Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/215/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124209996
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5124209996.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, so sídlom Litovelská
606, Kysucké Nové Mesto, dieťa matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpenej:

MAXIMA LEGIS, s. r. o., so sídlom Oravská 2352/3, 010 01 Žilina, IČO: 54 535 581; a otca: D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, H. I. C., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., so
sídlom Sládkovičova 167/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, v konaní o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia - bez návrhu vo veci samej, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 3P/158/2024-29 zo dňa 9. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 3P/158/2024-29 zo dňa 9. októbra 2024 potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I. Súd návrh
matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.09.2024 zamieta. II. Žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. Otec podal na Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“) dňa 06.11.2023 návrh na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletým deťom, ktorým žiada, aby súd zveril maloletého J. B., nar. XX.XX.XXXX
a maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, a zároveň aby bola matke uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletého J. sumou 200 eur mesačne a maloletej A. sumou 200 eur
mesačne. Styk matky s maloletými deťmi nežiadal upraviť. Konanie je vedené pod sp. zn 3P/10/2023

a k dnešnému dňu nebolo právoplatné skončené. Matka podala na okresný súd dňa 12.09.2024 návrh
na neodkladné opatrenie, ktorým žiada, aby súd dal za otca súhlas matke na umiestnenie maloletej A.
B., nar. XX.XX.XXXX, do Základnej školy v F., na adrese F. XX, XXX XX F..

3. S poukazom na § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“),
§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326

ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 až 3 CSP, § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej
len „zákon o rodine“), § 36 ods. 1 zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 12 Dohovoru
o právach dieťaťa, čl. 5 zákona o rodine, § 58 CMP, § 52 CMP okresný súd návrh matky zamietol.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese
a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní

nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani

nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods. 1 CSP). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých
sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo
osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu

predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1 a 2 CSP, § 329 ods. 1 až 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie
účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej
okamžitý zásah súdu.

4. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút

neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy

medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže
mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali
zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.

5. Okresný súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a tiež po

oboznámení sa s vyjadrením otca a so správou zo šetrenia pomerov zo dňa 30.09.2024 vypracovanej
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto dospel k záveru, že
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Z návrhu matky, vyjadrenia otca a
rovnakoajzosprávyzošetreniazodňa30.09.2024vyplýva,žerodičiamaloletéhodieťaťažilivspoločnej
domácnostido02.09.2024,kedysamatkaajsmaloletýmideťmizdomácnostiodsťahovala.Maloletýsyn

prejavil vôľu žiť s otcom a zostať navštevovať Základnú školu v H. I. C., preto sa vrátil späť k otcovi, od
tohto času žije matka s maloletou v domácnosti s rodičmi matky. Zo spisového materiálu je tiež zrejmé,
že rodičia už dlhodobo nie sú schopní konštruktívnej komunikácie a nevedia sa dohodnúť o podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, a to aj na vzdelaní maloletého dieťaťa,
konkrétne, na výbere školy, na ktorej bude maloletá pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky.

Vecou podstatnou pritom treba rozumieť nielen to, čo objektívne je v právnom živote podstatné (napr.
zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Preto podľa okresného súdu
skutočnosť, ktorú základnú školu bude maloleté dieťa navštevovať, predstavuje podstatnú vec, o ktorej
sa rodičia musia dohodnúť alebo súd na návrh jedného z nich autoritatívne rozhodne; nejde teda o bežnú
záležitosť, o ktorej môže rodič ako zákonný zástupca rozhodnúť sám bez súhlasu druhého rodiča, a to aj

s poukazom aj na to, že na prestup dieťaťa do inej základnej školy sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov.

6. Na základe vykonaného dokazovania, v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o
neodkladnom opatrení mal okresný súd osvedčené, že maloletá si doposiaľ plnila povinnú školskú
dochádzku na Základnej škole v H. I. C.. Maloletá aj dňa 02.09.2024 (prvý školský deň) nastúpila do

školy v H. I. C.. Dňa 03.09.2024 matka po presťahovaní z H. I. C. do F., bez vedomia a súhlasu otca,
prehlásila maloletú na Základnú školu v F., s odôvodnením, že sa maloletá necítila dobre v škole v H.
I. C. a chcela, aby ju matka prehlásila do školy v F.. Otec nesúhlasí, aby dieťa navštevovalo základnú
školu zvolenú matkou a žiada, aby dieťa si plnilo ďalej školskú dochádzku na Základnej škole v H. I. C.,
na škole na ktorej sa pôvodne obidvaja rodičia riadne dohodli pred svojvoľnou zmenou zo strany matky.

Matka maloletej nielen zmenila základnú školu, ale narušila jej aj primárne vzťahy s otcom, bratom a
kamarátmi.

