Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Pc/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233038
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123233038.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci

navrhovateľky – manželky (v čase podania návrhu) A. B., C. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko D., E.
F. XXXX/XXX, prechodné bydlisko D. F. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o.,
so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 15, IČO: 36 859 711, o návrhu na určenie výšky výživného
pre manželku - od osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné manžela G. B. (v čase podania
návrhu), nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko D. F. XXX, prechodné bydlisko D., H. E. F. XXXX/XXX, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou RYBÁR advokát, s.r.o., so sídlom v Žiline, Ul. Andreja Kmeťa č.
11, IČO: 51 273 225, na pojednávaní konanom Okresnom súde Žilina dňa 26. 8. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. G. B. (v čase podania návrhu), nar. XX. X. XXXX (ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné), je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky – manželky A. B., C. B., nar. XX. X. XXXX
(v čase podania návrhu), sumou 998,89 EUR, za obdobie od 19. 7. 2023 do 3. 8. 2023.

II. Celé dlžné výživné pre navrhovateľku A. B., za obdobie od 19. 7. 2023 do 3. 8. 2023 vo výške
998,89 EUR, je G. B. p o v i n n ý zaplatiť v jednej splátke, a to do 3. dní od nadobudnutia
vykonateľnosti tohto rozhodnutia, k rukám navrhovateľky A. B..

III. Súd návrh navrhovateľky A. B. vo zvyšnej časti z a m i e t a.

IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 18. 7. 2023, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 20. 7. 2023 sa
navrhovateľka – manželka domáhala, prostredníctvom právneho zástupcu, aby súd určil povinnosť
manžela, prispievať na jej výživu sumou 1 000 EUR mesačne, od podania návrhu, do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva.

Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavrela dňa 2. 5. 1985 v D.. Pochádzajú z neho dve dospelé
deti a maloletý E. B..

Po uzavretí manželstva sa zostala manželka starať o rodinu a ekonomický chod domácnosti
zabezpečoval manžel. Od februára 2013 začala manželka podnikať, dňa 16. 10. 2022 živosť pozastavila
a od októbra 2022 je zamestnaná.

O domácnosť sa starala v zásade sama. Odporca s ňou a deťmi trávil minimum času. Venoval sa svojím
záujmom (chov holubov, futbal), nevyhýbal sa alkoholu. Postupne sa manželské spolužitie zhoršilo
(strata náklonnosti, rešpektu, neúcta). Manžel mal počas trvania niekoľko mimomanželských známostí.Preto podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému E. B. na čas po
rozvode manželstva (v čase podania návrhu na určenie manželského výživného o návrhu na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu nebolo rozhodnuté).

Manžel má obchodnú spoločnosť B., s.r.o., so sídlom v D., v ktorej je od 1. 2. 2006 spoločníkom,
s podielom 30 % a konateľom. Jeho príjem navrhovateľke nebol známy, avšak musel byť vo výške
minimálne 4 000 EUR mesačne. Manžel popísal svoje výdavky vo vyjadrení k návrhu na rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Podľa

vedomosti navrhovateľky mal na účte 900 000 EUR. Sponzoruje futbal, venuje sa chovu holubov. Vlastní
4 motorové vozidlá a je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré špecifikovala. Súčasne popísala
nehnuteľnosti, ktoré majú ako manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, okrem iného aj rodinný dom
s. č. 1403, v ktorom manžel býva.

Navrhovateľka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti OMNITRADE, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

s priemernou mzdou 612,25 EUR. Poberá na maloletého E. prídavok na dieťa a otec prispieva na jeho
výživu sumou 300 EUR mesačne.

Navrhovateľka popísala nehnuteľnosti, ktoré vlastní.

Jej mesačné výdavky popísala v celkovej sume 825 EUR. Výdavky pre maloletého E. uviedla priemerne
mesačne 500 EUR.

Ako manželia žijú oddelene od jesene 2011. Manžel si voči nej neplní vyživovaciu povinnosť, hoci jeho
životná úroveň je podstatne vyššia.

So zreteľom na uvedené skutočnosti navrhla, aby súd rozhodol, že manžel je povinný prispievať na
jej výživu sumou 1 000 EUR mesačne, od podania návrhu do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva.

O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

K návrhu na určenie manželského výživného priložila návrh na rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletému E. B., zo dňa 31. 3. 2023.

Z návrhu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sa zhoršili v roku 2019, keď manželka podporila deti
v ich nezáujme pracovať s holubmi. Pociťovala zo strany manžela neúctu, stratu rešpektu, manžel k nej
nepociťoval žiadne pocity náklonnosti. Manžel je manipulátor. Nebývajú v spoločnej domácnosti od
jesene 2021, pričom manžel má nový vzťah. Konštatovala, že manželstvo neplní spoločenskú funkciu,
jeho rozvrat je dlhodobý a trvalý. Nevytvára zdravé rodinné prostredie ani pre výchovu maloletého E. B..

Niejemožnéhoobnoviť.PopísalamesačnévýdavkypremaloletéhoE.vsume500EURasvojevýdavky
v sume 725 EUR. Jej mesačný príjem bol v tej dobe 500 EUR. Manžel je zamestnaný vo firme B., s.r.o.,
so sídlom v D., je aj spoločníkom s podielom 30 % a konateľom. Jeho príjem vtedy nepoznala. V roku
2021 mal zostatok na účte cca 900 000 EUR. Súčasne sponzoruje futbal v Terchovej, kúpil motorové
vozidlo pre holubárov v Terchovej a vlastní 4 motorové vozidlá. Navrhla manželstvo rozviesť, maloleté

dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že obidvaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho
majetok a zaviazať otca prispievať na jeho výživu sumou 500 EUR mesačne.

K návrhu k návrhu manželky – matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva manžel – otec, prostredníctvom svojho právneho zástupcu

uviedol (v písomnom podaní zo dňa 5. 6. 2023), že skutkové tvrdenia navrhovateľky v návrhu na rozvod
manželstva sú nepravdivé.

Manžel po celú dobu zabezpečoval výlučne ekonomický chod domácnosti. Manželka nepracovala,
zostala v domácnosti. O holuby sa starala na to určená osoba. Práve navrhovateľka mala často problém

s požívaním alkoholických nápojov.Uviedol, že manželka jedného dňa, bez uvedenia dôvodu, vymenila zámok na spoločnom rodinnom
dome, kde spoločne bývali a manžela doň odmietla pustiť. Manžel bol nútený bývať v domčeku, ktorý
si prerobil z garáže.

Po určitom čase sa medzi manželmi začali objavovať názorové nezhody, ktoré viedli k strate dôvery
a postupnému citovému ochladnutiu. Každý z manželov začal postupne žiť vlastný život a nevedeli opäť
nájsť cestu k sebe.

Obidvaja sa snažili obnoviť spolužitie, avšak situácia sa stala neúnosnou. Už viac ako dva roky nevedú
spoločnú domácnosť.

Nedorozumenia medzi nimi sa stále stupňovali a pochopil, že nie je možné vytvoriť normálne fungujúcu
rodinu.

Manželstvo je len formálne, dôvody je ho rozvratu sú kvalifikované.

Manžel popísal svoje výdavky – okrem iného, aj lieky a vitamíny 50 EUR mesačne.

K návrhu navrhovateľka priložila výpisy z katastra nehnuteľností, z ktorých vyplýva, že účastníci vlastnia

nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve, podielovom spoluvlastníctve a bezpodielovom spoluvlastníctve.

2. Z doručenky z č. l. 42 jednoznačne vyplýva, že návrh na určenie manželského výživného bol podaný
dňa 19. 7. 2023, hoci z odtlačku pečiatky na návrhu (č. l. 1) vyplýva, že bol doručený až 20. 7. 2023. Preto
súd pri rozhodovaní o podanom návrhu vychádzal zo skutočnosti, že návrh bol podaný navrhovateľkou

na vecne a miestne príslušný súd dňa 19. 7. 2024.

3. Vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 18. 9. 2023 povinný z vyživovacej povinnosti uviedol,
že skutkové tvrdenia uvádzané navrhovateľkou sú zavádzajúce, neúplne a účelové. Návrh považuje za
nedôvodný v celom rozsahu.

Manželka nepracovala počas manželstva nie preto, že by sa manželia na tom dohodli, ale preto, že sa
jej pracovať nechcelo.

Manžel už dlhšiu dobu holuby nechová, nepožíva alkoholické nápoje. O holuby sa starala na to určená

tretia osoba. Manželka bez uvedenia dôvodu vymenila zámok na spoločnom dome a preto musel začať
bývať v domčeku, ktorý si prerobil z garáže

Nie je pravda, že by jeho príjem bol minimálne 4 000 EUR.

Navrhovateľka ničím nepodložila, že by mal manžel v roku 2021 na účte sumu cca 900 000 EUR.

Týmto konaním (určenie výživného manželky), sa snaží zadovážiť si dôkazy pre podanie návrhu na
vysporiadanie BSM.

V podaní uviedol aj zoznam nehnuteľností, ktoré navrhovateľka vlastní (výlučne alebo podielovo).

Podľa jeho názoru, nie sú splnené podmienky na určenie manželského výživného. Nie sú preukázané
rozdiely v príjmoch a majetkových pomeroch účastníkov konania.

Navrhovateľka disponuje živnostenským oprávnením, je v jej schopnostiach a možnostiach
zabezpečovať si príjem na uspokojovanie svojich životných potrieb. Navrhovateľka si živnostenské
oprávnenie pozastavila a takto sa vzdala nie malého príjmu – cca 1 600 EUR mesačne.

Navrhol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť.4. Vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky zo dňa 18. 9. 2023, právny zástupca uviedol výdavky povinného
z vyživovacej povinnosti, osobitne s rekonštrukciou rodinného domu, s. č. 1403 a č. 111. K návrhu priložil
aj fotografie predmetných nehnuteľností.

5. V súvislosti s časťou vykonaného dokazovania, navrhovateľka podaním zo dňa 18. 3. 2024 zmenila
návrh tak, že navrhla priznať manželské výživné za 16 dní, a to v sume 8 774,20 EUR za 16 dní. Zmenu
návrhu odôvodnila tým, že z výpisov z účtu povinného vyplýva, že vybral v hotovosti priemerne mesačne
sumu 35 780 EUR, pričom výška príjmu navrhovateľky je cca 1 000 EUR (príjem z pracovného pomeru

plus výživné pre maloletého E. B. 500 EUR). Po spočítaní príjmu povinného 35 000 EUR a navrhovateľky
1000EUR(spolu36000EUR,jepolovicaztejtosumy18000EURapoodpočítanípríjmunavrhovateľky
(1 000 EUR), je výška výživného za mesiac 17 000 EUR. Za 16 dní preto navrhla priznať výživné v sume
8774,20EURauplatnilasiajnároknanáhradutrovkonania(povinnýnemal,aninemázáujemprispievať
na výživu navrhovateľky, navrhovateľka sa musela domáhať nároku súdnou cestou, majetkové pomery
sú značne nevýhodné v neprospech navrhovateľky – zo svojich skromných možností musela znášať

náklady tohto konania, poukázala aj na svoje asociálne pomery).

Sudca uznesením pripustil zmenu návrhu navrhovateľky podľa ustanovenia § 28 Civilného
mimosporového poriadku, pretože výsledky doterajšieho konania (dokazovania), mohli byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu.

6. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní navrhol určiť výživné pre manželku 1 000 EUR
mesačne od podania návrhu s tým, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené 4. 8. 2023, takže navrhol
určiť pomernú časť zo sumy 1 000 Eur.

Poukázal na dôvody, ktoré sú uvedené v tomto návrhu, z ktorého vyplýva, že životná úroveň manželov
bola rozdielna, preto manželka navrhuje za čas, kedy ešte boli ako manželia, určiť výživné manželke.

V súvislosti s návrhom na vysporiadanie BSM, sporné sú aj vyplatené podiely na zisku, sporná je aj
nehnuteľnosť súp. č. XXX, katastrálne územie D.. Podľa ich názoru patria do BSM, sporné sú aj ostatné

nehnuteľností. Sporná je taktiež hodnota nehnuteľností.

Navrhovateľke patrí manželské výživné za obdobie od podania návrhu do rozvodu, a to z dôvodu, že
na pojednávaní bolo preukázané, že životná úroveň povinného je výrazne vyššia, disponuje výrazne
vyššími finančnými prostriedkami. Priamo na pojednávaní bolo aj spochybnené, že suma 550.000 EUR,

ktoráprišlanaúčetpovinnéhovseptembri2022, neskôrajvoktóbri2022apotomvseptembriroku2023,
nepatrí do BSM. To znamená, že týmito prostriedkami disponuje len samotný povinný, takisto povinný
disponuje aj celým prístupom k svojmu účtu, z ktorého za posledných 14 mesiacov pred podaním návrhu
alebo od 1. 7. 2022, vybral 550.000 EUR, ktorých použitie nedokázal žiadnym spôsobom vysvetliť.

Podľa jeho názoru, nie je možné, aby si človek nepamätal, na čo minie sumu 550.000 EUR. V súlade
s tým má za to, že navrhovateľke patrí požadované výživné.

Navrhol zaplatiť túto sumu do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Následne návrh
zmenil tak, že navrhol, aby súd zaviazal povinného k úhrade celého výživného za uvedené obdobie do

troch dní od doručenia rozhodnutia.

7. Navrhovateľka vo výpovedi na pojednávaní na úvod uviedla, že vo vyjadreniach bývalého manžela k
návrhu na určenie manželského výživného boli popísané klamstvá. Napríklad vo vyjadrení je uvedené,
že bývali v spoločnom dome v D. F. XXX, kde teraz ona. V tomto dome spoločne s manželom nikdy

nebývali. Spoločne bývali ako manželia v D., v dome súp. č. XXXX.

Po konfliktoch s manželom odišla z tohto domu do domu s. č. 111, bolo to koncom roku 2021. Odvtedy
sa manželské spolužitie v jednej domácnosti neobnovilo. Manžel mal k dispozícii celý dom č. 1403,
keď odišla zo spoločnej domácnosti, a preto nechápe tvrdenie bývalého manžela, že si musel urobiť

z garáže dom, kde býval. Táto garáž bola predtým prerobená ešte v roku 2006 alebo 2007 a bývali tam
jej dvaja strýkovia, ktorí tam dožili. Po smrti týchto strýkov, keď mali s bývalým manželom nezhody, sám
dobrovoľne prespával v tejto prerobenej garáži.Návrh na určenie výživného podala preto, lebo má minimálnu mzdu, robí chyžnú v hoteli od novembra
2022, kde pracuje až doteraz na 6 hodinový pracovný úväzok. Jej čistý mesačný príjem je v roku 2023
rok700EURavroku2022toboloasi500EUR.Príjemmanželabolvtomtoobdobívyšší.Akýkonkrétne,

nevedela uviesť, ale vie, že určite zarába dobre. Na účte mal peniaze, keď ešte mala prístup do jeho
účtu, bolo to v roku 2019 alebo 2020, presne to uviesť nevedela, ale naposledy tam videla sumu 900 000
EUR. Manžel bol konateľom aj spoločníkom v obchodnej spoločnosti, v súčasnosti je už iba spoločník.
Táto firma sa zaoberá stavebnými prácami.

Na otázku, pokiaľ boli účastníci konania ešte manželia, či si voči nej plnil manžel vyživovaciu povinnosť,
navrhovateľkauviedla,ževroku2019jejdávalveľmistriedmopeniaze,vroku2023jejužnedávalžiadne
peniaze. Naposledy jej dal sumu na účet v januári 2022 a bola to suma 10 000 EUR. Nepovedal jej, na
čo to je, poslal jej tieto peniaze na účet. Peniaze použila do domácnosti, minula ich do konca roka 2022.

Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P/69/2023, výrok o rozvode

manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 4. 8. 2023. Nežiadala skôr od manžela výživné, lebo si to
nemohla dovoliť. Mala s manželom konflikty, vyhýbala sa konfliktom, a preto výživné nepýtala. Podala
návrh na rozvod manželstva a dôvodom bola nevera zo strany manžela, a to opakovaná.

Dôvodom, prečo odišla zo spoločnej domácnosti bolo to, že počula bývalého manžela ako ju ohovára,

že sa za ňu hanbí. Chcela, aby sa jej pred tým človekom, ktorému to hovoril, ospravedlnil. Manžel
sa len vyhováral, ako to myslel a nemyslel. Keď si priviedol milenku do ich spoločného domu, bolo to
v marci 2023, tak podala návrh na rozvod manželstva. V tomto dome ich videla, manžel to nepopieral.
Samamimomanželskývzťahnemala.Myslísi,ževzásadnýchveciachneprispelakrozvratumanželstva,
možno v niektorých veciach mohla inak reagovať. Bývalému manželovi nepovedala, že chce od neho

manželské výživné, pretože s ním už nekomunikuje.

Jeden raz zavolala políciu, keď jej manžel prevŕtal zámok, bolo to v júli 2022. Polícia vec uzavrela tak,
že nejde o priestupok.

Z manželstva pochádzajú tri deti. V čase rozvodu manželstva bol maloletý iba Šimon, ale v súčasnosti
je už plnoletý a študuje na gymnáziu. Pri rozvode manželstva bolo určené výživné pre maloletého E.
na základe rodičovskej dohody tak, že otec bude prispievať na jeho výživu sumu 500 EUR mesačne
a takéto výživné aj platí. Z manželstva pochádza ešte plnoletá dcéra I. B. a syn G. B. – už pracujú, takže
sú už zaopatrení. Dcéra vyštudovala vysokú školu pred 4. rokmi a išla na materskú a syn G. ukončil

strednú školu s maturitou asi pred tromi rokmi a hneď sa zamestnal.

Má vyštudované stredné odborné učilište, krajčírka, bez maturity, v tejto oblasti pracovala asi rok po
škole. Potom bola na materskej dovolenke. Po skončení strednej školy začala pracovať, asi rok potom
išla na materskú dovolenku. Bola 5 rokov na materskej dovolenke, potom opatrovala starú matku.

Opatrovala ju ako opatrovateľka, dostávala opatrovateľský príspevok, bolo to do roku 2001. V januári
2001 sa narodil syn G.. Bola s ním na materskej 5 rokov, v roku 2005 sa narodil syn E.. V tom čase
začala rekonštruovať dom č. XXX, kde v súčasnosti býva aj s dvomi synmi. So E. bola na rodičovskej
dovolenke 5 rokov, do roku 2010, ale už predtým začala prenajímať dom č. 111, bolo tam 10 postelí.
Prenajímateľkou bola ona a takto prenajímala túto nehnuteľnosť do roku 2020. V roku 2013 si urobila

masérsky kurz, masírovala doma, aj po hoteloch, starala sa o domácnosť, o deti, opatrovala aj dvoch
strýkov.

Keď odišla od bývalého manžela, odišla aj s dvomi synmi a dcéra už v tom čase bývala so svojím
priateľom. Rodinný dom č. súp. XXX v D. je v jej výlučnom vlastníctve, darovali jej ho strýkovia v roku

2004 a tento dom rekonštruovali počas trvania manželstva, v období roku 2005-2006. Asi pred tromi
rokmi po strýkovi zdedila pozemky, v ktorých má bezvýznamné podiely, z týchto pozemkov príjem nemá.

