Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Rudinský
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/60/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621201853
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1621201853.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Slovak Games, s. r. o., IČO: 36862495, so sídlom
Gajova 11, Bratislava, zast.: LEGAL & CORP s.r.o., advokátska kancelária, Gajova 11, Bratislava, proti
žalovanému: Mesto Malacky, IČO: 00304913, so sídlom Bernolákova 51188/1A, Malacky, zast.: Malata,
Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., advokátska kancelária, Twin City Tower, Mlynské nivy 10,
Bratislava, o žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 26.07.2021 doručenou Okresnému súdu Malacky rovnako dňa
26.07.2021 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 933.011,55 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 933.011,55
EUR od 30.06.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 933.011,55 EUR s príslušenstvom žalobca
odôvodnil s poukazom na ust. 14 ods. 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej „Zákon o zodpovednosti za
škodu spôsobenú verejnou mocou“) tak, že žalovaná suma predstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnym úradným postupom žalovaného v konaní o vydanie stanoviska k umiesteniu videohier
na území mesta A. podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných
hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „Zákon o hazardných hrách“), ktoré inicioval
žalobca svojou žiadosťou o vydanie súhlasného stanoviska v zmysle menovaných ustanovení Zákona
o hazardných hrách.
3. Za nesprávny úradný postup žalovaného žalobca vo svojej žalobe označil skutočnosť, že žalovaný
bez akéhokoľvek právneho dôvodu nevydal žalobcovi na základe jeho žiadosti v tridsaťdňovej lehote
stanovisko obce v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách.
4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.07.2019 predložil žalovanému žiadosť o vydanie
súhlasného stanoviska k umiesteniu videohier na území mesta A. podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h)
Zákona o hazardných hrách (ďalej „žiadosť o vydanie súhlasného stanoviska“). Túto žiadosť o vydanie
súhlasného stanoviska následne žalobca podal dňa 20.04.2020 opätovne, keď v žiadosti doplnil adresu:
CLUB 4, B. XXXX, XXX XX A. ako presnú adresu prevádzky herne a priložil aj list vlastníctva k budove,
v ktorej má byť táto prevádzka umiestnená. Vo svojej žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska žalovaný
zároveň uviedol, že budúca prevádzka jeho herne spĺňa všetky podmienky stanovené všeobecnezáväzným nariadením Mesta A. č. 6/2019 o podmienkach prevádzkovania hazardných hier, a to vrátane
povinnosti dodržiavať zákaz umiestnenia herne vo vzdialenosti menej ako 200 m od školy, školského
zariadenia alebo inej herne. Táto žiadosť bola žalovanému doručená dňa 23.04.2020.
5. Najskôr dňa 21.05.2020 a potom aj dňa 28.05.2020 a 01.06.2020 žalobca predložil žalovanému svoje
písomné podania, prostredníctvom ktorých žalovaného žiadal, aby jeho žiadosti o vydanie súhlasného
stanoviska (doplnenej podaním zo dňa 20.04.2020) vyhovel.
6. Žalobca vo svojej žalobe poukázal ďalej na to, že dňa 26.06.2020 predložil Okresnej prokuratúre A.
podnet v zmysle ust. § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktorého prostredníctvom žiadal,
aby prokurátor okresnej prokuratúry v zmysle ust. § 28 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
za účelom odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych rozhodnutí alebo jeho
nečinnosťou podal žalovanému upozornenie prokurátora (tento podnet žalobca doplnil neskôr svojím
podaním zo dňa 08.07.2020). Rovnako dňa 26.06.2020 žalobca predložil žalovanému sťažnosť podľa
ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, v ktorej namietal, že nečinnosťou
žalovaného pri vybavovaní žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska boli porušené práva a právom
chránené záujmy žalobcu.
7. V žalobe žalobca tiež uviedol, že dňa 03.07.2020 žalovaný vydal žalovanému oznámenie k jeho
žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska, v ktorom žalobcovi oznámil, že pri vybavovaní žiadosti
o vydanie súhlasného stanoviska predloženej žalobcom boli zistené právne a faktické skutočnosti, ktoré
neumožnili žalovanému zaujať jednoznačné stanovisko k žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska,
čo zapríčinilo, že žalovaný sa ešte pred rozhodnutím o predmetnej žiadosti musel obrátiť na Úrad
pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „ÚRHH“) so žiadosťou o metodické usmernenie. Žalobca
poukázal na to, že hoci ho žalovaný v predmetnom oznámení informoval, že až do momentu
vydania požadovaného metodického usmernenia nebude možné vydať vo veci žiadosti žalobcu žiadne
stanovisko, žalovaný neuviedol, ktoré právne a faktické skutočnosti mu neumožňujú zaujať jednoznačné
stanovisko k žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska.
8. Dňa 14.10.2020 žalobca podal v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, ktorou sa od súdu domáhal vydania rozhodnutia vo veci a dňa 26.10.2020 právny zástupca
žalobcu zaslal žalovanému podanie, ktorým žalovaného opätovne žiadal o vybavenie žiadosti o vydanie
súhlasného stanoviska.
9. Žalobca súd ďalej upozornil, že dňa 25.11.2020 (s účinnosťou odo dňa 12.12.2020) žalovaný schválil
Všeobecne záväzné nariadenie mesta A. č. 10/2020, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné
nariadenie mesta A. č. 6/2019 o podmienkach prevádzkovania hazardných hier v znení Všeobecne
záväzného nariadenia mesta Malacky č. 7/2020 (ďalej „Všeobecne záväzné nariadenie mesta A. č.
10/2020“), ktorým žalovaný zakázal vo vybraných budovách umiestniť na celom území mesta Malacky
herňu.
10. Dňa 01.01.2021, po tom čo právny zástupca žalobcu svojím podaní zo dňa 16.12.2020 opätovne
požiadal žalovaného o vydanie súhlasného stanoviska s prevádzkovaním herne, žalovaný doručil
žalobcovi rozhodnutie, ktorým odmietol žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska vyhovieť.
11. Už skôr popísaným postupom žalovaného a s tým spojenou nemožnosťou prevádzkovanie herne
na B. ulici v A. mala byť podľa žaloby spôsobená žalobcovi škoda zodpovedajúca ušlému zisku vo
výške 931.010,13 EUR a nákladom vynaloženým žalobcom na právne zastupovanie v konaní o vydanie
stanoviska k umiesteniu videohier na území mesta A. podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona
o hazardných hrách vo výške 2.001,42 EUR.
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.10.2021 v celom rozsahu poprel žalobcom
uplatnený nárok, pričom uviedol, že žaloba v skutočnosti nesmeruje voči žalobcom tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu žalovaného, ale voči Všeobecne záväznému nariadeniu mesta A.
č. 10/2020, ktorým došlo v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Zákona o hazardných hrách k zákazuumiestňovania herní a kasín na celom území mesta A., a ktoré bránilo žalobcovi uviesť do prevádzky
herňu na B. ulici v A..
13. Podľa žalovaného bolo jeho rozhodnutie, ktorým odmietol vyhovieť žiadosti o vydanie súhlasného
stanoviska s umiestením prevádzky herne na B. ulici v A. logickým dôsledkom prijatia Všeobecne
záväzného nariadenia mesta A. č. 10/2020, a preto nemohlo byť výsledkom neprávneho úradného
postupu žalovaného.
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe označil žalobu za výsledok snahy žalobcu o získanie
nezákonného obohatenia zneužívajúc pritom skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo Mesta A. zákonným
a právnym poriadkom predvídaným spôsobom rozhodlo o prijatí všeobecne záväzného nariadenia
o zákaze hazardu.
15. Žalovaný ďalej odmietol, že by bol v posudzovanom prípade splnený v zmysle Zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou akýkoľvek predpoklad zodpovednosti mesta
za konanie orgánov územnej samosprávy, keď skonštatoval, že žalovaný sa nedopustil žiadneho
nesprávneho úradného postupu, že medzi údajne nesprávnym postupom žalovaného a žalobcom
tvrdenou škodou neexistuje akékoľvek príčinná súvislosť, a že žalobcovi nemohla vzniknúť ani žiadna
škoda.
16. Zákonnosť postupu žalobcom namietaného úradného postupu žalovaný odôvodnil poukazom na
skutočnosť, že stanovisko zo dňa 17.12.2020, ktorým žalovaný na základe žalobcovej žiadosti o vydanie
súhlasného stanoviska vyjadril svoj nesúhlas so zriadením herne na B. ulici v A. predstavuje v zmysle
Zákona o hazardných hrách riadne a zákonné vyjadrenie obce. Žalovaný zároveň uviedol, že v rámci
vybavovania žalobcovej žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska zohľadnil všetky svoje zákonné
povinnosti.
