Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/99/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202156
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323202156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu Slovak Estate, s.r.o., so

sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava- mestská časť Staré mesto, IČO: 50 050 907, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou VASIĽ& partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01Košice, IČO: 47 240
482, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ing. Zuzanou
Lodovou Amrichovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42 341 396,
o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného v znení: „Žalovaný
predáva žalobcovi a žalobca kupuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 89/864 k celku k nehnuteľnostiam
(výmera pripadajúc na spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 3398,83 m2) nachádzajúcich sa v k.ú.
C., obec C., okres A., zapísaných na:
- LV č. XXX, vedených okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor a to pozemku parcela reg.
CKN č.XXX o výmere 698 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,

- LV č. XXX, vedených okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor a to pozemku parcela reg.
EKN C.XXX o výmere 1260 m2, druh pozemku: záhrada, pozemku parcela reg. EKN č.XXX/X o výmere
30 m2, druh pozemku: záhrada, pozemku parcela reg. EKN č.XXX/X o výmere 13 m2, druh pozemku:
záhrada,
- LV č. XXX, vedených okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor a to pozemku parcela reg.
EKN č.XXX o výmere 62 m2, druh pozemku: záhrada,
- LV č. XXX, vedených okresným úradom A., katastrálny odbor a to pozemku parcela reg. EKN č.XXXX/

X o výmere 501 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemku parcela reg. EKN č.XXXX/X o výmere 5590
m2, druh pozemku: orná pôda, pozemku parcela reg. EKN č.XXXX o výmere 8187 m2, druh pozemku:
orná pôda, pozemku parcela reg. EKN č.XXXX o výmere 8151 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemku
parcela reg. EKN č.XXXX o výmere 1216 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemku parcela reg. EKN
č.XXXX o výmere 1306 m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast, pozemku parcela reg. EKN č.XXXX
o výmere 6485 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemku parcela reg. EKN č.XXXX o výmere 1747 m2,
druh pozemku: trvalý trávnatý porast, pozemku parcela reg. EKN č.XXXX o výmere 1073 m2, druh

pozemku: orná pôda,
- LV č. XXX, vedených okresným úradom A., katastrálny odbor a to pozemku parcela reg. CKN C.XXX
o výmere 2277 m2, druh pozemku: záhrada,Za kúpnu cenu vo výške 0,44 Eur, ktorú sa žalobca zaväzuje uhradiť žalovanému do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.“ Zároveň žalobca žiadal priznať aj nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému.

2. Predmetnú žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom vyššie
uvedených nehnuteľností. Žalovaný mal spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam nadobudnúť
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2021, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim a D. B. ako

predávajúcim. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobudol žalovaný nasledovné spoluvlastnícke
podielyatokonkrétneknehnuteľnostiamnaLVč.XXXspoluvlastníckypodielvovýmere16/2160kcelku,
LV č.XXX spoluvlastnícky podiel vo výmere 1/216 k celku, LV č.XXX spoluvlastnícky podiel vo výmere
1/4320 k celku, LV č.XXX spoluvlastnícky podiel vo výmere 2/24 k celku, LV č.XXX spoluvlastnícky podiel
vo výmere 16/2160 k celku. Uvedeným postupom podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia
§ 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), a teda k porušeniu predkupného práva žalobcu, keďže

predávajúci neponúkol žalobcovi ani ostatným spoluvlastníkom svoje spoluvlastnícke podiely pred tým,
ako ich predal žalovanému, pričom žalovaný nebol vo vzťahu k predávajúcemu blízkou osobou. Žalobca
taktiež uviedol, že žalovaného oslovil pred podaním žaloby na vyriešenie vzniknutej situácie, avšak
bezúspešne. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne zo dňa 1.9.1994 sp.zn. 14Co/369/1994,
v zmysle ktorého, ak zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka bolo porušené, môže sa

žalobou domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu na veci povinnosť uzavrieť so žalobcom
zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za akých žalovaný nadobudol spoluvlastnícky
podiel. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva
má tak v prípade porušenia povinnosti zo strany spoluvlastníka právo, domáhať sa od nadobúdateľa
spoluvlastníckeho podielu, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu v zmysle § 603

ods. 3 OZ a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky podiel od predchádzajúceho
spoluvlastníka. Keďže na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2021 kúpil žalovaný spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach o výmere 7661,38 m2 za kúpnu cenu vo výške 1,- Euro, kúpna cena
hnuteľností, na ktorých má žalobca spoluvlastnícke právo, ktoré bolo porušené, je vo výške 0,44 Eur (1,-
Euro / 7661,38 m2 = 0,00013 Eur/1m2 x 3398,83 m2, čo zodpovedá výmere spoluvlastníckych podielov

na LV, kde je žalobca podielovým spoluvlastníkom)

