Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sas/7/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106185
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0823106185.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej
veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C., právne zastúpená: JUDr. Michal Vlkolinský,
advokát,sosídlomNámestieSNP87/8,96001Zvolenprotižalovanému:Sociálnapoisťovňa,Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. 535 926 4090 0 – II. zo dňa 03.07.2023,
takto
r o z h o d o l :
Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
1) Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 - II. zo dňa 10.09.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie)
Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „prvostupňový orgán
verejnej správy“) podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 1 a §
259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.“)
v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšil žalobkyni čiastočný invalidný dôchodok od 08.05.1995 na
sumu 1.160,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa zákona NR SR č. 195/1994
Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995. Zákonným
zvyšovaním dôchodkov sa žalobkyni zvýšil čiastočný invalidný dôchodok od 08.07.1995 na sumu
1.256,- Sk mesačne, od 08.06.1996 na sumu 1.407,- Sk mesačne, od 08.07.1997 na sumu 1.548,- Sk
mesačne, od 08.07.1998 na sumu 1.672,- Sk mesačne, od 08.07.1999 na sumu 1.823,- Sk mesačne, od
08.08.2000 na sumu 2.029,- Sk mesačne a od 08.10.2001 na sumu 2.172,- Sk mesačne. V odôvodnení
predmetného prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy sa uvádza, že invalidný dôchodok
žalobkyne bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, a to z priemerného mesačného zárobku za roky 1989,
1987, 1986, 1990 a 1988, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2.550,- Sk. Celková započítaná
doba zamestnania ako aj počet rokov rozhodujúcich pre výšku dôchodku je 32 rokov, z toho v III.
pracovnej kategórii 32 rokov a v ostatných kategóriách po 0 rokov. Prvostupňový správny orgán uviedol,
že dôchodok ku dňu vzniku nároku je 57 % PMZ, t.j. 1.454,- Sk mesačne a čiastočný invalidný dôchodok
je 50 % tejto sumy, t.j. 727,- Sk mesačne. Takto určená suma sa zvyšuje podľa zák. č. 195/1994 Z. z. o 23
%, čo je o 168,- Sk mesačne a o pevnú sumu 265,- Sk mesačne, na 1.160,- Sk mesačne. Následne sa
zákonom o zvyšovaní dôchodkov každoročne čiastočný invalidný dôchodok žalobkyne zvyšoval, a to až
na2.172,-Skmesačne.Uviedoltiež,žedodatočnežalobkynizhodnotildobuzamestnaniaod04.09.1975
do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978, pričom poukázal na ustanovenie § 112 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z. z..2) Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonom
stanovenej lehote dňa 19.10.2021 podpísané odvolanie, v ktorom namietala výpočet dôchodku a žiadala
o opätovné správne určenie sumy dôchodku so započítaním výchovy päť detí. Poukázala na čestné
prehlásenie zo dňa 31.07.1992, kde uviedla, že sa stará len o tri deti, nakoľko dve deti už v tom období
s ňou nebývali. Navrhla, aby jej bola priznaní kompenzácia, za všetky roky vyplácania dôchodku, kedy
jej bol vyplácaný v jej neprospech. K odvolaniu pripojila kópiu rozsudku Okresného súdu v Rožňave.
3) Žalobkyňa bola prvostupňovým správnym orgánom dňa 25.05.2023 v súlade s § 186 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z. vyzvaná o doplnenie podaného odvolania v lehote 8 dní, z ktorého bude zrejmé, proti
ktorému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne smeruje, a ktorý dôchodok žiada započítať, vzhľadom na ňou
uvádzané námietky. Záverom bola poučená, že ak nedostatky podania v stanovenej lehote nebudú
odstránené, na takéto podanie sa nebude prihliadať. Dňa 06.06.2023 bolo prvostupňovému správnemu
orgánudoručenépodaniežalobkyne,ktorýmžalobkyňašpecifikovala,žesaodvolávaprotirozhodnutiam
č. 535 926 4090 – I. až III. zo dňa 10.09.2021.
Rozhodnutie žalovaného
4) O odvolaní žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj len „žalovaný“)
rozhodnutím č. 535 926 4090 0 – II. zo dňa 03.07.2023 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného
alebo napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.
5) V prvom rade žalovaný poukázal na to, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
27Sa/3/2022 zo dňa 31.01.2023, právoplatným dňa 10.02.2023 bolo podľa § 191 ods. 1 písm. g)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušené rozhodnutie
žalovaného č. 535 926 4090 zo dňa 17.12.2021 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie
konanie. Žalovaný uviedol, že krajský súd vyslovil záver, že úlohou Sociálnej poisťovne v ďalšom konaní
bude (po odstránení nedostatkov podaného odvolania, vrátane poučenia podľa § 186 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z.) opätovne rozhodnúť o odvolaní vo vzťahu ku každému vydanému prvostupňovému
rozhodnutiu I., II. a III. zo dňa 10.09.2021, a to samostatným rozhodnutím. Krajský súd vyslovil názor,
že prvostupňový správny orgán nepostupoval zákonom stanoveným spôsobom v súlade s § 186 ods.
4 zákona č. 461/2003 Z. z., keď žalobkyňu síce vyzval na upresnenie, či jej e-mailové podanie zo
dňa 13.10.2021 je potrebné považovať za odvolanie proti rozhodnutiam zo dňa 10.09.2021, avšak
výzva neobsahovala žiadnu lehotu, v ktorej mala žalobkyňa nedostatky svojho podania odstrániť,
neobsahovala poučenie o dôsledkoch neodstránenia nedostatkov a neobsahovala výzvu na špecifikáciu
konkrétneho rozhodnutia, resp. rozhodnutí, proti ktorým podané odvolanie smeruje.
6) Ďalej žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou v Slovenskej
správe sociálneho zabezpečenia v Bratislave (vtedajší nositeľ dôchodkového zabezpečenia) zo dňa
15.10.1991 žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok. Žiadosťou zo dňa 26.05.1999 žalobkyňa
požiadala o invalidný dôchodok od 26.05.1999. K žiadosti priložila aj Čestné vyhlásenie, že sa stará o tri
maloletédeti,nar.XX.XX.XXXX,23.04.1983a22.05.1987,čopotvrdilMestskýúradvTisovcipotvrdením
zo dňa 03.04.1995.
