Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212426
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8311212426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zast. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX,
XXX XX F., proti žalovanej: H. I. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XXX/X, XXX XX M. N. G., zast. Mgr.
Marekom Šmidom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo
námestie 1, 811 01 Bratislava, o uvedenie stavby a plota do pôvodného stavu a o náhradu nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 17C/174/2011-303 zo dňa
16.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalobkyne proti výroku o zastavení konania.

II. P o t v r d z u jrozsudok súdu I. inštancie vo zvyšku.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 16.10.2023 tak, že:
Súd konanie v časti o uloženie povinnosti pôvodnou technológiou postaviť na mieste samom rodinný
dom súp. č. XXX na parcele C-KN č. XXX, katastrálne územie M. N. G., z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanej voči žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav:

3. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres F., k.ú. M. N. G., dátum vyhotovenia 06.11.2011, vyplýva, že ako
vlastníci parciel č. XXX, XXX A. XXX, boli zapísaný H. I. K. v podiele 3/4, A. O. v podiele 1/12, P. D. v
podiele 1/12 a A. B. v podiele 1/12. Ako titul nadobudnutia pri spoluvlastníčke H. I. K. je uvedená kúpna
zmluva z 12.09.2007 a v poznámke je uvedené, že ohľadom vlastníckeho práva sa na tunajšom súde
vedie konanie pod sp. zn. 12C/158/2009.

4. Z listu vlastníctva č. XXX, okres F., k.ú. M. N. G., dátum vyhotovenia 06.11.2011, vyplýva, že ako

podielová spoluvlastníčka domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX a so súp. číslom XXX na parcele
XXX, je evidovaná A. B. v podiele 1/2 a 1/12.5. Z listu vlastníctva č. XXX, okres F., k.ú. M. N. G., dátum vyhotovenia 09.02.2015, vyplýva, že ako
podielová spoluvlastníčka domu so súp. č. XXX na parcele č. XXX a so súp. číslom XXX na parcele
XXX, je evidovaná A. B. v podiele 1/2 a 10/12.

6. Obec Dlhé na Cirochou v oznámení o začatí konania vo veci porušenia stavebného zákona zo dňa
17.09.2009 upovedomila žalovanú o tom, že na základe podnetu A. O. vo veci odstránenia rodinného
domu č. XXX na pozemku p.č. KN XXX A. E. XXX na pozemku p.č. KN XXX a oplotenia na pozemku
p.č. KN XXX v kat. území M. N. G., bolo vykonané šetrenie, ktorým bolo zistené, že stavebné objekty

boli zbúrané a stavebný materiál po asanovaní stavby sa na pozemku už nenachádza a na pozemku
p.č. KN XXX/X bolo začaté s výstavbou murovaného oplotenia a realizáciou betónovej plochy. Žalovaná
bolo obcou vyzvaná, aby s okamžitou platnosťou zastavila realizáciu všetkých stavebných prác, bola
predvolaná na podanie vysvetlenia a upovedomená o tom, že bolo začaté konanie o priestupku.

7. Pod sp. zn. 12C/158/2009 sa na základe žaloby žalobkyne A. B. zo dňa 09.2009 voči žalovanej H. I.

J. viedlo konanie, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej pôvodnou technológiou
postaviť na mieste samom rodinný dom s. č. XXX na pozemku č. KN XXX, k.ú. M. N. G., ako aj pôvodné
oplotenie, uloženia povinnosti odstrániť betónovú plochu na pozemku KN č. XXX, v ďalšom žiadala, aby
súd žalovanú zaviazal zaplatiť je nemajetkovú ujmu za nemožnosť užívania domu súp. č. XXX vo výške
100,- eur mesačne od podania žaloby až do odovzdania k opätovnému užívaniu domu súp. č. XXX.