17. Vo vzťahu k tvrdenej zákonnosti nesúhlasného stanoviska žalovaného zo dňa 17.12.2020 žalovaný
vo svojom vyjadrení k žalobe zdôraznil najmä to, že s ohľadom na platné a účinné znenie Všeobecne
záväzného nariadenia mesta A. č. 10/2020 žalovaný ani nemohol vydať iné stanovisko ako stanovisko
nesúhlasné.
18.Vovzťahuktvrdenejzákonnostisvojhopostupuvkonaníovydaniestanoviskakumiesteniuvideohier
na území mesta A. podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách žalovaný vo
svojom vyjadrení k žalobe zasa zdôraznil, že žalobca svoje tvrdenie o nesprávnom úradnom postupe
žalovaného zakladá na nesprávnom predpoklade, podľa ktorého bol žalovaný povinný vydať v zmysle
ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku svoje stanovisko k žiadosti žalobcu zo dňa 20.04.2020 najneskôr
v tridsaťdňovej lehote. Žalovaný konštatoval, že takýto záver nie je možné vyvodiť ani z obsahu
žalobcom predloženého metodického usmernenia ÚRHH označeného ako „Metodické usmernenie
– Vyjadrenia obcí v procese udeľovania a predlžovania individuálnych licencií na prevádzkovanie
niektorých hazardných hier podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení (ďalej „Metodické usmernenie ÚRHH“), ani zo znenia ust. § 97
ods. 1 Zákona o hazardných hrách a ani zo znenia ust. § 1 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný
odmietol, že by bol pri vybavovaní žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska vôbec povinný postupovať
podľa Správneho poriadku. Pre prípad, žeby bol súd naopak toho názoru, že žalovaný bol povinný
pri vybavovaní uvedenej žiadosti žalobcu aplikovať Správny poriadok, žalovaný vo vyjadrení k žalobe
uviedol, že ten mohol aplikovať len subsidiárne a primerane, a to s ohľadom na ust. § 4 ods. 3 písm. d)
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej „Zákon o obecnom zriadení“) v spojení s ust. § 3 ods.
7 Správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného nemožno o nesprávnom úradnom postupe žalovaného
hovoriť ani pri primeranej aplikácii Správneho poriadku na konanie o vydanie stanoviska k umiesteniu
videohier na území mesta Malacky podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách,
keďže ani pri subsidiárnej a primeranej aplikácii Správneho poriadku nebol žalovaný povinný vybaviť
žiadosť žalobcu o vydanie súhlasného stanoviska v tridsaťdňovej lehote, ale len v primeranej lehote,
ktorú dodržal. Toto tvrdenie žalovaný zdôvodnil poukázaním najmä na viaceré osobitnosti prípadu,
pričom za primárnu príčinu svojho postupu žalovaný vo vyjadrení k žalobe označil potrebu náležite sa
vysporiadať so skutočnosťou, že v rozhodnom období žalovaný vydal v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm.
f), g) a h) Zákona o hazardných hrách obchodnej spoločnosti VIX s.r.o. súhlasné stanovisko k zriadeniu
herne. Tá sa mala nachádzať v blízkosti B. ulice v A., kde plánoval umiestniť svoju herňu aj žalobca.19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe spochybnil aj existenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom
opísaným nesprávnym úradným postupom žalovaného a vznikom škody, ktorej náhrady sa žalobca
v súdnom konaní od žalovaného domáha. Žalovaný zdôraznil, že svojím postupom pri vybavovaní
žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska nemohol spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu z dôvodu, že
žalovaný nikdy nedisponoval právomocou rozhodnúť o tom, či žalobca bude alebo nebude oprávnený
prevádzkovať hazardné hry v meste Malacky; žalobca nikdy nemal akýkoľvek právny nárok na vydanie
súhlasného stanoviska v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách a podľa
žalovaného ani prípadné vydanie súhlasného stanoviska žalovaného by nemohlo zaručiť, že žalovaný
automaticky získa oprávnenie prevádzkovať herňu na B. C. D. A..
20. Žalovaný v súvislosti s otázkou príčinnej súvislosti medzi postupom žalovaného a vznikom žalobcom
tvrdenej škody poukázal najmä na fakt, že žalovaný mohol začať s prevádzkovaním herne na B. ulici v A.
až po tom, čo by v zmysle ust. § 39 ods. 1 Zákona o hazardných hrách v spojení s ust. § 40 ods. 5 Zákona
o hazardných hrách disponoval rozhodnutím ÚRHH, ktorého by ho oprávňovalo prevádzkovať herňu na
B. ulici v A., a ktoré zároveň žalovanému nebolo nikdy vydané. Žalovaný ďalej uviedol, že o preukázaní
príčinnej súvislosti medzi postupom žalovaného a vznikom žalobcom tvrdenej škody nemožno hovoriť
tiež preto, že žalovaný žiadnym spôsobom neosvedčil, že ÚRHH by žalobcovi takéto rozhodnutie vydal,
keďže podkladom jeho rozhodnutia by nebolo len stanovisko žalovaného vydané v zmysle ust. § 62
ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách. V tejto súvislosti žalovaný poukázal najmä na
to, že existenciu žalobcom predpokladanej príčinnej súvislosti vylučuje najmä to, že ÚRHH disponuje
pri vydávaní rozhodnutia o zmene individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v zmysle
ustanovenia § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách rovnakou správnou úvahou ako disponuje aj
žalovaný pri vydávaní stanoviska k žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1
písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách. Vďaka nej nie je povinný bez ďalšieho vyhovieť každej
žiadosti o zmenu individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier, ale je oprávnený vždy zvážiť
okolnosti jednotlivého prípadu.
21. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca sa vôbec nepokúsil
preukázať vznik tvrdenej škody, keď jej výšku vyčíslil podľa žalovaného absolútne nedostatočne a na
základe fiktívneho vzorca skladajúceho sa z jednoduchého súčinu hodnoty označenej ako priemerný
denný zisk herne v obchodnom dome E. F. G. v A. na 1m2 a výmery podlahovej plochy nebytového
priestoru na Nádražnej ulici v Malackách, v ktorých žalobca plánoval zriadiť herňu. Žalovaný spochybnil
aj hospodárnosť, účelnosť a skutočné vynaloženie nákladov na právne zastúpenie uplatnené žalobcom
v konaní ako skutočnú škodu.
22. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca, ktorý vo svojom podaní zo dňa 27.10.2021
odmietol, žeby jeho žaloba smerovala voči Všeobecne záväznému nariedeniu mesta A. č. 10/2020
a žeby jej právnym základom nebol v žalobe opísaný nesprávny úradný postup žalovaného.
23. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2021 poukázal na skutočnosť, že nesprávnosť úradného
postupu žalovaného osvedčujú aj právne závery, ktoré sú obsahom upozornenia prokurátora zo
dňa 19.02.2020 vydaného krajským prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave vo veci sp. zn.
Kd 433/20/1100 – 2; uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry A. zo dňa 11.05.2021 vo veci č.
1 Pn 162/21/1106-6 a uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.08.2021 vo veci sp. zn.
8Sa/97/2020-78.
24.Žalobcavpredloženomvyjadreníkvyjadreniužalovanéhopoukázaltiežnaskutočnosť,žepodľajeho
názoružalovanýuždňa21.05.2020vykonalvšetkyšetreniapotrebnéprerelevantnévyjadreniesakjeho
žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska, keď za prítomnosti vlastníka nehnuteľnosti na B. C. D. A.,
JUDr. Tomáša Maráčeka, došlo za účasti príslušníkov mestskej polície a zamestnancov žalovaného
k overeniu skutočnosti, že prevádzka plánovanej herne spĺňa podmienky stanovené ust. § 2 ods. 1 písm.
a) všeobecne záväzným nariadením mesta A. č. 6/2019, keďže jej umiestnenie je viac ako 200 m od
školy, školského zariadenia a inej herne. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že v administratívnom
spise žalovaného vedeného žalovaným vo veci žiadosti žalobcu o vydanie súhlasného stanoviska
sa nachádzalo aj kladné písomné vyjadrenie mesta A. č. XXXXX/XXXX/XXXX-XXX vypracované
zamestnancom žalovaného a datované dátumom 21.05.2020, ktoré však zo žalobcovi neznámych príčin
nebolo podpísané štatutárom žalovaného.25. Vo svojom vyjadrení zo 27.10.2021 žalobca s poukázaním najmä na ust. 3 ods. 7 Správneho
poriadku ďalej uviedol, že žalovaný bol podľa jeho názoru povinný pri vybavovaní jeho žiadosti o vydanie
súhlasného stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách postupovať
v zmysle ust. § 49 ods. 2 Správneho poriadku, pričom zdôraznil, že aj v prípade, ak by tomu tak nebolo,
dôvodnosť jeho žaloby osvedčuje znenie Článku 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej
republiky (ďalej „Ústava SR“).