7) Žalovaný mal z administratívneho spisu taktiež za preukázané, že žiadosťou spísanou v Sociálnej
poisťovni, pobočke Rimavská Sobota zo dňa 24.11.2004 žalobkyňa požiadala o predčasný starobný
dôchodok, ktorý žiadala priznať od 19.11.2004. V žiadosti o predčasný starobný dôchodok žalobkyňa
žiadala o uznanie starostlivosti o päť detí, nar. XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX
D. XX.XX.XXXX.
8) V súvislosti s kontrolou dôchodkových nárokov bolo zistené, že pri priznaní invalidného dôchodku
od 02.12.1991 žalobkyni nebola započítaná doba zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od
05.09.1978 do 29.09.1978. Táto doba zamestnania bola preto dodatočne zhodnotená a prvostupňovým
rozhodnutím bola zvýšená suma invalidného dôchodku odo dňa priznania dôchodku, t.j. od 08.05.1995
na sumu 1.160,- Sk mesačne.9) K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nezapočítania výchovy 5 detí žalovaný poznamenal, že žalobkyňa
žiadosťou zo dňa 15.10.1991 požiadala o priznanie invalidného dôchodku, v ktorej vyhlásila, že
o uznanie starostlivosti o deti – výchovu detí zhodnotiť nežiada. Zo siedmeho oddielu žiadosti vyplýva,
že nežiadala o uznanie starostlivosti o deti, a preto je v danom oddiele žiadosti uvedenie „odpadá“.
10) Žalovaný konštatoval, že na základe čestného vyhlásenia žalobkyne zo dňa 31.07.1992 a potvrdenia
Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03.04.1995 bola pri priznaní invalidného dôchodku zhodnotená
starostlivosť o tri maloleté deti. Na podklade uvedeného čestného vyhlásenia bol žalobkyni rozhodnutím
Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia č. 53 59 26 4090 zo dňa 01.09.1992 zvýšený invalidný
dôchodok po zhodnotení 628 dní doby starostlivosti o tri maloleté deti a súčasne jej bolo od 01.07.1992
priznané výchovné na tri deti. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 26.05.1999 znovu
požiadala o invalidný dôchodok, v ktorej opätovne nežiadala o uznanie starostlivosti o dieťa, čo potvrdila
vlastnoručným podpisom. Následne žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Rimavská
Sobota zo dňa 24.11.2004 žalobkyňa požiadala o predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadala priznať
od 19.11.2004, pričom v žiadosti o predčasný starobný dôchodok požiadala o uznanie starostlivosti
o päť detí. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 535 926 4090 0 zo dňa 11.12.2004 žiadosť
opredčasnýstarobnýdôchodokzdôvodunesplneniazákonnýchpodmienokzamietol,avšakzosobného
listudôchodkovéhopoistenia,ktorýtvoríprílohurozhodnutia,bolazohľadnenáajdobastarostlivostiopäť
detí. Skutočnosť, že mala žalobkyňa v starostlivosti päť detí, Sociálna poisťovňa zistila až pri uplatnení
nároku na predčasný starobný dôchodok, teda dňa 19.11.2004.
11) V kontexte vyššie uvedeného žalovaný zdôraznil, že pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok
žalobkyni bola zhodnotená doba starostlivosti o tri deti, podmienka výchovy dieťaťa nemala vplyv na
sumu invalidného dôchodku, pretože v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do
31.08.1994, t.j. v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, sa na určenie sumy invalidného dôchodku
k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia
veku 57 rokov u žien (t.j. bez ohľadu na počet vychovaných detí).
12) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí taktiež uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí boli správne
započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté
v rozhodujúcom období, vrátane správneho započítania výchovy detí.
13) V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že Sociálna poisťovňa, ústredie na
základe žiadosti o starobný dôchodok, spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočke Rimavská Sobota zo dňa
09.01.2009 rozhodla rozhodnutím č. 535 926 4090 zo dňa 12.05.2009, ktorým bol žalobkyni podľa § 65
a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od 26.12.2008 priznaný starobný dôchodok v sume 6.428,- Sk
mesačne.Sumastarobnéhodôchodku,ktorýbolžalobkynipriznanýod26.12.2008bolapodľavyjadrenia
žalovaného určená správne, na nárok na tento dôchodok a jeho sumu bolo obdobie od 04.09.1975 do
02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978 zhodnotené v plnom rozsahu, na základe údajov uvedených
v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne, vrátane všetkých zvýšení za obdobie dôchodkového poistenia získaného po vzniku
nároku na starobný dôchodok.
14) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zhodnotil v súlade s § 196 ods. 7 zákona č.
461/2003 Z. z. a v súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 27Sa/3/2022 zo dňa 31.01.2023, každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti
a vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že odvolaniu žalobkyne nevyhovel.
Správna žaloba – žalobné body
15)Správnoužaloboudoručenoutunajšiemusúduvzákonomstanovenejlehotesažalobkyňadomáhala
zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
16) Žalobkyňa v podanej žalobe po opísaní priebehu administratívneho konania, ako aj konania
pred Krajským súdom v Banskej Bystrici zdôraznila, že na základe výzvy prvostupňového správneho
orgánu v určenej lehote doplnila podanie – odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.09.2021
a žalovaný rozhodol tak, že o každom odvolaní vo vzťahu ku vydaným prvostupňovým rozhodnutiam
I., II. a III zo dňa 10.09.2021 rozhodol samostatnými rozhodnutiami, v ktorým podľa názoru žalobkyneneodstránil nedostatky spočívajúce v nesprávnom zohľadnení alebo nezohľadnení obdobia starostlivosti
o 5 (päť) detí, nar. XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX D. XX.XXXXXX, keď na
jednej strane z obsahu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný zohľadnil
starostlivosť o 5 (päť) detí, ale podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. priznal žalobkyni zvýšenú
sumuinvalidnéhodôchodkulenod19.11.2001,t.j.trirokyspätneododňakedySociálnapoisťovňazistila
nové skutočnosti, a to konkrétne doba od 29.10.1972 do 03.09.1975 a od 03.01.1976 do 16.10.1976.
Na druhej strane žalovaný v liste zo dňa 14.09.2021 pod č. 535 926 4090 0 uviedol, že „v súlade s § 112
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bola výplata dôchodku upravená tri roky spätne od uplatnenia nároku
na predčasný starobný dôchodok, t.j. od 19. novembra 2001, o čom bolo vydané rozhodnutie č. 535 926
4090 0 – III. z 10. septembra 2021. Súčasne oznamujeme, že v súlade s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak
sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10
rokov, preto na nárok na čiastočný invalidný dôchodok bola zhodnotená výchova 4 detí, nakoľko nebola
splnená podmienka výchovy dieťaťa aspoň 10 rokov u Vášho dieťaťa narodeného XX. XXXX XXXX“.
17) V ďalšej časti podanej žaloby žalobkyňa poukázala na to, že v čase podania žiadosti o invalidný
dôchodok zo dňa 15.10.1991, ktorý bol žalobkyni priznaný od 02.12.1991, resp. žiadosti o invalidný
dôchodok zo dňa 26.05.1999, platili ustanovenia zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení.
18) Žalobkyňa pochybuje o tom, že žalovaný, resp. jeho predchodca – Slovenská správa sociálneho
zabezpečenia nemala ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 15.10.1991 vedomosť
zo svojho systému informácií o náhradných dobách žalobkyne, osobitne o obdobiach, keď mala ako
občan nárok na nemocenské a peňažnú pomoc v materstve, resp. podporu pri ošetrovaní člena rodiny.
