Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315214387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2315214387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci v spore žalobkyne: A. A.
A., nar. X.X.XXXX, bytom B. C. D. XXX, zastúpenej advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová,
so sídlom Paulínska 17, Trnava, proti žalovanému: A. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. D. XXX,
zastúpeného advokátkou: JUDr. Nadežda Boľová, so sídlom Šafárikova 1522, Galanta, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Galanta č. k. 26C/409/2015-576 zo dňa 4. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. m e n í tak, že z vecí
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje
obchodný podiel žalobkyne v obchodnej spoločnosti Lekáreň Areál Zdravia, s.r.o., IČO: 45 853 991, so
sídlom kpt. Nálepku 727/13, Galanta 924 01 v hodnote 0,- eur, do výlučného vlastníctva žalovaného
prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie B. C. D., obec B. C. D., okres Šaľa:

pozemokparcela„C“č.3299/55ovýmere890m2,druhpozemkuzastavanéplochy anádvoria,
rodinný dom súp. č. XXX, postavený pozemku parcela registra „C“ č. 3299/209 v celosti, nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX, katastrálne územie G. C. H., obec G. C. H., katastrálne územie G. C. H.:
pozemok parcela registra „C“ č. 531/33 o výmere 35 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria v spoluvlastníckom podiele 1/2, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na
vyrovnanie podielu sumu 98.980,08 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoištančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti vyporiadania hnuteľných
vecí zastavil, II. výrokom určil, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria (okrem
nehnuteľností, o ktorých súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom okresného súdu Galanta č. k.
26C/409/2015-244 zo dňa 26.04.2018, právoplatným 27.11.2019) nasledovné: aktíva: obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti Lekáreň Areál Zdravia, s.r.o., IČO: 45853991, so sídlom kpt. Nálepku 727/13,

spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 26184/T k
23.09.2010, výška vkladu žalobkyne 2.500,- eur; pasíva: záväzky vo vzťahu k I., J. - zostatky úverov
podľa potvrdenia zo dňa 14.04.2016 a 24.06.2015: a/ zostatková istina úveru vo výške 2.070,72 eur, úver
poskytnutý vo výške 3.600,- eur na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre
fyzické osoby č. BSU-00-0001721336 zo dňa 03.05.2010; b/ zostatková istina úveru vo výške 13.671,80
eur, úver poskytnutý vo výške 18.400,- eur na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

s poistením pre fyzické osoby č. BSU-00-0001902012 zo dňa 19.09.2012, III. výrokom do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikázal aktíva: obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Lekáreň Areál Zdravia,
s.r.o., IČO: 45853991, so sídlom kpt. Nálepku 727/13, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registriokresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 26184/T k 23.09.2010, výška vkladu žalobkyne 2.500,- eur;
pasíva: záväzky vo vzťahu k I., J. - zostatky úverov podľa potvrdenia zo dňa 14.04.2016 a 24.06.2015:
a/ zostatková istina úveru vo výške 2.070,72 eur, úver poskytnutý vo výške 3.600,- eur na základe

Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. BSU-00-0001721336
zo dňa 03.05.2010; b/ zostatková istina úveru vo výške 13.671,80 eur, úver poskytnutý vo výške
18.400,- eur na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
BSU-00-0001902012 zo dňa 19.09.2012, IV. výrokom do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
nehnuteľnosti: nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. C. D., obec B. C. D., okres

Šaľa zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor: pozemok parc. č.
3299/55 o výmere 890 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a rodinný dom súpisné číslo
XXX, postavený na parcele č. 3299/209, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území G. C. H.
zapísaná na LV č. XXXX Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor ako parcela registra „C“,
parc. č. 531/33 zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1, V.
výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 106.851,26 eur do 3 dní, VI. výrokom rozhodol, že

žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 143, § 146 ods. 1, § 147 ods.
1, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“),
spoukazomnaprocesnéustanovenia§255ods.1,2zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadkom

v platnom znení (ďalej aj „CSP“).

3. Okresný súd dôvodil, že vychádzal zo zistenia, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo
uzatvorením manželstva strán sporu dňa 12.10.2007 a zaniklo právoplatnosťou rozvodu manželstva
rozsudkom okresného súdu č. k. 12P/41/2014-276 zo dňa 2.6.2015 (právoplatné dňa 24.6.2015),

z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa K. F.. Poukázal na to, že okresný súd medzitýmnym
rozsudkom č. k. 24C/409/2015-244 zo dňa 26.04.2018 (právoplatné dňa 27.11.2019) určil, že do masy
bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
B. C. D., obec B. C. D., okres Šaľa zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Šaľa,
katastrálny odbor: pozemok parc. č. 3299/55 o výmere 890 m2, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria, a rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na parcele č. 3299/209, nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v katastrálnom území G. C. H. zapísaná na LV č. XXXX Okresného úradu Žiar nad Hronom,
katastrálny odbor ako parcela registra „C“, parc. č. 531/33 zastavané plochy a nádvoria o výmere
35 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 . Iné nehnuteľnosti do masy BSM strán sporu nemožno
zaradiť. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi aktíva BSM patrí aj obchodný podiel v obchodnej

spoločnosti Lekáreň Areál Zdravia, s.r.o., IČO: 45853991, so sídlom kpt. Nálepku 727/13, spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 26184/T k 23.09.2010,
výška vkladu žalobkyne 2.500,- eur. Z vykonaného dokazovania nevyplynula existencia iných aktív
spadajúcich do masy BSM.

4. Žalobkyňa počas celého súdneho konania tvrdila, že sa na tvorbe spoločného majetku sa podieľala
rovnakou mierou ako žalovaný. Počas trvania manželstva a to po vydaní Stavebného povolenia dňa
09.10.2007 do kolaudácie rodinného domu (dňa 31.05.2010), žalobkyňu preukázateľne podporovala
jej matka pani A. D. A., ktorá jej poskytovala nielen osobnú pomoc so starostlivosťou o maloletú K.,
ale ju aj podporovala finančnými darmi vo výške 10.750,- Eur (dňa 24.04.2009 vo výške 5.550,- Eur,

dňa 25.01.2010 vo výške 1.500,- Eur, dňa 14.07.2010 vo výške 2.000,- Eur, dňa 27.07.2010 vo výške
1.700,- Eur), ktoré žalobkyni priebežne darovala k okamžitej úhrade za práce stavebných robotníkov na
prebiehajúcu výstavbu rodinného domu s.č. XXX, alebo k úhrade materiálu použitého pri dokončovaní
stavby. Matka žalobkyne na pojednávaní dňa 04.04.2023 uvedené skutočnosti vo výpovedi potvrdila,
keď v čase poskytovania finančných darov svojej dcére bola pani A. D. A. poberateľkou starobného

