Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Andrejčáková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 18P/171/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124221415
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Andrejčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124221415.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
dieťaťa matky A. C. D. E. B. B., F.. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. X, B., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 3, Košice, a otca H. I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. K. X, F. A., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2024 a doplneným dňa 29.11.2024 na vydanie
neodkladného opatrenia domáhala, aby súd vydal nasledovné uznesenie: Maloletý nastúpi na povinnú
školskú dochádzku na L. J. K. M. N. O. P. F.. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

K návrhu bola pripojená e-mailová a SMS komunikácia, Žiadosť o individuálny študijný plán, fotografia
poznámok dieťaťa, Správa klinickej psychologičky zo dňa 11.10.2024, z ktorej vyplýva že výsledky
psychologického vyšetrenia poukazujú v kognitívnom výkone v oblasti intelektových funkcií vo verbálnej
aj neverbálnej zložke na normu. Oslabené sú funkcie pozornosti, ako aj v koncentrácií, tak aj v tenacite
pozornosti. V správami pozorované prejavy PAS, predpokladá AS syndróm.

2. Matka svoj návrh odôvodnila nasledovne: Maloleté dieťa je zverené do starostlivosti matky rozsudkom
Okresného súdu Košice I, sp. zn. 21P/160/2019 zo dňa 25.6.2021. Dieťa je žiakom 1. ročníka M.
P., Q. XX, B.. Dňa 13.09.2024 bolo matke doručené rozhodnutie riaditeľky školy o prijatí dieťaťa do
školského klubu na pravidelnú dochádzku zo dňa 05.09.2024/vydané na základe žiadosti otca dieťaťa
zo dňa 12.09.2024. Z uvedeného je zrejmé, že logicky nebolo možné vydať rozhodnutie skôr, než bola
podaná žiadosť otcom. Uvedené rozhodnutie muselo byť vydané v deň, kedy jej bol triednou učiteľkou

daný nižšie uvedený zákaz a pokyn. Dňa 12.09.2024 bolo matke triednou učiteľkou oznámené, že
pokiaľ nebude škola disponovať informáciami a pokynmi od psychologičky a špeciálneho pedagóga, je
potrebné dieťa vyzdvihnúť po tretej hodine. V ŠKD nebude zostávať do odvolania. Uvedené stanovisko
nebolo doplnené žiadnymi ďalšími informáciami. Matka nedisponuje informáciou, že by škola zákonnou
cestou požiadala príslušný orgán o vyšetrenie dieťaťa, napriek tomu, škola sprístupnila psychologičke
L., B. R. X, B. informácie osobnej povahy, týkajúce sa dieťaťa – správania, údajných priestupkov, v tejto

súvislosti matka menovanej neposkytla žiaden súhlas, ani v tejto súvislosti so školou nekomunikovala.
Akékoľvek záznamy, týkajúcej sa priestupkov dieťaťa matke triedna učiteľka odmietla sprístupniť,
napriek jej písomnej žiadosti /odvolávajúc sa na pokyn vedenia. Riaditeľka školy si na zodpovedanie
matkinej žiadosti vyčlenila 10 dní, z jej neznámych dôvodov. Komunikácia s triednou učiteľkou je
mimoriadna obtiažna, na zaslané správy prostredníctvom edupage nereaguje, resp. reaguje útočným
spôsobom s vyjadrením, že ju matkine správy zaťažujú. Psychologička CPP, ktorú matka osobne

z vlastného rozhodnutia navštívila v mesiaci september 2024 a ktorá jej avizovala, že s dieťaťom
nebude pracovať /pretože je dieťa v adaptačnom procese/, ani nebude viesť jeho zložku, jej dňa24.09.2024 zaslala emailovú správu s vyjadrením: ".................. konzultácie s riaditeľkou a
výchovnou poradkyňou, kedy mi bolo oznámené, že Váš syn fyzicky napáda spolužiakov, a že ho v
škole nemôžu mať, kým sa nezrealizuje psychologické vyšetrenie s odporúčaním na prácu s Vaším

synom." Po tom, čo matka riaditeľku školy žiadala o zaslanie rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o
zákaze navštevovať ŠKD a o matkinej povinnosti vyberať dieťa po 3 VH, jej zo strany riaditeľky bola až
dňa 04.10.2024 zaslaná emailová správa, v ktorej uvádza, že dieťa cituje: Žiak môže navštevovať naše
školské zariadenie v plnom rozsahu. vyučovanie a školský klub detí. Uvedené stanovisko zaslala bez
toho, aby došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa /a teda bez stanoviska psychológa a špeciálneho

pedagóga. Protichodnosť a zavádzanie vníma matka aj v ďalších vyjadreniach pedagógov, vrátane
vedenia školy. Vyjadrenia prezentované psychologičkou poprela s vyjadrením, že ju vkladanie slov, ktoré
neprezentovala uráža. Rozporné tvrdenia, nezakladajúce sa na objektívnej reality vnímam vo viacerých
prípadoch. Takéto konanie a postup riaditeľky školy, vrátane pedagogických zamestnancov považujem
za nezákonné, v rozpore s dobrými mravmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, kedy je dieťaťu
upierané právo na plnenie povinnej školskej dochádzky, je s ním zachádzané necitlivo, neadekvátne a

v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Vo vzťahu k iným žiakom pani riaditeľka postupuje
odlišne, priaznivejšie než v prípade maloletého, a to napriek tomu, že ide o skutkovo zhodné situácie.
Pani výchovná poradkyňa vo svojich mailových správach subjektivizuje matkine správanie, namiesto
hľadania východiska, pomoci a podpory. Jednotlivými zamestnancami, vrátane vedenia sú matke
podané odlišné informácie, správanie dieťaťa je popisované odlišne A. Q. a vychovávateľkou, resp.

