol nijako preukázaný, išlo len o tvrdenie právnej zástupkyne na pojednávaní. Žalovaná
v 1. rade aj napriek svojmu vysokému veku a prebiehajúcemu súdnemu sporu dokázala predať sporné
nehnuteľnosti a získať tak neoprávnený majetkový prospech, takže jednak má dostatok finančných

schopností na zaplatenie trov konania a jednak má dostatok rozumových schopností, keď toto zvládla
urobiť vo svojom veku. Žalobcovi museli vziať žalobu späť voči žalovanej v 1. rade pre jej správanie,
keďže žalovaná v 1. rade predala nehnuteľnosť počas súdneho konania napriek tomu, že sama
v konaní uznala, že jej sporná nehnuteľnosť nepatrí a získala ju „omylom“, čím žalovaná v 1. rade
procesne zavinila zastavenie konania, čo súd prvej inštancie aj skonštatoval v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia. Žalobcovia v 1. a 2. rade nesúhlasili s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 257
CSP a mali za to, že použitie tohto ustanovenia predstavuje voči nim neprimeranú tvrdosť a jednoznačne
to odporuje dobrým mravom, nakoľko žalovaná v 1. rade vedela, že jej sporné nehnuteľnosti nepatria
a napriek tomu ich predala, čo aj sama uznala v súdnom konaní.

10. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý výrok uznesenia ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že nezapríčinila vznik sporu, pretože notár S. A. pojal do dedičstva aj to, čo nemalo
patriť jej právnej predchodkyni. Žalovaná v 1. rade prejavila súčinnosť pri usporiadaní vlastníctva, ale
celá žaloba v pôvodnom znení bola zmätočná a nedôvodná. Vysoký vek žalovanej a zmätok žaloby,ako aj kontrola jej vlastníctva na LV nebola úmyselná. Žalovaná v 1. rade predpokladala, že pokiaľ
notár urobil chybu a chyba bude opravená v smere objektívnych zistení, katastrálny úrad chybu opraví.
Tvrdené skutočnosti o tom, že vlastnícke právo nadobudli žalobcovia na základe vydržania boli zmenené

zmenou žalobného návrhu tak, že nehnuteľnosť patrila do dedičstva po nebohej P. E., zomrelej dňa
XX.XX.XXXX. Žalovaná v 1. rade poukázala na to, že je starobná dôchodkyňa, má XX rokov, čo je
vek, ktorý pripúšťa chápanie právnych vecí iným smerom ako je objektívna pravda, najmä z dôvodu, že
žaloba bola menená, bola zmätočná, teda žalobcovia sami spôsobili vznik trov konania.

11. Žalobcovia v 1. a 2. rade v odvolacej replike doplnili, že tvrdenie žalovanej v 1. rade, že je starobná
dôchodkyňa je len účelové, nakoľko celú dobu trvania sporu je zastúpená advokátom. Žalovaná vo
vyjadrení k žalobe uviedla, že parcela z pzkn. vložky XXX, kat. úz.: C., ktorá bola darovaná právnej
predchodkyni žalobcov bola omylom prededená žalovanou v 1. rade s tým, že žalovaná pripravuje
žiadosť o opravu chyby v osvedčení o dedičstve. Napriek uvedenej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade
vedela, že nevlastní spornú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat. úz.: C., predala ju kúpnou

zmluvou dňa 01.07.2021 žalovanému v 2. rade, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež tvrdenie,
že vek žalovanej nepripúšťa chápanie právnych vecí iným smerom je účelové a ničím nepodložené,
pretože pred 2 rokmi vedela chápať a predať sporné nehnuteľnosti, vziať za nich peniaze, vtedy nebola
obmedzená vekom, napriek tomu, že vedela, že prebieha súdne konanie. Zároveň do rozhodnutia súdu,
nemôže žalovaná prejudikovať, že celá žaloba bola zmätočná.

12. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že nárok na náhradu trov konania v tomto

spore z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami voči žalovanej v 1. rade pre správanie žalovanej v 1. rade
v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP vznikol žalobcom, avšak v súlade s ust. § 257 CSP súd tento nárok
žalobcom nepriznal.

15. Odvolací súd má za to, že súd správne aplikoval ust. § 256 ods.1 CSP (ktoré vychádza pri náhrade

trov konania zo zásady procesného zavinenia) a toto ustanovenie aj správne vyložil a aplikoval na daný
prípad, ak vychádzal z úvahy, že nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcom.

16. Predmetom sporu v danom prípade bolo určenie, že nehnuteľnosť zapísaná LV č. XXXX, okres: N.,
obec: C., kat. úz.: C., ako parcela reg. E č. XXXX/X – orná pôda patrí do dedičstva po nebohej P. E.,

zomr. XX.XX.XXXX, pričom ako vlastník uvedenej nehnuteľnosti bola do predaja nehnuteľnosti počas
súdneho konania žalovanému v 2. rade vedená žalovaná v 1. rade.

17. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že to bola práve žalovaná v 1. rade, ktorá zavinila zastavenie
konania, keď nehnuteľnosť počas súdneho konania previedla na inú osobu – žalovaného v 2. rade

a stratila tak pasívnu vecnú legitimáciu, z ktorého dôvodu žalobcovia voči nej zobrali žalobu späť
a zároveň navrhli, aby do konania ako žalovaný vstúpil práve žalovaný v 2. rade ako nový vlastník
spornej nehnuteľnosti.

18. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

19. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

20. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel vziať žalobu späťpre správanie sa žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom
je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

21. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania
žalovaného žalobca.

22. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej strany, spočívajúce napríklad v

úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná strana procesne
zavinila zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi
v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Odvolací súd poukazuje na to, že kritérium procesného
zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v
konaní požadovala, t.j. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr
vzala žalobu späť. Pri posudzovaní dôvodnosti podania žaloby sa skúma len procesné hľadisko, a to,

či sa žalovaní zachovali v súlade so žalobnou požiadavkou.

23. V danom prípade žalobcovia nesporne vzali žalobu voči žalovanej v 1. rade späť pre správanie
sa žalovanej v 1. rade, ktorá v priebehu konania nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu predala
žalovanému v 2. rade.

24. Z vyššie uvedených okolností prejednávanej veci vyplýva, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie
sa žalovanej v 1. rade, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná v 1. rade z procesného
hľadiska zavinila zastavenie konania a procesne úspešnou stranou boli žalobcovia, ktorý by mali nárok
na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade.

25. V prejednávanom spore súd prvej inštancie následne správne skúmal aj ne/splnenie podmienok na
aplikáciu ust. § 257 CSP, avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil a aplikoval na vzťahy medzi stranami
sporu, ak žalobcom nepriznal proti žalovanej v 1. rade náhradu trov konania.

26. V danom prípade súd vzal za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania žalobcom, ktoré mali spočívať v okolnostiach prejednávanej veci,
keď žalovaná spor nezavinila a snažila sa napraviť chybný zápis jej vlastníctva. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa prečo by súd nemal žalobcom, ktorý nezavinili zastavenie konania súd považoval aj
vek a zdravotný stav žalovanej v 1. rade.

27. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Toto zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za
výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP).

28. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

29.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať

za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

30. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane sporu alebo v okolnostiach
prejednávaného sporu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo
charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.

31. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, pri rozhodovaní o trovách konania súd otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, posudzuje výlučne z procesného hľadiska, kedy je rozhodujúci procesný výsledok
konania. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené navyriešení otázky, ktorá zo sporových strán zavinila jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania
podľa § 256 ods. 1 CSP sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku
konania a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej

(viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/12/2008 zo dňa 14.10.2008).

32. V prejednávanej veci procesne zavinila zastavenie konania žalovaná v 1. rade tým, že spornú
nehnuteľnosť predala počas súdneho konania, z ktorého dôvodu žalobcovia zobrali voči nej žalobu späť,
t.j. dôvodom tohto späťvzatia bolo správanie žalovanej v 1. rade. Z hľadiska procesného výsledku teda

zavinila zastavenie konania žalovaná v 1. rade a otázka dôvodnosti podanej žaloby je pre rozhodnutie
o trovách konania irelevantná a nemožno ju považovať ani za dôvod hodný osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania.

33. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalovaná v 1. rade už vo svojom vyjadrení k žalobe zo
dňa 24.09.2018 uznala, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu bolo prededená po jej právnej

predchodkyni omylom a žalovaná v 1. rade nemala byť vedená ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti.
Keďže však bola žalovaná v 1. rade evidovaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti, nemali žalobcovia
inú možnosť ako ju v tomto spore označiť za žalovanú. Aj napriek týmto skutočnostiam a vedomosti
o tom, že žalovaná v 1. rade nie je skutočnou vlastníčkou nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť počas
súdneho konania predala, a to žalovanému v 2. rade. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že žalovanej

v 1. rade nič nebránilo sa so žalobcami dohodnúť mimosúdne a spornú nehnuteľnosť im napr. darovať.
K tvrdeniu žalovanej v 1. rade „o chápaní právnych vecí iným smerom ako objektívna pravda“ (z dôvodu
zmeny žaloby a jej zmätočnosti) odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade bola
počas celého súdneho konania právne zastúpená advokátom.

34. Za danej situácie okolnosti prejednávaného sporu, ako ich uviedol súd prvej inštancie, nie sú
dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcom.

35. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa
sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov

hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj
v konaní.

36. V preskúmavanom prípade však nie je naplnený ani dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúcich

v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalovanej v 1. rade, a len všeobecný poukaz súdu na
vysoký vek a zdravotný stav žalovanej v 1. rade nie je dostatočným dôvodom pre nepriznanie náhrady
trov konania žalobcom. Pokiaľ ide o majetkové pomery žalovanej v 1. rade tieto žalovaná súdu nijako
nezdokladovala, a preto nie je možná aplikácia § 257 CSP ani z dôvodov na strane žalovanej v 1. rade.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o
trovách konania v zmysle ustanovenia § 388 CSP tak, že žalobcovia majú nárok proti žalovanej v 1. rade
na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2
CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovia boli v odvolacom konaní plne
úspešní, preto majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v 1. rade v
plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie §
251 CSP.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).