Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9CdoR/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722203130
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:3722203130.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú E. A., narodenú XX. W. XXXX, v
konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica,
Považská Bystrica, Centrum 13/17, dieťa rodičov: matky A.. Ľ. A., narodenej X. A. XXXX, Z. I., S.
XX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom RNDr. Dušanom Marčekom, Považská Bystrica, Stred
50/26 a otca A.. A.W. A., narodeného XX. S. XXXX, Z., K.. T. XXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr.

Romanom Henčelom, Prievidza, G. Švéniho 8, v konaní o uloženie výchovného opatrenia formou
napomenutia, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica, v súčasnosti Okresnom súde Trenčín pod
sp. zn. PB-10P/81/2022, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2024 sp.
zn. 12CoP/38/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Považská Bystrica (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“), rozsudkom z
29. marca 2023, č. k. 10P/81/2022 -102 zamietol návrh otca maloletej v konaní o uloženie výchovného
opatrenia formou napomenutia (prvý výrok) a zároveň nárok na náhradu trov konania nepriznal
žiadnemu z účastníkov konania (druhý výrok).

1.1Návrhomsaotecmaloletejdomáhalnapomenutiadcéryamatkymaloletejzdôvodunerešpektovania
právoplatného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s dieťaťom (č. k. 4P/43/2011-308 zo dňa 16.
februára 2012 a rozhodnutia súdu sp. zn. 4P/29/2013 zo dňa 8. decembra 2015 v spojení s opravným
rozhodnutím sp. zn. 4P/29/2013 zo dňa 9. decembra 2015), ktorého výkon na základe návrhu otca
maloletej, bol v konaní č. k. 3Em/1/2020-95 zo dňa 13. mája 2021, zamietnutý. Uvedené rozhodnutie
potvrdil súd druhej inštancie č. k. 19CoE/15/2021-117 zo dňa 12. októbra 2021, dovolanie otca proti

tomuto rozhodnutiu bolo odmietnuté.
Napomenutie ako výchovné opatrenie v zmysle ust. § 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ,,zákon o rodine“) je podľa názoru okresného
súdu nevhodné, kontraproduktívne bez splnenia cieľa efektívneho opätovného stretávania sa otca s
maloletou.

2.KrajskýsúdvBratislave(ďalejajlen,,odvolacísúd“)rozsudkomz29.marca2023č.k.12CoP/38/2023
- 140 o odvolaní otca maloletej rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
zamietol návrh otca maloletej v konaní o uloženie výchovného opatrenia formou napomenutia (prvý
výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (druhý
výrok).
2.1. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru správne

právne a skutkovo vyhodnotil charakter výchovného opatrenia - napomenutia, ktorý v danej veci nie jemožne aplikovať. Správanie matky maloletej ani samotnej maloletej neohrozuje a nenarúša jej riadnu
výchovu.
2.2. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ako aj z podaní predložených v odvolacom

konaní je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmá narušená rodičovská komunikácia, negatívne vzťahy
medzirodičmimaloletej,absenciakonštruktívnejkomunikácieumožňujúcafunkčnémedziľudskévzťahy.
Odvolací súd poukázal a zohľadnil názor maloletej, prečo nemá záujem o stretávanie sa s otcom.
Dôvody neochoty styku maloletej s otcom spočívajú podľa názoru maloletej v osobnosti otca, konkrétne
v neochote zmeniť svoj postoj vo vzťahu k matke a jej rodine. Tým, že sa domáhal výkonu rozhodnutí,

ešte viac si ju od seba odpudil, malo to negatívny vplyv na jej psychiku. Napomenutie ako výchovné
opatrenie by aj podľa názoru odvolacie súdu nesledovalo účel § 37 ods. 1 zákona o rodine, nebolo by
v záujme maloletého dieťaťa.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec maloletej (ďalej aj „dovolateľ“), ktorý prípustnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3.1. Dovolateľ nesúhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu a mal za to, že týmto rozhodnutím došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za
nesprávne a nezákonné. V dovolaní poukazoval na vzájomné nekorektné vzťahy a komunikáciu medzi
maloletou a jej rodičmi. Podľa názoru dovolateľa matka maloletej sa nespráva tak, žeby ju ohrozovala