Z uvedeného dôvodu sa preto obrana žalovaného v tom smere, že až z podania žalobkyne zo dňa
24.11.2004,ktoroužiadalapriznaťpredčasnýstarobnýdôchodokzistil,žežalobkyňamalavstarostlivosti
nie 3, ale 5 detí javí ako účelová a súčasne poškodzujúca žalobkyňu.
19) Žalobkyňa je toho názoru, že na daný prípad nie je možné a prípustné aplikovať ustanovenie
§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa zvýšená suma čiastočného invalidného
dôchodku zvýši tri roky spätne odo dňa keď žalovaný zistil nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia
nároku na predčasný starobný dôchodok, pretože pre žalovaného sa nejednalo o nové skutočnosti, ale
o skutočnosti známe z titulu vyplácania nemocenskej, resp. peňažnej pomoci v materstve.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného
20) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.01.2024 uviedol, že s námietkami žalobkyne uvedenými
v správnej žalobe nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné, pričom opakovane konštatoval, že jeho
postup pri posúdení nároku na zvýšenie invalidného dôchodku bol správny a dôvody napadnutého
rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté.
21) V súvislosti s kontrolou dôchodkových nárokov žalobkyne žalovaný obdobne, ako aj v napadnutom
rozhodnutí poukázal na to, že bolo zistené, že pri priznaní invalidného dôchodku od 02.12.1991 nebola
žalobkyni započítaná doba zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978.
Táto doba zamestnania bola preto dodatočne zhodnotená a rozhodnutím žalovaného č. 535 926 4090
0 – II. zo dňa 10.09.2021 bola zvýšená suma invalidného dôchodku odo dňa priznania dôchodku, t.j. od
08.05.1995. Táto doba zamestnania v rozsahu 146 dní bola zhodnotená na základe evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia, ktoré právny predchodca žalovaného mal k dispozícii už pri rozhodovaní
o jej nároku na invalidný dôchodok v roku 1991, preto suma invalidného dôchodku bola vyššie uvedeným
rozhodnutím žalovaného zo dňa 10.09.2021 zvýšená odo dňa priznania invalidného dôchodku.
22) K námietke žalobkyne, týkajúcej sa nezapočítania starostlivosti o päť detí, odo dňa priznania
invalidného dôchodku, t.j. od 08.05.1995, žalovaný znovu zdôraznil, že z administratívneho spisu
vyplýva,žežiadosťouzodňa15.10.1991žalobkyňapožiadalaopriznanieinvalidnéhodôchodku,vktorej
vyhlásila, čo aj potvrdila vlastnoručným podpisom, že o uznanie starostlivosti o deti – výchovu detí
zhodnotiť nežiada. Zo siedmeho oddielu žiadosti (na tretej strane) vyplýva, že žalobkyňa nežiadala
o uznanie starostlivosti o deti, a a preto je v tomto oddiele žiadosti uvedené „odpadá“.23) Čestným vyhlásením zo dňa 31.07.1992 však žalobkyňa vyhlásila, že sa stará o tri maloleté deti
(E. F., nar. XX.XX.XXXX, G. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., nar. XX.XX.XXXX), čo potvrdil Mestský
úrad v Tisovci potvrdením zo dňa 03.04.1995. Žalovaný poukázal na to, že o právnych následkoch
nepravdivého vyhlásenia bola žalobkyňa poučená, o čom svedčí jej písomne potvrdené vyhlásenie
v žiadostiach o dôchodok zo dňa 15.10.1991, zo dňa 26.05.1999 a v čestnom vyhlásení zo dňa
31.07.1992. Na základe čestného vyhlásenia žalobkyne zo dňa 31.07.1992 a potvrdenia Mestského
úradu v Tisovci zo dňa 03.04.1995 bola pri priznaní invalidného dôchodku a čiastočného invalidného
dôchodku žalobkyni zhodnotená starostlivosť o tri maloleté deti. Uvedené čestné vyhlásenie žalobkyňa
doručila Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia, na základe čoho jej bol potom rozhodnutím
Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia č. 53 59 26 4090 zo dňa 01.09.1992 zvýšený invalidný
dôchodok po zhodnotení 628 dní doby starostlivosti o tri maloleté deti a súčasne bolo žalobkyni
od 01.07.1992 priznané výchovné na tri deti. Vzhľadom na zmenu zdravotného stavu bol žalobkyni
rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 08.03.1995 od 08.05.1995 priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
24) V ďalšom texte svojho vyjadrenia žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa
26.05.1999 opätovne požiadala o invalidný dôchodok, v ktorej znovu nežiadala o uznanie starostlivosti
o dieťa, čo potvrdila vlastnoručným podpisom, čím vyhlásila, že údaje v žiadosti sú pravdivé a úplné.
Predmetná žiadosť bola žalobkyni zamietnutá z dôvodu, že žalobkyňa nie je invalidná.
25) Z administratívneho spisu pre žalovaného vyplývalo, že žalobkyňa žiadosťou spísanou v Sociálnej
poisťovni, pobočke Rimavská Sobota zo dňa 24.11.2004 požiadala o predčasný starobný dôchodok,
ktorý žiadala priznať od 19.11.2004. V danej žiadosti už žiadala o uznanie starostlivosti o päť
detí (okrem vyššie uvedených detí žiadala o uznanie starostlivosti o A. F., nar. XX.XX.XXXX
a A. F., nar. XX.XX.XXXX). Žalovaný rozhodnutím č. 535 926 4090 0 zo dňa 11.12.2004 žiadosť
žalobkyne o predčasný starobný dôchodok, z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok zamietol, avšak
z osobného listu, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia, bola zohľadnená aj doba starostlivosti o päť detí.
Skutočnosť, že žalobkyňa mala v starostlivosti päť detí, žalovaný zistil, až pri uplatnení nároku na
predčasný starobný dôchodok, teda 19.11.2004.
26) Vzhľadom na to, že žalobkyňa v žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 15.10.1991 nežiadala
uznanie starostlivosti o svoje deti, Slovenská správa sociálneho zabezpečenia ako vtedajší nositeľ
dôchodkového zabezpečenia určila sumu invalidného dôchodku v rozhodnutí zo dňa 24.02.1992 bez
zhodnoteniadobystarostlivostiodeti,ktorásapodľa§9ods.1písm.e)zákonaosociálnomzabezpečení
považovala za náhradnú dobu, a preto námietku žalobkyne, že nie je možné a prípustné aplikovať
ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a zvýšiť sumu čiastočného invalidného dôchodku
len tri roky spätne odo dňa, keď žalovaná zistila nové skutočnosti, čiže odo dňa uplatnenia nároku na
predčasný starobný dôchodok, keďže podľa názoru žalobkyne sa nejednalo pre žalovaného o nové
skutočnosti, ale skutočnosti známe z titulu vyplácania nemocenskej, resp. peňažnej pomoci v materstve,
vyhodnotil žalovaný ako nedôvodnú.