7. Okresný súd v prvom rade konštatoval, že konanie matky, keď svojvoľne bez súhlasu otca prehlásila
maloletú na Základnú školu v F., je konaním v rozpore so zákonom, ktoré konanie výrazným spôsobom

zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností otca a nemožno ho zo strany súdu akceptovať.
Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní vzájomne sa dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa
maloletého dieťaťa, teda aj o výbere školského zariadenia. Maloleté dieťa má právo vyjadriť svoj názor,
avšak maloletú zastupujú obaja rodičia, a preto je potrebné, aby sa na zmene dohodli obaja rodičia. Vposudzovanom prípade je zrejmé, že rodičia sa na presťahovaní maloletej a zmene školy nedohodli.
Nie je prípustné, aby súd len na základe želania maloletej a návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, bez vykonania náležitého dokazovania, rozhodol o takej podstatnej veci ako je zmena školy

maloletej. Z obsahu pohovoru s maloletou pred kolíznym opatrovníkom, maloletej, ktorého obsah žiadala
nezverejňovať, v podstatnom vyplynulo, že je v súčasnosti vystavená konfliktu lojality, kedy nechce
sklamať ani jedného rodiča. Za vyššie popísaných okolností ani eventuálne vyjadrenie názoru maloletej
pred kolíznym opatrovníkom, ktorú konkrétnu základnú školu chce navštevovať, nepostačuje na to, aby
súd vyhovel návrhu matky. Okresný súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo

veci nahradenia súhlasu otca so zápisom maloletej na plnenie povinnej školskej dochádzky v Základnej
škole v F. zamietol.

8. Okresný súd rodičom pripomenul, že pre prosperovanie maloletých detí je aktuálne nevyhnutné najmä
zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, ich vzájomné rešpektovanie sa v roli rodiča bez znevažovania
druhého rodiča, ich schopnosť dohodnúť sa na základných otázkach ohľadne maloletých detí a následné

rešpektovanie takýchto dohôd. Okresný súd rodičom pripomenul, že deti nie sú prostriedkom na riešenie
ich vzájomných problémov a sporov. A v neposlednom rade apeloval na rodičov, aby v prítomnosti deti
neriešili svoje osobné problémy. Okresný súd bude ďalej konať vo veci úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom vedenej pod sp. zn. 3P/10/2023. Otázka úpravy starostlivosti o
maloleté deti nezávisí od rozhodnutia o tom, na ktorú základnú školu bude maloletá zapísaná. Dané

rozhodnutie, ktoré je dočasného charakteru, zohľadňuje záujem maloletej, zabezpečenie jej nástupu na
povinné základné vzdelávanie a stabilitu situácie v rodine. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
okresný súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá namietala,
že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na Okresnom súde v Žiline je vedené konanie vo veci
úpravy práv a povinností k maloletým deťom pod sp. zn. 3P/10/2023, pričom v predmetnej veci zatiaľ
nebolo vytýčené pojednávanie. Matka podala návrh na neodkladné opatrenie na nahradenie súhlasu

otca so zápisom maloletej do základnej školy v mieste jej trvalého bydliska, pričom dňa 18.10.2024
podala aj návrh vo veci samej. Okresný súd pri svojom rozhodovaní nekonal v záujme maloletej
a neskúmal dostatočne okolnosti, pričom ona návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala
v záujme maloletej dcéry, a to najmä pre jej diagnózy. Maloletej dcére sa v základnej škole, ktorú
momentálne navštevuje darí, má tam lepší prospech a učitelia sa jej primerane venujú s prihliadnutím na

jej osobitné potreby, keďže jej bola diagnostikovaná dyslexia a dysgrafia. Maloletá navštevuje základnú
školu, kde podľa svojho trvalého bydliska je zaradená na povinnú školskú dochádzku. Nedokázala sa
už ako matka pozerať, že sa dieťa v škole trápi, ako to bolo v ZŠ v H. I. C.. Teraz v škole ZŠ F. je
maximálne spokojná, aj spolupráca s učiteľkou funguje na úplne inej úrovni ako v škole v H. a snažia
sa s učiteľkou aj riaditeľkou školy K. L. robiť všetko preto, aby dcéra mala lepšie výsledky a bola v škole

spokojná, čo sa aj darí. A. tam navštevuje aj krúžky mažoretky a folklórny krúžok, chodí do ŠKD rada a
stravuje sa v školskej jedálni. Dieťa sa má do školy tešiť a byť motivované, zvlášť na prvom stupni ZŠ
a ešte aj s prihliadnutím na jej diagnózy. Otec maloletej bol informovaný, že chce maloletú prehlásiť na
túto základnú školu najmä kvôli prístupu pedagógov k nej a vzhľadom na jej diagnózy. On však s týmto
nesúhlasil, avšak nebolo to bez jeho vedomia. Bez jeho vedomia neodišla s maloletými deťmi, pretože

on ju z bytu, kde žili vyhadzoval. Vzhľadom na jeho násilné správanie sa voči nej to bolo už nevyhnutné,
aby maloleté deti nemuseli byť toho svedkom. Vedenie školy jej emailom oznámilo, že otec im telefonicky
oznámil, že nesúhlasí s umiestnením dcéry do školy v F. a že rozhodnutie o prijatí, ktoré mu zaslali si
nepreberie. Maloletá často pri otcovi plakala pri úlohách, lebo otec na ňu vyvíjal neprimeraný nátlak,
nadával jej do debilov pri úlohách, napriek tomu, že A. boli diagnostikované poruchy učenia - dyslexia