8. Rozsudkom č.k. 12C/158/2009-146 zo dňa 25.01.2012 súd žalobu v časti uloženia povinnosti postaviť
pôvodnou technológiou rodinný dom so súp. č. XXX, v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy, zamietol.
Uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu škody za zbúranú časť rodinného domu súp. č. XXX vo výške
150,- eur a v prevyšujúcej časti vylúčil žalobu na samostatné konanie.

9. Krajský súd v Prešove rozsudkom v konaní sp. zn. 9Co/43/2012 zo dňa 14.05.2013 potvrdil
prvoinštančnérozhodnutievzamietavýchvýrokoch,odmietolodvolaniežalobkynevočivýrokuovylúčení
v prevyšujúcej časti nárokov na samostatné konanie a zrušil rozsudkov v časti priznania nároku na
náhradu škody vo výške 150,- eur. Odvolacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2013.

10. Na súde I. inštancie sa pod sp. zn. 12C/175/2010 viedlo konanie na základe žaloby žalobkyne A. B.
proti žalovaným: 1. H. I. K., 2. A. Q., 3. C. Q., 4. H. Q., 5. D. Q., 6. I. Q., o neplatnosť kúpnych zmlúv
uzatvorených dňa 12.09.2007 medzi žalovanou v 1. rade a právnym predchodcom žalovaných v 2. až
5. rade H. Q. a I. Q..

11. Rozsudkom č.k. 12C/175/2010-109 zo dňa 23.01.2012 súd určil, že zmluvy uzatvorená dňa
12.09.2007 medzi predávajúcim H. Q., predávajúcim I. Q. a kupujúcou H. I. K., predmetom ktorých bol
odpredaj podielu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k.ú. M. N. G., sú neplatné. Predmetom
predaja boli podiely predávajúcich k pozemkom parc. č. XXX, XXX A. XXX.

12. Krajský súd rozsudkom č.k. 6Co/102/2012-168 zo dňa 02.07.2013 potvrdil prvoinštančné
rozhodnutie. Konanie sp. zn. 12C/175/2010 bolo právoplatne skončené dňa 17.07.2013.

13. Žalovaná na súde I. inštancie podala návrh na povolenie obnovy konania vedeného pod sp. zn.

12C/175/2010 a konanie bolo vedené pod sp. zn. 15C/268/2015. Prvoinštančný súd rozsudkom č.k.
15C/268/2015-199 zo dňa 08.06.2021 návrh na povolenie obnovy konania zamietol a toto rozhodnutie
bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/25/2021-218 zo dňa 27.09.2022, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2022.

14. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 6Sp/10/2010-24 zo dňa 20.09.2010 potvrdil rozhodnutie
Správy katastra v Snine zo dňa 05.11.2009, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti vedenom pod č. R./XXXX zo dňa 06.10.2009 účastníkov kúpnej zmluvy
zo dňa 05.10.2009 a to P. D. ako predávajúcej a H. I. K. ako kupujúcej.

15. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1Sp/4/2010-15 zo dňa 19.10.2010 potvrdil rozhodnutie Správy
katastra v Snine zo dňa 05.11.2009, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti vedenom pod č. R./XXXX zo dňa 06.10.2009 účastníkov kúpnej zmluvy zo
dňa 05.10.2009 a to A. O. ako predávajúcej a H. I. K. ako kupujúcej.16. Pod sp. zn. 21C/258/2013 sa na základe žaloby žalobkyne A. B. proti žalovaným: 1. H. I. J. K.,
2. A. O., 3. P. D., viedlo konanie o neplatnosť kúpno-predajných zmlúv uzatvorených dňa 06.10.2009,

na základe ktorých žalovaná v 1. rade mala od žalovaných v 2. a 3. rade nadobudnúť ich podiely na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX, katastrálne územie M. N. G.. Rozsudkom
zo dňa 24.01.2014 prvoinštančný súd žalobu zamietol a Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa
29.04.2014, toto rozhodnutie potvrdil. Konanie bolo vedené na odvolacom súde pod sp. zn. 9Co/9/2014.