riaditeľkou školy. S dieťaťom matka navštívila klinického psychológa A. E., Q., ktorá detekovala u dieťaťa
úzkosť, obranné mechanizmy a podozrenia z PAS. Odporučila okrem iného individuálne vzdelávanie,
prípadne účasť asistenta, ako aj zmenu školy. Dieťa doma uvádza, cituje: že ho v škole učitelia nechcú
a nemá tam kamarátov, pretože je iný. Správanie dieťaťa je s matkou preberané zo strany triednej
učiteľky aj v prítomnosti dieťaťa, ktoré celú situáciu citlivo vníma a doma sa ma pýta, čo sa deje, popisuje

jednotlivé udalosti v škole. Dieťaťu sú v systéme edupage opakovane ukladané poznámky a negatívne
hodnotenia, napriek dlhodobej absencii a vedomosti pedagogických zamestnancov, okrem iného aj o
adaptačných problémoch dieťaťa. Ostatne dieťa bolo po 2 týždňovej absencii v školskom zariadení 3
VH, počas ktorých mu bolo prostredníctvom edupage uložených 5 poznámok, s evidentnou útočnosťou
pani učiteľky náboženstva. Keď matka požadovala konkrétne informácie, pani triedna sa vyjadrila, že

ju zaťažuje, a má ju osloviť v rámci konzultačných hodín, ktoré matke ale známe nie sú a taktiež nie
je možné sa na ne prihlásiť prostredníctvom edupage. Až následne matku pani triedna inštruovala
o spôsobe prihlásenia sa na konzultáciu. V tejto súvislosti poukazuje na neprijateľné správanie a
vyjadrenia sa A. A. Q. /ktorá dieťa taktiež vyučuje, resp. supluje VH/ voči synovi: „je neakceptovateľné,
aby také dieťa bolo s inými deťmi, s narážkami na symptomatiku dieťaťa /že to vníma aj pani riaditeľka

a ostatní učitelia, ktorí sa stále pýtajú...a A.? /, s vyjadrením, že dieťa nechala ísť na hodinu telesnej
výchovy s plnými rukami a vodou medzi zubami, na čo malo dieťa spadnúť, čo ho psychicky rozrušilo,
vrátane vyjadrení, že dieťa dáva bokom od ostatných detí a označuje ho za osobu, ktorá klame. Dieťa,
po tom, čo ho vybrala zo ŠKD a odovzdala ho matka našla v takom silnom citovom rozrušení, že ho
nevedela utíšiť, bolo silno rozrušené a škrabalo sa po tvári. Takýto prejav u dieťaťa nikdy predtým

neregistrovala. Dieťa nazvala jedinou bariérou vo vyučovaní, a oslovila matku v zmysle....“neviem, či
budetehľadaťinúškolu....“Mimoriadnezlenamňapôsobíjejvyjadrenie,žesinýmipedagógmi„zbierajú“
na dieťa.....a spracovávajú záznamy /jej vyjadrenie zo dňa 11.09.2024, o ktorých matke riaditeľka školy
avizuje, že nemá žiadne záznamy a že nie je to štandardný postup/. Keď osobne kontaktovala riaditeľku
a žiadala o osobné stretnutie za účasti pani Q., vyjadrila: „či ju má prepustiť?“, avšak k dnešnému

dňu k stretnutiu nedošlo, odmietla matke sprístupniť spôsob riešenia výhrad, ktoré jej predniesla,
vrátane vyjadrení a konania A. Q.. Správanie nielen pani Q. vníma matka ako šikanózne voči dieťaťu,
cielene sústredené, zamerané, dieťa je ňou vyprovokované do takého stavu, ktorý matka ťažko zvláda.
Komunikácia medzi matkou a školou toho času nie je žiadna, neakceptujú matkin prechodne zhoršený
zdravotný stav, vyvolaný vplyvom silného stresu a záťaže a neschopnosť osobnej účasti na sedeniach,

škola sa snaží právne istiť kroky, prípadne ich konvalidovať prostredníctvom otca dieťaťa, ktorý sa o
dieťanezaujímal,rodičovskéhoaktívu,anikonzultáciesadomesiacaoktóber2024nezúčastnil,súčasnú
spoluprácu so školou vníma matka ako získavanie podkladov pre procesný útok v súdnom spore, ktorý
toho času prebieha. Dňa 10.10.2024 matka po osobnej konzultácii s pani riaditeľkou, podala prihlášku
na L. J. K. M. N. O. P. F., S. H., kde vlastní matka nehnuteľnosť a kde sa v najbližšej dobe plánuje spolu s

dieťaťom odsťahovať, aj z dôvodu nižších existenčných nákladov. Vzhľadom na nesúhlasné stanovisko
otca dieťa do školy nie je prijaté a napriek mojím opakovaným žiadostiam, otec nezabezpečuje plnenie
povinnej školskej dochádzky syna žiadnym spôsobom, doposiaľ má dieťa vynechaných 177 VH, z
toho 48 neospravedlnených. Matke jej zdravotný stav uvedené neumožňuje, toho času je dlhšiu dobupráceneschopná,sobmedzenýmrežimomvychádzok,okreminéhodieťaťujepsychológomodporučené
individuálne vzdelávanie. Pani riaditeľka v P. F. je oboznámená so stavom dieťaťa, vyjadruje podporné
stanovisko a je mimoriadne ústretová v tom, aby bolo dieťa prijaté, jej prístup k dieťaťu je mimoriadne

ľudský a profesionálny. Základná škola má k dispozícii podporné prostriedky, vrátane asistenta a
špeciálneho pedagóga. Uvedené sa matka snažila riešiť aj prostredníctvom ÚPSVaR, kde však okrem
spísania stanoviska otca neboli ponúknuté žiadne možnosti a spôsoby riešenia. Za týmto účelom matka
kontaktovala otca dieťaťa a žiadala ho o kladné stanovisko, resp. súhlas so zmenou základnej školy, s
čím nesúhlasil a to aj napriek tomu, že mu vysvetlila, že je to v záujme duševného zdravia a zdravého

vývojadieťaťa.Anizfinančnéhohľadiskaniejematkaschopnáďalejškolnéplatiť/mesačnevovýške80€
+ strava, čo matka avizovala pani riaditeľke a navrhla dohodu o ukončení zmluvy, s čím súhlasila. Otec
dieťaťa napriek matkiným žiadostiam na úhradu školného, ani školských potrieb žiadnym spôsobom
neprispieva, žiadosti ignoruje. Matka má zato, že situácia dieťaťa v základnej škole, ktorú navštevuje sa
stáva neúnosnou. Maloletý je citovo zranené dieťa, ktoré extrémne vníma vzťah zamestnancov školy
voči jeho osobe, čo sa prejavuje v jeho negatívnych emóciách a negatívnom postoji voči škole návšteve

školy. Obdobné skúsenosti s fungovaním a prístupom tohto školského zariadenia má matka ďalšieho
dieťaťa, ktoré túto školu navštevuje. Dieťa je frustrované, negatívne naladené, jedna zo psychologičiek,
ktoré matka kontaktovala sa vyjadrila, že maloletý nebude jediné dieťa, ktoré zo školy odíde frustrované.
Toho času už nastala situácia, ktorú nevie matka riešiť bez ingerencie súdu, nakoľko základná škola o
maloletého v zásade nejaví záujem a nechce sa podieľať na riešení situácie. Aj napriek tomu, že matka

oslovila niekoľko základných škôl v Košiciach, tieto jej požiadavke na zmenu školy nevyhoveli. Zároveň
aniotecnechcedaťsúhlassozmenouzákladnejškoly,atedasamaškoludieťaťunemôžematkazmeniť.
Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné neodkladne upraviť tento stav zo strany súdu, pretože maloletý
pre správny priaznivý vývoj musí navštevovať školské zariadenie, avšak ponechanie v základnej škole,
ktorú doposiaľ navštevuje môže poškodiť jeho zdravie.