26.Žalovanýupozornil,žerozporpostupužalovanéhoprivybavovaníjehožiadostiovydaniesúhlasného
stanoviska s ust. 49 ods. 2 Správneho poriadku je daný realizáciou nadbytočných úkonov žalovaným,
ktoré trvali približne sedem kalendárnych mesiacov, a ktorých cieľom mohlo byť úmyselné predĺženie
trvania konania o vydanie súhlasného stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona
o hazardných hrách, a to až do nadobudnutia účinnosti Všeobecne záväzného nariadenia mesta
Malacky č. 10/2020.
27. S poukazom na obsah Metodického usmernenia ÚRHH žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa
27.10.2021 uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy mal žalobca zákonný nárok na vydanie
stanoviska obce podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách v tridsaťdňovej
lehote podľa ust. 49 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca zároveň odmietol, že obsah stanoviska alebo
vyjadrenia obce podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách by mal akýkoľvek
vplyv na rozhodovanie ÚRHH v konaní o zmene individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných
hier v zmysle ustanovenia § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na obsah rozhodnutia H. I. XXXXXX/XXXX zo dňa 16.08.2019, ktorým ÚRHH udelil žalobcovi v zmysle
ust. 39 ods. 2 Zákona o hazardných hrách individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier
naterminálochvideohierainternetovýchhiervinternetovomkasíneajnaprieknesúhlasnémustanovisku
Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava. Nadväzujúc na túto argumentáciu žalobca uviedol,
že ÚRHH pri posudzovaní žiadosti o zmenu individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier
v zmysle ustanovenia § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách nemôže použiť správnu úvahu a pri
svojom rozhodovaní zohľadniť ďalšie okolnosti prípadu ako to tvrdí žalovaný.
28. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2021 ďalej deklaroval, že v prípade včasného získania
a predloženia stanoviska žalovaného podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných
hrách, bol by predložil ÚRHH žiadosť o zmenu individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných
hier v zmysle ustanovenia § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách, a to spolu so všetkými potrebnými
prílohami, ktoré by na tento účel zabezpečil. ÚRHH by s ohľadom na nemožnosť aplikovať správnu
úvahu bol následne povinný takejto žiadosti žalobcu vyhovieť.
29. Na tvrdenie žalovaného, že žalobca vo svojej žalobe určil výšku škody nedostatočne a len na základe
jednoduchého vzorca vychádzajúceho z nijak nepreukázaného priemerného denného zisku herne
v obchodnom dome E. F. G. v A., žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2021 uviedol, že nakoľko
právne predpisy Slovenskej republiky presne neurčujú spôsob, ako možno ušlý zisk vypočítať, žalobca
bol nepriamo nútený pri výpočte ušlého postupovať tak, ako postupoval vo svojej žalobe. Žalobca spolu
so svojím vyjadrením k vyjadreniu žalovaného predložil súdu aj účtovné závierky žalobcu za roky 2017
a 2018.
30. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 27.10.2021 predložil žalovaný svoje vyjadrenie zo dňa 18.11.2021
v ktorom zdôraznil, že žiadne z rozhodnutí orgánov verejnej moci predložených žalobcom v konaní
s cieľom preukázať nesprávnosť úradného postupu žalovaného pri vybavovaní žiadosti o vydanie
súhlasného stanoviska nie sú pre okresný súd záväzné a aj túto otázku je okresný súd oprávnený sám
posúdiť.
31.Žalovanývovyjadreníodmietoltvrdeniežalobcuotom,žeobsahstanoviskaobcevydanéhovzmysle
ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách nemá vplyv na rozhodnutie ÚRHH o zmene
individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v zmysle ustanovenia § 40 ods. 5 Zákona
o hazardných hrách. Poukázal tiež na to, že takéto tvrdenie žalobcu zbavuje ÚRHH ako orgán verejnej
moci právomoci súdiť/posudzovať a redukuje jeho postavenie len na akýsi rozhodovací automat bez
správnej úvahy.32. Vo vzťahu k otázke príčinnej súvislosti medzi postupom žalovaného v konaní o vydanie stanoviska
k umiesteniu videohier na území mesta A. a vznikom žalobcom tvrdenej škody žalovaný vo svojom
vyjadrení zo dňa 18.11.2021 uviedol, že existenciu tejto príčinnej súvislosti vylučuje tiež to, že
žalobca nikdy nepreukázal, že v rozhodnom období disponoval právnym titulom užívať nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa na B. ulici v A., ktorý by žalobcovi umožnil vôbec započať ním plánovanú podnikateľskú
činnosť v nebytových priestoroch na B. ulici v A..
33. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.11.2021 zopakoval, že žalobcom použitý spôsob na výpočet
škody, ktorá mala byť spôsobená postupom žalovaného, nemôže obstáť vzhľadom na zložitosť
rozoberanej otázky, ktorá si v zmysle ust. § 207 CSP vyžaduje vykonanie znaleckého dokazovania.
Žalovaný vo vyjadrení zároveň zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonanie takéhoto
znaleckého dokazovania v konaní ani len nenavrhol, požiadal súd, aby na akékoľvek prípadné návrhy
žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania s poukazom na ust. 153 CSP upravujúceho koncentráciu
konania neprihliadol.
34. Žalobca následne dňa 01.12.2022 predložil súdu svoje podanie zo dňa 30.11.2022, v ktorom
zopakoval a zosumarizoval svoju predchádzajúcu právnu argumentáciu týkajúcu sa dôvodov, pre ktoré
je potrebné postup žalovaného pri vybavovaní jeho žiadosti o vydanie súhlasného stanoviska považovať
za nezákonný a nesprávny.
35. Dňa 01.03.2023 žalobca predložil súdu spolu so svojím vyjadrením súkromný znalecký posudok
č. 2/2022 vo veci stanovenia výšky ušlého zisku zadávateľa „Slovak Games, s. r. o.“, Gajova 11, 811
09 Bratislava (ďalej „znalecký posudok č. 2/2022“), ktorý vo svojom závere konštatoval, že všeobecná
hodnota ušlého zisku žalobcu za obdobie od 25.06.2020 do 28.08.2024 zapríčinenej nesprávnym
úradným postupom žalovaného predstavuje ku dňu 31.01.2022 sumu 1.074.209,- eur.
36. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.03.2023, na ktorom zástupcovia strán sporu
zhrnuli svoju doterajšiu právnu argumentáciu. Právny zástupca žalobcu upozornil súd na rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 30.11.2021 vydaného vo veci sp. zn. 7Svk/10/2021-113,
ktorým súd rozhodol o kasačnej sťažnosti žalovaného, a ktorého závery podľa žalobcu podporujú
jeho tvrdenie o nesprávnom úradnom postupe žalovaného spočívajúcom v jeho nečinnosti. Právny
zástupca žalovaného požiadal súd o doručenie znaleckého posudku č. 2/2022, ktorý mu ku dňu konania
pojednávania nebol doručený a zároveň upozornil súd na to, že existenciu príčinnej súvislosti medzi
úradným postupom žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou vylučuje okrem iného tiež fakt, že žalobca
nikdy pred ÚRHH neinicioval začatie konania o vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie
na prevádzkovanie hazardných hier v zmysle ustanovenia § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách.
Pojednávanie bolo odročené na deň 02.05.2023.
37. Dňa 25.04.2023 žalobca doručil súdu ďalšie svoje vyjadrenie, ktorým reagoval na tvrdenia žalobcu
prednesené na pojednávaní konanom dňa 14.03.2022 a zhrnul svoju predchádzajúcu argumentáciu.