Manžel chodil do práce a podnikal a keď bol z práce doma, tak sa venoval svojím koníčkom,
s domácnosťou jej nepomáhal, ani v starostlivosti o deti. Peniaze na domácnosť jej dával do roku 2019,

kým ešte spolu bývali. Keď potrebovala peniaze na domácnosť, tak vybrala z manželovho účtu. Nevie,
ako často peniaze vyberala, väčšinou vyberala sumu 5 000 EUR. Z toho sa platila domácnosť, aj potreby
detí, jej potreby, aj potreby bývalého manžela. Z toho išli aj peniaze na jeho koníčky, keď sa prerábali
holubníky a pod.V BSM majú s manželom obchodný podiel v obchodnej spoločnosti B., s.r.o. to je 30%, jeden rodinný
dom, tam je sklad lešenia, pozemky, zostatky na účtoch, ktoré manžel odmieta sprístupniť, niekoľko

motorových vozidiel. Podala návrh na vysporiadanie BSM, ktoré je vedené na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 42C/58/2023. Vo veci ešte nebolo vydané ani prvostupňové rozhodnutie. V podielovom
spoluvlastníctve majú aj rodinný dom, kde býva manžel, každý v 1/2. Iný majetok v podielovom
spoluvlastníctve nemajú, resp. teraz o tom nevie.

K svojim osobným výdavkom v roku 2023 uviedla nasledovné skutočnosti:

Výdavky na bývanie - plyn aj voda, za ňu a dvoch synov sú asi 200 EUR mesačne. Plnoletý zaopatrený
syn G. neprispieva na bývanie, prispieva tak, že nakúpi potraviny pre všetkých troch, natankuje auto.
Vlastní jedno motorové vozidlo továrenskej značky Audi Q7. Na stravu vynaloží 150 EUR, oblečenie
50 EUR, obuv 30 EUR, hygienické na základné potreby 30 EUR, cesta do zamestnania a späť 100

EUR (sú cesty aj mimo zamestnávateľa, keď potrebuje ísť k lekárovi a pod.), voľnočasové aktivity 100
EUR, keď ide s kamarátkou na kávu, s dcérou do kina (mesačne). Veľa voľného času nemá, pretože
sa stará o dvoch synov. Samozrejme, že aj plnoletým synom, aj tomu, čo už pracuje, musí oprať,
navariť a podobne. Čo sa týka jej zdravotného stavu, má posunuté platničky v chrbtici, zníženú pracovnú
schopnosť, ani invaliditu nemá. Má zodraté obidva bedrové kĺby. Od roku 2005 užíva lieky na zvýšený

tlak, má málo magnézia, chodí na obstreky chrbtice každé tri mesiace do Ružomberka, jeden obstrek
stojí 45 EUR a potrebuje tri obstreky za sebou, po týždni, takže obstreky máva tri týždne po sebe
a potom sa to opakuje za tri mesiace. Na liečbu svojich ochorení, keď to spriemeruje, vynaloží asi 70
EUR mesačne. Iné osobné výdavky nemá.

Iné príjmy, ako príjmy z pracovného pomeru v roku 2023 nemala, ani v roku 2022.

O rodinu sa, pokiaľ ešte spolu bývali s manželom, starala predovšetkým ona.

V roku 2022 mala uzavretú zmluvu s obchodnou spoločnosť B., s.r.o., v rámci ktorej podniká jej bývalý

manžel. Túto zmluvu mala uzavretú asi 8 rokov, pomáhala manželovi. Išlo o administratívnu prácu a pod.
Jej čistý mesačný príjem z tejto činnosti bol 1 600 EUR a tento príjem išiel na účet bývalého manžela.
Túto prácu vykonávala ako živnostníčka a naposledy jej bola vyplatená takáto suma v októbri 2022. Bola
vyplatená na účet bývalého manžela. Nemohla si dovoliť žiadať tieto peniaze zasielať na jej osobný účet,
lebo manžel by zrušil túto zmluvu. Disponoval s peniazmi manžel, nič jej nedal.

Na otázku, prečo vykonávala túto činnosť, keď peniaze išli manželovi na účet uviedla, že nemohla si
dovoliť, aby jej manžel dával tieto peniaze, pre pokoj v rodine.

Zmluvný vzťah preto skončila, nemala peniaze a musela sa zamestnať. V tom čase už spolu s manželom

nebývali. Už v roku 2022 žila zo sumy 10 000 EUR, ktoré jej poslal manžel na účet. Syn G. kupoval
potraviny, aj natankoval auto a pomáhala jej aj matka. Manžel prispieva v súčasnosti na Šimona sumou
500 EUR mesačne (výživné), akú sumu ona sama, uviesť nevedela.

Má príjem z pracovného pomeru, 500 EUR výživné pre syna E. a jej matka jej poskytuje 300 EUR

mesačne, už asi 1,5 roka.

Čo sa týka syna G., zaplatil poistku na auto, poistku na dom. Keď jej financie nevyjdú, tak jej peniaze
dá. Na domácnosť a na E. minie celú výplatu a 500 EUR výživné, 300 EUR od matky a iný príjem nemá.
Takže spolu je to zhruba asi 1 500 EUR.

Podľa jej názoru, má bývalý manžel vyšší príjem, aj vyššiu životnú úroveň, ale presne to kvantifikovať
nevedela, nepozná ani jeho výdavky. Počas manželstva koníčky, ani záujmy nemala. Zdravotný stav
bývalého manžela je podľa nej dobrý.

Na otázku, z čoho vychádzala, keď navrhuje určiť výživné 1 000 EUR mesačne uviedla, že vie, že

bývalý manžel disponuje peniazmi, vychádzala z toho, aby sa jej aspoň trošku zvýšila životná úroveň.
K spoločným peniazom prístup nemá.Bývalýmanželminulýrok(2022)prerobilvrchvrodinnomdome,súp.č.XXXX,interiér,prerábalkuchyňu,
obývačku, jednu izbu a spálňu.

Bývalýmanželsavenovalholubom,čozrušilminulýrok,venovalsafutbalu,sponzorovalho.Ksúčasným
voľnočasovým aktivitám povinného sa vyjadriť nevedela.

K príjmu bývalého manžela uviedla, ž v roku 2019/2020 dostával výplatu, mal výplatu viac ako 2 000
EUR mesačne, išlo mu to na účet. Raz ročne si vyplácal dividendy, do toho ale nevidela, zatajoval to

pred ňou. O inom príjme nevie. V spoločnej domácnosti s bývalým manželom nežije od novembra 2021.

Je pravdou, že zamedzila bývalému manželovi vstup do rodinného domu v D., J.. F. XXX, pre neustále
hádky a vyvolávanie konfliktov. Vyvolával ich manžel pod vplyvom alkoholu. Zapojili sa do toho deti, boli
to veľké hádky, a preto aj vymenila zámok.

Na rodinnom dome súp. č. XXX boli vykonané stavebné úpravy v roku 2005/2006, dom sa zbúral až
po pivnicu a postavil sa nový, nevedela uviesť, koľko to stálo. V roku 2021 sa dom obielil a vymenili sa
dvere, hodnotu uviesť nevedela, platil to bývalý manžel.

Je to tak, že rodinný dom č. XXX je jeden vchod do jednej veľkej chalupy a druhý vchod je do chalupy

č. XXXX, je tam spoločný dvor. Pri dome je garáž, prerobená na bytovú jednotku, altánok, holubníky,
samostatná pivnica. Minulý rok sa pivnica upravovala, lebo do nej zatekalo, financoval to bývalý manžel.
Garáž sa prerobila na bytovú jednotku asi v roku 2005 a v tejto bytovej jednotke z garáže dožili strýkovia,
teraz sa v tomto dome nebýva.

Inkaso za energie v dome súp. č. 111 platila sama od roku 2022, dovtedy to platil bývalý manžel. Majú
jeden vodomer na oba domy. Bývalý manžel zaplatil za rok 2022 dane za obidva domy, aj poplatok za
odpad. Platila za vodu 10. 5. 2022 v sume 142 EUR, 19. 7. 2023 v sume 67,56 EUR.

Do zamestnania cestuje autom, chodí do Vrátnej, autom to má 7 minút. Našla by si lepšie platenú prácu,

ale by veľa prevozila do Žiliny, už si v tejto práci zvykla a nemá energiu, v súčasnosti, hľadať si novú
prácu.

Na otázku, prečo nevykonávala činnosť na základe živnostenského oprávnenia pre firmu manžela,
alebo pre tretí subjekt uviedla, že skončila preto, lebo má podlomené zdravie, bola vyčerpaná. Skončila
živnosť, lebo bola vyčerpaná, začala "korona", hotely sa pozatvárali. Iný subjekt, pre ktorý by vykonávala

administratívnu činnosť a vedenie účtovníctva nenašla. Dcéra pre manžela vykonávala činnosť ako ona,
asi pol roka, do marca 2023.

Na otázku, či oslovila spoločníkov v obchodnej spoločnosti B. s.r.o, aby jej boli vyplácané peniaze,
navrhovateľka uviedla, že nemohla uviesť iný účet, na ktorý by jej boli vyplácané peniaze, ako účet

bývalého manžela. Neoslovila spoločníkov. Jej bývalý manžel bol konateľ firmy, preto nebol dôvod
niekoho iného informovať, ale informovala bývalého manžela, že s činnosťou končí, pre firmu B.,
s.r.o., ktorú vykonávala na základe živnostenského oprávnenia. Poslala list, že tieto práce ukončuje.
Prestala to vykonávať preto, pretože bývalý manžel jej za to nedával peniaze. Nemala založený vlastný
podnikateľský účet, podávala daňové priznanie tak, kde si platila zo svojho účtu poistenia a prikladala

výpisy z účtu bývalého manžela, na ktoré jej posielal odmeny za činnosť, ktorú vykonávala.

Na otázku, či informovala obchodnú spoločnosť B., s.r.o., že jej nie je vyplácaná odmena za jej činnosť,
navrhovateľka uviedla, že informovala. Poslala list, že končí s touto činnosťou, pretože jej nie je
vyplácaná odmena. Pre pokoj v rodine nikoho neinformovala, že jej nie je vyplácaná odmena. Stále si

myslela, že bývalý manžel sa spamätá, myslela to tak, že obnovia manželstvo, ale k tomu nedošlo. Bolo
to len horšie a horšie.

Poprela, že by jej manžel dával do ruky sumu 1 600 EUR potom, ako zrušil prístup k jeho účtu.Bola počas manželstva zašľapávaná. Stále bola za niečo vinná. Jediným dôvodom rozvratu manželstva
bolo to, že si manžel doviedol milenku do spálne, v tom čase už spolu nežili v jednej domácnosti. Vždy

musela byť nižšie ako on, nikdy nevybrala z účtu cent bez vedomia bývalého manžela. V živote by si
nemohla dovoliť, že by išla vyberať z jeho účtu. Odišli od bývalého manžela všetci, vrátane detí preč,
brániť sa od jeho manipulácie a kontroly. Teraz má bývalý manžel pocit krivdy, že deti ho odmietajú.
Namiesto toho, by si deti mali zobrať otca na tri hodiny každý deň a ho šikanovať a ponižovať, ako to
robil celé roky on. Deti mu museli otročiť v holubníku, vždy bolo všetko zlé a mali by mu vrátiť to, čo

im dával on celé detstvo. Vulgárne im nadával, akí sú darebáci, neschopní, vykrikoval im, že ich musí
chovať. Povedala mu viackrát, že nemal mať deti, keď ich nechcel chovať. Nie je pravda, že by jej na
dvore dával peniaze. Sumu 300 EUR platil výživné na E. pred rozvodom a teraz po rozvode dáva 500
EUR mesačne na E.. Asi pol roka pred rozvodom mu povedala, aby na E. dával viac ako 300 EUR,
že jej to nevychádza. Čas, ktorý mal stráviť s deťmi premrhal v holubníkoch, na futbalovom ihrisku,
pri milenkách, krčmách, nevie ako mu deti vyrástli. Doma bol väčšinou nespokojný, robil dusno. Tieto

skutočnosti môžu potvrdiť všetky tri deti.

Sama si platí elektriku a plyn v rodinnom dome, v ktorom býva od konca roku 2021, odkedy odišla zo
spoločnej domácnosti. Dovtedy to platil povinný.
Bývalý manžel platil výživné pre maloletého E. pred rozvodom manželstva 300 EUR mesačne, po

rozvode 500 EUR, nepamätala si presne, kedy začal platiť výživné 500 EUR.

K výpisom so svojho účtu navrhovateľka uviedla:

Pokiaľ sú vo výpisoch z účtu sumy 60 EUR, ide o prídavok na dieťa, na E.. Čo sa týka sumy 50 EUR,

asi niečo dcére kúpila a ona jej poslala peniaze na účet, k sume 30 EUR z ÚPSVaR Žilina, sa vyjadriť
nevedela. Pokiaľ ide o platbu od OMNITRADE a.s., tak ide vždy o mzdu, vo všetkých výpisoch. Sumy 60
EUR vo všetkých výpisoch, to sú prídavky na dieťa z ÚPSVaR Žilina. Ak je ďalej uvedené vo výpisoch
z účtov, že odosielateľom je I. B., išlo o prípady, kedy niečo kúpila dcére a ona jej poslala na účet
peniaze. Pokiaľ je vo výpisoch z účtov uvedený G. B., je to podobné, že niečo kúpila synovi a on jej

poslal peniaze. Majú to tak zaužívané, že ona niečo kúpi deťom a oni jej potom pošlú za to peniaze. Vo
výpise z účtu za mesiac máj 2023 je suma 147 EUR - je to daňový bonus. Sumy 47,99 EUR a 91,98
EUR sú z internetového obchodu (aj v iných prípadoch), kde si kúpila veci a potom ich vrátila a tento
obchod jej pripísal na jej účet tieto peniaze. Podobne ide o sumy 36,03 EUR v mesiaci máj 2023. K sume
29,90 EUR z č. l. 373 sa vyjadriť nevedela. Pán C. K. si požičal od bývalého manžela peniaze a splátky

posielal na jej účet, aby si mohla zaplatiť zdravotné a sociálne poistenie (keď bola ešte živnostníčka),
keďže výplata, keď robila pre firmu B. s.r.o., nechodila na jej účet. Toto jej bývalý manžel toleroval. Suma
201,10 EUR na č. l. 383 - poslali jej nemocenské, keď bola dočasne práceneschopná. Suma 296,20
EUR na č. l. 388, ide o nemocenské, keď som bola dočasne práceneschopná a aj suma 148,10 EUR
na č. l. 392 bola nemocenská dávka. K sume 40 EUR na č. l. 395 sa vyjadriť nevedela. Čo sa týka súm

od G. B., ide o syna, ide o platby, keď niečo kúpila a on jej to vrátil alebo aj o platby, kedy jej prispieval
finančnými prostriedkami, napríklad 250 EUR na č. l. 396, keď už nemala peniaze.

Z vykonávania masáži si zarobila 200 EUR, niekedy 500 EUR mesačne, išlo to všetko na jej účet. Príjmy
z tejto činnosti skončili začiatkom roka 2020. Keď dcéra otehotnela, nechceli dcéru vystavovať riziku

KOVIDU nákazy, tak prestali prenajímať nehnuteľnosť súp. č. 111, začiatkom roku 2020. Keď ešte túto
činnosť vykonávala, peniaze jej dávali nájomcovia do ruky, niekedy to boli aj známi, niekedy to bolo
mesačne 400 – 500 EUR, nevedela to spriemerovať. Tieto peniaze použila pre seba a pre deti, na stravu
a čo bolo treba. Bývalému manželovi ich nedala, nežiadal ich.

Mala založený osobný účet v banke od 1995, nikdy nepovedala, že nemala zriadený účet, to tvrdil
povinný. Na tento účet išli peniaze z masáží, zruba do začiatku roku 2020. Čo sa týka prenájmu
nehnuteľnosti, nájomné išlo do ruky, to ukončila tiež začiatkom roku 2020. Podnikateľský účet vtedy
založený nemala, mala založený iba osobný účet. Z nehnuteľností, v ktorých má podiely, príjem nemá.

Daňový bonus na syna E. si uplatňovala v roku 2022, je súčasťou mzdy. Daňový bonus si dáva vyplácať
raz ročne a za rok 2023 jej ešte nebol vyplatený. Je vo výpise z jej účtu a závisí od výšky mzdy.V roku 2023 mala a má problémy s chrbticou. Do Ružomberka chodí 4-5 rokov a v roku 2023 boli
priemerné mesačné výdavky súvisiace s liečbou chrbtice asi 50 EUR mesačne. Za obdobie, za ktoré
žiada manželské výživné, jej nedal manžel žiadne peniaze ani neposkytol vecné plnenia.

Stále ju finančne podporuje matka, presne si nepamätala, koľko jej to dala v období, za ktoré žiada
manželské výživné. Dáva jej peniaze do ruky. V mesiacoch júl a august 2023 jej matka dala zhruba asi
každý mesiac 200 EUR do rúk a finančne ju stále podporuje. Jej matka má starobný dôchodok, nevie
v akej výške, ale má aj ušetrené peniaze. Býva v rodinnom dome, má samostatné poschodie a nad ňou

býva brat a dom patrí bratovi. Jej matka bratovi tento dom darovala. Brat má tento dom vo výlučnom
vlastníctve a matka tam má vecné bremeno - právo doživotného užívania a bývania.

Práca, ktorú má, je dosť vyčerpávajúca, robí chyžnú a chce si hľadať menej náročnú prácu. Nemá
možnosť si nájsť v D. lepšie platenú prácu, robila aktívne kroky, oslovovala firmy. Bola niektorými firmami
volaná, aby išla robiť masérku, ale zdravotne to už nezvláda.

8. Právny zástupca povinného z vyživovacej povinnosti navrhol návrh na určenie výživného
navrhovateľke zamietnuť a poukázal na písomné vyjadrenie k návrhu na určenie výživného.

K výpovediam svedkov (detí účastníkov konania) uviedol, že z ich výsluchov nesporne vyplynulo, že

všetky tieto deti majú negatívny postoj k povinnému, k otcovi, cítia k nemu odpor, nestretávajú sa s ním,
nevyhľadávajú jeho prítomnosť, nechcú sa s ním stretnúť, ignorujú ho. Rovnako je preukázané, že žijú
s navrhovateľkou, s touto sa stretávajú, majú k nej pozitívny vzťah, chcú jej v spore nesporne pomôcť.
Pred výsluchom boli oboznámené, tieto deti, svedkovia, čo je predmetom ich výsluchu, rozprávali sa
s matkou o tomto, mali k dispozícii dokonca zápisnice z pojednávaní a s týmito sa aj oboznámili. Ich

výpovede teda nemôžu byť hodnoverné, nezaujaté

Zdôraznil, že syn G. zarába 3 000 – 4 000 EUR mesačne, je plnoletý, zaopatrený, matke podľa jeho
výsluchuprispievalensumou100EUR.Uvedenásumanezodpovedájehomožnostiamaschopnostiam,
na čo rovnako treba prihliadať, v rozhodovaní v tejto veci. Rovnako dal do pozornosti aj tú skutočnosť,

že navrhovateľka mala príjem v rozhodnom období, aj iný príjem, to znamená masérske kurzy, každý
2-3 deň, plus príjem z prenájmu. Keď žili v spoločnej domácnosti, bolo preukázané, že povinný nemal
priateľku. Rovnako deti potvrdili, že ich otec finančne zabezpečoval v celom rozsahu, kúpil im autá,
dcére bazén, darovali s matkou rodinný dom, ktorý prestavovali. Na E. platil výživné 500 EUR mesačne
už v mesiaci august 2023 plus 200 – 300 EUR mu dal keď sa spolu stretli. Rovnako je preukázané, že

bývalá manželka v rozhodnom období od povinného žiadne peniaze, alebo iné plnenia ani nežiadala.

Nepovažuje za súčasť BSM vyplatené podiely na zisku bývalému manželovi, ktorý bol vyplatený po
rozvode. Rozporuje aj vyplatený podiel na zisku do rozvodu manželstva.

Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18. 7. 2023 domáha určenia manželského výživného pôvodne vo
výške 1000 EUR mesačne, neskôr po úprave vo výške 8 774,20 EUR, za obdobie od 19. 7. 2023 do
4. 8. 2023, teda za dobu 16 dní.

Základným predpokladom pre určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle § 71 ods. 1

Zákona o rodine je, že ich životná úroveň nie je v zásade rovnaká a že jeden z manželov si túto
vyživovaciu povinnosť neplní a to v rozsahu, ktorý znamená vyrovnanie oboch životných úrovní.

Požiadavka na rovnakú životnú úroveň manželov sa však neuplatňuje len z pohľadu výšky príjmu a
rovnako tak nie je možné za rovnakú životnú úroveň považovať matematicky zhodné množstvo peňazí

u oboch manželov, ale je potrebné skúmať aj potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a pomery
povinného a taktiež prihliadnuť na starostlivosť o spoločnú domácnosť.Zásada rovnakej životnej úrovne teda neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo
možné vyvodzovať iba z ich príjmu. Nestačí zistiť výšku príjmov manželov a tieto porovnať, ale je
potrebné v jednotlivom prípade zisťovať nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z nich, ale

i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom, prípadne inými
závažnými okolnosťami.

Matematický výpočet výživného, ktorý ponúka žalobkyňa vo svojom vyjadrení, s poukazom na uvedené
neobstojí, mesačný príjem sa totiž nerovná životnej úrovni.

Na podklade doposiaľ vykonaného dokazovania je toho názoru, že neboli splnené zákonné podmienky
pre určenie vyživovacej povinnosti v zmysle návrhu navrhovateľky, nakoľko možno nesporne
konštatovať, že životná úroveň manželov bola v rozhodnom období zásadne rovnaká.

Účastníci od novembra 2021 bývajú každý osobitne, žalobkyňa v rodinnom dome č. XXX, ktorý je

podľa jej tvrdenia v jej výlučnom vlastníctve a žalovaný v rodinnom dome č. XXXX, ktorý je v BSM.
Žalobkyňa uviedla, že rodinný dom č. XXX, v ktorom býva navrhovateľka, bol kompletne postavený na
novo, prestavbu ako aj jeho vybavenie financoval výlučne odporca.

Náklady - réžiu týchto domov financoval taktiež výlučne odporca. Žalobkyňa v tom čase nepracovala, aj

keď jej v tom nič nebránilo ani materská a rodičovská dovolenka. Žalobkyňa je vlastníčkou vozidla Audi
Q7, ktoré jej zakúpil žalovaný, je vlastníčkou množstva pozemkov.

Spolu s navrhovateľkou bývajú už plnoletí synovia, odporca uhrádza výživné na syna E. vo výške 500
EUR mesačne. Druhý plnoletý syn, ktorý je zárobkovo činný, prispieva na bývanie sumou 100 EUR.
Obrana navrhovateľky, že jej pomáha jej 80 ročná matka z jej starobného dôchodku sumou 300 EUR
mesačne, vyznieva minimálne nepresvedčivo, jej dôchodok by na uvedené ani nepostačoval. Bývalí
manželia práve pomáhali nákupmi, finančne matke žalobkyne. Žalobkyňa k tomuto ani nepredložila

žiadne dôkazy. Výška výdavkov žalobkyne je teda nehodnoverná. Nie je sporné, že žalovaný znášal
nielen v rozhodnom období časť nákladov na bývanie žalobkyne v žalovanom období, žalovaný
zabezpečoval nielen náklady na bývanie, výdavky na svoje a navrhovateľkine potreby, ale aj všetky
výdavky súvisiace so starostlivosťou o deti.

Žalobkyňa mala v rozhodnom období mesačný príjem z pracovného pomeru pre spoločnosť
OMNITRADE, a.s. viac ako 900 EUR netto, pracovala ako chyžná na 6 hodinový pracovný úväzok a
do konca októbra 2022 mala príjem aj z činnosti pre obchodnú spoločnosť B., s.r.o. v sume 1 600 EUR
netto mesačne. Taktiež poberala opatrovateľský príspevok, resp. z prenájmu nehnuteľností - rodinného
domu č. 111, mala masérsky kurz - masírovala doma a z tejto činnosti mala príjem vo výške 300 EUR,

ktorý použila na vlastnú potrebu. Do práce z D. do G. dochádzala na vozidle Audi Q7.

Žalovaný mal príjem zo spoločnosti B., s.r.o. v sume 2 150 EUR. Iný príjem nemá. Vyplatený podiel na
zisku dňa 12. 102022 vo výške 150 000 EUR použil na výstavbu hangáru a opravu, údržbu spoločných
nehnuteľností, tieto sú predmetom vyporiadania BSM. Zisk vyplatený po rozvode manželstva dňa 12.

9. 2023 nemožno v tejto súvislosti zohľadniť pre účely určenia manželského výživného. Rozhodnutie
o jeho vyplatení bolo prijaté spoločníkmi po rozvode manželov. Žalovaný označil a aj preukázal svoje
výdavky vrátane zhoršenia jeho zdravotného stavu.

K podielu na zisku vo výške 400 000 EUR je potrebné uviesť, že tento bol vyplatený v mesiaci 9/2023,

teda po zániku BSM. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti NS SR napr. 4 Obdo/93/2021, tento
nepatrí do masy BSM účastníkov konania, teda na tento v prejednávanej veci nemožno prihliadať.
Pokiaľ navrhovateľka označila rozhodnutia NS ČR, dal do pozornosti súdu, že sa nejedná o ustálenú
rozhodovaciu súdnu prax (NS SR 6Cdo/l29/2017).

Ohľadne vyplateného podielu na zisku vo výške 150.000 EUR, povinný manžel v konaní produkoval
skutkové tvrdenia ohľadne jeho použitia, tento príjem bol za trvania manželstva investovaný do
spoločného majetku, resp. bývalými manželmi spotrebovaný. V tomto smere povinný manžel súdu
navrhol vykonať aj adekvátne dokazovanie vzhľadom na skutočnosť, že nedisponuje listinnými dôkazmiohľadne nákupu materiálu, úhrady práce pri rekonštrukcií nehnuteľností, nakoľko tieto navrhovateľka v
konaní odmietla vydať. Do domu súp. č. 111, kde tieto doklady zostali, povinný manžel nemá prístup.

Navrhovateľka sa ani nedostala do nevýhodnejšieho postavenia v dôsledku starostlivosti o domácnosť

alebo o deti, pretože manželia mali v rozhodnom období oddelenú domácnosť, bývali každý v inom
rodinnom dome. Odporca poskytoval navrhovateľke finančnú pomoc a podporu, čo navrhovateľka
nerozporovala. Ich deti narodené z manželstva boli dospelé, bez odkázanosti na výživu svojich rodičov,
okrem syna E., na výživu ktorého manžel navrhovateľky prispieval a aj prispieva na základe rozhodnutia
súdu výživné 500 EUR mesačne, nota bene každý z manželov sa stará o uspokojovanie vlastných
potrieb a v ich vzájomnom vzťahu absentuje akákoľvek povinnosť manželov vyplývajúca z ust. § 18 a

§ 19 ods. 1 Zákona o rodine.

Bolo preukázané, že žalovaný, keď bol doma, sa venoval deťom, spoločnej domácnosti, oprave, údržbe
spoločného majetku. Holuby nechoval už niekoľko rokov pred rozvodom manželstva, futbal spozoroval
tak, že nakúpil dresy mužstvu, v ktorom hrali jeho synovia, ktorých vozil na zápasy, iné krúžky. Deťom

zakúpil osobné motorové vozidlá, dcére bazén, úpravu rodinného domu, v ktorom dcéra býva.

Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe výkonného dokazovania možno nesporne konštatovať, že sa žalobkyňa bezdôvodne vzdala

lepších príjmov, a to v dôsledku svojich aktívnych krokov, ktoré realizovala. Žalobkyňa totiž na podklade
objednávky so spoločnosťou B. s.r.o. vykonávala administratívne práce za odmenu 1 600 EUR v čistom,
ktorá jej aj bola uhrádzaná na účet, ktorý uviedla. Žalobkyňa sama listom zo dňa 12. 10. 2022, teda po
odchode zo spoločnej domácnosti, túto spoluprácu ukončila.

Tvrdeniažalobkyne,žetakučinilapreto,žepeniazeboliplatenénaúčetžalovaného,ktorýjejichnedáva,
resp. pre pokoj v rodine nikoho neinformovala, že jej odmena nie je vyplácaná, neobstojí, je vzájomne
protirečivá, nelogická vyvrátená aj tvrdeniami samotného žalovaného. Žalovanej totiž nič nebránilo
oznámiť vlastný osobný účet (peniaze mali byť poukazované na osobný účet povinného manžela) alebo
založiť si vlastný podnikateľský účet (ako podnikateľka bola povinná takýto účet mať), oznámiť iný účet

- napr. dcéry a takto pokračovať v činnosti pre túto spoločnosť presne tak ako to ihneď po skončení jej
činnosti učinila jej dcéra a začala vykonávať presne tú istú činnosť a za tú istú odmenu ako žalobkyňa.

V tom čase účastníci už nežili spolu 1 rok v spoločnej domácnosti. Preto o pokoji v domácnosti nemôže
byť ani reč. Ako kontaktné osoby sú na objednávke uvedení konatelia spoločnosti B. s.r.o., žalovaný

medzi nimi nie je, žalovaný teda nemohol bez zostávajúcich konateľov zrušiť túto zmluvu so žalobkyňou.
Žalobkyňa tieto osoby za týmto účelom - zjednania nápravy - nekontaktovala, jej námietky, čo sa týka
účtu žalovaného im neoznámila, svoj zámer ukončiť spolupráci s nimi vopred neprejedala.

Naviac, ako žalovaná uviedla, pracuje len na 6 hodinový pracovný úväzok ako chyžná, pričom

od 1. 2. 2013 disponuje živnostenským oprávnením, má masérsky kurz, 10 rokov praxe v oblasti
administratívnych prác. Pri vynaložení vyššieho úsilia, je v jej možnostiach a schopnostiach, zabezpečiť
si stabilný príjem na úhradu svojich potrieb. Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, je v produktívnom
veku.

Pokiaľ príjem manžela navrhovateľky je vyšší ako príjem navrhovateľky, tento rozdiel zodpovedá
jeho zvýšeným odôvodneným potrebám, ktoré má v súvislosti s výkonom povolania v porovnaní s
navrhovateľkou.Pri posudzovaní životnej úrovne manželov je potrebné zohľadniť aj konkrétnu mieru potrieb danú
povahou práce manžela navrhovateľky, spôsobom života oboch manželov, ako aj ich zdravotný stav.

Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť
v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva finančných prostriedkov. Treba vziať do úvahy
osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa každého z
manželov, spôsobu ich života. Zhodnotiť treba aj namáhavosť práce vykonávanej manželom, od ktorého
sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú aj určité náklady na reprezentáciu, vytvorenie

a udržanie klientely, zabezpečenie vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp.
sťažených okolností, s čím môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napr. na
regeneráciu.

Žalovaný bol v rozhodnom období spoločníkom a konateľom spoločnosti B., s.r.o. Nebolo sporné, že
práca žalovaného je značne časovo náročná na cestovanie, stresujúca, spočíva najmä v pracovných

cestách na stavby, za klientmi, viacdenných pobytoch na stavbách, kde vykonáva dozor, pracovných
rokovaniach s klientmi, získavaní a udržiavaní zákazníkov. Žalovaný bol často od pondelka do štvrtka
pracovne mimo domova, uvedené však nemôže byť hodnotené na ujmu žalovaného čo sa týka
starostlivosti o deti, spoločnú domácnosť.

Odporca vďaka svojej práci mohol financovať všetky výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloleté
deti, prispieval osobnou starostlivosťou, čo nie je možné opomenúť a nespochybnila to tiež ani
navrhovateľka. Odporca neviedol spôsob života, ktorý by vybočoval zo štandardnej úrovne, túto možno
považovať v prípade obidvoch účastníkov za rovnakú.

Navrhovateľkavkonanínepreukázalavyššiuživotnúúroveňodporcu,zvykonanýchdôkazovnevyplynuli
žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zásadne rozdielnej životnej úrovni účastníkov konania.

Podľa ust. § 71 Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť medzi manželmi súčasťou ich vzájomného
vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je

charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine.

Jedná sa najmä o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva
a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Z ust. § 19 Zákona o rodine ďalej vyplýva, že o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Do zákonnej úpravy sa však premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie

ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Z hľadiska citovaného
ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, nebude bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo k
neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na
to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je povinnosťou súdu zisťovať
dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pretože práve na tomto základe bude možné

posúdiť, či sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti.

Návrh na rozvod podala žalobkyňa, ako dôvody rozvratu uviedla neúctu odporcu k jej osobe, absenciu
náklonnosti, starostlivosť o holuby, ktoré dôvody však v konaní preukázané neboli. Mimomanželský
vzťah odporcu žalobkyňa v návrhu na rozvod neuviedla, tento konštatuje až v roku 2023, kedy už nežili

v spoločnej domácnosti viac ako 2 roky. Žalobkyňa teda opustila spoločnú domácnosť spontánne, bez
nejakého upozornenia, vymenila zámky na rodinnom dome, žalovaný si musel ihneď zariadiť vlastné
bývanie, zakúpiť v podstate všetko vybavenie, vykonať tomu zodpovedajúce stavebné úpravy domu s.
č. 1348, žalobkyňa sa o žalovaného nezaujímala aj keď mal zdravotné problémy.

Vkonaníbolobezpečnepreukázané(žalobkyňatoaninerozparuje),žežalovanýajpotom,čožalobkyňa
opustila spoločnú domácnosť, si plnil vyživovaciu povinnosť, dával jej peniaze v hotovosti, sama si brala
z trezoru, sama si vyberala zo súkromného účtu keď potrebovala peniaze, mala bankomatovú kartu,väčšinou vyberala 5 000 EUR, nevie ako často, žalovaný kupoval stravu, hradil náklady na bývanie
žalobkyne.

Podstatou inštitútu manželského výživného nie je zabezpečenie základných potrieb oprávnenej osoby,
ale vyrovnanie životnej úrovne manželov. Je nepochybné, že navrhovateľka zostala bývať v zariadenom
rodinnom dome účastníkov, odporcovi do dnešného dňa bráni v jeho užívaní, vymenila zámky, volala
políciu a v prevažnej miere využíva majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Odporca tvrdí, aj s poukazom na dôvody rozvratu manželstva, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu na
rozvod, že nebol dôvod na opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľkou a nemuselo teda ani dôjsť
k prípadnému zníženiu jej životnej úrovne.

V tomto prípade teda neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie ochrany
navrhovateľke formou určenia výživného v navrhovanej výške a aj v prípade minimálneho rozdielu v

životnej úrovni manželov v neprospech navrhovateľky, nebolo by spravodlivé priznať navrhovateľke
výživné, pretože tento minimálny rozdiel je kompenzovaný práve tým, že potreby manžela, ktorý je
pracovne činný, zabezpečoval v podstate všetky potreby rodiny, sú rozhodne vyššie, ako potreby
navrhovateľky, ktorá pri plnoletých zaopatrených deťoch v rozhodnom období nepracovala. Preto možno
konštatovať, že životná úroveň manželov je zásadne rovnaká.

O trovách konania navrhol rozhodnúť podľa § 52 CMP, podľa ktorého v konaniach podľa Civilného
mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a s ohľadom na
okolnosti prípadu neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by bolo priznanie trov spravodlivé podľa §
55 CMP. Takéto okolnosti nie sú dané, v konaní žalobkyňa ani nepreukázala. Dôvody, ktoré žalobkyňa

uvádzavosvojompodanízodňa18.3.2024(bod5)rozhodnenemôžubyťprávnerelevantnýmidôvodmi
pre priznanie takejto náhrady trov, žalovaný dva krát na pojednávaní vypovedal, v konaní je právne
zastúpený.

Žalovaný svoj postoj k vyživovacej povinnosti ako aj k jej výške vyjadril - str. 3 zápisnice z pojednávania

zo dňa 24. 1. 2024, žalovaná podala návrh na určenie už dňa 18. 7. 2023, teda 3 dni pred konaním
informatívneho stretnutia rodičov v konaní o rozvod manželstva bez toho, aby sa čo len pokúsila o
mimosúdnu dohodu, pričom ako žalobkyňa na pojednávaní dňa 29. 11. 2024 uviedla, výživné si od
manžela nepýtala.

Údajná rozdielnosť majetkových pomerov účastníkov je práve predmetom posúdenia súdu v
prebiehajúcom konaní, sociálne pomery žalobcu môžu odôvodňovať priznanie bezplatnej právnej
pomoci.

Nie je v schopnostiach povinného zaplatiť, ak by súd priznal navrhovanú sumu, v lehote do 3 dní od

doručenia rozsudku.

9. Povinný z vyživovacej povinnosti vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s výškou
výživného, ktorá bola navrhnutá - navrhoval by výživné pre navrhovateľku 300 - 350 EUR.

V súvislosti s odchodom manželky zo spoločnej domácnosti, bolo to asi v roku 2021 alebo 2022 uviedol,
že telefonoval s kamarátom, povedal mu, že ide na oslavu s manželkou, a že sa s ňou pohádal a hanbí
sa, že ľudia budú vidieť, že sa nerozprávajú. Bývalá manželka to počula, že za ňu sa hanbí. Myslel inak,
že tam budú sedieť a nebudú sa rozprávať. Manželka toto počula a odišla do prednej chalupy s. č. 111.
To sú spojené dve chalupy. Tam býva doteraz a spolužitie sa odvtedy neobnovilo.

Už asi 7 rokov s ním bývalá manželka nespáva, intímny styk bol sem tam, ale on spával inde v rámci
chalupy 1403 a manželka spávala inde. Nevie, prečo odišla zo spálne, dôvod nepovedala.

Keď bývali spolu, tak manželka mala prístup ku všetkému, bol to jeho účet a manželka k nemu mala

prístup, mohla si z neho vyberať, bol to súkromný účet.

Podniká asi od roku 1995 v stavebných prácach. Najskôr mali len združenie a potom si založili s.r.o.
O deti sa starali obidvaja. Nikdy sa nestalo to, že by manželka žiadala od neho finančné prostriedky preseba alebo pre rodinu a odmietol by jej ich dať. Keď nebola manželka v banke, tak si zobrala peniaze
doma z trezoru.

Niekoľko rokov podniká za obchodnú spoločnosť B., s.r.o. Teraz je tam spoločník, sú tam traja spoločníci.
Konateľom už nie je. Snaží sa to obnoviť. Mali nezhody. Pred dvomi alebo tromi mesiacmi prestal byť
konateľom tejto obchodnej spoločnosti. K iným obchodným spoločnostiam vzťah nemá. Podniká len
prostredníctvom obchodnej spoločnosti B., s.r.o. V tejto obchodnej spoločnosti je aj zamestnaný, a to
od založenia. Priemerne zarobí z pracovného pomeru 2.150 EUR v čistom. Iný príjem nemá. V roku

2022 mal rovnaký príjem. Iný príjem nemal ani v roku 2022. Boli mu vyplatené podiely na zisku za rok
2019, asi 150.000 EUR. Peniaze použil na rekonštrukciu nehnuteľností, v ktorých bývajú on aj bývalá
manželka, aj deti, všetci.

