Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721203389
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8721203389.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený: Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Poprad, Hraničná 667/13, Poprad, IČO: 30 794 536, proti žalovaným: 1.
Všeobecná úverová banka a. s., Mlynské nivy 7, 829 90 Bratislava, IČO:31 320 155, právne zastúpený:
Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO:
44 250 029, 2. U9, a. s., Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpený: STANĚK
VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038 o zdržanie sa výkonu
záložného práva s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Sporovým stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.12.2021 od žalovaných zdržania sa
výkonu záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanej pod č.
001/219375/14-002/00 zo dňa 19.11.2014 dobrovoľnou dražbou k rodinnému domu súpisné číslo XXXX,
D. E., F. XXX vedeného Okresným úradom E., okres E., katastrálne územie C. na LV č. XXX a k pozemku

parc. č.XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 385 m2.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Okresný súd v Poprade č. k. 12C/27/2021 zo dňa 25.6.2021 uznesením rozhodol o tom, že žalovaní
sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
registrovanej pod č. 001/219375/14-002/00 zo dňa 19.11.2014 dobrovoľnou dražbou k rodinnému domu
súpisné číslo XXXX, na parc. č. XXX vedeného Okresným úradom E., okres E., katastrálne územie C.

na LV. č. XXX a k pozemku parc. č. XXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 385 m2.
Dňa 16.4.2021 bolo žalobcovi (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade) doručené oznámenie
o začatí výkonu záložného práva dražobnou spoločnosťou U9, a. s., Zelinárska 6, 821 08 Bratislava
formou dobrovoľnej dražby. Následne už dňa 21.4.2021 zaslala dražobná spoločnosť oznámenie - výzvu
maloletému A. B. C., na umožnenie vykonania a ohodnotenia nehnuteľnosti a obhliadky na dátum
13.5.2021 o 10.00 hod, ktorá sa aj uskutočnila a žalobca (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ) sa
jej zúčastnil. V danej situácii žalobca (Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Poprad) oznámil dražobnej

spoločnosti, že výkon dobrovoľnej dražby považuje za predčasný a zároveň požiadal o predloženie
úverových zmlúv, záložnej zmluvy a ostatných dokladov a to úverovú zmluvu, zmluvu o zriadení
záložného práva, doklad o úprave podmienok záložného práva k novému záložcovi — mal. A. B. C.,
všeobecné úverové podmienky, na základe ktorých bude možné zistiť, prečo záložný veriteľ pristúpilk výkonu dobrovoľnej dražby voči mal. A. B. C., ak nie je dlžníkom, ale len ručí za poskytnuté úvery
svojím majetkom. Žalobcovi do dnešného dňa odpoveď z dražobnej spoločnosti nebola zaslaná. Na
základe pohovoru s otcom bolo zistené, že rodinný dom k. ú. E., ktorý bol tiež predmetom dedičského

konania už bol predaný v dobrovoľnej dražbe 27.2.2020, avšak bez akejkoľvek účasti Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny. U otca maloletého dieťaťa G. B. C. bolo zistené, že on a maloletý syn A. B.
bývajú na adrese H., D. I. X, pričom maloletý navštevuje 5 ročník Life Academy, Poprad. Ako vyplýva z už
uskutočnenej dražby rodinného domu v Podolínci, vykonaný predaj nepokryl všetky existujúce záväzky,
čiže predajom tejto druhej nehnuteľnosti sa má záložný veriteľ uspokojiť vykonaním dobrovoľnej dražby.

Podľa názoru žalobcu (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) by v záujme dieťaťa bolo, aby súd zakázal
dražobnej spoločnosti a dražobnému veriteľovi uskutočniť predaj nehnuteľností dobrovoľnou dražbou.
V roku 2017 bola Notárskym úradom JUDr. Zuzany Holčíkovej schválená dohoda medzi dedičmi č.
17D/9/2017 zo dňa 12.4.2017, avšak z neznámych dôvodov musí žalobca (Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Poprade) konštatovať, že mal. A. B. C. zastupoval brat jeho otca C. C. bez účasti opatrovníka
- Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Ako vyplýva z uzavretej dohody dedičov, mal. A. B.

C. nadobudol do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť v k. ú. E. a nehnuteľnosť v k. ú. C.. Síce otec
G. B. C. sa zaviazal uhradiť polovicu záväzkov v prospech Československej obchodnej banky, a. s.,
Bratislava a Všeobecnej úverovej banky, a. s., Bratislava v sume 144 834 eur, avšak uvedená ťarcha
zostala v neprospech mal. A. B. C., ktorý sa stal výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností, na
ktoré je zriadené záložné právo v prospech záložných veriteľov v LV č. XXX A. F.XX. Predmetná dohoda

- uznesenie o dedičstve, formou notárskej zápisnice č. 17D/D/2017, D not 26/2017 zo dňa 12.4.2017
nebola schválená príslušným súdom a teda žalobca je toho názoru, že boli porušené práva mal. dieťaťa
a následným dražobným konaním by maloletému dieťaťu bol odňatý nadobudnutý majetok. Žalobca
poukázala na zákon o rodine. V dedičskom konaní u JUDr. Zuzany Holčíkovej pod č. j. 14D/9/2017 zo
dňa 12.4.2007 bola schválená dohoda o tom, že všetky pasíva majetku preberá otec maloletého dieťaťa.

Je zrejmé, že otec mal. dieťaťa nepristúpil k podmienkam v dedičskom konaní a tak ohrozil majetok mal.
dieťaťatým,ženeuhrádzalnačasstanovenédohodnutézáväzkyvočiVÚBa.s.MlynskéNivyBratislava.
Správa majetku maloletého je zákonnou povinnosťou rodiča, rodič voči dieťaťu nesie aj zodpovednosť
za prípadnú škodu alebo bezdôvodné obohatenie. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri všetkých úkonoch týkajúcich sa dieťaťa. Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému

zasahovaniu do jeho práv a jeho majetku. Aby súd mohol povoliť dražbu musel by byť preukázaný
naliehavý záujem maloletého dieťaťa, nie však v takom prípade, ak má maloleté dieťa v nehnuteľnosti
trvalý pobyt. Žalobca poukázal na § 9 Občianskeho zákonníka a deklaráciu práv dieťaťa prijatú Valným
zhromaždením Organizácie Spojených národov 20. novembra 1959. Má za to, že nehnuteľnosť, ktorú
vlastní dieťa je vysokej hodnoty a teda bolo v záujme maloletého dieťaťa a v jeho prospech, aby o

predmetnom právnom úkone rozhodol príslušný súd. Nakoľko žalobca (Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny) má podozrenie z porušenia oprávnených záujmov mal. dieťaťa v tom smere, že maloletý ktorý
je výlučným vlastníkom uvedeného domu v Matejovciach sa dostal do nevýhodnej pozície záložcu na
základe nevhodne uzavretej dohody v dedičskom konaní a výkon záložného práva sa môže dotknúť
obydlia maloletého, ktorý má trvalý pobyt na adrese C. D. XXXX/XX, E.. Žalobca má zato, že pohľadávku

veriteľa je možné uspokojiť iným spôsobom, nevynímajúc súdny proces s následnou exekúciou vrátane
do úvahy prichádzajúcich splátok vo vzťahu k dlžníkovi z úverového vzťahu. Pohľadávka je krytá
mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom. Preto nie je nevyhnutné v danom štádiu pripraviť
maloletého ako záložcu o jeho majetok a obydlie, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky.
Dobrovoľná dražba predstavuje akési ultima ratio, ktorého využitie veriteľom predmetnej veci ja zatiaľ

predčasné. Žalobca sa v petite domáha, aby súd zaviazal žalovaných zdržať sa výkonu záložného práva
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanej pod č. 001/219375/14-002/00
zo dňa 19.11.2014 dobrovoľnou dražbou k rodinnému domu súpisné číslo XXXX parc. č. 138 vedenej
Okresným úradom E., okres E., katastrálne územie C. na LV č. XXX a pozemku parc. č. 138 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 385 m2 KÚ Matejovce, E., ktorého je vlastníkom maloletý A. B. C., nar.