3. K žalobe žalobca ako listinné dôkazy priložil podací lístok zo dňa 2.5.2023, list žalobcu zo dňa
30.5.2023 označený ako návrh na mimosúdne urovnanie veci - odpoveď na návrh zo dňa 5.5.2023,
návrh žalobcu na mimosúdne urovnanie veci zo dňa 2.5.2023, odpoveď žalovaného zo dňa 10.5.2023

na návrh na mimosúdne urovnanie veci, podací lístok zo dňa 31.5.2023, výpis z LV č. XXX, LV č. XXX,
LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX v kat. území C., kúpna zmluva zo dňa 14.1.2021, informácia o sledovaní
zásielky, ktorá bola doručená dňa 5.5.2023 a dňa 7.6.2023.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.8.2023 uviedol, že spoluvlastnícke podiely žalovaný od

predávajúceho D. B. nadobudol v dobrej viere, že predávajúci rešpektoval svoje zákonné povinnosti,
vyplývajúce z ustanovení o predkupnom práve. Ak žalobca tvrdí, že mu jeho predkupné právo bolo
porušené, žalovaný rešpektuje tento stav a právne dôsledky z neho vyplývajúce, a preto listom
dňa 210.5.2023 oznámil žalobcovi, že je ochotný previesť na žalobcu pomerne podľa veľkosti jeho
spoluvlastníckehopodieluprislúchajúcučasťnažalovanýmnadobudnutýchspoluvlastníckychpodieloch

na parcelách, na ktorých má žalobca spoluvlastnícky podiel, avšak v podiele 23/480 k celku na
nehnuteľnostiach na LV č. XXX, XXX E. XXX v k.ú. C. a v podiele 9/24 k celku na nehnuteľnostiach
na LV č. XXX E. XXX v k.ú. C.. Čo sa týka žalobcom navrhovaného petitu, aby bol žalobcovi
prikázaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 89/864 k celku, žalovaný označil za nezmyselný a to jednak
z právneho ako aj matematického hľadiska. Poukázal na to, že nie je možné spočítať spoluvlastnícke

podiely v rozdielnej veľkosti na rôznych LV a zároveň ani nie je možné požiadať o prevedenie celého
spoluvlastníckeho podielu žalovaného nadobudnutého od D. B., teda predávajúceho. Žalovaný má za
to, že predkupné právo žalobca môže uplatniť len v rozsahu pomeru veľkosti jeho spoluvlastníckeho
podielu na podiele žalovaného, preto žalobcovi vznikol len nárok na podiel 23/480 k celku na žalovaného
prevedeného spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 16/2160 k celku na nehnuteľnostiach, vedených na

LV č. XXX E. XXX v k.ú. C. a k podielu 23/480 k celku na žalovaného podiele o veľkosti 1/4320 k celku na
nehnuteľnostiach na LV č. XXX v k.ú. C. a v podiele 9/24 k celku na žalovaného podiele o veľkosti 1/216
k celku na nehnuteľnostiach, vedených na LV č. XXX, k.ú. C. a v podiele 9/24 k celku na žalovaného
podiele o veľkosti 1/12 k celku na nehnuteľnostiach na LV č. XXX v k.ú. C.. Následne žalovanýmatematicky vyjadril výmeru, pripadajúcu na žalobcu na základe uvedeného postupu, pričom dospel
k záveru, že podiel žalobcu na žalovaným nadobudnutých spoluvlastníckych podieloch tvorí 1265,42
m2, teda nie ako uviedol žalobca, že mu patrí 3398,83 m2. Uvedenú pomernú časť spoluvlastníckeho

podielu o celkovej výmere 1265,42 m2 bol žalovaný ochotný kúpnou zmluvou previesť na žalobcu ako
podielového spoluvlastnícka za rovnakých podmienok, za akých nadobudol žalovaný podiel na týchto
parcelách.Tútosvojuvôľuoznámilžalovanýžalobcovilistomzodňa10.5.2023ataktiežmuoznámilajto,
že je presvedčený, že k dispozícií sú aj iné možnosti usporiadania vzájomných práv a povinností medzi
nimi, pričom žalovaný uviedol, že je ochotný uvažovať aj o možnostiach odkúpenia spoluvlastníckeho

podielu na parcelách od žalobcu za predpokladu kúpnej ceny bežnej v lokalite, v ktorej sa parcely
nachádzajú, resp. o možnosti uzavretia nájomnej zmluvy, ktorej predmetom by bol spoluvlastnícky podiel
žalobcu na predmetných parcelách. Žalobca na tieto návrhy žiadnym spôsobom nereagoval až podaním
žaloby vo veci samej.

5. Žalobca v replike zo dňa 17.8.2023 uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že by si uplatňoval

predkupné právo nad rozsah, ktorý mu prináleží, nerešpektujúc predkupné právo ostatných podielových
spoluvlastníkov a nároky z uvedeného vyplývajúce. Poukázal na to, že porušenie predkupného práva
si okrem žalobcu neuplatnil žiaden z podielových spoluvlastníkov. Čo sa týka právneho názoru, že
žalobcovipatríprávodomáhaťsanahradeniaprejavuvôlekcelémuspoluvlastníckemupodielu,uvedený
odôvodnil tým, že v opačnom prípade, by došlo k strate zmyslu ustanovenia § 140 OZ ako aj inštitútu

predkupného práva, keďže účelom predmetného inštitútu je to, aby na LV nevstupovala žiadna tretia
osoba, odlišná od doterajších spoluvlastníkov, preto na spoluvlastnícky podiel, ktoré chce spoluvlastník
previesť, majú nárok ostatní podieloví spoluvlastníci. Keďže žalobca ako jediný bdelý spoluvlastník si
uplatnil svoj nárok, bolo by v rozpore s judikatúrou a princípom spravodlivosti, ak by mala byť poskytnutá
ochrana jeho vlastníckemu právu iba z časti a naďalej zachovaná ochrana tým spoluvlastníkom, ktorí

sú nečinní, pasívni a nemajú záujem svoje práva uplatňovať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a to sp.zn. 28Cdo/2783/2019, sp.zn. 33 Cdo/603/2008,
sp.zn. 22Cdo/2358/2010 ako aj na rozhodnutie súdu Spolkovej republiky Rakúska, kde súdy dospeli
kzáveruopotrebepreferencieprincípuochranyokruhuzostávajúcichspoluvlastníkovpredprávomtretej
osoby. Taktiež žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 140 OZ, druhá veta, kde zákon konštatuje,