3. Dňa 09.12.2024 bola súdu doručená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach (ďalej
len UPSVaR), z ktorej vyplýva, že dňa 27.11.2024 bolo matke dieťaťa zaslané úradné predvolanie
(mailom), aby sa dostavila na úrad dňa 03.12.2024 o 09.00 hod. za účelom pohovoru v právnej veci
nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré podala na Mestskom súde Košice. Matka dňa 29.11.2024

oboznámilaúrad(mailom),žesanapohovornedostavízdôvodustálepretrvávajúcejpráceneschopnosti
a požiadala úrad o zameranie otázok. Dňa 03.12.2024 zaslala matka mailom vyjadrenie k svojmu
podanému návrhu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, sp. zn. 18P/171/2024 (viď príloha). Dňa
04.12.2024 sa na úrad dostavil otec, pričom vo veci návrhu matky uviedol, že nesúhlasí, pretože zmena
školy maloletého nič nerieši. Takéto problémy so správaním mal aj maloletý v materskej škôlke. I v

tomto prípade bolo matke rovnako odporúčané zo strany materskej školy navštíviť detského psychológa,
nakoľko už v škôlke sa maloletý hádzal po zemi, vykrikoval a napádal rovesníkov (podľa vyjadrenia
pani riaditeľky škrtil kamaráta v šatni). Podľa slov otca, matka odmietla vyhľadať psychológa a na
učiteľky škôlky napísala sťažnosť. Maloletý nastúpil v septembri 2024 na návrh matky do M. J. K. P. a
situácia sa so správaním maloletého opakovala a nie je to názor len jedného učiteľa z danej školy, ale

viacerých. Otec si myslí, že preto matka namietala a uvádzala, že syna v škole šikanujú. Po nástupe
na povinnú školskú dochádzku sa situácia ešte výraznejšie zmenila k horšiemu s tým, že toho času má
maloletý 120 ospravedlnených hodín a 120 neospravedlnených hodín. Otec ďalej uvádza, že základná
škola iniciovala aj spoločné stretnutie zákonných zástupcov dieťaťa a vedenia školy. Naposledy bolo
stretnutie stanovené na dňa 11.11.2024, ale nakoľko bol otec v uvedenom čase na liečebnom pobyte

v kúpeľoch, tak na dané stretnutie nemohol prísť. Vie však od riaditeľky školy, že ani matka sa na
stretnutie nedostavila a ospravedlnila sa z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti. Otec však inicioval
stretnutie v škole nasledujúci deň, t. j. 12.11.2024. Stretnutie prebehlo, ale výsledkom stretnutia bolo iba
skonštatovanie, že došlo k patovej situácii a to vzhľadom k tomu, že matka sa na uvedené stretnutie
nedostavila, dieťa odmieta i naďalej nosiť do školy, psychologický posudok síce od psychologičky škole

poslala a to presne v ten istý deň stretnutia, no na poslednú chvíľu. Podľa otca bol posudok takmer celý
vybielený a boli čitateľné iba osobné údaje maloletého a tiež odporúčanie psychologičky na individuálne
štúdium maloletého. Otec uvádza, že súkromná škola P. vie zabezpečiť rovnako individuálny študijný
plánaajasistentasynovi.Vtriede,ktorúmaloletýnavštevuje,jelen13žiakov.Učiteľkydeklarovaliotcovi,
žemajúskúsenostisdeťmisporuchamisprávania,apretonevidídôvodnazmenuškoly.Podľaslovotca,

nechápe zmenu matkinho názoru a postoja, nakoľko ešte pred nástupom maloletého na povinnú školskú
dochádzkunasúkromnúzákladnúškolu,samatútoškolupreferovalaavybrala.Zároveňvtejtosúvislosti
žiadala otca, aby súhlasil so zmenou zo štátnej základnej školy na N. T. O. B. na uvedenú súkromnú
školu.Otecsimyslí,žezmenaškolyavytrhnutiedieťaťazprostredia,kdeodnarodeniavyrastalosituáciuvôbec nerieši a tiež, že toto matkino počínanie má jeden účel, a to definitívne odlúčenie syna od neho.
Matka sa v tomto zmysle už vyjadrovala aj v minulosti, teda že napríklad stará matka (matka otca)
neuvidí svojho vnuka do konca svojho života a otec bude mať celý život problémy so stretávaním sa so

synom, čo v podstate dokazuje aj samotná skutočnosť nemožnosti realizovať akýkoľvek pravidelný styk
so synom od rozvodu. Následne dodal, že dňa 29.11.2024 o 13.00 hod., bol súdom stanovený čas, kedy
v zmysle Uznesenia súdu v konaní pod sp. zn. 18P/160/2024, mal právo na styk s maloletým. V čase od
13.00 hod do 14.30 hod., zvonil na vchodový zvonček bytového domu, v ktorom matka spolu s maloletým
býva, pričom už počas zvonenia počul syna plakať. Po zaklopaní na bytové dvere, matka dvere otvorila,

otec však videl len cez poodchýlené dvere ako maloletý na chodbe v byte plače. Otec si všimol, že
matka si celú situáciu natáčala na mobil a popri tom komentovala, že syn je traumatizovaný kvôli tomu,
že otec prišiel za ním. Nakoľko otec v ten deň chcel odovzdať maloletému hračku na ukľudnenie a
maloletéhohračkazaujala,takakonáhlematkatospozorovala,zabuchlaotvorenévchodovédvere.Otec
ďalej uvádza, že ide o hračku, ktorá je určená pre deti s poruchou správania (PAS) a kúpil ju pre syna.
Následne uvádza, že dňa 01.12.2024 (nedeľa) v čase od 13.00 hod. do 14.30 hod., kedy sa mal v zmysle

