Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/91/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123239868
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123239868.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., 2) A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX
XX C., obaja zast. Advokátska kancelária Uhrina s.r.o., so sídlom Bezručova 1, 811 09 Bratislava, IČO:
54 671 337, proti žalovanej: A. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., zast. JUDr.
Diana Beresecká, advokátka, Farská 33, 949 01 Nitra, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj ako žalobcovia) sa domáhali, aby sa im žalovaná písomne
ospravedlnila za to, že o nich v písomných podaniach a vyjadreniach v rámci súdnych konaní, vedených
na Okresnom súde Nitra, pod. sp. zn. 11P/206/2022, 24P/191/2022, 13P/229/2022 nepravdivo uviedla,

že žalobkyňa v 2. rade sa jej hrabala v osobných veciach, kabelkách, skriniach, keď nebola
doma a zhromažďovala o nej dôkazy s cieľom použiť ich proti nej, že manipuláciami a
klamstvami presvedčila svojho manžela, že mu chce uškodiť jeho vlastná mama, že rozbila manželstvo
svojmu synovi, že podávala členom svojej rodiny neznáme a neoverené lieky antiparazitiká, ktoré im
spôsobovali zdravotné problémy, že rodina C. sa bežne vyjadruje zle o rodine a
kamarátoch, že vulgarizmy tvoria bežný slovník rodiny C., že žalobkyňa v 2. rade a jej rodina sú členmi

nebezpečnej sekty, ktorá ovplyvňuje ich konanie, že sú nasledovateľmi falošného biskupa, praktizujú
bielu a čiernu mágiu, že rodina C. sú alkoholici, že alkohol spôsobil v ich rodine závažné zdravotné
problémy, že žalobca v 1. rade dostal z pitia tvrdého alkoholu silnú pankreatitídu a lekári mu zakázali
piť alkohol. Žiadna z týchto informácií sa nezakladá na pravde. Žalovaná mala byť povinná zaplatiť
žalobcom sumu vo výške 2 500 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj náhradu
trov konania.

2. Uviedli, že medzi ich synom a žalovanou v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Nitra viacero
súdnych konaní, v ktorých ich syn vystupuje ako manžel žalovanej a ako otec maloletého B. C. a
žalovaná ako manželka ich syna a ako matka maloletého B. C.. Žalovaná v písomných vyjadreniach
v rámci konaní uvádzala nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia týkajúce sa ich rodiny, čím neoprávnene
a hrubo zasiahla do ich práva na ochranu osobnosti. Poukázali na vyjadrenia žalovanej ad 1) zo dňa
13.01.2023 v rámci konania o rozvod manželstva pod sp. zn. 11P/206/2022, kde uviedla žalovaná na

adresu žalobkyne v 2. rade nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Ich zámer bolo izolovať ma od
mojej rodiny, aby sa mi ona (pozn. žalobkyňa v 2. rade) mohla hrabať v osobných veciach,
čo aj robila, a pol roka zhromažďovať „dôkazy“, ako som prala a koľko riadu som mala v dreze.“ (strana4) bod 3 žaloby, ad 2) zo dňa 16.09.2022 v rámci konania na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti
sp. zn. 24P/161/2022, kde žalovaná uviedla na adresu žalobkyne v 2. rade nasledovné nepravdivé
skutkovétvrdenia:„Jehomatkamiprehľadávalabyt,osobnéveci,kabelky,skrine,keďsomneboladoma.

Poprehadzovala mi riady v kuchynskej linke. Výrazne mi narúšala súkromie.“ (strana 4) bod 3 žaloby,
ad 3) k vyjadreniu zo dňa 23.12.2022 v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
a úpravu práv a povinností k maloletému B. C., sp. zn. 24P/191/2022, kde žalovaná uviedla na adresu
rodinyžalobcovnasledovnénepravdivéskutkovétvrdenia:„Niesomzloprajnáaanizávistlivá.Nikdysom
sa o svojej rodine ani kamarátoch zle nevyjadrovala, ako je to v rodine Novosedlíkových bežné. Rodinu

- babku z Hlohovca, nazývajú bosorkou, ich susedy nazvali všetky bosorkami a kamarátov nemajú, čo je
smutné. Svokrina rodina mi povedala, že najskôr rozhádala jej časť rodiny kvôli majetkom, pozastavila
dokonca dedičské konanie a potom svokrovu časť rodiny. Keď zistila, že z domu z Hlohovca nič nezdedí,
ukončilasnimiakýkoľvekkontakt.Podarilosajejpresvedčiťajsvokra,žemuchceuškodiťvlastnámatka.
Toto je už vyšší level manipulácie a klamstiev. Teraz rozbila manželstvo aj svojmu synovi. Ktovie, kam
zájde nabudúce. (strana 7) bod 4 žaloby, ad 4) k odvolaniu zo dňa 28.11.2022 v rámci konania sp. zn.

24P/191/2022, kde žalovaná uviedla na adresu rodiny žalobcov nasledovné nepravdivé a zavádzajúce
skutkové tvrdenia: „Vulgarizmy však tvoria bežný slovník Otca a jeho rodiny. O čo viac je zarážajúce,
že vulgárni sú aj počas spoločných chvíľ strávených s falošnými kňazmi. Aspoň od ,,kňazov", ako sa
sami označujú, by človek očakával slušný slovník. Dokonca na návšteve u účastníkov konania, otec
Otca (pozn. manžel žalobkyne) urážal svoju manželku (pozn. žalobkyňu), Otcovu matku.“ (strana 7)

bod 4 žaloby, ad 5) zo dňa 13.1.2023 v rámci konania o rozvod manželstva sp. zn. 11P/206/2022, kde
uviedla žalovaná na adresu ich rodiny nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Ibaže som zistila, že
som žila s krutým egoistom a schizoidom, ktorého život ovplyvňuje náboženská sekta.
Viera vo falošných kňazov, pred ktorou cirkev varuje kresťanov (viď vyjadrenie konferencie biskupov
o falošných kňazoch)....... Títo falošní kňazi a ich hlásanie ovplyvňuje nielen manželove konanie, ale

aj správanie celej jeho rodiny. Poslúchajú rady cudzích ľudí, ktorá vidia realitu v akýchsi snoch a na
základe toho mylného presvedčenia konajú v reálnom živote.“ (strana 5) „Chcem Maťka vychovávať v
láske a bezpečí a hlavne mimo vplyvu nebezpečnej náboženskej sekty.“ (strana 6) „Pohľad na prázdnu
detskú postieľku a predstava, že B. trávi čas v prostredí sektárskej rodiny, mi trhá srdce.“ (strana 6)
bod 5 žaloby, ad 6) zo dňa 25.10.2022 v rámci konania sp. zn. 13P/229/2022, kde uviedla

žalovaná na adresu žalobkyne v 2. rade a ich rodiny nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Ďalej
sa Matka obáva, že ak by Dieťa bolo zverené do starostlivosti Otca, (i) z Dieťaťa by svokra vychovala
rovnako chladného človeka ako je Otec, (ii) že bude pri Dieťati praktizovať bielu a čiernu mágiu, tak ako
to bola Matka svedkom pri Otcovi a že sú nasledovatelia falošného biskupa, ktorého katolícka cirkev
vrátane jeho nasledovníkov exkomunikovala....“ (strana 3 až 4) bod 5. žaloby, ad 7) zo dňa 09.10.2022

v rámci konania sp. zn. 24P/161/2022, kde uviedla žalovaná na adresu žalobkyne v 2. rade a ich rodiny
nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Ďalej sa Matka obáva, že ak by Dieťa bolo zverené do
starostlivosti Otca, (i) z Dieťaťa by svokra vychovala rovnako chladného človeka ako je Otec, (ii) že
bude pri Dieťati praktizovať bielu a čiernu mágiu, tak ako to bola Matka svedkom pri Otcovi....“ (strana
3) bod 5 žaloby, ad 8) zo dňa 5.10.2022 v rámci konania sp. zn. 13P/229/2022, kde uviedla

žalovaná na adresu rodiny žalobcov nasledovné nepravdivé skutkové tvrdenia: „Mám veľkú obavu o
syna, že by vyrastal v rodine v ktorej sa praktizuje šarlatánstvo. Rozumiem Manželovmu odporu, že
odmieta priznať ich zvyky, nakoľko to nie je bežne v spoločnosti prijímané pozitívne. Je pochopiteľné, že
fakt, že ich rodina koná na základe rád šarlatánov zvláštnej viery, chce zatajiť. Určite oľutoval, že predo
mnou otvorene riešil bazalkové listy a svätenú vodu, posvätenú soľ a sviečky, matka Manžela ho zrejme

zabudla upozorniť, aby to takto otvorene predo mnou nepraktizoval. Ich témy bielej a čiernej mágie sa
mi vždy protivili. (strana 9) bod 5 žaloby, ad 9) v odvolaní zo dňa 05.10.2022 v rámci konania sp. zn.
24P/191/2022, kde žalovaná uviedla na adresu žalobkyne v 2. rade nasledovné nepravdivé skutkové
tvrdenia: „Očividne si v ich domácnosti uvedomovali riziko nákazy od psov, keďže svokra celej rodine
podávala neznáme a neoverené lieky antiparazitiká, ktoré členom rodiny v konečnom

dôsledku spôsobovali len zdravotné problémy......“ (strana 13) bod 6 žaloby, ad 10) v odvolaní zo dňa
05.10.2022 v rámci konania sp. zn. 24P/191/2022, kde žalovaná uviedla na adresu žalobkyne v
2.radearodinyžalobcovnasledovnénepravdivéskutkovétvrdenia:„Otom,žealkoholspôsobil v
rodine Manžela závažné zdravotné problémy, svedčí aj fakt, že Manželov otec dostal z pitia tvrdého
alkoholu silnú pankreatitídu.“ (strana 13) bod 7 žaloby, ad 11) zo dňa 13.1.2023 v rámci

konania sp. zn. 11P/206/2022, kde uviedla žalovaná na adresu rodiny žalobcov nasledovné nepravdivé
skutkové tvrdenia: „Moju rodinu nazýva alkoholikmi, pritom jeho rodina za matkinej strany sú alkoholici
a jeho otcovi lekári zakázali piť alkohol.“ (strana 6) bod 7. žaloby, ad 12) zo dňa 31.08.2023, kde v rámci
konania sp. zn. 26P/13/2023 poskytla žalovaná do konania cenovú ponuku na vypracovanie projektovejdokumentácie rodinného domu a cenovú ponuku na vypracovanie projektu interiéru ich rodinného domu.
Uvedené cenové ponuky boli síce vyžiadané ich synom B. C., ale týkajú sa rodinného domu, ktorý si
stavajú sami pre seba. Prílohou žalovanou predložených cenových ponúk boli navyše aj dokumenty,

ktoré vôbec nesúvisia s predmetom daného konania, a to projektová dokumentácia rodinného domu
vrátane vizualizácii, pôdorysného usporiadania a priestorového umiestnenia rodinného domu
žalobcov, bod 8 žaloby.

3. Žalobcovia uviedli, že tvrdenia žalovanej sú nepravdivé, pričom v tomto smere nesie dôkazné

bremeno žalovaná, ktorá musí preukázať ich pravdivosť. Nepravdivosť uvedených tvrdení je daná
predovšetkým tým, že žalobkyňa v 2. rade sa nikdy neprehrabávala vo veciach žalovanej. Toto vníma
veľmi difamačne, nakoľko by údajné konanie by mohlo byť nezainteresovanými osobami vnímané ako
konanie napĺňajúce znaky skutkovej podstaty trestného činu porušovania ochrany súkromia v obydlí
v zmysle § 194a Trestného zákona. Okrem toho žiadne z vyššie uvedených súdnych konaní nie je
zamerané na zisťovanie chovania žalobkyne v 2. rade voči žalovanej. Žiaden z členov ich rodiny nie sú

a ani nikdy neboli v žiadnej sekte, sú veriaci kresťania katolíci. Nikdy nepraktizovali žiadnu čiernu ani
bielu mágiu. Okrem toho žiadne z vyššie uvedených súdnych konaní nie je zamerané na zisťovanie ich
náboženského vyznania. Sloboda náboženského vyznania a viery je bez rozdielov zaručená Ústavou
(čl. 24 Ústavy SR). Žalobkyňa v 2. rade nikdy neponúkala ani nepodávala jej rodine žiadne neznáme
a neoverené lieky, ani žiadne antiparazitiká. Uvedené tvrdenie je absurdné aj s ohľadom na to, že

užívanie takýchto látok by mohlo vážne ohroziť život a zdravie členov našej rodiny a navyše by
mohlo napĺňať aj znaky skutkovej podstaty trestného činu. Tvrdenia žalovanej o údajných klamstvách
a manipuláciách žalobkyne v 2. rade s cieľom rozvrátiť rodinné vzťahy žalobkyňa v 2.
rade odmietla. Žiaden z členov ich rodiny nie je a ani nikdy nebol závislý na alkohole, ani alkohol
nespôsobil v rodine nikomu žiadne zdravotné problémy, v rodine sa alkohol pije celkom príležitostne.