dôchodku, avšak je pravdou aj tá skutočnosť, že v čase obdarovania disponovala s finančným obnosom
„vo výške 260.000,- Sk“, ktorý nadobudla po predaji domovej nehnuteľnosti zdedenej (spolu so svojimi
súrodencami) po zomrelej matke. Čestným prehlásením zo dňa 17.02.2023 A. J. A. (otec žalobkyne)
potvrdil, že „... v čase od roku 2007 do roku 2010 svojej dcére A. A. A., za vydata F., nar. XX.XX.XXXX (v
tom čase trvale bytom B. C. D. XXX) majúc vedomosť o tom, že spolu s manželom A. E. F. sú staviteľmi

rodinného domu s.č. XXX D. B. C. D. poskytoval darom finančnú hotovosť v priemere každomesačne
vo výške 1.000,- EUR.“ Žalobkyňa od počiatku konania tvrdila, že svojím otcom v čase trvania výstavby
rodinného domu s.č. XXX bola priebežne obdarúvaná v jeho ambulancii finančným obnosom vo výške
41.000,- Eur (cca 41 mesiacov). Uvedené potvrdil otec žalobkyne vo výpovedi na pojednávaní dňa19.01.2023. Uvedené skutočnosti potvrdila aj manželka (otca žalobkyne) L. A. na pojednávaní dňa
04.04.2023, ktorá uviedla aj, že bola prítomná pri odovzdávaní finančných darov otcom svojej dcére. Na
pojednávaní dňa 4.4.2023 sestra žalobkyne L. B. A. tvrdila, že po obdržaní úverov z M. F., J. vo výške

850.000,- Sk (8.214,83 Eur) jej poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. 000086/IU/08/091 a úveru vo
výške20.000,-EurjejposkytnutéhonazákladeZmluvyoúvereč.EZY-MRL-00071692-2009-ZIA1-IUzo
dňa 14.01.2010 časť týchto financií „asi vo výške jedna polovica“ (14.000,- Eur z prvej úverovej zmluvy)
a vo výške 10.000,- Eur (z druhej úverovej zmluvy) dala svojej sestre, ktorá jej túto finančnú hotovosť zas
poskytla po rozvode svojho manželstva, keď ona potrebovala finančnú pomoc pri zariaďovaní svojho

rodinného domu. Žalobkyňa preukazovala písomnými listinami a ústnymi výpoveďami svedkov, že zo
svojho výlučného majetku v čase trvania manželstva vložila na tvorbu spoločného majetku patriaceho
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov výlučne jej darované finančné prostriedky vo
výške 75.750,- eur. K výpovediam svedkov E. F. a B. N. na pojednávaní dňa 04.04.2023 žalobkyňa
uviedla, že výpoveď pani E. F. má relevanciu len vo vzťahu k nehnuteľnému (a finančnému) majetku
žalovaného syna a jej samej do vzniku manželstva účastníkov tohto konania, t.j. do 12.10.2007, kedy

v čase nadobúdania výlučného nehnuteľného majetku žalovaným, nachádzajúceho sa v katastrálnom
území G. C. H. (LV č. XXXX, LV č. XXXX - podielový spoluvlastník vo výške 1 parc.č. 531/17 ostatná
plocha o výmere 60 m2), v katastrálnom území B. C. D. (LV č. XXXX okrem parcely č. 3299/55
zast. plocha o výmere 890 m2 a stavby rodinného domu s.č. XXX parc. č. 3299/209), tento mal
vlastné úspory z dôvodu, že pracoval na výnimočnej pracovnej pozícii v obchodnej spoločnosti EGIS,

s.r.o. a zároveň mu značný finančný obnos poskytla ona sama, pričom finančné prostriedky žalovaný
použil na zakúpenie pozemkových nehnuteľností v k.ú. B. C. D. do svojho výlučného vlastníctva. Z
výpovede matky žalovaného je tiež zrejmé, že tento pred vznikom svojho manželstva so žalobkyňou
investoval svoj výlučný finančný majetok na rekonštrukciu výmenníkovej stanice s.č. XXXX na pozemku
č. 526/1, a to na základe Stavebného povolenia vydaného Mestom Žiar nad Hronom 08.12.2006 č.

34484/2006, keď stavebnými prácami v označenej stavbe vybudoval nebytové priestory a následne
získal Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 23.07.2007 č. 1906/2007, ktorým bolo povolené užívanie stavby
„Lekáreň a ambulancia s.č. XXXX na pozemku parc.č. 526/1“. Je jednoznačne uveriteľné, v spojení s
konštatovaním v predchádzajúcej vete, že finančné prostriedky poskytnuté synovi matkou v roku 2007
tento použil aj/tiež na zakúpenie pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. B. C. D. nespochybniteľne do

svojho výlučného vlastníctva. Výpoveď svedka O.. P. B. N. žalobkyňa považuje za irelevantnú, účelovú
a úmyselne zavádzajúcu a to z toho dôvodu, že medzi žalobkyňou a svedkom strany žalovaného,
došlo v období rozvodu k vážnym „ľudským“ a „odborným“ nezhodám (spoločníci 50:50, konatelia každý
samostatne), ktoré napokon zo strany žalobkyne viedli k niekoľkým trestným podaniam z dôvodov
jej pochybností ako konateľky spoločnosti Lekáreň Areál Zdravia, s.r.o. o zákonnosti podnikateľských

aktivít „druhého“ spoločníka a samostatne konajúceho konateľa pána B. N.. Sám svedok vypovedal o
tom, že k žalobkyni má „negatívny“ vzťah, ktorý prerástol do „neutrálneho“ postoja k nej, pričom celá
jeho výpoveď bola postavená na jeho domnienkach. Trvala na tom, aby konajúci súd ku konkrétnej
svedeckej výpovedi z dôvodu účelových a zavádzajúcich tvrdení svedka neprihliadal. Žalobkyňa vo
veci hodnoty nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k.ú. B. C. D. a v k.ú. G. C. H. za relevantný

považuje Znalecký posudok č. 2/2021 zo dňa 12.04.2021 a Znalecký posudok č. 76/2021 zo dňa
23.11.2021, pričom navrhla predmetné nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného (s
povinnosťou uhradiť žalobkyni zákonný vyrovnací podiel navýšený o vnosy z jej výlučného majetku na
spoločný majetok), ktorý v rodinnom dome žije a užíva hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva
účastníkov tohto konania so svojou manželkou a 3 maloletými deťmi.

5. Žalobkyňa trvala na tom, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria ich záväzky
vzniknuté za trvania manželstva na základe jej poskytnutých spotrebných úverov finančnou inštitúciou
- I. F., J., H. C. X, F., zostatok ktorých ku dňu zániku manželstva potvrdila I. F., J.. Potvrdením zo dňa
14.04.2016. Za trvania manželstva boli pani A. poskytnuté dva bezúčelové spotrebné úvery a to č.

