Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/214/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121203925
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8121203925.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. P., narodeného XX. D. XXXX, N., X. XX,
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária - Ján Buroci, s. r. o., Spišská Nová Ves, Za
Šestnástkou 17, IČO: 50 663 160, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Poľno-Čergov, s.r.o., Terňa,
Hlavná 238/2, IČO: 36 460 664, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners
s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, o nahradenie prejavu vôle, vedenom na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/27/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove z 12. mája 2022 sp. zn. 12Co/12/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj ako „súd prvej inštancie") rozsudkom z 8. decembra 2021 sp. zn.
11C/27/2021 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovanej, uzavrieť
kúpnu zmluvu s konkrétnym obsahom (bližšie špecifikovaným v žalobe), z dôvodu porušenia jeho
predkupného práva, uzavretím dvoch kúpnych zmlúv, dňa 3. 8. 2018 predávajúcou C. G. V 5525/2018 a
dňa 16. 7. 2018 predávajúcim I. T. V 5444/2018, ktorými previedli na žalovanú nehnuteľnosti vo veľkosti
svojich spoluvlastníckych podielov (pozemky zapísané na LV č. XXX, parcela EKN XXX, podiel 1/12 C..

G. a podiel 1/12 I.. T. a na LV č. XXX, parcela EKN XX, podiel 5/48 C.. G., v katastrálnom území N.), hoci
v tom čase bol ich podielovým spoluvlastníkom aj žalobca, ktorému predávajúci tieto podiely neponúkli
na kúpu. Žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v čase uzavretia
kúpnych zmlúv bola tiež spoluvlastníčkou prevádzaných pozemkov (nadobudnutých kúpnou zmluvou
V 4739/2016 a ktoré neskôr kúpnou zmluvou V 106/2020 predala žalobcovi, v dôsledku sporu

vedeného medzi nimi pod sp. zn. 11C/27/2019 o nahradenie prejavu vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, z
dôvodu porušenia predkupného práva). K prevádzanému spoluvlastníckemu podielu spornými kúpnymi
zmluvami z roku 2018, mal teda predkupné právo nielen žalobca, ale aj žalovaná (okrem ostatných
spoluvlastníkov, ktorí sa však rozhodli predkupné právo neuplatniť). Podľa názoru súdu bol preto
daný dôvod aplikovať druhú vetu ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v
znení neskorších predpisov), keďže ide o výkon predkupného práva dvoch spoluvlastníkov (žalobcu a

žalovanej) a je nepochybné, že k dohode o výkone predkupného práva medzi nimi nedošlo. Obidvaja
mali preto nárok len na pomernú časť prevádzaného podielu, podľa ich spoluvlastníckych podielov.
1.2. Súd prvej inštancie zdôraznil vecnoprávny charakter zákonného predkupného práva, ktoré vyplýva
priamo zo zákona (§ 140 Občianskeho zákonníka) a vzniká spolu s nadobudnutím podielového
spoluvlastníctva. Ak dôjde k zmene vlastníctva podielu, dôjde aj k zmene oprávnenej osoby z
predkupného práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/3982/09).

1.3. Súd prvej inštancie napokon dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné porušenie predkupného
práva žalobcu (uzavretím vyššie uvedených kúpnych zmlúv), pričom podľa ustálenej súdnej praxe petitžaloby môže znieť aj na nahradenie prejavu vôle žalovanej strany, aby uzavrela zmluvu s konkrétnym
obsahom, kedy súčasťou žalobného petitu bude aj text zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 22Cdo/1875/2005). S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 445/2016 zo dňa 28. 6. 2016 (podľa ktorého pri rozhodovaní o nahradenie prejavu
vôle súd nemôže na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy nič meniť, doplňovať, či upresňovať)
a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa neoprávnene domáhal celého spoluvlastníckeho podielu,
ktorý bol prevedený kúpnymi zmluvami (hoci mal nárok len na jeho pomernú časť) súd uzavrel, že mu
neprislúcha meniť text zmluvy, ktorú naformuloval žalobca, ku ktorej sa domáha nahradenia prejavu

vôle žalovanej, a zmeniť tak výšku prevádzaného podielu. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilný
sporový poriadok zákon číslo 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 12. mája
2022 sp. zn. 12Co/12/2022 rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (s upresnením

výroku II. o trovách prvoinštančného konania spôsobom, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením). Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP) a v súvislosti s odvolacími námietkami
doplnil nasledovné.