na zdraví, alebo narušovala jej mravný vývoj, ale vedie maloletú k nerešpektovaniu práv dovolateľa
a súdnych rozhodnutí, kopíruje správanie sa matky a prezentuje matkine negatívne názory na osobu
dovolateľa a jeho rodinu, je pod jej „kontrolou“. Dovolateľ v podanom dovolaní položil otázku „či
vyjadrenia maloletej nie sú dôvodom na úvahu, aký vplyv má matka a jej rodina na maloletú, keď otec
maloletej viac ako 5 rokov nebol s maloletou v kontakte, nijako jej neublížil, mal záujem veci riešiť

právnou cestou a vždy sa to otočilo proti nemu.“ Považoval správanie sa matky maloletej za neprijateľné,
keď izoluje maloletú od otca, a tým jej znemožňuje osobný (resp. iný) kontakt s otcom. Keďže dovolaním
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí podľa názoru dovolateľa vadou zmätočnosti, navrhol
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. K dovolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá považovala dovolanie otca maloletej
za „opakovaný a zaužívaný krok“, ktorého úmyslom je znepríjemňovať život matke a maloletej.
Nepovažovala prezentovaný záujem dovolateľa o maloletú za úprimný, otec vyjadrenia maloletej
nerešpektuje a spochybňuje. Podľa jej názoru je maloletá natoľko vyspelá, že situáciu vyhodnocuje
sama, vie sa aj bez názoru matky vyjadriť.

5. Kolízny opatrovník maloletých detí, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica sa k
dovolaniu otca maloletej nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35

CSP) po zistení, že dovolanie podal účastník konania v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpený
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú splnené aj
ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

7. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci upravenej v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej

len ,,CMP“). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na
konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76
CMP neobsahuje osobitnú úpravu dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, dovolací súd
posudzoval prípustnosť dovolania podľa ustanovení CSP.

8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Dovolací súd nesmie byť vnímaný
ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho
súdu.

9. Otec maloletej mal za to, že zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

proces, pričom vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP videl najmä v nesprávnom vyhodnotení
rozhodujúcich skutočností pre uloženie výchovného opatrenia matke a maloletej formou napomenutia.10. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup
súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu dáva Civilný
sporový poriadok aj Civilný mimosporový poriadok (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti
prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na

doručenie súdnych písomností a vyjadrení protistrany a pod.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno
odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací
dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd vzhľadom na dovolacie námietky zdôrazňuje, že na hodnotenie skutočného stavu sú
povolanésúdyprvejadruhejinštancieakoskutkovésúdy,aniedovolacísúd,ktorýjevzmysle§442CSP

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva
v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania.

12. Dovolací súd, viazaný obsahom dovolania, a kontrolou postupu súdov nižších stupňov pri zisťovaní
skutočného stavu veci (§ 35 CMP) nezistil, že by konanie bolo postihnuté akýmikoľvek závažnými

deficitmi v dokazovaní, ani to, že by konajúcimi súdmi prijaté závery boli svojvoľné, neudržateľné
alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami otca maloletej. Z
odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (ale aj z rozhodnutia súdu prvej
inštancie) jednoznačne vyplývajú dôvody, prečo odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o

zamietnutí návrhu dovolateľa o uloženie výchovného opatrenia formou napomenutia, s prihliadnutím na
najlepší záujem maloletého dieťaťa. Dovolací súd zdôrazňuje, že v priebehu konania konajúce súdy
správne vzhľadom na vek dieťaťa (17 rokov), jeho rozumovú vyspelosť, schopnosť prezentovať názor a
pomenovaťpríčinynefungujúcehovzťahu,rešpektovaliaprihliadalinanázordieťaťa.Rozhodnutie,ktoré
by nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni

rozumovej vyspelosti dieťaťa, by upieralo dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu.
Skutočnosť, že dovolateľ sa s názorom súdov nižšej inštancie nestotožnil, nepostačuje sama osebe
na prijatie záveru, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval svoje
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z hľadiska prípustnosti
dovolania v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku nie je významný subjektívny názor

dovolateľa, tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ v
dovolaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred
súdom prvej inštancie alebo pred súdom odvolacím.

13.Nadrámecuvedenéhokdovolateľomuvádzanýmskutočnostiam,dovolacísúdpovažujezapotrebné
zdôrazniť, že k obnoveniu narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom môže viesť jedine
zodpovedný a mimoriadne empatický prístup rodičov k vzniknutej rodinnej situácii. Akýkoľvek súd, ani
ďalšie inštitúcie nie sú bez úprimnej snahy a úprimnej súčinnosti oboch rodičov schopné zabezpečiť
usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine.

14. Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie nie je podľa § 420 písm.
f) CSP prípustné, preto dovolanie ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

15. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 453 ods.

1 CSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.