Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/227/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201460
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201460.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného
spoločnosťou Tkáč & Partners, s.r.o. so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,
proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1/DOAS, a. s., Košická 5590/56, Bratislava, IČO: 31 373 917 a 2/ Miestny úrad mestskej časti
Bratislava – Rača, Kubačova 21, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BA-OOP3-2020/089834-002 zo dňa 30.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 zákona č.
525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a s § 56 písm. b)
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“, príp. „zákona č.

24/2006 Z. z.“, „zákon o EIA“) o návrhu navrhovateľa, spoločnosti DOAS, a.s., Košická 5590/56, 821 08
Bratislava, IČO: 31 373 917 (ďalšieho účastníka v 1/ rade) na zmenu navrhovanej činnosti „Logistický
park DOAS“ (ďalej len „Zámer“), ktorej účelom je vybudovanie troch nových halových objektov určených
primárne pre logistické/skladové činnosti s vlastným zázemím so súvisiacou dopravnou a technickou
infraštruktúrou a plochami zelene. Súčasťou navrhovanej činnosti vo vyčlenených priestoroch hál mali
byť plochy nerušiacej ľahkej priemyselnej výroby (montáže) umiestnené v Bratislavskom kraji, v okrese
Bratislava III, v mestskej časti Bratislava - Rača, na pozemku pare. A. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/

XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/
X. Po ukončení zisťovacieho konania podľa § 29 zákona o EIA rozhodol rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2020/019114-021 zo dňa 08.04.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že navrhovaná
zmena činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

2. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
vydal rozhodnutie č. OU-BA-OOP3-2020/089834-002 zo dňa 30.07.2020 (ďalej len „druhostupňové
rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ani prvostupňový, ani odvolací orgán sa s jeho
argumentmi nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s vadami napadnutého rozhodnutia, najmä s
nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

5. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že proti tomuto podal v zákonnej lehote odvolanie,
v ktorom namietal najmä, že jeho výroková časť neobsahuje podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie a že konajúci správny orgán aplikoval právo spôsobom, ktoré odporuje účelu
a cieľom Aarhuského dohovoru, zákonu o EIA, európskemu právu a Ústave Slovenskej republiky.

6. Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa §
3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že
prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona o EIA neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na konzultácii,
preto sú tiež rozhodnutia nezákonné. Pritom pri konzultácii by sa vytvoril priestor na zmierne riešenie
veci. Podľa § 65g zákona o EIA sú možné písomné konzultácie počas mimoriadnych opatrení ako boli

pri COVIDe-19 a nesúhlasí, aby správny orgán pri konzultácii vychádzal z § 21 správneho poriadku.

7. Žalobca považuje dôvody prvostupňového rozhodnutia za neprimerane všeobecné pre nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu (rozsudok NS SR sp. zn. 1 So/115/2010). Žalobca tvrdí,
že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zdôvodnil svoje environmentálne záujmy, naznačil

spôsob riešenia, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, zákonné normy vzťahujúce sa na
jeho ochranu a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich
povoľovacích konaniach. Tiež naznačil konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť
k naplneniu environmentálnych záujmov. Žalovaný bol povinný reagovať na všetky návrhy, námietky
a vyjadrenia účastníkov konania.

8. Ďalej žalobca namietal, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne
aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o EIA a jeho návrh podmienok v rozhodnutí neuviedol.
Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, čo
spôsobuje podľa žalobcu nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia a ani žalovaný túto nezákonnosť

v rozhodnutí neodstránil. Žalobca nerozumie, prečo sa ani jedno z jeho navrhnutých opatrení
nepremietlo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie
iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu volí prvostupňový správny
orgán namiesto zákonného postupu akékoľvek prostriedky, aby mu znemožnil výkon jeho legitímneho
práva garantovaného európskou a národnou legislatívou, medzinárodnými zmluvami, Ústavou SR.