38. Žalovaný následne doručil dňa 01.05.2023 svoje podanie zo dňa 28.04.2021, spolu s ktorým ako
jeho prílohu predložil súdu zmluvu o podnájme nebytových priestorov medzi žalobcom a obchodnou
spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o. zo dňa 07.01.2016 a dodatok č. 9.2 k zmluve o podnájme
nebytových priestorov medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o. zo dňa
18.07.2019. V tomto svojom podaní upozornil na skutočnosť, že k podaniu priložené listinné dôkazy,
ktoré boli predložené obchodnou spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o. v súvisiacom súdnom konaní
vedenom pred Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 32C/60/2021, preukazujú a potvrdzujú, že žalobca
nikdynedisponovaloprávnenímpodnikaťvnebytovýchpriestorochnaNádražnejulicivMalackách.Tieto
dôkazy mali potvrdzovať, že prevádzkovaním herne v týchto priestoroch nemohol dosiahnuť žalobca
žiadny zisk. Toto svoje tvrdenie žalovaný zdôvodnil poukázaním na absolútnu neplatnosť priloženej
zmluvy o podnájme nebytových priestorov v znení neskoršieho dodatku spočívajúcej nielen v ich
neurčitosti, ale najmä v skutočnosti, že k ich uzatvoreniu došlo ešte pred tým, než obchodná spoločnosť
Slovak Restaurants, s. r. o. získala na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi obchodnou
spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o. a obchodnou spoločnosťou Orion Rent, s.r.o. dňa 15.05.2020
oprávnenie užívať nebytový priestor na B. ulici v A.. S ohľadom na uvedené žalovaný vo svojom podaní
uviedol, že považuje za vylúčenú existenciu akejkoľvek príčinnej súvislosti medzi postupom žalovanéhov konaní o vydanie súhlasného stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných
hrách a vznikom škody, ktorej náhrady sa žalobca v súdnom konaní od žalovaného domáha.
39.Napojednávaníkonanomdňa02.05.2023právnyzástupcažalovanéhonamietolnepreskúmateľnosť
znaleckého posudku č. 2/2022 a s ohľadom na skutočnosť, že tento znalecký posudok týkajúci sa
aj obdobia rokov 2023 a 2024 bol vypracovaný pred februárom roku 2022 a pred začatím vojny
na C., ktorý predstavuje podľa názoru žalovaného dôležitú skutočnosť ovplyvňujúcu správnosť jeho
záverov, právny zástupca žalovaného spochybnil aj hodnovernosť a správnosť znaleckého posudku č.
2/2022. Z uvedeného dôvodu nemôže podľa žalovaného znalecký posudok č. 2/2022 preukázať vznik
akejkoľvek škody. Právny zástupca žalovaného poukázal tiež na skutočnosť, že príčinnú súvislosť medzi
postupom žalovaného v konaní o vydanie súhlasného stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h)
Zákona o hazardných hrách a vznikom žalobcom tvrdenej škody vylučuje tiež to, že žalobca v konaní
nepreukázal, že nebytový priestor na B. ulici v A. bol pripravený na sprevádzkovanie herne. Z dôvodu,
že právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že žalobcovi sa nepodarilo zabezpečiť na pojednávaní účasť
svedka JUDr. Tomáša Maráčka a ani konateľa žalobcu D. dostála, ktorých vypočutie žalobca navrhol,
súd odročil pojednávanie na deň 06.06.2023.
40. Dňa 06.06.2023 súd vykonal výsluch svedka JUDr. Tomáša Maráčeka, trvale bytom J. XXX,
spoločníka obchodnej spoločnosti Orion Rent, s.r.o., ktorá je vlastníkom budovy na B. ulici v A.. K.
L. A. uviedol, že budova na B. ulici v A. sa stavebne dokončievala koncom roka 2019 a začiatkom
roka 2020, pričom približne v apríli roku 2020 bola skolaudovaná. Budova bola stavaná za účelom
prenájmu obchodných priestorov a za týmto účelom obchodná spoločnosť Orion Rent, s.r.o. uzatvorila
s obchodnou spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o., zmluvu o budúcej zmluve, pričom bolo
dohodnuté, že nájomcovi bude odovzdaný holopriestor s tým, že nájomca si v tomto priestore vykoná
potrebné stavebné úpravy. V neskôr uzatvorenej nájomnej zmluvy si obchodná spoločnosť Orion Rent,
s.r.o.aobchodnáspoločnosťSlovakRestaurants,s.r.o.dohodli,žetátospoločnosťuzavriesožalobcom
zmluvu o podnájme. JUDr. Tomáš Maráček ďalej uviedol, že v rozhodnom období nebol problém
s otvorením herní na území mesta A. a že mal konkrétnu vedomosť, že sa otvára herňa na M. ulici.
Rovnako uviedol, že bolo daná požiadavka, aby spoločnosť Orion Rent, s.r.o. zabezpečila prívod vody,
el. energie a kanalizácie do nebytových priestorov na B. ulici v A. s tým, že ostatné stavebné práce
realizoval žalobca sám alebo spoločnosť Slovak Restaurants, s. r. o., pričom k tomuto vzťahu sa nevedel
bližšie vyjadriť. Uviedol, že v nebytovom priestore boli zhotovené sadrokartónové priečky, el. rozvody,
vzduchotechnika, klimatizácia, boli na stenách textilné tapety, boli položené koberce, sanita s priestor
na B. ulici v A. bol prispôsobený za účelom prevádzkovania herne. Na budúcej herni bol podľa svedka
umiestnený zvonku na budove aj reklamný baner, pričom v máji roku 2020 bol priestor vybudovaný
apripravenýnaotvorenie.Ďalejuviedol,ženájomsobchodnouspoločnosťouSlovakRestaurants,s.r.o.
bol už ukončený, keďže nájomná zmluvy počítala aj s takouto možnosťou a v súčasnosti sa v nebytovom
priestore na B. ulici v A. nachádza prevádzka lekárne.
41. Na pojednávaní bol vypočutý aj konateľ žalobcu D. N., ktorý uviedol, že od roku 2012 je konateľom
žalobcu a tiež obchodnej spoločnosti Slovak Restaurants, s. r. o. ďalej uviedol, že v priebehu jeho
podnikania na Slovensku otvoril na rôznych miestach približne 30 herní a vždy je nájomcom konkrétnych
priestorov firma Slovak Restaurants, s. r. o. a podnájomcom žalobca. Poukázal na skutočnosť, že v A.
už jednu herňu prevádzkoval, ktorá však po prijatí nového všeobecne záväzného nariadenia nespĺňala
ním stanovené podmienky pre herňu, keďže o približne 5 m presahovala 200 metrovú hranicu stanovenú
všeobecne záväzným nariadením, a preto sa žalobca zaujímal o získanie nových priestorov. Konateľ
žalobcu uviedol, že z uvedeného dôvodu sa skontaktoval s pánom A. a prvé čo urobil bolo, že zisťoval,
či obchodné priestory na Nádražnej ulici spĺňajú podmienky pre herňu, teda či v okruhu 200 m nie je
školaaleboinézariadenie,pričombolozistené,žepriestorynaNádražnejulicivyhovujúpožiadavkámna
zriadenieherne.Ztohtodôvodužalobcapoichskolaudovaní,čobolookolodátumu16.04.2020,požiadal
žalovaného o vydanie povolenia na prevádzku herne. Konateľa žalobcu upozornil, že splnenie platných
podmienok zisťovala aj Mestská polícia A. v máji roku 2020.D. N. ďalej upozornil, že napriek tomu,
že žalobca bol povinný vyjadriť sa k žiadosti žalobcu o vydanie súhlasného stanoviska do tridsiatich
dní, avšak žalovaný ostal nečinný. Žalobca bol z tohto dôvodu nútený podniknúť viaceré právne kroky
smerujúce k odstráneniu nečinnosti. Konateľ žalobcu uzavrel, že o podobné vyjadrenia žalobca žiadal
v mnohých iných mestách a vždy mu takéto vyjadrenie bolo v lehote poskytnuté.42. Na pojednávaní konanom dňa 06.06.2023 právny zástupca žalobcu založil do súdneho spisu
vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.06.2023, ktoré zároveň na pojednávaní predniesol a zrekapituloval
dôvody, ktoré osvedčujú skutočnosť, že v prípade, ak by bolo žalobcovi v konaní o vydanie súhlasného
stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách vydané žalovaným
požadované stanovisko, bol by žalobca s ohľadom na jednotlivosti prípadu s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou získal aj vydanie príslušného rozhodnutia ÚRHH umožňujúceho žalobcovi začať
s prevádzkovaním herňu na B. ulici v A.. Na tomto pojednávaní tiež krátkou cestou doručil právny
zástupca žalovaného súdu vyjadrenie žalovaného k znaleckému posudku č. 2/2022, v ktorom upozornil
na jeho viaceré nedostatky, a to najmä na to, že podkladom znaleckého posudku boli viaceré
neznáme vstupy ako sú „dáta z operatívnej evidencie Zadávateľa“ a „Ústne informácie poskytnuté
oprávnenými zástupcami Zadávateľa“, ktoré neumožňujú overiť správnosť výpočtov realizovaných
znalcom, keďže netvoria ani prílohu predloženého znaleckého posudku. S ohľadom na namietané
nedostatky znaleckého posudku právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd
otázku vzniku škody žalobcu posúdil tak, že jej vznik žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal.