2.1. Žalovaná v roku 2016 nadobudla spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam porušením
predkupného práva, čo však nebolo zákonom stanoveným spôsobom napadnuté. V čase uzavretia
kúpnych zmlúv v roku 2018 patrilo predkupné právo k prevádzaným spoluvlastníckym podielom tak
žalobcovi, ako aj žalovanej (tejto od roku 2016 do roku 2020), ktorí sa o výkone predkupného práva
nedohodli a preto mali nárok len na pomernú časť prevádzaného podielu.

2.2. Ak žalobca, ktorého predkupné právo kúpnymi zmluvami z roku 2018 porušené bolo, ich relatívnu
neplatnosť nenamietol, ale podal žalobu o nahradenie prejavu vôle a v zmluve (vo vzťahu ku ktorej sa
domáhal nahradenia prejavu vôle) uviedol nesprávnu veľkosť prevádzaného podielu, žaloba musela
byť zamietnutá, pretože v konaní o nahradenie prejavu vôle súd nemôže sám nič na podstatných
náležitostiach budúcej zmluvy meniť (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.

ÚS 445/2016). V súvislosti s odvolacou námietkou o nevykonaní navrhnutého dôkazu (lustráciou
prípadných konaní z porušenia predkupného práva) odvolací súd konštatoval, že žalobca nepreukázal
ako opomenutie vykonania tohto dôkazu mohlo ovplyvniť jeho prípadný procesný úspech. O trovách
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ ") dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Nesprávne právne
posúdenie vzhliadol žalobca v otázke, v akom rozsahu má žalobca právo pri nahradení prejavu vôle,
v dôsledku porušenia zákonného predkupného práva k nehnuteľnosti, na vykúpenie spoluvlastníckeho

podielu. Nesprávne podľa názoru žalobcu bola posúdená aj otázka možnosti zásahu súdu do petitu
žalobyonahradenieprejavuvôle,vtomsmere,ženiejemožnépriznaťžalobcoviimenšíspoluvlastnícky
podiel, na ktorý má žalobca nárok.
3.1. Dovolateľ namietal, že súdy nižšej inštancie považovali žalovanú za oprávnenú z predkupného
práva (teda, že aj žalovanej prislúchalo právo na vykúpenie podielov). Žalovaná síce bola podielovou

spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, ale na základe porušenia predkupného práva žalobcu (v
súdnomkonanísp.zn.11C/27/2019sažalobcavočižalovanejdomáhalnahradeniaprejavuvôleuzavrieť
kúpnu zmluvu, z dôvodu porušenia predkupného práva, pričom konanie bolo zastavené, keďže žalovaná
mimosúdne žalobcovi podiel odpredala). Ustanovenie § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka sa
podľa dovolateľa týka práva oprávnených podielových spoluvlastníkov na pomerný výkup podielov. Nie

všetcipodielovíspoluvlastnícisúvšakoprávnenýmispoluvlastníkmi(žalovanáuzatvorilaviacerozmlúvo
prevode vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré žalobca postupne napadol na súde).
Priznanieprávanapomernévykúpeniepodielovžalovanou(zohľadnenímjejnezákonnenadobudnutého
spoluvlastníckeho podielu), by znemožnilo naplniť účel predkupného práva, spočívajúci v zabránení
vstuputretímosobámdospoluvlastníckychvzťahov,pokiaľsitoostatnípodielovíspoluvlastnícineželajú.