XX.X.XXXX trvale bytom C. D. XXXX/XX E..

3. Žalovaný 2. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.05.2022, doručenom 25.05.2022 namietal svoju
pasívnu vecnú legitimáciu s tým, že žalovaný 2. nie je zmluvnou stranou predmetnej Záložnej
zmluvy. To znamená, že žalovaný 2. ako dražobník nie je nositeľom žiadnych subjektívnych práv a

povinností vyplývajúcich zo záväzkovo-právnych vzťahov zo Záložnej zmluvy existujúcich výlučne medzi
žalovaným 1.ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom. Poukázal na § 6 ods. 1, § 7 ods. 1
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov(ďalej len „ZoDD“), dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu; na § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Z postavenia žalovaného 2. v predmetnej veci jednoznačne vyplýva, že žalovaný 2. je
dražobníkom, ktorý iba na základe návrhu záložného veriteľa – žalovaného 1. organizuje dražbu.

Žalovaný 2. ako dražobník svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu ako jednu z foriem výkonu
záložného práva odvodzuje výlučne z oprávnenia žalovaného 1. ako záložného veriteľa. Ak oprávnenie
žalovaného 1. ako záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne, má to automaticky za následok
dočasný alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka vykonať dražbu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
2. nie je v tomto súdnom konaní pasívne vecne legitimovaný. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie

Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 27Co/180/2018-98 zo dňa 22.08.2018, v ktorom uviedol: „...je
potrebné poukázať na to, že nositeľom záložného práva nie je dražobník, ale záložný veriteľ, a preto
nemá opodstatnenie ukladať resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého
nositeľom nie je. Dražobník je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy,
ktorú s ním záložný veriteľ uzavrel za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby, v ktorej má byť
speňažený majetok vlastnícky patriaci žalobcom, ktorý je predmetom zálohu na uspokojenie pohľadávky

záložného veriteľa (žalovaného 1/) voči žalobcom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 19
ods. 1 písm. b) a h) zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, vychádzajúc z ktorých sú dané
zákonné dôvody zakladajúce povinnosť dražobníka upustiť od dražby, k naplneniu ktorých v dôsledku
nariadenia neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi, dochádza aj v posudzovanej veci“.
Ďalej uviedol, že účasť žalovaného 2. v konaní je nedôvodná aj preto, že žalovaný 2. sa ako

nezainteresovaný subjekt nedokáže relevantne vyjadriť k sporným skutkovým a právnym otázkam
uvádzaným žalobcom v žalobnom návrhu, ktoré sa týkajú výlučne právnych vzťahov medzi žalovaným 1.
a žalobcom. Žalovaný 2. nemôže svojou účasťou v prejednávanom sporovom konaní nijakým spôsobom
prispieťkodstráneniužalobcomdeterminovanýchspornýchotázokaakbyžalovaný2.nebolúčastníkom
tohto sporového konania, tak na právnom postavení žalobcu by sa nič nezmenilo, nakoľko nositeľom

oprávnení vyplývajúcich zo záložného práva je výlučne žalovaný 1. ako záložný veriteľ. Žalovaný
2. zo svojej pozície dražobníka nie je subjektom oprávneným na rozhodovanie o výkone záložného
práva k nehnuteľnostiam. Skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe opisuje (za ktorých nadobudol dotknuté
nehnuteľnosti - že schválením dohody dedičov bez ingerencie súdu došlo k porušeniu práv maloletého
žalobcu; že otec maloletého žalobcu prevzal v rámci dedičského konania všetky pasíva majetku, avšak

dohodnutézáväzkyvočižalovanému1.tentoriadneavčasneuhrádzal),nemôžubyťpripísanénaťarchu
žalovaného 1. ako záložného veriteľa a už vôbec nie na ťarchu žalovaného 2, ktorý je v danej veci
iba v pozícii dražobníka. Opatrovník maloletého žalobcu by sa mal domáhať nápravy zo strany otca
maloletého žalobcu, ktorý svojím konaním zapríčinil, že následne došlo k začatiu výkonu záložného
práva zo strany žalovaného 1. Žalovaný 2. ako nezainteresovaný subjekt ďalej uviedol, že dlžník mal

možnosťsplácaťsvojdlhžalovanému1.,čovšak,akouvádzaajsamotnýžalobcavžalobe,riadneavčas
nerobil. Za daných okolností je ťažko predpokladať, že by dlžník začal dobrovoľne svoj záväzok plniť.
Vo vzťahu k navrhovanému petitu uviedol, že ak by mu súd v navrhovanom znení vyhovel, natrvalo
by znemožnil žalovanému 1. ako záložnému veriteľovi vykonať záložné právo, čím by de facto došlo k
popretiu uhradzovacej funkcie záložného práva.

Predovšetkým z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2., nedôvodnosti a
nepodloženosti námietok žalobcov, považuje podanú žalobu v celom rozsahu za neopodstatnenú v čoho
dôsledku navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalovanému 2. priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalovaný 1. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2022 doručenom 09.06.2022 uviedol, že právna
úprava dedenia vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, ktorá znamená, že dedič vstupuje do
majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu. Platná právna úprava
dedičského práva zachováva úradnú ingerenciu pri prechode dedičstva na dediča, ktorá spočíva v
povinnom prejednaní každého dedičstva v dedičskom konaní a potvrdení nadobudnutia dedičstva

rozhodnutím súdu (osvedčením notára ako súdneho komisára). Na základe uznesenia o dedičstve zo
dňa 12.4.2017, sp. zn. 17D/9/2017, D - not - 26/2017, vydané o notárom JUDr. Zuzanou Holčíkovou,
Poprad, právoplatného dňom 12.4.2017 (ďalej len „Uznesenie o dedičstve") sa stal žalobca výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. (ďalej len „Nehnuteľnosti"). Na
nehnuteľnostiach bola a je evidovaná ťarcha v podobe záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: 001/219375/14-0021000 (ďalej len „Zmluva o zriadení
záložného práva"), v prospech žalovaného 1. Poukázal na ustanovenie § 151h ods. 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ”). Záložné právo je vecným právom
k cudzej veci. Zmena vlastníka veci nemá vplyv na ďalšie trvanie záložného práva a záložné právopôsobí voči nadobúdateľovi zálohu. To znamená, že pri prechode vlastníckeho práva zostáva záložné
právo zachované. Pričom pre záložné právo zároveň platí, že záložca môže byť osoba odlišná od
dlžníka. Preto prekážkou výkonu záložného práva nemôže byť skutočnosť, že žalobca nie je dlžníkom

žalovaného 1., ale len záložcom. Naviac tvrdenie žalobcu (že je len záložcom) sa nezakladá úplne
na pravde, keďže žalobca vstúpil do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá žalovanému 1. za
dlhy poručiteľa do výšky nadobudnutého majetku a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1.nebol
účastníkom dohody dedičov o vyporiadaní jeho pohľadávky.
Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným skutočnostiam o dražbe rodinného domu v Podolínci uviedol, že ako je

zoZmluvyozriadenízáložnéhoprávazrejmé,záložnéprávožalovaného1. sanevzťahuje/nevzťahovalo
k nehnuteľnosti - rodinnému domu v k. ú. E., ktorý bol tiež predmetom dedičského konania; predmetom
záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
pre k. ú. C.. Preto nerozumie tvrdeniu žalobcu, že vykonaný predaj rodinného domu v Podolínci na
dobrovoľnej dražbe nepokryl všetky existujúce záväzky a predajom druhej nehnuteľnosti sa má žalovaný
1. ako záložný veriteľ uspokojiť vykonaním dobrovoľnej dražby.