uznesenia opäť realizovať styk, tak matka dvere neotvárala, na zvonenie nereagovala. Otec ešte udáva,
že v tomto prípade privolal políciu z OO PZ Dargovských hrdinov, ktorá prišla do miesta bydliska matky
a maloletého s tým, že ani polícii sa nepodarilo s matkou skontaktovať (neotvorila dvere, nereagovala).
Za dverami bolo podľa slov otca úplne ticho. Takže, ani v tomto prípade sa styk nerealizoval a to aj
napriek tomu, že otec matku prostredníctvom mailu (o 12.40 hod.) o tom informoval, teda že príde za

synom. Ďalej o 12.58 hod. napísal opäť matke, že je už pri bytovom dome a či príde syn von. Následne
písal matke o 13.19 hod., že čaká na maloletého a zároveň sa pýtal matky, prečo sa neozýva. Všetko
bolo bez odpovede, preto otec privolal políciu, z čoho má aj úradný záznam, ktorý doručí súdu a aj
úradu. K problémom v škole, otec ešte udáva, že matke navrhoval, že môže maloletého syna aj on
odprevádzať do školy a zo školy, ak ona nemôže. V tomto prípade napísal aj svoj návrh matke písomne

a to konkrétne dňa 14.10.2024. Matka sa následne k tomu vyjadrila, že ako to chce otec docieliť, keď
maloletý nechce s ním ísť, ani von a že do toho stresujúceho prostredia školy už syna nedá. Matka
opätovne komunikuje s otcom iba prostredníctvom mailu, pričom v čase realizácie styku už na otcove
mailynereaguje.Otecešteudáva,žezostranymatkynebolinformovanýotom,ževseptembri2024bolo
maloletému po nástupe do súkromnej školy, odporúčané psychologické vyšetrenie. Z Edupage vedel len

o skutočnosti, že syn odchádza zo školy po tretej vyučovacej hodine, ale o danom odporúčaní nevedel.
Síce v septembri kontaktoval ohľadne tejto skutočnosti školu, ale jej pedagogický zamestnanec
ho informoval iba o tom, že v tomto prípade môže ísť o adaptačný problém maloletého na školské
podmienky. Otec sa o odporúčanom psychologickom vyšetrení dozvedel až začiatkom októbra, kedy ho
požiadala o stretnutie na pôde školy výchovná poradkyňa. Z nasledujúceho psychologického

vyšetrenia u pani psychologičky, ktorú matka si sama vybrala, psychologický posudok škole síce matka
poskytla, no tak ako bolo spomínané, tak bol takmer celý vybielený. Tiež je pravdou, že dňa 10.10.2024
matka prostredníctvom mailu žiadala otca o súhlas s prestupom na inú základnú školu, konkrétne na
L. J. K. M. N. O. P. F., s čím však otec nesúhlasil. Ďalej otec udáva, že v tomto prípade kontaktoval
písomne spomínanú školu a informoval ich o tom, že s prestupom maloletého na ich školu nesúhlasí

a L. J. K. M. N. otcovi na mail odpovedala s tým, že rešpektujú jeho rozhodnutie. Vzhľadom k tomu,
že otec bol i naďalej rozhodnutý ísť aj na psychologické vyšetrenie do CPPPaP na B. T. X O. B.,
ktoré odporúčala M. J. K. P., tak poslal matke od centra informovaný súhlas s poskytnutím služieb v
ich centre s tým, že matka si neprevzala, ani doporučený list, v ktorom jej poslal informovaný súhlas
a nereagovala nijakým spôsobom, ani na mail, v ktorom ho zaslal tiež. Záverom otec udáva, že má

záujemnariešenívzniknutejsituácie,alepredovšetkým,abymaloletýnebolďalejtraumatizovaný,abysa
rozhodlo v jeho prospech a jeho záujme. No predovšetkým trvá na tom, že ak je predpoklad, že maloletý
trpí poruchou autistického spektra je potrebné dieťa najprv zdiagnostikovať a na základe výsledkov z
diagnostiky v danej veci navrhnúť, čo najprijateľnejšie riešenie vzniknutej situácie. Otec maloletého býva
v dvojizbovom byte. V uvedenom byte býva približne od februára 2022 a býva v ňom sám. Byt je v

jeho osobnom vlastníctve a na uvedený byt si vzal hypotéku. Otec je toho času zamestnaný ako starší
referent operačného strediska operačného odboru Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach. Otec pracuje
na 24 hod. zmeny, čo vychádza 7x za mesiac. Jeho zamestnávateľ mu umožňuje pracovné voľno,
prípadne rozvrhnutie služieb tak, aby nemal v čase súdom stanoveného styku službu. Otec má čistý
mesačný príjem cca 1 500 €. Matka poberá daňový bonus, ako aj rodinný prídavok na maloleté dieťa.

Otec nemá iné vyživovacie povinností. Mesačne výdavky otca dieťa: otec ďalej mesačne prispieva na
výživu maloletého vo výške 200 € a tiež na tvorbu úspor pre maloletého v sume 100 € mesačne. Výdavky
na maloleté dieťa: otec momentálne neprispieva matke nad rámec súdom určeného výživného, ale v
júni 2024 zakúpil maloletému školské potreby v sume približne 80 €. Tieto školské potreby a pomôckyodovzdal starému otcovi maloletého. Nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla. Finančne otcovi
dieťaťa toho času nikto nevypomáha. Tunajším úradom bolo vykonané sociálne zisťovanie pomerov
na strane otca s výsledným zistením, že sú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej

starostlivosti o maloleté dieťa. Otec maloletého býva sám v dvojizbovom byte. V rámci šetrenia pomerov
otec uviedol, že maloletý by spal s ním v spálni a v prípade, ak by chcel spať sám v izbe, tak by spal otec
v obývacej miestnosti. Uvedený byt je dostatočne priestranný, svetlý, zariadený štandardným moderným
nábytkom a hygiena domácnosti je na veľmi dobrej úrovni. Maloletý navštevuje M. J. K. v B., 1 ročník.
V rámci školy nemá maloletý krúžky. Toho času je zdravý, neužíva žiadne lieky. Ošetrujúcou lekárkou

maloletého je A. U. V., ktorá má ambulanciu na Q. O. O. B.. Na základe uvedených skutočnosti úrad
zastáva názor, že v danej veci nie je dôvod na zásah súdu cestou neodkladného opatrenia, nakoľko bude
potrebné dokazovaním vo veci samej preukázať skutočnosti ohľadom prestupu maloletého na povinnú
školskú dochádzku, na L. J. K. M. N. O. P. F. (S. H.) a to odhliadnuc od rozdielnych stanovísk oboch
rodičov a potrebných výsledkov z vyšetrenia maloletého metódou PAS.