a dysgrafia. Obviňoval ju ako matku, že ona za to môže a ona sa s ňou nevie učiť. Na vlastnú iniciatívu
dcéru dala diagnostikovať, pretože dcéra sa trápila pri učení a ona ako matka videla, že tam nie je niečo
v poriadku. Momentálne je maloletá v škole spokojná, ona sa s ňou učí a do ZŠ v H. I. C. sa vrátiť nechce
a ani si nevie predstaviť, že by žila s otcom v domácnosti bez nej, pretože je na ňu citovo veľmi naviazaná
a majú spolu vytvorený pekný vzťah, pričom dochádzanie do školy v H. I. C. by bolo pre ňu náročné.

V prípade potreby súdu navrhla vypočuť maloletú dcéru. Z vyjadrenia školy vyplýva, že maloletá rýchlo
zapadla do kolektívu, má tam priateľov, do školy chodí vždy pripravená, pričom z jej výsledkov vyplýva,
že aj jej prospech je veľmi dobrý, čomu tak v H. I. C. nebolo, pretože učiteľka odmietala s matkou riešiť
diagnózy maloletej. V Základnej škole v F. nie je s komunikáciou s učiteľmi problém a k jej diagnózampristupujú tak, ako je to potrebné, aby sa mohla riadne vzdelávať. Aj z tohto dôvodu návšteva školy v F.
je v najlepšom záujme maloletej. Maloletá A. navštevuje aj Centrum poradenstva a prevencie, kde sú
stanovené ďalšie postupy, ako je nutné s maloletou pracovať, otec maloletej ale jej diagnózy neprijíma,

pričom pri písaní domácich úloh jej nadáva, že ,,je sprostá po mame“ a kričí na ňu, následne sa jej
poruchy prehlbujú. U dcéry v materskej škole nebadala žiadne známky toho, aby jej dala odklad. Dcéra
je ľaváčka a mala problém v prvom ročníku s písaním. Niekoľkokrát volala a písala si s jej triednou
učiteľkou, aby jej poradila, aby jej to išlo lepšie, ako má s ňou pracovať, učiteľka pani M. H. sa však
vyjadrila niekoľkokrát, že jej netreba pomáhať, že je to jej prirodzene ľavá ruka, a že A. je osobnosť, čo

si matka myslí, že je každé dieťa. Pani učiteľka A. dávala známky 3, 4 v prvom polroku z úloh, čo doma
písali,atovprvomročníku.Dcérabolademotivovaná,domačastopriúloháchplakalaanechcelanavyše
doma cvičiť. Raz v prvom ročníku jej dala učiteľka známku 4 a A. nezjedla ani obed a bola smutná.
Učiteľka ju nikdy sama od seba nekontaktovala, kvôli jej známkam ani, že by videla nejaký problém, aby
jej pomohli. Vždy to bola matka, ktorá na to reagovala, volala jej, písala, prečo má dcéra takú známku.
Nikdy jej však nepovedala, že má prísť do školy, vždy to bola jej iniciatíva, dokonca pri telefonickom

rozhovore jej triedna učiteľka povedala, že keď sa jej nepáči jej hodnotenie, má ísť za riaditeľom, alebo
si má dcéru prehlásiť do inej triedy alebo školy. Keď sa tieto problémy pri učení s dcérou opakovali aj
v druhom ročníku a keď videla, že dcéra dennodenne píše v škole aj doma vety, prepis z tabule, čo robia
v škole, tak dcéra mala každý deň v tom, čo robia v škole chyby, v každom slove. Keď písala úlohy doma
a ona ju kontrolovala, tak chyby pri písaní opravovali a upozorňovala ju nech si dáva pozor. U A. badala

aj problémy pri čítaní, kedy preskakovala písmená a nevedela slová správne prečítať. Keď s dcérou robil
úlohy otec, často po nej kričal a nadával jej, že je hlúpa a nevie písať. Na vlastnú žiadosť a iniciatívu
dala dcéru diagnostikovať v CPP H. I. C.. Z čoho má aj správy o dcérskych poruchách pri učení. Dcéra
samozrejme citlivo vnímala aj problémy medzi ňou a jej otcom. A. často plakala doma v byte u otca v
H. I. C., že nenávidí tú školu, že tam chodiť nechce. Nechcela vstávať a jej vychovávateľka v ŠKD G.

J. sa často matke sťažovala, že nejedla obed, čo bolo spôsobené stresom, ktorý v škole pociťovala.
Odvolateľka citovala § 35 Zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine, § 28 ods. 2 Zákona o rodine, § 43
od. 1 Zákona o rodine, čl. 4 Zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a vyčítala
okresnému súdu, že sa neriadil čl. 3 Dohovoru a ani čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, nevenoval
pozornosť názoru dieťaťa, nerozhodol v záujme maloletého dieťaťa a ani neprihliadal na jeho názor,

pretože A. sa sama vyjadrila, že sa vrátiť do školy v H. I. C. nechce a navyše jej prospech v škole, ktorú
momentálne navštevuje, je omnoho lepší, pretože učitelia sa jej venujú s prihliadnutím na jej diagnózy,
čomu tak v predošlej škole nebolo a maloletá sa tam vyslovene trápila. Žiadala, aby Krajský súd v Žiline
uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 3P/158/2024, zo dňa 09.10.2024 zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby vo veci sám rozhodol.

10. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s
rozhodnutím okresného súdu, považuje ho za zákonné, spravodlivé, ale predovšetkým v najlepšom
záujme malol. dcéry A.. Nesúhlasí s návrhom matky a rovnako ani s rozhodnutím matky, ktoré učinila
výlučne sama, bez jeho vedomia a súhlasu. Bez akéhokoľvek vedomia, resp. upovedomenia otca, odišla

dňa 02.09.2024 zo spoločnej domácnosti spolu s oboma malol. deťmi do rodičovského domu v F., a
to aj napriek nesúhlasu malol. detí, čo potvrdil samotný malol. J., ktorý odmietol zostať v F. a vrátil sa
späť do domácnosti a starostlivosti otca, kde zotrváva doposiaľ. Práve matka zmanipulovala a neustále
manipuluje a citovo vydiera, sľubuje pod rôznymi zámienkami, malol. A., aby vyslovila či pred otcom
alebo samotnou kolíznou opatrovníčkou, že chce ostať výlučne s mamou a škola, ktorú v súčasnosti

navštevuje v F., je pre ňu najlepšia a chce v nej aj naďalej zotrvať. Nie je možné osvedčiť nezákonné
správanie matky. kedy bez vedomia a súhlasu otca opustila s malol. deťmi spoločnú domácnosť a na
základe výlučne vlastného rozhodnutia prehlásila malol. A. na inú základnú školu, než na ktorej sa s
otcom v predchádzajúcom období dohodli a ktorú malol. A. do tej doby riadne navštevovala v H. I. C.
s tým, že ešte dňa 02.09.2024 nič nenasvedčovalo následnému konaniu matky, nakoľko táto bola ešte

ráno s oboma malol. deťmi na zahájení nového školského roku 2024/2025, čomu následne nasledovalo
„zbrklé" konanie matky bez ohľadu na dopad na malol. deti a ich najlepší záujem. K tvrdeniu matky (resp.
matkou uvádzaným účelovým tvrdeniam), že malol. A. navštevuje základnú školu v mieste trvalého
bydliska sa už otec vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení v tom smere, že práve matka opätovne na
základe výlučne svojho rozhodnutia a bez súhlasu otca účelovo zmenila obom malol. deťom adresu

trvalého bydliska, ktoré bolo od ich narodenia na adrese v H.. I. C. do F., čo otec keď sa dozvedel, spätne
obom deťom zmenil, na čo následne v 12/2023 matka opätovne prihlásila obe deti na adresu trvalého
bydliska v F., čo v súčasnosti zneužila v neprospech malol. dcéry a túto účelovo prihlásila do ZŠ v F.
ako do spádovej školy podľa evidencie trvalého bydliska. Rovnako sa nemožno stotožniť s dôvodmimatky, ktorými odôvodňuje svoj návrh, ale aj samotné odvolanie s tým, že súd nezohľadnil aktuálne
diagnózy malol. A., ktorej bola diagnostikovaná „dyslexia a dysgrafia". K tomuto otec opätovne uvádza,
že nesúhlasí s diagnostikou dcéry a má za to, že je vypracovaná účelovo a na žiadosť matky s tým,

že zo Správy diagnostického vyšetrenia zo dna 09.05.2024 vyplýva záver, že malol. A. trpí dyslexiou
(ťažkosťami/poruchou pri čítaní) a dysortografiou (poruchou pravopisu pri používaní gramatiky) a nie
ako tvrdí matka „dysgrafiou" (poruchou pri písaní). Malol. A. navštevovala od prvého ročníka ZŠ v H..
I. C., kde rodičia pravidelne komunikovali s triednou učiteľkou, pričom ani jedenkrát sa triedna učiteľka
nevyjadrila,žebymalol.A.trpelanejakoumožnoudiagnózou,ktorábyvyžadovalašpeciálnyrežim,resp.

