Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623204355
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623204355.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a
sudcov Mgr. Martina Štubniaka (sudca spravodajca) a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej A. B., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. D.

XXX/X, A., právne zastúpenej JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, so sídlom Železničná 287/9, Poltár,
o zaplatenie 398,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 11Csp/132/2023-177 z 20. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania
v rozsahu 100 % vo výške určenej osobitným uznesením.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 398,79 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenia finančných prostriedkov poskytnutých na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10. 12. 2018 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú žalovaná

uzavrela s bankou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ako veriteľom. Súd prvej inštancie ex
offo preskúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a vo vzťahu k podmienkam vyplývajúcim z ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách skonštatoval, že pohľadávka banky bola síce žalobcovi postúpená dňa
21. 06. 2023, t. j. po konečnej splatnosti úveru (čo bolo dňa 15. 09. 2022), avšak za výzvu podľa ust.
§ 92 ods. 8 cit. zákona nemožno považovať výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 01. 06. 2021,
resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22. 07. 2021, lebo podľa jeho názoru

kvalifikovanou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nemôže byť výzva podľa § 53 ods. 9
OZ, ako ani samotné oznámenie o zosplatnení úveru. Podľa okresného súdu ust. § 92 ods. 8 zákona
o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú výzvu banky, že jej klient je v omeškaní so splnením čo
i len časti svojho záväzku. V tomto smere poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 a sp.
zn. 4Cdo/75/2020, ako aj na viacero rozhodnutí tunajšieho odvolacieho súdu a k žalobcom označenému
rozhodnutiu NS SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 v podstate uviedol, že toto rozhodnutie sa problematikou

výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách výslovne nezaoberalo. Žalobca tak podľa názoru súdu prvej
inštancie nepreukázal kumulatívne splnenie podmienok pred postúpením pohľadávky podľa citovaného
ustanovenia, v dôsledku čoho je samotné postúpenie pohľadávky pre nesplnenie zákonných podmienok
absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) a žalobca nie je aktívne vecne
legitimovaným. Z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu preto súd prvej inštancie žalobu
zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v konaní aplikujúc §

255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom
rozsahu, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Namietal, že podaním zo dňa 01. 03. 2024 zobral žalobu čiastočne späť, pričom
súd prvej inštancie na jeho dispozičný úkon bez uvedenia dôvodu neprihliadol a konanie v dotknutej
časti nezastavil, čím konal v rozpore s § 145 ods. 2 CSP. Namietal tiež závery súdu prvej inštancie
ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky a nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie, ktoré označil
za nepreskúmateľné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a najmä nedostatočne

zisteného skutkového stavu, keďže sú v priamom rozpore s obsahom dôkazov, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu. Dôvodil, že na účinné postúpenie pohľadávky postačuje kumulatívne splnenie dvoch
podmienok, t. j. vyzvať dlžníka na splnenie čo i len časti jeho peňažného záväzku a omeškanie dlžníka
so splnením čo i len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní. Rozporoval závery súdu
prvej inštancie, ktorý výzvy obsiahnuté v úkonoch zo dňa 01. 06. 2021 a dňa 22. 07. 2021 nepovažoval
za kvalifikovanú písomnú výzvu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj záver

súdu prvej inštancie, podľa ktorého medzi výzvou a samotným postúpením pohľadávky musí existovať
časovásúvislosť.Topodľanázoružalobcunevyplývazožiadnehoprávnehopredpisu.Zákonnevyžaduje
výlučnú a samostatnú výzvu postupcu pred postúpením pohľadávky, ani nepojednáva o maximálnej
časovej hranici/súvislosti medzi výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a postúpením pohľadávky.
V konaní bolo celkom jasne preukázané dodržanie podmienok predpokladaných zákonom, k postúpeniu

pohľadávky došlo v súlade s cit. ustanovením a jeho právny predchodca bol plne oprávnený postúpiť
mu spornú pohľadávku. V neposlednom rade žalobca namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri
rozhodovaní judikatúru najvyšších súdnych autorít.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedla,

že žalobca v konaní nepriložil k výzve zo dňa 01. 06. 2021 doručenku. Nepreukázal teda, že táto výzva
bola doručená do jej dispozičnej sféry. Doručovanie tejto výzvy žalobca preukazoval prostredníctvom
podacieho hárku, ktorý ale preukazuje len to, že táto výzva bola žalovanej odoslaná. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22. 07. 2021 tiež nemožno podľa názoru žalovanej považovať
za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zmluva o postúpení žalovanej pohľadávky je

neplatným právnym úkonom, pretože pred postúpením pohľadávky neboli splnené podmienky podľa cit.
ustanovenia a žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd konštatuje správnosť východiskovej premisy súdu prvej inštancie, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý dopadajú zákonné ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, ide o spotrebiteľský úver v zmysle
§ 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zmluva o úvere je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) uvedeného zákona. Spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalovanej a žalobcom nebol v konaní sporný.

7. Na druhej strane ale súd prvej inštancie nepostupoval správne pri právnom posúdení veci, pretože
jeho kľúčové závery, na ktorých založil potrebu zamietnutia žaloby nie sú správne. Odhliadnuc od toho
nepostupoval súd prvej inštancie ani procesne správne, keď sa vôbec nezaoberal podaním žalobcu zo
dňa 01. 03. 2024, ktorým tento ohľadne úrokov zobral žalobu čiastočne späť, kedy mal posúdiť, či je
namieste aplikovať ust. § 145 ods. 2 CSP a konanie v dotknutej časti prípadne zastaviť. Bez toho tak

nemohol rozhodnúť o zamietnutí celej žaloby.