že upravuje vzťahy medzi spoluvlastníkmi, ktorý sa rozhodli svoje predkupné právo vykonať, z čoho
vyplýva, že sa nejedná o takých spoluvlastníkov, ktorý toto právo sa rozhodli nevykonať. Konštatoval, že
opačný výklad a to právo spoluvlastníka len na pomernú časť, popiera zmysel a podstatu predkupného
práva. Uviedol, že nie je možné pripustiť výklad, že na dohodu o výkone predkupného práva je
potrebný konsenzus všetkých spoluvlastníkov, teda aj tých, ktoré sa svoje predkupné právo rozhodli

nevykonať alebo o ňom nemajú vedomosť, nakoľko uvedeným postupom by nástupca prevádzajúceho
spoluvlastníka alebo aj ktorýkoľvek z podielových spoluvlastníkov mohli zmariť účel danej právnej
normy, keďže pri väčšom okruhu podielových spoluvlastníkov je možné konkludentné rozhodnutie
spoluvlastníka, neuplatniť si svoje predkupné právo, považovať za právo veta, keďže aj jeden zo
všetkých spoluvlastníkov je oprávnený následnej dohode zabrániť. Žalobca taktiež poukázal na to,

že v prípade, ak by predávajúci rešpektoval predkupné právo ostatných spoluvlastníkov a vykonal by
ponuku k odpredaju prevádzaného podielu, predmetom tejto ponuky by bol spoluvlastnícky podiel ako
celok a nie len jeho časť, zodpovedajúca výške spoluvlastníckeho podielu konkrétneho spoluvlastníka,
a teda žalobca by tento predávaný podiel mohol odkúpiť od predávajúceho ako celok. Keďže však
k riadnemu vykonaniu ponuky zo strany predávajúceho nedošlo, nastupuje reparačný charakter sankcie

a to, že ten, v koho neprospech bola právna norma porušená, má možnosť nápravy svojich práv do
takej miery, ako keby k porušeniu nedošlo. K výkladu §140 OZ, ktorý vykonal Najvyšší súd SR uviedol,
že tento ukracuje na právach toho, komu bola porušením právnej normy spôsobená ujma, keďže oproti
zákonnom predpokladanej ponuke, už žalobca nemá možnosť odkúpiť spoluvlastnícky podiel na veci
ako celok ale len jej pomernú časť. Má za to, že uvedený výklad motivuje prevodcu správať sa v rozpore

správnounormou.Žalobcataktiežodmietolnámietkužalovaného,ženímpožadovanýpetitjenesprávne
špecifikovaný. Má za to, že presne špecifikoval, ako požaduje, aby bol prejav vôle súdom nahradený,
teda k akým nehnuteľnostiam, v akom rozsahu spoluvlastníckeho podielu a za akých podmienok.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 11.9.2023 zotrval na svojom názore, že predkupné právo môže žalobca

uplatniť len v rozsahu pomeru veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu na podiele žalovaného na
sporných nehnuteľnostiach. Uvedený právny názor žalovaný podľa jeho názoru oprel o ustálenú
slovenskú judikatúru a právnu teóriu, pričom príkladmo poukázal na rozsudok NS SR sp.zn.
2Cdo/91/2008. Konštatoval, že kľúčovým je výklad §140 OZ, druhá veta, podľa ktorej, ak saspoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov. Z uvedeného teda podľa názoru žalovaného vyplýva, že každý spoluvlastník sa môže
domáhať uplatnenia vybraného nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti, ktorá pripadá pomerne na

veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. S názorom, že uvedené ustanovenie je možné aplikovať iba
v prípade, ak si prevádzajúci spoluvlastník splnil svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným
spoluvlastníkom, žalovaný nesúhlasil, nakoľko mal za to, že vo veci je potrebné aplikovať extenzívny
výklad a to aj na prípady, ak došlo k porušeniu predkupného práva. Poukázal na to, že podieloví
spoluvlastníci sú povinní sa vždy dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú odchýliť od

základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva. V prípade uplatňovania
modifikovaného nároku (nepomerne podľa veľkosti podielov) je spoluvlastník povinný preukázať
dosiahnutie dohody o výkone predkupného práva s ostatnými spoluvlastníkmi tak, ako to požaduje
ustanovenie § 140 OZ, druhá veta. Ak takejto dohody niet, nároky z porušenia predkupného práva sú
determinované veľkosťou spoluvlastníckeho podielu, t.j. každý spoluvlastník pri porušení predkupného
práva môže uplatňovať svoje nároky iba v rozsahu veľkosti svojho podielu. Inak by neprípustným