43. Dňa 14.08.2023 doručil žalobca súdu svoje podanie zo dňa 02.08.2023, ktorým reagoval na výhrady
žalovaného voči znaleckému posudku č. 2/2022, pričom zdôraznil, že žiadna z týchto výhrad žalovaného
nie je spôsobilá spochybniť znalecký posudok č. 2/2022. Vo svojom podaní zo dňa 02.08.2023 ďalej
uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta nepreskúmateľnosť znaleckého posudku č. 2/2022, nie je žalobcovi
zrejmé, prečo žalovaný v konaní nenavrhol vypočutie znalca, ktorý by mohol odpovedať a vysvetliť
žalovanému veci, ktoré nie sú žalovanému zrejmé.
44. Na pojednávaní konanom dňa 05.09.2023 strany sporu zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa
k dokazovaniu a k právnej stránke veci.
45. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie
výsluchom strany sporu – žalobcu prostredníctvom konateľa žalobcu D. N., výsluchom svedka K. L.
A. a dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Žiadosť o vydanie
súhlasnéhostanoviskakumiestneniuvideohiernaúzemímestaA.zodňa17.07.2019,Žiadosťovydanie
súhlasného stanoviska k umiestneniu videohier na území mesta A. – doplnenie zo dňa 17.07.2019,,
Žiadosť o vydanie súhlasného stanoviska k umiestneniu videohier na území mesta Malacky zo dňa
17.07.2020 a jej doplnenie zo dňa 10.04.2020 – nedoručenie odpovede, Výzva na odpoveď na žiadosť
o vydanie stanoviska k umiestneniu hazardných hier na území mesta A. zo dňa 28.05.2020, Výzva na
odpoveď na žiadosť o vydanie stanoviska k umiestneniu hazardných hier na území mesta A. zo dňa
01.06.2020, Podnet podľa ust. § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zo dňa 26.06.2020,
Sťažnosť podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach zo dňa 26.06.2020,
Oznámenie k žiadosti zo dňa 03.07.2020, Doplnenie Podnetu podľa ust. 31 a nasl. zákona č. 153/2011
Z. z. o prokuratúre zo dňa 26.06.2020, Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa ust. § 14 ods. 1 a nasl.
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) zo dňa 08.07.2020, Žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č.
211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám – odpoveď zo dňa 15.07.2020, Žiadosť o metodické
usmernenie k výkladu ust. § 62 zák. č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov zo dňa 03.07.2020, Prípis k Podnetu podľa ust. § 31 a nasl. zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre zo dňa 26.06.2020, Prípis k Sťažnosti podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č.
9/2010 Z. z. o sťažnostiach zo dňa 26.06.2020, Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa ust. § 14 ods.
1 a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) zo dňa 03.09.2020, Žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám – odpoveď zo dňa 30.09.2020, Žiadosť
spoločnosti DOXXbet s.r.o. zo dňa 18.10.2019, Žiadosť spoločnosti DOXXbet s.r.o. zo dňa 24.10.2019,
Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 14.10.2020, Upovedomenie o spôsobe vybavenia
opakovaného podnetu zo dňa 19.02.2021, Upozornenie prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava
zo dňa 19.02.2020, Uznesenie Okresnej prokuratúry A. č. 1 Pn 162/21/1106-6 zo dňa 11.05.2021,
Metodické usmernenie ÚRHH - Vyjadrenia obcí v procese udeľovania a predlžovania individuálnych
licencií, Zmluva o nájme nebytového priestoru zo dňa 15.05.2020, Rozhodnutie H. I. H.-XXX zo dňa
16.08.2019, Účtovná závierka žalobcu zostavená ku dňu 31.12.2017, Účtovná závierka zostavená
k 31.12.2018, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Sa/97/2020 zo dňa 10.09.2021, Žiadosť
o vydanie súhlasného stanoviska a vyjadrenie, že mesto nemá prijaté VZN a zákaze HH na jeho území
zo dňa 27.03.2019, Vyjadrenie č. A. O. XXXXX/XXXX-XXXXXX zo dňa 05.04.2019, Znalecký posudok č.2/2022 vo veci stanovenia výšky ušlého zisku zadávateľa „Slovak Games, s. r. o.“, P. XX, XXX XX Q. ku
dňu 31.1.2022, Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2016, Dodatok č. 9.2 k zmluve
o podnájme nebytových priestorov zo dňa 18.07.2019, Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 7Svk/10/2021 zo dňa 30.11.2021, Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytového priestoru
zo dňa 18.07.2019, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a fotografiami založenými do súdneho spisu.
46. Súd spor právne posúdil nasledovne:
47. Podľa ust. § 10 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou územná
samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi
územnej samosprávy pri výkone samosprávy.
48. Podľa ust. § 14 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou územná
samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
49. Podľa ust. § 14 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou právo na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda.
50. Podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť
na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.
V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo
veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak
nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací
orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do
60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
51.Podľaust.§40ods.5Zákonaohazardnýchhráchjeprevádzkovateľhazardnejhrypovinnýprikaždej
plánovanejzmeneúdajovaskutočností,ktorésúuvedenévindividuálnejlicencii,vdokladoch,ktoréúrad
priudeľovaníindividuálnejlicencieschválilaleboktorésúprílohouindividuálnejlicencie,vopredpožiadať
o zmenu tejto licencie. Na konanie o zmene individuálnej licencie sa primerane použijú ustanovenia o
udelení individuálnej licencie. V žiadosti o zmenu individuálnej licencie sa uvádzajú len tie skutočnosti
alebo sa k nej predkladajú len tie doklady, ktorých sa zmena individuálnej licencie týka.
52. Podľa ust. § 62 písm. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách žiadateľ, ktorý žiada
o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier na výherných prístrojoch, na
termináloch videohier, na technických zariadeniach obsluhovaných priamo hráčmi, na iných technických
zariadeniachvherni,atonaprevádzkovanievšetkýchuvedenýchhazardnýchhieraleboichkombinácie,
alebo jednej z uvedených hazardných hier a zároveň internetových hier v internetovom kasíne, musí
okrem dokladov a skutočností uvedených v § 50 priložiť alebo v nej uviesť aj f) vyjadrenie obce
k umiestneniu technických zariadení na jej území podľa písmena b), g) vyjadrenie obce k prijatiu
všeobecnezáväznéhonariadeniapodľa§79ods.3,ah)vyjadrenieobcekprijatiuvšeobecnezáväzného
nariadenia podľa § 79 ods. 5.
53. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.
54. Podľa ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená,
ak zákon neustanovuje inak.
55. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, súd dospel k nasledovným skutkovým a právny záverom.56. V konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 23.04.2020 doručil žalovanému kompletnú žiadosť
o vydanie stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách, o ktorej
žalovaný rozhodol dňa 17.12.2020, keď vydal žalobcovi nesúhlasné vyjadrenie / stanovisko č. XXXXX/
XXXX/XXXX-XXX, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 01.01.2021. Medzi stranami sporu bolo sporné,
či sa žalovaný svojím postupom, ktorý predchádzal vydaniu tohto nesúhlasného stanoviska žalovaného
zo dňa 17.12.2020, dopustil v zmysle ust. § 14 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
verejnou mocou nesprávneho úradného postupu, ktorým bola spôsobená žalobcovi škoda vo výške
933.011,55 EUR, za ktorú v zmysle ust. § 14 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
verejnou mocou zodpovedá žalovaný.
57. S ohľadom na uvedený predmet sporu, bol súd po overení dodržania zákonného postupu
pre uplatnenie takéhoto druhu právneho nároku povinný zistiť, či je v predmetnom konaní možné
vo vzťahu k žalovanému identifikovať kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaného ako územnej samosprávy za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Súd preto skúmal, či sa žalovaný pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie stanoviska podľa
ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách dopustil nesprávneho úradného postupu,
skúmal tiež to, či žalobcovi mohla vzniknúť v žalobe opísaná škoda, a či medzi postupom žalovaného
a vznikom žalobcom tvrdenej škody existuje príčinná súvislosť.