Manželka počas trvania manželstva nepracovala, mala masérsky kurz. Nestaral sa jej do toho. Všetky
jej potreby uspokojoval, aj detí. Keď bol v robote, tak sa manželka starala o domácnosť a keď bol doma,

tak sa obidvaja starali. Od pondelka do štvrtku, do piatku bol v robote. Bol na týždňovkách a vracal sa
na víkend. Takto je to stále, je to celý život, až doteraz. Keď bol preč, manželka sa starala o deti aj
o domácnosť a keď sa vrátil na víkend, tak tieto veci robili spolu. Keď bolo niečo treba opraviť v chalupe,
tak to zabezpečil aj zaplatil.

Na otázku, z čoho bývalý manžel vychádza, keď navrhuje vyplatiť manželke výživné práve 300 až
350 EUR uviedol, že vychádza z jeho osobných výdajov. Jeho osobné výdavky uviedol nasledovne:
strava 200-250 EUR, oblečenie 200 EUR, hygienické a základné potreby 100 EUR, výdavky na bývanie,
elektrická energia, plyn 220 EUR, vodné, stočné 40 EUR, poplatok za odpad 60 EUR ročne, internet
a televízia. Výdavky doplnil právny zástupca bývalého manžela nasledovne: mesačné výdavky na

bývanie: elektrina 220 EUR, vodné, stočné 40 EUR, odpad 60 EUR ročne, internet, televízia 25 EUR
mesačne, daň zo spoločných nehnuteľností 470 EUR ročne. To sú všetky výdavky čo sa týka bývania.
Výdavky za chatu: elektrina, plyn 190 EUR, vodné, stočné 40 EUR, poplatok za odpad 60 EUR ročne
a to je všetko. Výdavky bývalého manžela sú od počiatku tohto konania definované v bode 6 ich
vyjadrenia (v rozvodovom konaní (poznámka súdu), ktorý je súčasťou spisu a musí byť súdu známy.

Ďalšievýdavky,ktorésúvtomvyjadrení:mobil50EUR,napranie100EUR,ošatenie100EUR,obuv100
EUR lieky a vitamíny 50 EUR. Zdravotný stav klienta sa medzičasom zhoršil. Na maloletého syna, ktorý
medzičasom sa stal plnoletým v septembri 2023, bolo určené výživné 500 EUR, voľnočasové aktivity
200 EUR- bývalý manžel chodí na masáž, na plávanie a do Martina. Bývalý manžel financoval stravu
a potreby svojich rodičov do novembra 2023 podporoval obidvoch rodičov..

Čo sa týka troch detí pochádzajúcich z manželstva, stále ich podporoval. Teraz ich už nepodporuje,
lebo oni nechcú. Má vyživovacou povinnosť len voči už plnoletému E..

Jeho zdravotný stav nie je dobrý. Nemá priznaný invalidný dôchodok ani zníženú pracovnú schopnosť.

Liečisanachrbticuaopúchajúmunohy.Odrozvodusamupodstatnejšiezhoršilzdravotnýstav.Dovtedy
mal zdravotné problémy, ale moc nie. Vtedy mal výdavky spojené s liečbou zdravotného stavu asi 100
EUR a po rozvode dáva na zdravotný stav asi 150 EUR.

Na otázku, čo spôsobilo rozvrat manželstva účastníkov konania, povinný z vyživovacej povinnosti

uviedol, že iba to, že manželka počula telefonát, o ktorom už hovoril a ona si to tak myslela, že hovorí, že
sa za ňu hanbí, ale to tak nebolo. Asi v roku 2021 alebo v roku 2022 manželka vymenila zámok na dome
D. J. F. XXX, kde býva doteraz. Nevie, prečo vymenila zámok. Zámok potom prevŕtal, zavolal policajtov.
Potom bývalá manželka druhý krát vymenila zámok. Telefonát, o ktorom hovoril, to bola jediná príčina
rozvratu manželstva.

Myslí si, že životná úroveň obidvoch manželov bola rovnaká, manželka si dovolila chodiť 3 x na aute
do Žiliny. Keď mal v trezore peniaze, tak nekontroloval manželku koľko si zobrala. Myslí si, že rozvod
mala manželka už naplánovaný. Keď manželka potrebovala, tak si peniaze zobrala. Zobrala si peniaze
buď z trezoru alebo jej peniaze dal alebo išla do banky na účet. Zobrala si peniaze z účtu na občiansky

preukaz. Keď potrebovala manželka viacej peňazí, v banke jej dali len 5.000 EUR, išla do druhej banky.
Nestaral sa, kde tieto peniaze dala.V bezpodielovom spoluvlastníctve majú desiatky nehnuteľností. Vyjadrili sa k tomu písomne. Vyjadrili sa
aj k majetku, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve, tak isto aj majetok v podielovom spoluvlastníctve.

Má vyštudované stredné odborné učilište s maturitou murár, obkladač. Chvíľu túto prácu robil a prax má
v stavebnej činnosti (lešenie), čomu sa venuje aj obchodná spoločnosť B., s.r.o.

V spoločnej domácnosti ešte žili v roku 2021. Vtedy bol v práci a keď prišiel z práce, manželka už doma
nebola. Keď sa jej pýtal, prečo odišla, povedala mu, že kvôli tomu telefonátu, o ktorom už rozprával.

Potom mu povedala, že už mu nebude ani variť, ani prať, nič.

Na otázku, či vie, z čoho manželka žila, keď odišla zo spoločnej domácnosti, bývalý manžel uviedol, že
stále si brala peniaze z firmy B., s.r.o., kde pracovala. Mala zmluvu, robila tam účtovníčku. Nevedel to
presne povedať, ale za účtovníctvo jej bolo vyplácané 1.600 EUR mesačne. Asi minulý rok to zrušila,
pred rozvodom manželstva. Bývalá manželka zrušila túto zmluvu, na základe ktorej robila účtovníctvo

pre obchodnú spoločnosť B., s.r.o. a potom to robila dcéra. Potom išli peniaze na účet dcéry a čo s nimi
robili, to nevie. Keď odišla bývalá manželka zo spoločnej domácnosti, okrem toho čo mala príjem zo
zmluvy pre firmu B., s.r.o., dával jej peniaze do ruky každý mesiac 500-600 EUR. Keď videl v schránke
nejaké šeky, ktoré prišli na meno bývalej manželky alebo aj dcéry, tak to zaplatil. Keď bývalá manželka
odišla zo spoločnej domácnosti, už k trezoru prístup nemala, ani účtu, ešte chvíľku mala prístup k účtu

a potom to zablokoval. Bolo to asi v roku 2022. Keď už spolu nebývali, stále sa staral o dom, ktorý
je spoločný, zabezpečuje kosenie, aj tú časť, ktorú by si mala pokosiť bývalá manželka. V roku 2022
odstránil aj osy, v roku 2022 zrekonštruoval tú časť domu, kde teraz býva bývalá manželka. Bývalá
manželka mu zobrala z jeho časti domu sedačku, aj kreslo, asi v roku 2022. Bazén spravil aj svojej
dcére. Bývalá manželka mu povedala, že sa na neho „vyserie“, aj na jeho penis, že mu variť nebude -

bolo to v roku 2022, a aby si našiel nejakú babu, že ona mu už nič robiť nebude. Bývalá manželka aj
deti mali všetko pri ňom. Všetky tri deti dostali auto. Nevie o tom, že by mala manželka mimomanželské
známosti. Možno, že keď masírovala áno. Je tvrdohlavá, v minulosti manželke kúpil na narodeniny 73
ruží a ešte mu nadala. V čase, keď bývalá manželka odišla zo spoločnej domácnosti, mimomanželskú
známosť nemal.

Na otázku, ako si plnil vyživovaciu povinnosť voči manželke, bývalý manžel uviedol, že nakúpil potraviny,
manželka mu to vrátila nazad, kúpil mraziaky na mäso a ešte dával manželke do ruky peniaze - 200,
300, 400 EUR. Kúpil jej kvety do záhrady, nemusela sa o nič starať.

Po pol roku od odchodu bývalej manželky zo spoločnej domácnosti, jej prístup k svojmu účtu zablokoval.
Dovtedy si z účtu vyberala, viackrát ale nevie koľko peňazí.

Jeho práca nie je ľahká. Musí vybavovať ľudí, kontrolovať, teraz prišiel z Maďarska, zajtra ide do
Maďarska. Tam robia a teraz sa zúčastňujú výberového konania.

Keď bol doma, čo povedala bývalá manželka, to všetko spravil. Umýval riad, varil, umýval to, čo sa
manželka bála, že sama spadne. Vozil deti, keď boli malé na futbal, basketbal. Keď nemohol ísť, tak dal
svoje auto a požiadal niekoho iného, aby ich tam doviezol. Financoval oblečenie, obuv a ošatenie detí.
Chov holubov skončil asi pred tromi rokmi. Futbal nesponzoroval, ale kupoval im oblečenie, dresy, kde

boli aj jeho deti, lopty a podobne. Inak nefinancoval tieto záujmy. Bolo to ešte pred rozvodom. 80-ročná
žena - teda matka bývalej manželky nemôže prispievať bývalej manželke 300 EUR. Keď ešte spolu
bývali, tak bývalá manželka svojej matke robila nákupy potravín a dávala jej aj zeleninu, čo doniesol.

Bývalá manželka nepracovala, lebo jej to vyhovovalo.

Jeho príjmy pochádzajú iba z firmy B., s.r.o.

Na otázku, kde bola vyplácaná suma 1.600 EUR, ktorá mala patriť jeho manželke na základe zmluvy,
keď robila účtovníctvo, bývalý manžel uviedol, že na jeho účet, lebo bývala manželka účet nemala a keď

manželka potrebovala, tak si z jeho účtu vybrala koľko chcela. Nebolo to limitované 1.600 EUR, brala
5.000 aj 10.000 EUR. Keď bol doma, dal peniaze z účtu do trezoru aj 50.000 EUR a manželku nikdy
nekontroloval.Keďzrušilprístupbývalejmanželkyksvojmuúčtu,sem-tamjejdávaldorukyatých1.600EUR, dával jej postupne peniaze, nie všetky naraz. Dal jej za mesiac postupne 1.600 EUR a možno aj
viac. Nemôže to preukázať. Nepamätá si, že by niekto pri tom bol.

Za sumu 150 000 EUR, ktoré dostal v októbri 2022 postavil hangár, so súhlasom manželky. K použitiu
sumy 400 000 EUR v septembri 2023 sa vyjadriť nevedel.

Keď manželka odišla zo spoločnej domácnosti v novembri 2021 tak si začal hľadať iné dievča, lebo mu
manželka nevarila, neprala, nič. Potom si našiel, aj to manželke povedal, dievča asi v marci 2023. Tento

vzťah pokračuje. Manželka sa starala o deti, keď bol on v práci.

Elektriku a plyn platil ešte tri alebo štyri mesiace potom ako odišla navrhovateľka, našiel v schránke listy,
kde bolo potrebné zaplatiť elektriku a plyn na súp. č. XXX, tak to zaplatil.

Ešte pred rozvodom manželstva platil výživné na maloletého E. aj viac ako 300 EUR, dal E. 800 EUR

do ruky na vodičský preukaz. Čo sa týka pána K., tak ten navrhovateľke dlhé roky posiela peniaze
v splátkach 300 EUR v súvislosti s tým, že mu požičal peniaze, presne si nepamätal koľko mu požičal
peňazí.Bývalamanželkabyvedela,čiužjetátopôžičkasplatená.Deti,ktorébolivypočutéakosvedkovia
na pojednávaní, ho očiernili, nehovorili pravdu, všetko čo chceli, tak mali. G. kúpil motorové vozidlo, aj
dcére.

K výpisu z osobného účtu povinný uviedol, že na osobný účet mu chodí výplata z firny B., s. r. o., kde
je zamestnaný, iné platby mu tam nechodia.

Na otázku, prečo z výpisu z účtu vyplývajú podstatne vyššie výdavky, ako má príjmy, uviedol, že nevie,

či mu bol v minulosti vyplatený podiel na zisku z firmy B., s.r.o. Výdavky hradil z firmy, z podielu.

Na otázku, na čo použil povinný peniaze, ktoré vyplývajú z výpisu z účtu, povinný uviedol, že si
nepamätá, investoval do chalupy, do jednej, do druhej, do tretej, do poistky.

Naotázku,ženiektorémesiaceprichádzalopovinnémunaúčetviacako2000EURanapríkladvmesiaci
august 2022 aj suma 1 600 EUR, v mesiaci september 2022 taktiež aj suma 1 600 EUR, povinný uviedol,
ženevie,čosútozasumy1600EUR.Nevedelsavyjadriťaniksume,pripísanejnajehoúčet-44125,94
EUR. Výber v hotovosti dňa 29. 3. 2023 - suma 100 000 EUR - ide o finančné prostriedky, ktoré použil
na prerábanie chaty a rodičovského domu, viac sa k sume vyjadriť nevedel.

V BSM sú podľa neho nehnuteľnosti, aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti B., s. r. o., motorové
vozidlá, zostatky na účtoch, predmetom sú aj podiely na zisku obchodnej spoločnosti B. s.r.o., čo súvisí
so zostatkami na účtoch.

10. Svedok E. B. (syn účastníkov konania) vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že stojí za mamou,
vzhľadom k tomu, ako sa k nim otec správal - k deťom aj k mame. Otec ich psychicky tyranizoval, všetko
robili, aby bolo jemu dobre, ale aj tak sa mu nepáčilo. Týral ich odvtedy ako si pamätá. Psychicky týral
matku aj deti Boli prinútení, aj matka, odísť zo spoločnej domácnosti, bolo to možno v roku 2019, presne
si to nepamätá. Vtedy sa mama pohádala s otcom, bola len slovná hádka. Nedalo sa to s ním vydržať

a odišli do druhého domu, ktorý je postavený vedľa rodinného domu, kde otec doteraz býva. Najskôr
odišli, ale do domu, kde býva sestra, tá býva o dve ulice so svojím partnerom. Boli tam u nej asi týždeň
- dva a potom sa presťahovali naspäť k otcovi do toho domu, kde on býva. Nevedel presne, koľko bývali
v dome, kde býva otec a potom sa presťahovali do druhého domu, ktorý je na jednom pozemku. Tento
dom patrí mame. Bývam tam on, brat G. a mama. Sestra býva so svojím priateľom v rodinnom dome

o dve ulice ďalej.

Otec sa o nich v podstate nikdy nezaujímal. Starala sa o nich prevažne mama. Otec sa staral o svoje
záujmy ako boli holuby, sponzoroval futbal. Chodieval do práce od pondelka do štvrtka a potom prišiel
na víkend, piatok, sobota, nedeľa, ale stávalo sa, že v pondelok išiel do práce a aj v ten deň večer sa

vrátil. Otec podnikal vo firme. Veci nich, ako deti - oblečenie, strava a podobne zabezpečovala matka.

Matka vykonávala živnosť ako masérka. Bola v práci možno každý druhý – tretí deň. Finančne ich
zabezpečoval otec (finančne zabezpečoval chod domácnosti), ale keď mama niečo potrebovala kúpiť,pre seba alebo pre deti, tak otec s tým musel súhlasiť, aby vybrala peniaze z účtu. Po finančnej stránke
mali všetko, čo potrebovali. Mama záujmy nemala a venovala sa iba rodine. Nestaral sa o to, ani nevie,
ako otec dával peniaze mame. Nebol pri tom, že by matka požadovala peniaze od otca. O domácnosť

sa starala úplne matka. Otec v domácnosti nepomáhal. Na začiatku, keď bol malý, chodievali aj na
dovolenky, naposledy boli na dovolenke ako rodina, keď mal 10 rokov, ale presne to uviesť nevedel.
Nevie sa vyjadriť k tomu, aký mal otec príjem v roku 2022 až doteraz a ani mama aké mala príjmy.

V súčasnosti študuje na gymnáziu v L.. Otec má určené výživné 500 EUR mesačne. Tieto peniaze

zasiela matke a matka mu dá peniaze, keď potrebuje 100 – 150 EUR a zabezpečuje mu stravu, pranie
a všetky veci ktoré potrebuje. Otec, okrem výživného, ktoré posiela matke, nič iné neposkytuje. Ani veci
mu nekupuje. Nie je s ním vôbec v kontakte asi 4 mesiace. V priebehu dvoch troch rokov, sa stretol
s otcom párkrát. V priebehu tých dvoch - troch rokov, naposledy mu dal peniaze 3 – 4 krát a dal mu asi
100 – 150 až 200 EUR. Veci mu neposkytoval.

Vnímal manželstvo rodičov. Nikdy nebolo toto manželstvo ideálne. Dochádzalo k hádkam medzi rodičmi,
iba slovným. Otec si vždy našiel nejakú zámienku, aby vyvolal konflikt. Konflikty vyvolával otec. Matka
nikdy nevyvolala konflikt. Myslí si, že dôvodom rozvratu manželstva bolo správanie otca. Celý život
počúvali hádky, ako nič nevedia ako deti, tak aj mama. Museli robiť to, čo on povedal a keď to urobili,
tak sa mu to nepáčilo. Vie o tom, že otec mal priateľku, bolo ich viac. Matka sa potom o tom neskôr

dozvedela. Nevie o tom, že by mala mama priateľa. Keď spolu žili v spoločnej domácnosti, nemá
vedomosť o tom, že by mal otec priateľku.

K otcovi nič necíti, nemá ho rád. Nesnaží sa s ním skontaktovať. Ani zo strany otca nejaký väčší záujem
nebol. Aj keby sa chcel skontaktovať, tak by to neprijal.

Otec s chovom holubov skončil asi minulý rok. Auto mu otec nekúpil, ani nič hodnotnejšie. Ako
pomocníkov, pri chove holubov, mal svoje deti.

Otec sa o dom nestaral, všetko robili deti a otec ich „buzeroval“.

Matka od účtu otca nemala kartu.

Odkedy spolu s otcom nebývajú, všetko si zabezpečujú sami a keď spolu bývali v spoločnej domácnosti,
tak to zabezpečoval otec.

Otec sponzoroval futbal tak, že kupoval dresy, chcel postaviť šatne, postavil tribúnu.

11. Svedok G. B. (syn účastníkov konania) vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že nikdy nemal dobrý
vzťah s otcom. Vždy ich bral ako chlapov vo svojej robote, akoby ich terorizoval a ponižoval, vulgárne

nadával, keď nebolo niečo podľa jeho predstáv, tak bol oheň na streche. Všetko zle. Mama, keď sa ich
niekedy zastala, tak bola aj ona za zlú.

V súčasnosti býva s mamou v rodinnom dome. Býva tam aj brat E.. Sestra je osamostatnená, býva
v rodinnom dome s priateľom.

Je zamestnaný v pracovnom pomere. Mame finančne pomáha. Niekedy urobí väčší nákup do
domácnosti, napríklad hygienické potreby, stravu alebo podobne. Takýto väčší nákup urobí 3 – 4 krát do
mesiaca. Pomáha finančne aj pri oprave auta. V súvislosti s bývaním, zaplatí vodu, plyn, kúrenie každý
druhý až tretí mesiac. Matke dáva 100 – 200 EUR na bývanie. Matka má stále jeho kreditnú kartu a keď

on niečo potrebuje zaplatiť, tak platí telefónom. Iné veci v domácnosti nehradí.

Na otázku, kto sa staral o domácnosť, pokiaľ ešte bývali v spoločnej domácnosti, svedok uviedol, že
o domácnosť sa starala len mama. Počul, že tu na súde hovoril otec, že okná umýval a takéto veci.
V živote s ničím takýmto nepomáhal. Povedala mu to mama, čo otec vypovedal na súde.