Zdravotné problémy žalobcu v 1. rade s pankreasom v žiadnom prípade neboli spôsobené konzumáciou
alkoholu. Žalobca v 1. rade nemá od lekárov zakázané piť alkohol. Žalovaná ich obviňuje zo spáchania
činov, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu viacerých trestných činov. S ohľadom na vážnosť obvinení
žalovanejmalizato,žetietoobvineniasúspôsobilézožalobkynev2.radespraviťosobunedôveryhodnú
prinajmenšom v očiach sudcov a zamestnancov Okresného súdu Nitra, konajúcich vo vyššie uvedených

súdnych konaniach, zamestnancov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, znalcov a ďalších osôb,
vystupujúcich vo vyššie uvedených súdnych konaniach. Mali za to, že je neprípustné, aby ústavnú
ochranu požívali nepravdivé informácie a tvrdenia, a dokonca, aby týmito nepravdivými tvrdeniami
boli napádané a porušované iné Ústavou garantované práva a slobody. Zverejnenie
nepravdivých informácii o fyzickej osobe treba v zásade vždy posudzovať ako neoprávnený zásah

do jej osobnostných práv, a to aj v prípade, ak príslušná informácia prípadne nebude mať výslovne
difamačný charakter. Podstatné totiž je to, že takto sa o konkrétnej fyzickej osobe vyslovuje nepravda,
na základe ktorej tretie osoby môžu tuto fyzickú osobu posudzovať skreslene. Vyjadrenie strany konania
v súdnom konaní je vo všeobecnosti posudzované ako výkon práva. Avšak to neznamená, že vyjadrenia
strany v súdnom konaní môžu byť nekontrolovateľné a bezbrehé, aj pri výkone práva vyjadriť sa ku

všetkým skutočnostiam a dôkazom v rámci súdneho konania môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do
osobnostnýchprávvprípade,aksastrana(účastník)súdnehokonaniadopustítzv.excesu,t.j.vybočenia
z medzí svojich práv. Pre určenie prípadného excesu a jeho intenzity je potrebné posúdiť okolnosti, za
ktorých k zásahu do osobnostných práv došlo a tiež funkciu, ktorú mal zásah do osobnostných práv
plniť a akceptovateľnosť výrazov použitých v rámci zásahu do osobnostných práv. Exces

žalovanejvrámcijejvyjadreníspočívalvtom,žejejvyjadreniasúúčelové,ničímnepodložené,nesledujú
legitímny ciel a neplnia svoju základnú funkciu, t.j. realizáciu jej procesných práv, nakoľko bezprostredne
nesúvisia s predmetom súdnych konaní, v ktorých boli uskutočnené, naopak sledujú jediný cieľ, ktorým
je neprípustné zasahovanie do intímnej sféry žalobcov, škandalizácia a osočovanie rodiny žalobcov
z nečestného, protiprávneho a neetického konania s cieľom znížiť ich česť, dôstojnosť a integritu v

očiach súdu a ďalších subjektov zúčastnených na súdnom konaní. Tvrdenia žalovanej sú nepravdivé a v
značnej miere znižujú žalobcom občiansku česť, ľudskú dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a celkovo ich
poškodzujú a negatívne ovplyvňujú ich súkromný život a pracovné postavenie, rovnako ako postavenie
v podnikateľských a obchodných vzťahoch. Tvrdenia žalovanej sú nepochybne neoprávnenými zásahmi
do ich práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,

že konanie žalovanej nebolo jednorazové, ale je dlhodobé a opakované, mali za to, že nepravdivé
tvrdenia žalovanej majú za následok zníženie ich dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere,
a preto považujú ujmu, ktorá im bola spôsobená, za závažnú a mali za to, že primerané zadosťučinenie
spočívajúce v odvolaní nepravdivej informácie a v ospravedlnení by nebolo dostačujúce. Spoukazom na to v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka majú nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, za primeranú považovali sumu 2 500 eur.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že s ňou nesúhlasí a navrhla, aby ju súd v
celom rozsahu zamietol a zároveň jej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Poukázala
na to, že žalobcovia svoju žalobu opierajú o jej vyjadrenia - žalovanej ako účastníčky súdnych konaní,
vedených na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11P/206/2022, sp. zn. 13P/229/2022,
sp. zn. 24P/161/2022, sp. zn. 24P/191/2022 a 26P/206/2023. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

na povinnosti účastníka konania podľa novej úpravy Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP).
Podľa pôvodnej úpravy § 131 ods. 2 OSP mal účastník konania povinnosť vypovedať pravdu a nič
nezamlčovať. V novej právnej úprave CSP bola táto povinnosť vypustená a zostala už len pri svedkovi pri
jeho výpovedi. Predkladatelia CSP uviedli, že podľa nového CSP je charakter výpovede strany odlišný
od charakteru výpovede svedka. Strana sporu má len povinnosť tvrdenia v konaní, čo znamená, že
ak v konaní niečo tvrdí alebo uvádza vo svojich písomných podaniach, znáša dôkazné bremeno. Ak

sa skutočnosti tvrdené stranou preukážu v konaní ako nepravdivé, procesnou sankciou je eventuálna
prehra sporu. Nie je nutné ukladať ďalšie sankcie napr. vo forme trestnoprávnej represie. Z tohto dôvodu
má súd voči strane len všeobecnú poučovaciu povinnosť v zmysle § 160 CSP. Z uvedeného je zrejmé, že
účastník konania neporuší žiadnu zákonnú povinnosť, ak vo svojej výpovedi alebo vo svojich podaniach
uvedie skutočnosti, ktoré sa mu následne nepodarí preukázať inými dôkaznými prostriedkami. Ako

uviedol tvorca zákona, jeho jedinou sankciou je, že súd pri svojom rozhodovaní nebude na jeho tvrdenia
prihliadať. Vzhľadom k tomu, že súd pozná právo a vie, že svoje rozhodnutie môže oprieť len o nesporné
tvrdenia účastníkov konania, alebo o tvrdenia, ktoré boli preukázané inými dôkaznými prostriedkami,
nemôžu tvrdenia účastníka konania, ktoré neboli v súdnom konaní preukázané, znížiť dôstojnosť
alebo vážnosť druhého účastníka v očiach súdu. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej vyjadrenia

ako žalovanej, sa dostali výlučne do dispozície súdu a osôb, ktorým z výkonu povolania vyplýva
povinnosť mlčanlivosti, t.j. tieto skutočnosti nesmú oznamovať tretím osobám. Zo žaloby nie je zrejmé,
v akej spoločnosti mala byť znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcov. Za spoločnosť totiž označujeme
skupinu ľudí, tvoriacu polouzavretý alebo polootvorený spoločenský systém, v ktorej väčšina vzťahov
je v rámci skupiny a pôsobia v určitom kultúrnom, sociálnom a historickom kontexte. Žalobcovia

vo svojej žalobe neoznačujú takúto skupinu ľudí, v ktorej by bola znížená ich dôstojnosť a vážnosť
podaniami nej, žalovanej, na ktoré žalobcovia poukazujú v žalobe. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn.
30Cdo/3121/2012 v konaní o ochranu osobnosti musí byť preukázané porušenie osobnostnej sféry,
zásah do osobnostnej sféry, príčinná súvislosť medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry. V danom
prípade, ak by sa pripustila skutočnosť, že ona, žalovaná, uvádzala v citovaných súdnych konaniach

nepravdivé skutočnosti (čo však namietla), žalobcovia nepreukázali žiadne porušenie osobnostnej sféry
vo vzťahu k spoločnosti. Keďže žalobcovia žiadnym spôsobom neopísali ako im
mal jej údajný zásah do osobnostných práv znížiť dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, nie je možné
zo strany súdu posúdiť ani to, v akej miere mali byť znížené. Žalobcovia podľa nej nesplnili základnú
podmienku úspešnosti žaloby o ochranu osobnosti, ktorou je inak preukázanie zníženia ich dôstojnosti

a vážnosti v nejakej konkrétnej spoločnosti. Zároveň uviedla, že jedine stanovisko Občianskoprávneho a
Obchodnoprávneho kolégia NS ČR sp. zn. Cpjn 13/2007 obsahuje spôsob riešenia právneho problému
totožného s prejedávanou vecou. Z tohto stanoviska žalobcovia zrejme úmyselne vytiahli len tie vety z
kontextu, ktoré mu vyhovovali. Uvedené stanovisko podporuje v plnom rozsahu právne argumenty, ktoré
žalovaná uviedla. Z označeného stanoviska citovala: „ I. Došlo-li k zásahu do osobnostních

práv v rámci výkonu zákonem stanovených oprávnění, resp. povinností (např. postupem příslušných
orgánů v řízení, k němuž jsou ze zákona povolány, výpovědí svědka, resp. účastníka v
takovém řízení, úkony advokáta jednajícího za klienta na základě udělené plné moci, apod.), pravidelně
nepůjde o zásah neoprávněný, pokud subjekt (osoba fyzická či právnická), jež se zásahu dopustil,
nevybočil z mezí takto stanovených práv a povinností; zásah je třeba současně vždy posuzovat v

kontextu s okolnostmi, za nichž k němu došlo, a dále s přihlédnutím k funkci,
kterou výkon dotčených práv, resp. povinností, plní. II. Vybočením z mezí takto stanovených práv a
povinností v soudním řízení je zejména křivé obvinění (§ 174 trestního zákona č. 140/1961 Sb., resp. §
345 trestního zákoníku č. 40/2009 Sb.), křivá výpověď (§ 175 trestního zákona č. 140/1961 Sb., resp. §
346 trestního zákoníku č. 40/2009 Sb.) nebo přestupek podle § 49 odst. 1 písm. a) zákona č. 200/1990

Sb., o přestupcích, ve znění pozdějších změn a doplňků.“ Z bodu I. citovaného stanoviska vyplýva, že
k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonom stanovených oprávnení (v tomto prípade tvrdenie
stany sporu v konaní, voči ktorej má súd len všeobecnú poučovaciu povinnosť v zmysle § 160 CSP),
pravidelne nepôjde o neoprávnený zásah, pokiaľ subjekt, ktorý sa zásahu dopustil, nevybočil z medzítakto stanovených práv a povinností. Podľa bodu II. citovaného stanoviska vybočením z medzí takto
stanovených práv a povinností v súdnom konaní je krivé obvinenie, (v našom prípade § 345 Trestného
zákona), krivá výpoveď (v našom prípade § 346 Trestného zákona), alebo priestupok podľa zákona

č. 372/1990 Zb. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri výkone svojich práv ako strany sporu, resp.
účastníka konania, by sa mohla dopustiť neoprávneného zásahu do osobnostných práv inej osoby,
len ak by sa dopustila trestného činu krivej výpovede, ktorej sa však môže dopustiť výlučne svedok,
ktorým ona nebola, alebo trestného činu krivého obvinenia, čo znamená, že by musela žalobcov krivo
obviniť zo spáchania trestného činu, čo sa však nestalo, keďže z jej strany do dnešného dňa nebolo

podané voči žalobcom ani trestné oznámenie, alebo priestupku, ktorého sa rovnako nedopustila. V
tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 193 CSP. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný
v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver (rozhodovanie o týchto otázkach
v merite veci je pochopiteľne rovnako vylúčené). Z uvedeného vyplýva, že ak
žalovaná nebola uznaná vinnou z trestného činu krivej výpovede, trestného činu krivého obvinenia,
alebo z priestupku, nemohla sa svojimi vyjadreniami ako účastníčka súdneho konania dopustiť zásahu

do osobnostných práv žalobcov. Žalovaná sa vyššie uvedeným zaoberala i napriek tomu, že mala za to,
že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by jej vyjadrenia v súdnych konaniach mali vôbec
potenciál zasiahnuť do ich osobnostných práv.

5. Z dôvodu právnej istoty sa však vyjadrila ku skutočnostiam, ktoré žalobcovia uviedli v žalobe.

K tvrdeniam o prehľadávaní osobných vecí uviedla, že trvá na tom, že žalobcovia v 1. a
2.rade robili kroky k tomu, aby ju izolovali od jej rodiny a žalovaná v 2.rade jej prehľadávala osobné veci,
kabelky, skrine a prehadzovala riad v kuchynskej linke, uvedené vedela preukázať výsluchom svedkyne
F. G.; ide o jej matku, ktorá má vedomosti o takomto správaní sa žalobcov v 1. a 2.rade.
K tvrdeniam o manipuláciách, klamstvách, rozvracaní rodiny a vulgárností v rodine žalobkyne, uviedla,

že všetky jej tvrdenia, ktoré žalobcovia v 1. a 2.rade citujú, sa zakladajú na pravde. Na preukázanie
uvedeného predložila súdu čestné prehlásenie H. F. H., H., ktorá je sestrou žalobcu v 1.rade, a ktorá
potvrdila, že žalobcovia v 1. a 2.rade sa nekontaktujú s polovicou rodiny zo strany žalobcu v
1.rade, kontakt s rodinou prerušili asi pred rokom a správajú sa voči členom rodiny (najmä voči otcovi
a matke) tak, že hrubým spôsobom porušujú dobré mravy.

K tvrdeniam o účasti v sekte a bielej a čiernej mágii uviedla, že z fotografií zo svadby je vidieť ako im
falošný biskup F. G. a jeho pomocník H. I. žehnajú. Tieto osoby boli čestnými hosťami na ich svadbe,
pričom syn žalobcov nemal na svadbu pozvaného ani jediného priateľa. Na preukázanie pochybnej
povesti týchto osôb v konaní sp. zn. 36C/5/2023 predložila súdu množstvo článkov, z ktorých vyplýva, že
falošný biskup sa zúčastňoval na rôznych akciách organizovaných „Kotlebovcami“. V článku s názvom

Na Slovensku vraj pôsobí „falošný“ biskup sú citovaní katolícki preláti, ktorí vyzvali G., aby nepokračoval
vo svojej činnosti a upozornili všetkých kňazov a veriacich, aby neprijímali žiadnu službu, ktorú im tento
muž ponúka. Úzke kontakty „falošného“ biskupa preukázala tiež množstvom sviatočných pozdravov,
ktoréodnehoakorodinadostávali.Tietoosobynegatívneovplyvňovalitakjejmanžela,akoijehorodičov.
K tvrdeniam o podávaní neznámych liečiv trvala na tom, že žalobkyňa v 2.rade podávala členom rodiny

rôzne neoverené liečivá. Na preukázanie uvedeného predložila súdu čestné prehlásenie H. F. H., H..
K tvrdeniam o alkoholizme v rodine žalobkyne žalovaná uviedla, že sa to dozvedela od svojho manžela,
že otec žalobkyne v 2.rade bol alkoholik, čo bolo i príčinou jeho smrti. To, že žalobca v 1.rade mal vážne
zdravotné problémy spôsobené pitím alkoholu, sa tiež dozvedela od svojho manžela, ktorý jej uviedol,
že žalobca v 1.rade trpel pankreatitídou. Podľa informácií dostupných na internete sa uvádza, že toto

ochorenie postihuje častejšie mužov a až 80% prípadov sa spája s dlhodobou a častou
konzumáciou alkoholu alebo so žlčovými kameňmi. Manžel jej tiež uviedol, že jeho otec mal zakázané
piť alkohol.
K porušeniu práva na súkromný život žalobcovia namietali zásah do práva na súkromný život z
dôvodu, že v konaní vedenom na OS Nitra sp. zn. 26P/13/2023 predložila súdu cenovú ponuku na

vypracovanie projektovej dokumentácie rodinného domu a cenovú ponuku na vypracovanie projektu
interiéru. Uvedené predkladala v konaní, v ktorom sa jej manžel domáhal platenia výživného voči jej
osobe. Preukazovala, že otec si objednal vypracovanie dokumentácie pre realizáciu stavby za 19 500
eur a tiež projekt interiéru vo výške 10 400 eur. Ako objednávateľ cenovej ponuky bol uvedený jej
manžel. Bolo to tak z dôvodu, že rodinný dom mal byť postavený pre nich ako manželov. Z dôvodu

problémov v ich manželstve sa stavba realizuje na meno žalobcov v 1. a 2.rade. Predloženými cenovými
ponukamipreukazovalapodstatnevyššiuživotnúúroveňmanžela,akopreukazujevsúdnychkonaniach.
Na preukázanie skutočnosti, že navrhnutý rodinný dom mal byť postavený pre nich a nie pre žalobcov,
predložila súdu jej komunikáciu s dizajnovým štúdiom NARA kuchyne a interiéry, s ktorými komunikovalaohľadne vizualizácii a zariadenia predmetného rodinného domu. Na stretnutia so zamestnancami
interiérového štúdia chodila osobne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rodinný dom mala obývať ona
s manželom a synom a nie žalobcovia v 1. a 2.rade. Je nepochopiteľné, keď žalobcovia v 1. a 2.

rade na jednej strane uvádzajú, že zaslaním projektov rodinného domu malo byť zasiahnuté (neurčitým
spôsobom) do ich súkromného života a na druhej strane ich syn predložil do konania fotografie exteriéru
rodinného domu žalobcov v 1. a 2.rade a úplne detailné fotografie interiéru ich rodinného domu, ktorý
t.č. užívajú. Na fotografiách je vidieť konkrétne zariadenie, vybavenie rodinného domu žalobcov v 1. a
2.rade. Ak tieto fotografie nepovažujú za zásah do svojho súkromného života, nie je zrejmé, ako im malo

byť zasiahnuté do ich súkromného života predložením projektov rodinného domu, v ktorom plánoval žiť
ich syn i s rodinou. Žalovaná svojím konaním nezasiahla do práv na ochranu osobnosti žalobcov v 1. a
2.rade. Skutočnosti, ktoré uvádzala vo svojich podaniach, sa zakladali na pravde. Podstatnejšie však je,
podania účastníka konania vo vzťahu k súdu nemajú potenciálnu možnosť zasiahnuť do osobnostných
práv tak, ako to predpokladajú ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcovia v 1. a
2.rade relevantným spôsobom netvrdili ani nepreukázali ako a v akom rozsahu im mala byť znížená

ich vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti, ani v akej spoločnosti sa tak malo stať. Preto navrhla, aby súd
žalobu žalobcov v 1. a 2.rade v celom rozsahu zamietol.