Žalobca bol v dedičskom konaní riadne zastúpený opatrovníkom, ktorý bol ustanovený súdom,
prostredníctvom notára JUDr. Zuzany Holčíkovej - Uznesenie o ustanovení opatrovníka žalobcovi,
ktorým bol ustanovený osobitný opatrovník C. C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXX/XX, I.. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade nepreukázal, že bol ustanoveným opatrovníkom žalobcu pre
účely predmetného dedičského konania a preto sa malo uskutočniť za jeho účasti. Ako bolo uvedené,

maloletý bol riadne zastúpený opatrovníkom ustanoveným súdom. Ak mal zástupca žalobcu (v tomto
konaní) uvedeným tvrdením na mysli, že práve on mal byt' ustanovený za opatrovníka žalobcu pre
účely dedičského konania, takáto požiadavka nevyplýva ani z právnej úpravy. Práve naopak, právna
úprava favorizuje na ustanovenie opatrovníka blízku osobu maloletého (ako § 117 CMP, tak aj § 71
CSP). V prvom rade je potrebné zistiť, či neexistuje blízka osoba, ktorá by bola ochotná a schopná

dieťa v konaní zastupovať. Priame ustanovenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za opatrovníka by
odporovalo zákonu. Zo znenia ustanovenia § 117 CMP jednoznačne vyplýva postupnosť výberu osoby
opatrovníka. Tomuto záveru nasvedčuje vetná konštrukcia („Inak ustanoví') vylučujúca použitie druhej
vety v prípade, že sa naplnia podmienky prvej vety. Pokiaľ by takáto blízka osoba neexistovala, mohol
by súd za opatrovníka ustanoviť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Žalovaný 1. poukázal na § 160 a 168 Civilného mimosporového poriadku. Podľa výrokovej časti II.
bod 4. uznesenia o dedičstve bol právny úkon žalobcu, zastúpeného ustanoveným opatrovníkom C.
C., schválený. Schválením právneho úkonu sa zaoberá aj bod 8. odôvodnenia uznesenia o dedičstve.
Žalovaný 1. sa dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nezúčastnil, preto nie je takýmto vyporiadaním
dedičov viazaný. Čiže môže od dedičov požadovať, aby jeho dlh uhradili v pomere, ktorý zodpovedá

ustanoveniu § 470 ods. 2 OZ bez ohľadu na to, ako sa bez jeho účasti vyporiadali medzi sebou. To
však samozrejme nemá vplyv na platnosť takejto dohody. Keďže žalovaný 1. nebol účastníkom ani len
dohody o vyporiadaní jeho pohľadávky, žiadnym spôsobom by sa nemohlo zmeniť ani jeho postavenie
ako záložného veriteľa, ak by dediči chceli akýmkoľvek spôsobom „nakladať s ťarchou" zriadenou na
nehnuteľnostiach. Preto aj keby sa dediči dohodli, že žalobca nadobudne majetok bez ťarchy, prípadne

túto ťarchu „presunú" na inú nehnuteľnosť, takáto dohoda by nemala žiadny vplyv na záložné právo
zriadené v prospech žalovaného 1. ako záložného veriteľa.
Žalobca považuje výkon záložného práva za predčasný. Uvedené tvrdenie je priam absurdné, keďže
úver poskytnutý na základe Zmluvy o financovaní bývania reg. č.: 001/219375/14-002/000, ktorý je
zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného práva, je dlhodobo nesplácaný, pričom posledná úhrada

bola pripísaná na úverový účet dňa 9.8.2018. To znamená, že úver je 3 roky bez akejkoľvek čiastočnej
úhrady! Preto žalovaný 1. nerozumie, ako môže byt' v tomto prípade výkon záložného práva považovaný
za predčasný. Potom je na mieste otázka, ako dlho by mal ako záložný veriteľ ešte čakať s výkonom
záložného práva, keď 3 roky nesplácania úveru považuje žalobca zrejme za krátky čas.
Podľa žalobcovho nazerania na vec by stratilo zabezpečenie pohľadávky záložným právom a samotný

inštitút záložného práva svoje opodstatnenie. Navyše je absurdné, aby žalobca určoval, najmä pri takej
výške pohľadávky žalovanému 1., akým spôsobom má veriteľ uspokojovať svoju pohľadávku. Výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zákonodarcom predvídaný a v prípade spotrebiteľského
dlžníckeho vzťahu v podstate jediný možný, t. j. zákonodarca ho aprobuje, predvída a uprednostňuje;
poukázalnaustanovenia§53ods.10OZ.Ochranadotknutýchosôb(okremustanoveníOZupravujúcich

výkon záložného práva), je zabezpečená aj osobitnou zodpovednosťou navrhovateľa dražby (záložný
veriteľ) - v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách"). Zákon pamätá aj na ochranudlžníka a záložcu. Ak by dlžník či záložca namietal výšku výkonom dobrovoľnej dražby uspokojovanej
pohľadávky záložného veriteľa, právnym nástrojom jeho ochrany je uplatnenie nároku na náhradu škody
podľa § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie neúčelná a v podstate procesne neprípustná

(§ 137 Civilného sporového poriadku) žaloba napr. na zdržanie sa výkonu záložného práva. V prípade
pochybeníaporušenízákonaodobrovoľnýchdražbáchslúžinavyšenaochranudotknutýchosôbžaloba
o neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby - § 21 zákona o dobrovoľných dražbách.
Žalobeznejúcejnazdržaniesavýkonuzáložnéhoprávaniejemožnévyhovieť,vtejtosúvislostipoukázal
na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/147/2017 zo dňa 29.01.2019,

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/113/2017 zo dňa 25.04.2019,
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/36/2019 zo dňa 26.08.2019, Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/94/2019 zo dňa 18.02.2020. Z uvedený uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že vyhovenie tak znejúcej žalobe by predstavovalo
neprimeraný zásah do práva záložného veriteľa, pričom také rozhodnutie súdu by navyše bolo aj
nevykonateľné; pokiaľ žalobca argumentuje právom spotrebiteľa na obydlie, také právo nie je absolútne

nedotknuteľné; právny názor súdu, podľa ktorého je možné záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom vo
veci samej časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, nemožno považovať
za správny. S poukazom na článok 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku je možné s procesným
dopadom na toto súdne konanie uzavrieť, že uvedené uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
predstavujú rozhodnutia (aktuálnu rozhodovaciu prax) najvyššej súdnej autority v danej právnej otázke.

Žalobe žalobcu znejúcej na zdržanie sa výkonu záložného práva teda nie je možné vyhovieť a je nutné
ju zamietnuť v celom rozsahu.

5. Žalobca v následnom vyjadrení zo dňa 26.10.2023 k vyjadreniam žalovaných zotrval v celom
rozsahu na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvedených a zároveň navrhol vo vzťahu k dražobnej

spoločnosti t. j. žalovanému 2. prerušiť konanie do rozhodnutia ESD vo veci C-351/23 s tým, že od
rozsudku Súdneho dvora EÚ závisí či smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách dopadá
aj na dražobnú spoločnosť a teda v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/149/2020 je pohľadávka neakceptovateľná, pretože je založená na neprijateľnej zmluvnej
podmienke o predčasnej splatnosti. Podaním zo dňa 27.10.2023 okrem už uvedeného návrhu na

prerušenie konania navrhol „vyčkať do rozsudku vo veci C – 598/21“.

6. Žalovaný 1. v podaní zo dňa 27.10.2023 doručenom súdu 02.11.2023 oznámil, že trvá na všetkých
skutočnostiach a právnej argumentácii doposiaľ uvedenej, pričom sa domáha, aby súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a to najmä s ohľadom na rozhodovaciu prax Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky – Uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/147/2017 zo dňa 29.01.2019, sp. zn.
5Cdo/113/2017 zo dňa 25.04.2019, sp. zn. 2Cdo/36/2019 zo dňa 26.08.2019, sp. zn. 3Cdo/94/2019 zo
dňa 18.02.2020 z ktorých je zrejmé, že vyhovenie takto znejúcej žalobe by predstavovalo neprimeraný
zásah do práva záložného veriteľa, pričom takéto rozhodnutie by navyše bolo aj nevykonateľné.
Ďalej tiež nemožno považovať za správny názor podľa ktorého je možné záložnému veriteľovi uložiť

rozsudkom vo veci samej časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva.