27) Na základe dodatočného doloženia úradne overeného čestného vyhlásenia zo dňa 31.12.1992
bola žalobkyni zvýšení suma invalidného dôchodku za dobu starostlivosti o jej tri deti, a to odo dňa
vzniku nároku na invalidný dôchodok. Skutočnosť, že jej nebola započítaná doba starostlivosti o je dve
narodenédeti(A.F.,nar.XX.XX.XXXXaA.F.,nar.XX.XX.XXXX),idepodľapresvedčeniažalovanéhona
ťarchu žalobkyne, keďže tieto deti v predmetnom čestnom vyhlásení uvedené neboli, a teda Slovenská
správa sociálneho zabezpečenia nemala na základe čoho starostlivosť o tieto deti žalobkyni započítať.
28) Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok bola žalobkyni zhodnotená doba starostlivosti o tri
deti, podmienky výchovy dieťaťa nemali vplyv na sumu invalidného dôchodku, pretože v súlade s § 30
ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 31.08.1994, t.j. v čase vzniku nároku na invalidný
dôchodok, sa na určenie sumy invalidného dôchodku k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od
vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 57 rokov u žien (t.j. bez ohľadu na počet
vychovaných detí. Od 01.09.1994 pre sumu invalidného dôchodku je potrebné zhodnotiť dobu od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku u žien (t.j. s ohľadom na počet
vychovaných detí).
29) Na nárok na čiastočný invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli podľa presvedčenia žalovaného
v napadnutom rozhodnutí správne započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poisteniaa vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, vrátane správneho započítania výchovy
detí.
30) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe ďalej poukázal na to, že k dodatočnému zohľadneniu doby
starostlivosti o zvyšné dve deti narodené v rokoch 1972 a 1973 pristúpil po vykonaní kontroly, na základe
ktorej vydal rozhodnutie č. 535 926 4090 0 – III. zo dňa 10.09.2021, ktorým žalobkyni dodatočne zvýšil
sumu čiastočného invalidného dôchodku spätne od 19.11.2001, t.j. v súlade s § 112 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. tri roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok, v rámci
ktorého žalobkyňa prvýkrát požiadala o uznanie doby starostlivosti aj o jej dve ďalšie deti. Od skoršieho
dátumu však nie je možné žalobkyni zohľadniť dobu starostlivosti o dve deti, nakoľko dobu starostlivosti
o tieto dve deti pri priznávaní dôchodku žalobkyňa nežiadala uznať, čo potvrdila aj svojim vlastnoručným
podpisom.
31) V súlade s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení
je podmienka výchovy dieťaťa splnená, ak sa žena osobne stará alebo sa starala o dieťa vo veku do
dosiahnutia plnoletosti aspoň po dobu 10 rokov, preto na nárok na čiastočný invalidný dôchodok bola
zhodnotená výchova 4 detí, nakoľko v tom čase nebola splnená podmienka výchovy dieťaťa aspoň 10
rokov u dieťa narodeného XX.XX.XXXX.
32) Zároveň žalovaný uviedol, že suma starobného dôchodku, ktorý bol žalobkyni priznaný 26.12.2008,
bola určená správne, na nárok na tento dôchodok a jeho sumu bolo obdobie od 04.09.1975 do
02.01.1976 a od 05.09.1978 do 29.09.1978 zhodnotené v plnom rozsahu, ako aj doba starostlivosti
o päť detí, a obdobie dôchodkového poistenia bolo zhodnotené v plnom rozsahu, na základe údajov
uvedených v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom
systéme žalovanej, vrátane všetkých zvýšení za obdobie dôchodkového poistenia získaného po vzniku
nároku na starobný dôchodok.
33) V závere vyjadrenia žalovaný konštatoval, že má za to, že sa jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, posúdil priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne
v celom rozsahu, opätovne všetky námietky žalobkyne, vznesené v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné,
čo zrozumiteľne vysvetlil a vyhodnotil všetky dôkazy v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.
34) Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný uplatnený nárok žalobkyne v celom
rozsahu neuznal a žiadal, aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Vyjadrenie žalobkyne k duplike žalovaného, replika žalobkyne
35) Žalobkyňa sa k duplike žalovaného vyjadrila v podaní zo dňa 04.04.2024. Tak ako už v podanej
žalobe žalobkyňa uviedla, že pochybuje o tom, že žalovaný, resp. jeho predchodca – Slovenská správa
sociálneho zabezpečenia nemala ku dňu podania žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 15.10.1991
vedomosť či už zo svojho systému informácií, resp. osobného listu žalobkyne, o náhradných dobách
žalobkyne, osobitne o obdobiach, keď mala ako občan nárok na nemocenské a peňažnú pomoc v
materstve, resp. podporu pri ošetrovaní člena rodiny – či už na syna A. F., nar. XX.XX.XXXX alebo dcéru
A. F., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedeného dôvodu sa preto obrana žalovaného v tom smere, že až z podania
žalobkyne zo dňa 24.11.2004, ktorou žiadala priznať predčasný starobný dôchodok zistil, že žalobkyňa
mala v starostlivosti nie 3, ale až 5 detí, ako účelová a súčasne výrazne poškodzujúca žalobkyňu.
36) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 04.04.2024 ďalej nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
37) Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a
miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu
predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP). Žaloba žalobkyne
je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej
časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne
súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom adôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené
v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené vyplýva aj z § 203 ods. 2 SSP, v
zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) nie je správny
súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia
orgánu verejnej správy, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím žalovaného potvrdené) nielen v rozsahu a
z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
38) Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, nakoľko
nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by bolo nutné pojednávanie
nariadiť, právny zástupca žalobkyne výslovne uviedol, že nežiada o veci nariadiť pojednávanie a
žalovaný taktiež uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny
súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
dňa 08.10.2024. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli
tunajšieho súdu dňa 09.12.2024 (§ 137 ods. 3 SSP).
Relevantná právna úprava
39) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
40) Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 písm. d) SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
41) Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
42) Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
43) Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
44) Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a
§ 182 ods. 1.
45) Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny
súd viazaný žalobnými bodmi.
46) Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.
47)Podľa§1ods.1,2,3zákonač.461/2003Z.z.(1)Tentozákonvymedzujesociálnepoistenie,upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. (2) Tento zákon
upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.(3) Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného
zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len "policajt"),
profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"),
ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
48) Podľa § 2 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je dôchodkové
poistenie, a to 1. starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad
úmrtia, 2. invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.