6. V rámci repliky žalobca uviedol, že na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu
spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné

predpoklady. Týmito predpokladmi sú: a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol objektívne spôsobilý
vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením §
11 OZ, b) neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a c) existencia príčinnej súvislosti medzi
zásahom a vzniknutou ujmou. V spojitosti s tým zdôraznil v rámci neoprávnenosti zásahu, že do
práva na ochranu osobnosti je možné zasiahnuť akýmkoľvek spôsobom, ktorý môže ohroziť alebo

porušiť právo na ochranu osobnosti. Nie je preto výnimkou, že sa dá zasiahnuť aj vyjadrením sporovej
strany alebo svedeckou výpoveďou. Výkon práva sporovej strany vyjadriť sa a plnenie povinnosti podať
svedeckú výpoveď sú okolnosťami, ktoré vylučujú neoprávnenosť takéhoto zásahu. To však platí iba
za predpokladu, že nedošlo k excesu z týchto práv a povinností. V prípade excesu bude aj takýto
zásah neoprávnený. Vyjadrenia žalovanej, ktoré označil žalobca v žalobe, sú excesom, pretože tieto

neslúžianarealizáciujejprocesnýchprávapovinností,nakoľkonesledujúlegitímnycieľ,súneadekvátne
a prekračujúce hranice primeranosti vo vzťahu k predmetu týchto konaní a z veľkej miery sa týkajú
oblastí, ktoré nie sú posudzované v rámci týchto konaní. Z predmetných vyjadrení žalovanej vyplýva
úmysel znevážiť a uraziť žalobcov a túžba poškodiť vnímanie žalobcov v očiach sudcov a zamestnancov
Okresného súdu Nitra, konajúcich vo vyššie uvedených súdnych konaniach, zamestnancov Úradu

práce,sociálnychvecíarodinyNitra,znalcovaďalšíchosôbvystupujúcichvovyššieuvedenýchsúdnych
konaniach. Žalobcovia nepochybuje o profesionalite osôb zúčastnených na súdnom konaní, najmä
pokiaľ ide o povinnosť zachovávať mlčanlivosť, avšak mali za to, že vyjadrenia žalovanej sú samé o
sebe spôsobilé vyvolať negatívne vnímanie osoby žalobcov zo strany uvádzaných osôb. Tieto osoby
si môžu toto vnímanie preniesť aj do ich bežného občianskeho života a následne hoci aj nevedome

môžu prispievať k negatívnemu vnímaniu osoby žalobcov v spoločnosti, a to všetko aj bez porušenia
povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Pri absencii definície spoločnosť, alebo verejnosť v rámci právnych
noriem upravujúcich civilné delikty, mal za to, že je možné za použitia analogie legis použiť definíciu
zavedenú v Trestnom zákone. V zmysle § 122 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa trestný čin považuje
za spáchaný verejne, ak je spáchaný pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Nepochybne

na predmetných súdnych konaniach je zúčastnených podstatne viac ako dve osoby. Zároveň poukázal
na skutočnosť, že v zmysle § 176 CSP sú všetky pojednávania verejné. Počas verejných pojednávaní sú
nepochybne prejedávané aj písomné podania strán, preto mal za to, že nepravdivé tvrdenia žalovanej
sa dostávajú na verejnosť aj týmto spôsobom a teda v značnej miere znižujú žalobcom občiansku
česť, ľudskú dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a celkovo ich poškodzujú a negatívne ovplyvňujú

ich súkromný život a pracovné postavenie, rovnako ako postavenie v podnikateľských a obchodných
vzťahoch. Dôkazné bremeno pri uplatňovaní práva na ochranu osobnosti je na strane žalovanej. To
konkrétne v prípade zásahu do cti žalobcu znamená, že žalovaný musí dokázať, že jeho tvrdenie je
pravdivé. Ak v priebehu súdneho konania nedokáže pravdivosť tvrdení, znamená to, že platí opak, teda,
že ide o nepravdivé tvrdenie a tým o neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov. Súd

by mal zvážiť, či sa takýto zásah stal primeraným spôsobom a zároveň či tento zásah nie je v rozpore
s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je potrebné –s ohľadom na požiadavku
zabezpečenia elementárnej úcty k jej dôstojnosti a osobnosti dotknutej osoby – bezpodmienečne trvať
za všetkých okolností. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejdeokrem iného vtedy, ak je zásah dovolený (resp. jeho možnosť predpokladaná) zákonom, pokiaľ nie sú
prekročené zákonom stanovené hranice. Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých
fyzických osôb, do ktorých osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší

osobitný verejný záujem. Takýto zásah do osobnostných práv však zostáva povolený za predpokladu,
že sa stal primeraným spôsobom a zároveň nie je v rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej
osoby, na ktorých je potrebné s ohľadom na zaistenie elementárnej úcty k dôstojnosti jej osobnosti
za každých okolností bezpodmienečne trvať. Táto licencia však nie je daná tam, kde sa konajúci pri
posudzovanom zásahu proti osobnostným právam fyzickej osoby dopustí excesu. Je nepochybné, že

nemožno vylúčiť možnosť odôvodnenosti sankcií podľa ustanovenia § 13 OZ, avšak len v prípade
excesu osoby, ktorá by sa takého zásahu do osobnostných práv dotknutej fyzickej osoby dopustila.
Je nepochybné, že o exces môže ísť vtedy, ak jedna zo strán sporu bez vzťahu k predmetu konania
nedôvodne osočí iného účastníka z nečestného konania, označí ho hanlivo alebo sa iným spôsobom
dotkne jeho práva na ochranu cti a vážnosti. Kritériom je preto vždy posúdenie, či tvrdený zásah je
potrebné v konkrétnom prípade ešte podradiť pod kategóriu plnení zákonom stanovených povinností,

resp. výkonu zákonom predpokladaných oprávnení, alebo či už ide o exces z takýchto možností. V
prípade úkonov osôb zúčastnených na súdnom konaní je prvým z kritérií pre posúdenie tejto otázky to,
či predmetný zásah bezprostredne spočíval v realizácii ich procesných práv a povinností. Vyjadrenia
žalovanej neboli uskutočnené v emočne vypätom kontexte, napríklad pri výsluchu, ale po dôkladnom
zvážení a s plným vedomím žalovanej v jej písomných vyjadreniach. Z uvedeného dôvodu mali za

to, že vyjadrenia žalovanej, ktorými došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti, nesledujú legitímny
cieľ a teda neplnia svoju základnú funkciu, t.j. realizáciu procesných práv žalovanej, naopak s plným
vedomím žalovanej sledujú jediný cieľ, ktorým je šikanovanie a škandalizácia rodiny žalobcov
z nečestného, protiprávneho a neetického konania s cieľom znížiť ich dôveryhodnosť, česť, dôstojnosť
a integritu v očiach súdu a ďalších subjektov zúčastnených na súdnom konaní a v rámci predmetných

konanívkonečnomdôsledkuprivodiťrodinežalobcovujmuspočívajúcuvovykreslenísynažalobcovako
osoby nespôsobilej na výchovu maloletého syna B. C.. Okrem toho vyjadrenia žalovanej z veľkej miery
nesúvisia s predmetom súdnych konaní, v ktorých boli uskutočnené. V prejedávanej veci nepochybne
existujepríčinnásúvislostimedzizásahomaporušenímosobnostnejsféryžalobcov,keďžebezvyjadrení
žalovanejoznačenýchvžalobebynedošlo kzníženiudôstojnostiavážnostižalobcovvspoločnosti

a v očiach osôb zúčastnených na súdnom konaní.

7. K jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalovanej predložili žalobcovia nasledovné vyjadrenie: Žalobkyňa
v 2. rade trvala na tom, že sa nikdy neprehrabávala v osobných veciach žalovanej. Pán G. je priateľ
žalobcov už niekoľko rokov, stretávajú sa maximálne raz ročne. Žalobcovia neriešia, s kým sa pán

G. stretne alebo kde sa pohybuje. To, že sa stretol s pánom J., je jeho osobná vec. Pán J. bol
niekoľko rokov poslancom NRSR, volili ho občania Slovenskej republiky. Pán J. sa počas tohto obdobia
stretával s rôznymi ľuďmi. Žalobkyňa v 2. rade nikdy z internetu neobjednávala neoverené liečivá ani
ich nepodávala celej svojej rodine. Žalobca v 1. rade dostal pankreatitídu z dôvodu upchatia vývodu
z pankreasu kameňom, ktorý sa mu uvoľnil zo žlčníka. V nemocnici bohužiaľ dostal nie adekvátnu

starostlivosť a lekári čakali, či umrie alebo si jeho telo pomôže samo. V takýchto prípadoch je
lekármi bežne odporúčané obmedziť pitie alkoholu, čo samozrejme žalobcovi v 1. rade ako abstinentovi
nespôsobuje žiadne problémy, takéto odporúčanie je však na míle vzdialené tvrdeniu žalovanej, že
žalobca v 1. rade má ako alkoholik od lekárov zakázané pitie alkoholu. Žalovaná sa nemohla dozvedieť
od svojho manžela (syna žalobcov), že otec žalobkyne v 2. rade bol alkoholik, pretože otec žalobkyne

v 2. rade nebol alkoholik, ale mal rakovinu jazyka a pľúc, pričom s ním žalobkyňa v 2. rade cca 7 rokov
absolvovala ožarovania a chemoterapie v nemocnici, až kým nakoniec nezomrel. Pokiaľ ide o projektovú
dokumentáciu k rodinnému domu žalobcov, ktorú do konania o starostlivosti súdu o
maloletého B. C. vedenom na Okresnom súde Nitra, predložila žalovaná, tak poukázali na to, že
pozemok, na ktorom sa stavia tento rodinný dom, je vlastníctvom žalobcov, tento dom si stavajú sami

pre seba, výstavbu domu vrátane projektovej dokumentácie od začiatku financujú žalobcovia. Ak by
aj cenové ponuky na projekt realizácie domu a interiéru mali slúžiť na preukázanie životnej úrovne
manžela žalovanej (syna žalobcov), tak projektová dokumentácia rodinného domu vrátane vizualizácii,
pôdorysného usporiadania a priestorového umiestnenia rodinného domu žalobcov nepochybne vôbec
nesúvisí s predmetom konania o starostlivosti súdu o maloletého B. C., respektíve s konaním o výživnom

na manžela. Vyobrazenie rodinného domu žalobcov formou vizualizácii, pôdorysného usporiadania a
priestorového umiestnenia sprístupňuje informácie o ich majetkových pomeroch a ich obydlí, ktoré
nie sú z vonkajšieho prostredia zistiteľné, ide teda o neprípustnú sondu do ich intímnej sféry, ktorá jeschopná nedovolene informovať o ich individuálnom založení, resp. zameraní a smerovaní, teda celkovo
neprípustne vypovedať o súkromnej sfére žalobcov ako fyzických osôb.

8. Právna zástupkyňa žalovanej v rámci dupliky zotrvala na vyjadreniach a poukázala na rozsudok
Okresného súdu Nitra zo dňa 14.12.2023, č. k. 36C/58/2023, pretože právne argumenty žalobcov a jej
ako žalovanej sú v oboch konaniach rovnaké a vychádzajú z takmer totožného skutkového stavu.
Ide o veci po právnej stránke právne totožné. Podľa nej žalobcovia nepreukázali zníženie dôstojnosti
a vážnosti v konkrétnej spoločnosti, pretože všetky osoby, ktoré sa dostali do kontaktu s informáciami,

uvedenými v podaniach žalovanej, mali povinnosť mlčanlivosti. Jediný, kto tieto informácie zo súdnych
spisov vynáša von a jediný, kto o nich informoval žalobcov, je práve ich syn B. C. B., manžel žalovanej.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, v rámci ktorého právny zástupca žalobcov sa v
plnom rozsahu pridržiaval podanej žaloby ako aj vyjadrenia. Pre priblíženie celej veci uviedol, že medzi
synom žalobcov a žalovanou prebieha viacero konaní, v ktorých vystupujú buď v pozícii manželov

alebo rodičov svojho mal. syna. Zlom v manželstve nastal dňa 15.06.2022, keď syn žalobcov videl
žalovanú s dieťaťom na rukách na balkóne bytu, pričom ona mala problém udržať rovnováhu. Z krvných
testov jej bol zistený alkohol v krvi a podľa lekárskych správ išlo o chronický alkoholizmu (mala 4,88
promile). Dva dni na to pri prechádzke v parku chytila žalovanú triaška a dostala epileptický záchvat. Syn
žalobcov zabezpečil jej odvoz do nemocnice, bola umiestnená na psychiatrické oddelenie a následne do

psychiatrickej nemocnice vo Veľkom Záluží. Boli jej diagnostikované rôzne poruchy psychiky. Žalovaná
bagatelizovala celú vec. Nejde tu len o bežný rodičovský spor, ale je na mieste práve žaloba o ochranu
osobnosti. Po týchto incidentoch bol mal. syn zverený neodkladným opatrením do starostlivosti svojho
otca–synažalobcov.Doprávnaochranuosobnostisadázasiahnuťajpísomnýmivyjadreniami,tedatak
akotobolovtomtoprípadezostranyžalovanej.Nepravdivétvrdeniažalovanejmalizanásledokzníženie

dôstojnosti žalobcov v spoločnosti v značnej miere. Vyjadrenia žalovanej neboli uskutočnené v emočne
vypätom kontexte, ale po dôkladnom zvážení a s jej plným vedomím týchto vyjadrení. Žalovaná označila
žalobkyňu v 2.rade za páchateľku viacerých trestných činov, šarlatánku, čarodejnicu praktizujúcu čiernu
a bielu mágiu, klamárku a manipulátorku, bez toho, aby mali jej tvrdenia akýkoľvek faktický základ.
Jej tvrdenia sú nepravdivé a smerodajné je to, že všetky jej vyjadrenia, na ktoré poukázali v žalobe

nesúvisia vôbec s konaniami, v ktorých boli realizované. Žalovaná v rámci jedného súdneho konania,
pravdepodobne v snahe preukázať majetkové pomery svojho manžela, predložila do spisu projektovú
dokumentáciu rodinného domu žalobcov. Táto nie je bežne dostupná a mal za to, že aj týmto zasiahla
do ich práva na súkromný život. Taktiež predkladanie takýchto dokladov, ktoré sú pomerne citlivé,
nesúviselo s konaním, v ktorom boli dôkazy predložené.