Pritom podľa zákona o EIA je rozhodnutie jediným právne záväzným spôsobom, ktorým si môže
verejnosť v zmysle čl. 6 Aarhuského dohovoru ovplyvniť výsledok navrhovanej činnosti. Požiadavky si
môže síce uplatňovať aj v následných konaniach, avšak bez príslušnej opory v rozhodnutí podľa zákona
o EIA to spôsobuje nutnosť využívať procesné prostriedky v následných povoľovacích konaniach.9. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konanie, preto
žalobca aj navrhol konkrétne opatrenia na ochranu životného prostredia a štátny orgán bol povinný

vyhodnotiť kvalitu navrhovanej zmeny činnosti, individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov
konania.

10.Žalobcapovažujenapadnutérozhodnutiazanesprávne.Niejemožnésastotožniťstým,žežalovaný
prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, pretože

v odôvodnení rozhodnutia sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom
nevysporiadal. Týmto postupom mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho
záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry.

11. Žalobca zastal názor, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné
náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca namieta, že v oboch napadnutých

rozhodnutiach absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a nedostatočné vysvetlenie
spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V
napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol
vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu v preskúmaní dodržania
zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie

náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. Dostatočné zdôvodnenie
rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu,
ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Správne orgány majú
povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu
priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne

preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak
sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutie je z toho dôvodu nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu
týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.11.2020, žiadal správnu žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú. Žalobca vo svojej správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne námietky voči

predloženému zámeru navrhovanej činnosti, pritom pripomienky žalobcu v rámci zisťovacieho konania
boli zapracované do prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán postupoval v priebehu
zisťovacieho konania podľa žalovaného v súlade so zákonom o EIA, správneho poriadku a zaoberal sa
všetkými pripomienkami vznesenými v procese zisťovacieho konania.

13. Žalovaný nesúhlasí s námietkou, že by neboli v prvostupňovom rozhodnutí uvedené podmienky,
ktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie a vyjadrenia
verejnosti. Prvostupňový správny orgán v svojom rozhodnutí uviedol vo výroku rozhodnutia podmienky
pre elimináciu alebo zmiernenie vplyvov zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa
§ 29 ods. 13 zákona o EIA. Námietky žalobcu ako dotknutej verejnosti boli v rozhodnutí podrobne

zdôvodnené. Žalovaný označil za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že neboli informácie o životnom
prostredí zverejnené predpísaným spôsobom a že prvostupňový správny orgán podmienil právo na
vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku.
Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zverejnil predložený
zámer navrhovanej činnosti, dal možnosť dotknutým orgánom a dotknutej verejnosti vyjadriť sa k nemu

a dostatočným spôsobom zabezpečil upovedomenie účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia.
Konkrétne uviedol, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona o EIA upovedomil
listom zo dňa 21.08. 2019 o začatí konania rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú
obec, zámer navrhovanej činnosti zaslal v prílohe. Následne informoval verejnosť o zámere navrhovanej
činnosti, o tom, že podlieha zisťovaciemu konaniu a ďalších skutočnostiach podľa § 24 ods. 1 zákona

o EIA, informoval verejnosť o zámere navrhovanej činnosti na webovom sídle Ministerstva životného
prostredia SR s oznámením o predložení zámeru, na webovom sídle a na svojej úradnej tabuli.
Dotknutá obec - Hlavné mesto SR Bratislava podľa § 23 ods. 3 zákona o posudzovaní informovala o
zámere navrhovanej činnosti verejnosť na vývesnej tabuli magistrátu v dňoch 04.09.2019 - 25.09.2019,na webovej stránke www.bratislava.sk, a k nahliadnutiu bol v informačnom centre magistrátu. Tiež v
súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a
oznámil im, kde a v akom čase je možné do spisu nahliadnuť a vyjadriť sa k podkladom na vydanie

rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca neprejavil záujem prísť nahliadnuť do spisu, aj keď bol o tejto
možnosti upovedomený. Žalobcovi boli zasielané všetky písomnosti (zahájenie konania, oboznámenie s
podkladmirozhodnutia),akoajrozhodnutiezozisťovaciehokonaniadoelektronickejschránkyzdruženia
na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk, lebo žalobca o to výslovne žiadal.