49) Podľa § 172 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Na konanie vo veciach
sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o
správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v
rozsahu upravenom týmto zákonom. (2) V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a
povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov
starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. V konaní
vo veciach osobitného sociálneho poistenia rozhoduje Sociálna poisťovňa v rozsahu podľa osobitného
predpisu. (3) Konanie vo veciach podľa odseku 1 je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia
(ďalej len "dávkové konanie").
50) Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca
v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého
patrí.
51) Podľa § 184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo
sumy už priznanej dávky sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1
alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.
52) Podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila
voči účastníkovi konania prvý úkon.
53) Podľa § 186 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Podanie možno urobiť písomne,
ústne, telegraficky, faxom alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného predpisu, ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou
poisťovňou. Podanie urobené telegraficky je potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice
najneskôr do troch dní a podanie urobené faxom je potrebné doplniť najneskôr do troch dní
predložením jeho originálu. Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré nie je podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou
podľa odseku 2, je potrebné potvrdiť písomne najneskôr do troch dní. Na podania, ktoré neboli
v tejto lehote doplnené alebo potvrdené, sa neprihliada. (2) Fyzická osoba alebo právnická osoba
môže organizačnej zložke Sociálnej poisťovne doručovať podanie aj elektronickými prostriedkami,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, ak o
takom postupe uzatvorí so Sociálnou poisťovňou písomnú dohodu. Dohoda obsahuje najmä náležitosti
elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a
spôsob preukazovania doručenia. (3) Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé,
ktohopodáva,akejvecisatýka,čosanavrhuje,amusíbyťpodpísanéaoznačenédátumompodania.(4)
Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou
poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť,
prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní
účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.54) Podľa § 179 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať
v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku podľa
osobitného predpisu, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente.
55) Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa
v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne
určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. (5) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či
je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie
podať. (6) V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala,
dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí musí byť odtlačok
úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. (7) Chyby v písaní,
v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.
56) Podľa § 210 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú
rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). (2) Organizačné
zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60
dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní,
čo treba oznámiť účastníkom konania.
57) Podľa § 212 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie sa účastníkovi konania
oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou
a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o nepriznaní dávky, odňatí
dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky.
58) Podľa § 214 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa
účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.
59) Podľa § 215 ods. 1, 2, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Odvolanie sa podáva na organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach
uvedených v § 179 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode možno podať aj v inej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne. (2) Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia;
odvolanie proti rozhodnutiu vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) ôsmom bode a deviatom
bode možno podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. (4) O odvolaní proti rozhodnutiu
ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
60) Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej
poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného
konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie
došlo.
61) Podľa § 218 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
nedostatky odstráni. (2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak
odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to
vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu. (4) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej
odvolať.62) Podľa § 218a zákona č. 461/2003 Z. z., na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia
§ 172 až 213.
63) V prejednávanej veci mal správny súd za preukázané, že žiadosťou zo dňa 15.10.1991, doručenou
Slovenskej správe sociálneho zabezpečenia Bratislava (vtedajší nositeľ dôchodkového zabezpečenia)
dňa 20.12.1991, požiadala žalobkyňa o invalidný dôchodok. Posudkový lekár Slovenskej správy
sociálneho zabezpečenia Bratislava posúdil z predloženej zdravotnej dokumentácie zdravotný stav
žalobkyne, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 29 ods. 2 písm. a) zákon
č. 100/1988 Zb. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopná vykonávať akékoľvek
sústavné zamestnanie. Právoplatným rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 24. februára 1992 bol
žalobkyni podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. priznaný invalidný dôchodok vo výške 1.754,- Kčs
mesačne. Následne bol právoplatným rozhodnutím č. 53 59 26 4090 zo dňa 08.03.1995 žalobkyni podľa
§ 37 zák. č. 100/1988 Zb. od 08.05.1995 priznaný čiastočný invalidný dôchodok a rozhodnutím č. 53 59
26 4090 zo dňa 10.03.1995 jej bol odňatý dovtedy vyplácaný invalidný dôchodok.
64) Žiadosťou zo dňa 26.05.1999 doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Rimavská Sobota, dňa
26.05.1999, žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok od 26.05.1999. K žiadosti priložila aj Čestné
prehlásenie, že sa stará o tri maloleté deti, nar. XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX, čo potvrdil
Mestský úrad v Tisovci potvrdením zo dňa 03.04.1995.
65) Žiadosťou zo dňa 24.11.2004 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 26.11.2004, žalobkyňa
požiadala o predčasný starobný dôchodok od 19.11.2004, pričom požiadala o uznanie starostlivosti o 5
detí, narodených XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX D. XX.XX.XXXX. V Prílohe
č. 1 uviedla doby zamestnania uvedené v žiadosti o invalidný dôchodok do 14.02.1995, ďalej uviedla, že
bola registrovaná ako nezamestnaná na ÚPSVAR Rimavská Sobota od 09.05.1995 do 30.04.2003 a od
09.06.2003 do 14.06.2003, bola zamestnaná Mestom Tisovec, Tisovec od 15.06.2003 do 14.06.2004,
Kappa People, a.s. od 07.06.2004 do 27.08.2004 a následne bola vedená ako nezamestnaná na
ÚPSVAR Rimavská Sobota od 07.09.2004.
66) Žiadosťou zo dňa 09.01.2009 doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 14.01.2009 žalobkyňa
požiadala o starobný dôchodok, a to od 26.12.2008. V žiadosti žiadala uznať starostlivosť o 5 detí.
V Prílohe č. 1 k Žiadosti poukázala na doby zamestnania uvedené v Žiadosti o predčasný starobný
dôchodokanásledneuviedlazamestnanianaÚPSVARRimavskáSobotaod07.09.2004do22.03.2005,
UNIKOM HK s.r.o., Nechanice od 01.05.2005 do 30.06.2005, ÚPSVAR Rimavská Sobota od 27.09.2005
do 16.05.2006 a od 20.06.2006 do 13.09.2006, HIMEX a.s., od Bratislava od 02.10.2006 do 18.12.2006,
DUBOS s.r.o., Dubnica nad Váhom od 30.01.2007 do 07.02.2007, Višek a syn s.r.o., Podkost od
18.03.2007 do 18.06.2007 a RM MALI, Praha 9 od 03.03.2008 do 03.06.2008.
67) O žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č.
535 926 4090 zo dňa 12.05.2009 podľa § 65a a § 82 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od 26.12.2008
priznal žalobkyni starobný dôchodok v sume 6.428,- Sk mesačne, zvýšený od 01.01.2009 na základe
zákonnej valorizácie na 228,30 Eur mesačne. Nasledujúcimi rozhodnutiami prvostupňového orgánu
verejnej správy bola suma starobného dôchodku navrhovateľky zvyšovaná na základe ďalšieho obdobia
dôchodkového poistenia, ktoré získala popri poberaní starobného dôchodku. Rozhodnutím č. 535 926
4090 0 zo dňa 14.12.2015 prvostupňový správny orgán s poukazom na § 65, § 82 ods. 2, § 112 ods.