10. Právna zástupkyňa žalovanej sa pridržiavala písomne podaných vyjadrení a
zdôraznila, že žalovaná sa svojimi písomnými vyjadreniami vyjadrovala k podaniam syna žalobcov, a
to aj na základe výzvy súdu. V prípade rozvodu bola vyzvaná, či považuje manželstvo za rozvrátené
a ak áno, o aké dôvody sa jedná. Práve v tomto konaní opísala neprimeraný zásah svokry do mladej

rodiny ako aj existujúci vzťah rodiny žalobcov s falošným biskupom a jeho negatívneho
vplyvu na samotnú rodinu. V tomto smere žalovaná predložila dôkazy o existencii falošného biskupa a
zo strany žalobcov neboli tieto jej dôkazy žiadnym spôsobom vyvrátené. Išlo o dôvody, pre ktoré došlo
k rozvratu manželstva a nimi práve preukazovala to, v akom patologickom prostredí žila. Čo sa týka
alkoholu, v jej prípade išlo o alkoholický exces, pričom následne podstúpila liečenie v auguste 2022.

Pokiaľ ide o ďalšie konanie ohľadne výživného na manželov, syn žalobcov žiadal od
žalovanej výživné. Ona v rámci svojej obrany predložili súdu dôkazy s vyjadrením, ktoré preukazovali
majetkové pomery jej manžela .Vedela o tom, že manžel bol objednávateľom projektovej dokumentácie,
ktorá stála cca. 30 000 eur a následne objednal projekt aj na interiér. Samotný projekt domu nasvedčoval
tomu, že dom je nadpriemerne veľký, teda majetok syna žalobcov je veľký. Práve týmto sa snažila v

spore preukázať, že nie je dôvodné, aby mu platila ako manželovi výživné. Žalovaná komunikovala
priamo s interiérovým štúdium, o čom predložila aj emailové správy. Stavebné povolenie bolo vydané
na meno žalobcov, keďže v tom čase by bolo už aj nelogické, aby to manžel žalovanej realizoval na
svoje meno, pretože by to patrilo do BSM. Týmto bola legitímne oprávnená preukazovať majetkové
pomery v predmetnom spore. Vyjadreniami žiadnym spôsobom nevybočila z prípustnej roviny a nejde

o exces. Zo strany žalovanej boli prednesené pravdivé tvrdenia, ktoré boli preukázané aj predloženými
dôkazmi. Z toho je možné vyvodiť jediný záver, a to ten, že nikdy nedošlo k zásahu do osobnostných
práv žalobcov. Pokiaľ ide o prípadnú náhradu nemajetkovej ujmy, je práve na žalobcoch, aby preukázali
intenzitu zásahu do osobnostných práv. V tomto smere sa vyjadrila v písomných vyjadreniach, kdepoukázala aj na iné konania ohľadne nemajetkovej ujmy, v prípade ktorých došlo napr.
k smrti osoby. Žalobcovia okrem výsluchu strán sporu nenavrhli a nepredložili súdu žiadny dôkaz na
preukázanie opodstatnenosti ich nároku. V prípade žalovanej išlo o plnenie jej zákonných povinnosti v

civilnom súdnom spore a jej výpoveď je odlišná od charakteru výpovede svedka. Žalobcovia v tomto
spore nepreukázali zásah a ani mieru zásahu do ich osobnostných práv a tým pádom neuniesli dôkazné
bremeno v tomto spore. Syn žalobcov sa snaží o to, aby žalovaná prišla o svoje dieťa. Ak žalobcovia
tvrdia, že by mala byť chronická alkoholička, to nie je pravda, pretože následnými lekárskymi správami
bolo preukázané niečo iné. Žalovaná absolvovala liečenie v auguste 2022, už jeden rok pracuje a

nikto nezaznamenal v jej prípade žiadny alkoholický exces, ani zamestnávateľ a ani lekári. Pokiaľ ide o
rozvodové konanie, v konaní by mal byť predložený znalecký posudok, resp. posudky na celú rodinu.
Znalkyňa pri vyšetrení sledovala interakciu medzi žalovanou a synom a podľa jej názoru
je aj v záujme mal. dieťaťa, aby bolo zverené matke. Ak sa tak stane, prestanú podľa nej všetky
tieto súdne konania a nedôvodné žaloby zo strany žalobcov a ich rodiny. Preto navrhla žalobu bez
vykonania ďalšieho dokazovania ako nedôvodnú zamietnuť. Stále nevedela pochopiť, ako predložením

dôkazov ako aj vyjadrení v rámci súdnych konaní môže byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobcov.
Samotný právny zástupca žalobcov poukazoval veľmi všeobecne na predpoklady, ktoré odôvodňujú
zásah do osobnostných práv žalobcov, pričom vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade uviedol niečo len okrajovo
a zásah vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade v rámci doterajšieho priebehu konania žiadnym spôsobom
neodôvodňoval. Aj s poukazom na to bola toho názoru, že minimálne vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade je

dôvodné zamietnutie žaloby bez vykonania akéhokoľvek dokazovania.

11.Žalobcav1.radeuviedolkbodu3čl.2žaloby,ženikdynenavštevovalsamostatnebytalebodom,kde
žil syn s nevestou. Chvíľu žili v dome s jej rodičmi a potom v byte v Nitre. Nemali kľúče od bytu, nikdy sa
tam nepohyboval sám. Nezaujíma ho, čo tam mali a nestaral sa do ich života. Ak žili u rodičov žalovanej,

oni mohli vedieť o ich živote viac. V bode 4 sa zachádza do ďalších pokolení jeho rodiny. Každý niečo
rieši, ale v ich rodine sa nekonalo dedičské konanie, rodičia riešili všetko za svojho života. To, že sestra
dostala dom v D., bolo 25 rokov dozadu. Horšie vzťahy s rodičmi nastali po jeho hospitalizácii v
nemocnici.NepoukazujenarodinuVolekových,ikeďniejemocsuper,pretožeichpozná.Otecžalovanej
bol jeho spolužiak zo ZŠ, vedel o rodine, ale nechceli o tom písať ani hovoriť, že ako rodina nefungujú.

Podľa neho sa tým netreba ani zaoberať. Nie je pravda, že chcel rozbiť manželstvo syna. Videli sa raz za
tri týždne, kde boli prítomné obe rodiny a pri takýchto návštevách sa to nedá ani hovoriť. Manželka tiež
nerozbíja ich manželstvo. 35 rokov sú manželia, podnikajú viac ako 30 rokov, nikdy neriešili manželské
spory a synovi nediktovali ako by mal žiť. Všetky tvrdenia žalovanej sú klamstvá. Je to tak aj ohľadne
vulgarizmov. Nepoužíva takýto slovník a ide o vymyslené veci. Nevie, kedy čo mohla počuť žalovaná,

keď tam bol na návšteve raz za tri týždne. Vulgarizmy nepoužíva osamote ani pred deťmi a nie to ešte
pred nevestou. Pokiaľ ide o bod 5, sám si musel pozrieť na internete, čo je biela a čierna mágia, pretože
to nevedel a nie je mu to ani jasné. Pokiaľ ide o spomínaného kňaza, zoznámil sa s ním pri rekonštrukcii
kostola, keď tamojší pán farár (asi oficiálny) ho s ním zoznámil. Nevedel, ako by mohol a mal
ovplyvniť život ich rodiny, pretože majú iné starosti a venujú sa podnikaniu. Stretli sa 1-2 krát za rok a

za tie roky spolupracovali s rôznymi diecézami na Slovensku v rámci podnikania, ide o oficiálnu
cirkev a on je kresťan, katolík. Ak by mal byť v sekte, ako to tvrdí žalovaná, predsa by sa nemohol
stretávať s osobami, ktoré sú v cirkevnom svete a spolupracovať s nimi. Pomáha už 15 rokov
bezdomovcom v rámci charity, ide o maltézsku pomoc. Ak by bol v sekte, asi by s nimi nespolupracovali.
Či je dotyčná osoba biskupom alebo nie, to nevedel rozhodnúť, či je to správne alebo nesprávne. Ak

žalovaná uvádza, že sa stretával s J., je to jeho život. On sa nikdy tomu nevenoval, má svoje starosti. Je
bežný veriaci, pomodlí sa, ale nevie v čom by malo byť šarlatánstvo. Predsa aj v kresťanstve sú rôzne
rituály, kedy sa použije biela krieda a nevie ako v tom možno vidieť mágiu. Ak aj oficiálne
biskupi písali o tom, že p. G. by mal byť falošným biskupom, pozrel si to na internete, ale to je jeho
vec. On sa s ním len stretol, tak ako sa stretával s ostatnými a nič tým nespáchal. K bodu 6 nevedel

uviesť, o akých liečivách tu žalovaná hovorí. Nezaoberajú sa liečivami a možno by sa na to spýtal
svojej sestry. Nevedel, či by niekto niečo zisťoval alebo podával nejaké lieky. Nikdy nič také nekupoval
a nikomu nepredpisoval. Existuje veľa vitamínov a nejaké aj užíva. Pokiaľ ide o antiparazitiká,
majú doma psov, ktorí sú zaočkovaní a pod dohľadom veterinára a žijú vonku. Pokiaľ vedel, žalovaná
má tiež psov a žijú vo vnútri. K bodu 7 uviedol, že veľmi sa ho to dotklo, pretože je osobne proti alkoholu.

Nemá s ním žiadny problém a nepreháňa to. V nemocnici sa ostihol z dôvodu, že stres a
nezdravý spôsob života mu spôsobili problémy so žlčovodom a pankreasom. To ale nikdy nesúviselo s
alkoholom.Nemalzakázanépiťalkohol,alezozdravotnýchdôvodovhonepožíva.To,čotamjeuvedené,
bolo dôsledkom toho, že mal problémy so žlčníkom. Žalovanou uvádzaná pankreatitída sa nerovná pitietvrdého alkoholu. Práve on osobne si pamätal, keď sa pohádal so žalovanou, ktorá bola pod vplyvom
alkoholu, pretože ukradla zlatú retiazku a dala ju do záložne. Vedel o tom, že ľudia zvyknú piť, pretože
má zamestnancov a niekedy s tým býva problém u nich. Títo ľudia hľadajú dôvod prečo požívať alkohol.

K bodu 8 uviedol, že žalovaná sa snažila pravdepodobne dosiahnuť získanie ďalšieho majetku s jeho
synom. Poukázal na to, že ak niekto objedná projektovú dokumentáciu, to ešte neznamená, že je jej
majiteľom.Zamestnancivofirmetiežbežnekomunikujúohľadnetýchtovecí.Obrátilsanasyna,ktorýmu
pomohol s týmto domom. Pozemok bol vždy ich a financovanie stavby je z jeho peňazí. Vedel preukázať,
že na to financie má, čo ale asi nemožno hovoriť o žalovanej a jej rodine, pretože podľa toho čo vie,

u nich by to bol problém. Dom stavajú výlučne oni a keďže je syn mladší, komunikuje aj cez PC, ale
to neznamená, že je majiteľ. Dom má byť pre nich, možno tam bude bývať dcéra, ale to ešte nie je
doriešené. Poukázal na to, že zverejnením PD žalovanou bol porušený aj autorský zákon, podľa ktorého
rozmnožovanie dokumentácie je zakázané. Z obsahu PD vidieť všetky priestory domu, ide o reálny
stav. Pokiaľ ide o okruh osôb, ktoré sa dozvedeli o vyjadreniach žalovanej, nie sú to len
zamestnanci súdu, ale je to široký okruh osôb mimo súdu, ako znalci, zamestnanci UPSVaR a podobne.

Syn nedal do domu ani jedno euro. V rámci rozvodu a iných konaní nepopisovali ako žije
rodina žalovanej a vyhli sa urážaniu rodičov žalovanej. Neopisujú, ako žije rodina žalovanej a ani to, že
majú problém s alkoholom. Mali za to, že aj druhá strana bude mať citlivosť v týchto
sporoch. Nevedel, prečo sa kritizuje ich rodina, keď si myslí, že ani rodina žalovaných nie je lepšia.
Nezaťahoval sem otca žalovanej ako ani to, prečo sa pohádali pred 25 rokmi. Podľa neho tieto veci

nepatria na súd. Sprvoti mu pripadal vzťah syna s nevestou normálny, i keď v niektorých prípadoch pri
vzájomnej komunikácii nerozumel názorom na život z jej strany. Všimol si, že sa jej triasli ruky a aj po
narodení syna s tým mala problém. Dokonca až tak, že mala sa problém naobedovať. Je jej svokor,
nestaral sa do ich života a nemiešal sa ani do výchovy Mateja. Postupne vzťahy ochladzovali, prestala
k nim chodiť s dieťaťom a vyhýbala sa stretnutiam. Syn bol tiež nešťastný a nevedel dôvod prečo je

to tak. Napr. jej rodina nechcela mať ani posedenie pri krstinách B.. Keď prišli k nim na návštevu, k
jej rodičom, kde mladí bývali, napr. gratulovať a podobne, jej rodičia sa vyhli tomuto stretnutiu. Jeho
vzťah k žalovanej bol normálny, rešpektoval ju, ale postupne ich vzťahy ochladili. Vykresľuje ho tak preto
vo svojich vyjadreniach žalovaná, že mu nemá čo vyčítať. Chcel šťastie pre svojho syna. Možno je to
zo závisti, pretože ten kto podniká, niečo má. Vyjadrenia žalovanej ho vnútorne urážajú a trápi ho to.

Veľa financií venovali na charitu a nie na mágiu. Tiež zamestnáva veľa ľudí. Nič nedostal do vienka,
ale začal od nuly. Rodičia boli učitelia a on od r. 1990 podnikal v stavebníctve. Od syna sa
dozvedel o vyjadreniach žalovanej. Ide o tie, čo cituje v žalobe. Asi nikomu inému nerozprával o týchto
skutočnostiach, sú jeho najbližšia rodina. Nemal vedomosť o tom, že by sa p. G. vyhrážal predsedovi
konferencie biskupov Slovenska pekelným ohňom. Je pravda, že p. G. bol pozvaný na svadbu syna.