7. Žalovaný 1. vo vyjadrení zo dňa 07.12.2023 doručenom súdu 14.12.2023 vo vzťahu k návrhu žalobcu
na vyčkanie do rozsudku vo veci C-598/21 uviedol, že predmetným rozsudkom zo dňa 9.11.2023 SD
EÚ rozhodol nasledovne:

„Článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty
základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave,
podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi

uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou
nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené
vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej
klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na
základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní."

Z obsahu predmetného rozsudku je zrejmé, že súd sa zaoberal primeranosťou ustanovení § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré boli „pretavené" do ustanovení predmetnej zmluvy o úvere,
konkrétne do klauzuly o predčasnej splatnosti. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ
v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere splácanom v splátkach požiadať o zaplatenie celého úveru vsúlade s § 565 tohto zákonníka, ak sa na tom dohodli zmluvné strany. Veriteľ si môže uplatniť toto právo
najskôr tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky a až po upovedomení spotrebiteľa minimálne
pätnásť dni vopred. V predmetnom rozhodnutí SDEÚ žiadnym spôsobom nespochybňuje ustálenú

rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - Uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/147/2017 zo
dňa 29.01.2019, Uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/113/2017 zo dňa 25.04.2019, Uznesenie NS SR sp. zn.
2Cdo/36/2019 zo dňa 26.08.2019, Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/94/2019 zo dňa 18.2.2020. Žalovaní
1. ďalej poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/148/2017 zo dňa 29.01.2019 a na uznesenie
NS SR sp. zn. 3Cdo/94/2019 zo dňa 18.02.2020. Dobrovoľná dražba sa odvíja od predchádzajúceho

úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Vo vyššie špecifikovaných rozhodnutiach
Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež uvádza, že „Dovolací súd nespochybňuje názor odvolacieho
súdu, že strata obydlia žalobcov by predstavovala obrovský zásah do ich práv a spôsobila by im
veľmi nepriaznivú životnú situáciu, avšak právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne
nedotknuteľné.."

Naviac, pohľadávka zo Zmluvy o financovaní bývania č. 001/219375/14-002/000 uzavretej dňa
10.11.2014 medzi rodičmi žalobcu a žalovanou, ktorá bola zabezpečená záložným právom zriadeným
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/219375/14-002/000 zo dňa
19.11.2014, bola predmetom sporu o zaplatenie a Okresný súd Poprad o tejto rozhodol dňa 20.09.2022
rozsudkom sp. zn. 20Csp/24/2021-84 tak, že žalobe podanej Všeobecnou úverovou bankou, a. s. o

jej zaplatenie v celom rozsahu vyhovel a zaviazal G. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX,
E. (otec žalobcu) na zaplatenie takmer 150 tis. Eur s príslušenstvom v prospech Všeobecnej úverovej
banky, a. s., (tento nadobudol právoplatnosť 14.01.2023 a vykonateľnosť 18.1.2023).
Žalovaný 1. má súdom priznanú pohľadávku, ktorú má zabezpečenú záložným právom k
nehnuteľnostiam, ktoré sú v dôsledku dedičského konania vo vlastníctve žalobcu. Ak by súd

žalobe vyhovel a uložil žalovanému 1. zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na
neobmedzenú dobu, zbavil by tak (v rozpore so zákonom a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR)
žalovaného 1. ako záložného veriteľa uhradzovacej funkcie záložného práva.
Vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania uviedol, že žalobcom špecifikovaným Uznesením
NS SR sp. zn. 4Cdo/149/2020 tento súd ako dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok

súduprvejinštancieavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonaniastým,že„Pokiaľideoneskúmanie
žalobkyňou namietaných neprijateľných podmienok, dovolací súd konštatuje, ak by žalovaná 1. v
rámci dobrovoľnej dražby uplatnila plnenia majúce svoj základ v niektorých zo žalobkyňou označených
neprijateľných zmluvných podmienok, prieskumu ich oprávnenosti sa môže žalobkyňa domáhať žalobou
na určenie neplatnosti dražby (§ 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.), pretože ak záložný veriteľ

(žalovaná 14 vo vyhlásení podľa 4 7 ods, 2 zákona č. 527/2002 Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej základ
bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože
záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona č.
527/2002 Z.z. (o dobrovoľných dražbách)...“ Na žalobcom požadovaný postup nie je žiadny dôvod,
lebo pohľadávka zo Zmluvy o financovaní bývania č. 001/219375/14-002/000 uzavretej dňa 10.11.2014

medzi rodičmi žalobcu a žalovanou (ktorá bola zabezpečená záložným právom zriadeným na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/219375/14-002/000 zo dňa 19.11.2014) bola
už predmetom súdneho konania, kde súd je povinný skúmať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky
ex offo a súd túto pohľadávku priznal žalovanému 1. v celom rozsahu rozhodnutím, ktoré je právoplatné
a vykonateľné.

8. Podaním zo dňa 11.12.2023, doručeným súdu 12.12.2023 navrhol žalobca pribratie osobitného
subjektu do konania a to Združenie Brániť sa oplatí – BSO, občianske združenie so sídlom Potočná
7343/37, 080 06 Prešov, IČO: 42 379 083 v zmysle § 95 ods. 1, 2 CSP.

9. Žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 19.12.2023 okrem iného oznámil, že dal podnet
na vstup okresnej prokuratúry do tohto konania.

10. Žalobca podaním zo dňa 29.01.2024 doručeným 30.01.2024 predložil súdu uznesenie tunajšieho
súdu č. k. 14P/183/2023 – 9 zo dňa 14.12.2023 ktorým bol ustanovený mal. dieťaťu – A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. v mysle § 33 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov za majetkového opatrovníka Mesto Poprad, Nábrežie Jána
Pavla II. 2802/3, Poprad.11. Žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 08.04.2024 doručenej toho istého dňa oznámil,
že právne zastúpenie v tejto veci prevzal právny zástupca JUDr. Vladimír Volčko, PhD. a potrebuje sa
oboznámiť s touto právnou vecou.

12. Unesením č. k. 9C/56/2021 – 233 zo dňa 26.07.2024 súd rozhodol tak, že nepriberá do konania
osobitný subjekt Združenie Brániť sa oplatí – BSO, Potočná 37, 080 06 Prešov, IČO: 42 379 083.
Žalobca nedoručil súdu žiadnu plnú moc na zastupovanie právnym zástupcom a Okresná prokuratúra
Poprad nedoručila súdu žiadne podanie.