3 a 6, § 66 ods. 3 a 293di ods. 2, § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. znížil sumu starobného dôchodku
žalobkyne od 08.02.2016 na 273,40 Eur mesačne. Uvedené rozhodnutie napadla žalobkyňa žalobou
na správnom súde, ktorý rozsudkom č. 26Sd/102/2016-50 zo dňa 19.10.2017 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/12/2018 zo dňa 24.04.2019 toto rozhodnutie žalovaného potvrdil.
68) Z administratívneho spisu predloženého správnemu súdu vyplýva, že v roku 2021 prvostupňový
orgán verejnej správy vykonal kontrolu dôchodkových nárokov žalobkyne, pričom bolo zistené, že
pri priznaní invalidného dôchodku od 02.12.1991 a pri priznaní čiastočného invalidného dôchodku
od 08.05.1995 nebola žalobkyni započítaná doba zamestnania od 04.09.1975 do 02.01.1976 a od
05.09.1978 do 29.09.1978, preto prvostupňový orgán verejnej správy vydal dňa 10.09.2021 rozhodnutia
č. 535 926 4090 0 - I. a rozhodnutie č. 535 926 4090 0- II., v ktorých túto dobu zamestnania
dodatočne zohľadnil/započítal a zmenu sumy príslušného dôchodku (jeho výšky) vykonal spätne ododňa priznania invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku. Uvedenou kontrolou bolo tiež
zistené, že pri priznaní invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku bola zhodnotená
starostlivosť žalobkyne o tri deti. Keďže žalobkyňa v žiadosti o priznanie predčasného starobného
dôchodku od 19.11.2004 uviedla, že sa starala o 5 detí, bola doba starostlivosti o 5 detí dodatočne
započítaná aj na nárok na čiastočný invalidný dôchodok ku dňu jeho priznania, o čom prvostupňový
orgán verejnej správy vydal rozhodnutie č. 535 926 4090 0 - III. zo dňa 10.09.2021. Zároveň bolo
zistené, že pri určení sumy predčasného starobného dôchodku nebolo započítané obdobie poberania
invalidného dôchodku od 15.06.2004 do 18.11.2004, a preto bolo toto obdobie dodatočne započítané
v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č. 535 926 4090 0 - IV. zo dňa 10.09.2021. Suma
starobného dôchodku priznaná dňa 26.12.2008 bola podľa zistení prvostupňového správneho orgánu
určená správne a na nárok na tento dôchodok a jeho sumu bolo zhodnotené celé preukázané obdobie
zamestnania žalobkyne, ako aj doba starostlivosti o 5 detí.
69) Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 - I. zo dňa 10.09.2021 prvostupňový správny orgán podľa § 29
ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v
znení zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšil žalobkyni invalidný dôchodok od 02.12.1991 na sumu 1.805,- Sk
mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa zákona č. 46/1991 Zb. a zákona č. 246/1991
Zb. o zvyšovaní dôchodkov. Ďalej podľa zákona č. 116/1992 Zb. o zvýšení dôchodkov v roku 1992 (ďalej
len „zák. č. 116/1992 Zb.“) bol žalobkyni zvýšený invalidný dôchodok od 08.06.1992 na sumu 1.835,-
Sk mesačne, podľa zákona NR SR č. 97/1993 Z. z. o působnosti Správy státních hmotných rezerv jej
bol zvýšený invalidný dôchodok od 08.03.1993 na sumu 2.161,- Sk mesačne, podľa zákona NR SR č.
285/1993 Z. z. o druhom zvýšení dôchodkov v roku 1993 bol zvýšený invalidný dôchodok žalobkyne od
08.12.1993 na sumu 2.291,- Sk mesačne a podľa zákona NR SR č. 195/1994 Z. z. o zvýšení dôchodkov
v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995 jej bol zvýšený invalidný dôchodok od
08.09.1994 na sumu 2.632,- Sk mesačne.
70) Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 – II. zo dňa 10.09.2021 prvostupňový správny orgán podľa § 37
ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšil žalobkyni čiastočný invalidný dôchodok od 08.05.1995 na
sumu 1.160,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa zákona NR SR č. 195/1994
Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku 1995. Zákonným
zvyšovaním dôchodkov sa žalobkyni zvýšil čiastočný invalidný dôchodok od 08.07.1995 na sumu
1.256,- Sk mesačne, od 08.06.1996 na sumu 1.407,- Sk mesačne, od 08.07.1997 na sumu 1.548,- Sk
mesačne, od 08.07.1998 na sumu 1.672,- Sk mesačne, od 08.07.1999 na sumu 1.823,- Sk mesačne,
od 08.08.2000 na sumu 2.029,- Sk mesačne a od 08.10.2001 na sumu 2.172,- Sk mesačne.
71) Rozhodnutím č. 535 926 4090 0 – III. zo dňa 10.09.2021 prvostupňový správny orgán podľa § 37 ods.
1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 1 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona č. 721/2004 Z. z. zvýšil žalobkyni čiastočný invalidný dôchodok od 19.11.2001 na sumu 2.198,-
Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnuté zvýšenie podľa zákona NR SR č. 195/1994 Z. z., zákona č.
135/1995 Z. z., zákona č. 110/1996 Z. z., zákona č. 154/1997 Z. z., zákona č. 132/1998 Z. z., zákona č.
107/1999 Z. z., zákona č. 233/2000 Z. z. a zákona č. 385/2001 Z. z.. Následne bol žalobkyni na základe
zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002 a o úprave dôchodkov priznaných v roku
2003 zvýšený čiastočný invalidný dôchodok od 08.07.2002 na sumu 2.308,- Sk mesačne a podľa zákona
č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti
sociálneho zabezpečenia zvýšený čiastočný invalidný dôchodok od 08.07.2003 na sumu 2.447,- Sk
mesačne. Na základe zákona č. 461/2003 Z. z. bol čiastočný invalidný dôchodok žalobkyne zvýšený od
01.02.2004 na sumu 2.545,- Sk mesačne, od 01.12.2004 na sumu 2.632,- Sk mesačne, od 01.07.2005
na sumu 2.865,- Sk mesačne, od 01.07.2006 na sumu 3.036,- Sk mesačne, od 01.07.2007 na sumu
3.226,- Sk mesačne, od 01.07.2008 na sumu 3.388,- Sk (112,50 Eur) mesačne a od 01.01.2009 na
sumu 120,40 Eur mesačne.
72) Proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánu verejnej správy č. I., II. a III. podala žalobkyňa odvolanie
(podanie zo dňa 13.10.2021, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 19.10.2021
bolo posúdené podľa obsahu ako odvolanie), v ktorom namietala „výpočet dôchodku a žiadala o
opätovné správne určenie sumy dôchodku so započítaním výchovy 5 detí." Poukázala pritom na čestné
prehlásenie zo dňa 31.07.1992 a na dôvody, pre ktoré v ňom uviedla, že sa stará len o tri deti, (dve
ďalšie deti v tom období s ňou už nebývali). Navrhla, aby jej bola priznaná kompenzácia za všetky rokyvyplácania dôchodku, kedy jej bol vyplácaný v jej neprospech. K odvolaniu pripojila kópiu rozsudku
Okresného súdu v Rožňave.
73) O podanom odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný v zmysle § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.
z. rozhodnutím č. 535 926 4090 0 zo dňa 17.12.2001 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. odvolanie žalobkyne proti prvostupňovým rozhodnutiam orgánu verejnej správy č. I., II. a III. zo
dňa 10. septembra 2021 vo veci zvýšenia invalidného a čiastočného invalidného dôchodku zamietol v
celom rozsahu a potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 926 4090 0 – I. zo dňa 10.
septembra 2021, rozhodnutie č. 535 926 4090 0 – II. zo dňa 10. septembra 2021 a rozhodnutie č. 535
926 4090 0 – III zo dňa 10. septembra 2021.
74) Žalobkyňa sa následne žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhala
preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 535 926 4090-0 zo dňa 17.12.2021. O predmetnej
žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozhodnutím sp. zn. 27Sa/3/2022
zo dňa 31.01.2023 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 675 328 6947 0 zo dňa 17.12.2021 zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
75) Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa dňa 14.10.2021 podala
prostredníctvom pošty podanie (datované dňom 13.10.2021), ktoré podľa obsahu (a aj podľa mailovej
správy žalobkyne zo dňa 20.10.2021) bolo prvostupňovým správnym orgánom považované za
„odvolanie“. Z predmetného podania však nebolo zrejmé, proti ktorému z vydaných rozhodnutí
prvostupňového správneho orgánu smerovalo (keďže v ňom nebolo špecifikované, či ide o odvolanie
proti všetkým rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu, t.j. proti rozhodnutiam č. I., II. a III.
zo dňa 10.09.2021), resp. či smerovalo aj proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 535
926 4090 0-IV. Ďalej z podania žalobkyne zo dňa 13.10.2021 (odvolanie) nebolo zrejmé, aký druh
dôchodkovej dávky (dôchodok) žiadala žalobkyňa prepočítať a odstrániť chyby pri jeho výpočte, vo
vzťahu ku ktorým nárokom žiadala zohľadniť starostlivosť o 5 detí, výpočet ktorého dôchodku žiadala
uviesť prehľadne, resp. ktorý dôchodok žiadala kompenzovať.
76) V kontexte vyššie uvedeného krajský súd poukázal na to, že z ustanovenia § 186 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa obsahu, musí však byť z neho zrejmé,
kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje a musí byť podpísané a označené dátumom
podania. V prípade, ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti, organizačná zložka podľa § 186
ods. 4 citovaného zákona „pomôže účastníkovi konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil.
Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania“.
Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán
zákonomstanovenýmspôsobomnepostupoval,keďsíce(mailom)vyzvalžalobkyňunaupresnenie,čijej
mailové podanie z 13.10.2021 je potrebné považovať za odvolanie proti „novovydaným rozhodnutiam“,
avšak výzva neobsahovala žiadnu lehotu, v ktorej mala žalobkyňa nedostatky jej podania odstrániť,
neobsahovala poučenie o dôsledkoch neodstránenia nedostatkov a neobsahovala ani výzvu na
špecifikáciu (uvedením čísla konania a dátumu rozhodnutia) konkrétneho rozhodnutia, resp. rozhodnutí,
proti ktorým podané odvolanie smeruje, resp. neobsahovala označenie veci/vecí, ktorej/ktorých sa
odvolanie konkrétne týka (keďže prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.09.2004 tri samostatné
rozhodnutia týkajúce sa zvýšenia sumy invalidného dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku
a taktiež vydal rozhodnutie č. 535 926 4090 0-IV. zo dňa 10.09.2021 týkajúce sa zvýšenia sumy
predčasného starobného dôchodku. Pokiaľ by aj bolo podanie žalobkyne z 13.10.2021 podľa obsahu
možné považovať za odvolanie voči všetkým rozhodnutiam vydaným prvostupňovým orgánom verejnej
správy dňa 10.09.2021, i keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu IV. zo dňa 10.09.2021
sa v administratívnom spise predloženom orgánom verejnej správy správnemu súdu nenachádza,
žalovaný bol povinný preskúmať každé vydané rozhodnutie (t.j. rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu I., II. a III. zo dňa 10.09.2021 na základe podaného odvolania v celom rozsahu samostatne
(§ 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) a mal povinnosť o podanom odvolaní vo vzťahu ku
každému prvostupňovému rozhodnutiu rozhodnúť samostatným rozhodnutím, t.j. mal povinnosť vydať
tri samostatné rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Krajský súd
zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva oprávnenie odvolacieho
orgánu (žalovaného), aby o podanom odvolaní (pokiaľ by bolo jednoznačné, že smeruje voči viacerým
rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy a rovnako by muselo byť z neho zrejmé aj
to, proti ktorým konkrétnym rozhodnutiam prvostupňového orgánu verejnej správy smeruje) rozhodoljedným rozhodnutím, ako to v danej veci urobil žalovaný. Pokiaľ by aj z obsahu mailovej správy
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.10.2021, v ktorej žiadal žalobkyňu o oznámenie, či
jej podanie z 13.10.2021 možno považovať za odvolanie voči „novovydaným rozhodnutiam“ a z jej
mailovej odpovede zo dňa 20.10.2021, v ktorej ako odpoveď uviedla „áno" a následného písomného
podania žalobkyne datovaného dňa 13.10.2021 a doručeného prvostupňovému správnemu orgánu
dňa 19.10.2021 (podľa obsahu posúdeného ako odvolanie, s rovnakým textom ako obsahuje mailové
podanie žalobkyne zo dňa 13.10.2020) bolo možné vyvodiť, že žalobkyňa mienila podať odvolanie
voči všetkým prvostupňovým rozhodnutiam vydaným dňa 10.09.2021, žalovaný mal podľa názoru
krajského súdu povinnosť preskúmať (na základe podaného odvolania) každé napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu (samostatne), keďže predmetom rozhodovania
bol pri rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu I., II. a III. odlišný nárok (dávka), resp. bolo
rozhodnuté na základe existencie odlišných právnych a skutkových dôvodov pre vydanie toho ktorého
napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
77) Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že postupom žalovaného,
ktorý o odvolaní podanom proti viacerým rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu o odlišných
otázkach (prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu I., II. a III. zo dňa 10.09.2021) rozhodol jediným
rozhodnutím (napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.12.2021), ako aj postupom prvostupňového
správneho orgánu, ktorý po podaní odvolania nepostupoval v súlade s § 186 ods. 3 a 4 zákona č.