Nevedel o tom, že by syn so žalovanou museli odovzdať dary od jeho mamy p. G., nebol pri tom a ani
o tom nevie. Vzťahy s matkou a sestrou má bežné, normálne. Nevedel o tom, že v rozvodom spise sa
nachádza fotodokumentácia interiéru ich domu. Nepovažoval predloženie fotografií ich domu za zásah
do ich osobnostných práv, ide len o útržky fotografií, teda interiér, exteriér. V E. podporil
rekonštrukciu kostola. Syn pracoval v ich spoločnosti v čase, keď žil v domácnosti so žalovanou. So

synom sa stretával pracovne, podľa potreby a situácie. To, že žalovaná riešila veci ohľadne domu s
interiérovým štúdium, bolo možno tým, že ju o to požiadal syn. Červenú šnúrku nosí vnuk ako módny
doplnok. Nebol vypočutý v sporoch, ktoré prebiehajú medzi jeho synom a žalovanou ako svedok a ani
v inej pozícii. Nebol osobne prítomný na žiadnych pojednávaniach v týchto veciach. Nevedel, ako sa
dozvedel o vyjadreniach, ktoré sú predmetom tohto konania. Syn mu povedal, že vo

vyjadreniach žalovanej sa hanobí jeho rodina.

12. Žalobkyňa v 2. rade uviedla k bodu 3, že ide o absolútnu nepravdu a uráža ju to. Nevie, kedy by
mohla prehľadávať byt, keď vždy tam bola za jej prítomnosti. V bode 4 je všetko vymyslené a tiež ju to
uráža. Nevie o akých rozhádaných rodinách tam hovorí. Nech teda povie kvôli čomu to má byť. Nestarala

sa do majetkov rodiny svojho muža, ale oni si všetko usporiadali za svojho života a ešte aj žijú. Ako
mohla rozbiť ich rodinu, keď sa s nimi nestýkala? Videla ich 1 krát za 6 týždňov a keď chcela vidieť
malého, musela jej zavolať, či môže vôbec prísť. To, že fajčí, vôbec nevedela a zistila to, až keď ju vzala
záchranka, pretože na balkóne boli špaky cigariet v plechovici od mlieka nutrilon. Nevedeli o vzťahu
syna so žalovanou ani o jej rodine, pretože oni žili u jej rodičov. Pokiaľ ide o sektu, nevie vôbec o

čom hovorí, pretože nemá nič spoločné s mágiou a ani nechce mať. Asi hovorí o svojich vlastnostiach.
Je to ona, ktorá kašľala na svoje dieťa, keď napr. v septembri bol malý v krátkom rukáve,
ona v mikine a rifliach, keď s ním prišla v kočíku. Nič jej ale na to nepovedala. Syn nehovoril, čo sa u
nich doma deje. Nevedela, prečo pri obede sa nevedela najesť a triasli sa jej ruky, pričom zrazu vstalaa odišla preč. Keď bola pri malom, hrala sa s ním a videla, že pýta papať. Povedala to
žalovanej a ona len uviedla, že ešte má čas. Existuje aj video, kde mu behala žalovaná s fľaškou okolo
úst, ale nedala mu piť, dokonca ho volala aj malý nerváčik. Všetko jej došlo až potom, keď sa zistilo, že

má problémy s alkoholom. Nevie o žiadnej sekte a na takéto veci nemá ani čas. K bodu 6
chcela vedieť, o aké liečivá sa má jednať, pretože nemala záujem zaobstarať si lieky, ktoré
nie sú bežne predajné. Po rodine nikdy nič nerozdávala a to, že mužovi dala vitamíny, na tom nevidí
nič zlé. Majú psov, tí sú pravidelne ošetrovaní. Žalovaná má okrem psov aj mačky a tí bývajú aj vonku
aj vo vnútri. K bodu 7 uviedla, že zdravotné problémy u manžela nastali vtedy, keď mu vypadol kameň

zo žlčníka a čakalo sa, čo sa bude diať. Našťastie to prežil, ale zničilo mu to pankreas a aj iné orgány.
Opýtala by sa priamo žalovanej, ako to u nich funguje s alkoholom. Ak tvrdí, že sú alkoholici. Jej otec
mal rakovinu pľúc a neskôr aj mechúra. 7 rokov sa liečil, chodila s ním k lekárovi, nakoniec ale zomrel.
Vôbec nevie, o čo žalovanej ide. K bodu 8 uviedla, že nechápe ako si mohla dovoliť zverejniť projekt
domu. Čo sa týka samotnej žalovanej, dňa 15.06.2022 nešlo len o exces z jej strany ohľadne alkoholu,
pretože všetkým vykladala, teda aj lekárom, že pije. Pila aj doma a keď vypila celú fľašku, kúpila novú

a keď odpila, doliala ju vodou, aby si mysleli, že nič nevypila. Syn nakoniec odpratal všetok alkohol z
bytu. Pokiaľ ide o liečenie žalovanej, skončila ho o jeden týždeň skôr a na liečenie v
novembri ani nešla. Fotky, ktoré predložil syn ohľadne ich domu, boli na preukázanie toho, aby ukázal
v akom prostredí dieťa žije. Pokiaľ ide o viazanosť ľudí mlčanlivosťou, neverila, že mlčia o všetkom čo
sa prejednáva, a to aj na ÚPSVaR. Určite sa tam medzi sebou rozprávajú. Sestra žalovanej pracuje v

centre pedagogickopsychologického poradenstva v Nitre a myslela si, že jej radí ako sa
má správať k dieťaťu. Čo sa týka samotnej žalovanej, keď bola hospitalizovaná, tak od syna chcela, aby
jej priniesol cigarety a pýtala sa ako sa majú rybičky. Na syna sa nepýtala. Všetky vyjadrenia žalovanej
sa jej dotkli, pretože oni sa do ich života nemontovali. Dokonca otec žalovanej ju verbálne napadol na
ulici a ona nevedela prečo. Kto vie, čo im ona doma hovorila. Žalovaná nemala normálne zmýšľanie,

pretože už pred incidentom v júni 2022 vykladala synovi, že na ulici vidí ľudí v dodávke, ktorí ju sledujú.
Na krst prvého vnuka dňa 29.01.2022 prišli na posledný chvíľu, pričom nedovolila, aby bol syn krstným
otcom. Dokonca nevedela povedať, čo sa stalo s darom, ktorý pripravil syn na tento krst a tiež im zmizla
zlatá retiazka. O skutočnostiach uvádzaných v žalobe sa dozvedela od syna, povedal im to. Vedeli o
tom ona s manželom, nevedela, či vie o tom vlastne aj ich dcéra. Dotýkalo sa to priamo ich. Jej svokra

s ňou nekomunikuje a vzťah so švagrinou má dobrý, nevie, aký má ona so ňou vzťah. Potom, čo skončil
manžel v nemocnici, prestala s nimi jeho rodina komunikovať. K vyjadreniam p. H. uviedla,
že ona žila v Bratislave a svokrovci v Hlohovci. Asi nevedela, čo sa deje u rodičov. Nemala problém
sa jej opýtať na tvrdenia v prehlásení, ak príde na súd. Nepovažovala predloženie fotiek interiéru ich
domu zo strany syna do rozvodového spisu za zásah do osobnostných práv. Potreboval to za účelom

preukázania, v akom prostredí mal. dieťa žije. Ide o čiastočné zábery. H. G. je jej priateľ, pozná sa s ním
tak dlho ako manžel. Nevie, že bol vyhlásený p. G. za falošného biskupa. Ide o články v novinách,
všeličo sa popíše. Ohľadne retiazky mal. syna, ktorá mala zmiznúť a skončiť v záložni, uviedla, že obehla
všetky záložne a našla len krížik. Nemá o tom žiadny dôkaz. Nemôže sa pýtať v záložni, či niekto a čo
doniesol. Oni ju predtým nikdy neobviňovali. Žalovanú neobvinili z ničoho. Na krst vnuka prišla žalovaná

opitá ako činka. Keď sa jej motali nohy, bolo to z alkoholu a keď sa jej triasli ruky, išlo o
abstinenčné príznaky. Veľmi ju prekvapilo, ako žalovaná dokáže klamať. Celý čas, čo bola v ich rodine,
sa jej snažili nejako pomôcť. Vždy jej povedali áno, nikdy nie. Nehádali sa s ňou, nediktovali jej,
čo má robiť. Boli skôr ticho a to ako sa ona voči nim nevhodne správala, sa snažili neriešiť. Pokiaľ nebolo
dieťa, málo k nim chodila. B. im nikdy nič nehovoril. Ale po narodení dieťaťa, keď už chceli dieťa vidieť

a prišla ich s ním pozrieť, max. na hodinku, tak sa správala čudne. Jej správanie sa stále zhoršovalo,
mysleli si, že má popôrodnú depresiu, preto jej nič nehovorili, na všetko sklopili uši a boli ticho. Keď
niečo chcela, dostala to, keď zavelila, že idú domov, tak B. išiel. To, čo robila, bolo ale cez čiaru. Nikdy
sa jej neprihrabávala vo veciach. Jej veci prala, keď ich syn priniesol z psychiatrie a
zobral ich potom naspäť. Nemá k tomu čo viac povedať, k týmto klamstvám a vymýšľancom.

A tak ako manipuluje, to je už sila. Neželá nikomu, aby dopadlo dieťa tak, ako malý. Dávali ho dokopy
jeden rok, pretože v stave, v akom prišiel, bol veľmi zlý. A ani sa nečuduje, že znalecký posudok na p.
C. C. vyšiel v jej prospech, pretože je v lepšej psychickej pohode, pretože nemá dieťa zverené, netrávi
s ním čas, keď má napr. teploty. Nechodí s ním na krúžky, nepýta sa na neho. Bola dva roky videná s
tým istým človekom, fláka sa po meste, chodí s ním do kina. Či je ešte s ním, to nevedela. Naposledy

bola s nim videná asi pol roka dozadu.

13. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že si stojí za tým, čo uviedla vo vyjadrení. Bola to reakcia na
manželove tvrdenia a považovala za potrebné sa k tomu vyjadriť a uviesť ako to videla ona. Všetkohovorila ohľadne týchto vecí len na súde a nikde inde o tom nerozprávala. V prípade, ak aj iné osoby,
prípadne šírili informácie zo spisov, ona to žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť. Žalobcovia uviedli, že
je epileptik, chronický alkoholik a že má poškodenú nervovú sústavu. Pýta sa, odkiaľ to mohli vedieť, keď

takéto veci sa uvádzajú iba v lekárskych správach. Ako mali prístup k jej lekárskym správam. To sú jej
otázky aj smerom k žalobcom. Nepravdu o jej zdravotnom stave potvrdili znalecké posudky. Pokiaľ ide
o uvádzanú zlú zrážanlivosť krvi, tak to asi chceli popísať príčinu modrín, ktoré jej spôsobil ich syn. Ona
nikdy nemala problém s krvou a bola pravidelným darcom krvi. Ak by mala v tomto smere
nejaký zdravotný problém, krv by jej nebrali. Znalecké posudky vyvrátili, že je chronický alkoholik, ako

tvrdili žalobcovia. Pokiaľ ide o liečenie, to absolvovala z prinútenia, pretože jej tvrdili, že príde o dieťa.
Je nepravda, že ho ukončila o týždeň skôr. Jej zdravotný stav si nevyžadoval ďalší posilňovací pobyt a
tento jej nebol ani odporučený. K bodu 3 žaloby uviedla, že mala poprehadzované veci. Vie a vedela ako
si doma veci ukladá. Raz bola svokra sama u nich doma, keď opravovali umývačku riadu. Na druhý deň
jej manžel predložil zásnubný prsteň od bývalého priateľa s tým, že ho našiel. Keď sa ho pýtala, kde ho
zobral, nevedel nič uviesť. Povedala mu, aby sa priznal, že ho našla jeho mama. K bodu 4 o

dedičskom konaní hovorila ohľadne žalobkyne, ktorá sa hádala s nevlastnou sestrou a bratom.
Nevedel, či to žalobcovia nesprávne pochopili. K bodu 5 - manžel prenášal do domácnosti praktiky, ako
sa chrániť pred vonkajším zlom. Donášal rady a veci od p. G.. Na začiatku to bolo len pár vecí, ale keď
už doma mali xy vecí, keď mu povedala, že jej to vadí, hneď bola len hádka. Písala aj na biskupský
úrad, ktorý prezentoval ten názor, aby sa od týchto osôb ako p. G., neprijímali ľuďmi žiadne veci. K

bodu 6 - : žalobcova sestra navštevovala svojich rodičov a našla tam lieky, ktoré boli od žalobkyni. Išlo
o liečivá pravdepodobne objednané z internetu a tieto neboli ani na predpis. Rodina žalobcov užívala
aj antiparazitiká. Ak sa tu spomínali psi, tak manžel jej povedal, že syn B. máva časté zápaly očí, a
to z jej psa. Na to mu povedala, že aj oni majú psov, ktorí sa kúpu aj v bazéne. Keď sa manžel k nej
nasťahoval po 2 mesiacoch známosti, vtedy mu pes nevadil. Má aj mačku, ale tá je na dvore a je riadne

ošetrená. K bodu 7 - v rodine žalobcov sa požíval alkohol. Pália ho z ovocia a podával sa pravidelne aj k
obedu. K bodu 8 - PD (projektovú dokumentáciu) predložila do spisov z dôvodu, že syn žalobcov žiadal
od nej výživné ako na manžela. Chcela poukázať na to, aký dom si objednal. Spolu vymýšľali tento
dom a chodili aj do projektových kancelárií. Manžel sám povedal, že chce mať taký dom, ktorý nikto iný
nemá. Mali tam bývať spolu, ale nestalo sa tak. Chvalabohu. Nikdy sa nechcela na jeho úkor obohatiť.