BSU-00-0001721336zodňa03.05.2010(čiastkanajprv2.400euradňa09.10.2013dodatkomnavýšená
o 1.200 eur na celkovú sumu uvádzanú v potvrdení vo výške 3.600 eur) a č. BSU-00-0001902012 zo dňa
19.09.2012 vo výške 18.400 eur. Obe úverové zmluvy boli podpisované v Žiari nad Hronom (Dodatok
z 09.10.2013 bol podpisovaný v Šali). Pri ich podpisovaní bol v konkrétnych bankách vždy prítomný
žalovaný, peniaze získané ako „spotrebný úver“ boli použité na tvorbu hnuteľného majetku - vybavenie

a zariadenie rodinného domu, na dokončovacie práce v okolí rodinného domu na priľahlých pozemkoch
- dvor, záhrada. Po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, t.j. pri zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, záväzok manželov vo vzťahu k bankovej inštitúcii predstavoval celkom
sumu 15.742,52 eur, ktorú rozvedená manželka vo výške predpísaných splátok po rozvode manželstvanaďalej výlučne uhrádzala. Žalobkyňa si z dôvodu prevzatia záväzku splácať zostatok dlhu patriaceho
do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov voči žalovanému uplatňuje nárok vo výške
rovnej polovice zostatku dlhu, t.j. vo výške 7.871,26 eur.

6. Preukázané pasíva BSM v podobe záväzkov z úverov záväzky vo vzťahu k I., J. - zostatky úverov
podľa potvrdenia zo dňa 14.04.2016 a 24.06.2015: zostatková istina úveru vo výške 2.070,72 eur, úver
poskytnutý vo výške 3.600,- eur na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre
fyzické osoby č. BSU-00-0001721336 zo dňa 03.05.2010; zostatková istina úveru vo výške 13.671,80

eur, úver poskytnutý vo výške 18.400,- eur na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s
poistením pre fyzické osoby č. BSU-00-0001902012 zo dňa 19.09.2012 strany zhodne navrhli prikázať
do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá právny dôvod ich existencie v podobe zmlúv aj uzatvorila,
pričom predmetné úvery doposiaľ splácala výlučne ona. Uvedené tvrdenie žalovaným účinne popreté
nebolo. Ku dňu zániku BSM záväzok manželov činil spolu sumu 15.742,52 eur, z ktorej si dôvodne
žalobkyňa uplatnila nárok na vyrovnací podiel vo výške polovice, t.j. 7.871,26 eur. Žalovaný nepreukázal,

že by boli úvery spotrebované na konkrétny výlučný majetok žalobkyne, na základe uvedeného treba
vychádzajúc z koncepcie BSM uzavrieť, že úver bol čerpaný na účel uspokojenia potrieb rodiny a teda
nemôže predstavovať prostriedky použité na nadobudnutie výlučného majetku žalobkyne.

7. Okresný súd poukázal na § 150 Občianskeho zákonníka, kde zákonodarca prvou vetou determinoval

základnú koncepciu spôsobu vyporiadania zaniknutého BSM súdom, v zmysle ktorej sa BSM
vyporiadava medzi strany sporu v zásade rovným dielom. Uvedené je potrebné zdôrazniť v kontexte
argumentácie prezentovanej stranami sporu, ktorá argumentácia považovala za potrebné primárne
porovnať príjmy strán sporu najmä v čase trvania manželstva. Koncepcia upravená v § 150 Občianskeho
zákonníka podľa názoru okresného súdu v naznačenej línii zjavne nejde, skôr naopak, vychádzajúc

u ust. § 143 Občianskeho zákonníka (počnúc vznikom BSM končiac jeho zánikom) sa predpokladá,
že všetko, čo bolo nadobudnuté počas trvania BSM bolo nadobudnuté z prostriedkov BSM, jedine,
že by sa jednoznačne preukázalo, že v konkrétnom prípade tomu tak nebolo. Z obsahu ust. § 150
Občianskeho zákonníka zároveň nevyplýva potreba porovnať príjmy manželov a podľa zisteného
pomeru príjmov realizovať zisteným pomerom vyporiadanie. V prípade existencie potreby uvedeného

postupu by pravdepodobne len celkom výnimočne dochádzalo k realizácii rodičovstva v dôsledku
uvedomenia si nevýhodného postavenia v prípade vyporadúvania BSM tohto z rodičov, ktorý absolvoval
rodičovskú dovolenku a s tým spojený dočasný (v nejednom prípade i výrazný) pokles príjmu daného
rodiča. Jednoducho povedané, veci patriace do režimu BSM súd vyporiadava v zásade rovným dielom
(napoly) v prospech každej strany sporu, jedine, že by strana sporu v konaní tvrdila a v prípade

účinného popretia druhou stranou aj relevantným spôsobom preukázala, že konkrétna vec/veci BSM
boli zadovážené z výlučných prostriedkov strany sporu toto tvrdenie produkujúcej (tzv. vnos) alebo, že
z prostriedky spadajúce do masy BSM boli použité na účel nadobudnutia výlučného majetku len jednej
zo strán sporu len jedného z manželov).

8. V priebehu konania sa ako žalobkyňa, i žalovaný snažili preukázať existenciu každým z nich tvrdených
ako vnosov do BSM z výlučných prostriedkov každej zo strán sporu, tak i v prípade žalobkyne, žalovaný
tvrdil existenciu jej výlučného obohatenia z prostriedkov BSM a uvedené žiadali zohľadniť v spôsobe
určenia povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu. V danej súvislosti okresný súd poukázal na to, že
úspešným uplatnením tzv. vnosov v civilnom sporovom konaní možno označiť len také uplatnenie

nároku, keď nárok si uplatňujúca strana sporu v prípade účinného popretia nároku protistranou nielen
preukáže existenciu východiskového výlučného majetku (t.j. majetku nespadajúceho do BSM), ale
zároveň preukáže, že práve tento jej výlučný majetok bol zdrojom pre zadováženie konkrétnej veci/
vecí v režime BSM. Ak sú týmto výlučným zdrojom strany jej peniaze, vzhľadom na charakter peňazí
ako veci určenej druhovo je dôkazné bremeno náročnejšie v porovnaní s prípadom, kedy by zdrojovou

vecou bola vec určená jednotlivo (nezameniteľne). Žalobkyňa v konaní dôkazné bremeno ohľadne
preukázania existencie ňou tvrdených vnosov do BSM v nekonkretizovanej výške neuniesla, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že pred a počas trvania manželstva bola (aj) finančne
podporovaná zo strany rodinných príslušníkov a bola aj zárobkovo činná. Skutočnosť, že disponovala
výlučnými finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z finančných darov od otca, matky a sestry, však

žiadnym spôsobom nepreukazuje, že uvedené prostriedky vynaložila na účel nadobudnutia BSM v
danom prípade v podobe rodinného domu s príslušenstvom v B. C. D.. Tvrdenia žalobkyne o tom, že
jej výlučné prostriedky použila na stavbu a zariadenie domu s príslušenstvom nepreukázala žiadnym
spôsobom. Obdobne postupoval v rámci procesnej obrany i žalovaný, ktorý tvrdil a preukázal existenciuvýlučných prostriedkov v jeho dispozícii ku dňu uzatvorenia manželstva v sume celkovo 58.649,26
eur (ktorú sumu zároveň označil ako svoj vnos do BSM) k 12.10.2007 (vznik BSM), pričom uvedená
suma pozostáva z vkladu 04.07.2007 realizovaného v jeho prospech matkou (18.103,60 eur); z vkladu

realizovaného dňa 02.08.2007 otcom (10.797,82 eur), z vkladu bez uvedenia subjektu z 02.08.2007
(8.298,47 eur), z vkladu z 09.10.2006 (3.817,30 eur) a z vkladu z 10.10.2007 v sume 17.632,07 eur).
Argumentoval tým, že ku dňu vzniku BSM bolo na účet žalobkyne len 325,38 eur, v dôsledku čoho
považoval za logicky vylúčené, aby sa ona čo i len čiastočným finančným spôsobom podieľala na
nadobudnutí majetku patriaceho do masy BSM.