V posudzovanej veci nároky z predkupného práva mohli spoluvlastníci uplatniť najneskôr dňa 27.
10. 2021, pričom žalobca bol jediný, ktorý si nárok platne uplatnil. Všetkým ostatným podielovým
spoluvlastníkom zanikli.3.2. Záverom žalobca namietal i právne posúdenie, že súd nemôže zasahovať do petitu žaloby o
nahradenie prejavu vôle, zmenšením spoluvlastníckeho podielu, ktorý podľa súdu prislúcha žalobcovi
z porušeného predkupného práva (súd nemôže zamietnuť žalobu o nahradenie prejavu vôle len v

dôsledku nesprávneho výpočtu rozsahu práva na vykúpenie podielu, pokiaľ je nárok v základe daný).

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol,
alternatívne dovolanie zamietol. Prvý dovolací dôvod podľa jej názoru nebol daný, keďže porušenie
procesných práv nebolo v dovolaní konkretizované (v dovolaní žalobca nevymedzil v čom spočíva

vada podľa § 420 písm. f) CSP). Pri samotnom riešení sporu sa odvolací súd neodklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe a právna otázka už bola v praxi vyriešená. Žalobca sa domáha nahradenia
prejavu vôle k nehnuteľnostiam vo výške celého spoluvlastníckeho podielu žalovanej, pričom k úprave
žalobnéhopetitunedošlo,atoanivovzťahukúpraveostatnýchnáležitostíkúpnejzmluvy,nadväzujúcich
na výšku podielov, akými je aj kúpna cena. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/91/2008 z 12. mája 2009, podľa záverov ktorého za nesprávny je

potrebné považovať názor, že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného
práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže
domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu,
t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. V prípade porušenia predkupného práva
sa spoluvlastník nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva,

domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv.
Spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, ma právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi
pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu
nedomáhali. Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle, podľa názoru žalovanej, súd nemôže nič na
podstatných náležitostiach zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať. Ak by súd zasiahol do žaloby a

upravil výšku spoluvlastníckeho podielu, zmluva by nevychádzala z prejavenej vôle žalobcu, z jeho
ponuky adresovanej žalovanej. Žalobca prejavil záujem o celý podiel, ktorý nadobudla žalovaná a
určitosť prejavu vôle musí byť daná vymedzením predmetu prevodu, ako aj jeho ceny. O žalobe
požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu, môže súd
rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať a určovať obsah

zmluvy pre obidve zmluvné strany (t.j. meniť podstatné náležitosti kúpnej zmluvy).

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“ ) príslušný na rozhodnutie
o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu,
v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom

(§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), po preskúmaní zákonom predpísaných
náležitostí dovolania (§ 428 CSP) a splnenia ďalších podmienok dovolacieho konania, dospel k záveru,
že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné.

6. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

7. Z hľadiska ústavného aspektu je daná právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom
vymedzovať prípustnosť veci v konaní o dovolaní a určovať koncepciu interpretácie prípustnosti
mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska

ochrany základných práv a slobôd. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že
narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť
vyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti.

8. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je

poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (porov. napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,
IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je
procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene
uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je

prípustné.

9. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.
Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajúopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene
uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428
CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada

zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), pri dovolaní, ktoré je prípustné podľa §
421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).

10. Žalobca namietal existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f) CSP. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

11. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f) CSP,
sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci

procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu

zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia

vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

13. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných
do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor)

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento
pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť
súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu
posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