Len chcela poukázať predložením PD na to, čo je to za rodinu. Na jednej strane sa manžel prezentoval
týmto spôsobom a na druhej strane v konaní tvrdil, že nemá ani na jedlo a má mu platiť výživné. Ako
mohol žalobca žiadať od svojho syna 250 eur za využívanie domu a spevnených plôch, keď nemá ani
na stravu? To sú jej otázky. Čo sa týka pomoci žalobcu v maltézskom ráde, doma majú erby, pečate a tie
sú povešané po celom dome. Kladie si otázku, či nechcú Maťka použiť na účely rytierskeho klanu. Keď

sa manžel nasťahoval k nej do domácnosti, na začiatku vzťahu, neprispieval jej na chod. Po
vyprataní spoločnej domácnosti jej už ale nevrátil jej veci. Sú to síce drobnosti, ako poháre, plechy, ale
nevrátil ich. Pokiaľ ide o nejaké dary, raz jej k narodeninám + ako darček na Vianoce kúpil počítač, ktorý
si ale nakoniec nechal. K vyjadreniam žalobkyne v 2. rade uviedla, že jej veci prehrabávala. Dokonca
hovorila jej mame a pýtala sa jej, či nekontroluje deťom ich veci. K bodu 4 - žalobkyňa si

rozhádala svoju rodinu. Dokonca obvinila z krádeže svojho brata a upratovačku domu. Pokiaľ
išlo o stretnutie žalobkyne s B., mohla ho vidieť kedykoľvek a tak aj k nim chodila. Stalo sa, že bola preč
a vtedy sa urazila na ňu, že nemôže prísť k vnukovi. Keď sa vrátila, dala jej vedieť, že sa môže zastaviť,
ale prišla od nej SMS správa, aby jej už dnes nevolala. Spočiatku chodila k žalobcom rada, žalobkyňa
syna aj pestovala a oni boli s mužom vonku. Raz ale našla malého priviazaného u žalobkyne plienkou o

stoličku a nechcela ho ani odviazať. Takisto mu dávala osolené polievky, keď nemal ešte ani rok, pričom
vedela, že si na to potrpí, aby sa zdravo stavoval. Nútila ju, aby malý nosil nosič a chcela ho dávať do
starého kočíka, pričom mal svoj vlastný kočík. Mala výhrady aj k tomu, čo obliecť malému na krst
a tieto tlaky z tej rodiny tam boli neustále. Nechcela robiť zlo a doma vždy manželovi hovorila o tom a
žiadala ho, nech vysvetlí svojim rodičom, aby sa do toho nestarali. Platilo tu to, že ak nebolo po ich, vždy

bolo zle. Ak sa tu spomínali plechovice od mlieka nutrilon, že mali slúžiť ako popolník, tak to vymyslel
práve syn žalobcov. On tiež fajčil a stalo sa, že si zapálili aj spolu. Myslela si, že to nie je zakázané a nič
tým neporušili. Na B. nikdy nekašľala. Ak tu bolo spomínané, že prišiel žalobkyni oblečený na ľahko, je to
nezmysel. Na margo toho uviedla, že aj syn žalobcov jej odovzdával malého len v pyžame, pričom vonku
pršalo a fúkalo. Pokiaľ ide o video, na ktorom nechcel piť malý mliečko, tak je pravdou, že manželovi

posielala cez deň rôzne videá a fotky, aby videl ako sa malý má a čo robí. Je možné, že mu poslala aj
také video, s popisom malý nerváčik, ale určite nie s významom ako to prezentovala žalobkyňa. Volá
ho aj chrústik, pagáčik. Žalobcovia malému inak nepovedia len B. a svojho syna vždy oslovili ako B..
Nevedela, čo si má myslieť o žalobcoch, keď ju odtrhli od svojho syna ako jeho matky a pýta sa, čiim to dovolilo ich svedomie. Čuduje sa celému, čo žalobcovia robia. Nikomu nezakázala byť krstným
otcom, len vyslovila názor, aby boli obaja krstní rodičia, nie len jeden. To, že sa manžel takto rozhodol,
že nebude krstným otcom, bol jeho názor. Samozrejme v očiach žalobcov je na vine zase len ona. Ak

žalobcovia uviedli, že zmizla zlatá retiazka, potom zas krížik, pýta sa, bude to zajtra zlatý prsteň. Nikdy
nebola v záložni a nie je na to odkázaná. Pred svadbou vôbec netušila, do akej rodiny sa vydáva. Je to
pre ňu zlá životná skúsenosť. Znalecké posudky v konaniach jasne popisujú, ako to celé je. Je v nich
vykreslený aj typ osobnosti manžela a verí, že spravodlivosť vo vzťahu k synovi nastane každú chvíľu.
Ani ju nenapadlo podať trestné oznámenie alebo iné oznámenie za prehrabávanie vecí ako aj zistenie

o nájdení liekov. Mala na starosti iné veci a bola toho názoru, že stačí, ak to povie manželovi a on to
bude prezentovať ďalej. Vôbec ju nenapadlo, že by to mala dať na súd a podobne. To, že sa svokra
prehrabávala v ich veciach, priznal jej syn. Dá sa povedať, že jej to priznal, lebo manžel sám nevedel,
kde našiel ten prsteň a povedal, že mu ho dala jeho matka. Taktiež žalobkyňa povedala
jej mame, že svojim deťom kontroluje veci. Do súdneho spisu sa vyjadrila ohľadne prehrabávania vecí
svokrou z dôvodu, že práve táto vec narúšala súkromie ich rodiny, starali sa do nich a to bol aj dôvod

hádok. Svojimi vyjadreniami sa nevyjadrila vulgárne. Uviedla to tak ako to vnímala. K bodu 4 žaloby,
ohľadne manipulácie a zlých vzťahov v rodine, to vo vyjadrení uviedla z dôvodu, že to videla ako príčinu
rozpadu manželstva. Teda staranie sa svokrovcov do ich rodiny. To, že hlohovská babka je bosorka,
malo súvis s p. G., od ktorého mali v dome rôzne predmety na odháňanie zlých síl. Považovala za
potrebné objasniť celú túto situáciu a dala to do spojitosti práve tieto dve veci. To, že babka je bosorka,

povedala svokra v spojitosti s tým, že svokor ochorel zo dňa na deň a uviedol, že videl za tým malú
šedivú pani. Na to svokra skonštatovala, že je to babka z Hlohovca. Mala zakázané potom chodiť do
D., aby ju náhodou nestretla. To, že žalobcovia používajú vulgarizmy a je to bežný slovník ich rodiny,
bola len reakcia na vyjadrenia manžela a reakcia na čestné prehlásenie sestry manžela, ktorá uviedla,
že používa vulgarizmy. To, že kňaz je falošný, má z biskupského úradu. Z bežného života má, že ide o

nebezpečnú sektu a to z toho ako na nich vplývali. To, že sa žalobcovia stretávali s p. G., bolo uvedené
z dôvodu, že sa s nimi stretával aj jej manžel a jeho stretnutia mali vplyv na ich manželstvo. Nevie
ako často sa stretávali s p. G., ale často si aj telefonovali. Vplyv týchto ľudí preukazuje tým, že musela
dodržiavať postupy v domácnosti, ktoré oni uviedli. Napr. nemohla mať veniec aký chcela,
len ten, čo bol od nich. Musela dávať cesnak do kútov miestnosti a soliť len svätenou soľou od nich, čo

oni vysvecovali. K bodu 6 žaloby ohľadne liekov uviedla, že tým chcela povedať a preukázať, že tieto
lieky boli podávané aj jej manželovi, ktorý mal z nich žalúdočné problémy. Ona ich našťastie neužívala.
Uviedla, že to bola odpoveď na to, čo uviedol manžel, išlo o vyjadrenie na vyjadrenie. V spojitosti s tým
navrhla vypočuť svedka a predložila čestné prehlásenie. Ohľadne bodu 7, pokiaľ ide o alkoholizmus,
bola to len reakcia na vyjadrenie manžela, ktorý označil jej rodinu za alkoholickú. Tak sa vyjadrila v

tom zmysle, ako je to tam uvedené. Bola svedkom toho, že žalobca pil. Ona zdravotnú dokumentáciu
žalobcu nepozná. K bodu 8 ohľadne PD domu, tú predložila do konania z dôvodu, že tým reagovala
na postoj manžela, že nemá peniaze na stravu a žiada od nej výživné. Majetkové pomery žalobcov
nesúvisia s konaním o výživnom. Išlo tam výlučne o manžela, nie o svokrovcov. Nebola
stavebníkom domu, ktorého sa PD týka. To, že ide o projekt ich domu, jej povedali svokrovci a manžel,

spolu ho vymýšľali. Manžel povedal, že stavbu domu má vo svojej réžii. K fotografii zo svadby uviedla
toľko, že je na nich aj jej sesternica, bratranec s rodinami ako aj kamaráti. Uprosila mamu žalobcu, aby
na svadbu prišla, keď ju boli pozvať na svadbu. Od manžela dostala ako dar zlatú retiazku. Náušnice a
zlatý náramok dostala od žalobcov. Neklamala o tom, že jej veci prehadzovali, povedal jej
to syn žalobcov a povedala jej to aj jej mamina. To, že mala poprehadzované veci, je preto, že vtedy

žalobkyňa našla ten prsteň, Miro jej ho potom dal a veci neboli tak ako si ich uložila ona. Členovia rodiny
žalobkyne jej povedali, že bola rozhádaná s bratom ako aj inými. Boli to ľudia zo svokrovej strany. Nevie
presne uviesť, koľko krát bol B. chorý a bral antibiotiká. To, že má malý zápal očí, jej hovoril manžel
a obvinil ju z tohto stavu. Nevedela, z čoho obvinila svojho brata, ale vie, že z firmy odišiel a
či bol vyhodený, to nevedela. Žalobkyňa obvinila brata z krádeže. To, že nemohla vidieť svojho vnuka

kedy chcela, nie je pravda. Stalo sa, že mala svoj program, ale musela ho zrušiť, pretože žalobkyňa už
stála a zvonila na zvonček, že ide k nim. Nikdy nevyslovila pojem drevokazné huby. V spise je uvedené
ako dostala odpoveď od biskupského úradu. Dostala odpoveď mailom a tak sa aj pýtala. Nepamätala si
čo bolo v odpovedi, je to v spise. Nevie o tom, že by rodina manžela vedela o obsahu spisu.
Pani H. sa pýtala aká je rodinná situácia, nič iné jej nehovorila. Číslo na ňu má, sú rodina. Stretávali sa

na rodinných oslavách, ona ju poznala. Povedala jej, že aby jej popísala situáciu v rodine. Nevie o tom,
že by ohovárala C. G.. Žalobcova mama bola prísna učiteľka. Nikdy nepovedala, že ju nemá nikto rád
v Rumanovej. Svokra vie o tom, že sa otec so synom stretáva. To, či manžel pôjde na urgent alebo nie,
mohla rozhodnúť len žalobkyňa a sám manžel uviedol, že sa jej to opýta. Nevie odpovedať, prečo nasvadbe neboli súrodenci jej otca. S niektorými členmi rodiny sa stýkajú a s niektorými nie. Nevie, o aký
boj o majetok by malo ísť. Letáky ohľadne pankreatidíty, takých predložil ich syn na jej osobu veľmi veľa.
Predložila to všeobecne. Nevie kedy, ale videla žalobcu opitého. To, že sa žalobcovi ospravedlňovala

za hádku, bolo preto, že to bolo za B.. Nevydržala ten tlak na jej osobu a vždy chcela byť len slušná.
Rodičov žalobcu nezaťahuje do súdnych sporov, ale ak by to robila, navrhla by ich ako svedkov. Tomu,
že sa správa žalobca nevhodne k svojim rodičom, sa vyjadrila jeho sestra.

14. Právny zástupca žalobcov v rámci záverečného zhrnutia veci uviedol, že sloboda alebo právo

jedného končí tam, kde sa začína sloboda alebo právo druhého. Vyjadrenie strany konania v súdnom
konaní je vo všeobecnosti posudzované ako výkon práva. Podmienkou je však proporcionalita zásahu.
To znamená, že vyjadrenia strany v súdnom konaní nemôžu byť nekontrolovateľné a bezbrehé. Aj pri
výkone práva vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam a k dôkazom v rámci súdneho konania môže
preto dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, ak sa strana súdneho konania dopustí
tzv. excesu. V prípade excesu bude takýto zásah neoprávnený a to i napriek tomu, že išlo o výkon

práva podľa CSP. Pre určenie prípadného excesu a jeho intenzity je potrebné vziať do úvahy, po prvé
okolnosti, za ktorých do zásahu osobnostných práv došlo, po druhé funkciu, ktorú mal zásah plniť a po
tretie akceptovateľnosť výrazov použitých v rámci zásahy o osobnostných práv. Vyjadrenia žalovanej,
ktorými došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov, nemajú žiadny fakticky základ a z
vykonaného dokazovania mal za to, že ide o ničím podložené fabulácie. Vyjadrenia žalovanej neboli

uskutočnené v emočne vypätom kontexte, napr. pri výsluchu, ale po dôkladnom zvážení a s plným
vedomím žalovanej v jej písomných podaniach. Je predsa aj vecou advokáta strany usmerniť si klienta
tak, aby zo strany jeho klienta nedošlo k zbytočnému zasahovaniu do ochrany osobnosti
iných osôb. Obzvlášť, ak tieto vyjadrenia nesúvisia s prejednávanou vecou. Z uvedených dôvodov aj
s poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že vyjadreniami žalovanej došlo k neoprávnenému

zásahu do osobnosti žalobcov a tieto vyjadrenia nesledovali legitímny cieľ, teda neplnili svoju základnú
funkciu, to zn. realizáciu procesných práv žalovanej, naopak s plným vedomím žalovanej sledovali jediný
cieľ, ktorým je šikanovanie a škandalizácia rodiny žalobcov z nečestného protiprávneho a neetického
konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na
náhradu trov konania v plnej výške.

15. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla k výpovedi žalobkyne v 2. rade, že odpoveďami na otázky
sama privodila stav, kedy by sa mohla žalovaná domáhať ochrany v prípade, ak by súd nárok žalobcov
považoval za dôvodný a stotožnil sa s právnymi argumentami žalobcov. Pripustenie žalôb tohto typu
by vyvolalo nespočetné množstvo žalôb, čo je neprípustné. Už na pojednávaní bola obvinená žalovaná

z konaní, ktoré žalobcovia nevedia preukázať a týkajú sa jej, ako aj jej rodiny. V prípade žalobcov ide
o zlé právne posúdenie nároku, pretože vyjadreniami a dôkazmi predloženými do súdnych konaní nie
je možné zasiahnuť do osobnostných práv. Mala za to, že už zo samotnej žaloby a výsluchu žalobcov
vyplýva, že v danom prípade nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, preto
navrhla,abysúdžalobužalobcovvcelomrozsahuzamietolVtejtosúvislostidaladopozornostirozsudok

KS Nitra 8Co/25/2024, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Nitra 36C/58/2023 a z neho predovšetkým
odôvodnenie rozhodnutia, pretože ide o skutkovo a právne totožné veci. Bez ohľadu na to uviedla, že
všetky podania klientky, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú v žalobe, urobila klientka v rámci výkonu
svojich zákonných oprávnení a povinností účastníka konania, ktorý bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril
k návrhu a tvrdeniam protistrany. Išlo o podania vo veci rozvodu manželstva, kde bola klientka povinná

uviesť, v čom vidí dôvody rozvratu manželstva, pričom z jej pohľadu išlo o neprimerané zásahy svokry
do života mladej rodiny a kontakty rodiny manžela s falošným biskupom a jeho vplyv na rodinu.
Opisovala patologické prostredie, v ktorom žila a ktoré viedlo k jej zlyhaniu. Ďalej išlo o podanie v
konaní o výživné na manžela, kde klientka preukazovala majetkové pomery manžela, ktorý bol podľa
predložených dôkazov objednávateľom projektovej dokumentácie za cenu 30 000 eur a projekt interiéru

rodinného domu, ktorý komunikovala s dizajnérmi priamo jej klientka. V tomto rodinnom dome plánovali
mladí manželia žiť. Týmito podaniami žiadnym spôsobom nevybočila zo zákonom stanovených hraníc v
zmysle súdnej judikatúry, ktorú citovala vo vyjadrení. Jej klientka sa pri výkone svojich práv a povinností
nedopustila excesu vo forme trestného činu alebo priestupku. Žalobcovia v žalobe, ani pri svojich
výpovediach neuviedli, ako im malo byť konkrétne zasiahnuté do osobnostných práv a neuviedli žiadny

dôkaz, ktorý by zásah a jeho rozsah preukazoval. Nepreukázali zásah, ujmu ani príčinnú súvislosť medzi
nimi. Všetky vyhlásenie jej klientky sú okrem toho pravdivé a ich pravdivosť preukázala predloženými
dôkazmi. V rozvodovom konaní boli tvrdenia preukázané závermi znaleckého posudku znalcov z odboru
psychológie i psychiatrie. Týmto boli vyvrátené tvrdenia jej manžela a žalobcov v tomto konaní, žežalovaná je alkoholička, že jej zlyhala pečeň, má poruchu CNS a má epileptické záchvaty. Znalci práve
naopak hovoria veľmi negatívne o osobnosti syna žalobcov. Právny zástupca žalobcov opätovne
len cituje všeobecné právne teórie, bez toho aby uviedol, ako ich možno aplikovať na tento konkrétny

prípad. Ako už uviedla, žalobcovia neoznačili ani jeden dôkaz na preukázanie zníženia dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Jej preukázanie je ale podmienkou na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nevyhnutnosť preukazovania značnej miery zásahu do osobnostných
práv vyplýva už z rozhodnutia NS SR 4Cdo/144/2010. Vykonanie dôkazov na preukázanie miery
zásahov v značnej miere sa vyžaduje v takých konaniach, kde sa rozhoduje o náhrade nemajetkovej

ujmy pri usmrtení blízkej osoby. V týchto konaniach nestačí výpoveď žalobcu a samotná skutočnosť
úmrtia a ujmu a jej rozsah je potrebné preukázať ďalšími dôkazmi.

16. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu, výsluchom
strán sporu, fotografiami, oboznámením sa s lekárskymi správami žalovanej, vyjadreniami strán sporu,
pričom zistil nasledovný skutkový stav a uvedený spor takto právne posúdil.

17. Strany sporu sú manželmi, pričom medzi nimi prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod
manželstva pod sp. zn. 11P/206/2022, ktoré nebolo ku dňu rozhodovania súdu právoplatne ukončené
a ešte ani nebol vydaný rozsudok súdom prvej inštancie. Okrem toho medzi nimi prebiehali alebo
prebiehajú konania, týkajúce sa úpravy práv a povinností k maloletému synovi B., a to pod sp. zn.

24P/191/2022, 13P/229/2022, 24P/161/2022 (o nariadenie neodkladných opatrení). Zo súdneho
registra súd zistil, že medzi synom žalobcov a žalovanou prebieha spor o určenie výživného na manžela
a manželku a je vedené pod sp. zn. 18Pc/23/2022.

18. Žalovaná v konaní o rozvod manželstva a ÚPP k maloletému dieťaťu na čas po rozvodu (sp.

zn. 11P/206/2022) predložila súdu cestou právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa 13.01.2023, ktoré je
označené ako vyjadrenie k návrhu, pričom je pomerne rozsiahle v počte strán 6. Súčasťou vyjadrenia
sú aj časti, ktoré označili žalobcovia ako tie, pre ktoré podali predmetnú žalobu o ochranu osobnosti.
Žalovaná ako matka sa v ňom vyjadruje k návrhu syna žalobcov ako jej manžela.

19. Žalovaná vo veci nariadenia neodkladného opatrenia a ÚPP k maloletému dieťaťu (24P/191/2022)
predložila súdu cestou právnej zástupkyne vyjadrenie zo dňa 23.12.2022, ktoré je označené ako
vyjadreniekvyjadreniu.Má8strán,pričomžalovanásavyjadrujekvyjadreniusynažalobcovakootcaich
syna. Popisuje v ňom aktuálny styk matky s dieťaťom, jej zdravotný stav, vyjadruje sa k tvrdeniam otca,
a to osobitne ku každému bodu jeho vyjadrení. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 28.11.2022 sa

podrobne na 11 stranách vyjadrila žalovaná k jednotlivým tvrdeniam syna žalobcov ako otca maloletého
v odvolaní.

20. Podaním zo dňa 25.10.2022 žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne doručila súdu v konaní
sp. zn. 13P/229/2022 (vec starostlivosti súdu o mal. Mateja o návrhu matky na nariadenie neodkladného

opatrenia) ďalšie dôkazy na preukázanie jej tvrdení spolu s jej vyjadrením. Proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 14.09.2022, č. k. 13P/229/2022-182, ktorým súd návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, podala žalovaná odvolanie podaním zo dňa 05.10.2022. V rozsiahlom
podaní (15 strán) sa venovala otázke jej kontaktu s dieťaťom, abstinencii a zdravotnému stavu,
k tvrdeniam otca v konaniach. Navrhla, aby jej bol mal. syn zverený do osobnej starostlivosti ako jeho

matke.

21. V konaní sp. zn. 24P/161/2022 (nariadenie neodkladného opatrenia a ÚPP k mal. B.) žalovaná
doručila súdu podanie cestou právnej zástupkyne zo dňa 09.10.2022, v ktorom sa na 7 stranách
venovala otázke starostlivosti o dieťa od narodenia, abstinencii a jej zdravotnému stavu, bráneniu otca

v styku syna s matkou.

22. V konaní sp. zn. 24P/161/2022 (nariadenie neodkladného opatrenia a ÚPP k mal. B.) žalovaná
doručila súdu podanie zo dňa 16.09.2022, v ktorom popísala vzťah k manželovi, ich spoločný život po
svadbe, jej pohľad na žalobkyňu v 2. rade v rámci života s manželom, jej problémy a pod.

23. Na fotografiách, ktoré predložili žalobcovia, sú zobrazené priestorové štúdie rodinného domu
(exteriér), pohľady domu, návrhy pôdorysov jednotlivých podlaží, urbanistická dispozícia.24. Podľa čestného prehlásenia H. F. H., sa žalobcovia nekontaktujú s polovicou rodiny žalobcu,
prerušili kontakt asi pred rokom a správajú sa tak, že hrubým spôsobom porušujú dobré mravy (zo
dňa 20.11.2023) a žalobkyňa poskytovala jej otcovi (aj otec žalobcu) rôzne liečivé prípravky/doplnky,

v ktorých neboli preukázané liečivé účinky na jeho problém; boli nakúpené cez internet a predstavujú
riziko pre pacienta, odporučila otcovi prípravky neužívať (zo dňa 11.11.2022).

25. Na fotografiách, ktoré predložila žalovaná, je zobrazený exteriér a interiér rodinného domu žalobcov.

26. Žalovaná predložila mailovú komunikáciu so štúdiom Nara, ktorá sa týkala grafických návrhov
miestností domu (rok 2021).

27. Žalobcovia predložili fotografie zo svadby ich syna so žalovanou, na ktorých sú zobrazení svadobní
hostia.

28. Podľa čl. 26 ods. 2 prvej vety Ústavy, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,
tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informácie bez ohľadu na hranice štátu.

29. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť

zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

30. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde.

31. Podľa § 195 ods. 1 až 4 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako CSP), na
návrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré vkonanívyšlinajavo,ak
ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Ak súd nariadi výsluch podľa
odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť poučené. Súd môže výnimočne

z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne,
ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku
2. Na postup podľa odsekov 1 a 3 sa ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa
§ 203 použije primerane.

32. Podľa čl. 13 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, (základné princípy), účastníci
konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj
prostredníctvomzástupcu;napriekzastúpeniumôžesúdúčastníkakonaniavyslúchnuť,akjetopotrebné
a možné.

33. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

34. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie.

35. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

36. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

37. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v
ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka,
akými sú napr. meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod. Predmetom práva na ochranu
cti a dôstojnosti je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu kspoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom, ako aj jeho česť v odborných kruhoch,
v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti
a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba

môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť
rôznymkonanímčiprejavmi.Zákonneposkytujeochranuprotiakémukoľvekzásahu,alelenprotitakému
zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia
v spoločnosti. K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do
osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka tak musí byť ako predpoklad zodpovednosti

splnená podmienka existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu
buď v porušení alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí tu byť zistená existencia príčinnej súvislosti
medzi týmto zásahom a neoprávnenosť (nezákonnosťou) zásahu. Nenaplnenia ktoréhokoľvek z týchto
predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.
Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym

právom, t.j. s právnym poriadkom. Zákon nedefinuje pojem zásah ani nepodáva výpočet konkrétnych
foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby tak aktívne
konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone
uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah
do osobnostnej sféry, ak sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie

povinnosti, svojpomoc, nutná obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne
dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených
osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11

Občianskehozákonníkaanadruhejstranepovinnosťznášaťsankcieuloženésúdom,musiabyťsplnené
obe vyššie uvedené náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu
na chránených osobnostných právach).

38. Niektoré zásahy, i keď sa zdanlivo možno javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno

považovať za neoprávnené. O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú
okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. Jednou z takých okolností je aj výkon zo zákona
vyplývajúceho práva alebo plnenie zákonom uloženej povinnosti. Tu totiž dochádza k stretu dvoch
záujmov, pri ktorom sa individuálny záujem jednotlivej fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje,
dostáva do kolízie s iným (verejným - vyšším) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. K tvrdenému

zásahu do osobnostných práv žalobcu malo v danom prípade dôjsť pri písomnom prednese žalovanej
v občianskych súdnych konaniach. Prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa
vyjadruje k prejednávanej veci alebo k výsledkom vykonaného dokazovania, je výkonom
jeho procesného oprávnenia. Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia, resp. pri plnení tejto
procesnej povinnosti dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah

akoneoprávnenýpotiaľ,pokiaľsaosobavykonávajúcatotoprávo,resp.plniacatútopovinnosťnedopustí
excesu (vybočenia). Pri posudzovaní správania určitej osoby zúčastnenej na občianskom súdnom
konaní (tu účastníka konania) z hľadiska toho, či sa pri výkone svojich procesných oprávnení alebo pri
plnení svojich procesných povinností dopustila excesu a neoprávnene zasiahla do osobnostných práv
inej osoby, treba za exces v uvedenom zmysle považovať každé konanie, ktoré vybočilo z

rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia, resp. plneniu príslušnej procesnej
povinnosti. Medzi okolnosti, ktoré vylučujú neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv, patrí výkon
práv priznaných zákonom a plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona, ak nedošlo k excesu. Ide aj o
výkon práva alebo (povinnosti) vypovedať ako účastník (či strana) konania. Keďže v týchto
prípadoch ide o výkon práva, resp. plnenie zákonnej povinnosti, súdna prax vychádza zo zásady, že

takýto zásah do práva na ochranu osobnosti je oprávnený.

39. V tomto spore išlo o tvrdené zásahy, ktoré pociťovali žalobcovia v súvislosti s konaním
žalovanej, spočívajúce v odoslaní jej podaní v rámci súdnych konaní, vedených medzi žalovanou a ich
synom a ktorých obsah mal byť zásahom do ich práv. V prvom rade je treba poukázať na existenciu

rodinných vzťahov medzi stranami sporu (vzťah svokrovci a nevesta), žalobcovia sú rodičmi B. C. B.,
ktorý je manželom žalovanej, pričom medzi nimi je vedené konanie o rozvod manželstva (zatiaľ nie je
ukončené), syn žalobcov je otec a žalovaná matka ich spoločného syna B. C., vnuka žalobcov. Konania,v ktorých podania žalovaná realizovala, sa týkali výlučne syna žalobcov a žalovanej, ich maloletého
dieťaťa, ako aj ich navzájom, pretože je vedené konanie aj o výživné manželov navzájom voči sebe.

40. Hoci zásahy žalobcovia mohli pociťovať ako zásahy inak dopadajúce na § 11, resp. § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka, nebolo možné podľa názoru súdu dospieť k záveru, že prišlo k naplneniu
hypotézy právnych noriem týkajúcich sa ochrany osobnosti bez ďalšieho. Podľa súdu konaniu žalovanej
chýbala protiprávnosť (resp. neoprávnenosť). Súdy sa pri svojej činnosti vo všeobecnosti stretávajú
často s podaniami, obsahom ktorých sú expresívne a obviňujúce vyjadrenia, ktoré považuje

realizujúca strana (účastník) za „vhodný“ spôsob hájenia záujmov a približovanie charakterových
vlastností ako aj okolnosti spolužitia na konaní zúčastnených osôb. Súd (sudcovia alebo zamestnanci)
sú profesionálnymi subjektmi, ktoré vnímajú rozdiel medzi tvrdením a dokázaným tvrdením. Je preto
treba rozlišovať, či tvrdenia inak zakladajúce zásahy, sú adresované subjektom, vo vzťahu ku ktorým
niekto realizuje svoje iné práva, alebo ide o konanie s cieľom osobu poškodiť a potom aj zvolené
prostriedky (v zmysle adresáta zásahov) tomu zodpovedajú (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitra, sp.

zn. 5Co/3/2021, sp. zn. 7 Co/28/2022).

41. Dôležitou skutočnosťou v tomto prípade je aj to, že v sporoch o ochranu osobnosti, vychádzajúc zo
záväznosti ústavy pre všeobecné súdy ako ochrancov základných práv, platí, že musí byť zohľadnená
aj sloboda prejavu, ak sú na to splnené podmienky. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane

osobnosti teda nemožno aplikovať izolovane, ale je nutné ich vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky. Pri strete práva na ochranu osobnosti so slobodou prejavu je nutné v zásade skúmať kto, o
kom, čo, kde, kedy a ako hovorí, pričom na základe odpovedí na dané otázky možno pomocou testu
proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 152/08).

42. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že vyjadrenia žalovanej, adresované súdu
v jednotlivých súdnych konaniach, boli reakciou na podania syna žalobcov, ktorými sa žalovaná
podrobne vyjadrovala k tvrdeniam, ktoré uviedol syn žalobcov v jeho podaniach. Pre úplnosť súd
uvádza, že vyjadrenie zo dňa 13.01.2023 bolo reakciou na návrh syna žalobcov na rozvod manželstva

(11P/206/2022), vyjadrenie zo dňa 16.09.2022 bolo reakciou k návrhu otca maloletého na zverenie
dieťaťa do osobnej starostlivosti (24P/161/2022), vyjadrenie zo dňa 23.12.2022 bolo reakciou na
vyjadrenie syna žalobcov zo dňa 07.12.2022 (24P/191/2022), vyjadrenie zo dňa 28.11.2022 bolo
reakciou na odvolanie syna žalobcov (24P/191/2022), odvolanie zo dňa 05.10.2022 bolo podané
proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh žalovanej ako matky na nariadenie neodkladného

opatrenia (13P/229/2022), podanie zo dňa 25.10.2022 ako uvedenie ďalších tvrdení v konaní sp.
zn. 13P/229/2022, kde žalovaná podala odvolanie, podanie zo dňa 09.10.2022 v konaní sp. zn.
24P/191/2022 ako reakcia na výzvu súdu. Vykonaným dokazovaním, hlavne výsluchom strán sporu, mal
súd preukázané, že písomné vyjadrenia boli doručené iba súdu, preto by o nich mali vedieť iba osoby,
ktoré v konaniach vystupujú, tj teda žalovaná, syn žalobcov, samotný súd, kolízny opatrovník, prípadne

ustanovení znalci. To, že sa o nich dozvedeli žalobcovia, mal súd preukázané z ich výpovede, keď obaja
zhodne uviedli, že im to povedal ich syn. Vyjadrenia žalovanej boli smerované a napísané súdu, a to
k jednotlivým konaniam, v ktorých vždy vystupovali alebo vystupujú syn žalobcov a žalovaná či už ako
manželia alebo ako rodičia maloletého B.. Ak aj žalobcovia uviedli, že informácie zo spisu sa šírili ďalej
a tým boli obaja poškodení, tieto tvrdenia nepreukázali. V nadväznosti na to súd poukazuje na to, že

za nespôsobilý zásah narušiť alebo ohroziť práva na ochranu osobnosti chránené ustanovením § 11
Občianskehozákonníka považujúsúdyprípady,kedyzásahspočívalvtvrdeniach,ktoréboliprednesené
napríklad za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť
k zníženiu vážnosti fyzickej osoby napríklad medzi ostatnými spoluobčanmi (Sborník III. Nejvyššího
soudu, SEVT, Praha 1980, strana 177), napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 5Cdo/180/2007.

43. Súd žalobu žalobcov zamietol z dôvodu, že tvrdenia žalovanej v rámci súdnych konaní, na ktorých
nebola prítomná ani verejnosť, keďže išlo o písomné podania, nemožno označiť za neoprávnený zásah
do osobnosti žalobcov, i keď podľa názoru žalobcov sa tento zásah žalobcov dotýkal. Žalobcovia
v týchto konaniach neboli vypočutí ako svedkovia a priamo neboli v žiadnom konaní účastníkmi, zároveň

neboli prítomní na pojednávaniach ako verejnosť. Taktiež nikto zo strán sporu netvrdil, že by bola na
pojednávaniach prítomná verejnosť. Súd nemal preukázané, že by sa i napriek vyššie uvedenému,
vyjadrenia žalovanej dostali na verejnosť (stali verejne dostupnými) a tá by mala možnosť sa s nimi
oboznámiť. Samotná žalovaná predložila vyjadrenia ako aj ostatné dôkazy (PD domu) len súdu, podľatoho sa s nimi mohol oficiálne oboznámiť len syn žalobcov ako strana sporu, resp. účastník konania.
Preto ak syn žalobcov vyjadrenia žalovanej poskytol žalobcom, išlo len o jeho rozhodnutie, pričom
žalovaná nemala žiadnu možnosť tento jeho postup ovplyvniť. V spore nebolo preukázané, že by priamo

žalovaná žalobcov oboznámila s jej písomnými vyjadreniami. To, že sa s nimi žalobcovia oboznámili
a mali si ich možnosť prečítať, nemožno pričítať na ťarchu žalovanej, ktorá práve týmito podaniami voči
súdu sa snaží preukazovať dôvodnosť tak rozvratu manželstva ako aj opodstatnenosť zverenia mal.
syna do jej osobnej starostlivosti. To isté platí aj vo vzťahu k sporu o výživné manžela.

44. Vzhľadom na tú skutočnosť, že k tomuto došlo v rámci súdneho konania, v súvislosti so zákonným
oprávnením účastníka konania, nešlo o taký závažný zásah, ktorý by bol spôsobilý obmedziť právo
žalovanej na slobodu prejavu. Jej vyjadrenia nepresahovali rámec občianskoprávneho konania, keď k
zásahu došlo pri výkone iného subjektívneho práva garantovaného zákonom, resp. pri plnení povinnosti
ustanovenej zákonom (napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/37/2014).

45. Súd v spojitosti s predmetom sporu uvádza, že v súdnych sporoch medzi osobami, ktoré sú resp. boli
vrodinnomalebopríbuzenskompomere,zohrávanerazosobnástránkaveciosobitnúúlohu.Tietosúdne
konania sú spravidla emotívnejšie, neraz sa v nich ťažšie zachováva vecný prístup účastníkov konania
k prejednávanej veci a výraznejšie sa v nich tiež prejavujú osobné averzie a antipatie zúčastnených,
resp. im blízkych osôb (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/28/2022). To isté platí aj

pre tento spor.

46. Podľa právneho názoru súdu bolo pre posúdenie prejednávanej veci rozhodujúce, že tvrdenia
žalovanej, týkajúce sa žalobcov, odzneli v rámci výkonu jej procesného oprávnenia vyjadriť sa k
prejednávanej veci ako účastníka konania, pričom z obsahu písomných podaní, súčasťou ktorých sú

jednotlivé výroky, označené žalobcami, vyplýva, že sa nimi snažila vyvracať tvrdenia syna žalobcov ako
protistrany v konaní. V skutkovom a právnom rámci, v ktorom tieto jej tvrdenia odzneli, nebolo
možné predmetné tvrdenia žalovanej aj s ohľadom na negatívnymi emóciami poznačené vzájomné
vzťahy syna žalobcov a žalovanej, kvalifikovať ako vybočenie z medzí jej vyjadrenia sa k prejednávanej
veci, ktoré by bolo neoprávneným zásahom do osobnosti žalobcov. V spojitosti s tým je potrebné

konštatovať, že podania žalovanej predstavujú komplexné posúdenie veci z jej strany; sú reakciou
na podania syna žalobcov, resp. na výzvu súdu, ani v jednom prípade neboli vykonané svojvoľne.
Konania, v ktorých boli podania žalovanej predložené súdu, sa týkajú výsostne osobných vzťahov syna
žalobcov a žalovanej ako aj rodinnoprávnych vzťahov, v rámci ktorého sa riešili, resp. riešia ÚPP k ich
maloletému synovi, ktorý bol dočasne zverený do starostlivosti syna žalobcov ako otca maloletého B..

Nemožno v žiadnom prípade podľa súdu rodičom brániť sa proti tvrdeniam protistrany, teda snažiť sa
napr. dosiahnuť zmenu ohľadne starostlivosti o syna, keď žalovaná po všetkých udalostiach, čo sa udiali,
sa snaží preukázať, že existuje dôvod na to, aby súd posúdil ňou uvádzané tvrdenia za relevantné pre
zmenu súdneho rozhodnutia ohľadne ÚPP aj na čas do rozvodu k maloletému dieťaťu. Tvrdenia, ktoré
prezentovala v rámci konania o rozvod, budú súdom ešte len posudzované, keďže vo veci ešte nebolo

rozhodnuté a spolu s nimi sa v prípade, ak dôjde k rozvodu manželstva, bude riešiť aj otázka ÚPP na
čas po rozvode. Súd v tomto spore nemá oprávnenie vyhodnocovať uvádzané tvrdenia žalovanej, ale
vo vzťahu k predmetu sporu, dospel k záveru, že v prípade všetkých týchto podaní nedošlo k žiadnemu
excesu zo strany žalovanej, aj keď žalobcovia ich pociťujú ako zásahy do ich práv. Ďalej je súd toho
názoru, že všetky podania žalovanej treba posudzovať ako celok, pretože poukázanie len na niektoré

časti vyjadrení (pár viet z jej podaní) nie je možné posudzovať výlučne osobitne, teda bez toho, aby sa
neprihliadlo na podanie ako celok.

47. Pokiaľ ide o konanie o výživné na manželov, žalobkyňa v spore poukazovala na majetkové pomery
syna žalobcov, z dôvodu čoho v rámci prostriedkov procesného útoku ako aj obrany sa snaží preukázať,

čo ich syn vlastní a aké sú jeho finančné pomery. Z uvedeného dôvodu predložila aj PD domu, ktorý sa
podľajejtvrdenístavalprenichakomanželov,pričomonasamavrámciprípravyprojektovkomunikovala
s niektorými ateliérmi. Súd poukazuje na to, že ani v konaní o výživné manželov (sp. zn. 18Pc/23/2022)
nebolo ku dňu rozhodovania súdu vydané rozhodnutie vo veci samej, preto v tomto spore neprináleží
súdu vyhodnocovať tieto tvrdenia strán sporu, ktoré si odporujú aj v tom, o koho rodinný dom sa jednalo,

resp. jedná.

48. Súd uzavrel vec tak, že žalovaná sa namietanými vyjadreniami v predmetných súdnych sporoch
nedopustila žiadneho porušenia zákona. Vzhľadom na konštatované, keďže namietaným konanímžalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov, už nebolo ďalej potrebným
zaoberať sa žiadaným primeraným zadosťučinením, konkrétne vo forme ospravedlnenia sa žalovanej
žalobcom ako ani posúdením dôvodnosti náhrady nemajetkovej ujmy, požadovanej žalobcami.

49. V rámci konania strany sporu poukazovali na stanovisko Občianskoprávneho a
Obchodnoprávneho kolégia NS ČR, sp. zn. Cpjn 13/2007. Výkon práva sporovej strany vyjadriť sa môže
za určitých okolností dostať do kolízie s právom na ochranu osobnosti. Za zjavné vybočenie z práv
sporovejstranyvsúdnomkonaníjemožnébezpochybypovažovaťsituáciu,keďsaosoba,ktorázasiahla

do osobnostných práv iného, súčasne dopustila aj trestného činu krivého obvinenia, krivej
výpovede a krivej prísahy alebo priestupku ublížením na cti. V uvedených prípadoch je nesporné, že
sporová strana alebo svedok svojím vyjadrením vybočili z medzí svojich práv a povinností, a preto je
takýto zásah do práva na ochranu osobnosti iného neoprávnený. Zložitejšia situácia nastáva vtedy,
ak sporová strana vyjadrením síce zasiahli do práva na ochranu osobnosti, ale uvedených trestných
činov ani priestupku sa nedopustili. V týchto prípadoch je nutné posudzovať vyjadrenie sporovej strany

podľa okolností, za ktorých k tomuto vyjadreniu došlo a funkcie, ktorú malo toto vyjadrenie plniť. Pri
hodnotení prípadného excesu, ktorého sa dopustila sporová strana pri svojom vyjadrení, je podstatné
posúdenie toho, či ad 1) k zásahu do práva na ochranu osobnosti došlo v rámci realizácie procesných
práv a povinností, ad 2) vyjadrenie súviselo s predmetom konania, ad 3) sa sporová strana vyjadrili
bez podnetu súdu, spontánne, v štádiu, v ktorom im nebolo udelené slovo, ad 4) bola sporová strana,

pred vyjadrením riadne poučená o svojich procesných právach a povinnostiach. Z toho je zrejmé, že
o exces z výkonu práv a povinností teda pôjde najmä vtedy, ak sporová strana zasiahla do práva na
ochranu osobnosti mimo realizácie svojich práv a povinností, bez vyzvania súdu, spontánne a ak ich
vyjadrenie nesúviselo s predmetom konania alebo výsluchu. Druhou, nemenej dôležitou kategóriou,
ktorú je treba posudzovať, je funkcia predmetného vyjadrenia, ktorým sa zasiahlo do osobnostných práv

iného. Funkciou a účelom práva sporovej strany vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom je
poskytnúť sporovej strane možnosť bez akýchkoľvek obmedzení uviesť súdu svoj pohľad a názor na
jednotlivé skutočnosti, dôkazy a prirodzene aj na sporové strany a svedkov a predložiť súdu vlastné
tvrdenia, ktoré sú podľa nej podstatné pre rozhodnutie. V prípade, ak vyjadrenie sporovej strany, ktorého
obsahom sa zasiahlo do osobnostných práv, neplní svoju základnú funkciu a jeho účelom je teda len

ohroziť alebo poškodiť osobnostné práva iného, je zrejmé, že pôjde o exces.

50. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaná všetky podania realizovala v rámci
výkonu svojich procesných práv, a to buď na výzvu súdu alebo ako reakciu na jednotlivé podania syna
žalobcov. Ohľadne podaní žalovanej nebolo vedené žiadne trestné konanie a súd mal za to, že všetky

jej vyjadrenia súviseli s predmetom súdnych konaní, pričom neboli vykonané spontánne.

51. S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

52. Nad rámec súd uvádza, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali zníženie ich dôstojnosti

a vážnosti v nejakej konkrétnej spoločnosti, a to bez rozdielu toho, že súd zamietol žalobu z dôvodu,
že namietaným konaním žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov. Aj keď
odôvodnenie rozsudku je pomerne rozsiahle, hlavne pokiaľ ide o samotné výsluchy strán sporu, súd
považoval za potrebné popísať podrobne skutkový stav veci pre vykreslenie vzájomných vzťahov strán
sporu. Z ich výpovedí vyplýva, že vzťahy medzi nimi navzájom neboli veľmi dobré a po tom, čo začali

prebiehať súdne spory medzi synom žalobcov a žalovanou, sa tieto skutočnosti aj potvrdili.

53. V rámci pojednávania právna zástupkyňa žalovanej navrhla doplnenie dokazovania výsluchom
svedkov (p. G., H.), lekárskymi správami žalobcu v 1. rade, zdravotnou dokumentáciou otca žalobkyne
v 2. rade. Súd tieto návrhy zamietol, a to nielen z dôvodu hospodárnosti konania, ale hlavne na základe

toho, že po vypočutí strán sporu ako aj vyjadrení právnych zástupcov mal preukázané, že podania
žalovanej boli výlučne výkonom jej procesných práv.

54. Záverom súd uvádza, že v obdobnom spore rozhodoval ohľadne ochrany osobnosti syna žalobcov,
kedy žalobu voči žalovanej zamietol a tento rozsudok súdu prvej inštancie (sp. zn. 36C/58/2023)

bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre (sp. zn. 8Co/25/2024). Z dôvodu, že predmetom
oboch sporov bolo posúdenie písomných podaním žalovanej v rovnakých konaniach, odôvodnenie tohto
rozsudku je v niektorých častiach obdobné s rozsudkom v spore 36C/58/2023. Ide o stav, ktorý nastal
práve preto, že skutkový a právny stav oboch sporov bol veľmi podobný.55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Nakoľko bola žalovaná v spore v celom rozsahu úspešná, patrí jej nárok na náhradu trov konania
protižalobcomvplnomrozsahu.Žalovanásivsporeuplatnilatentonárok,pretojejsúdnároknanáhradu
trovkonaniaprotižalobcompriznal.Stranysporunenavrhliaanisúdnezistilexistenciudôvodovhodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalovanej
nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.