461/2003 Z. z., a tieto nedostatky neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní, došlo podľa názoru
krajského súdu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní orgánu verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, preto krajský súd vyššie uvedené rozhodnutie
žalovaného s poukazom na § 191 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bolo (po odstránení nedostatkov podaného odvolania, vrátane
príslušného poučenia podľa § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.) opätovne rozhodnúť o odvolaní
vo vzťahu ku každému vydanému prvostupňovému rozhodnutiu I., II. a III. zo dňa 10.09.2021, a to
samostatným rozhodnutím podľa § 218 zákona č. 461/2003 Z. z.
78) Po vrátení veci krajským súdom prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom krajského
súdu listom zo dňa 25.05.2023 v súlade s § 186 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobkyňu vyzval
o doplnenie podaného odvolania v lehote do 8 dní, z ktorého bude zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
Sociálnejpoisťovnesmeruje,aktorýdôchodokžiadalaprepočítať,vzhľadomnaňouuvádzanénámietky.
Zároveň bola žalobkyňa poučená, že ak nedostatky podania v stanovenej lehote neodstráni, na takého
podanie sa nebude prihliadať. Dňa 06.06.2023 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené
podanie, ktorým žalobkyňa doplnila svoje podanie zo dňa 13.10.2021 a špecifikovala, že sa odvoláva
proti rozhodnutiam č. 535 926 4090 0 – I. až III. zo dňa 10.09.2021. O odvolaní žalovanej proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 535 926 4090 0 – II. zo dňa 10.09.2021 rozhodol
žalovaný napadnutím rozhodnutím č. 535 926 4090 0 – II. zo dňa 03.07.2023.
79) Predmetom preskúmavacieho konania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného č. 535 926
4090 0 – II. zo dňa 03.07.2023, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredia č. 535 926 4090 – II. zo dňa 10.09.2021 vo veci zvýšenia invalidného
dôchodku v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 535 926 4090 – II.
zo dňa 10.09.2021.
80) Námietky uplatnené žalobkyňou v správnej žalobe smerovali najmä voči tomu, že jej nebola
započítaná starostlivosť o päť detí odo dňa priznania čiastočného invalidného dôchodku, t.j. od
08.05.1995. Vychádzajúc z tejto námietky správny súd opätovne poukazuje na to, že žalobkyňa
žiadosťou zo dňa 15.10.1991 požiadala o priznanie invalidného dôchodku, v ktorej vyhlásila, že
o uznanie starostlivosti o deti – výchovu detí zhodnotiť nežiada. Na základe čestného vyhlásenia
žalobkyne zo dňa 31.07.1992 a potvrdenia Mestského úradu v Tisovci zo dňa 03.04.1995 bola pri
priznaní čiastočného invalidného dôchodku zhodnotená starostlivosť o tri maloleté deti. Na podklade
uvedeného čestného vyhlásenia bol žalobkyni rozhodnutím Slovenskej správy sociálneho zabezpečenia
č. 53 59 26 4090 zo dňa 01.09.1992 zvýšený invalidný dôchodok po zhodnotení 628 dní doby
starostlivosti o tri maloleté deti a súčasne jej bolo od 01.07.1992 priznané výchovné na tri deti. Žalobkyňa
žiadosťou zo dňa 26.05.1999 znovu požiadala o invalidný dôchodok, v ktorej opätovne nežiadala
o uznanie starostlivosti o dieťa, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Následne žiadosťou spísanou
v Sociálnej poisťovni, pobočke Rimavská Sobota zo dňa 24.11.2004 žalobkyňa požiadala o predčasnýstarobný dôchodok, ktorý žiadala priznať od 19.11.2004, pričom v žiadosti o predčasný starobný
dôchodok už požiadala o uznanie starostlivosti o päť detí. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím
č. 535 926 4090 0 zo dňa 11.12.2004 žiadosť žalobkyne o predčasný starobný dôchodok z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok zamietla, avšak z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí
prílohu rozhodnutia, bola zohľadnená aj doba starostlivosti o päť detí. Skutočnosť, že mala žalobkyňa
v starostlivosti päť detí, Sociálna poisťovňa zistila až pri uplatnení nároku na predčasný starobný
dôchodok, teda dňa 19.11.2004. Opak preukázaný nebol.
81) Správny súd rovnako ako žalovaný má za to, že keďže žalobkyňa v žiadosti o invalidný dôchodok
zo dňa 15.10.1991 nežiadala o uznanie starostlivosti o svoje deti, Slovenská správa sociálneho
zabezpečenia ako vtedajší nositeľ dôchodkového zabezpečenia určila sumu invalidného dôchodku
vrozhodnutízodňa24.02.1992bezzhodnoteniadobystarostlivostiodeti,ktorásapodľa§9ods.1písm.
e) zákona o sociálnom zabezpečení považovala za náhradnú dobu, a preto námietka žalobkyne, že nie
je prípustné aplikovať ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a zvýšiť sumu čiastočného
invalidného dôchodku len tri roky spätne odo dňa, keď žalovaný zistil nové skutočnosti, t.j. odo dňa
uplatnenia nároku na predčasný starobný dôchodok je neopodstatnená.
82) Na podklade dodatočne doloženého úradne overeného čestného vyhlásenia zo dňa 31.07.1992
bola žalobkyni zvýšená suma invalidného dôchodku za dobu starostlivosti o jej tri deti, a to odo dňa
vzniku nároku na invalidný dôchodok. Skutočnosť, že žalobkyni nebola započítaná doba starostlivosti
o jej ďalšie dve deti (A. F., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX) nemožno dávať na ťarchu
žalovanému, vychádzajúc z toho, že tieto dve deti v čestnom vyhlásení uvedené neboli, v čoho dôsledku
Slovenská správa sociálneho zabezpečenia starostlivosť o ďalšie dve deti žalobkyni nezapočítala.
83) Pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok bola teda žalobkyni dôvodne zhodnotená doba
starostlivosti o tri deti, pričom podmienka výchovy dieťaťa skutočne nemala vplyv na sumu invalidného
dôchodku, pretože v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom do 31.08.1994, t.j.
v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, sa na určenie sumy invalidného dôchodku k získanej dobe
zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia veku 57 rokov u žien
(t.j. bez ohľadu na počet vychovaných detí).
84) Na nárok na čiastočný invalidný dôchodok a určenie jeho sumy boli podľa názoru správneho súdu
v napadnutom rozhodnutí správne započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia
a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období.
85) Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností má správny súd za to, že žalobkyňou v správnej
žalobe uvedené žalobné dôvody nie sú spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného z dôvodu jeho nezákonnosti, t.j. správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného nezistil
splnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 191 SSP a preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú
v súlade s § 190 SSP zamietol.
86) Keďže žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nebola úspešná, preto jej správny súd nepriznal
právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.