13. Právny zástupca žalovaného 2. z dôvodov hospodárnosti a nenavyšovania trov konania ospravedlnil
svoju neúčasť na pojednávaniach s poukázaním na námietku absencie pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 2. v tomto konaní s tým, že súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
Súd preto podľa § 180 CSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

14. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalovaného 1.
a oboznámením s listinnými dôkazmi - Uznesenie Okresného súdu v Poprade č. k. 12C/27/2021-38 zo
dňa 25.6.2021; Uznesenie o dedičstve sp.zn. 17D/9/2017, Dnot 26/2017 zo dňa 12.04.2017, Rozsudok
OkresnéhosúduPopradč.k.20Csp/24/2021-84zodňa20.09.2022;zmluvaozriadenízáložnéhopráva;
prehlaď pohybov na úvere (hlavný + doplnkový úver) - príloha sa skladá z dvoch častí, keďže poskytnutý

úver bol kombináciou hlavného hypotekárneho úveru a doplnkového účelového spotrebného úveru, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

15. Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní a v záverečnej reči dňa 26.11.2024 uviedla, že
považuje ich návrh za dôvodný, odvolávajú sa na to, že vo veci vymáhania pohľadávky VÚB bolo riadne

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 20Csp/24/2021. Nespochybňujú tento dlh, ale
s poukazom aj na rozhodnutie Krajského súdu Prešov vo veci 9Co/45/2021 – 126 a s poukazom na to, že
vymáhanie pohľadávky je možné uspokojiť iným spôsobom, súdnym procesom s následnou exekúciou
vrátane do úvahy prichádzajúcich splátok vo vzťahu k dlžníkovi z úverového vzťahu o ktorom už bolo
rozhodnuté v spomínanom rozsudku. Oni nespochybňujú dlh, ale prečo VÚB nepristúpila k exekučnému

konaniu exekučným súdom v Banskej Bystrici, keďže je rozdiel vymáhania formou exekúcie a formou
dobrovoľnej dražby. Dlžníkom je už podľa vyššie uvedeného rozsudku otec maloletého dieťaťa,
pohľadávka by mala byť vymáhaná od otca dieťaťa nie od maloletého dieťaťa. Zabezpečiť dlh ktorý
nespochybňujú tak, ako je uvedené v rozhodnutí Krajského súdu Prešov od povinného. Ďalšie návrhy
na doplnenie dokazovania nemali, trovy konania si neuplatnili.

16. Právny zástupca žalovaného 1. na pojednávaní a v záverečnej reči dňa 26.11.2024 poukázal na ich
doterajšie vyjadrenia. Podľa ich názoru pokiaľ súd bude vychádzať zo stále platných občianskoprávnych
zásad bude nevyhnuté žalobu zamietnuť. V prvom rade je potrebné uviesť, že doposiaľ nebola
určená zásada, že pokiaľ je nehnuteľnosť zaťažená záložným právom, toto záložné právo nezaniká

v prípade jej scudzenia ani v prípade prechodu vlastníctva dedením. V dedičskom konaní sa dedič
stáva univerzálnym právnym nástupcom poručiteľa, vstupuje tak do všetkých práv a povinností, ktoré
poručiteľ má. Jedinou výnimkou je len nemožnosť zdediť dlh, ktorý presahuje výšku dedičstva. V danom
prípade bol pôvodný záväzok voči dvom dlžníkom, otcovi a matke žalobcu. V rozsahu nadobudnutého
dedičstva tak maloletý ex lege zdedil aj dlh po svojej matke a to ako jediný dedič. Súčasne zdedil dve

nehnuteľnosti, ktoré boli obe zaťažené záložným právom, pričom neexistuje žiadny právny predpis,
dokonca ani na úrovni ochrany spotrebiteľa, ktorý by ustanovoval, že záložné právo, ktoré zabezpečuje
spotrebiteľskú zmluvu v dedení na dediča neprechádza. Súčasne im nie je známy žiadny právny predpis
na úseku práv detí vrátane medzinárodného dohovoru o ochrane práv dieťaťa, ktorý by vylučoval
zdedenie dlhu do výšky nadobudnutého dedičstva, prípadne, ktorý by ustanovoval zánik záložného

právaviaznucehoknehnuteľnostipokiaľtútonehnuteľnosťzdedímaloletý.Pokiaľbytedamalsúdžalobe
vyhovieťmuselby,akoprejudiciálnuotázkukladnevyriešiťotázkuplatnostizáložnejzmluvyalebootázku
neskoršieho zániku záložného práva. To znamená, že súd by musel dospieť k odôvodnenému záveru,
že záložná zmluva, ktorú uzavreli právny predchodcovia žalobcu bola z nejakého dôvodu neplatná,
alebo by musel dospieť k záveru, že síce platná bola, avšak z nejakého právneho dôvodu záložné právo

vytvorené na jej základe zaniklo. Takéto dôvody však v tomto konaní neboli ani len tvrdené. Opakovane
tiež poukázal na žalobný petit o ktorom sa už najvyšší súd v štyroch konaniach špecifikovaných na
strane 5. ich vyjadrenia zo dňa 3.6.2022 vyjadril, že je nevykonateľný. Je potrebné si uvedomiť, že
pokiaľ by súd vyhovel rozsudku obmedzil by záložné právo žalovaného 1. na neurčitý čas, čím bynastolil stav absolútnej právnej neistoty. Čo sa týka samotnej dôvodnosti výkonu záložného práva
opakovane uviedol, že na tento úver nebolo platené od r. 2018 vôbec nič, akákoľvek argumentácia
o neprimeranom výkone záložného práva je teda v tomto prípade vylúčená. Záložca totiž môže, ale

nemusí byť zároveň dlžníkom. Pokiaľ teda existuje pohľadávka žalovaného 1. voči otcovi maloletého je
možné túto pohľadávku vymáhať realizáciou záložného práva, predajom majetku maloletého, hoci by
aj on sám dlžníkom nebol. Ide o základné zásady občianskeho hmotného práva, ktoré sú toho času
nemenné aj vo vzťahu k spotrebiteľom a aj vo vzťahu k maloletým. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu
zamietnuť, ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali. Uplatnili si právo na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

17. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.

18. Na základe Zmluvy o financovaní bývania reg. č. : 001/219375/14-002/000 zo dňa 10.11.2014
uzavretej medzi žalovaným 1. a dlžníkmi G. L. M. a G. B. C. – rodičmi maloletého žalobcu bol dlžníkom

poskytnutý úver, na zabezpečenie ktorého bola zároveň uzavretá Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti reg. č. 001/219375/14-002/000 zo dňa 19.11.2014, uzavretá medzi žalovaným
1. ako záložným veriteľom a G. L. M. – matkou maloletého žalobcu ako záložcom. Úver bol dlhodobo
nesplácaný, pričom posledná úhrada bola pripísaná na úverový účet dňa 9.8.2018.

19. V dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 17D/9/2017, Dnot 26/2017 uznesením zo dňa 12.04.2017
právoplatným dňa 12.04.2017 Okresný súd Poprad, prostredníctvom notára N. O. P., povereného
Okresným súdom Poprad funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľke menom: G. L.
M., B. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, naposledy bytom E. – C., C. D. XXXX/XX, zomrelej
12.01.2017, ktorej účastníkmi boli: G. B. C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. D. XXXX/XX -

manžel poručiteľky, E. M., B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. D. XXXX/XX – dcéra poručiteľky,
mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. D. XXXX/XX – syn poručiteľky, zastúpený procesným
opatrovníkom menom: C. C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. K. XXX/XX, rozhodol tak , že v bode
I. schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretú medzi pozostalým
manželom a dedičmi podľa ktorej z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

do dedičstva po poručiteľke patrí vo vzťahu k predmetu tohto konania v rámci dlhov 1 - ica pohľadávky
Všeobecnej úverovej banky a. s. 829 90 Q., C. D. X, vzniknutá z titulu zmluvy o financovaní bývania, reg.
č. 001/219375/14-002/000, zo dňa 10.11.2014 ku dňu smrti poručiteľky vo výške 79.769,30 Eur, pričom
z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pozostalému manželovi poručiteľky
menom G. B. C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX bytom E., C. D. XXXX/XX patrí (vo

vzťahu k predmetnému konaniu) 1 - ica pohľadávky Všeobecnej úverovej banky a. s. 829 90 Q., C. D.
X, vzniknutá z titulu zmluvy o financovaní bývania, reg. č. 001/219375/14-002/000, zo dňa 10.11.2014
ku dňu smrti poručiteľky vo výške 79.769,30 Eur.
V bode II. citovaného rozhodnutia súd určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky, výšku dlhov poručiteľky
a čistú hodnotu dedičstva, pričom zároveň schválil právny úkon maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E., C. D. XXXX/XX – syna poručiteľky, zastúpeného ustanoveným opatrovníkom menom: C. C.,
B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. K. XXX/XX.
V bode III. citovaného rozhodnutia súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva podľa ktorej
hnuteľnosti - obchodný podiel v spoločnosti MIROND, spol. s r. o. H., D. I. X, H., 06 001, IČO: 31 733 433
a vklady na bežnom účte, Flexi účte, sporiacom účte a termínovanom vklade nadobúda G. B. C.

v celosti, ktorý sa zároveň zaväzuje uhradiť aj pasíva dedičstva pozostávajúce okrem iného aj z 1 - ice
pohľadávky Všeobecnej úverovej banky a. s., vzniknutej z titulu zmluvy o financovaní bývania, reg. č.
001/219375/14-002/000, zo dňa 10.11.2014, vo výške 79.769,30 Eur. Ďalej pokiaľ ide o nehnuteľnosti
v k. ú. C. zapísané na LV č. XXX – parc. č. 5/2 záhrada vo výmere 68 m2, parc. č. 138 – zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 586 m2, parc. č. 139/1 – záhrady o výmere 181 m2, stavba so súp. č.