58. Súd ako prvú posúdil otázku existencie nesprávneho úradného postupu žalovaného v konaní
o vydanie stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách. Podstatou
posúdenia zákonnosti postupu žalovaného v žalobou napadnutom konaní bolo najprv zodpovedanie
otázky, či bol žalovaný povinný pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie stanoviska podľa ust. § 62
ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách aplikovať ust. 49 Správneho poriadku, podľa ktorého
je správny orgán povinný v jednoduchých veciach rozhodnúť bezodkladne a v ostatných veciach do
tridsiatich, respektíve šesťdesiatich dní. V prípade ustálenia kladnej odpovede na túto otázku bol súdu
povinný zodpovedať, či žalovaný tejto svojej povinnosti riadne dostál.
59. Po zvážení skutkového a právneho stavu súd dospel k názoru, že žalovaný bol pri vybavovaní
žiadosti žalobcu o vydanie stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách
povinný postupovať podľa ust. § 49 Správneho poriadku, pričom žalovaný túto svoju povinnosť porušil,
keď o žiadosti žalobcu nerozhodol ani v jednej z lehôt predpísaných Správnym poriadkom.
60.Podľanázorusúdustanoviskovydávanéobcoupodľaustanovenia§62ods.1písm.f),g)ah)Zákona
o hazardných hrách predstavuje vyjadrenie, ktoré je možné subsumovať pod kategóriu posudkov,
vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení uvedených v ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku, na
ktoré sú orgány verejnej moci povinné primerane aplikovať základné pravidlá konania uvedené v ods. 1
až 6 Správneho poriadku. Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného, že Správny poriadok v žiadnom
zo svojich ustanovení priamo neuvádza, že v procese vydávania vyjadrení alebo iných obdobných
opatrení demonštratívne uvedených v ust. § 3 ods. 7 Správneho poriadku sú orgány verejnej moci
povinné bezvýnimočne postupovať podľa ustanovenia § 49 Správneho poriadku. Povinnosť žalovaného
aplikovať pri vybavovaní žiadosti žalobcu o vydanie vyjadrenia podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h)
Zákona o hazardných hrách je podľa názoru súdu možné však vyvodiť z interpretácie ustanovenia § 3
ods. 4 a 7 Správneho poriadku v spojení s ust. § 97 ods. 1 Zákona o hazardných hrách, podľa ktorého sa
na konanie podľa Zákona o hazardných hrách vzťahuje Správny poriadok, pokiaľ Zákon o hazardných
hrách v jeho ust. § 97 ods. 2 neustanovuj inak.
61. Berúc do úvahy uvedené právne posúdenie týkajúce sa povinnosti žalovaného postupovať podľa
ust. § 49 Správneho poriadku aj pri vybavovaní žiadosti o vydanie vyjadrenia obce v zmysle ust. § 62
ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách, súd pre potreby tohto súdneho konania nepovažoval
za potrebné skúmať, či dôvody, ktorými žalovaný v konaní zdôvodňoval nevydanie predmetného
vyjadrenia / stanoviska v lehote podľa ust. § 49 Správneho poriadku, boli ospravedlniteľné alebo nie.
62. Vzhľadom na skutočnosť, že z vyjadrení sporových strán a vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že žalovaný nevybavil žiadosť žalobcu o vydanie stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f),
g) a h) Zákona o hazardných hrách v lehote predpokladanej Správnym poriadkom v jeho ust. § 49, súd
ustálil, že žalovaný sa svojou nečinnosťou dopustil nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. § 14
ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou. Na základe tohto konštatovaniamal súd v konaní za preukázané, že vo vzťahu k žalovanému možno identifikovať splnenie prvého
z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle ust. § 14 Zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú verejnou mocou, ktorou je nesprávny úradný postup žalovaného.
63.Akodruhúotázkurelevantnúpremeritórnerozhodnutievoveciposudzovalsúdvznikškodynastrane
žalobcu. Tú žalobca podľa žaloby určil ako súčet ušlého zisku vo výške 931.010,13 EUR a skutočnej
škody zodpovedajúcej trovám právneho zastúpenia žalobcu vo výške 2.000,42 EUR.
64. Výšku žalovaného ušlého zisku žalobca v žalobe určil na základe čistého zisku herne, ktorá sa do
roku 2019 mala nachádzať v priestoroch obchodného domu E. F. G. v A. za 183 kalendárnych dní v
období 03/2019 až 08/2019 (ten mal predstavovať v zmysle žaloby sumu 159.769,56 EUR). Túto sumu
následne žalobca podelil počtom dní sledovaného obdobia (183) a počtom metrov štvorcových výmery
obchodných priestorov zrušenej herne nachádzajúcej sa do roku 2019 v priestoroch obchodného domu
E. F. G. v A. (244) čoho výsledkom mal byť priemerný denný zisk herne na 1 m2 jej plochy zodpovedajúci
sume 3,58 EUR. Sumu 3,58 EUR žalobca následne vynásobili počtom metrov štvorcových, ktoré mala
mať plánovaná herňa na B. ulici v A. (191,36) a počtom dní počas ktorých mohla byť táto herňa v zmysle
predpokladu žalobcu otvorená (1.359) čím žalobca určil sumu zisku, ktorý mu údajne ušiel v dôsledku
neprávneho úradného postupu žalovaného spojeného s nemožnosťou začať s prevádzkovaním novej
herne v A.. Odhliadnuc od skutočnosti, že popísaný spôsob výpočtu výšky údajne ušlého zisku žalobcu
považuje súd za absurdný (už len preto, že rozhodne nemôže platiť jednoduchá rovnica, že čím
priestorovo rozľahlejšia herňa, tým aj väčší zisk), žalobca napriek námietkam žalovaného v súdnom
konaní žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, že herňa v obchodnom doma E. F. G. v A.
naozaj v porovnávanom období vykazovala žalobcom tvrdený zisk. Zisk tejto herne (ktorej hospodárske
výsledky mali byť v zmysle žaloby určujúce pre výpočet ušlého zisku žalobcu) žalobca nemohol
preukázať ani predložením jeho účtovných závierok za roky 2017 a 2018. Tieto účtovné závierky žalobcu
sa totiž nielen, že netýkajú porovnávaného obdobia roku 2019, ale z nich nie je možné zistiť ani to,
ktorá prevádzka (herňa) žalobcu produkovala v roku 2017 a 2018 aký zisk. Súd preto dospel k tomu
názoru, že rozoberaným spôsobom žalobca nemohol v súdnom konaní preukázať vznik akéhokoľvek
svojho ušlého zisku.
65. Vznik škody vo forme ušlého zisku sa žalobcovi nepodarilo preukázať ani neskorším predložením
znaleckého posudku č. 2/2022. Hoci podľa súdu je stanovenie výšky prípadného ušlého zisku žalobcu
pomerne zložitou odbornou otázkou, ktorá mala byť v konaní preukázaná a s určitosťou ustálená
predložením znaleckého posudku v zmysle ust. § 207 CSP, súd sa stotožnil s námietkami žalovaného,
ktorýchprostredníctvomžalovanývkonanípoukázalnazásadnévadyanedostatkyznaleckéhoposudku
č. 2/2022.
66. Žalobcom predloženým znaleckým posudkom nemôže slúžiť na náležité preukázanie výšky ušlého
zisku žalobcu v prvom rade preto, že z jeho obsahu je zrejmé, že bol vyhotovený dňa 13.01.2022
(a ku dňu 31.01.2022). Z uvedeného je zrejmé, že znalecký posudok č. 2/2022 nemohol akýkoľvek
spôsobom zohľadniť zásadnú zmenu na trhu s energiami a enormný nárast inflácie, ku ktorému došlo
až po dátumu 24.02.2022, kedy došlo k napadnutiu Ukrajiny Ruskou federáciou. Uvedenú skutočnosť
nemohol súd obísť pri hodnotení znaleckého posudku č. 2/2022 najmä z dôvodu, že spomenuté
zmeny, ku ktorým došlo v období bezprostredne po dátume 24.02.2022 (a ktoré znalecký posudok č.
2/2022 ani nemohol predvídať) sa prejavili v nezanedbateľnej miere najmä na raste nákladov fakticky
všetkých podnikateľských subjektov. Keďže súd neidentifikoval žiadny dôvod, pre ktorý by mal byť
žalobca výnimkou, na ktorú by enormný nárast inflácie a cien energií mal len zanedbateľný vplyv, pri
hodnotení znaleckého posudku č. 2/2022 v uvedenom zmysle zohľadnil, že tento znalecký posudok
bol vypracovaný už dňa 13.01.2022. V naznačenej súvislosti súd pri hodnotení znaleckého posudku č.