Na otázku, čo robil otec v domácnosti, svedok uviedol, že sa venoval holubom, to bol jeho koníček. Do
práce odchádzal v pondelok ráno a vracal sa vo štvrtok. Keď prišiel z práce tak sa zatvoril do holubníka,
to bolo jeho. Všade chodila mama s nimi k lekárom. V dome upratovala matka, pomáhala aj sestra, ajoni jej pomáhali. Otec sa nikdy nezapojil do upratovania. Veci potrebné pre domácnosť zabezpečovala
mama. Finančne to bolo tak, keď bolo treba niečo zaplatiť, tak otec poslal mamu do mesta, aby išla
vytiahnuť hotovosť z banky a potom celý chod domácnosti platila mama z tých peňazí, ktoré vybrala

z ocovho účtu.

Na otázku, ako svedok hodnotil manželské spolužitie rodičov, osobitne aj ku koncu manželského
spolužitia, ako situáciu vnímal, svedok uviedol, že bolo to tak, že všetko muselo byť podľa predstáv
otca. V pondelok si mama musela oddýchnuť po celom víkende, keď bola rada, že konečne otec

vypadol z domu. V stredu večer už bola nervózna lebo vedela, že otec štvrtok príde. Podľa jeho
názoru, manželstvo nebolo dobré. Mama sa ho snažila viackrát nejako zachrániť. Snažila sa otcovi
vždy dohovoriť, ale to s ním bolo zbytočné. Pamätá si na obdobie, ako odišiel zo spoločnej domácnosti.
Odišli zo spoločnej domácnosti on, brat a mama. Bolo to „koronové obdobie“ asi v roku 2021. Hlavným
dôvodom bolo to, že otcovi sa zapálili lýtka a začal behať za inými priateľkami. Mama povedala otcovi,
že nech jej dá pokoj a nech si nájde druhú ženu, ktorej bude terorizovať život. Otec si našiel inú ženu.

Bolo týchto žien viac. Otec si našiel inú ženu, ešte keď bývali v spoločnej domácnosti. Nechceli už
s bratom pomáhať otcovi s holubmi, tak mu povedali, že mu odmietajú pomáhať. Potom prestali úplne
komunikovať a následne odišli do druhého domu. Išli bývať do susedného domu, ten patrí mame.
Doteraz tam bývajú.

Otecmuneposkytolfinančnéprostriedkyaninedalinéveci.Nekomunikujesním,anisasnímnestretáva.
Nechce a nemá vôbec záujem a ani on nemá záujem sa stretávať s ním.

Na otázku, ako to bolo s financiami v ich rodine pokiaľ ešte bývali v spoločnej domácnosti a potom keď
už nebývali v spoločnej domácnosti, keď sa potrebovalo niečo kúpiť alebo zabezpečiť, svedok uviedol,

že v dome boli peniaze v takom boxe. To boli peniaze vytiahnuté z účtu otca, z tých sa financovali
potreby v celej domácnosti. Matka mala tiež príjem. Masírovala ľudí, bolo to asi pred 10 rokmi. Presne
to uviesť nevedel, možno to robila 7 – 8 rokov. Mala z toho príjem pár stoviek, 200 -300 EUR. Potom
musela s tým prestať kvôli zdravotným dôvodom.

Na otázku, ako im otec nadával, svedok uviedol, že súviselo to s holubmi a boli to vulgarizmy. Hovoril,
že im ruky poláme. Boli to len slovné urážky. Povedal im napríklad, že ich z postele prevráti, keď budú
dlhšiespaťcezvíkend.Vulgarizmyhovorilajmame,pretožemamasiichvždyzastala.Takétovulgarizmy
padali aj v roku 2021, keď mali odísť zo spoločnej domácnosti od otca, voči deťom aj matke.

Od roku 2021 sa otec o domácnosť nestaral (keď už nebývali v spoločnej domácnosti – poznámka súdu),
platil len výživné na brata 500 EUR. Matka mala prístup k otcovmu účtu do roku 2019 alebo 2020. Presne
si to už nepamätal, matka prestala mať prístup k účtu otca asi v roku 2020. Otec zrušil možnosť matke,
aby si vyberala z jeho účtu peniaze, ale matka vždy vyberala z účtu peniaze až po povolení otca. Vždy
jej určil aj sumu, ktorú môže vybrať.

V roku 2023 otec v spoločnom dome nič nestaval, nekonštruoval, na dvore sa v tomto období nič
nekonalo.

K osobným pomerom svedok uviedol, že je živnostník. V roku 2021 bol jeho čistý mesačný príjem

z podnikateľskej činnosti. Keď pracoval v zahraničí, zarobil 3 000 až 4 000 EUR. V zahraničí bol do
septembra 2023 a takýto príjem mal plus mínus až do septembra 2023. Od októbra 2023 pracuje
na Slovensku, tu má príjem 2 200 alebo 2 300 EUR. Na bývanie sa snaží matke dať 100 až 200
EUR mesačne. Matka platí jeho kreditnou kartou, to sú bežné nákupy, kupuje tak potraviny, na chod
domácnosti, nič zbytočne navyše.

Z otcovho účtu matka vyberala peniaze na základe splnomocnenia. Peniaze matka vybrala, dali sa
doma do boxu a z týchto peňazí mama platila domácnosť a otec platil futbalistov, holuby a koníčky
jeho. Otec mal fázy v živote, keď boli malí, tak veľa času s ním presedávali v krčme. To bol vtedy jeho
koníček, potom prešiel na holuby, to bolo vo veľkom, pomáhali mu aj s bratom. Potom prešiel na futbal

popri holuboch. Do zväzu holubiarov kúpil holubiarske auto, tak tam tie peniaze išli. Iné koníčky nemal.
S chovom holubov skončil v decembri 2022 alebo v januári 2023 v zimnom období. O holuby sa staral
s bratom a otec platil jedného pána, ktorý sa staral o holuby, keď otec bol v práci. Staral sa o holubov
ten pán od pondelka do piatku. Nevie, aké financie dával otec tomuto pánovi.K svojim záľubám svedok uviedol, že hral futbal v klube. S bratom hrávali v klube dorastencov a žiakov,
toto otec nesponzoroval, ale sponzoroval klub mužov. Kúpil klubu mužov dresy, teplákové súpravy, lopty,

tribúnu dal postaviť, hráčov platil. Nevie, koľko to bolo financií, ale ich s bratom a ich klub nesponzoroval.

Raz mu otec kúpil auto, bolo to v roku 2019, rok výroby 2006. Auto nabúral a otec ho potom predal.

Chodievali s otcom na dovolenky, keď boli malí - celá rodina. Na spoločnej dovolenke boli vtedy, keď

chodil na základnú školu. Potom už nechodili na dovolenky, možno by s ním ani na tej dovolenke
nevydržali. Dovolenky financoval otec.

Na otázku, či vie, že by matka vykonávala nejakú činnosť vo firme B., s.r.o., svedok uviedol, že robila
administratívne práce. Skončila cez „koronu“ alebo pred „koronou“, presne si to už nepamätal. To, čo
matka zarobila si bral otec, to mu povedala mama. Otca sa na to nepýtal.

Matka mala aj príjem z prenájmu. Do roku 2019 prenajímali dom, v ktorom teraz žijú. Nevie koľko mala
matka príjem z prenájmu tohto domu. Matka prenajímala tento dom turistom. To je dom súpisné číslo
XXX.

Keď sa otec vrátil z práce od štvrtka do nedele, tak sa zatvoril sa do holubníka, trávil tam celé dni.
Pamätá si to už od obdobia, keď mal 6 rokov. Buď bol zavretý v krčme alebo v holubníku. Keď bolo niečo
treba urobiť v dome, otec prenajal firmu, otec nerobil nič, on mal dve ľavé ruky. Radšej zaplatil nejakým
odborníkom, než by mal niečo robiť. S bratom kosievali trávu okolo nehnuteľností a na dvore.

K otcovi cíti odpor. Nesnaží sa a ani neplánuje sa s ním stretnúť.

12. Svedkyňa I. B. (dcéra účastníkov konania) vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že čítala zápisnicu,
ktorú jej dala matka. Na základe toho by chcela povedať, že to čo uviedol otec nebola pravda. Jej daroval
motorové vozidlo, keď mala 18 rokov, ale nebolo to také auto ako on tvrdí. Bolo to staré auto, ojazdené,

už ho nemá. Predal ho otec. Nebola taktiež pravda, že by mali doma trezor. Nebola pravda, že by sa
nemohol dostať domov, keď prišiel z roboty, keď bol vymenený zámok. Mal milenky počas manželstva.

Od januára 2021 nebývala v spoločnej domácnosti s otcom, matkou ani s bratmi. Odsťahovala sa do
rodinného domu, ktorý mali rodičia. Tam býva s dcérou a s priateľom.

Otec mal milenky, ešte keď ešte všetci bývali v spoločnej domácnosti. Videla, že si na internete
objednáva otec všelijaké doplnky, tabletky na potenciu. V kufri vozil dva poháre na víno, ktoré boli
použité. Keď sa ho na to opýtala, tak vybuchol a nepriznal mimomanželský vzťah. V tom čase, keď ešte
spolu bývali, otca zo žiadnou inou ženou nevidela. Kupoval však dámske oblečenie inej veľkosti ako

mala mama, šperky a podobne. Keď sa už matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, otec už mal
priateľky. S mamou počula otca telefonovať. Bola na dvore aj s mamou, keď ho počuli telefonovať.
Rozprával sa s nejakou ženou. Na druhý deň otcovi vykričala, že počula jeho telefonát. Otec vybuchol
a arogantne odpovedal. Povedal, že za to že on niekoho má, môže mamina, lebo chudák zostal sám.

Vnímala to tak, keď spolu ešte spolu bývali, dlhé roky manželstvo nefungovalo. Otec holdoval alkoholu.
Museli mu dávať ako deti alkohol, keď mama išla preč z domu. Potom osem rokov otec nepil, mal holuby.
Keď synom nadával, tak sa ich matka zastala, tak už bol konflikt. Čo mal po ruke, to letelo. Odtrhol aj
dvere. To bolo druhé obdobie. Tretie obdobie to boli milenky. Matka sa vždy snažila, aby to bolo dobré
v rodine. Hovorila synom, aby išli pomôcť otcovi alebo keď bola hádka, tak ho upozorňovala, že môže

zostať sám. Bolo to tak, že viackrát odišla matka aj s bratmi od otca. U nej doma bola matka so E. 2x.
Potom sa vždy vrátila domov, lebo po pár dňoch otec prišiel a prosíkal, aby sa vrátili domov, že on už
taký nebude. V januári 2021 otec jej aj matke vulgárne nadal a vtedy sa zbalila a už sa viac nevrátila.
Vtedy odišla aj mama so E. do predného domu.

Na otázku, kto sa staral o domácnosť, keď ešte spolu boli v spoločnej domácnosti, svedkyňa uviedla, že
všetko bolo na mame. Otec zásadne matke nepomáhal so starostlivosťou o domácnosť. Nikdy neumýval
okná. Domácnosť financoval otec. Bolo to tak, že vždy v pondelok išiel do práce a štvrtok okolo obeda -
okolo 14.00 hod. prišiel domov. Keď prišiel domov, väčšinu času bol v holubníku. Z toho holubníka prišieldomov, osprchoval sa a išiel spať a komunikoval s nimi cez SMS - ky. Chcel, aby mu doniesli jedlo, pitie.
Matka platila ich potreby, kupovala, čo bolo potrebné do domácnosti. Bolo to tak, otec povedal matke,
aby išla vybrať peniaze z jeho účtu, bolo to väčšinou po 5 000 EUR. Otec si z týchto peňazí zobral 3 500

EUR a ostatné použila matka na domácnosť. Otec sa venoval futbalu a holubom. Sponzoroval futbal
a holubiarov.

Medzi rodičmi boli len slovné hádky, fyzicky nie. Otec robil psychický nátlak na matku. Otec je prchká
povaha, vždy nadával, hádzal veci o zem, vyhrážal sa, že niečo rozbije, podpáli auto. Používal

vulgarizmy.

Kúpil jej bazén. Dorobil sa v lete 2022. Stálo to približne 20 000 EUR. Je to bazén pri dome, v ktorom
býva. Bol to jeho sen, nie jej. Do bazénu nechodí plávať, lebo spolu nevychádzajú. Dom, v ktorom
svedkyňa býva, je v jej vlastníctve, daroval jej ho otec aj matka.

Keď matka potrebovala nejaké peniaze pre domácnosť, nemala ich vždy k dispozícii. Keď boli ako deti
malí, matka nepracovala. Potom začala masírovať (presný rok nevedela uviesť), ani nevedela, aký mala
z toho príjem.

Otec zabezpečoval len peniaze, o nič iné sa nezaujímal. Doma bola krabička a tam boli peniaze. Peniaze

si vyberal odtiaľ otec, keď potreboval a aj matka.

Otec skončil s chovom holubov v novembri 2022. Povedali jej to bratia a mama. Pri chove holubov
otcovi pomáhala tak, že robila mu na počítači tabuľky a rôzne papiere k tomu. Prikázal jej to. Aj niekedy
odmietla a potom bolo doma peklo.

Keď odišla zo spoločnej domácnosti, za otcom aj s vnučkou neprišla, pretože otec ju vyhodil z domu,
škaredo jej nadával. Už vtedy mala dcéru, ktorá mala tri mesiace, a keď vtedy otcovi nebolo ľúto, že ju
aj jej dcéru vyhadzuje z domu, tak nepotrebuje sa s ňou ani teraz stretávať.

O rodinné domy a záhradu, keď bol otec doma, on bol dozor a chalani museli pracovať. Niekedy pokosil
trávu aj on. Na opravu a také veci si zavolal chlapov, ktorí mu to robia doteraz. Nikdy nevidela otca, žeby
niečo opravil alebo namaľoval stenu a podobne.

Keď odišli od otca, objednával si jedlo z reštaurácie, chodieval sa niekam najesť, to už nevie.

O otcov zdravotný stav sa nezaujímala, vtedy nechodil po lekároch, to až teraz - zrazu.

Keď bola maličká, tak mama pracovala ako krajčírka a potom poskytovala masáže. Masáže poskytovala
v stredu, štvrtok, piatok, niekedy aj v sobotu, ale snažila sa, aby cez víkend, keď bol otec doma,

bola k dispozícií. Pracovala aj v hoteli a robila masáže, to záviselo aj od toho, koľko mal hotel hostí.
S masážami možno skončila v roku 2019, možno to robila 6 rokov. Nevie, aký mala z toho príjem.
Prenajímaliajdomsúpisnéč.XXX.Bolotodávno-pred„koronou“.Nevie,akýbolztohopríjem,väčšinou
tam chodili známi otca a bolo to tak 5 EUR na noc na osobu.

Mama vykonávala činnosť pre obchodnú spoločnosť B., s.r.o. Mala živnosť. Presne to nevie, ale myslí
si, že pred rozvodom túto činnosť už nevykonávala. Vykonávala administratívne práce.

Svedkyňa vykonávala činnosť pre obchodnú spoločnosť B., s.r.o. minulý rok od marca do septembra
2023. Robila administratívne práce a došlé faktúry. Bolo to za 1 600 EUR mesačne. Táto suma jej bola

poukazovaná na jej účet. Za firmu B., s.r.o. konal otcov švagor a brat. Nemali problém s tým, keď jej
1 600 EUR poukazovali na jej účet. Túto činnosť skončila, pretože nastúpila do pracovného pomeru.
Mama takúto činnosť vykonávala za sumu 1 600 EUR. Skončila však s touto činnosťou, lebo vždy chodili
peniaze na účet otcovi a on si ich míňal na vlastné potreby. Tieto finančné prostriedky mama k dispozícii
nemala. Chodili otcovi na účet. Na otázku, prečo matka nedala iný účet, aby jej chodili peniaze na tento

účet za to, čo robila pre firmu, svedkyňa uviedla, že asi pre pokoj v rodine.

Otca rada nemá. Je rada, že ho tak často nestretáva.Mama chodievala vyberať peniaze z účtu otca, keď jej on povedal. Tento prístup k otcovmu účtu už
netrvá. Už dlhšie pred rozvodom, otec matke zrušil prístup k tomuto účtu.

Naotázku,čiminulýrok(2023)bolirobenénejakéväčšieopravy,rekonštrukcienehnuteľností,akékoľvek
prerábky – opravy na nehnuteľnostiach, svedkyňa uviedla, že minulý rok dal otec opraviť zatekanie
v pivnici, to robili chlapi, ktorých si on zavolal. Nič iné sa na nehnuteľnostiach nerobilo, kde býva otec
a matka s bratmi. Veľa času trávi u mamy, majú spoločný dvor a teda vidí, či sa tam niečo vykonáva
alebo nie.

13. Súd na pojednávaní vykonal najmä nasledovné listinné dôkazy:

Z výpisu z OBCHODNÉHO REGISTRA mal súd preukázané, že povinný z vyživovacej povinnosti je
jedným z troch spoločníkov obchodnej spoločnosti B., s.r.o., so sídlom v Terchovej a jeden z troch
konateľov.

Z výpisu so ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA vyplýva, že povinný z vyživovacej povinnosti ukončil
živnostenskú činnosť k 30. 6. 2018.

Z účtovnej závierky obchodnej spoločnosti B., s.r.o. za rok 2022 okrem iného vyplýva, že výsledok

hospodárenia za rok 2022 bol 1 373 680 EUR a za predchádzajúce účtovné obdobie 407 421 EUR.

Z lustrácie v SOCIÁLNEJ POISŤOVNI mal súd preukázané, že navrhovateľka bola samostatne
zárobkovo činnou osobou od 1. 7. 2014 a od 17. 10. 2022 je zamestnaná v obchodnej spoločnosti
OMNITRADE, a.s., so sídlom v Bratislave.

Z výpisu zo ŽIVNOSTENSKÉHO REGISTRA mal súd preukázané, že navrhovateľka má pozastavenú
živnosť od 16. 10. 2022 do 31. 10. 2028.

Zo správy zo SOCIÁLNEJ POISŤOVNE mal súd preukázané, že povinný z vyživovacej povinnosti

nepoberal v rozhodnom období žiadne dávky, navrhovateľka v auguste 2022 sumu 201,10 EUR,
septembri 2022 sumu 296,20 EUR a v októbri 2022 v sume 148,10 EUR.

Zo správ ÚPSVaR Žilina vyplýva, že matka poberala prídavok na dieťa v roku 2022, v roku 2023 (60
EUR).

Zo správy OR PZ v ŽILINE, ODI v Žiline mal súd preukázané, že povinný z vyživovacej povinnosti vlastní
5 motorových vozidiel (v premávke) a navrhovateľka jedno motorové vozidlo.

Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2021 (ako fyzickej) osoby vyplýva, že jej príjmy predstavovali

sumu 17 600 EUR a výdavky 13 438,70 EUR – základ dane 4 161,30 EUR.

Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2022 (ak fyzickej) osoby vyplýva, že jej príjmy predstavovali
sumu 15 700 EUR a výdavky 11 323,79 EUR – základ dane 4 376,21 EUR.

Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky vyplýva, že jej priemerný čistý príjem za obdobie od októbra
2022 do júla 2023 bol cca 577,63 EUR mesačne.

Zo správy od zamestnávateľa povinného z vyživovacej povinnosti (z pracovného pomeru v obchodnej
spoločnosti B., s.r.o.) vyplýva, že jeho priemerný čistý príjem za obdobie od september 2002 do august

2023 bol 2 185,16 EUR.

Dňa 12. 10. 2022 bol povinnému z vyživovacej povinnosti vyplatený podiel na zisku za rok 2019 v sume
150 000 EUR netto.