17. Na obvodnom oddelení PZ v Snine bolo vedené pod sp. zn. ČVS: S./F. konanie týkajúce sa
podozrenia z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a to na základe
oznámeniaA.B.zoSniny,podľaktoréhovpresnenezistenejdobe,vpriebehuroka2009,vobciDlhénad
Cirochou, došlo bez vedomia a súhlasu vlastníkov k odstráneniu stavieb a to domu súp. č. XXX a súp.
č. XXX, kde domy boli odstránené a stavebný materiál po asanovaní stavieb bol z pozemkov odvezený
na neznáme miesto a tým oznamovateľke mala vzniknúť škoda najmenej 500,- eur. Uznesením zo dňa

21.04.2010 bola vec postúpená Obecnému úradu v Dlhom nad Cirochou na prejednanie priestupku.

18. V konaní ako svedok bola vypočutá žalobkyňa a vo veci uviedla, že po nebohom manželovi sa
stala spoluvlastníkom rodinných domov súp, č. XXX A. E. XXX. V letných mesiacoch 2009 zistila, že
žalovaná na pozemkoch, na ktorých stáli domy, začala vykonávať stavebné práce. Zistila, že rodinné

domy boli zbúrané a stavebný materiál z nich odvezený na neznáme miesto a na voľných pozemkoch
bol postavený betónový plot a betónová platňa. K stavebným úpravám ona a ani ostatní spoluvlastníci
nedali súhlas. Pokiaľ sa jedná o rodinné domy uviedla, že boli staršie, postavené z hlinených váľkov a
v nich už 15 rokov nikto nebýval a v čase ich zbúrania neboli obývateľné.

19. V konaní ako svedok bola vypočutá aj žalovaná a tá uviedla, že dňa 12.09.2007 odkúpila
spoluvlastnícke podiely k pozemkom par. č. L. XXX, XXX A. XXX ako aj k stavbám a to k rodinným
domom súp. č. XXX a XXX v obci Dlhé nad Cirochou. Pokiaľ sa jedná o domy, tak v tom čase z predného
domu stála zadná stena a drevené, spráchnivené hranoly zo strechy, ktoré sa spolu s plechom zvažovali
do dvora, kde býva. Zadná stavba v roku 2009 už nestála, dom bol rozobratý ešte v roku 2001.

20. V písomných vyjadreniach žalovaná uviedla, že p. B. predával parcely, čo jasne preukazuje, že na
nich už v roku 2007 sa nenachádzali nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že stavby mala odstrániť
v roku 2009, tak stavby na pozemkoch v tom čase už dávno nestáli. Poukázala, že ani zo žaloby a ani z
písomných podaní žalobkyne nie je zrejmé, čoho sa vlastne domáha. Poukázala, že zo strany žalobkyne

nie sú splnené nároky na náhradu škody a navrátenie do pôvodného stavu, teda postavenie pôvodného
rodinného domu súp. č. XXX by bolo neúčelné. Pokiaľ sa jedná o zaplatenie nemajetkovej ujmy uviedla,
že žalobkyňa nepreukázala výšku uplatňovanej náhrady a tiež nebolo preukázané, že ak by aj dm ešte
stále existoval, či bol v stave spôsobilom na akékoľvek užívanie zo strany žalobkyne.

21. V konaní žalobkyňa uviedla, že zhruba niekedy po termíne 27.10.2009 boli odstránené stavby a to
jedna so súp. č. XXX a druhá so súp. č. XXX. Na základe zámennej zmluvy zo dňa 27.10.2009 ona
nadobudla7/12týchtonehnuteľností.Žalovanápostavilaoplotenieaonasanapozemoknemôžedostať.
Uzavrela bránu a je to úplne nedostupné. Bolo jej znemožnené sa na pozemok dostať. Ponúkla jej
materiál, aby pôvodnou technológiou nehnuteľnosti postavila. Žiada uviesť všetko do pôvodného stavu,

nakoľko nehnuteľnosti sú stále evidované na listoch vlastníctva a bez búracieho povolenia sa nedajú
z evidencie odstrániť a spoluvlastníci na to nedali súhlas. Ak by to žalovaná neuviedla do pôvodného
stavu, bola by škodná a na parcela by nemohla zrealizovať stavbu, lebo by musela dodržať zákonné
stavebné postupy, ako na nové stavby.