spôsobom zasiahol do práv, resp. právom chránených záujmov ostatných spoluvlastníkov. Záverom sa
žalovaný vyjadril nie len k právnej ale aj k skutkovej stránke prejednávanej veci, pričom poukázal na
to, že žalovaný podniká v oblasti poľnohospodárskej výroby v obci C. viac ako 15 rokov. Na sporných
pozemkoch sa nachádzajú poľnohospodárske budovy, ktoré patria do obchodného majetku žalovaného
a taktiež časť týchto pozemkov je využívaná aj na pasenie dobytka. Kúpou spoluvlastníckych podielov

na parcelách od pána B., žalovaný sledoval výlučne legitímny cieľ, spočívajúci v zosúladení vlastníckych
vzťahov k budovám s vlastníctvom pozemkov, na ktorých sa budovy nachádzajú ako aj k obrábanej
pôde, ktorú žalovaný užíva na základe nájomných vzťahov. Naopak žalobca je subjektom v predmetnom
katastrálnom území neznámym, nevykonávajúcim žiadnu činnosť, a preto skupovanie spoluvlastníckych
podielov na parcelách, ktoré sú hospodársky využívané žalovaným, sleduje žalovanému neznámy,

pravdepodobne špekulatívny cieľ. Žalobca ponúkol žalovanému na predaj jeho spoluvlastnícke podiely
za kúpne ceny, ktoré rádovo mnohonásobne prevyšovali trhové ceny poľnohospodárskej pôdy v danej
oblasti. Žalovaný ako aj iné subjekty, vykonávajúce poľnohospodársku výrobu v C. to vnímajú ako nátlak
pod sankciou súdnych sporov voči užívateľom pôdy, ktorí za takýchto šikanóznych podmienok nemajú
záujem o kúpu spoluvlastníckych podielov žalobcu. Žalovaný zotrval na námietke nesprávneho petitu

žaloby. Na základe uvedených skutočnosti žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

7. V podaní zo dňa 27.9.2023 žalobca zotrval na jeho záveroch, uvedených v predchádzajúcich
podaniach. Uviedol, že argumentácia žalovaného o výklade § 140 OZ je v rozpore s účelom
inštitútu predkupného práva. Výklad, ktorý pripúšťa právo podielového spoluvlastníka uplatňovať nárok

z porušenia predkupného práva z celého podielu len v prípade dohody o výkone práv medzi jednotlivými
spoluvlastníkmi, považuje žalobca za nespravodlivý a fakticky nerealizovateľný a to vzhľadom na počet
podielových spoluvlastníkov k sporných nehnuteľnostiam na príslušných LV. Zotrval na závere, že
výkladom prezentovaným žalovaným a rozhodnutím NS SR sú chránení porušovatelia právnej normy,
pričom zo strany súdov by nemalo dochádzať k výkladu právnej normy takým spôsobom, ktorý motivuje

adresátov k správaniu sa v rozpore s touto normou. Žalobca odmietol názor žalovaného, že svoje
spoluvlastnícke podiely nadobudol špekulatívnym spôsobom za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaným
uvedené skutočnosti podľa názoru žalobcu nemenia nič na tom, že zo strany žalovaného a jeho
právnehopredchodcudošlokporušeniupredkupnéhopráva,pričomžalobcasadomáhaochranysvojich
práv. Žalobca poukázal na to, že svoje spoluvlastnícke podiely ponúkol žalovanému v primeranej trhovej

hodnote a to s poukazom na to, že tieto sa nachádzajú pod poľnohospodárskymi budovami, teda ide
o stavebné pozemky, ktorých hodnota je vyššia. Poukazujúc na tieto skutočnosti, žalobca odmietol
tvrdenie žalovaného, že podiely ponúkal na odpredaj za mnohonásobne vyššiu hodnotu ako je trhová
hodnota nehnuteľností.

8. Na pojednávaní, nariadenom dňa 6.11.2023, strany sporu zotrvali na argumentácií, uvádzanej v ich
písomných podaniach a žiadne nové skutočnosti v ústnych prednesom netvrdili.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi,
konkrétne s výpisom z LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX v kat. území C., kúpnou

zmluvouzodňa14.1.2021,návrhomžalobcunamimosúdneurovnanievecizodňa2.5.2023,odpoveďou
žalovaného zo dňa 10.5.2023 na návrh na mimosúdne urovnanie veci, listom žalobcu zo dňa 30.5.2023
označeným ako návrh na mimosúdne urovnanie veci - odpoveď na návrh zo dňa 5.5.2023, podacímilístkami zo dňa zo dňa 2.5.2023 a dňa 31.5.2023, informáciou o sledovaní zásielky, ktorá bola doručená
dňa 5.5.2023 a dňa 7.6.2023, dospel k nasledovnému skutkovému stavu:

10. Žalovaný uzatvoril dňa 14.1.2021 kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudol od predávajúceho D.
B. vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom predávajúceho a to konkrétne spoluvlastnícky podiel
115/10800 k pozemkom na LV č.XXX a to parcelám CKN č.XXX, XXX, XXX, XXX a XXX, spoluvlastnícky
podiel 16/2160 k pozemkom na LV č.XXX a to k parcele CKN č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/216
k pozemkom na LV č.XXX a to k parcele EKN č. XXX, XXX/X, XXX/X, spoluvlastnícky podiel 1/12

k pozemkom na LV č.XXX a to k parcele EKN č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/4320 k pozemkom na LV č.XXX a to k parcele EKN č. XXX,
spoluvlastnícky podiel 2/24 k pozemkom na LV č.XXX a to k parcele EKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, spoluvlastnícky podiel 115/10800 k pozemkom na
LV č.XXX a to k parcele EKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, spoluvlastnícky
podiel 1/12 k pozemkom na LV č.XXX a to k parcele EKN č. XXX/X, XXX/X , spoluvlastnícky podiel