14. K námietke napádajúcej neumožnenie účasti žalobcu na konzultácii podľa § 63 zákona o
EIA žalovaný uviedol, že ústne konzultácie sú v súlade s § 64 zákona o EIA vykonávané ako
ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne
pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak
to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán prvého stupňa v zisťovacom konaní o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, pretože

si to nevyžadovala povaha veci. V zisťovacom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné
konzultácie prostredníctvom zaslania písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA.
Konajúci správny orgán považoval podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania, ku
ktorým sa žalobca mohol riadne v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť, za dostatočné.
Povinnosť danú § 56 správneho poriadku vykonal prvostupňový správny orgán listom č.j.: OU-BA-

OSZP3-2020/019114-024 z 01.06.2020, upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného
odvolania proti napadnutému rozhodnutiu a súčasne ich vyzval vyjadriť sa k obsahu odvolania, navrhnúť
vykonanie nových dôkazov.

15. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať

podľa zákona o EIA, primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie, prihliadal najmä na povahu a
rozsah navrhovanej činnosti „Logistický park DOAS“, ktorej hlavným cieľom je vybudovanie priestorov
pre logistické prevádzky. Hlavným účelom zámeru navrhovanej činnosti bol funkčne využívaný objekt,
akostavba/stavbysvyhradenýmipriestormiprimárnepreLogisticképrevádzkysdoplnkovýmimontážno
- kompletizačnými operáciami so súvisiacim zázemím s prvkami technickej a dopravnej infraštruktúry

(povrchové parkoviská, prekladiská/manipulačné plochy, areálové komunikácie) a plochami zelene.
Realizáciou zámeru navrhovanej činnosti sa nepredpokladá závažný negatívny vplyv na jednotlivé
zložky životného prostredia a zdravie obyvateľstva, riziká v zámere navrhovanej činnosti sa pohybujú
v spoločensky prijateľnej miere, je možné im predchádzať opatreniami na zmiernenie nepriaznivých
vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

IV.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/

16. Ďalší účastník konania 1/ označil konanie žalobcu za účelové s cieľom spôsobiť prieťahy v konaní.
Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Dal súdu do pozornosti, že žalobca v konaniach robených pred

realizáciou developerských projektov predkladá absurdné námietky, zdržuje proces realizácie stavby.
Podnety žalobcu hodnotí za zneužívanie práva. V závere odkázal na článok v denníku Hospodárske
noviny, č. 244, piatok – nedeľa 18.-20. decembra 2020, ktorý pripojil k vyjadreniu a z ktorého časť
vycitoval nasledovne: „Keď podnikateľ dostane od žalobcu zadanie s jeho pripomienkami, má na výber
z troch možností. Buď pristúpi na požiadavky jeho združenia a splní ich. Ak to neurobí, na projekt môže

zabudnúť. Je tu však ešte jedna alternatíva. Stavebník môže so združením podpísať Memorandum o
spolupráci, ktorým sa zaviaže, že mu bude platiť „dobrovoľný" ročný poplatok vo výške 6 000 eur".
V.
Replika žalobcu

17. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 29.4.2021 zotrval na podanej správnej žalobe,
citoval z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Podľa jeho názoru sa žalovaný nevysporiadal
s jeho námietkami. Nesúhlasí so zamieňaním inštitútu konzultácií so zaslaním písomného stanoviska
podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA. V replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/zo dňa 23.10.2023
uviedol, že jeho vyjadrenie je založené na subjektívnom vnímaní článku v Hospodárskych novinách,

pritom ani nešpecifikoval, v čom má spočívať zneužívanie práva

VI.
Konanie na správnom súde a pojednávanie18. Konanie o správnej žalobe bolo pôvodne vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
6S/227/2020. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť
SprávnysúdvBratislave(ďalejlen„súd“,„správnysúd“),naktorýprešielod1.júna2023výkonsúdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre.
Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/227/2020. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu.

VII.
Relevantná právna úprava

19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

23. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.

24. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani

poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

25. Podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu
poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné
prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

26. Podľa čl. 44 ods. 6 Ústavy SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví
zákon.

27. Podľa čl. 45 Ústavy SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia

a o príčinách a následkoch tohto stavu.

28. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

29. Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá
je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa
o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu
životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces.

30. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a
schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na odporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť,opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej
činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického
dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d)

určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie
strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

31. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je

akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,
biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo
a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

32. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia

pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov
na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny
a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné

stanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s
verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj
s dotknutou stranou.

33. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov

navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá
a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel
rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali
viac ako dva roky,
b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B,

c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1
písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú,
povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie,
d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý
vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu

realizácie.

34. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná
činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer

jenavrhovateľpovinnýdoručiťpísomneaelektronickyazároveňvopreddohodnúťspríslušnýmorgánom
potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.

35. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná

posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa § 23.

36. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia
zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň
oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a

miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu
21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.

37.Podľa§23ods.4zákonač.24/2006Z.z.rezortnýorgán,povoľujúciorgán,dotknutýorgánadotknutá
obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa

nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže
doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na
webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa
považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.38. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len

„rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola
účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.
Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska
príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na

navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

39. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

40. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

41. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní.

42. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,

či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

43. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

44. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,
obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,
b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie

vrátane zdravia,
c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

45. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení
rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

46. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,

f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

47. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov apoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

48. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

49. Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých
účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety.
Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky
neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

50. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

51. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si

výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom
aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť
nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným
postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

52. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych
nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

53. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

54. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

55. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

56. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

57. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) po oboznámení sa s obsahom súdneho
a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených

podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj
priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v
čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), prejednal vec na pojednávaní dňa 24.10.2024
a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

58. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia príslušných orgánov
verejnej správy vydané v konaní vedenom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie v
zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 2 zákona o EIA, a to vo veci navrhovanej zmeny činnosti podľa
návrhu navrhovateľa, obchodnej spoločnosti DOAS, a. s. (ďalšieho účastníka v 1/ rade) na zmenunavrhovanej činnosti „Logistický park DOAS“. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ide o zmenu
navrhovanej činnosti, ktorá bola predmetom zisťovacieho konania v roku 2020 s výsledkom podľa
rozhodnutia príslušného správneho orgánu č. OU-BA-OSZP3-2020/019114-021 zo dňa 08.04.2020,

že predmetná činnosť ako je uvedená v ods.1 odôvodnenia tohto rozsudku sa nebude posudzovať
podľa zákona o EIA. Zmena navrhovanej činnosti je umiestnená v zastavanom území obce, nezasahuje
do žiadnych chránených území národnej siete ani európskej sústavy chránených území. Výstavba
je navrhovaná na mieste, ktoré je v súčasnosti nevyužívané; nepredpokladá sa významný negatívny
vplyv na rastlinstvo a živočíšstvo v dotknutom území. Navrhovaná činnosť nebude zdrojom hluku,

vibrácií, zápachu ovplyvňujúci zdravotný stav človeka. Pri dodržaní legislatívnych predpisov, všetkých
technických a bezpečnostných opatrení sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na hydrologické a
hydrogeologicképomerydotknutéhoúzemiaanastabilituhorninovéhoprostredia.Idevybudovanietroch
nových halových objektov určených primárne pre logistické/skladové činnosti s vlastným zázemím so
súvisiacou dopravnou a technickou infraštruktúrou a plochami zelene (viď ods. 1 odôvodnenia tohto
rozsudku).

59. Zámer, resp. oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, musí byť podľa zákona zverejnený a
rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam, ktorých sa týka, a dotknutá obec informuje
verejnosť aj o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej
lehote môže verejnosť pripomienky podávať a miesto, kde môže pripomienky podávať (§ 29 ods. 6 až

8 zákona o EIA).

60. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia podľa § 29 ods. 6 zákona o EIA
do troch pracovných dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti zverejnil predmetné

oznámenie na webovej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a zároveň zaslal
predmetné oznámenie o zmene činnosti povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci na
zaujatie stanoviska.