Z listov vlastníctva zaslaných súdu Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, sa súd oboznámil
s nehnuteľnosťami, ktoré vlastnia účastníci konania vo výlučnom, podielovom a bezpodielovom
spoluvlastníctve – osobitne rekreačná chata, ktorú vlastní povinný z vyživovacej povinnosti (č. l. 143a),rodinný dom s. č. XXXX v BSM, v ktorom býva povinný z vyživovacej povinnosti (č. l. 140), rodinný dom
s. č. XXX, v ktorom býva navrhovateľka a je v jej výlučnom vlastníctve (č. l. 198).

Z výplatnej pásky a zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky za mesiac august 2023 (č. l. 222, č. l.
231), mal súd preukázané, že jej čistá mzda predstavovala sumu 824 EUR.

Zo správy od obchodnej spoločnosti B., s.r.o. mal súd preukázané, že povinnému z vyživovacej
povinnosti (po rozvode manželstva) bol vyplatený podiel na zisku v sume 400 000 EUR (č. l. 235).

Súd sa oboznámil s objednávkou firmy B., s.r.o. (č. l. 239), na základe ktorej, si firma objednávala
inventarizačné a archivačné práce od navrhovateľky (č. l. 239) a s ukončením spolupráce navrhovateľky
s obchodnou spoločnosťou B., s.r.o. zo dňa 12. 10. 2022 od 15. 10. 2022, z dôvodu, že navrhovateľka z
vykonávanej činnosti nemala finančné prostriedky (ani sčasti), pretože boli vyplácané na účet manžela
G.B.(č.l.240).Navrhovateľkavpísomnomukončeníčinnostiďalejuviedla,žekeďžepotrebujepeňažné

prostriedky pre život, je nútená sa zamestnať u inej osoby.

Súd sa oboznámil s lekárskymi správami o zdravotnom stave účastníkov konania.

Súd sa dôsledne oboznámil s výpismi z účtov účastníkov konania.

Vo výpisoch z účtu povinného z vyživovacej povinnosti za obdobie od 1. 7. 2022 do 31. 8. 2024 (č. l.
284 až 306) sa súd zameral najmä na príjmy povinného z vyživovacej povinnosti od septembra 2022
do augusta 2023.

Po oboznámení sa s obsahom výpisov z účtu povinného z vyživovacej povinnosti súd konštatoval,
že jeho výdavky sú podstatne vyššie ako príjmy. Táto skutočnosť však vyplýva z toho, že povinný
z vyživovacej povinnosti mal väčší zostatok finančných prostriedkov na účte za predchádzajúce obdobie
a táto skutočnosť môže byť významná v konaní o návrhu na vysporiadanie BSM bývalých manželov.

Súd preto, rovnako ako aj u navrhovateľky, vychádzal len z príjmov účastníkov konania v rozhodnom
období (od septembra 2022 do augusta 2023).

U povinného súd zobral do úvahy príjem z pracovného pomeru vo firme B., s.r.o., v mesiaci september,
október 2022 (č. l. 284 až 302) + každú sumu 1 600 EUR za tieto dva mesiace, v mesiaci marec 2023

osobitne sumu 44 125,40 EUR (dôvod tejto sumy pripísanej na účet povinný nevysvetlil).

Z odpovede SLOVENSKEJ SPORITEĽNE, a.s. (č. l. 306) vyplýva, že povinný z vyživovacej povinnosti
mal ku dňu 1. 7. 2022 zostatok na účte 754 655,62 EUR a ku dňu 31. 8. 2023 sumu 432 534,93 EUR.

U navrhovateľky skúmal súd výpisy z účtu od septembra 2022 do augusta 2023 (č. l. 346 až 399).
Predovšetkým súd zobral do úvahy jej príjem z pracovného pomeru, daňový bonus v sume 147,73 EUR.
Prídavky na dieťa do príjmu matky súd nezarátal. Ide o štátnu sociálnu dávku pre maloleté dieťa. Taktiež
nezarátaldopríjmumatkyvýživnépremaloletédieťa-jeurčenénauspokojovanieodôvodnenýchpotrieb
dieťaťa. Považoval ho za výdavok povinného. Niektoré príjmy navrhovateľka vysvetlila (sumy od detí,

vrátenie tovaru v súvislosti s internetovými objednávkami).

Súd sa taktiež oboznámil s listinami, ktoré predložili účastníci konania na preukázanie tvrdených
výdavkov (niektorých), osobitne o platbe dane z nehnuteľnosti, poplatku za komunálny odpad, daň za
psa, výdavky na bývanie (energie, voda).

Z vyjadrenia obchodnej spoločnosti B., s.r.o. z č. l. 414 až 416 vyplýva, že navrhovateľka vykonávala
práce pre túto firmu na základe objednávok. Ukončenie spolupráce iniciovala navrhovateľka. Dňa 12.
10. 2022 bol G. B. vyplatený podiel na zisku 150 000 EUR a dňa 12. 9. 2023 v sume 400 000 EUR.

Zo správy OR PZ v ŽILINA, OO PZ v Terchovej (č. l. 477) vyplývajú okolnosti výmeny zámku na rodinnom
dome v Terchovej, š. č. 111.Z výsledku lustrácie v Slovenskej sporiteľni, a.s. mal súd preukázané, že navrhovateľke bolo zrušené
dispozičné oprávnenie k účtu povinného z vyživovacej povinnosti k 28. 3. 2023 a posledný výber
navrhovateľkou bol uskutočnený dňa 7. 2. 2022 v sume 5 000 EUR (č. l. 500).

Z lekárskej správy zo dňa 5. 8. 2024 sa súd oboznámil s liekmi, ktoré povinný z vyživovacej povinnosti
aktuálne užíva, resp. má lekármi odporúčané užívať.

Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 21P 69/2023 mal súd preukázané, že navrhovateľka podala

dňa 3. 4. 2023 návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode manželstva. V odôvodnení návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka uviedla, že bola na
domácnosť a tri maloleté deti v zásade sama. Manžel sa počas celého obdobia venoval svojim záľubám
- holubiari, futbal a práca. Nevyhýbal sa alkoholu. Situácia sa zhoršila výraznejšie v roku v roku 2019,
kedy navrhovateľka podporila deti v ich nezáujme pracovať s holubmi. Manželka pociťovala zo strany
manžela neúctu, nerešpektovanie a neprejavovanie žiadnych pocitov náklonnosti. Nežijú v spoločnej

domácnosti od jesene 2021 s tým, že manžel mal nový vzťah.
Z manželstva pochádzajú tri deti: plnoletý G. B., plnoletá I. B. a vtedy maloletý E. B..
Priemerné mesačné výdavky na maloletého E. vyčíslila na sumu cca 500 EUR a svoje osobné výdavky
na sumu 725 EUR (elektrika a plyn 200 EUR, TV, rozhlas, internet 25 EUR, vodné a stočné 40 EUR,
poplatok za odvoz komunálneho odpadu 60 EUR, internet a telefón 40 EUR, strava 150 EUR, oblečenie

a obuv 80 EUR, hygienické potreby a kozmetika 30 EUR, doprava 100 EUR, voľný čas 100 EUR).
V tom čase manželka pracovala v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti OMNITRADE, s čistým
mesačným príjmom cca 500 EUR, manžel bol zamestnaný v obchodnej spoločnosti B., s.r.o., so sídlom
v Terchovej, kde bol spoločníkom s podielom 30 % a konateľom. Príjem manžela nepoznala v tom čase.
V roku 2021 bol zostatok na účte manžela cca 900 000 EUR, sponzoroval futbal v D., zakúpil motorové

vozidlo pre holubiarov a vlastnil 4 motorové vozidlá.
Návrh na rozvod manželstva podal aj manžel dňa 3. 4. 2024 (pôvodná spisová značka 9P 72/2023).
V návrhu manžel uviedol, že počas manželského spolužitia sa začali medzi manželmi objavovať
názorové nezhody a nedorozumenia, ktoré pramenili najmä z rozdielnosti ich pováh a názorov na
spolužitie. Následne došlo k strate dôvery a sympatií, k strate vzájomnej náklonnosti a postupnému

citovému ochladeniu. Každý z manželov postupom času začal žiť svoj vlastný život. Obnovenie
manželského spolužitia sa zo strany manžela skončilo neúspešne. Už viac ako dva roky nevedú
spoločnú domácnosť. Práve vo vzťahu k maloletému dieťaťu je potrebné stresovú situáciu čo najskôr
vyriešiť. Toto konanie bolo súdom zastavené z dôvodu litispendencie.
Manžel, vo vyjadrení k návrhu manželky na rozvod manželstva okrem iného uviedol, že manželka

mala často problém s užívaním alkoholu. O holuby sa starala na to určená osoba. Manželka vymenila
v spoločnom rodinnom dome zámok, odmietla ho pustiť do domu, v dôsledku čoho bol nútený bývať
v domčeku, ktorý si prerobil z garáže.
K svojim mesačným výdavkom manžel - otec uviedol nasledovné skutočnosti:
Na stravu vynaloží cca 200 až 250 EUR, energie na domácnosť (plyn, elektrina – rodinný dom 220 EUR,

chata 190 EUR, vodné, stočné - dom 40 EUR, chata 40 EUR, poplatok za odpad - rodinný dom 60 EUR,
chata 60 EUR, internet, TV 25 EUR, mobil 50 EUR, hygiena, pranie 100 EUR, ošatenie 100 EUR, obuv
100 EUR, lieky vitamíny 50 EUR, výživné pre maloletého E. 300 EUR, doprava 200 EUR, voľný čas
200 EUR, daň zo spoločných nehnuteľností 472 EUR/rok (bod. 6 vyjadrenia, na ktorý odkázal právny
zástupca aj v konaní 9C 19/2023), príspevok rodičom bez uvedenia sumy a obdobia prispievania).

Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 25. 7. 2023, sp. zn. 21P 69/2023 bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletého E. sumou 500 EUR mesačne, od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
(rozsudok nadobudol právoplatnosť - výrok o rozvode manželstva dňa 4. 8. 2023). Príjem matky bol
v odôvodnení rozsudku ustálený na sumu 533,78 EUR a príjem otca na sumu 2 182,42 EUR. Súd

poukázal aj na to, že otcovi bol vyplatený podiel na zisku v roku 2022 v sume 150 000 EUR, a to za
rok 2019. Výdavky rodičov ani maloletého dieťaťa ustálené v odôvodnení rozsudku neboli (rodičovská
dohoda).
Zo spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 42 C 78/2023 mal súd preukázané, že navrhovateľka podala na
Okresný súd Žilina dňa 11. 10. 2023 žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

ktorého predmetom majú byť nehnuteľnosti, obchodný podiel vo výške 30 % v obchodnej spoločnosti
B., s.r.o., so sídlom v D., zostatok na účte žalobkyne, zostatok na účte žalovaného, osobné motorové
vozidlá, nákladné motorové vozidlá a aj vyplatené podiely na zisku obchodnej spoločnosti B., s.r.o.vyplatený v mesiaci október 2022 v sume 150 000 EUR a v sume 400 000 EUR v mesiaci september
2023. Vo veci nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku meritórne rozhodnuté.

14. Súd rozhodoval podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového konania (ďalej len CMP), na konanie vo veciach
výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd osoby
oprávnenej na výživné.

Podľa ustanovenia § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

Podľa ustanovenia § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú osoba
oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z.

v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom

sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná

úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa ustanovenia § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 2 Zákona o rodine, proti pohľadávkam na výživné je započítanie
vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je

možné.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 3 Zákona o rodine, v prípade omeškania povinného s plnením výživného
určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 Zákona o rodine, plnenie výživného povinným sa započítava najprv na
istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však

priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a
ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre
maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu
povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákona o rodine, toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi ich právnych zástupcov,
výsluchom svedkov a vykonaním listinných dôkazov.

16. Súd zameral dokazovanie na to, či sú splnené podmienky na priznanie manželského výživného
(najmä rozdielna životná úroveň manželov, súlad priznania výživného s dobrými mravmi, v konkrétnej

veci aj zánik manželstva, a ak by boli splnené podmienky na priznanie výživného navrhovateľke, jeho
výška).

17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový (skutočný stav veci, ku ktorému
sa čo najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie je ovládané

zásadouzisteniaskutočnéhostavuveciajezrejmé,žepodkladomrozhodnutiasúdubudesumárzistení,
ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14).

Manželia uzavreli manželstvo v roku 1995. Z manželstva pochádzajú tri deti, v čase vyhlásenia tohto

rozsudku už plnoleté. Jedno z detí – E. B. je nezaopatrené, býva s matkou v spoločnom dome, študuje
na strednej škole. Výživné matky nie je určené. Osobná starostlivosť o už plnoletého E. už nie je
daná, avšak matka mu zabezpečuje samozrejme bývanie, stravu a iné základné potreby. Otcovi, G. B.,
bolo pri rozvode manželstva určené výživné pre syna E. 500 EUR mesačne. Navrhovateľka aj povinný
z vyživovacej povinnosti (ďalej len povinný), majú teda len jednu vyživovaciu povinnosť.

Po narodení maloletých detí, matka zostala v domácnosti, starala sa v prevažnej miere o domácnosť
amaloletédeti.Tútoskutočnosťpotvrdilisvedkovia–detipochádzajúcezmanželstvaasčastiajpovinný,
ktorý uviedol, že pracoval prevažne od pondelka do štvrtka a zabezpečoval finančne rodinu. Povinný
mal svoje záľuby, predovšetkým chov holubov a futbal, ktorý aj sponzoroval. S domácnosťou manželke

nepomáhal. Keď sa manžel vrátil z práce domov (koncom týždňa), venoval sa najmä svojim záľubám.
Túto skutočnosť potvrdila nielen navrhovateľka, ale aj tri deti pochádzajúce z manželstva.

Manželka aj s dvomi synmi opustili spoločnú domácnosť koncom roka 2021. Prestali hospodáriť,
spoločne sa starať o domácnosť a dlhodobo nemajú spoločné záujmy.

Dlhodobú nefunkčnosť manželstva popísala navrhovateľka (správanie povinného k nej a deťom) a zlé
vzťahy potvrdili aj deti z manželstva, vo svedeckých výpovediach. Svedkovia uviedli, že otec ich
všetkých psychicky tyranizoval, preto boli nútení odísť zo spoločnej domácnosti. Nedalo sa s ním
vydržať. Svedkovia (deti pochádzajúce z manželstva) uviedli, že sa o nich otec nezaujímal, starala sa

o nich matka. Finančne ich zabezpečoval otec. Matka nemala záujmy, venovala sa len rodine. Otec
v domácnosti nepomáhal. Manželstvo rodičov nikdy nebolo ideálne. Otec vyvolával konflikty. Dôvodom
rozvratu manželstva bolo správanie otca. Otec mal počas trvania manželstva priateľky. Sponzoroval
futbal, kupoval dresy, postavil tribúnu (čo uviedol svedok E. B.). Obdobne sa vyjadroval aj svedok G. B.
uviedol, že ich ako deti otec terorizoval, ponižoval a vulgárne im nadával, keď nebolo niečo podľa jeho

predstáv. Otec matke v domácnosti vôbec nepomáhal. Venoval sa holubom, domov z práce odchádzal
v pondelok a vracal sa vo štvrtok. Po návrate domov sa zavrel do holubníka alebo išiel do krčmy. Keď
mal doma niečo urobiť, radšej niekoho za prácu zaplatil. Matka odišla zo spoločnej domácnosti aj preto,
lebo otcovi sa „zapálili lýtka“ a začal mať vzťah s inými ženami Žien si našiel viac. V roku 2023 otec ničpodstatné v spoločnom dome nestaval, nerekonštruoval. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa I. B..
Uviedla, že mal otec milenky, keď ešte všetci bývali v spoločnej domácnosti. Otec holdoval alkoholu. Až
teraz (zrazu), začal chodiť po lekároch.

Manžel skutočnosti uvedené svedkami poprel a jeho právny zástupca spochybnil hodnovernosť ich
výpovede. Podľa názoru súdu, je len prirodzené, že svedkovia majú k matke pozitívny vzťah.

Manžel – povinný z vyživovacej povinnosti pripustil, že podnikal a podniká v stavebných prácach, do

práce chodil väčšinou pondelok a vracal sa štvrtok - piatok. Keď bol doma, starali sa spolu o domácnosť.
Tak je to celý život, až doteraz. Keď bol v práci, starala sa o domácnosť a deti manželka. Sám uviedol,
že by zaplatil manželke výživné 200 – 300 EUR. Podľa názoru súdu si teda uvedomuje, že ich životná
úroveň nebola rovnaká.

Od rozvodu, sa mu mal podstatnejšie zhoršiť zdravotný stav. Táto skutočnosť nie je podstatná,

rozhodujúci je jeho zdravotný stav najmä v rozhodnej dobe. Invaliditu ani zníženú pracovnú schopnosť
nemá. Podľa neho rozvrat manželstva spôsobil telefonát, kedy manželka zle počula, že sa za ňu hanbí.
Podľa jeho názoru však ich životná úroveň bola rovnaká. Keď spolu bývali spoločnej domácnosti, ale
aj neskôr, zabezpečoval finančne rodinu on. V roku 2023 už manželke peniaze ani vecné plnenia
neposkytoval. V čase, keď spolu bývali v spoločnej domácnosti, mimomanželskú známosť nemal. Potom

si našiel dievča (ešte za trvania manželstva – poznámka súdu). Taktiež potvrdil, že peniaze, ktoré
zarobila manželka ako živnostníčka, išli na jeho účet, ale manželka si ich mohla vybrať. Manželka toto
tvrdenie poprela.

K niektorým príjmom, ktoré vyplývajú z osobného účtu povinného, sa vyjadriť nevedel - najmä k dvom

platbám po 1 600 EUR a k sume 44 125,40 EUR (okrem mzdy z pracovného pomeru).

Povinný má vyštudované stredné odborné učilište s maturitou – murár – obkladač. V súčasnosti má
prax v stavebnej činnosti. Nemá ľahkú prácu, musí vybavovať ľudí, kontrolovať, cestovať do zahraničia.
Potvrdil chov holubov v minulosti, kúpu oblečenia a dresov pre futbalistov.

Svedecké výpovede spochybnil povinný aj jeho právny zástupca. Napriek tomu, s poukazom na ich
spontánnosťapresvedčivosť,súdimuveril.Ichvýpovedebolikonzistentné,vzásadnýchveciachzhodné
a v súlade aj s inými vykonanými dôkazmi. Len so skutočnosti, že svedkovia nemajú k povinnému
dobrý vzťah a mohli sa oboznámiť z predchádzajúcimi výpoveďami účastníkov konania, nemožno

ich vyhodnotiť ako nepravdivé. Svedkovia naviac boli poučení aj o trestnoprávnych následkoch krivej
výpovede.

Nezhody medzi manželmi vyústili do podania návrhu na rozvod manželstva navrhovateľkou v roku 2023.
Nie je pravdou, že by navrhovateľka v návrhu neuviedla aj neveru manžela (uviedla, že manžel mal

nový vzťah). Aj manžel podal druhý návrh na rozvod manželstva. Konanie bolo zastavené z dôvodu
litispendencie. V tomto návrhu manžel neuviedol ako dôvod rozvratu manželstva problémy manželky
s alkoholom. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 25. 7. 2023, sp.
zn. 21P 69/2023. Nebol konštatovaný v tomto rozsudku dôvod rozvratu manželstva z dôvodu správania
manželky (výlučne alebo prevažne). Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 4. 8.

2023.