8. Odvolací súd konštatuje, že v prípade spotrebiteľských vzťahov pri skúmaní platnosti či neplatnosti
postúpeniapohľadávkyjenutnéokremvšeobecnýchustanovení§524až§530OZzohľadniťajosobitnú
právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľské zmluvy. Rozhodnutie NS SR publikované ako R 60/2018

určilo, že zákon o bankách je kľúčovým právnym predpisom upravujúcim činnosť bánk, ktorého § 92 ods.
8 zároveň upravuje, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku z úveru na inú banku a tiež
aj na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Pre platné postúpenie
pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona musí banka a/ písomne vyzvať svojho klienta, abydlh zaplatil a b/ ak je napriek písomnej výzve klient v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní čo i len s
časťou dlhu, môže uplynutím uvedených 90 dní pohľadávku postúpiť. Postúpenie pohľadávky banky v
rozpore s uvedenými zákonnými podmienkami je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39

OZ (viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017, 4Cdo/83/2021, 5Cdo/36/2020, 4Cdo/162/2020).

9. Odvolací súd v týchto súvislostiach zdôrazňuje, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje
vo vzťahu k výzve žiadne osobitné náležitosti a ani nevylučuje, aby takáto výzva bola obsahom
iného právneho úkonu veriteľa. Pokiaľ totiž súd prvej inštancie poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31. 03. 2022 a naň sa odvolávajúce neskoršie rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27. 10. 2022, išlo o rozhodnutia riešiace otázku,
či vyhlásenie okamžitej splatnosti pohľadávky možno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona
o bankách, vo vzťahu k čomu najvyšší súd síce uviedol, že „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá
zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní
so splnením čo len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere

nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách“, ale tieto právne závery je potrebné chápať v celom kontexte uvedených rozhodnutí
takým spôsobom, že ak písomné oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru neobsahuje (aj) výzvu na
úhradu pohľadávky (t. j. upozornenie na omeškanie s úhradou úverovej pohľadávky), nemožno takéto
oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru považovať (súčasne) za výzvu zodpovedajúcu požiadavke

určenej ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda na dodržanie tohto ustanovenia sa predpokladá
samostatná a osobitná výzva banky (rozumej – popri oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru), že
klient je v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku. Takýto výklad zodpovedá neskôr prijatému
rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27. 09. 2023, v ktorom sa uvádza, že
„Ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky,

možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej doručenia musí uplynúť aspoň
90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol upozornený na omeškanie s úhradou
jeho peňažného záväzku. Z výzvy na zaplatenie nemusí výslovne vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí,
veriteľ pristúpi k postúpeniu pohľadávky, musí z nej však byť bez akýchkoľvek pochybností zrejmá
konkrétna špecifikácia pohľadávky, ktorú má dlžník uhradiť. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že

uvedenú otázku okrajovo riešilo aj rozhodnutie sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu
na plnenie pred postúpením podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o
vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“ s tým,
žesúčasnepodľanajvyššiehosúdu„niejemožnépovažovaťzasprávnyprávnynázorodvolaciehosúdu,
že vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta informovať o možnosti postúpiť

pohľadávku na tretiu osobu. Výzvou v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť aj oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru za predpokladu, že dlžník mal objektívnu možnosť oboznámiť
sa s obsahom takéhoto adresovaného jednostranného právneho úkonu (§ 45 ods. 1 OZ).“ Vzhľadom na
uvedené nie je namieste tvrdenie súdu prvej inštancie, že rozhodnutie sp. zn. 9Cdo/165/2022 predmetnú
otázku neriešilo. Okrem toho poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/154/2022

zo dňa 27. 02. 2024, podľa ktorého „V tu posudzovanej veci dovolací súd nevidí dôvod odchýliť sa od
záverov uznesenia z 27. septembra 2023 sp. zn. 9Cdo/165/2022 prezentovaných vyššie (v bode 18
tohto odôvodnenia). Na doplnenie je možné uviesť, že ak by zákonodarca chcel uložiť banke povinnosť
vo výzve podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách upozorniť na možnosť postúpenia pohľadávky, bol by
to v citovanom ustanovení výslovne uviedol podobne ako je v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka výslovne formulovaná požiadavka, aby veriteľ pred predčasným zosplatnením pohľadávky
upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách takéto
upozornenie nevyžaduje. Potrebe chrániť spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu zodpovedá
aj taká výzva na zaplatenie pohľadávky, v ktorej nie je uvedené upozornenie na možnosť jej postúpenia.
Aj z takejto výzvy (ak mu bola riadne doručená) sa spotrebiteľ má možnosť dozvedieť o tom, že veriteľ

voči nemu eviduje nezaplatenú splatnú pohľadávku, čo mu dáva možnosť na túto situáciu primerane
reagovať. Zákon v žiadnom ustanovení nevylučuje spojenie dvoch právnych úkonov do jednej listiny,
preto nemožno neakceptovať riadne doručenú výzvu na zaplatenie dlhu len preto, že táto výzva bola
spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky.. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd
dospel k záveru, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že vo výzve

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musí banka klienta upozorniť na možnosť postúpiť pohľadávku
na tretí subjekt a že výzvu, ktorá je spojená s vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky, nemožno
považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.“10. Odvolací súd odkazujúc na uvedené závery konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
splnenie podmienok vyžadovaných ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie žalovanej
pohľadávky. Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové

rozhodnutie v rámci ďalšieho konania, v rámci ktorého bude vychádzať z vysloveného právneho názoru
odvolacieho súdu a posúdi aj všetky ostatné námietky žalovanej smerujúce proti žalobcom uplatnenému
nároku.

11. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.