4. Z vyjadrenia matky, ktoré bolo pripojené k správe ÚPSVaR-u vyplýva nasledovné: Matka
trvá na návrhu v celom rozsahu, dieťa má 120 neospravedlnených hodín. Otec situáciu dieťaťa
nerieši, prispôsobuje si dôkazy, zavádza súd a klame, znevažuje osobu matky. Dieťa je úzkostné,
dekompenzované, plačlivé, k Didacticusu sa vyjadruje, že tam boli drzé učiteľky, okrem triednej, ktorú
popisuje ako milú a dobrú, že na neho klamali. Matka je presvedčená, že otec trpí poruchou autistického

spektra, nie je schopný vnímať realitu života, celý život je niekým vedený, najprv matkou a teraz p.
W., ktorá v otcovi našla zdroj finančného profitu. Podľa matky je potrebné odborné vyšetrenie otca
dieťaťa, resp. aby otec vyhľadal odbornú pomoc, čo mu navrhol aj A. B. – psychológ, ktorý poukazoval
na správanie otca voči matke v negatívnom zmysle a poukazoval na útočenie voči jeho osobe. Matke
bolo klinickou psychologičkou odporúčané, aby dieťa navštevovalo bežnú školu, s odporúčaním na

zmenu školy. Dieťa počas vyšetrenia popísala ako depresívne, úzkostné, neverí si. Vyjadrila sa, že
aj v kresbe dieťa projektuje negatívnu skúsenosť s Didacticusom, neodporúčala špecializovanú ZŠ.
Dieťa je nadpriemerné a matka vníma, že s veľkým odhodlaním a empatiou je dieťa schopné dosiahnuť
výborné výsledky a prospech. Matka pozitívne vníma triednu učiteľku dieťaťa, avšak p. Q., resp.
jej správanie bolo kritizované aj psychologičkou E. a odsúdené aj Q. B.. Dieťa je hodnotené ako

inteligentné, šikovné, s logickým myslením, čo vníma matka aj počas výučby, ktorú sa snaží denne
zabezpečiť minimálne v rozsahu 5 hodín. Otec s matkou nespolupracuje, nekomunikuje, obmedzuje sa
naosobnéurážky.Napožiadavkymatkasfinančnouvýpomocounavýdavkypredieťaaninapožiadavky
s pomocou výučby nereaguje. Matka uviedla, že problémy maloletého nastali v septembri, otec sa
triedneho aktívu nezúčastnil, o prospechu maloletého sa neinformoval, nedostavil sa na stretnutie

11.09.2024. Celý mesiac ignoroval, že dieťa navštevuje ZŠ, napriek tomu, že sám poukazuje a vyplýva
to aj z vyjadrenia MŠ, že otec mal vedomosť o agresívnom správaní maloletého, o čom matka nebola
informovaná. MŠ matku informovala o tom, že je maloletý nervný, kričí, sabotuje spoločné aktivity,
ale o agresívnom ataku, ani o agresívnom správaní nebola nikdy upovedomená. Správanie otca
zhoršuje matkin aj maloletého stav. Dieťa už od začiatku r. 2023 navštevovalo terapeuta, kde bolo

hodnotené pozitívne, ako inteligentné, srdečné, veľmi vnímavé, ale pod tlakom a preťažením. Otec
dieťaťu nezabezpečil jediné vyšetrenie, terapiu, podporu. Otcove stretnutia v Didacticuse neviedli nikam,
napriek vedomosti, že dieťaťu bol odporúčaný individuálny študijný plán o tento nepožiadal, stretnutia
s p. E. nikam neviedli a jej kroky boli tendenčnou snahou zvrátiť neudržateľný stav a nastavenie voči
maloletému. Otec požiadal CPP Karpatskú o vyšetrenie po tom, čo už dieťa bolo dávno vyšetrené

klinickou psychologičkou, a teda aj tento krok aj s ohľadom na skúsenosť s p. B. nebol potrebný.

5. Dňa 10.12.2024 bola súdu doručená plná moc, Správa detskej psychiatričky zo dňa 06.12.2024,
z ktorej vyplýva diagnóza maloletého F84.5 aspergerov syndróm a F90.1 hyperkinetická porucha
správania.

6. Dňa 11.12.2024 bolo súdu doručené podanie UPSVaR-u obsahujúce vyjadrenie M. J. K. P.,
z ktorého vyplýva nasledovné: Maloletý nenavštevuje školu súvisle od 08.10.2024. Spolu má 120
neospravedlnených hodín k 30.11.2024. Adaptačné obdobie prebiehalo pre všetkých žiakov v prvom
ročníku náročne. Ako škola sme boli tiež súčasťou vyhrážok bombových útokov. Žiaci nemali reálnu

možnosť sa adaptovať ako je to pre žiakov bežné. Napriek zavedením ranných kruhov boli žiaci naďalej
rozrušení.PrvýproblémsmaloletýmtriednaučiteľkariešilapočasnávštevyZOO.Vzhľadomnaokolnosti
(náročné predchádzajúce dni t.j. viacnásobná evakuácia školy pre nahlásené bombové útoky) a rýchle
upokojenie sa žiaka neprikladala kríze vážny dôraz. Maloletý mal bližší vzťah so spolužiačkou už z MŠ,ktorú sotil v ŠKD a dievča sa ho začalo strániť. V škole začal režim učenia a maloletý sa podľa slov pani
učiteľky adaptoval veľmi ťažko. Bol plačlivý, kričal. Často urážal spolužiakov (ty hlupák, debil), štuchal
do spolužiakov. Čím sa žiaci začali od maloletého strániť. Pri jeho objatiach spolužiaci reagovali zle

(nechceli jeho objatia) načo mal potrebu úderu či nadávky. Prostredie TŠV, kde sú spojení žiaci 1.A a 1.B
triedy vnímal prehnane citlivo. Vadilo mu dupotanie, behanie či zvýšený hluk detí. S maloletým žiakom
1.A triedy neprichádza riaditeľka priamo do kontaktu. Prvý krát ho zaregistrovala 11. septembra 2024,
keď mal veľmi silný emočný záchvat. Počas jednania s technikom školy zachytila v riaditeľni
neprimeraný krik na chodbe. Ihneď vybehla na chodbu v myšlienke, že sa strhla zvada či bitka medzi