14. V posudzovanej veci žalobca so svojimi výhradami k právnym záverom odvolacieho súdu a so
svojou polemikou s právnymi názormi odvolacieho súdu, na ktorých spočíva napadnutý rozsudok, spája
presvedčenie, že odvolací súd (svojím procesným postupom) zasiahol do jeho práva na spravodlivý
súdny proces. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) tu však žalobca nenamieta procesné chyby

a nesprávnosti v procese prejednania sporu (v procedúre jeho vedenia) zo strany prvoinštančného a
odvolacieho súdu; celkom zreteľne tvrdí a namieta, že sú nesprávne právne závery týchto súdov a že
napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení sporu. Podľa jeho názoru súdy
nesprávne považovali žalovanú za oprávnenú z predkupného práva, pretože ho porušila ona sama,
v dôsledku čoho jej neprislúchalo právo na vykúpenie podielov, pričom zamietnutie žaloby v dôsledku

nesprávneho rozsahu práva na vykúpenie podielov, nie je možné, ak je základ nároku daný.

15. Veľký senát občianskoprávneho kolégia v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/2/2017 pripomenul, že
najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa
účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením veci (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,

3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014).
Vysvetlil, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Podľa právneho názoru veľkého senátu nie je ani po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie
uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorejprávnej otázky súdom) na možnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať jej
patriace procesné oprávnenia. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti
v zmysle § 420 písm. f) CSP, na čom zotrval aj judikát R 24/2017.

17. Je potrebné dodať, že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje
náležitosti v zmysle § 393 CSP a odvolací súd zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol
dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozsudkom
prvoinštančného súdu, nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, teda v danom

prípade odvolací súd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania
v zmysle § 420 písm. f) CSP.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súdu uzatvára, že vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP
nezistil, preto je dovolanie žalobcu v tejto časti procesne neprípustné, čo je dôvodom na jeho odmietnutie
podľa § 447 písm. c) CSP.

19. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP dovolací súd skúmal,
či žalobca v dovolaní identifikoval takú právnu otázku, na vyriešení ktorej spočívalo rozhodnutie
odvolacieho súdu (riešenie, ktorej viedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), či
vymedzil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré namieta nesprávnosť

právneho riešenia odvolacieho súdu. Len s obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu korešpondujúce
označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil nesprávne, umožňuje dovolaciemu
súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej
riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a)
CSP), alebo či táto otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená (§ 421 ods. 1

písm. b) CSP) alebo či je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP).

20. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Relevanciu podľa citovaného ustanovenia má teda len
právna (nie skutková) otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú

právnu otázku, ktorá bola podľa názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (§ 433 a §
432 ods. 2 CSP) a pri ktorej s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu súčasne platí, že ak by
bola vyriešená správne, súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.

21. Dovolací súd posudzujúc dovolanie žalobcu podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), z vymedzenia

právnej otázky i dovolacieho dôvodu a vyhodnotením textu dovolania ako celku konštatuje, že podstata
dovolacej argumentácie žalobcu spočívala vo vyriešení otázky, či je osobou oprávnenou z predkupného
práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka spoluvlastník, ktorý nadobudol vlastnícke právo na základe
právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť.

22. Vo vzťahu k žalobcom vymedzenej právnej otázke dovolací súd konštatuje, že ide o otázku, ktorá už
bolavrozhodovacejpraxidovolaciehosúduriešená,pretozhľadiskauplatnenejdovolacejargumentácie
prichádza do úvahy posúdiť, či sa odvolací súd pri jej riešení neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Dospel k záveru, že tomu tak nie je.

23. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, iba že ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

24. Podľa § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

25. Podľa § 603 odsek 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený
buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo

zachované.

26. Základné princípy predkupného práva spoluvlastníkov v zmysle ustálenej judikatúry (R 5/2022)
spočívajú najmä v tom, že predkupné právo a/ vyplýva priamo zo zákona, b/ má vecnú povahu, t. j.vzťahuje sa k veci, s ktorou prechádza na nadobúdateľa, c/ je časovo neobmedzené, d/ vzniká až vtedy,
keď povinná osoba reálne chce vec predať alebo darovať, e/ netýka sa prevodov na blízke osoby, f/
nemá žiadny vplyv na užívanie veci, t. j. vlastník môže neobmedzene realizovať všetky oprávnenia, ktoré

mu ako vlastníkovi prináležia (napr. zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom).