9. Vychádzajúc z preukázaných údajov o časovom momente nadobudnutia vecí v BSM okresný súd
konštatoval, že parcela č. 3299/55 o výmere 890 m2 na LV č. XXXX bola nadobudnutá do BSM na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2008 za cenu 934.500,- Sk, pričom z jej obsahu vyplýva, že kúpna
cena bola vyplatená v hotovosti v dvoch častiach, prvá časť vo forme zálohy bola vyplatená v deň
podpisu zmluvy o budúcej zmluve dňa 6.7.2007 žalovaným v prospech budúceho kupujúceho vo výške

zálohy 50.000,- Sk (1.659,70 eur) a druhá časť vo výške 884.500,- Sk (26.646,47 eur) bola vyplatená
pred uzatvorením zmluvy v hotovosti. Záloha bola preukázateľne vyplatená pred vznikom BSM strán
sporu dňa 6.7.2007 žalovaným, t.j. nemožno pochybovať o tom, že išlo o jeho výlučné druhovo určené
prostriedky, ktoré sa čiastočne zaslúžili o nadobudnutie veci v BSM, pričom sumu zálohy 1.659,70
eur možno označiť ako preukázaný vnos žalovaného do BSM a vo výške 1 ju z masy BSM vylúčiť

(829,85 eur). Nemožno sa stotožniť so spôsobom zohľadnenia vnosu prezentovaným žalovaným v
podobe vylúčenia celej výšky preukázaného vnosu z masy BSM, čo by bol spôsobom aplikovateľný
pri preukázanom plnení z výlučného majetku jedného z manželov na výlučný majetok druhého z
manželov (čo nie je predmetom konania o vyporiadanie BSM). Zvyšná časť kúpnej ceny pozemku parc.
č. 3299/55 vo výške 26.646,47 eur bola podľa kúpnej zmluvy zaplatená pred jej podpisom (t.j. najneskôr

do 31.3.2008) v hotovosti. Žalovaný nepreukázal, že suma 26.646,47 eur predstavujúca zvyšnú časť
kúpnej ceny pozemku bola zaplatená práve a výlučne z jeho finančných prostriedkov. Od 12.10.2007
trvalo už manželstvo strán sporu, v rámci ktorého boli obaja zárobkovo činní, pričom z príjmov (počnúc
12.10.2007 zásadne spoločných) bolo nutné zabezpečovať okrem iného i bežný chod domácnosti, na
základe čoho nemožno skonštatovať, že by bolo objektívne vylúčené, že by daná časť kúpnej ceny

mohla byť uspokojená žiadnym iným spôsobom, len z peňazí vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
Vzhľadom na uvedené nemožno uzavrieť, že čiastka kúpnej ceny 26.646,47 predstavuje výlučný vnos
žalovaného do BSM. Výstavba rodinného domu v B. C. D. bola realizovaná, ako to vyplynulo najmä z
listinnýchdôkaznýchprostriedkovvpodobestavebnéhopovoleniaakolaudačnéhorozhodnutiavrozpätí
2008-2010, teda v čase existencie spoločných príjmov strán sporu, žalovaný nepreukázal relevantnými

dôkaznými prostriedkami, že by konkrétne práce a materiály na realizáciu rodinného domu boli hradené
konkrétnym sumami v konkrétnom čase práve z výlučných prostriedkov žalovaného z jeho osobného
účtu. Vo vzťahu k pozemku v G. C. H. parcela č. 531/33 na LV č. XXXX okresný súd konštatoval, že
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podiel 1 na danej nehnuteľnosti bol nadobudnutý do BSM
strán sporu kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.2012 za kúpnu cenu 385,- eur, pričom platba bola zmluvne

dojednaná ako prevod na účet predávajúceho. Rovnako žalovaný v danej súvislosti nepreukázal, že
napriek tomu, že k platbe kúpnej ceny malo dôjsť po 5 rokoch existencie BSM, by táto bola realizovaná
práve a len z výlučných prostriedkov žalovaného (nadobudnutých v období 2006 - 2007). Rovnako
nemožno sumu 385,- eur označiť ako výlučný vnos žalovaného na BSM. Je nesporné (a preukázané),
že ku dňu vzniku BSM žalovaný disponoval výlučnými finančnými prostriedkami vo výške 58.649,26

eur, avšak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, smere, že by (čo i len časť) týchto prostriedkov
použil na účel nadobudnutia veci/vecí určených vyššie ako vecí spadajúcich do masy BSM.

10. Prvoinštančný súd uzavrel, že z preukázanej všeobecnej hodnoty aktív predstavujúcich masu
BSM možno konštatovať, že ide o sumu celkovo 198.790,- eur, kde suma 198.000,- eur predstavuje

všeobecnú hodnotu rodinného domu v B. C. D. s príslušenstvom a parcely č. 3299/55, suma 790,- eur
zodpovedá v zmysle vykonaného znaleckého dokazovania všeobecnej hodnote 1 spoluvlastníckeho
podielu na parcele č. 531/33 v G. C. H.. Strany sporu s takto stanovenými hodnotami súhlasili, že oba
znalecké posudky (v znaleckom posudku č. 2/2021 znalec Ing. Vladimír Babiš určil všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti - 1 podielu na parcele reg. C č. 531/33 o výmere 17,5 m2 zapísanej na LV č. XXXX

Okresného úradu Žiar nad Hronom je vo výške 790,- eur k 22.04.2021, v znaleckom posudku č. 76/2021
znalkyňa Ing. Blanka Bendeová určila všeobecnú hodnotu nehnuteľností - rodinného domu s.č. XXX
na parcele č. 3299/209 s príslušenstvom v k.ú. B. C. D. evidovaného na LV č. XXXX, ako aj pozemku
parc. reg. C č. 3299/55 o výmere 890 m2, k.ú. B. C. D., vedeného na LV č. XXXX ku dňu 23.11.2021vo výške spolu 198.000,- eur) spĺňali ako formálne, tak i materiálne kritériá predpísané zákonom. Súčet
aktív v BSM predstavuje sumu 198.790,- eur, od ktorej je potrebné odrátať preukázaný vnos žalovaného
v celkovej výške 1.659,70 eur v polovici, t.j. 829,85 eur, teda hodnota aktív BSM tak predstavuje sumu

197.960,15 eur. Strany sporu zhodne navrhli aktíva predstavujúce nehnuteľnosti prikázať do výlučného
vlastníctva žalovaného, ktorý ich aj užíva, na základe čoho okresný súd nemal dôvod postupovať inak
a nehnuteľnosti tvoriace masu BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.