žiakmi. Daný rušivý veľmi silný krik dokonca by to opísala ako nervový záchvat bol u spomínaného
maloletého dieťaťa. Pri žiakovi stál zákonný zástupca žiaka (matka). Pri pozorovaní pobadala, že ak sa
matka priblížila k dieťaťu krik dieťaťa sa zvyšoval. Neskôr sa riaditeľka od triednej učiteľky dozvedela,
že maloletý mal emočný záchvat v ŠKD. Problém vznikol pri hraní sa s legom, keď mu spolužiak
zobral lego kocky. Triedna učiteľka čiastočne žiaka upokojila. Keďže v tom čase do školy vstúpila
matka žiaka – vyzdvihnutie žiaka z ŠKD, žiaka odovzdala matke. Triedna učiteľka iniciovala osobné

stretnutie s matkou ešte v daný deň. Matka sa na stretnutie dostavila. Pani triedna učiteľka a vyučujúca
TŠV jej opísali adaptačné problémy žiaka a navrhli jej návštevu psychológa s cieľom odhaliť príčinu
problému a eliminovať daný stav. Matka bola prekvapená z informácií. Informácie pani triednej boli
pre ňu novinkou. Nikdy sa u maloletého nestretla s takými problémami. Bola výrazne prekvapená a
rozcitlivená, že jej syn môže mať problém pri komunikácii s deťmi. Nepripúšťala fakt, že jej syn môže

fyzicky niekomu ubližovať. Pani učiteľkám bolo matky ľúto a odporúčali L. B. X, B., s ktorým škola
spolupracuje. Tiež matku informovali, že si môže vybrať aj iného psychológa, ktorý by jej vyhovoval.
Matka v daný deň prejavila súhlas s kontaktovaním psychologičky. Na elektronickej prihláške nemá
maloletý uvedené žiadne diagnózy či iné upozornenia pre školu. K maloletému bolo pristupované ako
ku intaktnému žiakovi. Matka oznámila triednej učiteľke ohľadom kontaktovania psychológa L. B. X, B.

a aj o dohodnutom termíne vyšetrenia. V mesiaci september 2024 bola matka prekvapená z daného
stavu. Atakovala zamestnancov školy ohľadom vyjadrení psychológa a pod. Dňa 09.10.2024 od matky
dostali sťažnosť, z ktorej vyplýva, že sa na psychologickom vyšetrení ani nezúčastnila a nedala súhlas
na vyšetrenie svojho syna v L. B. X, B.. Od 16.09 do 20.09.2024 bola pani triedna učiteľka na PN.
V danej triede sa zastupovalo. Počas zastupovania mal maloletý ďalší emočný problém, ale nižšieho

charakteru, ten pomohla vyriešiť výchovná poradkyňa priamo na mieste, kde sa jej podarilo maloletého
upokojiť. Od 19.09. do 04.10.2024 maloletý nebol v škole na základe o ospravedlnenie zákonného
zástupcu (matky). Ako škola sme iniciovali stretnutie so zákonnými zástupcami maloletého. Pozvánku
zasielala výchovná poradkyňa. Daného stretnutia triednej učiteľky, výchovnej poradkyne, riaditeľky
školy, zákonných zástupcov sa zúčastnili všetci okrem matky, ktorá sa ospravedlnila z dôvodu OČR.

Stretnutiesakonalo03.10.2024.Riaditeľkapodotkla,žezákonnýzástupcažiaka(otec)školu03.10.2024
neformálne informoval pred začatím jednania, že maloletý mal problémy už aj v predškolskom zariadení.
Bil, škrtil deti už v MŠ. Zároveň prisľúbil spoluprácu, ale aj napriek jeho snahe matka dieťaťa mu
neumožňuje kontakt s dieťaťom. Žiadal riaditeľku o kontakt a adresu Centra poradenstva a prevencie,
B. X, B., ktoré reálne navštívil. Výchovnú poradkyňu informoval o podpísaní žiadanky na vyšetrenie

dieťaťa. Na stretnutí sa otec maloletého informoval na zákaz, ktorý údajne dala škola pre ktorý maloletý
nemôže chodiť do školy. Takúto informáciu dostal od matky maloletého. Otec bol upozornený na povinnú
školskú dochádzku a bolo mu vysvetlené, že škola žiaden zákaz nedala ani ho nemôže dať. Tvrdenie
otca riaditeľka považovala za komunikačný šum medzi rodičmi maloletého. Matka maloletého následne
kontaktovala riaditeľku, či môže maloletý pokračovať v školskej dochádzke. Samozrejme jej potvrdila,

že žiak po chorobe má navštevovať školu. Danú otázku položila matka aj triednej učiteľke aj výchovnej
poradkyni, ktoré jej tiež potvrdili, aby po chorobe maloletý nastúpil na riadne vzdelávanie. Maloletý
prišiel do školy 07.10.2024 po tretej hodine mal odísť na vyšetrenie k lekárke. Prvú hodinu dostal
aj pochvalu za prácu na hodine od triednej učiteľky. Druhá hodina bola hodina náboženstva, kde je
zmena vyučujúceho. Tam žiak nezvládal prácu na hodine, vyrušoval, nadával a pod. Tretia hodina

bola opäť s triednou učiteľkou správanie sa nezmenilo. Zákonní zástupcovia žiaka boli o správaní
informovaní cez edupage. Od 08.10.2024 žiak nebol v škole. Matka školu v danom čase atakovala
rôznymi sťažnosťami a žiadosťami. Odpovede na nich si v konečnom dôsledku ani neprebrala. Dňa
18.10.2024 školu navštívil pracovník Úradu komisára pre deti, na podnet matky za účelom zistenia
skutkového stavu na škole. Podnet bol po prešetrení neopodstatnený. Pracovník Úradu komisára pre

deti navrhol mediáciu medzi zákonnými zástupcami a školou. Medzi tým matka kontaktovala triednu
učiteľku a požiadala o konzultáciu dňa 21.10.2024, ktorej sa nezúčastnila. V tom istom čase požiadala
aj výchovnú poradkyňu o konzultáciu, ktorej sa taktiež nezúčastnila. Dňa 24.10.2024 o 14.00 bolo
stretnutie so zákonnými zástupcami žiaka a školou, kde komisár bol v role mediátora na urovnanieproblému a pomoci žiakovi. Zákonný zástupca (otec) potvrdil svoju účasť a stretnutia sa zúčastnil.
Zákonný zástupca (matka) nepotvrdila svoju účasť ani sa stretnutia nezúčastnila. Informáciu matka
dostala o čom potvrdzuje email, ktorý bol zaslaný výchovnej poradkyni a adresovaný otcovi dieťaťa. V