61. K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa okrem dotknutých orgánov a obce vyjadril aj

žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona o EIA, ktorý mal k predloženému zámeru
viacero pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu prvého
stupňa, ktorý ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa písomne vyjadril v obsahu
prvostupňového rozhodnutia (strany 3 až 6 rozhodnutia), vyhodnotil aj vplyvy navrhovanej činnosti na
životné prostredie na stranách. K pripomienkam žalobcu sa vyjadril aj navrhovateľ zmeny predmetnej

činnosti zaslaním doplňujúcich informácií k objasneniu pripomienok a požiadaviek žalobcu v postavení
dotknutej verejnosti, z ktorých tiež vychádzalo odôvodnenie administratívneho rozhodnutia prvého
stupňa.

62. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že prvostupňový správny

orgán ním navrhnuté podmienky v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti prvostupňový správny orgán
návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutie, v ktorom k jednotlivým pripomienkam zaujal
jasné a zrozumiteľné stanovisko.

63. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa správny

orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako podmienky
ďalšieho konania o povolení navrhovanej zmeny činnosti.

64. Príslušný orgán na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania, po prihliadnutí na kritériá
stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5 a prílohy č. 10 zákona), na doručené stanoviská a na doručené

informácie dospel k záveru, že pri dodržaní požiadaviek uvedených v tomto rozhodnutí a pri dodržaní
všeobecne platných záväzných predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatrení nebude
mať navrhovaná činnosť významný negatívny vplyv na životné prostredie. Žalovaný v svojom rozhodnutí
dôvodil, že stanovisko dotknutej verejnosti musí byť podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov
odôvodnené. V priebehu odvolacieho konania neboli vznesené žiadne konkrétne námietky, návrhy ani

nové podnety, ktoré by mali vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. V odvolaní sú len všeobecné
konštatovania, paragrafy viacerých právnych predpisov65. V tejto súvislosti možno konštatovať, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v
rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú na dané okolnosti
prípadu, determinované zmenou činnosti a daným územím, žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo

predpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov, ktoré by mohli vzniknúť v procese navrhovanej zmeny
činnosti. Teda žalobca v administratívnom konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo
možné usudzovať, že navrhovaná zmena činnosti, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého
oznámenia, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v danej lokalite.

66. Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného
prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky a žaloby,
nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto
realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. pôvodne vedení na KS v Trnave pod sp. zn.
14S/30/2020, 14S/81/2020, 14S/16/2020, 14S/84/2020, 20S/79/2020 a ďalšie), v ktorých uvádza viac
menejrovnakévšeobecnéargumenty,ženavrhovanáčinnosť,príp.jejzmenaobsiahnutávpredloženom

zámere môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie.

67. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi
orgánmi naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať
na negatívne vplyvy na životné prostredie a že ide o osobný zámer žalobcu s absenciou verejného

záujmu. Nepriamo to potvrdzuje aj „Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté v závere za bodom 4.
vyjadrenia žalobcu v procese EIA k zámeru „Logistický park DOAS“ vyjadrenie poslané elektronicky
dňa 28.08.2019), v ktorom žalobca uvádza: „Na predložení uvedených podkladov rozhodnutia trváme;
na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné povinnosti dôsledne a
tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ vyhnúť prípadným

komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu, resp. si rezervoval
konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“ Rovnako tak
žalobca adresoval upozornenie pre navrhovateľa priamo v podanom odvolaní proti administratívnemu
rozhodnutiu prvého stupňa (za textom „Informácia pre navrhovateľa“): „Navrhovateľovi ponúkame
možnosť vyriešiť odvolanie dohodou o zmieri obsahujúcou environmentálne opatrenia, ktoré sa zaviaže

vykonať vo svojej činnosti; ak sa navrhovateľ rozhodne túto možnosť využiť je potrebné si dohodnúť
termín stretnutia tu:....“

68. Upozornenie podľa správneho súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania
vplyvov na životné prostredie smeruje k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru v súvislosti s možným

predlžovaním správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom).
Navyše, žalobca akoby sa snažil preniesť komunikáciu s navrhovateľom a realizáciu inštitútov
zisťovacieho konania (dvojstranné konzultácie, pokus o zmier, a to bez konkrétneho návrhu žalobcu
na zmierlivé vyriešenie veci, pričom primárne žalobca napáda postup správnych orgánov, a nie návrh
predmetnej zmeny činnosti) na platformu stojacu mimo prebiehajúceho zisťovacieho konania, bez

súčinnosti konajúceho správneho orgánu, ktorý je zo zákona kompetentný na základe zisteného
skutkového stavu veci rozhodnúť, či sa bude alebo nebude predmetná zmena činnosti posudzovať podľa
zákona o EIA.