podporné opatrenia. Ani známky a hodnotenie, ktoré dosahovala v 1. a 2. ročníku nenasvedčujú tak
zlý prospech maloletej, ktorý by odôvodňoval diagnostiku (Dôkaz: viď fotokópia žiackej knižky 2. ročník)
a pre nezáujem školy aj jej zmenu. Matka hodnotí vo svojom odvolaní učiteľku, ktorú už maloletá na
ďalší školský rok pridelenú nemala, a teda nie je pravdou, že by konzultovala s vedením školy problémy
maloletej,resp.sjejnovouučiteľkou.Právematkapristupovalakvzdelávaniudcéryakdomácejpríprave
ľahkovážne, čo sa niekedy odzrkadľovalo na jej pripravenosti na vyučovanie, kedy napr. dcére sama

dopisovala úlohy (čo vytýkala aj triedna učiteľka). Aj v rámci vyšetrenia pri uvedení osobnej anamnézy
matka sama uviedla, že dcéra „je nesamostatná pri úlohách, potrebuje neustálu pomoc, odmieta si
písať domáce úlohy, býva trucovitá, často od nich odbieha, zabáva sa pri tom“. Čo skôr svedčí o
nevhodnom správaní, ako o nejakej možnej diagnóze. V prípade, ak prípravu s maloletou realizoval
otec, hoci s prísnejším dohľadom, maloletá bola riadne a plnohodnotne pripravená. Samotná matka

vo svojich vyjadreniach priznala, že jej triedna učiteľka nepotvrdila vo vzťahu k dcére žiadnu možnú
diagnózu a s jej názorom „ju vysmiala“. Tvrdenia matky, že: „sa nedokázala už ako matka pozerať, že
sa dieťa v škole trápi, dcéra plakala, nejedla obed a bola smutná“, považuje otec krajne za účelové
a zavádzajúce. Malol. A. aj v rámci diagnostiky v CPP v H.. I. C. sa sama vyjadrila, že: „do školy
chodí celkom rada, má tam kamarátky, pani učiteľku hodnotí ako milú“. V prípade konštatovania, že u

malol. A. by sa mohli prejavovať nejaké problémy pri učení, je to podľa názoru otca (rovnako aj podľa
názoru predchádzajúcej triednej učiteľky) o neustálej, pravidelnej a dôslednej domácej príprave malol.
A. na vyučovanie, vytvorení režimu a systému učenia s ohľadom na jej potreby, pozornosť a správanie,
ale aj nutnosť nosiť okuliare, ktoré maloletá nevyhnutné potrebuje a tieto odmieta, čo matka opätovne
ignoruje s vyjadrením, že: „jej sa zrak vyliečil, tak sa vylieči aj maloletej“. Zároveň ako tvrdí matka, čo

potvrdila aj malol. A., že maloletá: „robí si úlohy v Školskom klube a keď niečomu nerozumie, počká
na mamu“. Matka sa opäť zbavila zodpovednosti dôslednejšej prípravy pri vzdelávaní maloletej a túto
preniesla na personál školy v F.. Podľa otca, nie je možné vyžadovať od maloletej dobré výsledky
s výhovorkou na diagnózu a žiadnym spôsobom sa nepodieľať na domácej príprave maloletej. Matke
neumožňuje pracovná doba (príp. ňou trávený voľný čas), aby sa dostatočne venovala malol. dcére

s jej prípravou do školy tak, ako to bolo odporúčané aj v rámci Správy CPP a vyhovára sa len na
diagnózy dcéry, ktoré zohľadňuje jedine ZŠ v F., pričom žiadnym spôsobom neoboznámila ZŠ v H.,
resp. triednu učiteľku s predmetnou správou a údajnou potrebou podporných opatrení voči maloletej.
Je zrejme nepochybné, keď dcéra dosahuje dobré výsledky a vzhľadom na matkou upozorňované
diagnózy, škola tieto zohľadňuje na základe Správy CPP a podľa tohto je aj zmierlivejšie hodnotená, čo

maloletej vyhovuje, keď nie sú na ňu kladené vyššie nároky, hoci otec predpokladá, že by aj tieto mohla
dosahovať pri dôslednejšej príprave a vzdelávaní tak, ako tomu bolo v ZŠ v H.. I. C..

11. Otec vo vyjadrení uviedol, že samotná matka vo svojom odvolaní opätovne uvádza, že z „vlastnej
iniciatívy", teda opäť na základe vlastného rozhodnutia, bez vedomia a súhlasu otca, dala dcéru

diagnostikovať. Keď ju otec žiadal (príkladmo Dôkaz: posledné SMS-správy) o kontrolnú diagnostiku,
resp. iný názor odborníka, čo bolo odporúčané aj pediatričkou maloletej, matka toto opätovne odmietala,
že dcéra už bola diagnostikovaná a viac ju to nezaujíma, nie je dôvod na iné vyšetrenia. Rovnako
matka nesúhlasila s nástupom dcéry ani do inej základnej školy v H. s tým, že bude predmetné školy
kontaktovať a „jej súhlas nedostanú“. Tvrdenia matky, že malol. A. sa „k otcovi vrátiť nechce a ani si

nevie predstaviť, že by žila s otcom v domácností bez nej, pretože je na ňu citovo veľmi naviazaná
a majú spolu vytvorený pekný vzťah“, sú opäť len účelovými a zavádzajúcimi tvrdeniami matky, ktorá
jednak manipuluje malol. A. vo svoj prospech a uvádza tvrdenia, ktoré malol. A. nevyslovila a sú len
želaním matky. V tomto smere otec opäť poukazuje sa SMS správy už predložené súdu, kedy malol. A.
posiela otcovi veľké množstvo SMS-správ s obrázkami srdiečok a komunikácie s otcom, čo nesvedčí