16/2160 k pozemkom na LV č.XXX a to k parcele CKN č. XXX a spoluvlastnícky podiel 115/10800
k pozemkom na LV č.XXX a to k parcele CKN č. XXX a XXX. Predmetné nehnuteľnosti žalovaný
nadobudol od predávajúceho za kúpnu cenu 1,- Euro. Žalobca bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa
14.1.2021 podielovým spoluvlastníkom k nehnuteľnostiam na LV č. XXX s veľkosťou spoluvlastníckeho
podielu 23/480, k nehnuteľnostiam na LV č. XXX spoluvlastníckom s veľkosťou spoluvlastníckeho

podielu 9/24, k nehnuteľnostiam na LV č. XXX spoluvlastníckom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu
23/480, k nehnuteľnostiam na LV č. XXX spoluvlastníckom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 9/24
a k nehnuteľnostiam na LV č. XXX spoluvlastníckom s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 23/480.
Zo strany predávajúceho D. B. nebola voči žalobcovi vykonaná ponuka na predaj spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnostiach na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX E. XXX za totožných podmienok, za akých

tieto nehnuteľnosti odpredal žalovanému. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

11. Žalobca adresoval žalovanému list zo dňa 2.5.2023, ktorý označil ako návrh na mimosúdne
urovnanie veci, v ktorom si uplatnil nároky z porušeného predkupného práva, keď oznámil žalovanému,
že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX E. XXX a keďže

došlo k porušeniu jeho predkupného práva zo strany žalovaného ako aj zo strany predávajúceho, tak
žalobca žiada o uzatvorenie kúpnej zmluvy k žalovaným nadobudnutému spoluvlastníckemu podielu
o veľkosti 89/864 k celku na nehnuteľnosti a prevod tohto vlastníckeho práva k predmetnému podielu
o veľkosti 89/864 k celku na predmetných nehnuteľnosti na žalobcu a to za rovnakých podmienok,
ako žalovaný tento podiel nadobudol, teda za kúpnu cenu vo výške 0,44 Eur. Čo sa týka podielu

89/864 k celku, k uvedenému žalobca dospel tak, že sa jedná o spoločnú výšku spoluvlastníckeho
podielu k celku, nakoľko žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely 16/2160 k celku na LV č. XXX,
spoluvlastnícky podiel 1/216 k celku na LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel 1/4320 k celku na LV č. XXX,
spoluvlastnícky podiel 2/24 k celku na LV č. XXX a spoluvlastnícky podiel 16/2160 k celku na LV č.
XXX. V predmetnom liste žalobca taktiež uviedol, že na základe kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol

nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v rozsahu 7661,38 m2 za kúpnu cenu
vo výške 1,- Eur, čomu zodpovedá kúpna cena vo výške 0,00013 Eur /1m2, preto poukazujúc na
spoluvlastníckepodielynaVL,kdejepodielovýmspoluvlastníkomžalobcazodpovedajúvýmere3398,83
m2, čomu zodpovedá kúpna cena vo výške 3398,83 m2 x 0,00013 = 0,44 Eur. Predmetná zásielka bola
žalovanému podľa informácie o sledovaní zásielky doručená dňa 5.5.2023.

12. Žalovaný na predmetný list žalobcu reagoval podaním zo dňa 10.5.2023, v ktorom uviedol, že svoje
spoluvlastnícke podiely na parcelách od predávajúceho D. B. nadobudol v dobrej viere, že predávajúci
rešpektoval svoje zákonné povinnosti, vyplývajúce z ustanovení o predkupnom práve. Zároveň uviedol,
že ak to tak nebolo, tak uvedené rešpektuje a prijíma dôsledky z toho vyplývajúce. V snahe

predísť prípadnému súdnemu sporu je ochotný previesť pomerne, podľa veľkosti spoluvlastníckeho
podielu žalobcu, jemu prislúchajúcu časť na žalovaným nadobudnutých spoluvlastníckych podieloch,
pričom jednotlivé podiely vyčíslil tak, že podľa názoru žalovaného pomerná časť prislúchajúca
spoluvlastníckemu podielu žalobcu predstavuje 1070,25 m2, ktorú bol žalovaný ochotný na žalobcu
previesť kúpnou zmluvou za rovnakých podmienok, za akých ju nadobudol žalovaný, teda za kúpnu

cenu 0,14 Eur s tým, že žalobca by znášal všetky náklady za prevod vlastníckeho práva k pomernej
časti spoluvlastníckeho podielu rovnako ako to znášal žalovaný v prípade kúpnej zmluvy zo dňa
14.1.2021. V ostatnom rozsahu uviedol, že sa jedná o nároky ostatných podielových spoluvlastníkov
týchto parciel. V predmetnom podaní žalovaný taktiež vyslovil aj existenciu iných možností usporiadaniavzájomných práv a povinností ako napr. odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobcu za predpokladu
kúpnejceny,bežnejvdanejlokalite,vktorejsaparcelanachádza,prípadneuzatvorenienájomnejzmluvy
na spoluvlastnícky podiel žalobcu.