22. V ďalšom uviedla, že pokiaľ sa jedná o predmet sporu, už netrvá na žalobe v časti uloženia povinnosti
pôvodnou technológiou postaviť rodinný dom a nepožaduje ani odstránenie betónovej plochy, ktorá je
predmetom iného konania.

23. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvy, na základe ktorých nadobudla podiel k

nehnuteľnostiam od pána H. a I. Q. sú neplatné a ona teda nie je žiadnou spoluvlastníčkou predmetných
nehnuteľností. Poukázala, že je tam plot, o ktorom sa vedie iné súdne konanie o jeho odstránenie a aj
konanie o odstránenie betónovej plochy. Má vyjadrenie p. H. Q., od ktorého odkupovala nehnuteľnosti,že domy so súp. č. XXX A. E. XXX už v čase 12.07.2007 neboli, teda neexistovali, aj keď na LV boli
uvedené. V skutočnosti tam žiadne domy neboli.

24. Takto zistený skutkový stav súd I. inštancie právne posúdil:

25. Súd I. inštancie je toho názoru, že žaloba v časti o uloženie povinnosti žalovanej na mieste samom
postaviť pôvodnou technológiou oplotenie je žalobou o náhradu škody naturálnou formou v zmysle §
442 ods. 3 Obč. zák.. Podľa tohto ustanovenia škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak však o to poškodený

požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

26. Takáto naturálna reštitúcia je prípustná len vtedy, ak sú súčasne splnené obidve zákonom stanovené
podmienky, t. j. že o to výslovne požiada poškodený v podanej žalobe, ako aj za podmienky, že uvedenie
dopôvodnéhostavujefyzickymožnéajeajúčelné.Podmienkymožnostiaúčelnostinaturálnejreštitúcie
zákon bližšie neurčuje. Možnosť tejto formy náhrady škody sa dá vyložiť prostredníctvom ustanovení §

37 ods. 2 a § 575 Občianskeho zákonníka, ktoré ponúkajú postup pri posudzovaní nemožnosti plnenia
(neplatnosť právneho úkonu, resp. zánik povinnosti dlžníka plniť). Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho
možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase (§ 575
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

27. Účelnosť sa posudzuje z hľadiska hospodárnosti a možnosť z hľadiska objektívnosti, ktorá vylučuje
uvedenie do predošlého stavu tam, kde tomu bráni prekážka objektívnej povahy. Náhrada škody nebude
možná ani účelná, ak medzi účastníkmi panujú veľmi konfliktné vzťahy, ktoré zabraňujú v súčinnosti,
ktorá je nevyhnutná medzi poškodeným a škodcom pri reparácii náhrady škody do pôvodného stavu
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.4.2008 sp. zn. 25Cdo/1030/2006).

28. Uvedením do predošlého stavu sa má vytvoriť stav, aký tu bol pred spôsobením škody. O naturálnu
reštitúciu ide predovšetkým vtedy, ak došlo k zničeniu alebo strate druhovo určenej veci, ktorá môže
byť nahradená vecou rovnakého druhu a akosti. Naturálna reštitúcia spočíva spravidla v tom, že škodca
odstráni poškodenie na veci, opraví poškodenú vec alebo doplní úbytok na poškodenej veci o to, čo

sa poškodením z veci stratilo zničilo alebo poskytne náhradu za poškodenú vec v podobe novej alebo
rovnakej veci, ako bola poškodená vec tak, aby mal majetok poškodeného rovnakú hodnotu, akú mal
pred vznikom škody.