2/2022 neobišiel tiež skutočnosť, že prevažná väčšina doby potenciálnej prevádzky herne na B. ulici v A.
skúmanej znaleckým posudkom č. 2/2022, spadá do obdobia po kritickom dátume 24.02.2022 (znalecký
posudok č. 2/2022 deklaruje skúmanie obdobia od 25.06.2020 do 28.08.2024).
67. V rámci hodnotenia znaleckého posudku č. 2/2022 súd zohľadnil aj ďalšie námietky, ktorými
žalovaný spochybnil správnosť a hodnovernosť záverov znaleckého posudku č. 2/2022. V tomto zmysle
súd prihliadal najmä na dôvody zakladajúce nepreskúmateľnosť znaleckého posudku č. 2/2022, keď
zohľadnil, že na strane 4 znaleckého posudku č. 2/2022 sú ako podklady, na ktorých základe mal znalec
vyhotoviť znalecký posudok č. 2/2022 uvedené „Dáta z operatívnej evidencie Zadávateľa“ a „Ústneinformácie poskytnuté oprávnenými zástupcami Zadávateľa“. Obdobne vzal súd do úvahy tiež to, že
hodnotený znalecký posudok na stane 12 a nasl. vychádza z dát, ktoré majú byť obsahom „plánu
prevádzky a hospodárenia strediska Malacky na obdobie od mája 2020 konca roku 2024“, a to aj napriek
tomu, že uvedený dokument nie je označený ani ako podklad znaleckého posudku č. 2/2022 a netvorí
ani jeho prílohu. Hoci z obsahu znaleckého posudku č. 2/2022 je zrejmé, že ide o podstatný súbor
dát, na ktorom je znalecký posudok založený, zo znaleckého posudku vrátane jeho príloh nemožno
vyvodiť nielen to, čo všetko malo byť obsahom predmetného plánu žalobcu, ale ani to, či a akým spôsob
(pokiaľ vôbec) znalec vyhodnotil reálnosť či relevantnosť tohto plánu žalobcu. Berúc do úvahy uvedené
možno zhrnúť, že súd považoval znalecký posudok č. 2/2022 za nepreskúmateľný najmä preto, že
bez ohľadu na správnosť a relevantnosť údajov, na ktorých je predmetný znalecký posudok založený,
vďaka skutočnosti, že k znaleckému posudku č. 2/2022 nie sú priložené rozhodujúce podklady, na ktoré
sa znalecký posudok č. 2/2022 odvoláva, respektíve v znaleckom posudku č. 2/2022 nie je sú riadne
a určito označené podklady znaleckého posudku, nie je možné overiť dokonca ani len to, či na základe
znalcom označených podkladov znaleckého posudku č. 2/2022 mohol znalec za použitia v posudku
deklarovaných metód dospieť k odpovedi na otázku zadávateľa formulovanú v závere znaleckého
posudku č. 2/2022.
68. Pozornosti súdu pri hodnotení znaleckého posudku č. 2/2022 neušlo ani to, že znalec v ňom okrem
viacerých neprípustných právnych hodnotení (za všetky možno uviesť konštatovanie znalca o splnení
všetkých zákonných podmienok pre zmenu individuálnej licencie uvedené na strane 11 znaleckého
posudku) prezentoval aj posúdenia otázok v odbore, pre ktorý nie je zapísaný v zozname znalcov (na
strane 9 znaleckého posudku znalec, ktorý nie je znalcom v odvetví 090100 - Účtovníctvo a daňovníctvo
konštatuje, že žalobca, teda zadávateľ, vedie účtovníctvo v súlade s platnou legislatívou).
69. Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, aplikujúc ust. § 191 ods. 1 a 2 CSP a princíp
voľného hodnotenia dôkazov podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle ktorého dôkazy, vrátane znaleckého
posudku, nemajú žiadnu predpísanú zákonnú silu či váhu, rozhodol sa súd znalecký posudok. č 2/2022
vyhodnotiť tak, že vzhľadom na jeho závažné nedostatky a excesy tento dôkaz nie je spôsobilý osvedčiť
vznik žalobcom tvrdeného ušlého zisku.
70. Z dôvodu, že žalobca v konaní žiadnym procesne a právne relevantným spôsobom nenavrhol
vykonanie akýchkoľvek iných dôkazov, ktorých prostredníctvom by mohlo dôjsť k prípadnému
preukázaniu vzniku škody žalobcu v časti ním tvrdeného ušlého zisku, súd uzavrel, že žalobca v konaní
neuniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku škody v podobe tvrdeného ušlého
zisku.
71. Žalovaný v konaní okrem tvrdeného ušlého zisku nepreukázal ani vznik skutočnej škody v podobe
nákladov na trovy právneho zastúpenia , ktoré žalobou uplatnil vo výške 2.001,42 EUR. Napriek
tomu, že žalovaný poprel žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody aj v časti skutočnej škody
zodpovedajúcej nákladom na právne zastúpenie, ktoré mal žalobca v súvislosti s konaní o vydanie
súhlasného stanoviska vynaložiť (žalovaný v konaní poukázal na fakt, že žalovaný nielen, že skutočné
vynaloženie týchto nákladov nijako nepreukázal, ale že ich vynaloženia ani len netvrdí), žalobca v konaní
nepredložil akékoľvek dôkazy preukazujúce vznik tejto škody na jeho strane. Vzhľadom na uvedené
a s dôrazom na nároky kladené Civilným procesným poriadkom na procesnú dilegenciu žalobcu,
respektíve na procesnú zodpovednosť strán sporu, súd ustálil, že žalobca v konaní nepreukázal ani
vznik škody, ktorá mala podľa žaloby spočívať v nákladoch vynaložených žalobcom na trovy právneho
zastúpenia.
72. Otázku vzniku škody na strane žalobcu preto súd v konaní posúdil tak, že žalobcovi sa ju nepodarilo
preukázať. Žalobcovi sa teda nepodarilo preukázať existenciu druhého z troch predpokladov pri vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a z tohto dôvodu
súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nad rámec uvedeného súd zdôrazňuje, že rozsah
dôkazného bremena žalovaného sa v kontradiktórnom spore odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je
samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže
mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. S ohľadom na
prostriedky procesného útoky a prostriedky procesnej obrany uplatnené v konaní sporovými stranami
to bol nepochybne žalobca, ktorý bol povinný náležitým a presvedčivým spôsobom preukázať vznikžalobou tvrdenej škody. Z dôvodu, že žalobca túto svoju povinnosť riadne nesplnil, bol súd povinný
rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
73. Hoci pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu postačovalo, aby súd na základe vykonaného
dokazovania skonštatoval nepreukázanie vzniku ani časti žalobcom tvrdej škody, súd zdôrazňuje, že
v konaní posúdil aj existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného
a žalobcom tvrdenou škodou, pričom dospel k názoru, že ju nie je možné identifikovať.
74. Súd nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pokiaľ by sa žalovaný v rámci konania o vydanie
súhlasného stanoviska podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách nedopustil
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nevydaní vyjadrenia v tridsaťdňovej, respektíve
šesťdesiatdňovej lehote, podľa ust. § 49 Správneho poriadku, žalobca by bol s určitosťou dosiahol nielen
vydanierozhodnutiaÚRHHozmeneindividuálnejlicencievzmysleust.§40ods.5Zákonaohazardných
hrách, ktorého vydanie bolo zákonnou podmienkou pre spustenie prevádzky herne na B. ulici v A., ale
že by bol dosiahol aj žalobcom tvrdený zisk.
75. Súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že len na základe stanoviska žalovaného podľa ust. § 62
ods. 1 písm. f), g) a h) Zákona o hazardných hrách nemohol žalobca začať s prevádzkou herne na B.
ulici v A.. Na sprevádzkovanie tejto herne v súlade s podmienkami stanovenými právnym poriadkom
Slovenskej republiky potreboval žalobca disponovať osobitným rozhodnutím vydávaným ÚRHH podľa
ust. § 39 ods. 2 Zákona o hazardných v spojení s ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách, ktoré
ÚRHH vydá vždy len na základe žiadosti. S ohľadom na uvedené nemohlo na preukázanie príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postup žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou postačovať,
že žalobca preukázal, že žalovaný bol povinný žalobcovi vydať v lehotách stanovených Správnym
poriadkom dotknuté stanovisko podľa f), g) a h) Zákona o hazardných hrách.