ktorom upozorňuje, že si vo výchovnej poradkyni našiel zjavne spojenca. Matka si zjavne neuvedomila,
že výchovná poradkyňa zasiela pozvánky a pozvánka je aj na jej podnet, ktorý sama vzniesla. Dňa
25.10.2024 matka požiadala školu o dohodu o ukončení štúdia na škole. S dohodou o ukončení štúdia
riaditeľka súhlasila k dátumu doručenia rozhodnutia prijatia žiaka na inú školu. Matka bola poučená, že
maloletý je žiak školy do doručenia rozhodnutia o prijatí na inú školu. Iniciovali sme druhé stretnutie so

zákonnými zástupcami žiaka na 11.11.2024. Matka nám oznámila, že sa stretnutia nezúčastní z dôvodu
PN a otec nám oznámil, že sa stretnutia nezúčastní z dôvodu pobytu na liečení, ale 12.11.2024 jeho
pobyt končí a bude školu kontaktovať. 12.11.2024 otec inicioval stretnutie s vedením školy a výchovnou
poradkyňou, ktoré sa aj v daný deň realizovalo. Škola od matky dostala emaily, ktoré neboli adresované
škole, ale UPSVaR a zamestnávateľovi otca maloletého a ďalšie žiadosti ohľadom poskytnutia informácií
a pod. Dňa 12.11.2024 dostala škola od matky formálnu žiadosť o individuálny plán žiaka. Keďže

žiadosť je nejasná a zavádzajúca riaditeľka požiadala matku o doloženie podkladov k žiadosti. K
dnešnému dňu nám nebola žiadosť podkladmi doplnená. Zákonným zástupcom žiaka boli doručené
od triednej učiteľky výzvy ohľadom vymeškaných hodín a doloženie lekárskeho potvrdenia. Matka
reagovala podaním sťažnosti na triednu učiteľku riaditeľke školy. Škola sa nemôže vyjadriť ohľadom
starostlivosti o dieťa. Dieťa v škole bolo čisté, nebolo zanedbané po materiálnej stránke, maloletému

zjavne chýba socializácia, ale na krátkosť času pobytu v škole nevie škola posúdiť, či sa jedná o vplyv
rodinného prostredia, či je to diagnóza dieťaťa. Podľa slov otca nemá prístup k synovi, čo si nevie škola
reálne overiť. Otec sa zúčastnil každého stretnutia a pôsobí, že chce pomôcť maloletému. Kontaktoval
aj psychologičku pre dieťa. Matku riaditeľka vníma ako konfliktnú osobu, ktorá vedie boj proti otcovi
dieťaťa a dieťa využíva ako zbraň. Vytvára konflikty a atakuje každého, kto nesúhlasí s jej názorom,

či vyžaduje plnenie si povinností. Z dlhodobých skúseností vie, že ak zákonný zástupca má záujem o
riešenie problémov dieťaťa vždy vyhľadá odbornú pomoc a spolu so školou hľadá riešenie v záujme
dieťaťa. U matky tento záujem nevníma.

7. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), súd

postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného
vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

8. Podľa ust. § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

9. Podľa ust. § 2 ods. l CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 360 ods. 1, 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach,

ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania
vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

11. Podľa ust. § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia

pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

12. Podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením

13. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach návrhu na začatie konania podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúťochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu
musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

16. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Podľa ust. § 330 ods. 1, 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej.

18. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia
a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. V čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

21. Podľa čl. 42 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, má každý právo na vzdelanie. Školská dochádzka

je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.

22. Podľa ust. § 35 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do
cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení

súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

23. Podľa ust. § 20 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní a o zmene niektorých
zákonov (školský zákon) povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách

a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento
zákon neustanovuje inak. Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej
školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Prihláška na vzdelávanie v základnej škole
sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva. Zápis sa
koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať

plniť povinnú školskú dochádzku. Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom
obvode, v ktorom má trvalý pobyt, ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu.
Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme
na základné vzdelávanie. Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej
školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a

žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, ktorého
sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov
v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí jumajú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ
podľa osobitného predpisu.

24. Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 školského zákona, nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej
dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom
žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa ust. § 144a ods. 1 školského zákona, na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o

ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo
neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak.

26. Podľa ust. § 144a ods. 2 školského zákona, podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo
neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo
pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z

rodičovbolpozbavenývýkonurodičovskýchprávapovinnostívoveciachvýchovyavzdelávaniadieťaťa,
alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, b) jeden z rodičov nie
je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu
druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa.

27. Podľa ust. § 31 ods. 1 a 2 školského zákona, v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky
v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo
zástupcu zariadenia prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje rozhodnutím o prijatí
žiaka prestupom riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási. Rozhodnutie o prijatí žiaka prestupom
nie je rozhodnutím o prijatí žiaka. Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti zástupcu

zariadenia a odporúčania lekára so špecializáciou všeobecné lekárstvo alebo odporúčania zariadenia
poradenstva a prevencie môže riaditeľ základnej školy rozhodnúť o prestupe žiaka aj do nižšieho
ročníka. Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka prestupom podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného
odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka prestupom riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak
prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej
žiak prestupuje, je povinný do 15 dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy,
do ktorej bol žiak prijatý prestupom, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlásiť do centrálneho
registra; ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela
sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

28. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu

ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali

zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané,
že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a
pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do
stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

29.Účelomneodkladnýchopatreníjerýchloapružneriešiťtakúsituáciu,keďjepotrebnýokamžitýzásah
súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej. Ide len o skúmanie
splnenia podmienok bezodkladnosti vydania rozhodnutia. Na nariadenie neodkladného opatrenia je
postačujúce, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia naliehavej potreby operatívneho
zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom je
potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nároknepochybne preukázaný. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).

30. O prestupe dieťaťa na základnú školu, ako o podstatnej veci, sú rodičia, ktorí sú obaja nositeľmi
práva maloleté deti zastupovať v rovnocennom postavení povinní rozhodnúť spoločne. Ak sa nedokážu
dohodnúť, alebo ak jeden z rodičov nevie zabezpečiť súhlas prestupu druhým rodičom z rôznych
dôvodov, rozhodne v zmysle ust. § 35 zákona o rodine na návrh súd.