tvrdeniu matky, že sa otca bojí, resp. nechce s ním tráviť čas. Aj v rámci prešetrenia pomerov sa samotná
malol. A. pred kolíznou opatrovníčkou vyjadrila, že „sa jej zdá, že je s tatinom málo, chcela by bývať
týždeň s otcom a týždeň s mamou, v H.. I. C. má najlepšiu kamarátku“. Tvrdenia dcéry, že sa do školy
v H. nechce vrátiť, považuje otec len za zmanipulované zo strany matky, resp. pri hodnotení ZŠ F. akolepšej, s lepšími učiteľmi, v ktorej sú k nej dobrí s poukazom na jej problémy pri učení, čo maloletej v jej
veku s poukazom na menej povinností, zhovievavejšie hodnotenie a úľavu pri učení, vyhovuje, príp. aj s
poukazomnalojalituvočimatke.Podľaotca,chybyvučení,resp.problémyniesúspôsobenédiagnózou,

ale nedostatočným učením, resp. precvičovaním a nedôslednou prípravou maloletej, na ktorú by mali
dozerať rodičia, motivovať ju k tomu, podporovať, vytvoriť vhodné podmienky a nie hľadať zámienku na
úľavy v podobe diagnózy a z toho prameniace výhovorky, resp. odôvodnenie matky, že škola v H.. I. C.
nemala na maloletú toľko času ako ZŠ v F.. Správy predložené matkou zo strany Základnej školy F. sú
účelové a ovplyvnené matkou, je predsa zrejmé, že samotná škola, resp. vedenie školy, ktoré konalo

nezákonne a v rozpore s právom otca, nebude podávať negatívnu správu na hodnotenie maloletej. Otec
len príkladmo uvádza, že aj napriek tvrdeniu ZŠ F. o riadnom ospravedlnení maloletej, do aplikácie
Edupage maloletej, už bolo zaslané rodičom dvakrát upozornenie 23. a 28. októbra, že maloletá má
neospravedlnenú absenciu v škole zo dňa 17.10.2024, čo matka doposiaľ škole neodôvodnila. Otec má
za to, že pôvodná základná škola, ktorú malol. A. navštevovala v H.. I. C. bude pre ňu oveľa prínosnejšia
a prospešnejšia. Základná škola v meste poskytuje oveľa viac možností, či už na doplňujúce vzdelávanie

(t.j.príp.doučovaniemaloletejvprípadepotreby),alebonaväčšiumožnosťmimoškolskýchaktivít,akoaj
samotnémestovoformekrúžkov,ktorémámaloletávzáujmenavštevovať.Podľaotcaniejepravdou,že
pracovná doba matky je dennodenne od 08.30 hod. do 16.30 hod. a cez víkend pracuje rádovo tak 5.,6.-
ty týždeň, kedy má dostatok času, aby sa malol. dcére plnohodnotne venovala pre potreby jej prípravy
do školy, z ktorého dôvodu otec navrhuje, aby súd v rámci vykonávaného dokazovania: „- zabezpečil od

zamestnávateľa matky N. L., J. pobočka O. prehľad pracovných zmien od 09/2024 doposiaľ, čo bude
dôkaz potrebný aj pre ďalšie konanie a rozhodovanie súdu, - zabezpečil vyjadrenie Základnej školy H.
I. C., ul. I., resp, od triednej učiteľky, či u malol. A. boli spozorované príznaky poruchy učenia, resp.
samotná porucha, prečo škola neposkytla maloletej podporné opatrenia?“ Navrhol, aby odvolací súd po
preskúmaní veci a rozhodnutia súdu prvého stupňa, napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala
oprávnená účastníčka konania (§ 2 ods. 1 a § 7 CMP v spojení s § 359 CSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 65 CMP až
67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 CSP a

contrario, za súčasnej aplikácie § 219 ods. 3 CSP a § 378 CSP) napadnuté uznesenie potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

13. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutých výrokov uznesenia okresného súdu,
ktorým návrhu matky maloletej nevyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom

vyhotovení uznesenia okresným súdom, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje
na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387
ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia zopakoval tie závery

napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08),
a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na
odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení okresného súdu.

14. Okresný súd, podľa záverov odvolacieho súdu, v odôvodnení svojho uznesenia uviedol relevantné
skutkové zistenia, tieto v dostatočnom rámci pre účely (ne)nariadenia neodkladného opatrenia
vyhodnotil a uviedol i právne predpisy, na základe ktorých posudzoval návrh matky vo vzťahu k záujmom
maloletého dieťaťa. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne
neodôvodnené, keď sa okresný súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou

matky a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o vyhodnotenie záujmov maloletej A., riadne a dostatočne
vyhodnotil, čo vyplýva z celého odôvodnenia napadnutého uznesenia z dôrazom na jeho ods. 22.,
23., 24. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci.
Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti
rozhodnutia súdu (I. ÚS 188/06).15. Pokiaľ ide o vecnú stránku prejednávaného prípadu, krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím
okresného súdu, ktorý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol cez úpravu v § 387
ods. 1, 2 CSP odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu.