XXXX na parc. č. 138 – rodinný dom s podielom na meno poručiteľky pod B1 v celosti 1/1 vo všeobecnej
hodnote ku dňu smrti poručiteľky vo výške 214.000,- Eur a nehnuteľnosti v k. ú. E. v 1/2 vo všeobecnej
hodnote ku dňu smrti poručiteľky vo výške 77.000,- Eur, tieto nadobúda mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX
– syn poručiteľky v celosti.
Z uvedeného vyplýva, že manžel poručiteľky – otec maloletého, G. B. C. nadobudol aktíva na

nehnuteľnostiach k. ú. E. zapísané na LV č. XX v 1 - ici, vo všeobecnej hodnote ku dňu smrti poručiteľky
vsume77.000,-Eurztituluvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov;ďalejnadobudolna
aktívach obchodný podiel a vklady na účtoch v celosti titulom schválenia dohody dedičov o vyporiadaní
dedičstva. Pokiaľ ide o pasíva prešiel na neho, okrem iného, dlh - 1 - ica pohľadávky VÚB, a. s. v sume79.769,30 Eur z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov; zároveň sa titulom schválenia dohody
dedičov o vyporiadaní dedičstva zaviazal uhradiť aj pasíva dedičstva pozostávajúce okrem iného aj z 1-
ice pohľadávky L., A. vo výške 79.769,30 Eur.

Podľa schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva uvedenej v bode III. nehnuteľnosti v k. ú. C.
nadobudol maloletý A. B. C., syn poručiteľky v celosti.

20. V predmetnom dedičskom konaní Uznesením sp.zn. 17D/9/2017 , D not 26/2017 zo dňa 11.04.2017
tunajší súd prostredníctvom notára JUDr. Zuzany Holčíkovej, povereného Okresným súdom Poprad

funkciou súdneho komisára vo veci ustanovenia osobitného opatrovníka, v dedičskej veci po poručiteľke
menom: G. L. M., B. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. – C., C. D. XXXX/XX, zomrelej
12.01.2017, bez zanechania závetu ustanovil maloletému menom: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. – C., C. D. XXXX/XX, osobitného opatrovníka menom: C. C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., J. K.
XXX/XX, ktorý bude maloletého zastupovať pri prejednaní dedičstva po neb. menom: G. L. M., B. M..

21. Podľa § 160 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP): Ak je v súvislosti
s konaním o dedičstve potrebné schváliť právny úkon maloletého dediča súdom, je na schválenie
právneho úkonu príslušný súd konajúci o dedičstve. Ak je maloletý dedič účastníkom dohody
podliehajúcej schváleniu súdom, môže rozhodnúť súd o schválení právneho úkonu maloletého dediča
a o schválení dohody jedným uznesením.

22. Podľa § 168 CMP: Veriteľ poručiteľa je účastníkom a) v rozsahu uzavretia a schválenia dohody
dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa, b) v rozsahu uzavretia a schválenia
dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov, c) po právoplatnosti
uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku.

23. Ako vyplýva z vyššie uvedeného maloletý dedič (B. A. C.) bol v dedičskom konaní zastúpený
opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený notárom ako súdnym komisárom. Veriteľ – žalovaný 1. nebol
účastníkom dedičského konania.

24. Podľa § 470 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

25. Po vyporiadaní dedičstva dochádza k zmene aj vo vzťahu k veriteľovi poručiteľa a v hmotnoprávnej
i procesnej rovine sa v plnom rozsahu prejaví zodpovednosť jednotlivých dedičov v závislosti od výšky
ceny nadobudnutého majetku.

26. Uznesením č. k. 14P/73/2019 – 16 zo dňa 22.06.2020 vo veci starostlivosti o mal. A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX,bytomakootec,dieťarodičovmatkyneb.L.M.aotcaB.C.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.D.
XXXX/XX, E. v konaní začatom na návrh Dražobnej spoločnosti, a. s. (pred zmenou obchodného mena
žalovaný 2.), so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703 o ustanovenie opatrovníka,
tunajší súd rozhodol tak, že ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad za opatrovníka pre
mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX na zastupovanie mal. v procese realizácie záložného práva formou

dobrovoľnej dražby, kde predmetom dražby je nehnuteľnosť rodinný dom zo súpisným číslom XXXX,
postavený na parc. č. 138 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 385m2, parc. č. 139/1 – záhrada
o výmere 181 m2, všetko zapísané na LV č. XXX, k.ú. C., obec E., R. E.. Súd rozhodol podľa § 31 ods.
2 zákona o rodine s tým, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje mal. dieťa ak ide o právne úkony,
pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a mal. dieťaťom, alebo medzi mal. deťmi

zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví mal. dieťaťu opatrovníka, ktorý
ho bude v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ návrhom z 29.03.2019 žiadal ustanoviť mal. A. B. kolízneho
opatrovníka na zastupovanie v procese realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby, keďže
mal. je vlastníkom nehnuteľností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia zapísaných na LV č.

XXX k. ú. C., obec E., R. E. pod B2 v podiele 1/1 a kde pod bodom C ako ťarchy pod bodom 2 je zapísaná
L. S. Q. A., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 – zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľností REG č.: 001-219375/14-002/000 na stavbu súp. č. XXXX na parc. KNC XXX a pozemky
parc. KNC X/X, XXX, XXX/X podľa V 5485/2014, vklad povolený dňa 20.11.2014.27. Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov: Účastníkom dražby je osoba spôsobilá na právne úkony. To neplatí, ak ide
o maloletých alebo o osoby, ktoré boli zbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ku ktorej už
spoluvlastnícky podiel majú; podmienkou je, že tieto osoby musia byť zastúpené zákonným zástupcom
alebo opatrovníkom.

28. Podľa § 117 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP: Ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na
návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať
v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.

29. V zmysle citovaných zákonných ustanovení ustanovil súd maloletému na návrh dražobníka -
žalovaného 2. opatrovníka pre proces realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

30. Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľa mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXXX/XX, XXX XX E., zast. Úradom práce, soc. Vecí a rodiny Poprad, Hraničná 667/13, Poprad,

IČO: 30 794 536, proti odporcom 1) Všeobecná úverová banka a. s., Mlynské nivy 7, Bratislava, IČO:
31 320 155, 2) Dražobná spoločnosť, a. s., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703 o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zdržania sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, uznesením
č. k. 12C/27/2021 – 38 zo dňa 25.06.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. 12C/27/2021 – 118
zo dňa 05.10.2021 rozhodol nasledovne:

I. Žalovaní sú povinný zdržať sa výkonu záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti registrovanej pod č. 001/219375/14-002/000 zo dňa 19.11.2014 dobrovoľnou dražbou
k rodinnému domu súpisné číslo XXXX, na parc. č. 138 vedeného Okresným úradom Poprad, okres E.,
obec E., katastrálne územie C., na LV č. XXX a k pozemku parc. č. 138 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 385 m2 .