Skutočnosť, že povinný prevažne finančne zabezpečoval rodinu, nebola sporná, účastníci konania
asvedkoviapopísali,akonavrhovateľkazískavalafinančnéprostriedkyzúčtupovinného.Navrhovateľke
povinný zrušil dispozičné oprávnenie k svojmu účtu k 26. 3. 2023 a posledný výber navrhovateľka

realizovala 7. 2. 2022 v sume 5 000 EUR. Následne nebolo preukázané, že povinný manželke prispieval
finančnými prostriedkami alebo vecnými plneniami. Naposledy jej dal sumu v januári 2022 vo výške
10 000 EUR. Manžel to nepoprel. V roku 2023 jej už povinný nedával žiadne peniaze ani vecné plnenia.

Manželka, keď boli deti ešte malé, poskytovala im komplexnú starostlivosť (materská, rodičovská

dovolenka, opatrovanie starej matky) a z tohto dôvodu nepracovala. Starala sa nielen o maloleté deti, ale
aj o domácnosť (rodinný dom) a vytvárala manželovi podmienky, aby mohol pracovať. Opatrovateľský
príspevok poberala do roku 2021.Keď už maloleté deti nevyžadovali intenzívnu osobnú starostlivosť, absolvovala masérsky kurz, ktorého
mala príjem (200 až 500 EUR mesačne do roku 2020) a prenajímala aj nehnuteľnosť (za čo mala príjem
400–500EURmesačne).Peniazepoužilanajmäpresebaadeti.Tietozárobkovéčinnostiskončilivroku

2020, kvôli šíriacej sa viróze. Nepreukázalo sa, že by manželka svojvoľne a bezdôvodne nepracovala.
Starostlivosť o domácnosť (rodinný dom) a tri deti, je ešte náročnejšia, ako práca vykonávaná 8 hodín
od piatku do pondelka.

Mala ako živnostníčka uzavretú zmluvu s obchodnou spoločnosťou B., s.r.o., asi 8 rokov. Vykonávala

administratívne práce. Jej čistý príjem bol 1 600 EUR a vždy bol zaslaný na účet bývalého manžela.
Naposledy bola takáto suma vyplatená v októbri 2022. Bývalý manžel s týmito peniazmi hospodáril.
Bývalý manžel za celé obdobie musel vedieť, že tieto peniaze idú na jeho účet a nevykonal nápravu.
Manželka logicky a presvedčivo zdôvodnila, prečo nežiadala, aby peniaze boli zasielané na jej účet,
čo potvrdili aj deti pochádzajúce z manželstva. Keďže príjem z činnosti nemala, prestala ju vykonávať.
Práve preto pozastavila aj živnostenské oprávnenie, čo je logické, keď iné zákazky nemala.

Má vyštudované stredné odbornú učilište - krajčírka bez maturity, má prax v masírovaní a administratíve.

Manželka aj s dvomi synmi (dcéra už bola osamostatnená), opustili spoločnú domácnosť a nakoniec
sa nasťahovali do domu súpisné číslo XXX, ktorý je v blízkosti domu súpisné číslo 1403, kde doteraz

býva povinný sám. Povinný užíva celý dom, hoci patrí do BSM (nadužívanie celej nehnuteľnosti).
Spoločnú domácnosť opustila pre dlhodobé nezhody a značný psychický diskomfort. Je pravda, že
povinnému zamedzila prístup do domu (ktorý patrí do jej výlučného vlastníctva), kvôli neustálym hádkam
a konfliktom (vymenila zámok). Je to pochopiteľné.

Odnovembraroku2022sazamestnalavobchodnejfirmeOMNITRADE,s.r.o.,na6–hodinovýpracovný
úväzok ako chyžná. Podľa jej vyjadrenia, jej čistý mesačný príjem v roku 2023 bol cca 700 EUR netto
a v roku 2022 500 EUR netto.

Manželka ešte pred rozvodom manželstva podala dňa 19. 7. 2023 návrh na určenie manželského

výživného, a to z dôvodu nerovnakej životnej úrovne manželov, a to vo výške 1 000 EUR mesačne.
Podaním zo dňa 18. 3. 2024, manželka zmenila pôvodný návrh tak, že žiadala manželské výživné za
16 dní vo výške 8 774,20 EUR. Súd zmenu návrhu pripustil.

Je nesporné, že účastníci konania boli manželia od roku 1995 do roku 2023. Z manželstva pochádzajú

3 už plnoleté deti.

Rozhodujúci je príjem, majetkové pomery v rozhodnom období. Taktiež nie je podstatný príjem syna
navrhovateľky, keďže vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí
voči rodičom. Argument právneho zástupcu povinného preto v tejto súvislosti je irelevantný.

18. Súd nevykonal navrhovaný dôkaz právnym zástupcom povinného – ohliadku nehnuteľností
a následný znalecký posudok k ich hodnote, pretože:

- vykonanie takéhoto dôkazu by podstatne predĺžilo konanie,

- neprimerane by sa zvýšili náklady konania,
- nie je nevyhnutné na zistenie skutkového (skutočného) stavu veci v rozsahu, potrebnom na spravodlivé
a zákonné rozhodnutie,
- súd by týmito dôkazmi nahrádzal dokazovanie v konaní o žalobe o vysporiadaní BSM,
- povinný ani nedisponuje príslušnými listinami, preukazujúcimi jeho údajné výdavky s rekonštrukciami

(nepredložil ich).

Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky
navrhnuté dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou
účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia §

120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto
oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania (6 Cdo 327/2012).19.Vobdobí,zaktorénavrhovateľkažiadamanželskévýživné,spoluužnebývalivspoločnejdomácnosti
a s navrhovateľkou žil vtedy ešte maloletý syn E. B. a plnoletý syn G..

20. Súd ustálil dobu, za ktorú by bolo možné priznať manželské výživné od 19. 7. 2023 (kedy bol návrh
na súd podaný – č. l. 42, hoci odtlačok pečiatky na návrhu je zo dňa 20. 7. 2023), do 3. 8. 2023.

21. Deň 19. 7. 2023 je dňom začatia konania o určenie manželského výživného (bol podaný návrh na
súd). Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 4. 8. 2023, takže doba, za ktorú súd

posudzoval, či vznikla povinnému platiť výživné navrhovateľke, a ak áno, v akej výške, je vymedzená
dňom podania návrhu až dňom, ktorý predchádza dňu nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva, t. j. dňom 3. 8. 2023 – t. j. 16 dní.

22. Z uvedených vykonaných dôkazov mal súd teda preukázané že:

- účastníci konania boli manželia,
- mali vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá predchádza vyživovacej povinnosti detí voči rodičom,
- manželstvo bolo rozvedené, výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 4. 8. 2024,
- manželia v dobe, za ktorú navrhovateľka žiada manželské výživné - t. j od 19. 7. 2023 do 3. 7. 2023
(16 dní) nebývali v spoločnej domácnosti, teda súd nemohol prihliadnuť na to, kto sa v tomto období

staral o domácnosť.

23. Následne súd skúmal podľa § 75 Zákona o rodine (zameral dokazovanie), či:

- či si jeden z manželov vyživovaciu povinnosť voči druhému manželovi plnil/neplnil,

- životnú úroveň každého z manželov,
- príjmy a výdavky manželov,
- možnosti, schopnosti, majetkové pomery,
- prípadné vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu, prebratie neprimeraných majetkových rizík.

- prípadný rozpor priznania výživného s dobrými mravmi.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané (a nebolo to ani medzi účastníkmi sporné), že
povinný vlastní 30 % podiel v obchodnej spoločnosti B., s.r.o., V tejto spoločnosti je aj zamestnaný,
s čistým príjmom cca 2 200 EUR mesačne, v rozhodnom období – od mesiaca september 2022 do

augusta 2023.

25. Manželia vlastnia nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve, podielovom aj výlučnom
vlastníctve.

Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bude predmetom samostatného konania, vrátane
vyplateniapodielunazisku.Pretozvyplatenýchpodielovnaziskusúdnevychádzal,prizisťovaníživotnej
úrovne manželov, aby rovnaká skutočnosť, nebola zohľadnená v prospech, či neprospech účastníka
konania dvakrát.

Nebolo preukázané, že by ktorýkoľvek z účastníkov preberal na seba neprimerané majetkové riziká,
alebo sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
V tejto súvislosti poukazuje na predchádzajúce odôvodnenie tejto skutočnosti.

Príjem navrhovateľky nevylučuje možnosť priznania manželského výživného.

Navrhovateľka zrozumiteľne a logicky vysvetlila, prečo prestala vykonávať práce ako živnostníčka pre
firmu B., s.r.o. Odmena jej nebola vyplácaná na jej účet, ale účet bývalého manžela. Nebolo by preto
spravodlivé, za týchto okolností, kvalifikovať konanie navrhovateľky, ako vzdanie sa výhodnejšieho
zárobku.

V súčasnosti navrhovateľka pracuje v práci, ako jej to umožnil trh práce, pričom treba zohľadniť, že dlhú
dobu nepracovala, lebo sa starala o domácnosť a tri maloleté deti.Každý z bývalých manželov vlastní nehnuteľnosti aj hnuteľné veci tak, že obidvaja majú rodinné domy,
v ktorých bývajú a aj motorové vozidlá. Majetkové pomery účastníkov konania súd vyhodnotil ako nie
excesívne rozdielne. Ani jeden z manželov nie je invalidný alebo so zníženou pracovnou schopnosťou.

Rovnako ich schopnosti a možnosti sú v zásade rovnaké (vzdelanie, prax), aj keď manžel má
z podnikania podstatne vyšší príjem.

Ich zdravotný stav je v zásade primeraný ich veku (tzv. civilizačné choroby), nie invalidizujúce, podstatne

znižujúce ich pracovnú schopnosť. Oprávnená v súčasnosti žije bežný život zamestnanej ženy, ktorá
má vyživovaciu povinnosť už voči plnoletému synovi, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti. Nemá
osobitné záujmy. Obidvom synom uspokojuje základné potreby (napr. varenie), osobná starostlivosť už
nie je potrebná. Manžel býva sám v rodinnom dome, údajne sa už nevenuje holubiarstvu, záujem o futbal
nepoprel.

Manželia nežijú v spoločnej domácnosti (ani v rozhodnej dobe pre určenie výživného). Súd túto
skutočnosť pri rozhodovaní vzal do úvahy.

Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne
uhrádzajú náklady na svoje potreby. Túto zákonnú definíciu spoločnej domácnosti účastníci konania

v rozhodnej dobe nespĺňali.

Európske rodinné právo je založené na princípe solidarity v manželských vzťahoch, ktoré sa
transformuje do ustanovení o životnej úrovne manželov počas trvania manželstva, ako aj do ustanovení
zabezpečujúcich pre manželov podiel na spoločnom majetku, alebo podiel na majetku toho druhého

za obdobie trvania manželstva. Manželstvo je založené na slobodnej vôli oboch manželov, a preto
jeho trvanie, resp. zotrvanie v manželstve nesmie ísť na úkor princípov morálky, na úkor zdravotného
stavu jedného z manželov. Navyše Zákon o rodine nepodmieňuje priznanie manželského výživného
starostlivosťou o domácnosť. Súd na starostlivosť o domácnosť pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti len prihliada. Nie je to však dôvod na nepriznanie manželského výživného. (4Co/244/2013).

26. Súd zisťoval najmä príjem navrhovateľky, príjem povinného, výdavky navrhovateľky, výdavky
povinného, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

27. Do príjmu povinného v rozhodnom období, súd nezahrnul vyplatené podiely na zisku - v roku 2022

v sume 150 000 EUR a po rozvode manželstva v roku 2023 v sume 400 000 EUR, pretože podľa názoru
súdu, tieto finančné prostriedky patria podľa ustálenej súdnej praxe do BSM (aj v súvislosti s 30 %
obchodným podielom povinného v obchodnej spoločnosti B., s.r.o.) – do BSM manželov patria výnosy
z obchodného podielu, predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené. Takýto návrh je
daný aj v návrhu na vysporiadanie BSM účastníkov konania. Ak by túto sumu súd zohľadnil aj v konaní

o určení manželského výživného, manželka by sa podieľala na jednej časti majetku dvakrát, čo by
nebolo spravodlivé.

28. Príjem povinného zistil zo správy zamestnávateľa o príjme (mzda z firmy B., s.r.o.) a z výpisu z jeho
osobitného účtu (sumy, ktoré navrhovateľ nevedel hodnoverne vysvetliť, a ktoré boli pripísané na jeho

účet) nasledovne: september 2022: 2 307,34 EUR a 1 600 EUR, október 2022 2274,95 EUR a 1 600
EUR, november 2022: 2 252,00 EUR, december 2022: 2 296,89 EUR, január 2023: 2 302,89 EUR,
február 2023: 2 260,50 EUR, marec 2023: 1 780,72 a 44 125,40 EUR, apríl 2023: 2 320,33 EUR, máj
2023: 2 290,33 EUR, jún 2023: 2 308,33 EUR, júl 2023: 2 336,33 EUR a august 2023: 2 322,33 EUR
- spolu 74 378,74 EUR.

Priemerne mesačne mal povinný priemerný príjem v rozhodnom období 6 198,93 EUR (74 378,74 EUR
delené 12 mesiacov).

29. Príjem navrhovateľky zistil súd zo správy od zamestnávateľa matky, z výplatnej pásky a z výpisu

z účtu za obdobie od septembra 2022 do augusta 2023 nasledovne:

30. Manželka je zamestnaná od októbra 2023 v obchodnej spoločnosti OMNITRADE, s.r.o., na čiastočný
úväzok.Príjem manželky zistil súd zo správy od zamestnávateľa manželky, z výplatnej pásky a z výpisu z účtu
za obdobie od septembra 2022 do augusta 2023. Do príjmu zarátal uplatnený daňový bonus 147,73

EUR (zníženie základu dane) ale nezarátal prídavky na dieťa – táto dávka je určená dieťaťu ako štátna
sociálna dávka.

Príjem navrhovateľky zistil nasledovne: september 2022: 296,20 EUR – nemocenské, október
2022:148,10 EUR nemocenské plus mzda 279,05 EUR - spolu 427,15 EUR, november 2022: 468,05

EUR, december 2022: 500 EUR, január 2023: 571,35 EUR, február 2023: 703,73 EUR, marec 2023:
564,32 EUR, apríl 2023: 649,39 EUR, máj 2023 629,04 EUR mzda plus 147,73 EUR daňový bonus -
spolu 776,77 EUR, jún 2023 693,74 EUR, júl 2023: 717.10 EUR, august 2023: 824 EUR – spolu 7 191,80
EUR.

Výživné pre už plnoletého E. B. súd nevyhodnotil ako príjem matky, ale ako výdavok otca, určený pre

dieťa.

Priemerne mesačne mala navrhovateľka príjem v rozhodnom období 599,32 EUR (7 191,80 EUR
delené 12 mesiacov).

31. Povinný mal teda v rozhodnom období podstatné príjmy 6 198,93 EUR a navrhovateľka 599,32 EUR.

32. Príjem účastníkov konania určený matematicky (spoločný) súd určil nasledovne: príjem povinného
6 198,93 EUR plus príjem navrhovateľky 599,32 EUR je spolu 6 798,25 EUR.

33. Rovnaký - matematicky zistený priemerný príjem účastníkov konania za rozhodné obdobie
(september 2022 až august 2023) každého manžela (jedného) je 3 399,125 EUR (6 797,54 EUR
delené dva). Navrhovateľka však mala príjem 599,32 EUR, preto na dorovnanie životnej úrovne (len
matematicky), by navrhovateľke patrila ešte suma 2 799,80 EUR.

34. Výdavky navrhovateľky a povinného súd ustálil za rozhodné obdobie z ich výpovedí, z podaní návrhu
na rozvod manželstva a listinných dôkazov.

Nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať v predmetných konaniach, súd ich
ustálil po ich korekcii s porovnaním bežných výdavkov plnoletých osôb daného veku, zdravotného stavu,

záujmov, druhu práce a podobne, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch
a z praktických a životných skúseností.

Rozhodovanie v práve často nie je a nemôže byť založené na exaktných princípoch, čo vyplýva
z jeho prirodzenej povahy. Predsa len, bolo potrebné určiť metódu, aby bolo možné rozhodnutie súdu

preskúmať v možnom rozsahu. Súd použil metódu zistenia rovnakého príjmu manželov matematicky, po
percentuálnej korekcii ich výdavkov, schopností, možností, zohľadnení starostlivosti o domácnosť a deti.

35. Výdavky povinného za rozhodné obdobie ustálil súd nasledovne: strava 300 EUR, oblečenie, obuv
150 EUR, hygienické a iné základné potreby 80 EUR, výdavky na bývanie 260 EUR, poplatok za odpad

10 EUR, internet, telefón 25 EUR, lieky a vitamíny 50 EUR (zvýšenie výdavkov po auguste 2023 je
irelevantné), voľnočasové aktivity 150 EUR, poistky 39,16 EUR, dane za nehnuteľnosti 12,66 EUR,
mobilný telefón 50 EUR, výdavky na chatu 230 EUR, výživné pre E. 300 EUR, v mesiaci august 2023
500 EUR, spolu priemerne mesačne za rozhodné obdobie 1 700 EUR mesačne.

36. Výdavky navrhovateľky za rozhodné obdobie ustálil súd nasledovne: výdavky na bývanie 80 EUR
(súd vychádzal z podielu 3 osôb, ktoré v dome bývajú), rozhlas, internet 8 EUR, poplatok za odpad 2
EURÁ, mobilný telefón 40 EUR, strava 250 EUR, oblečenie obuv 80 EUR, hygienické a iné základné
potreby 40 EUR, voľnočasové aktivity 100 EUR, cestovné do práce 100 EUR, výživné pre už plnoletého
E. (súdom neurčené, ale aj matka má voči nemu vyživovaciu povinnosť) 200 EUR (túto sumu určil súd

tak,žematkavnávrhuurčilavýdavkynaE.cca500EURamanželplatilažporozvode500EUR,dovtedy
300 EUR), lieky a liečba ochorení 70 EUR, spolu priemerne mesačne za rozhodné obdobie 970 EUR.37. Keď súd porovnal výdavky obidvoch manželov: manžel cca 1 700 EUR a manželka 970 EUR, zistil
rozdiel v prospech povinného 57 %.

Povinný mal síce objektívne vyššie výdavky najmä na stravu (muž), náročnejšiu prácu na čas, psychické
vypätie, reprezentáciu a regeneráciu. Súčasne súd prihliadol na to, že povinný má vyššie príjmy, ale
súčasne musel vynaložiť na ich dosiahnutie vyššie úsilie.

38. Z rozdielnych príjmov a výdavkov účastníkov konania potom súd uzavrel (v rozpore s názorom

právneho zástupcu povinného), že ich životná úroveň nie je (nebola) v zásade rovnaká, a to v
neprospech navrhovateľky. Súd nezistil sociálnu odkázanosť manželky na výživné, ale len zásadne
rozdielnu životnú úroveň manželov.

39. Následne súd zameral dokazovanie na vyrovnanie rozdielu v životnej úrovni manželov, a to formou
určenia výživného pre navrhovateľku.

40. Spornou zostala výška výživného, keď povinný navrhoval 300 – 350 EUR (jeho právny zástupca
navrhol návrh zamietnuť) a manželka navrhovala pôvodne 1 000 EUR mesačne a v ďalšej časti
dokazovania zmenila návrh na sumu 8 774,20 EUR.