27.Predkupnéprávovznikápriamozozákonaapredpokladomjehovznikujeexistenciaspoluvlastníctva
určitej veci bez ohľadu na to, na základe akého právneho dôvodu spoluvlastníctvo vzniklo.

28. Ďalším nevyhnutným predpokladom je záujem spoluvlastníka previesť svoj spoluvlastnícky podiel
na osobu, ktorá nie je pre spoluvlastníka blízkou osobou. Práva a povinnosti z právneho vzťahu
zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka sa stávajú aktuálnymi (vznikajú)
až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na
inú než blízku osobu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/48/2009).

29. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/56/2009 vyslovil tiež záver, že ak povinná osoba z
predkupného práva (predavajúci spoluvlastník) neponúkla vec oprávnenej osobe (žalobcovi) ku kúpe,
hoci to bolo jej zákonnou alebo zmluvnou povinnosťou, a vec predá tretej osobe (žalovanej), nemá to za
následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou (predávajúcim spoluvlastníkom)

a treťou osobou (žalovanou) len preto, že nebolo rešpektované predkupné právo (výnimku by za
platného právneho stavu mohli tvoriť len prípady podľa § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s § 40a
Občianskeho zákonníka, za predpokladu, že by sa oprávnená osoba dovolala relatívnej neplatnosti).

30. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/136/2009 najvyšší súd konštatoval, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu

za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, sa
považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu
ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá.
Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od
svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonu

vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný
právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom
právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto
právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí
relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k

absolútnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán
právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť
na relatívnu neplatnosť (napríklad správa katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej
neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je
relatívne neplatný).

31. V súlade s týmito závermi postupoval aj odvolací súd, ktorý posudzoval nadobudnutie
spoluvlastníckeho práva žalovanej v roku 2016, na základe právneho úkonu postihnutého vadou
zakladajúcou vznik nárokov zo zákonného predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka).
Dospel k záveru, že nebol daný žiaden dôvod pre ktorý by bolo možné uprieť žalovanej postavenie

oprávneného podielového spoluvlastníka (so všetkými právami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi),
keďže nadobudnutie spoluvlastníckeho práva žalovanou nebolo zákonným spôsobom napadnuté (§ 40a
Občianskeho zákonníka). Ak nebola relatívna neplatnosť uplatnená, právny úkon vyvolá rovnaké právne
následky ako právny úkon, ktorý nie je postihnutý žiadnou vadou.

32. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má pri
porušení jeho predkupného práva na výber, či a/ sa bude na súde domáhať určenia relatívnej neplatnosti
zmluvyoprevodepodielu(§40aObčianskehozákonníka),b/sabudedomáhaťvočinadobúdateľovi,aby
mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, c/ sa uspokojí s tým,
že mu zostáva zachované predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi (rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky 3Cdo/239/2012).

33. Nebolo v konaní sporným, že žalobca ako oprávnený spoluvlastník, preferujúci druhú alternatívu,
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaná nadobudla v roku 2016 spoluvlastníckypodiel k predmetným nehnuteľnostiam, nedovolal (žalobou na súde v konaní pod sp. zn. 11C/27/2019
sa domáhal nahradenia prejavu vôle voči nadobúdateľovi, teda žalovanej, ktorá mu v roku 2020
nehnuteľnosti, nadobudnuté porušením predkupného práva, odpredala).