13. Žalobca na predmetný list žalovaného reagoval tak, že oznámil žalovanému, že s jeho ponukou
na odpredaj len pomernej časti ním nadobudnutých spoluvlastníckych podielov nesúhlasí, nakoľko má
za to, že mu vzniklo právo na nahradenie prejavu vôle k celému nadobudnutému spoluvlastníckemu
podielu žalovaným a to aj s poukazom na to, že žiaden z ostatných podielových spoluvlastníkov si

neuplatnil svoje predkupné právo. Čo sa týka možnosti odkúpenia spoluvlastníckych podielov žalobcu,
k tomuto návrhu žalobca uviedol, že ponúka na odkúpenie podiely na pozemkoch zastavaných areálmi
a v bezprostrednej blízkosti areálov a to k pozemkom na LV č. XXX a LV č. XXX s tým, že cena za
1m2 je 6,- Eur, a teda za odkúpenie podielov žalobcu v spoločne zodpovedajúcej výmere 522,08 m2 pri
kúpnej cene vo výške 6,- Eur za 1m2 by kúpna cena predstavovala sumu 3132,48 Eur. Predmetný list
bol žalovanému doručený dňa 7.6.2023.

14. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

15. Podľa §140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,

majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

16. Podľa §40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju

sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný
iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

17. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

18. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba

uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

19. Podľa § 606 OZ, kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je
dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak

ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

20. Občiansky zákonník v ustanovení § 140 upravuje zákonné predkupné právo podielových
spoluvlastníkov k určitej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. Podstatou predmetného práva
je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý chce svoj podiel previesť na tretiu osobu, aby tento

najskôr ponúkol na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom. V prípade porušenia uvedeného
práva, vznikajú na strane obídených spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, nároky
z porušenia predkupného práva. Takýmito nárokmi sú právo domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy
oprevodepodľa§40aOZ,právodomáhaťsavočinadobúdateľovi,abymunadobudnutýspoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového

spoluvlastníka a ak dobrovoľne nedôjde k prevedeniu predmetných vecí na oprávneného z predkupného
práva, má oprávnený právo podať žalobu o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa. Tretím nárokom
oprávneného z predkupného práva je, že tento si svoje porušené právo neuplatní žiadnym z uvedených
spôsobom a predkupné právo mu zostáva naďalej zachované, avšak už voči nadobúdateľovi pre prípad,
ak by nadobúdateľ chcel svoj spoluvlastnícky podiel v budúcnosti scudziť na tretiu osobu.

21. V predmetnej právnej veci bolo nesporným to, že zo strany D. B. ako predávajúceho došlo pri
predaji jeho spoluvlastníckych podielov k porušeniu predkupného práva voči žalobcovi, ktorý bol jedným
zo spoluvlastníkov týchto nehnuteľností, nakoľko v predmetnom spore nebola spornou tá skutočnosť,že pán B. neponúkol žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely na vyššie uvedených nehnuteľnostiach
na predaj a to za rovnakých podmienok, za akých následne tieto spoluvlastnícke podiely previedol na
žalovaného. Žalobca si uplatnil voči žalovanému listom zo dňa 2.5.2023 svoje práva titulom porušenia

predkupného práva, keď sa domáhal, aby žalovaný na neho previedol nehnuteľností, ktorých žalobca
je podielovým spoluvlastníkom a ktoré žalovaný nadobudol na základe kúpnej zo dňa 14.1.2021.
Žalobca žiadal, aby žalovaný na neho previedol spoluvlastnícke práva, ktoré nadobudol na základe
uvedenej kúpnej zmluvy ako celok, pričom žalovaný v odpovedi na výzvu žalobcu uviedol, že tento jeho
výzve vyhovie, avšak prevedie na žalobcu iba pomernú časť z týchto spoluvlastníckych podielov a to

v závislosti od veľkosti samotného spoluvlastníckeho podielu žalobcu na tej, ktorej nehnuteľnosti. Zo
spisového materiálu bolo zrejmé, že ďalší spoluvlastníci porušenie predkupného práva nenamietali, ani
voči žalovanému si neuplatňovali akékoľvek nároky. Taktiež však zo strany žalobcu nebolo tvrdené, že
by medzi pôvodnými spoluvlastníkmi bola uzatvorená dohoda o spôsobe výkonu predkupného práva
a to ani následne po jeho porušení.

22. Žalobca mal za to, že bez ohľadu na neuplynutie lehoty ostatným spoluvlastníkov, v rámci ktorej si títo
môžuuplatniťsvojenárokyabeztoho,abymedzispoluvlastníkmidošlokdohodeovýkonepredkupného
práva, tomuto vznikol nárok na odpredaj celého spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol žalovaný
kúpnou zmluvou zo dňa 14.1.2021. Žalovaný mal za to, že žalobca má nárok na odkúpenie iba
pomernej časti spoluvlastníckeho podielu. Uvedená právna otázka bola jedinou spornou medzi stranami

sporu, pričom tunajší súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na pomernú časť podielov na
prevedených nehnuteľnostiach a to podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu na týchto
nehnuteľnostiach. Tunajší súd pri rozhodovaní vychádzal z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, pričom v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
2Cdo/91/2008 ako aj rozhodnutie sp.zn. 8Cdo/124/2018.