11. Ďalej okresný súd konštatoval, že počas trvania BSM boli zo spoločných prostriedkov do masy

BSM nadobudnuté dva kone, z ktorých v priebehu trvania BSM bol jeden kôň predaný žalobkyňou
tretej osobe za kúpnu cenu 8.000,- eur, ktorá suma mala podľa tvrdenia žalovaného predstavovať
sumu, o ktorú sa obohatila výlučne žalobkyňa a teda by mala byť zohľadnená pri vyporiadaní. Žalovaný
však svoje tvrdenie žalobkyňou účinne popreté žiadnym spôsobom nepreukázal, preto treba v zmysle
koncepcie režimu BSM uzavrieť, že suma 8.000,- eur zodpovedajúca žalobkyňou prevzatej kúpnej cene
bola spotrebovaná (v súlade i s jej tvrdením) v priebehu trvania BSM na účely uspokojenia rodiny

adomácnosti,keďnietrelevantnéhodôvoduukladaťžalobkynipovinnosťvyrovnaťpodielomžalovaného
z danej sumy. Nemožno sa stotožniť s tvrdení žalovaného o tom, že keďže z výpisov vyplýva, že
žalobkyni boli na účet v období 2010-2013 pripísané finančné prostriedky vo výške 107.685,47 eur,
ktoré si žalobkyňa ponechala výučne na vlastné potreby, a ako také by mala nahradiť, pričom za dôkaz
preukazujúci pravdivosť tvrdenia uviedla nemožnosť spotrebovania danej sumy na účely bežnej potreby

domácnosti. Ide o ničím konkrétnym nepodloženú domnienku nadôvažok s poukazom na to, že medzi
stranami sporu nebol spor o tom, že by ako rodina mali dôvod sa tešiť pomerne vysokej životnej
úrovni, ktorú úroveň je nutné priebežne financovať. Existencia žalovaným tvrdených ďalších 22 ks koní v
režime BSM preukázaná nebola, nakoľko z výpovede svedkyne (matky žalovaného), ako aj z výpovede
žalovaného vyplynulo, že predmetné zvieratá boli kúpené obchodnou spoločnosťou SORANUS s.r.o.,

preto nebolo dôvodným sa v konaní zaoberať prípadným ďalším nakladaním s nimi.

12. Záverom okresný súd vychádzajúc zo spôsobu rozdelenia spoločného majetku vyporiadal vzájomné
vyrovnanie sa strán sporu tak, že žalobkyni do výlučného vlastníctva prikázal aktíva v podobe
obchodného podielu, ktorého hodnota je podľa zhodného vyjadrenia strán sporu nulová a pasíva v

podobe záväzkov, ktorých výška zaplatená výlučne žalobkyňou bola ku dňu zániku BSM 15.742,52 eur,
na základe čoho je žalovaný povinný zaplatiť jej z titulu vyrovnacieho podielu polovicu danej sumy, t.j.
7.871,26 eur. Žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva aktíva v podobe nehnuteľností v celkovej
hodnote 198.790,- eur, po zohľadnení jeho výlučného vnosu v hodnote 197.960,15 eur. Z uvedenej sumy
je povinný zaplatiť žalobkyni polovicu, t.j. 98.980,- eur. Celková výška vyrovnacieho podielu, ktorý je

žalovaný v prospech žalobkyne povinný zaplatiť tak predstavuje sumu 106.851,26 eur (197.960,15 eur
+ 7.871,26 eur).

13. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku tak,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie výlučne II., III., IV., V., VI. výroku s návrhom na
zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b),
e), f), g) CSP. Argumentoval tým, že počas trvania manželstva uzatvorila žalobkyňa vo vzťahu k I.,
J. zmluvu o úvere vo výške 3.600,- eur na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s

poistením pre fyzické osoby č. BSU-00- 0001721336 dňa 3.5.2010, zmluvu o úvere vo výške 18.400,-
eur na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. BSU-00
0001902012 dňa 19.9.2012, o ktorých nemal žalovaný do začatia súdneho konania vedomosť, a ktoré
sú výlučne záväzkami žalobkyne. Žalovanému nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom by mal účinne
popierať niečo o čom nemal do začatia súdneho konania vedomosť, s poukazom aj na skutočnosť,

že nie je uvedený ako dlžník, ani spoludlžník, ani ručiteľ na predmetných úverových zmluvách a s
bankou nebol v žiadnom vzťahu. V konaní od začiatku predkladal dôkazy preukazujúce jeho vnosy
do masy BSM, pričom žalobkyňa si túto povinnosť nesplnila, dôkazné bremeno neuniesla a napriek
tomu, okresný súd uvádza v odôvodnení rozsudku, že to bol práve žalovaný, ktorý účinne nepoprel,
resp. žiadnym spôsobom nepreukázal ním uvádzané tvrdenia. Týmto jednostranným posudzovaním

na vec sa vzťahujúcich dôkazov sa žalovaný domnieva, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Nestotožňuje s odôvodnením rozsudku v odseku 45 (na strane 29) rozsudku, v časti týkajúcej
sa koní a ich predaja. Nemal možnosť preukazovať ním uvedené skutočnosti týkajúce sa obohatenia
žalobkyne predajom hnuteľného majetku a to dvoch koní, nakoľko tieto právne úkony boli vykonané bezjeho vedomia a k listinným dôkazom preukazujúcim ním uvádzané skutočnosti nemal prístup. Žalobkyňa
počas trvania manželstva z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudla na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.5.2011 jazdeckého koňa H. D. P. C., ktorého počas trvania manželstva

predala ku dňu 23.5.2013 za sumu 23.000,- eur. O tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel z databázy
FEI Database, pričom finančné prostriedky z tohto právneho úkonu si žalobkyňa ponechala pre svoju
vlastnú potrebu. Počas trvania manželstva odpredala dňa 10.7.2013 športového koňa H. v cene 8.000,-
eur, pričom opätovne si tieto peňažné prostriedky ponechala. O existencii týchto právnych úkonoch
sa dozvedel počas trvania sporu, listinné dôkazy dokladal už v prvotných vyjadreniach. Žalobkyňa si

dňa 3.4.2014 priznala odmenu vo výške 12.000,- eur z obchodnej spoločnosti Lekáren Areál Zdravia,
s.r.o., ktoré spotrebovala sama, hoci spadajú do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo
potvrdil na svojom výsluchu svedok B. N.. V čase, kedy žalobkyňa vykonala tieto právne úkony, už
manželia spoločne nežili, čo vyplýva zo spisu vo veci vedenej na Okresnom súde v Galante pod sp.
zn. 12P/41/2014, z výsluchu žalobkyne, aj z odôvodnenia rozsudku okresného súdu o rozvode zo dňa
2.6.2015 (právoplatného dňa 24.6.2015), teda nie je na mieste tvrdenie okresného súdu na strane 29,