34.Pokiaľprizmluvnompredkupnompráve(§602až§606Občianskehozákonníka)ideoprávospojené
iba s osobou oprávneného, v prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov (§
140 Občianskeho zákonníka) ide o vecné právo, ktoré je späté so spoluvlastníckym podielom. Aj
po právnom úkone porušujúcom predkupné právo podielového spoluvlastníka, stáva sa nadobúdateľ

prevedeného podielu ex lege nielen podielovým spoluvlastníkom spoločnej veci, ale zároveň aj osobou
oprávnenou (a tiež povinnou) z predkupného práva, viazaného na spoluvlastnícky podiel. V dôsledku
prevodu spoluvlastníckeho podielu prechádzajú teda na nadobúdateľa nielen oprávnenia pôvodného
spoluvlastníka, vyplývajúce z vlastníctva (t.j. oprávnenie vec v rozsahu spoluvlastníckeho podielu držať,
disponovať s ňou, užívať ju a požívať z nej úžitky), ale aj oprávnenia vyplývajúce z predkupného práva.

35.Správnosťvýkladupodľapredchádzajúcichodsekovmožnopodoprieťajargumentom,podľaktorého
ak by relatívna neplatnosť právneho úkonu mala mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
ktorým účastník relatívne neplatného právneho úkonu do dovolania sa relatívnej neplatnosti oprávnenou
osobou, previedol svoje vlastnícke právo (nadobudnuté na základe právneho úkonu postihnutého vadou
zakladajúcou relatívnu neplatnosť) na tretiu osobu, potom by ochrana právnej istoty tretích osôb,

zaručená v ustanovení § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka slovami „právny úkon sa považuje
za platný“, minula svoj účel. Prakticky by sa totiž nemohla uplatniť (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/221/2010).

36. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle citovaného ustanovenia § 40a veta prvá

Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti,
vznikol, od začiatku existuje, považuje sa za platný, a teda aj vyvolá právne účinky, pokiaľ sa ten, na
koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. V právnej teórii
bol vyslovený názor, podľa ktorého relatívnu neplatnosť možno chápať ako platnosť pod rozväzovacou
podmienkou. Takéto chápanie relatívnej neplatnosti má vplyv aj na právne postavenie tej osoby, ktorá

vec nadobudla od účastníka relatívne neplatného právneho úkonu. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke
právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby
dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou
oprávnene, až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu
vlastníctva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/221/2010).

37. Aj napriek tomu, že oprávnený spoluvlastník má možnosť výberu z vyššie uvedených právnych
možností (odsek 31. tohto rozhodnutia), ich kumulácia je vylúčená (rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 2Cdo/91/2008). V prípade rôznych súdnych žalôb musí súd vždy uprednostniť riešenie
neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis verbis počíta aj samotný zákonodarca v § 40a

Občianskeho zákonníka. Ostatné spôsoby nápravy odvodené od porušenia zmluvného predkupného
práva predstavujú len komplementárny (individuálny) spôsob ochrany oprávneného vlastníka. Dokonca
v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa pri prevode spoluvlastníckeho podielu za
porušenie predkupného práva, je možné aj odstúpenie od zmluvy, keďže jej platnosť a právne účinky
zostávajú zachované (R 5/2022).

38. Aj podľa ústavnoprávnej judikatúry (I. ÚS 131/2018) ak sa oprávnení spoluvlastníci pri porušení
predkupného práva nedovolávali neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka
a domáhali sa (len) nadobudnutia prevedeného spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ide o situáciu, keď platnosť zmluvy a jej právne účinky zostávajú zachované,

čo samo osebe zakladá jednak právnu možnosť odstúpenia od takejto zmluvy a jednak možnosť
uplatňovať zostávajúce nároky plynúce z porušenia predkupného práva, vrátane oprávnenia domáhať
sa nadobudnutia (odkúpenia) spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho
prevodu.

39. Odvolací súd sa vo svojom právnom závere od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri
riešení dovolacej otázky neodchýlil. V plnom rozsahu zohľadnil základné východiská pre posudzovanie
predpokladov vzniku zákonného predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka) a tieto aplikoval na
osobitosti konkrétneho prípadu. Dospel k záveru, že v čase prevodov spoluvlastníckeho práva kúpnymizmluvami v roku 2018 (odsek 1. tohto rozhodnutia), nielen žalobcovi, ale nepochybne aj žalovanej patrilo
zákonné predkupné právo spoluvlastníka, ktorí sa o výkone predkupného práva nedohodli a preto mali
obidvaja nárok len na pomernú časť prevádzaného podielu.

40. Dovolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že právne závery odvolacieho súdu znamenali
popretie elementárneho účelu predkupného práva, spočívajúceho v zabránení vstupu tretej osoby do
spoluvlastníckych vzťahov. Odvolací súd v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu,
na základe vykonaného dokazovania, posúdil právne dôsledky nevyužitia možnosti žalobcu dovolať sa

relatívnej neplatnosti právneho úkonu, voľbou iného nároku z porušenia predkupného práva (žalobou
o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), s ktorým sa spájajú iné právne
následky. Dovolateľom nastolená kategorizácia dvoch skupín podielových spoluvlastníkov (využitím
kritéria nadobudnutia spoluvlastníctva porušením alebo dodržaním predkupného práva), nezodpovedá
podstate relatívnej neplatnosti právneho úkonu (viď odseky 33. až 35. tohto rozhodnutia). V súvislosti
s poukazom dovolateľa na zánik práva žalovanej, je potrebné vychádzať z vyššie uvedených záverov

o vzniku a trvaní zákonného predkupného práva (v čase prevodov v roku 2018) u žalobcu, ako aj
žalovanej, ktorá ako oprávnená z predkupného práva nadobudla prevádzaný podiel (nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu).

41. Nad rámec uvedeného dovolací súd uvádza, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo 7. februára 2024 bol vyslovený záver, že za správny treba považovať názor
prezentovaný v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018, za nesprávny naopak názor
vyslovený takpovediac iba „na dôvažok“ vo veci sp. zn. 7MCdo/1/2013 a jediným možným výsledkom
takýchto úvah bolo konštatovanie nedôvodnosti dovolania, sledujúceho zvrátenie stavu zamietnutia
žaloby, ktorou sa požadovalo také nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu,

získaného za cenu porušenia predkupného práva, pri ktorom by sa žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov
uplatňujúci nároky z predkupného práva, mal stať nadobúdateľom celého spoluvlastníckeho podielu
(porov. tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 493/2024).

42. Dovolací súd nezistil pokiaľ ide o prvú dovolaciu otázku, že v danej veci došlo k naplneniu niektorého

z dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP (rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, ktorá by v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená), ako
ani podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (pri riešení právnej otázky sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Dovolanie v posudzovanej veci preto smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, v dôsledku čoho najvyšší súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447

písm. c) CSP ako procesne neprípustné.

43. Z obsahu spisu v prejednávanej veci súčasne vyplýva, že odvolací súd rozhodoval na základe
odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom žalobca namietal nesprávne právne
posúdenie, priznaním práva žalovanej na pomerné vykúpenie podielov, keďže sa stala spoluvlastníčkou

nehnuteľností na základe porušenia predkupného práva, pričom nároky z predkupného práva bolo
možné uplatniť najneskôr 27. 10. 2021 a žalovanej právo na pomerný výkup podielov zaniklo. Namietané
bolo tiež nevykonanie dôkazného návrhu na lustráciu súdnych konaní. Žalobca tak uplatnil v dovolaní aj
úplne inú a novú argumentáciu než tú, ktorú uplatnil v odvolacom konaní, formulovaním právnej otázky či
môže súd v konaní o uloženie povinnosti prejavu vôle, nahradiť prejav vôle vo vzťahu k nehnuteľnostiam

v nižšom rozsahu spoluvlastníckeho podielu, namiesto žalobným petitom požadovaného, na ktorý mal
žalobca nárok.

44. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu
opravnému prostriedku subsidiárny nielen z procesného hľadiska, teda že dovolanie možno podať

len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza
dovolaciemu konaniu), ale aj z obsahového hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ môže
v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré namietol už
v rámci riadneho opravného prostriedku a ktoré boli na základe jeho odvolacej argumentácie meritórne
posudzované odvolacím súdom. V prípade, že takéto námietky v odvolacom konaní neuplatnil, hoci tak

urobiť mohol a mal, tieto námietky ex post nemôžu byť spôsobilé založiť prípustnosť dovolania.
44.1. Všeobecne princíp subsidiarity vychádza z toho, že najlepšie postaveným k plneniu úloh sú
najnižšie články hierarchie súdov; vyššie články systému zasahujú len vtedy, kedy už prípad nemôžebyť riešený na úrovni článku nižšieho. Ide o všeobecný princíp organizácie celej spoločnosti a súdnictva
osobitne.
44.2. Z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že

dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie
návrhy, už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a
návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými
slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a
mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu.

Dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania
riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale
aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne). Hodnotové obmedzenie prípustnosti
opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.
44.3. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva
patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom dovolateľ uvedenú námietku zakladajúcu

prípustnosť a dôvodnosť dovolania neuplatnil v odvolacom konaní v rámci ochrany svojich práv,
nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario),
lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu (za
preskúmanie odvolacej argumentácie odvolacím súdom, nemožno považovať zopakovanie záveru súdu
prvej inštancie odvolacím súdom, ktorého správnosť nebola odvolateľom namietaná).

44.4. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho
konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytol príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.
44.5. Obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ
v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu,

ktorú mohol predniesť ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie
nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).
44.6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie“. Dovolací súd nesmie byť
vnímaný ako ďalší „odvolací súd“, resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali súdy
oboch inštancií; nemôže preto posudzovať všetky otázky, ktoré pred ním riešili tieto súdy (inak by sa

stieral rozdiel medzi prvoinštančným, odvolacím a dovolacím konaním).

45. Je potrebné dodať, že v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/20/2021 sa najvyšší súd zaoberal aj otázkou, či
môže súd v konaní o uloženie povinnosti prejavu vôle, nahradiť prejav vôle vo vzťahu k nehnuteľnosti
v nižšom rozsahu (namiesto požadovaného), modifikovaním aj s tým súvisiacej kúpnej ceny. Keďže na

vydanie rozsudku ukladajúcemu povinnosť prejavu vôle (§ 229 CSP) sú stále použiteľné tie rozhodnutia,
stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II.
a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 a neboli legislatívnymi zmenami a neskoršou
judikatúrou prekonané, najvyšší súd vychádzal zo záverov Cpj 237/81 uverejnených v Zborníku IV.
Najvyššieho súdu ČSSR str. 381, že o žalobe žiadajúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého

obsahu uvedeného v žalobe, môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu celkom vyhovie, alebo ho zamietne.
Nemôže však sám obsah zmluvy modifikovať. Nejde tu však v prípade opačného postupu o porušenie
zákona v ustanovení § 153 ods. 2 OSP (teraz § 216 ods. 2 CSP), ale v ustanovení § 161 ods. 3 OSP
(§ 229 CSP). Ak je žalobný petit vo vzťahu k jednému z nárokov na uloženie povinnosti prejavu vôle
perfektný, čo je dané určitosťou písomného prejavu vôle, ktorý nevzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho

obsahu, vymedzenia predmetu prevodu a ceny, neprichádza do úvahy zamietnutie celej žaloby, ale iba
tej časti žaloby, ktorá sa vzťahuje k druhému nároku na uloženie povinnosti prejavu vôle, vyžadujúcej
modifikáciu obsahu zmluvy v dôsledku kolízie požadovaného ideálneho podielu a prislúchajúceho
podielu.

46. Z týchto dôvodov dovolací súd nepovažoval uplatnený dovolací dôvod vo vzťahu k druhej dovolacej
otázke podľa § 421 písm. a), b) CSP za opodstatnený a dovolanie odmietol, lebo smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné v zmysle § 447 písm. c) CSP.

47. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP.

48. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.