69. Súd vyhodnotil za nedôvodnú námietku žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom

rozhodnutí nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie. Je tu potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená
nesprávna aplikácia mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č.
10 zákona o EIA (neuviedol ktorých konkrétne na predmet konania) alebo v neprihliadnutí na stanoviská
podľa § 23 ods. 4 (na ktoré stanovisko konkrétne neprihliadol).

70. Pokiaľ žalobca mal na mysli výlučne neprihliadnutie na jeho vlastné stanovisko k zámeru predložené
správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa
ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia
jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku

rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie neznamená, že
k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.71. Z obsahu administratívneho spisu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany
prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že oznámenie o zmene
navrhovanej činnosti bolo riadne zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR i

na webovej stránke a informačnej tabuli dotknutého mesta Hlavné mesto SR Bratislava a pred vydaním
rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo dňa 17.02.2020 oznámil všetkým účastníkom
konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku
a majú možnosť pred vydaním rozhodnutia sa k týmto podkladom vyjadriť do 5 pracovných dní od
doručenia upovedomenia.

72. Dôvody, pre ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom výroku neobsahuje
podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie,
dostatočne, zrozumiteľne a v súlade s logikou posudzovanej veci vysvetlil žalovaný v odôvodnení
žalobou napadnutého rozhodnutia i vo svojom vyjadrení k predmetu sporu, pričom žalobca ich existenciu
a správnosť záverov správneho orgánu nespochybnil.

73. Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom
prostredí, ako aj oznámenie o zmene navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané

štandardným spôsobom - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho
orgánu, resp. Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v
danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko ku zmene navrhovanej
činnostipodal,správnyorgánsožalobcomakosúčastníkomkonaniakonalasobsahomjehostanoviska
sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.

74. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené
zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o EIA. Z ustanovenia § 63 nevyplýva povinnosť
príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,
rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom konaní

o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností konkrétneho
prípadu, jeho zložitosti, charakteru navrhovanej činnosti a pod. V danom prípade, vzhľadom na charakter
a rozsah zmeny navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa
rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa zákona o EIA, podľa názoru správneho
orgánu, s ktorým sa súd stotožnil, nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia

boli postačujúce písomné stanoviská navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii,
ktoré by v rámci konania pred správnym orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania
(§ 21 správneho poriadku) pritom žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď
konštatoval, že si ich nevyžadovala povaha veci a podklady zhromaždené v rámci vykonaného
dokazovania, ku ktorým žalobca mal možnosť sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci.

V konečnom dôsledku z § 63 zákona o EIA nevyplýva, že jedinou formou konzultácie je osobný kontakt,
a teda tieto môžu byť vykonané aj písomnou formou.

75. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí a postupu
predchádzajúceho ich vydaniu správny súd dospel k záveru, že konajúce správne orgány sa nedopustili

tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa
§ 191 ods. 1 písm. g) SSP.

76. Námietky žalobcu, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov neobsahujú všetky podstatné

náležitosti vyžadované zákonom, sú nedôvodné. Rozhodnutia obsahujú jasné a zrozumiteľné
vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa zákona o EIA posudzovať a ako boli v súvislosti
s prijatím tohto záveru aplikované príslušné právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán vychádzal
a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého stupňa
s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami).

77. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu
využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v jeho rozhodnutiach, sám neuviedol, aké úvahy,resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v
rozhodnutí absentujú. V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní podľa § 29 zákona EIA.

78. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti (§ 18 - § 39) zákona o EIA musí spĺňať
náležitosti požadované pre rozhodnutie správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, a tiež
náležitosti stanovené v § 20a zákona EIA. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého

rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy má správny súd za to, že
tieto rozhodnutia spĺňajú všetky náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z vyššie uvedených zákonných
ustanovení, a preto považuje túto námietku žalobcu za nedôvodnú. Správny súd dospel k záveru, že
tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku a že tieto rozhodnutia
sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bol
oznámený zámer navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej

vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie
opatrení navrhnutých na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na
životné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotená orgánom verejnej správy a že tento
zámer navrhovanej činnosti nemá negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov v danej
lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia

je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná
námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so
zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia,
avšakbezkonkrétnejskutkovejaprávnejargumentácievzťahujúcejsakpreskúmavanémukonkrétnemu
prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená

ako nedôvodná.

79. Žalobca nedôvodne namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu relevantnú
argumentáciu týkajúca sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi, hoci takúto námietku neuviedol v obsahu
svojho odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a v obsahu spisového materiálu

súd ani nezistil vznesenie požiadavky týkajúcej sa vyhotovenia kópie spisu tomuto účastníkovi konania.

80. Podobne, v súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku
jeho opory v obsahu týchto spisov (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) žalobca nekonkretizoval, ktorá

konkrétna súčasť správnym orgánom zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým dokladom
(podkladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto spise oporu.
Naopak zistenie skutkového stavu považuje správny súd za dostačujúce pre vydanie rozhodnutia,
a tak prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným ustálený skutkový stav má podľa správneho súdu
jednoznačnú oporu v administratívnom spise.

81. Súd sám pritom takéto žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu
správnych orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

82. Ústavné právo na ochranu životného prostredia, zahŕňajúce ústavné právo každého na priaznivé

životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR), ďalej povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné
prostredie (čl. 44 ods. 2 Ústavy SR), ako aj právo každého na včasné a úplné informácie o stave
životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu (čl. 45 Ústavy SR), prostredníctvom
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika ako demokratický a právny štát viazaná, ako aj
prostredníctvom zákonov (čl. 44 ods. 6 Ústavy SR) a podzákonných všeobecne záväzných právnych

noriem, je napĺňané a uvádzané do života okrem povinností a úloh príslušných orgánov verejnej
správy na úseku ochrany životného prostredia aj prostredníctvom účinnej kontroly verejnosti a dotknutej
verejnosti v procesoch upravujúcich reguláciu a povoľovanie realizácie rôznych činností, pri ktorých je
predpoklad ich zásahu do životného prostredia, resp. ich možného vplyvu na životné prostredie a na
ďalšie dôležité verejné záujmy, a to s ohľadom na osobitosti dotknutého územia podľa druhu povoľovanej

alebo posudzovanej navrhovanej činnosti.

83. V predmetnej veci základný právny rámec realizácie ústavného práva na ochranu životného
prostredia, príp. práva na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životnéhoprostredia je vo vzťahu k navrhovanej činnosti daný predovšetkým zákonnou úpravou účasti verejnosti
a dotknutej verejnosti na postupoch odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na
životné prostredie navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny pred jej povolením podľa osobitných predpisov,

podľa zákona o EIA.

84.Účinnákontrolaverejnostisavšaknemôžerealizovaťvovšeobecnejrovine,bezznalostikonkrétnych
podmienok navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny, bez uvedenia konkrétnych predpokladaných vplyvov
na osobité podmienky územia, v ktorej sa má tá ktorá navrhovaná činnosť realizovať. Mechanické a

prázdne citácie medzinárodných zmlúv v oblasti ochrany životného prostredia a zabezpečenia účasti a
práv dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorými je Slovenská republika
viazaná, ústavy, ústavných zákonov, zákonov a metodických príručiek (napr. metodika Európskej
komisie pod názvom Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre
prírodné vody v Európe, ktorej použitia sa žalobca vo všeobecnosti domáhal pri spracovaní projektovej
dokumentácie pre územné a stavebné povolenie projektantom - požiadavka na doplnenie opatrení

pod písmenom „v“), bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu, sa javia ako zneužívanie práva
verejnosti podávať opravné prostriedky v jednotlivých fázach administratívneho konania podľa zákona
o posudzovaní vplyvov.

85. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému

trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný
nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

86. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle
ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im

vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny
súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.

87. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Doručený rozsudok je právoplatný (§145 ods.
1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.