23. V rozhodnutí sp.zn 2Cdo/91/2008 zo dňa 12. 05. 2009 Najvyšší súd SR vyslovil: „Odvolací súd na
rozdiel od súdu prvého stupňa, podľa názoru ktorého, keď si druhý spoluvlastník nárok z predkupného
práva neuplatnil, môže sa navrhovateľka domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu, bol názoru,

že navrhovateľka má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti jej vlastného spoluvlastníckeho
podielu, t. j. 1. Potom spornou otázkou, podliehajúcou prieskumu dovolacieho súdu, bolo, či v prípade
porušenia predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov
o výkone predkupného práva, sa môže jeden z nich domáhať prevodu celého podielu – predmetu
prevodu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci ( v danom prípade jeden ) zostávajú pasívni v obrane svojich práv,

ktorú odvolací súd vyriešil rozdielne ako súd prvého stupňa. Podľa názoru dovolacieho súdu, keďže
mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, má spoluvlastník, ktorý sa domáha
svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky
podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom ( spoluvlastníkovi ), ktorí by sa prevodu nedomáhali.
Z toho vyplýva, že navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely

len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1 len polovicu, t. j. potom 1 z celku,
ako správne uzavrel odvolací súd.“

24. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/124/2018 zo dňa 18. 09. 2019, dovolací
súd vyslovene riešil otázku správnosti vysloveného právneho názoru súdu, spočívajúceho v tom,

že v prípade porušenia predkupného práva má opomenutý spoluvlastník právo od nadobúdateľa
spoluvlastníckeho podielu vykúpiť len takú časť prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorá
zodpovedá pomernej časti nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu podľa výšky spoluvlastníckeho
podielu oprávneného z predkupného práva, ktorého právo bolo porušené. Poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a v tej súvislosti práve na vyššie uvedené rozhodnutie sp.zn.

2Cdo/91/2008,ktorépodľavyslovenéhozáverupredstavujeustálenúprax,keďžežiadneinérozhodnutie
otejtootázkeNajvyššímsúdomSRnebolovydané.Najvyššísúdzopakoval,žesprávnymjenázor,podľa
ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti
svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného
práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu

celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita
nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku,
právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by
inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, žetento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len
pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel
v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. V predmetnom rozhodnutí taktiež najvyšší súd uviedol,

že rozhodnutia českých súdov, na ktoré strany poukazovali (pozn. súdu: jedná sa o totožné rozhodnutia,
na aké poukazoval aj žalobca vo svojej replike) nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít, nakoľko sa jedná o rozhodnutia súdov Českej republiky a nie Slovenskej
republiky (R71/2018).

25. Čo sa týka námietok žalobcu, že v dôsledku záveru o nároku žalobcu len na pomernú časť
podielov na prevedených nehnuteľnostiach podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu
dôjde k porušeniu účelu inštitútu predkupného práva, nakoľko do spoluvlastníckych vzťah môže
vstúpiť tretia osoba, iná ako boli pôvodní spoluvlastníci, tunajší súd uvedenú námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú a v súvislosti s touto námietkou poukazuje na závery, vyslovené v rozsudku Krajského súdu
v Nitre sp.zn. 9Co/131/2020, konkrétne na bod 21, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a z ktorého

vyberá nasledovné závery: „Podstatou podielového spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podielvyjadrujeprávnepostaveniespoluvlastníkakostatnýmspoluvlastníkomaurčuje,akýmspôsobom
sa spoluvlastníci počas trvania tohto spoločného vlastníctva podieľajú na správe spoločnej veci. Podiel
má dôležitý význam aj v prípade zániku podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva

a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva
každého spoluvlastníka sú obmedzené právom ostatných spoluvlastníkov. Zohľadniac uvedené, dospel
odvolací súd k záveru, že v prípade predkupného práva je potrebné uprednostniť dohodu podielových
spoluvlastníkov, pričom ak je podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom
spôsobe výkonu predkupného práva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže

dôjsť k dohode medzi nimi ľubovoľným spôsobom, teda môžu vykúpiť podiel, ktorého predkupné právo
sa týka, tak podľa ich podielov, ako aj iba niektorí z nich v podieloch podľa dohody a prípustná je tiež
dohoda, že podiel vykúpi len jeden z nich. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa
oni dohodnú, žiadny spôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na základe dohody môže dôjsť
teda aj k inému vykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva,