16. Podľa § 65 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolací súd nie je viazaný rozsahom
odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

17. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

18. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky

pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb.
Stráca svoje opodstatnenie, akonáhle súd poskytne ohrozenému, alebo porušenému právu definitívnu
ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie
v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený

záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného
opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého a ohrozeniu jeho zdravia.

20. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda
požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného

opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými.
Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a
v § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie.

21. V podanom odvolaní matka vyčítala okresnému súdu, že „sa neriadil čl. 3 Dohovoru a ani čl. 12
Dohovoru o právach dieťaťa, nevenoval pozornosť názoru dieťaťa, nerozhodol v záujme maloletého
dieťaťa a ani neprihliadal na jeho názor“. V súvislosti s touto argumentáciou matky odvolací súd
konštatuje, že podľa prvej vety Čl. 5 záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Posúdiť najlepší záujem dieťaťa v každom jednotlivom prípade

jeprimárneúlohouvnútroštátnychorgánov,ktorémajúvýhodupriamehokontaktusdotknutýmiosobami.
Preto majú určitú mieru voľnej úvahy, avšak Európsky súd pre ľudské práva preskúmava podľa dohovoru
rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali pri výkone svojej právomoci. Článok 8 Dohovoru obsahuje
aj procesné záväzky a vnútroštátny rozhodovací proces musí byť spravodlivý a umožniť všetkým
zúčastneným sa k veci plne vyjadriť. Súdy musia dôkladne preskúmať celú rodinnú situáciu (faktory

skutkové, citové, psychologické, materiálne, či zdravotné) a urobiť vyvážené a rozumné posúdenie
dotknutých záujmov a pritom mať neustále na pamäti nájdenie najlepšieho riešenia pre maloleté dieťa.
V právnej teórii neexistuje definícia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa pre rozmanitosť života, prax
ale ukazuje množstvo dôvodov, ktoré treba súdmi vyhodnotiť, aby bolo správne rozhodnuté v konečnom
dôsledku. V tejto súvislosti je treba poukázať na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o práve dieťaťa na

prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa) vydaný 29.
mája 2013 Organizáciou spojených národov, Výborom pre práva dieťaťa, v časti V - Implementácia:
posúdenie a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa, A bod 48 „Posúdenie a určenie najlepšieho záujmu
je jedinečnou činnosťou, ktorú je treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych
okolností každého dieťaťa alebo skupiny detí, či detí všeobecne“.

22. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v čl. 4 Civilného
mimosporového poriadku, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom
záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci
maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva

maloletéhodieťaťanarodičovskúvýchovuastarostlivosťatomutoprávuzodpovedajúcemuzákladnému
právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný
nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine. Pokiaľ teda ideo záujem maloletého dieťaťa, súd musí vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale
s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti, prípadne v absencii nielen „technických“
podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do

školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či
už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov.

23. Je preto podľa odvolacieho súdu namieste poukázať na to, že čl. 3 odsek 1 Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich

prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej,
ako aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva
dieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru
pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si
vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.

24. Faktom je podľa odvolacieho súdu, že za aktuálne narušených vzťahov medzi rodičmi, pri
minimálnom predpoklade dosiahnutia konsenzu v otázkach, ktoré boli nastolené v tomto procese,
odvolacísúdnevzhliadolvzhodesosúdomprvejinštanciepotrebuvyhovieťnávrhumatkynanahradenie
súhlasu otca s umiestnením maloletej do školy v F.. Rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej
domácnosti do 02.09.2024, kedy sa matka aj s maloletými deťmi z domácnosti odsťahovala. Maloletý

syn prejavil vôľu žiť s otcom a zostať navštevovať Základnú školu v H. I. C., preto sa vrátil späť k
otcovi, matka s maloletou zostali žiť v domácnosti s rodičmi matky. Zo spisového materiálu je tiež
zrejmé, že rodičia už dlhodobo nie sú schopní konštruktívnej komunikácie a nevedia sa dohodnúť
o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, a to aj na vzdelaní
maloletého dieťaťa, konkrétne, na výbere školy, na ktorej bude maloletá pokračovať v plnení povinnej

školskej dochádzky. Vecou podstatnou pritom treba rozumieť nielen to, čo objektívne je v právnom živote
podstatné (napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Okresný súd
uviedol, že skutočnosť, ktorú základnú školu bude maloleté dieťa navštevovať, predstavuje podstatnú
vec, o ktorej sa rodičia musia dohodnúť alebo súd na návrh jedného z nich autoritatívne rozhodne; nejde
teda o bežnú záležitosť, o ktorej môže rodič ako zákonný zástupca rozhodnúť sám bez súhlasu druhého

rodiča, a to aj s poukazom aj na to, že na prestup dieťaťa do inej základnej školy sa vyžaduje súhlas
obidvoch rodičov.

25. Podľa § 35 Zákona č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa

do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení
súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh
niektorého z rodičov súd.

26. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

27. Odvolací súd považuje za podstatné na tomto mieste uviesť, že sa stotožňuje s okresným súdom, že
skutočnosť, ktorú základnú školu bude maloleté dieťa navštevovať, predstavuje podstatnú vec, o ktorej
sa rodičia musia dohodnúť alebo súd na návrh jedného z nich autoritatívne rozhodne; nejde teda o

bežnú záležitosť, o ktorej môže rodič ako zákonný zástupca rozhodnúť sám bez súhlasu druhého rodiča,
a to aj s poukazom na to, že na prestup dieťaťa do inej základnej školy sa vyžaduje súhlas obidvoch
rodičov. V prejednávanej veci k dohode rodičov nedošlo. Okresný súd mal osvedčené, že maloletá si
doposiaľ plnila povinnú školskú dochádzku na Základnej škole v H. I. C.. Maloletá aj dňa 02.09.2024
(prvý školský deň) nastúpila do školy v H. I. C.. Dňa 03.09.2024 matka po presťahovaní z H. I. C.

do F., bez vedomia a súhlasu otca, prehlásila maloletú na Základnú školu v F., s odôvodnením, že
sa maloletá necítila dobre v škole v H. I. C. a chcela, aby ju matka prehlásila do školy v F.. Otec
nesúhlasí, aby dieťa navštevovalo základnú školu zvolenú matkou a žiadal, aby dieťa si plnilo ďalej
školskú dochádzku na Základnej škole v H. I. C., na škole na ktorej sa pôvodne obidvaja rodičia riadne
dohodli pred svojvoľnou zmenou zo strany matky. Matka maloletej nielen zmenila základnú školu, ale

narušila jej aj primárne vzťahy s otcom, bratom a kamarátmi. Ak za týchto skutkových okolností, za
situácie konštatovaného konfliktu lojality, ktorý záver spochybnený nebol, okresný súd konštatoval, že
názor maloletej nebol pre neho rozhodujúci, odvolací súd konštatuje, že sa s týmto záverom ako s vecne
správnym stotožnil. Je nepochybné, že maloleté dieťa má právo vyjadriť svoj názor, súd musí tento názorbraťdoúvahyprirozhodovaní,avšaktrebabraťdoúvahyito,žemaloletúzastupujúobajarodičia,apreto
je potrebné, aby sa na zmene dohodli obaja rodičia, ktorí sa však na presťahovaní maloletej a zmene
školy nedohodli. V okolnostiach prejednávanej veci, odvolací súd ma zato, že len prianie maloletej, bez

vykonania náležitého dokazovania, vzhľadom k tomu, že ide o rozhodnutie o takej podstatnej veci ako je
zmena školy maloletej, nebol pre okresný súd vytvorený dostatočný priestor na vyhovenie návrhu matky
na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k posudzovaniu návrhu matky, v rovine naliehavosti,
ako základnej náležitosti pre nariadenie neodkladného opatrenia, neuniklo pozornosti odvolacieho súdu,
že už v Správe z diagnostického vyšetrenia (č.l. 53 a nasl. spisu) vyplýva z uvedení matky, že „....Mama

by A. chcela prepísať do školy v F., nakoľko tam má s deťmi trvalý pobyt a partner ju neustále osočuje,
aby z aktuálneho bydliska odišla“ (č.l. 53 spisu).

28. V podanom odvolaní matka uviedla, že „Niekoľkokrát som volala a písala s jej triednou učiteľkou
aby mi poradila, aby jej to išlo lepšie, ako mám s ňou pracovať, učiteľka pani M. H. sa však vyjadril
niekoľko krát, že jej netreba pomáhať, že je to jej prirodzene ľavá ruka, a že A. je osobnosť, čo si myslím,

že je každé dieťa. Pani učiteľka A. dávala známky 3, 4 v prvom polroku z úloh, čo sme doma písali,
a to v prvom ročníku.“ Odvolací súd veľmi citlivo zvažoval argumentáciu matky, pričom konštatuje, že
táto zostala len v rovine tvrdení matky a ani nekorešponduje so skutočnosťami uvádzanými v Správe
z diagnostického vyšetrenia (č.l. 53 a nasl. spisu). Z uvedených dôvodov, vzhľadom na osvedčený
skutkovýstavvecipotomodvolacísúdnemoholkonštatovaťvplyvtejtoodvolacejargumentácienavecnú

správnosť záverov okresného súdu.

29. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že
v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to
tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľka nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľky

s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú
dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220
ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania.

30. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho
rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

31. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený a osvedčený skutkový stav, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľkou tvrdených skutočností, pričom podľa
odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym osvedčeným skutkovým zisteniam, zdieľa i
jeho právny záver, v zmysle ktorého návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel,
keď vec správne právne posúdil, s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd nenachádza dôvod,

pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pretože súd prvej inštancie správne
skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a správne dospel k záveru, že tieto
v danom prípade nie sú splnené, čo aj správne odôvodnil.

32. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

33. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že
v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení §
52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená,

že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady
aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné

zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom
na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov
konania v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďženezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani
nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.

34. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy
odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.