29. Po vykonanom dokazovaní súd I. inštancie dospel k záveru, že v tejto časti žalobe nie je možné

vyhovieť. V konaní bolo preukázané, že už minimálne 15 rokov pred vznikom sporu v roku 2009,
kedy žalovaná na základe kúpnych zmlúv ( ktoré neskôr boli rozhodnutím súdu určené za neplatné)
odkúpila pozemky, na ktorých bol plot postavený, nehnuteľnosti neboli zo strany žalobkyne užívané. Plot
bol odstránený a následne žalovaná vybudovala nový betónový plot o odstránenie ktorého žalobkyňa
voči žalovanej na tunajšom súd vedie osobitné konanie. Súd I. inštancie je toho názoru, že nebolo by

vzhľadom na okolnosti prípadu účelné, aby bola žalovanej uložená povinnosť pôvodnou technológiou
postaviť pôvodné oplotenie.

30. V konaní žalobkyňa netvrdila a ani neosvedčila, na ktorom mieste bolo pôvodné oplotenie
umiestnené a z čoho bol plot postavený. Dôkazná povinnosť v tomto smere bola na žalobkyni a na jej

strane nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.

31. Súd I. inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani v časti o uloženie povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu za nemožnosť užívania rodinného domu súp. č. XXX a to vo výške
100,- eur mesačne.

32. V konaní bolo preukázané, že predmetný dom už cca 15 rokov pred rokom 2009 nebol žalobkyňou
užívaný a v roku 2009 bol už v takom stave, že nebol obývateľný.

33. V zmysle § 442 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda. Skutočnú škodu možno vymedziť, ako majetkovú

ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, v resp. škodovej udalosti
v zničení, strate, zmenšení, znížení, či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho
veci či jeho iných práv, ako aj hodnôt oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a
ktorápredstavujemajetkovéhodnotynevyhnutnénauvedenievecidopôvodnéhostavu.PodľarozsudkuNajvyššieho súdu SR R 55/1971 je skutočnou škodou ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu
poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

34. Poškodenému vlastníkovi, či spoluvlastníkovi odstránením stavby vzniká právo na úhradu nákladov
účelne vynaložených na vyváženie majetkových dôsledkov toho, že uvedenie do pôvodného stavu
nebolo uskutočniteľné, pretože to nebolo dobre možné alebo účelné, napr. ak by náklady na úpravu
prevýšili časovú hodnotu veci k momentu vzniku škody). V tejto súvislosti Najvyšší súd v ČR v rozsudku

zo dňa 19.9.2002 sp. zn. 25Cdo/2575/2000 zaujal názor, podľa ktorého výška škody na dome, ktorý
bol protiprávne čiastočne demolovaný, sa určí sumou zodpovedajúcou nákladom na uvedenie domu do
stavu pred vykonaním čiastočnej demolácie. Nie je podstatné, či, za akú sumu a v akom stave vlastník
neskôr dom predal. Takúto náhradu škody žalobkyňa si neuplatnila, ba ju dokonca aj odmietne.

35. Žalobkyňa sa však podanou žalobou nedomáha náhrady škody vzniknutej odstránením rodinného

domu, či škody vzniknutej nemožnosťou jeho užívania (§ 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka), ale sa
domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť neužívaním predmetnej stavby.

36. Súd I. inštancie poukazuje, že nemajetková ujma v peniazoch sa uhrádza v prípadoch škody
spôsobenej trestným činnom korupcie, či porušením alebo ohrozením práva duševného vlastníctva (§

442 ods. 2 a § 442 a Občianskeho zákonníka). Podobne právo na náhradu nemajetkovej ujmy vzniká v
prípadoch, kedy výšku majetkovej ujmy je nemožno peňažne vyčísliť, keď sa hradí tzv. fiktívna náhrada
škody. Jedná sa o prípady ujmy a zdraví vo forme bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, či ujmy
na ochranu osobnosti. Nemajetková ujma má poškodenému vykompenzovať vzniknutú majetkovú stratu
do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. To sa týka aj škody

na veciach.