41. Povinný si dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť (ani sčasti), hoci ich životná úroveň bola
podstatnerozdielnaaprávepretonavrhovateľkabolaaktívnelegitimovanánapodanienávrhunaurčenie
manželského výživného, čo aj využila. Taktiež vecná legitimáciu súdu bola týmto daná. Keďže konanie
možno začať vo veci manželského výživného len na návrh, nemožno navrhovateľke priznať viac (väčšie
výživné), ako požaduje. Súd je návrhom viazaný (R 28/1977). Výživné nie je možné priznať spätne (§

77 ods. 1 Zákona o rodine).

42. Povinný si podľa názoru súdu neplnil vyživovaciu povinnosť dobrovoľne (ani po podaní návrhu na
určenie manželského výživného) z dôvodu pretrvávajúcich animozít medzi nimi, čo lakonicky vyjadril len
tým, že podľa neho mali ako bývalí manželia v rozhodnom období rovnakú životnú úroveň.

43. Výdavky povinného (ale aj navrhovateľky), ktoré súd použil pri výpočte, považoval za primerané
a bežné u ľudí najmä daného veku, zdravotného stavu, záujmov, druhu vykonávanej práce a vychádzal
z nich pri určovaní výšky priznaného výživného pre navrhovateľku. Zohľadnil ich majetkové pomery (u
povinného vyššie, najmä príjmy) a schopnosti a možnosti (u povinného vyššie).

44. Súd vychádzal zo zásady, že výživné manžela sa neurčuje matematickou - mechanickou rovnosťou
ale ide skôr o dosiahnutie spravodlivej rovnosti.

45. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovných všeobecných zásad a ustálenej súdnej praxe, pri

rozhodovaní návrhu na určenie manželského výživného:

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva. Je viazaná na právnu existenciu
manželstva a existenciu solidarity v manželských vzťahoch. Trvá počas celého trvania manželstva, bez
ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie. Zaniká rozvodom.

Výživné medzi manželmi vzniká z dôvodu, že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.

Povinnosť platiť výživné na manželku (manžela) vzniká uzavretím manželstva (zákon teda nevyžaduje
rozhodnutie súdu na vznik tejto povinnosti).

Súd sa pri rozhodovaní o návrhu nemá nezaoberať prípadnými zmenami, ktoré nastali v budúcnosti
(po rozvode manželstva). Napríklad zhoršeným zdravotným stavom povinného – „medzičasom“ – po
rozvode.

Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého obsahom sa
stáva všetko, čo nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže byť predmetom
vlastníctva. Tento inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasnevyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov. Majetkové nároky manželov,
sú okrem výživného, chránené aj inštitútom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Žiadny zo spôsobov úpravy bezpodielového spoluvlastníctva (napr. zrušenie, zúženie) nemá vplyv na
existenciu a rozsah vyživovacej povinnosti manželov.

Výživné na manželku (manžela) má prednosť pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom ako aj
pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči deťom.

Uplatňovanievýživnéhomedzimanželmijepretomožnéajvprípadoch,keďsúnapríkladobajamanželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, no aj dôsledku oddeleného hospodárenia
však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni.

Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi by tak mala byť zo strany manželov plnená v prvom

rade dobrovoľne, avšak v prípade, ak k dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti voči druhému
manželovi nedochádza, teda životná úroveň medzi manželmi nie je rovnaká, ten z manželov, ktorého
životná úroveň je nižšia je oprávnený domáhať sa manželského výživného súdnou cestou.

Napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve v dôsledku ich porušovania

sa táto zásada nemusí uplatniť, nakoľko inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený
na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových
vzťahov súvisiacich s manželstvom. Zákon ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť
o domácnosť v starostlivosti o dieťa, ktoré je naplnením zmyslu zákona o rodine vytvárať priaznivé
prostredie pre rast detí. Rozsah vyživovacej povinnosti sa týka všetkých osobných potrieb, t. j.

predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň
manželov a pojem „ v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o
mechanickú rovnosť majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, preto treba vziať do úvahy
osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa manželov
(rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/178/2011).

Uplatňovanievýživnéhomedzimanželmijepretomožnéajvprípadoch,keďsúnapríkladobajamanželia
zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však
vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Vyživovacia povinnosť manželov sa týka, tak ako iné druhy vyživovacích povinností, všetkých
potrebných osobných potrieb, t. j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň
obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého
množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných

a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce vykonávanej
manželom, od ktorého sa výživné požaduje, v prípade niektorých povolaní sú nevyhnutné náklady
na reprezentáciu, vytvorenie a udržanie klientely, u iných takéto výdavky neprichádzajú do úvahy. So
zabezpečením vyššieho príjmu na základe značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností,
môže byť spojená aj potreba vynaloženia vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne

potreby a náklady preto môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života
a pod. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť
zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.

Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí

o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade
starostlivosti o dieťa.

Dispozícia určitou primeranou sumou peňazí, ktorá zabezpečuje úhradu osobných potrieb pre najbližšiu
budúcnosť, neznamená ešte, že manžel, ktorý takouto sumou disponuje, nemá nárok na výživné voči

druhému manželovi. Pri rozhodovaní o výživnom treba brať do úvahy, že k bežnému hospodáreniu
patrí aj dispozícia primeranými peňažnými rezervami, ktorých sa účastník, kým nedôjde k mimoriadnym
prípadom, inak nedotýka. (V 1/1978).46. Keď súd dospel k záveru, že životná úroveň manželov (bývalých), nie je v zásade rovnaká,
následne určil výšku manželského výživného pre navrhovateľku, ktorým by vykompenzoval celkom
zjavný nepomer v životnej úrovni bývalých manželov za obdobie, vymedzené v návrhu.

47. Súd zobral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka v období, za ktoré sa určuje výživné, už
nemala prístup k spoločným finančným prostriedkom. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná
a vyplýva aj z vykonaného dokazovania.

48. Pri určovaní výšky výživného porovnal predovšetkým príjmy účastníkov konania a ich výdavky,
určil ich percentuálny pomer, ktorý použil na korekciu matematicky určenej výšky výživného, na
dorovnanie a dosiahnutie v zásade rovnakej životnej úrovne bývalých manželov. Použil percento
vyjadrujúce rozdielne výdavky spoločne s druhým percentom, ktoré podľa názoru súdu vyjadruje
rozdielnu starostlivosť účastníkov konania, najmä o domácnosť a maloleté deti. Aj keď v rozhodnej dobe
už účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti a navrhovateľka sa starala o jedno maloleté dieťa,

blízke veku dospelosti len vo svojej domácnosti, súd musel zohľadniť aj starostlivosť navrhovateľky
o domácnosť a deti v čase, kedy účastníci konania žili v spoločnej domácnosti), s poukázaním na
elementárnu spravodlivosť. Normativistický prístup nemá najmä v rodinnom práve miesto.

49. Spočítaním dvoch koeficientov a ich aplikáciou, potom určil výšku výživného navrhovateľky,

z matematicky zistenej sumy, na dorovnanie rovnakých príjmov manželov, ktorú týmito percentami
korigoval.

50. Súd teda okrem rozdielnych príjmov a výdavkov súčasne prihliadol pri určovaní výživného na to,
že navrhovateľka sa starala prevažne o domácnosť počas takmer celého manželstva aj keď už nie

v rozhodnej dobe. Navrhovateľka mala menšiu možnosť zvýšiť si kvalifikáciu a získať prax, práve pre
starostlivosť o domácnosť a deti. Navrhovateľka v dobe, keď maloleté deti boli najmä v menšom veku
nepracovala,alevrozhodujúcejmieretobolonajmäpreto,že„vychovala“ajmanželovitridetiavytvárala
mu zázemie pre prácu (varila, prala, upratovala) a mala aj tým menší priestor na zvyšovanie kvalifikácie,
získanie praxe, podnikanie.

51. Manžel finančne zabezpečoval rodinu, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti. Táto skutočnosť nebola
sporná. Súd samozrejme na túto skutočnosť prihliadol. Najmä starostlivosť navrhovateľky o domácnosť,
deti vyjadril súd druhým percentom: 12,12 %, aj po zohľadnení, že manžel podstatne finančne
zabezpečoval rodinu, pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, ich majetkové pomery, schopnosti a možnosti.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uvedené percento reflektuje skutočnosť, že prirodzene existuje
„deľba práce“ medzi manželmi – väčšinou manželka sa viac stará o domácnosť a deti a manžel
zabezpečuje rodinu materiálne (finančne) v našom spoločensko - kultúrnom prostredí a historickom
kontexte. V predmetnej veci mal však súd preukázané, že manžel redukoval starostlivosť o rodinu

takmer výlučne len na finančné zabezpečenie, 4 až 5 dní v týždni bol v práci a keď prišiel domov, venoval
sa prevažne svojim záľubám.

52. Súd teda využil dva druhy percent na to, aby ich použitím, vo vzťahu k príjmom účastníkov konania,
zistil vo finančnom vyjadrení výšku výživného pre manželku, tak, aby životná úroveň manželov, bola

v zásade rovnaká. Súd zvolil takúto metodiku, aby určenie výšky výživného manželky, bolo v zásade
preskúmateľné.

53. Ku percentu 57 % (rozdielne výdavky), prirátal súd druhé percento 12,12 % (starostlivosť o
domácnosť a deti) - spolu 69,12 % a toto konečné percento súd použil pri výpočte výživného pre

manželku, ktoré predtým zistil len jednoduchým matematickým výpočtom (spočítaním príjmu manžela
a manželky, delené dve osoby a odpočítanie priemerného príjmu manželky, ktorý reálne dosahovala).

54. Teda z matematicky zistenej sumy, ktorou by bolo potrebné dorovnať príjem manželov (matematicky)
- 2 799,80 EUR zistil súd percentom 69,12 % výživné navrhovateľky (korigované spočítanými

percentami), na sumu 1 935,36 EUR (2799,80 EUR krát 0,6912).55. Keďže výživné v predmetnej veci sa určuje len za pomernú časť prelomu mesiacov júl 2023 a august
2023, potom výživné za túto pomernú časť predstavuje sumu 998,89 EUR (1 935,36 EUR delené 31 dní
v mesiaci krát 16 dní – doba, za ktorú sa určuje výživné).

56. Navrhovateľka jednoznačne uviedla, že v rozhodnej dobe jej manžel neprispieval finančne ani
vecnými plneniami. Povinný toto tvrdenie oprávnenej hodnoverne nevyvrátil.

57.Niejeakceptovateľné,abysaprevažnejednaskutočnosťvyzdvihla(finančnézabezpečovanierodiny

pred rozhodným obdobím), nad ostatný komplex tiež nie nevýznamných skutočností, a následne sa
z takto „vytvoreného“ skutkového stavu, vyvodzovali konečné závery. Práve komplexné posúdenie veci,
v súlade s právom, dáva záruku spravodlivého a zákonného rozhodnutia veci – nie sporu, ako sa často
v týchto veciach konanie interpretuje (nie žalobca – žalovaný).

58. Súd konštatoval po vykonaní dokazovania, že životnú úroveň manželov nie je v zásade rovnaká.

Aby sa naplnila zákonná požiadavky „ v zásade rovnakej životnej úrovne“, súd rozhodol, že manželka
má právo na výživné v sume 998,98 EUR za 16 dní.

59. Následne súd skúmal, či neexistuje prekážka priznania manželského výživného z dôvodu rozporu
s dobrými mravmi.

60. Súd dôsledne skúmal, či je priznanie výživného navrhovateľke v súlade s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria
základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV.

ÚS 55/2011-19).
Vo všeobecnosti možno o dobrých mravoch hovoriť ako o pravidlách morálneho charakteru všeobecne
platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem)
spoločnosti, všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto

označiť za činnosť proti dobrým mravom (contra bonus mores).
Podľa ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Predpokladá sa teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať
výživné. Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery. Zákon

presne nešpecifikuje, kedy ide o rozpor s dobrými mravmi a kedy nie. Vyžaduje sa také správanie,
ktoré svojou intenzitou a závažnými dôsledkami je možné objektívne posúdiť ako porušovanie dobrých
mravov. Posúdenie toho či ide o porušenie dobrých mravov alebo nie je v konečnom dôsledku
na rozhodnutí súdu. Súd musí vec z hľadiska dobrých mravov posudzovať konkrétne v každom
individuálnom prípade v kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste.

Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych a etických
pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch súvisiacich s manželstvom.
Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej
povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť spolu, navzájom si
pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností a možností a

majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri
porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie
povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu (rozsudok
Krajského súdu Prešov sp. zn. 24CoP/92/2022).

61. V súvislosti s inštitútom dobrých mravov, treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp.
od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. V konkrétnom prípade,
podľa názoru súdu, nebolo možné od manželky spravodlivo požadovať, aby zotrvala s manželom
v spoločnej domácnosti starala sa aj o jeho domácnosť a aj jeho. Po odchode zo spoločnej domácnosti
sa starala o domácnosť, kde bývala s dvomi synmi. Fyzické násilie ani iné amorálne správanie

navrhovateľky k povinnému nebolo preukázané. Manželstvo trvalo od roku 1995 do roku 2023, teda
cca 28 rokov. Príčiny odchodu navrhovateľky z domácnosti popísala navrhovateľka a potvrdili ich aj
svedkovia. Súd ich považoval za preukázané.62. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či
manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti
v zmysle Zákona o rodine. Vždy bude treba súhrnne uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu

a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej
povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia.

63. Súd vykonaným dokazovaním nezistil, že by priznanie výživného navrhovateľke bolo v rozpore
s dobrými mravmi.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi mal súd
preukázané, že skôr konanie manžela prispelo k rozvratu manželstva. Je pravdou, že manželka podala
prvá návrh na rozvod manželstva, ale následne podal návrh na rozvod manželstva aj manžel. Manžel
v návrhu na rozvod manželstva neuvádzal skutočnosti, ktoré by preukazovali porušenie dobrých mravov
zo strany oprávnenej. Dôvody opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou, popísali aj svedkovia

(správanie povinného).

Súd prihliadol aj na dĺžku trvania manželstva, výchovu troch detí, nadobudnutie spoločného majetku
a dôvody, ktoré uviedla manželka v návrhu na rozvod manželstva a taktiež manžel, ktoré sú bežne
uvádzané aj v iných konaniach, ako príčina rozvratu manželstva. Súd skúmal dôvody prípadného

rozporu s dobrými mravmi len na strane oprávnenej. U povinného majú len nepatrný význam.

64. Súd sa teda dôsledne zaoberal dôvodmi rozvratu manželstva a nezistil, že by vytvárali prekážku
priznania výživného z dôvody rozporu z dobrými mravmi.

65. Keďže súd nevyhovel navrhovateľke na určenie výživného v celom rozsahu (navrhovateľka žiadala
sumu 8 774,20 EUR), potom jej návrh, v časti nepriznanej navrhovanej výšky výživného, zamietol.

66.Podľaustanovenia§49ods.1CMP,účastníkplatítrovykonania,ktorévzniklijemuajeho zástupcovi,
ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP
neustanovuje inak – generálne ustanovenie CMP.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania a výlučne

v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa ustanovenia § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

V prvom návrhu navrhovateľka nežiadala priznanie trov konania.

Právny zástupca navrhovateľky uplatnil (v zmenenom návrhu zo dňa 18. 3. 2024) nárok na náhradu
trov konania, pretože vo veci podľa jeho názoru existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce
v tom, že povinný nikdy nemal záujem navrhovateľke prispievať na výživu, navrhovateľka sa musela

nároku domáhať súdnou cestou, majetkové pomery navrhovateľky sú značne nevýhodné v neprospech
navrhovateľky, ktorá musí zo svojich skromných možností znášať náklady tohto konania, sociálne
pomery navrhovateľky odôvodňujú priznanie nároku na náhradu trov konania.

Právny zástupca povinného navrhol, aby súd rozhodol, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na

náhradu trov konania.

Preto súd z úradnej povinnosti skúmal, či je dôvodná aplikácia ustanovenia § 55 CMP.
Súd nemôže skúmať ako jediné kritérium osobné a majetkové pomery účastníkov konania. Relevantné
musia byť aj iné okolnosti prejednávanej veci.

Podľa ustanovenia § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé.Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu
strán v konaní.

Funkciu sankčnú ani satisfakčnú trov konania nie je možné uplatňovať v konaní podľa CMP. V týchto
konaniach platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá
nárok na ich náhradu od iného účastníka.

V predmetne veci nejde o konanie, v ktorom má súd možnosť priznania náhrady trov konania, ako to

ustanovuje zákon napríklad vo veciach určenia rodičovstva.

V druhom prípade je možné priznať náhradu trov konania účastníkovi vtedy, ak je to z ohľadom na
okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP), v ktorom je upravené moderačné právo súdu pri rozhodovaní
o náhrade trov konania. Predstavuje výnimočné rozhodnutie súdu a tzv. materiálny korektív.

V konaní neboli preukázané takéto okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na
náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania.

Súd nekonštatoval zásadné obštrukčné konanie povinného. Navrhovateľka síce musela podať návrh
na určenie výživného, ale na druhej strane nebolo preukázané, že by bola predtým navrhla povinnému

mimosúdne vysporiadanie je nároku.

Súd poukazuje na to, že v týchto konaniach súd z úradnej povinnosti zisťuje v zásade skutočný stav
veci a v konaní sa uplatňuje vyšetrovacia zásada. Preto nie je nevyhnutné, aby navrhovateľka bola
v konaní zastúpená právnym zástupcom. Ak to sociálny status navrhovateľky odôvodňuje, mohla využiť

bezplatnú právnu pomoc.

Pretosúdrozhodol,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania,vsúladesustanovením
§ 52 CMP a nebol dôvod použiť ustanovenie § 55 CMP.

67. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP).

Povinný je povinný prispievať (zaplatiť jednorazovo priznané výživné) na výživu navrhovateľky podľa
tohto rozhodnutia, aj keď by proti nemu prípadne podal odvolanie (prípadne aj navrhovateľka).

Podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku, nemá za následok odklad jeho
vykonateľnosti.

Predbežná vykonateľnosť znamená, že rozhodnutie je vykonateľné skôr, ako nadobudne právoplatnosť
a nastáva priamo zo zákona. Nie je možné súdnym rozhodnutím predbežnú vykonateľnosť vylúčiť.

Predbežná vykonateľnosť aj tohto rozhodnutia má opodstatnenie práve v tom, na čo priznaný nárok –
výživné – slúži.

Deň právoplatnosti tohto rozhodnutia, nie je z hľadiska nadobudnutia vykonateľnosti významný (ZSP

1/2009).

Predbežnávykonateľnosťrozsudkuovýživnomsatýkavšetkýchvyživovacíchpovinností,ktoréupravuje
Zákon o rodine.

Tento rozsudok je vykonateľný jeho momentom doručenia, avšak súd z praktických dôvodov a výšku
priznaného výživného umožnil povinnému zaplatiť navrhovateľke výživné v primeranej trojdňovej lehote
–tedatak,abynavrhovateľkaužreálnedisponovalasvýživnýmtretídeňodnadobudnutiavykonateľnosti
tohto rozhodnutia.

68. Podľa § 44 CMP lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov

sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Poučenie o spôsoboch výkonu tohto rozhodnutia (§ 120 CMP):

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie
(povinnosť zaplatiť peňažnú sumu – výživné, nedoplatok na výživnom), môže osoba oprávnená z
rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa § 46 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul,
v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie
neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom
nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného
predpisu;právozriadiťexekučnézáložnéprávonanehnuteľnosťtýmniejedotknuté.Zadrobnúexekúciu
sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má
povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne
na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú
pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť
vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať

exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho
písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa ustanovenia § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol

primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala
hodnote vymáhanej povinnosti.