čo potom má za následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody,
s čím sú podieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich
počtu nedochádza. Druhá časť tejto vety rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade
majú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych
podielov.Zgramatickéhoalogickéhovýkladuustanovenia§140druhejvetyvyplýva,žetotoustanovenie

rieši prípad, keď sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť
všetci, ale nedohodli sa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí.
Pre obe tieto situácie z neho vyplýva, že pre takéto situácie platí, že tí, ktorí majú o spoluvlastnícky
podiel záujem, majú právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných
spoluvlastníckych podielov. Neuzavretie dohody medzi spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku

znamená, že v prípade, ak chcú podiel odkúpiť všetci, po nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa
veľkosti podielov bude mať každý zo spoluvlastníkov väčší podiel, ale pomer zostávajúcich podielových
spoluvlastníkov zostane nezmenený a nepribudne žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak
nechcú podiel odkúpiť všetci, práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia,
že nevykúpenú časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník), pričom spoluvlastnícky

podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný podiel nevykúpiť zostane zachovaný a tých, ktorí sa rozhodnú
prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší, čím dôjde k zmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k
možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť prevádzaného podielu treťou osobou. Práve od rozhodovania
podielových spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva niektorého z podielov teda závisí to, či sa
ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k rozšíreniu počtu podielových spoluvlastníkov. Je to práve

preto, že základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vychádzajúc
z uvedeného sa odvolací súd priklonil ku gramatickému a logickému výkladu ustanovenia § 140 druhej
vety Občianskeho zákonníka a v súlade s rozhodovacou činnosťou NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo
91/2008 z 12. 05. 2019 a zo dňa 18. 09. 2019 sp. zn. 8Cdo/124/2018 dospel k záveru, že aktívny

spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda
len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov.“26. Poukazujúc teda na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ako aj na rozhodovaciu
prax iných súdov, tunajší súd dospel k záveru o nároku žalobcu na vykúpenie žalovaným nadobudnutých
nehnuteľností iba v pomernej časti s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu samotného

žalobcu na týchto nehnuteľnostiach. V dôsledku uvedeného postupu zostanú zachované nároky aj
ostatných spoluvlastníkov, ktorým doposiaľ ešte ani len neuplynula lehota, v ktorej si môže uplatniť
niektorý z nárokov v prípade porušenia predkupného práva a zároveň v prípade, ak sa nebudú
domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy alebo odpredaja pomernej časti spoluvlastníckych
podielov voči žalovanému, tak im naďalej zostane zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi,

teda žalovanému, čo je vlastne tretím nárokom, ktorým oprávnený z predkupného práva disponuje voči
porušiteľovi predkupného práva, resp. nadobúdateľovi vlastníckeho práva.

27. Tunajší súd považuje za potrebné uviesť, že napriek tej skutočnosti, že dospel k záveru o porušení
predkupného práva žalobcu a nároku žalobcu na tom, aby sa domáhal uzatvorenia kúpnej zmluvy
so žalovaným, žalobou uplatnený rozsah, v akom žiadal nahradiť vôľu žalovaného, nezodpovedal

zákonnému rozsahu, vyplývajúcemu z ustanovení § 137 v spojení s § 140 OZ, a preto poukazujúc na
judikát, vydaný v Zborníku najvyšších súdov č. IV, vydaného SEVT Praha v roku 1986, s.381, nemohol
súd modifikovať obsah zmluvy v časti určenia spoluvlastníckeho podielu, ktorý by žalobcovi v zmysle
zákona patril. Z uvedeného judikátu totiž vyplýva, že v prípade žalôb, požadujúcich uloženie povinnosti
uzavrieť zmluvu určitého obsahu, uvedeného v návrhu na začatie konania, môže súd rozhodnúť len tak,

že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, avšak sám nemôže modifikovať obsah navrhovanej zmluvy.
Poukazujúc na uvedené v spojení s tým, že žalobca sa domáhal uzatvorenia kúpnej zmluvy v rozsahu,
v akom mu nevznikol nárok z porušeného predkupného práva, súd žalobu zamietol.

28. Nemenej dôležitou skutočnosťou v predmetnej právnej veci, na ktorú je potrebné upriamiť pozornosť

je aj fakt, že žalobcov postup, ktorým si tento uplatnil nárok na 89/864 k celku vo vzťahu k všetkým
nehnuteľnostiam, na ktorých má žalobca spoluvlastnícky podiel a ktoré nadobudol žalovaný na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.2021 je absolútne nedôvodným a matematicky nesprávnym postupom
a to s poukazom na to, že žalobcov spoluvlastnícky podiel k jednotlivým nehnuteľnostiach na vyššie
uvedených LV v kat.území C. sa líši v závislosti od toho ktorého LV, a preto nie je možné určiť akýsi

„spoločný pomer“ k nehnuteľnostiam na všetkých LV tak, ako to vyčíslil žalobca. Už len s poukazom
na túto skutočnosť by žaloba v znení, ako ju podal žalobca, bola nedôvodná a súd by tejto nemohol
vyhovieť.

29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

32. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

33. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a

neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. V prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
potom za použitia § 257 CSP náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

34. Ustanovenie § 257 CSP teda znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť trovy
konaniaúspešnejstrane,totoustanovenievšaknemožnovykladaťtak,žemožnokedykoľvekbezohľadu
na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane, vždymusí ísť o výnimočný prípad. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti,
ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania

musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým
mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach
na strane strán sporu. V danom prípade však súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou
odôvodňovali aplikáciu predmetného ustanovenia a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo

strán sporu. Poukazujúc na uvedené, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 a §256 ods.1 CSP.

35. V danom prípade bol žalovaný voči žalobcovi úspešný v plnom rozsahu, keďže žaloba žalobcu
bola zamietnutá. Poukazujúc na uvedené, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník podľa § 262 ods. 1 CSP

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.