II. Ukladá navrhovateľovi povinnosť podať v lehote do 30 dní od vydania uznesenia žalobu vo veci
samej v predmete konania uloženia povinností žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva podľa
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanej pod č. 001/219375/14-002/000 zo dňa
19.11.2014 dobrovoľnou dražbou k rodinnému domu súpisné číslo XXXX, na parc. č. 138 vedeného
Okresným úradom E., okres E., obec E., katastrálne územie C., na LV č. XXX, parc. č. 138 – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 385 m2.

31. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 9Co/45/2021 – 126 zo dňa
11.11.2021 potvrdil vyššie uvedené uznesenie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie.
Citované uznesenie Krajského súdu v Prešove nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2021.

32. Okresný súd Poprad rozhodol rozsudkom č. k. 20Csp/24/2021 – 84 zo dňa 20.09.2022 právoplatným
dňa14.01.2023vovecižalobcu:Všeobecnáúverovábankaa.s.zosídlomBratislava–Ružinov,Mlynské
nivy 1, IČO: 31 320 155 proti žalovanému: G. B. C. ,nar. XX.XX.XXXX, bytom E., C. D. XXXX/XX, v spore
o zaplatenie 149.868,79 Eur s príslušenstvom nasledovne: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

149.868,79 Eur, ďalej úrok vo výške 3.511,93 Eur a úrok z omeškania zo sumy 149.868,79 Eur vo výške
3 % ročne od 16.01.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má
voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% o ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením.“
Súd sa v predmetnom konaní zaoberal zmluvou o financovaní bývania zo dňa 10.11.2014

č.001/219375/14 – 002/000 pričom konštatoval, že uvedenou zmluvou žalobca G. L. M. a žalovanému
poskytol hypotekárny úver vo výške 135.450,- Eur a doplnkový spotrebný úver vo výške 38.650,- Eur
a čerpané úvery sa žalovaný zaviazal splácať formou 240 mesačných splátok. Ďalej súd zistil, že ku
dňu 05.12.2018 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaného vyzval na úhradu sumy
119.450,10 Eur z titulu hypotekárneho úveru a sumy 33.993,49 Eur z titulu doplnkového spotrebného

úveru. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 19.11.2014, ktorá bola súčasťou
predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že uvedenou zmluvou sa zmluvné strany dohodli na zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim L. M. nachádzajúcim sa v k. ú. C..V bode 19. citovaného rozsudku súd konštatoval, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa nejedná
o spotrebiteľský úver, ktorý by bol chránený osobitnou právnou úpravou v zmysle ustanovenia zák. č.
129/2010 Z. z. platného a účinného v čase uzatvárania tohto zmluvného záväzku.

V bode 20. citovaného rozsudku súd okrem iného uviedol, že dôvody neuhradenia splátok žalovaný
nevysvetlil a v konaní ostal pasívny. Preukázateľne bol v omeškaní viac ako tri mesiace so splátkami
splatnými ku dňu 10.02.2018, 08.06.2018, 10.07.2018, 10.09.2018 a 10.10.2018. Súd konštatoval, že
zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 001/219375/14-002/000 je zabezpečovacím
inštitútom veriteľa pre prípad porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z dvojstranného právneho

úkonu.

33. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

34. Podľa § 151b ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva

sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

35. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy,

ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

36. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe

podľa osobitného zákona) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov)
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

37. Podľa § 151h ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné
právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže
záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.

38.Nanadobúdateľazálohu,vočiktorémupôsobízáložnéprávo,prechádzajúúčinnosťouprevodualebo
prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ zálohu,
voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho
práva a povinnosti záložcu.

39. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka: Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

40. Podľa § 6 ods. 1. zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov: Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené
týmto a osobitným zákonom8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ideo majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný
samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.

41. Podľa § 7 ods. 1. zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov: Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona.9)

42. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov: Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a
splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).

43. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov: V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len

tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

44. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov: Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že

predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne
porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

45. Záložné právo je právnym prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa

a jej príslušenstva tým, že oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia
pohľadávky zo zálohu, t. j. z predmetu záložného práva, za predpokladu, že dlžník svoju pohľadávku
nesplní riadne a včas. Ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený na výkon
záložného práva. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je zákonodarcom predvídaný aj v
prípade spotrebiteľského vzťahu, ( § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka).

„Súdnapraxdospelakzáveru,žeprávnaúpravadobrovoľnýchdražieb,resp.možnosťvymáhaniaplnení
zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva
Európskej únie."
( Uznesenie NS SR sp. zn . 8Cdo/147/2017 zo dňa 29.01.2019, Uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/94/2019
zo dňa 18.2.2020)

46. Podľa Čl. 2 ods. 2 CSP: Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

47. Žalobca sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovaným ( žalovanému 1.ako veriteľovi
a žalovanému 2. ako dražiteľovi) zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe už uvedenej
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanej pod č. 001/219375/14-002/00 zo dňa
19.11.2014, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX

pre k. ú. C. v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu.

48. Je potrebné poznamenať, že realizácia záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa vzťahuje na
všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca – rodinný dom sosúpisným číslom XXXX, postavený na parc. č. 138 , parc. č. 138 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
385m2, parc. č. 5/2 záhrada o výmere 68 m2, parc. č. 139/1 záhrada o výmere 181 m2; predmetná
žaloba však bola podaná len vo vzťahu k rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na

parc. č. 138 a parc. č. 138 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 385 m2.

49.Žalovaný2.niejezmluvnoustranoupredmetnejzáložnejzmluvy.JedražobníkomnazákladeZmluvy
o vykonaní dražby č. 25455 zo dňa 26.02.2019 uzavretej medzi žalovaným 1. ako navrhovateľom
dražby a žalovaným 2. Nie je teda nositeľom žiadnych subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich zo

záväzkovo právneho vzťahu zo záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1. ako záložným veriteľom
a nebohou matkou žalobcu ako záložcom. Žalovaný 2. ako dražobník organizuje dražbu na základe
návrhu navrhovateľa dražby - záložného veriteľa – žalovaného 1., teda svoje oprávnenie vykonať
dobrovoľnú dražbu ako jednu z foriem realizácie záložného práva odvodzuje výlučne od oprávnenia
žalovaného1.akozáložnéhoveriteľa,pretožalovaný2.niejevtomtokonanípasívnevecnelegitimovaný
(uznesenieKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.27Co/180/2018–98zodňa22.08.2018).Dlžníkmalmožnosť

splácať svoj dlh žalovanému 1. čo však ako je uvedené aj v žalobe riadne a včas nerobil pred podaním
žaloby a ani následne.

50.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne

legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný).(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k.
III. ÚS 517/2011-9)
Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

51. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou žalobcu preukázať, že aj žalovaný 2.
je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok.

52. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa

ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

53. Keďže žalobca, na podnet ktorého začalo konanie nepreukázal, že žalovaný 2. je nositeľom hmotno-
právnych povinností v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, súd žalobu
voči žalovanému 2. zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

54. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

55. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu
s rozhodnutím vo veci samej.56. Ustanovenie § 164 CSP upravuje fakultatívne prerušenie konania. V zmysle uvedeného ustanovenia
dôvodom pre fakultatívne prerušenie konania je skutočnosť, že prebieha súdne alebo správne konanie,
ktoré môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Rozhodujúcim hľadiskom pre prerušenie konania je

hospodárnosť konania.
Súd má za to, že rozhodnutie o Návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd
v Prešove (Slovensko) 6. júna 2023 – GR REAL s.r.o. v. PO a RT (Vec C 351/23, GR REAL) –
v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove - nemôže mať vplyv na toto konanie pokiaľ ide
o vec samu. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania

predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Pohľadávka zo Zmluvy o financovaní bývania
č. 001/219375/14-002/000 uzavretej dňa 10.11.2014 medzi rodičmi žalobcu a žalovaným 1. (ktorá
bola zabezpečená záložným právom zriadeným na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. 001/219375/14-002/000 zo dňa 19.11.2014, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy) bola
už predmetom súdneho konania, kde súd bol povinný skúmať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky
ex offo a súd túto pohľadávku priznal veriteľovi - žalovanému 1. v celom rozsahu rozhodnutím, ktoré

je právoplatné a vykonateľné. Okrem toho návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C-351/23
sa týka inej situácie, keď dražba už prebehla (A) a zároveň súd ešte o návrhu právoplatne nerozhodol
(B). Aktuálne v zmysle Návrhu generálnej advokátky zo 14.11.2024 v tejto veci bol návrh na začatie
prejudiciálneho konania prijatý v časti (A) a (B), v časti (C) - Tretia otázka bol označený za neprípustný.
Ďalej je potrebné uviesť, že žalobca navrhol prerušenie konania len vo vzťahu k žalovanému 2., ktorý

nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný.
Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil návrh na prerušenie konania ako nedôvodný a v súlade s § 162
ods. 3 CSP spolu s rozhodnutím vo veci samej rozhodol výrokom I. o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania.

57. Na základe uznesenia o dedičstve zo dňa 12.04.2017, sp. zn. 17D/9/2017, Dnot/26/2017
právoplatného dňa 12.04.2017 sa stal žalobca výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX pre k. ú. C.. Na nehnuteľnostiach je evidované záložné právo zriadené na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. 001/219375/14-002/00 zo dňa 19.11.2014 v prospech žalovaného
1. V zmysle § 151h ods. 1 Občianskeho zákonníka zmena vlastníka veci nemá vplyv na ďalšie trvanie

záložného práva a záložné právo pôsobí voči nadobúdateľovi zálohu. Pri prechode vlastníckeho práva
zostáva záložné právo zachované. Záložca môže byť osoba odlišná od dlžníka. Žalobca teda zodpovedá
za dlhy poručiteľa (nebohej matky) do výšky nadobudnutého majetku. Žalobca bol v dedičskom
konaní zastúpený opatrovníkom, ktorý bol ustanovený notárom JUDr. Zuzanou Holčíkovou ako súdnym
komisárom v osobe C. C., B. C., nar. XX.XX.XXXX, bratom otca maloletého žalobcu.

58.Vtomtokonaníniejepredmetompreskúmavaniazmluvaofinancovaníbývaniaanizmluvaozriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, lebo okrem už vyššie uvedených skutočností dlžníkom je stále otec
maloletého žalobcu, ktorý aj v dedičskom konaní prebral všetky pasíva (pričom úver nespláca od roku
2018), ale výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, kde sa jedná o záložné právo „in rem“,

pôsobiace teda vo vzťahu ku každému nadobúdateľovi nehnuteľnosti. V zmysle konštantnej judikatúry
súd petitu tohto znenia vyhovieť nemohol (je aj nevykonateľný). Ak by súd vyhovel navrhovanému petitu
natrvalo by znemožnil žalovanému 1. ako záložnému veriteľovi vykonať záložné právo, čím by došlo
k popretiu uhradzovacej funkcie záložného práva.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že pohľadávku veriteľa je možné uspokojiť iným spôsobom v takom

prípade by inštitút záložného práva stratil svoje opodstatnenie zabezpečovacieho inštitútu. Žalobca
nemôže určovať, aj s prihliadnutím k výške pohľadávky, akým spôsobom má veriteľ uspokojovať svoju
pohľadávku.
Zákonná ochrana dlžníka a záložcu je zabezpečená, nakoľko ak by namietali výšku výkonom
dobrovoľnej dražby uspokojovanej pohľadávky záložného veriteľa, právnym nástrojom ochrany je

uplatnenie nároku na náhradu škody podľa citovaného § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.
V prípade pochybení a porušení zákona o dobrovoľných dražbách slúži navyše na ochranu dotknutých
osôb žaloba o neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby podľa citovaného § 21 zákona o dobrovoľných
dražbách.
Záverom je potrebné poznamenať, že maloletý žalobca (aj jeho otec) má na adrese predmetnej

nehnuteľnosti – rodinného domu (C. D. XXXX/X, E. ) síce evidovaný trvalý pobyt, býva však na adrese
D. I. X, H., čo uviedol v žalobe aj samotný žalobca.59.Spoukazomnačlánok2ods.2CSPjemožnévtomtokonanískonštatovať,žežalovaným1.citované
uznesenia NS SR predstavujú rozhodnutia, resp. aktuálnu rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority
k danej právnej otázke.

60. Na základe vykonaného dokazovania, horeuvedených skutočností, citovaných zákonných
ustanovení a judikatúry súd žalobu zamietol – vo vzťahu k žalovanému 2. pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie, vo vzťahu k žalovanému 1. pre nedôvodnosť a nevykonateľnosť navrhovaného petitu (výrok
II.).

61. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces". (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011; II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

65. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP a výnimočne
nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok
konania a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa

môže v niektorých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá, ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu,
aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Súd má za to, že
v tomto prípade ide o výnimočný prípad, predovšetkým s prihliadnutím na osobu maloletého žalobcu.
Zástupca maloletého žalobcu sa snaží zastupovať záujmy maloletého dieťaťa, pričom sám túto situáciu

nespôsobil, ale táto je spôsobená otcom maloletého dieťaťa, ktorý je dlžníkom a dlhodobo nespláca
úver, pričom v dedičskom konaní došlo k dohode dedičov (maloleté dieťa bolo zastúpené bratom
jeho otca) o nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam maloletým dieťaťom; je
preto zjavné, že dohoda dedičov bola uzavretá v záujme otca maloletého dieťaťa, ktorému (spolu
s nebohou matkou maloletého) bol poskytnutý úver, ktorý nespláca od roku 2018, v dedičskom konaní

nadobudol na aktívach hnuteľné veci ( finančné prostriedky na účtoch v bankách, obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti) a 1 nehnuteľností v Podolínci. Maloletý syn nadobudol 1 nehnuteľností
v Podolínci a nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v Poprade – Matejovciach (zdržanie sa výkonu
záložného práva ku ktorým je predmetom tohto konania), pričom podľa úradných záznamov zo dňa
30.04.2021 a 24.05.2021 sa otec maloletého dieťaťa snaží napádať proces dražby práve z dôvodov

spočívajúcich v skutočnosti, že vlastníkom uvedených nehnuteľností je maloleté dieťa, ktoré sa ale
paradoxne týmto vlastníkom stalo na základe dedičskej dohody uzavretej aj ním (dlžníkom – otcom)
a bratom otca ako opatrovníkom maloletého. Tým sa pre žalovaných skomplikoval proces realizácie
záložného práva formou dobrovoľnej dražby a je vysoko pravdepodobné, že sa jedná o účelové konanie.
Uvedené však nie je predmetom tohto konania.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil vyššie spomenuté okolnosti, ktoré svojím charakterom
možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spĺňajú atribút výnimočnosti prípadu.
Na druhej strane súd zvážil aj majetkové pomery žalovaných, ktorých záujem na náhrade trov konania
by vzhľadom na ich postavenie úspešných strán sporu mohlo byť aplikáciou ustanovenia § 257 CSP
dotknuté. Súd má za to, že nepriznanie trov konania úspešným žalovaným nepredstavuje pre nich ako

obchodné spoločnosti vzhľadom na ich solventnosť žiadne závažné obmedzenie ich činnosti a nebude
mať nepriaznivý dopad na ich činnosť. Teda aj nepomer v majetkovom postavení sporových strán v
spojení s postavením žalobcu považuje súd za dôvod hodný osobitného zreteľa, a preto o trovách
konania rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.