že tieto finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu trvania BSM na účely uspokojenia rodiny
a domácnosti. Je nutné uviesť, že manželia nikdy spoločne nehospodárili a každý mal vlastný bankový
účet o čom svedčia listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. Okresný súd v odseku 46 napadnutého
rozsudku uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného o tom, že keďže z výpisov z účtu
žalobkyne vyplýva, že žalobkyni boli v rokoch 2010-2013 pripísané finančné prostriedky vo výške

107.685,47 eur, ktoré by mala žalobkyňa žalovanému nahradiť, ktoré si mala žalobkyňa ponechať.
Potom čo bol do súdneho spisu zabezpečený výpis z účtu žalobkyne (žalovaný tým verifikoval, že
nikdy spoločne nehospodárili), okresný súd nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie, ale pristúpil
k vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania. Okresný súd nevypočul žalobkyňu akým spôsobom
naložila s uvedeným finančným obnosom, ale sám dospel k záveru, že uvedená finančná istina bola

spotrebovaná na účely rodiny a spoločného života. Nehnuteľnosť v katastrálnom území B. C. D.
zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Šaľa, Katastrálny odbor bola v tom čase už s kolaudovaná,
a takýto obnos peňazí sa nemohol spotrebovať na predmetnú nehnuteľnosť, viď argumentácia právnej
zástupkyne žalobkyne, ktorá namietala na pojednávaní návrh na doplnenie dokazovania zabezpečením
účtu žalobkyne práve tvrdením, že nevidí dôvod na takýto postup súdu, keďže nehnuteľnosť, ktorá

podľa medzitýmneho rozsudku tvorí masu BSM bola už v danom čase skolaudovaná. Je zrejmé,
že postupom okresného súdu a to vydaním uznesenia o skončení dokazovania bez toho, aby sa
žalobkyňa vyjadrila k výpisu z účtu a k finančným prostriedkom na ňom bol naplnený aj odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) CSP. Parcelu registra „C“ katastrálnej mapy, parcela č. 3299/25), druh
pozemku zastavené plochy a nádvoria nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva ešte pred

vznikom manželstva a to na základe Kúpnej zmluvy zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vkladovým
konaním V1298/2007, za kúpnu cenu 934.500,- Sk (31.019,72 eur). Znaleckým posudkom znalkyne
Ing. Blanky Bendeovej bola táto parcela ohodnotená na strane 35 znaleckého posudku na hodnotu
86.374,50 eur. Túto sumu je nutné odpočítať od hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko predstavuje vnos
žalovaného do manželstva (netreba nepatrí do BSM). Ešte pred vznikom manželstva žalovanému

darovali rodičia viackrát peniaze, za účelom finančného prispenia mu vo výstavbe rodinného domu.
Peniaze od nich dostával väčšinou v hotovosti k rukám, čo sa potvrdilo na pojednávaní výsluchom E.
F. (matky žalovaného) a niektoré vkladom na účet žalovaného. Tieto preukázal výpismi z účtov: výpis z
účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007, ktorý preukazuje, že dňa 4.7.2007 mu matka (F. E.) previedla
na tento účet sumu vo výške 545.389,20 Sk (18.103,60 Eur), výpis z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa

31.8.2007, ktorý preukazuje, že dňa 2.8.2007 mu otec F. E. previedol na tento účet sumu vo výške
325.295,33 Sk (10.797,82 eur), výpis z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.08.2007, ktorý preukazuje, že
dňa 2.8.2007 mu bola vložená na účet hotovosť vo výške 250.000,- Sk (8.298,47 eur), výpis z účtu č.
XXXXXXX zo dňa 31.10.2006, ktorý preukazuje, že dňa 9.10.2006 mu bola vložená na účet hotovosť
vo výške 115.000,- Sk (3.817,30 eur). Výpis z účtu č. XXXXXXXXXX vedený v M. F. N. J.. O. Q. zo

dňa 31.10.2007 preukazuje, že dňa 10.10.2007 (deň po uzatvorení manželstva so žalobkyňou) bola
pripísaná suma na účet č. XXXXXXXXXX vedený v M. F. N. J. vo výške 531.183,92 Sk (17.632,07 eur)
z dôvodu zrušenia účtu č. XXXXXXX/XXXX, na ktorom mal svoje našetrené peniaze spred uzatvorením
manželstva. K zrušeniu účtu došlo ešte pred vznikom manželstva, avšak v danom čase platilo pravidlo,
že k prevodu finančných prostriedkov z účtu na iný bankový účet došlo až v dobe troch pracovných dní.

Z uvedeného dôvodu došlo k pripísaniu finančných prostriedkov na účet vedený v M. F. N., J. až po
vzniku manželstva. Išlo však len o presun vlastných finančných prostriedkov žalovaného nespadajúcich
do BSM na iný účet. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že istina, z ktorej sa čiastočne financovala
výstavba nehnuteľnosti bola výlučnými finančnými prostriedkami žalovaného a teda nemôže tvoriť BSM.Tento vnos žalovaného do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov je opäť nutné odpočítať
od masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vnos finančných prostriedkov získaných darom
a presunom vlastných finančných prostriedkov žalovaného činí ku dňu vzniku manželstva v súhrne

58.649,26eur.Žalobkynisanepodarilopreukázaťžiadenvnosdomanželstvaazároveňsajejnepodarilo
preukázať, že by sa finančne pričinila k výstavbe nehnuteľnosti v B. C. D.. Nesúhlasí s tvrdením
okresného súdu, že nepreukázal v priebehu súdneho konania žiadne daňové doklady, ktorými by
hradil náklady na výstavbu rodinného domu z výlučne vlastných finančných prostriedkov, nakoľko v
tomto smere nebolo vykonávané ani dokazovanie. Okresný súd vykonal výsluch žalovaného až na

naliehanie právnej zástupkyne žalovaného v závere pojednávania, pričom žalovaný uviedol, že výstavbu
nehnuteľnosti realizoval svojpomocne, postupne, zároveň mu finančne vypomáhali rodičia a to tým
spôsobom, že väčšina prác realizovaných pri stavbe nehnuteľnosti bola hradená z účtu obchodnej
spoločnosti SORANUS, s.r.o, ktorej spoločníkom bola matka žalovaného. K výsluchu matky žalovaného
okresný súd neposkytol dostatočný časový priestor. Kým k výsluchu svedkov žalobkyne okresný súd
poskytol dostatočný časový priestor, dokonca vykonával výsluch nad rámec predmetu sporu potom,