37. V praxi ide o majetkovú stratu spôsobenú obmedzením alebo zánikom možnosti vykonávať
určité majetkové právo súvisiace s tým, že majetok poškodeného nie je možné uviesť do pôvodného
stavu pred vznikom škody, pričom náhrada majetkovej ujmy nevykompenzuje majetkovú stratu za

neužívanie veci do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody vo
forme odstránenia stavby. Dôkazné bremeno na vzniku takejto nemajetkovej ujmy je na poškodenom.
Žalobkyňa toto dôkazné bremeno neuniesla.

38. Keďže Občiansky zákonník obmedzuje možnosť priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch len na

taxatívne uvedené prípady v ňom stanovené nie je možné priznať takéto nemajetkové právo popri práve
na náhradu majetkového práva na náhradu škody vzniknutej nemožnosťou užívania odstránenej stavby.
Naviac priznanie takejto nemajetkovej ujmy v peniazoch neprichádza do úvahy do budúcnosti, ale len
za obdobie, za ktoré preukázateľne takáto nemajetková ujma poškodenému vznikla.

39. Súd I. inštancie tiež poukazuje, že žalobkyňa v žalobe a ani počas celého súdneho konania
ani nekonkretizovala, z čoho pozostáva nemajetková ujma, ktorej náhrady v peniazoch sa domáha,
neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali výšku uplatnenej náhrady. Nepreukázala, že na
základedohodyspoluvlastníkovstavbysúp.č.XXXbolaoprávnenátútostavbuužívaťaakýmspôsobom
a v akom rozsahu. Neužívanie tejto stavby žalobkyňou po dobu cca 15 rokov pred jej údajným zbúraním

žalovanou, vedie súd aj k záveru, že priznanie takejto nekonkretizovanej a preto aj nepreukázanej
nemajetkovej ujmy by v konečnom dôsledku bolo aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania, preto súd I. inštancie

žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol.

41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. V danom prípade súd I. inštancie konanie o žalobe v časti o uloženie povinnosti žalovanej postaviť
pôvodnou technológiou dom so súp. č. XXX a v časti o uloženie povinnosti žalovanej odstrániť betónovú
plochu zastavil. V tejto časti z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila zastavenie konania. Vo zvyšnej
časti súd I. inštancie žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná bola v konaní v celom
rozsahu úspešná a preto súd I. inštancie žalovanej voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

45. Proti rozsudku súdu I. inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie. V podanom odvolaní poukazovala
žalobkyňa na skutočnosť, že žalovaná nikdy nemala vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX pre k.ú. M. N. G. a bez súhlasov vlastníkov túto nehnuteľnosť oplotením odstránila po

tom, čo sa dozvedela, že dom súp. č. XXX A. F.. XXX sa prevádzajú na dedičov zápisom na základe
dedičského konania 11D/164/07 zo dňa 17.07.2007. Ďalej odvolateľka poukázala na dodatkový protokol
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavu Slovenskej republiky a dôvodila
tým, že rozsudkom súdu I. inštancie je poškodená na právach vlastniť nehnuteľnosť. Opätovne preto
žiada uviesť stav do pôvodného stavu, pretože jej boli odopreté práva vlastníka a spôsobená škoda

tým, že na pôvodných parcelách nebude možné postaviť dom bez súhlasu majiteľov susedných parciel.
Ďalej poukázala na skutkový stav v predmetnej veci, na skutočnosť, že odporkyňa odstránila dom
súp.č. XXX, tak aj dom súp.č. XXX v rôznych termínoch, preto podala dve samostatné žaloby. Ďalej
poukázala, že žalovaná naďalej porušuje tak jej ľudské, ako aj občianske práva. Na parcelách, ktoré
nie sú v jej vlastníctve, začala stavať čierne stavby, stavebný úrad mení výmery stavby a poukázala na

postup stavebného úradu. Do dnešného dňa stavebný úrad chyby vo výmerách stavieb neodstránil. Na
základeuvedenéhožiadala,abyKrajskýsúdvPrešovevydalrozhodnutie,ktorýmbyzrušilprvoinštančný
rozsudok a vyhovel jej novým rozhodnutím v plnom rozsahu.

46. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

47. Odvolací súd postupom podľa § 386 písm. b) v spojení s § 359 CSP odmietol odvolanie žalobkyne
proti výroku rozsudku súdu I. inštancie o zastavení konania, keďže súd konanie zastavil na základe
procesného úkonu žalobkyne, a to späťvzatia žaloby v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 1 CSP.
Voči tomuto výroku, ktorý bol v prospech žalobkyne ako procesnej strany a v súlade s jej dispozičným

návrhom v konaní, žalobkyňa nebola oprávnená podať odvolanie, preto odvolací súd vo výroku I.
rozhodol o odmietnutí odvolania žalobkyne proti výroku o zastavení konania.

48. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 377 ods. 1,

2 CSP potvrdil vo zvyšku ako vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa po odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutie, prípadne doplní na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmanie veci odvolací súd dospel k záveru,

že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy, vyvodil z nich správne skutkové zistenia, dôkazy
vyhodnotil jednotlivo ako aj v vzájomných súvislostiach a takto zistený skutkový stav aj náležite posúdil
podľa relevantných právnych noriem vzťahujúcich sa na danú vec. Súd dal odpoveď na všetky podstatné
otázky, ktoré sa vzťahujú k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu.

49. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj napadnutým rozhodnutím okresného súdu odvolací
súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, rozhodnutie okresného súdu je nielen
dostatočne podrobné a presvedčivé, ale i jasné a zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava
so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a je aj v súlade s relevantnou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej

republiky, ako aj príslušnou judikatúrou. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Okresný súd neporušil právo na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť tak ako to namieta žalovaný vo svojom odvolaní. Naopak,okresný súd ich správnym spôsobom posúdil, a v celom rozsahu aj náležite vyhodnotil rešpektujúc
formálnu logiku. Okresný súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami strán sporu a vo veci
rozhodol spravodlivo a zákonne.

50. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd za zákonný a správny aj súvisiaci výrok
o trovách konania, ktorý súvisel s úspechom žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie.

51. „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011 sp. zn. 6Cdo 145/2011)

52. Samotná skutočnosť, že právne závery učinené v rozhodnutí súdu nekorešpondujú predstavám
strany sporu ešte nemôže založiť arbitrárnosť a objektívnu nepresvedčivosť rozsudku (že rozsudok
neúspešnú stranu často subjektívne nepresvedčí je pritom celkom pochopiteľné).

53. Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 07.07.2009 sp. zn. III. ÚS 199/09: „Za úplné a dostačujúce
možno považovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré dostatočným spôsobom informuje účastníka
konania o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na základe ktorých súd meritórne posúdil vec a
rozhodol. Pokiaľ teda odôvodnenie obsahuje základné prednesy a návrhy účastníkov konania, výpočet
vyhodnotených dôkazov a skutočností, ktoré súd považoval za preukázané, ako aj zrozumiteľný výklad

právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, spĺňa v plnej miere
požiadavku § 157 Občianskeho súdneho poriadku.“

54. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu SR z
08.06.2006 sp. zn. I.ÚS 188/06).

55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu I. inštancie, vrátane jeho výroku
o trovách konania vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

56. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a z tohto dôvodu by jej patrila proti žalobkyni náhrada
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Žalovaná
si však v odvolacom konaní nárok na náhradu odvolacích trov neuplatnila, a preto v súlade s čl. 17 CSP
a zásadou hospodárnosti konania odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal.

57. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).