76. Vo svetle uvedeného súd považuje za nesprávny ten právny názor zastávaný žalobcom v konaní,
podľa ktorého obsah stanoviska, respektíve vyjadrenia, obce k umiestneniu technických zariadení na
jej území podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f) Zákona o hazardných hrách nemá vôbec žiaden vplyv na
rozhodovanie ÚRHH v rámci konania o zmene individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona
o hazardných hrách, keďže ÚRHH je vždy povinný vydať žiadateľovi rozhodnutie o zmene individuálnej
licencie aj vtedy, ak žiadateľ v rámci uvedeného konania predloží ÚRHH nesúhlasné vyjadrenie obce
podľa ust. 62 ods. 1 písm. f) Zákona o hazardných hrách.
77. Súd sa plne stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej vyššie uvedený
právny záver žalobcu robí z právomoci, respektíve povinnosti obce, vydávať vyjadrenia k umiestneniu
technických zariadení na jej území zbytočnú právomoc. S odkazom na interpretačný princíp predpokladu
racionálneho zákonodarcu súd nemohol akceptovať, že by úmyslom zákonodarcu, ktorý pretavil do
znenia ust. § 62 ods. 1 písm. f) Zákona o hazardných hrách, bolo to, aby obce vybavil úplne zbytočnou
právomocou, ktorej výkon nemôže mať akýkoľvek reálny dopad.
78. S ohľadom na charakter ostatných príloh, ktoré je povinný podľa Zákona o hazardných priložiť
žiadateľ o vydanie rozhodnutia o zmenu individuálnej licencie (list vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorej
sa má nachádzať prevádzka herne, zoznam hazardných hier, respektíve prístrojov, na ktorých sa majú
hrať v herni hazardné hry a potvrdenie o zaplatení správneho poplatku) sa obsah stanoviska obce
podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f) Zákona o hazardných hrách javí súdu ako kľúčový podklad rozhodnutia
ÚRHH o vydaní či nevydaní rozhodnutia o zmene individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona
o hazardných hrách. Na tomto závere je potrebné podľa súdu zotrvať aj preto, že obce sú nepochybne
oprávnené vydať v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. f) Zákona hazardných súd ako stanovisko súhlasné,
tak aj stanovisko nesúhlasné. Iný záver nie je možné vyvodiť ani z Metodického usmernenia ÚRHH
predloženého žalobcom, ktorého obsah a závery nie sú navyše pre súd záväzné.
79. Vo vzťahu k uvedenému považuje súd za dôležité zdôrazniť, že nemôže súhlasiť ani s tým tvrdením
žalobcu, podľa ktorého ÚRHH nedisponuje správnou úvahou pri rozhodovaní o vydaní rozhodnutia
o zmene individuálnej licencie, v rámci ktorej by mohol zvážiť obsah jednotlivých podkladov rozhodnutia
a na základe výsledku takéhoto zváženia následne rozhodnúť o vydaní či nevydaní rozhodnutia o zmene
individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách. Tento právny názor žalobcu totižfakticky odopiera ÚRHH možnosť rozhodovať prejavujúcej sa primárne v možnosti správneho orgánu
interpretovať a aplikovať právo a zo správneho konania o vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej
licencie robí proces, v ktorom by ÚRHH len „prepočítal“ počet potrebných príloh. Nad rámec uvedeného
súd uvádza, že ak by ÚRHH v rámci rozhodovania o vydaní rozhodnutia o zmene individuálnej licencie
podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách nemohol uplatniť žiadnu správnu úvahu ako to
tvrdil žalobca v súdnom konaní, potom by zakotvenie takejto administratívnej procedúry bolo zbytočné
a nezmyslené. Možno sa totiž pýtať aký zmysel by mala zákonná povinnosť predkladať ÚRHH poklady,
ktorých obsah nemôže nijako posúdiť.
80. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že v posudzovanom prípade by bol ÚRHH
nepochybne vydal žalobcovi rozhodnutie o zmene individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona
o hazardných hrách aj v prípade, ak by žaloba predložil ÚRHH nesúhlasné stanovisko mesta Malacky
k sprevádzkovaniu herne na B. ulici v A., nemohol súd ustáliť existenciu príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou.
81. Súd považuje za dôležité zdôrazniť, že príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
žalovaného a žalobcom tvrdenou škodou nebolo možné považovať za preukázanú ani predložením
rozhodnutia H. I. H.-XXX zo dňa 16.08.2019, ktorým ÚRHH rozhodol o vydaní individuálnej licencie
žalobcovi aj napriek nesúhlasnému vyjadreniu mesta Q. č. A. O. XXXXX/XXXX-XXXXXX zo dňa
05.04.2019 vydanému v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. f) Zákona o hazardných hrách. Keďže obsahu
odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ÚRHH zo dňa 16.08.2019 nie je možné určiť na základe akých
skutočností a z akých dôvodov ÚRHH aj napriek nesúhlasnému stanovisku mesta Bratislava vydal
toto rozhodnutie (v rozhodnutí ÚRHH upustil od vyhotovenia odôvodnenia, keďže žalobcovi vyhovel
v plnom rozsahu), nie je možné predmetné žalobcom predložené listiny (najmä nie jedno vybrané
rozhodnutie ÚRHH) považovať za dôkaz preukazujúci to, že pokiaľ by bolo žalobcovi včas vydané
akákoľvek stanovisko mesta A., bol by dosiahol aj vydanie rozhodnutia ÚRHH o zmene individuálnej
licencie umožňujúce začať s prevádzkou herne na B. ulici v A..
82. Identifikovať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a žalobcom
tvrdenou škodou nebolo možné tiež preto, že na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca
nikdy nepredložil ÚRHH akúkoľvek žiadosť o vydanie rozhodnutia o zmene individuálnej licencie podľa
ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách, na základe ktorej by mu takéto rozhodnutie mohlo byť
vydané. V tejto súvislosti súd zohľadnil tiež to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom neosvedčil,
že okrem stanoviska obce podľa ust. § 62 ods. 1 písm. f) Zákona o hazardných hrách disponoval
v rozhodnom období všetkými ostatnými povinnými prílohami žiadosti o vydanie rozhodnutia o zmene
individuálnej licencie podľa ust. § 40 ods. 5 Zákona o hazardných hrách.
83. Pozornosti súdu pri posudzovaní tvrdenej existencie príčinnej súvislosti nesprávnym úradným
postupomžalovanéhoažalobcomoznačenouškodouneušloanito,žežalobcavkonanínepreukázal,že
disponoval právnym titulom oprávňujúcim žalobcu užívať Nebytový priestor na B. ulici v A., ktorý žalobca
plánoval podľa svojich tvrdení využiť na zriadenie a prevádzku herne. Žalobca v konaní totiž súdu
nepredložil a netvrdil žiadny takýto právny titul. Za takýto právny titul nemohol súd považovať ani zmluvu
o podnájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Slovak
Restaurants, s. r. o. zo dňa 07.01.2016 a ani dodatok č. 9.2 k zmluve o podnájme nebytových priestorov
uzatvorenej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o. zo dňa 18.07.2019,
ktoré sa mali týkať nebytového priestoru na B. ulici v A.. Obe tieto zmluvy boli uzatvorené obchodnou
spoločnosťou Slovak Restaurants, s. r. o. ešte pred tým, než táto spoločnosť získala právo predmetný
nebytový priestor užívať a dať do podnájmu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
obchodná spoločnosť Slovak Restaurants, s. r. o. získala oprávnenie užívať nebytový priestor na B.
ulici v A. až v roku 2020, keď dňa 15.05.2020 uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Orion Rent, s.r.o.
nájomnú zmluvu.
84. Vzhľadom na to, že súd v konaní identifikoval hneď niekoľko skutočností a jednotlivostí, ktoré vo
vzájomnej súvislosti a nadväzujúc na seba bránia podľa názoru súdu vytvoreniu neprerušenej reťaze
priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a žalobcom tvrdenou
škodou, rozhodol súd tak, ako je tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.85. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, žeby mu v priamej príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom žalovaného
vznikla akákoľvek škoda, ktorú by mal žalovaný v zmysle príslušných ustanovení Zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú verejnou mocou žalobcovi nahradiť. S poukazom na uvedené
súd posúdil žalobou uplatnený nárok žalobcu ako nepreukázaný a žalobu ako nedôvodnú preto v celom
rozsahu zamietol.
86. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
87. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
88. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
89. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keď súd žalobu zamietol. Vzhľadom
na uvedené súd dospel s poukazom na ust. 255 ods. 1 CSP k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle
ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ust. § 127 ods. 1 CSP (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.