31.Vdanomprípadesúdvychádzajúczobsahunávrhu,zpísomnéhovyjadrenianavrhovateľkyakoajzo
správy UPSVAR–u a ďalších listinných dôkazov dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenia neodkladného opatrenia. Súd má za to, že zo strany matky neboli do rozhodnutia
súdu o neodkladnom opatrení dostatočne osvedčené všetky uvádzané skutočnosti na to, aby súd
mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, teda matka nijako neosvedčila naliehavú
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

32. Zároveň súd poukazuje na to, že v návrhu formulovaný petit nie je vykonateľný, a teda do úvahy by
v tomto prípade prichádzal aj procesný postup súdu návrh odmietnuť (keďže v konaní o neodkladných
opatreniach súd nevyzýva na odstránenie vád), avšak nakoľko má súd za to, že matka okrem toho
tiež neosvedčila dôvodnosť okamžitého zásahu súdu, keď nepreukázala žiadnym spôsobom, že ňou

navrhovaná škola je jediné možné riešenie a iné menej do rodinného života zasahujúce riešenie
neprichádza do úvahy. Súd konštatuje vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o návrhové konanie, nie
je možné prekročiť návrh navrhovateľky.

33. Matka súdu listinnými dôkazmi nepreukázala snahu o zabezpečenie školského zariadenia dieťaťu

v mieste bydliska dieťaťa, resp. v Košiciach a jeho priľahlom okolí. Matka žiada, aby dieťa nastúpilo
do školského zariadenia mimo jeho bydliska, mimo jeho sociálnych a rodinných väzieb. Matka
argumentuje nevhodnosťou aktuálneho školského zariadenia a tým, že vlastní v okolí nového
školského zariadenia nehnuteľnosť. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že dieťa má vymeškaných 177
vyučovacích hodín, z toho 48 neospravedlnených (v Správe UPSVaR-u: 120 ospravedlnených hodín a

120 neospravedlnených hodín), nakoľko je matka toho času práceneschopná s obmedzeným režimom
vychádzok a dieťaťu bolo odporučené individuálne vzdelávanie.

34. Súd sa priklonil k argumentácii otca vyplývajúcej zo správy UPSVaR-u, že M. škola P. vie zabezpečiť
individuálny študijný plán a aj asistenta maloletému. V triede, ktorú maloletý navštevuje je len 13 žiakov.

Učiteľky deklarovali, že majú skúsenosti s deťmi s poruchami správania. Podľa otca maloletý už zmenil
základnú školu a to zo štátnej základnej školy na N. T. O. B. na uvedenú súkromnú školu, ktorú vybrala
matka. Čo sa týka zabezpečenia školskej dochádzky otec matke navrhoval, že môže maloletého syna
aj on odprevádzať do školy a zo školy, ak ona nemôže. V tomto prípade napísal aj svoj návrh matke
písomneatokonkrétnedňa14.10.2024.Matkasanáslednektomuvyjadrila,žeakotochceotecdocieliť,

keď maloletý nechce s ním ísť, ani von a že do toho stresujúceho prostredia školy už syna nedá.

35. Súd sa stotožnil s argumentáciou UPSVaR-u, že v danej veci nie je dôvod na zásah súdu cestou
neodkladného opatrenia.

36. Súd týmto rozhodnutím nespochybňuje existenciu problémov maloletého, avšak o tak závažnej
zmene v živote maloletého, ale aj rodičov, ktorú matka navrhla, nie je možné rozhodnúť v lehote 30 dní
bez dostatočného zistenia skutočného stavu.

37. Súd poukazuje na to, že v zmysle vyjadrenia základnej školy, sa otec zúčastnil každého stretnutia

a pôsobí, že chce pomôcť maloletému. Kontaktoval aj psychologičku pre dieťa. Matku riaditeľka vníma
ako konfliktnú osobu, ktorá vedie boj proti otcovi dieťaťa a dieťa využíva ako zbraň. Vytvára konflikty a
atakuje každého, kto nesúhlasí s jej názorom, či vyžaduje plnenie si povinností. Matka sa nezúčastňuje
stretnutí iniciovaných školou, nedoplnila žiadosť o individuálny študijný plán, atakuje učiteľov, podáva
na nich sťažnosti. A čo súd zaráža najviac, matka sa nezúčastnila mediačného stretnutia s pracovníkom

Úradukomisárapredetianepožiadalaanioinýtermínstretnutia,pričommatkasamapodalanauvedený
úrad podnet.38. V danom prípade súdu nedá neupozorniť rodičov maloletého na následky, ktoré sa môžu u ich syna v
budúcomživoteprejaviť,akodôsledokabsolútnenezvládnutéhovzájomnéhovzťahuobochrodičovaich
neefektívnej komunikácie. Obom rodičom muselo byť už v dlhodobom časovom predstihu pred

podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé a jasné, že správanie maloletého dieťaťa
je problematické. Podľa vyjadrenia otca, mal maloletý problémy so správaním aj v materskej škole. I v
tomto prípade bolo matke rovnako odporúčané zo strany materskej školy navštíviť detského psychológa,
nakoľko už v škôlke sa maloletý hádzal po zemi, vykrikoval a napádal rovesníkov (podľa vyjadrenia pani
riaditeľky škrtil kamaráta v šatni). Podľa vyjadrenia matky maloletý nemal v materskej škole agresívne

ataky, ani sa agresívne nesprával, avšak uviedla, že bola informovaná, že maloletý je nervný, kričí,
sabotuje spoločné aktivity. A s nástupom na základnú školu sa jeho správanie zhoršilo a adaptoval sa
veľmi ťažko. Bol plačlivý, kričal. Často urážal spolužiakov (ty hlupák, debil), štuchal do spolužiakov. Čím
sa žiaci začali od maloletého strániť. Pri jeho objatiach spolužiaci reagovali zle (nechceli jeho objatia)
načomalpotrebuúderučinadávky.ProstredieTŠV,kdesúspojenížiaci1.Aa1.Btriedyvnímalprehnane
citlivo. Vadilo mu dupotanie, behanie či zvýšený hluk detí. Mal emočný záchvat keď mu spolužiak zobral

lego kocky v ŠKD. Najdôležitejšou úlohou rodičov je zabezpečiť maloletému pokojné rodinné prostredie
nie len na prípravu a plnenie školských povinností, ale predovšetkým na jeho zdravý a bezpečný vývoj
a život. V neposlednom rade je dôležitou povinnosťou okrem iného je vzájomne sa dohodnúť, prípadne
vybrať vhodné školské zariadenie na realizovanie povinnej školskej dochádzky maloletého, ktoré bude
systémom vzdelávania najviac vyhovovať individuálnym potrebám maloletého. Toto kolektívne zlyhanie

oboch rodičov však súd nedokáže napraviť .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.

Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.