keď prišli na rad svedkovia žalovaného, tento časový priestor bol značne okresaný vzhľadom na dĺžku
trvania pojednávania. K nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G. C. H. zapísané na LV č.
XXXX, parc. č. 526/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2, stavba zapísaná ako výmenníková
stanica s. č. XXXX postavená na parc.č. 516/1 uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 11.1.2005 (t.j. pred
vznikom manželstva ) nadobudol uvedenú nehnuteľnosť pred vznikom manželstva výlučne z vlastných

finančných prostriedkov. Následne kúpnou zmluvou č. 2054/2007 zo dňa 23.5.2007 sa stal žalovaný
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to pozemku nachádzajúceho sa na parc. č. 531/17 ostatná plocha
o výmere 60 m2 vytvoreného na základe geometrického plánu č. 36636029-55/2007. Kúpna zmluva
bola opätovne uzatvorená pred vznikom manželstva t.j. pred 12.10.2007 a z výlučných prostriedkov
žalovaného. Kúpnou zmluvou zo dňa 18.7.2007 uzatvorenou medzi žalovaným na strane predávajúceho

a Q. J. R. na strane kupujúceho došlo k odpredaju podielu vo výške 1 k celku k nehnuteľnosti a to
pozemku nachádzajúceho sa na parc.č. 531/17 ostatná plocha o výmere 60 m2, teda žalovaný sa stal
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Žiar
nad Hronom, rozhodnutie zo dňa 8.12.2006, č. 3484/2006, žalovaný začal so stavebnými prácami na
predmetnej nehnuteľnosti, t.j. prestavbou výmenníkovej stanice súpis. č. XXXX na pozemku parc. č.

526/1. Kolaudačným rozhodnutím vydaným Mestom Žiar nad Hronom dňa 23.7.2007, číslo 1906/2007
bolo povolené užívanie stavby „Lekáreň a ambulancia“ súpis. č. XXXX na pozemku parc. č. 526/1. Toto
kolaudačné rozhodnutie bolo zaslané mestom Žiar nad Hronom za účelom vykonania zmeny popisu
stavby aj Katastrálnemu úradu, Správa katastra Žiar nad Hronom. Všetky právne úkony súvisiace
s nadobudnutím nehnuteľnosti, prestavby nehnuteľnosti, ako aj zmeny účelového využitia stavby sa

stali pred vznikom manželstva a výlučne z prostriedkov žalovaného. Preto nie je na mieste tvrdenie
právnej zástupkyne žalobkyne, že nehnuteľnosť mala byť nadobudnutá do podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania z dôvodu, že v danom čase spolu žili v spoločnej domácnosti. Pokiaľ by sa
žalobkyňa pričinila o nadobudnutie nehnuteľnosti do vlastníctva, resp. pokiaľ by sa pričinila o prestavbu
nehnuteľnosti, bola by uvedená ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti, nakoľko nehnuteľnosť

bola zakúpená od Mesta Žiar nad Hronom. Rovnako nie je na mieste tvrdenie právnej zástupkyne
žalobkyne, že žalovaný účelovo nezmenil popis stavby v katastri nehnuteľností, keď predmetný popis
stavby mal zmeniť katastrálny úrad na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia. Žalobkyňa
bola v čase v čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti študentkou vysokej školy a to v čase od roku
2002-2007, nemala vlastný príjem, okrem „výživného“ vo výške 1.000,- Sk, ktoré jej boli poukazované

na účet jej otcom. Vzhľadom na túto skutočnosť sa nemohla pričiniť o nadobudnutie nehnuteľnosti, ani
o prestavbu výmenníkovej stanice. Rovnako táto skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu žalobkyne, keďže
ku dňu vzniku manželstva žalobkyňa disponovala finančnou hotovosťou 9.802,33 Sk, t.j. 325,38 eur).
Počas konania žalovaný preukázal, že žalobkyňa bola poberateľkou sociálneho štipendia, pri poberaní
ktorého sa skúmajú podmienky, finančné zázemie oboch rodičov, najmä však zázemie poberateľky

sociálnehoštipendia,tedaniejepravdoutvrdeniežalobkyne,želenmalatakúmožnosťavyužilaju,ktoré
učinila na pojednávaní. Z tejto nehnuteľnosti nie je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni žiadnu finančnú
náhradu, keďže sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nepričinila o nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti,
predmetná nehnuteľnosť nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaný túto
nehnuteľnosť nadobudol pred vznikom manželstva. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a

Ústavného súdu: „V prípade pochybností o tom, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
alebo do výlučného vlastníctva niektorého z manželov, nemožno postupovať paušálne. Predovšetkým
je potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Zákon pozná tri takéto kritériá: a) časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vecnadobudla , b) kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec manželia
nadobudli, c) kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec užíva
(či je vec určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich). Kritérium času nadobudnutia

majetku: V bezpodielovom spoluvlastníctve môžu byť iba veci, ktoré manželia nadobudli za trvania
manželstva. Hľadisko času nadobudnutia určitej veci je však dôležité nielen v časovom rozhraní vzniku
manželstva, ale takisto ho treba vziať do úvahy aj pri zániku manželstva. Zánikom manželstva manželia
prestávajúnaďalejspoločnenadobúdaťveci.Akvzniknúpochybnostiotom,žečijevecvbezpodielovom
spoluvlastníctve alebo nie, treba skúmať, či sa vec nadobudla ešte za trvania manželstva alebo až

po jeho zániku. Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria veci nadobudnuté pred vznikom a po
zániku manželstva, respektíve od zániku alebo zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva až do jeho
prípadného obnovenia. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom manželia tieto veci nadobudli, či ich
získal jeden z manželov z vlastných prostriedkov alebo ich nadobudol dedičstvom či darom. To platí
aj o majetku v peniazoch. V samostatnom vlastníctve zostáva napr. nábytok, ktorý si manželka pred
uzavretím manželstva kúpila zo svojich úspor, hoci tento majetok užívajú spoločne obidvaja manželia.

Do samostatného vlastníctva patria aj svadobné dary, ktoré pred uzavretím manželstva dostal niektorý
z manželov (R 42/1972, s. 120). Kritérium spôsobu nadobúdania vecí: Predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva je všetko, čo „nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.“ Nerozhoduje
miera pričinenia každého manžela pri rozmnožení spoločného majetku ani to, či manželia vedú spoločnú
domácnosť alebo či hospodária oddelene. V ustanovení § 132 ods. 1 OZ sa rozlišuje medzi štyrmi

spôsobmi nadobúdania vlastníckeho práva, a to zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo niektorou zo skutočností ustanovených zákonom (napr. vydržanie, spracovanie, vytvorenie novej
veci). V § 143 OZ sú v závislosti od povahy nadobúdacieho úkonu určené veci, ktoré sú vyňaté z
bezpodielového spoluvlastníctva napriek tomu, že boli nadobudnuté za trvania manželstva. Sú nimi veci
získané darovaním, dedením a vydaním v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému z manželov,

ktorý buď mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná
ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Vo všeobecnosti platí a súdna prax jednotne vychádza
z toho, že vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov
patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v čase pred uzavretím manželstva
alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je

vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto obstaral. Tak je to v bežných prípadoch kúpy vecí jedným
z manželov z jeho výlučných zdrojov, resp. prostriedkov, keď ju od predávajúceho kupuje sám (vo
svojom mene) pre seba a keď sa druhý z manželov na takejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišné dôsledky
však nastávajú v prípade, keď je síce kúpna cena úplne zaplatená z výlučných prostriedkov jedného
z manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec

do bezpodielového spoluvlastníctva. V tomto prípade výlučne „investujúci“ manžel nekupuje vec pre
seba, ale prejavuje vôľu na obstaranie veci do bezpodielového spoluvlastníctva a druhý manžel toto
akceptuje. (JUDr. I. FEKETE, CSc., JUDr. M. FEKETEOVÁ: Občiansky zákonník prehľadný komentár,
Epos, Bratislava 2012).“

15. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
správny a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlas žalovaného je prioritne založený na tom,
že okresný súd nereflektoval na ním tvrdené vnosy v tom zmysle, že by mu v rámci vyporiadania
majetkového spoločenstva priznal nárok na ich vrátenie a tiež, že nezobral do úvahy ním tvrdenú
„zásluhovosť“ na nadobúdaní majetkových hodnôt manželov. Podľa názoru žalobkyne, ktorá tiež tvrdila

(a zároveň preukázala) existenciu vnosov z jej výlučného majetku do BSM, prvoinštančný súd v odseku
32 a 33 vyčerpávajúco rozobral základné zásady majetkového bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ako aj koncepciu spôsobu vyporiadania BSM, ktorých aplikácia neguje právne názory a
návrhy žalovaného v danej veci. Pri posudzovaní tvrdení strán ohľadom nimi komunikovaných vnosov,
t.j. v oboch prípadoch peňažných prostriedkov vo výlučnom vlastníctve toho-ktorého z nich, rozhodol

okresný súd tak, že v prípade oboch strán sporu odmietol ich vnosy zohľadniť pri vyporiadaní BSM.
Uvedenýrozhodovacípostupzdôvodniltým,ženaúspešnéuplatnenietzv.vnosov,jeokrempreukázania
východiskovej existencie výlučného majetku/prostriedkov (v prípade účinného popretia), nevyhnutne
potrebné (a vyžaduje sa) aj jednoznačné preukázanie, že práve ten ktorý výlučný majetok bol zdrojom
pre zadováženie konkrétnej veci/vecí v režime BSM (viď. odsek 35. a nasl.). Práve z toho dôvodu,

že ani jeden z rozvedených manželov nepreukázal jednoznačne použitie výlučných prostriedkov na
nadobudnutie určitej veci do BSM, okresný súd na tzv. vnosy pri vyporiadaní neprihliadal. Žalobkyňa aj
napriek tomu, že uvedený právny názor okresného súdu a na tom podklade zdôvodnené rozhodnutie,
má negatívny dopad aj na jej postavenie, uvedený postup okresného súdu rešpektuje. Aj ďalšiežalovaným napádané zdôvodnenia a závery prvoinštančného súdu (konkrétne ohľadom záväzkov
z titulu spotrebných úverov a prostriedkov získaných z predaja koní a spotrebovaných za trvania
manželstva) považuje za správne a náležite zdôvodnené. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by

počas trvania manželstva manželia spoločne nehospodárili. Skutočnosť, že manželia mali jeden alebo
viacero, spoločných alebo vlastných bankových účtov nie je samo o sebe skutočnosťou vypovedajúcou
o spoločnom hospodárení, či nehospodárení manželov. Opravný prostriedok žalovaného v časti, ktorou
sa snaží spochybňovať správnosť a záväznosť medzitýmneho rozhodnutia vo veci, považuje za nejasný,
keď medzitýmny rozsudok okresného súdu zo dňa 26.4.2018 bol (na odvolanie žalovaného) potvrdený

rozhodnutím odvolacieho súdu dňa 27.11.2019.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez
potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutých výrokoch postupom podľa § 388 CSP zmenil.

17. Okresný súd (medzitýmnym) rozsudkom č. k. 26C/409/2015-244 zo dňa 26.4.2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/208/2018-279 zo dňa 27.11.2019 určil, že
do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nasledovné nehnuteľnosti: nehnuteľnosť

nachádzajúce sa v katastrálnom území B. C. D., obec B. C. D., okres Šaľa zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor: pozemok parc. č. 3299/55 o výmere 890 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č.
3299/209; nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území G. C. H. zapísaná na LV č. XXXX
OkresnéhoúraduŽiarnadHronom,katastrálnyodborakoparcelaregistra„C“,parc.č.531/33zastavané

plochy a nádvoria o výmere 35 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 (právoplatný dňa 7.1.2020).

18. Výrok I. (čiastočné zastavenie) rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním strán,
preto nadobudol právoplatnosť.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán (bývalých manželov) spôsobom
uvedeným vo výrokoch (II., III., IV., V., VI.) napadnutého rozsudku s poukazom na odvolacie dôvody
žalovaného.

20. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k
zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto

ustanovenia podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci
na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.21.Konanieovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjekonaním,vktorommajústrany
sporu tak procesné postavenie žalobcu, ako aj procesné postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v
tejto veci. Zároveň ide o konanie, v ktorom z právnej úpravy vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov
medzi jeho stranami v zmysle § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (rozsudok NS ČR z 28.05.2009
sp. zn. 22 Cdo 410/2008, alebo Zhodnotenie praxe súdov pri výklade a aplikácii ustanovení novely
Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 49/1973 Sb.), schválené uznesením pléna NS ČSSR zo

16.12.1974 sp. zn. Plsf 2/74 uverejnené pod č. 1/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).
Vzhľadom k tomu nemôže rozhodnutie o vyporiadaní BSM nadobudnúť samostatne právoplatnosť podľa
§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku iba ohľadom niektorých vyporiadavaných položiek (rozsudok
NS ČR z 05.02.2008 sp. zn. 22Cdo 3307/2006); odvolací súd potom podľa § 379 písm. c) CSP nie
je viazaný rozsahom, v ktorom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. V ktorých veciach je
odvolací súd viazaný rozsahom odvolania vymedzuje Civilný sporový poriadok v § 379. Odvolací súd

podľa tohto zákonného ustanovenia nie je viazaný rozsahom odvolania v spore, kde určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Konanie o vyporiadanie BSM je
konaním vo veci, v ktorej z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania (§ 150 Občianskeho
zákonníka), z tohto dôvodu sa na prejednávanú vec vzťahuje ustanovenie § 379 písm. c) Civilného
sporového poriadku. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (výrok

o tom, čo sa z BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na úplné
vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať
doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana napadne odvolaním
rozsudok prvoinštančného súdu o vyporiadaní BSM odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
V takom prípade žiaden z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda

oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie
ovyporiadaníBSMavnadväznostinavýsledkysvojhoodvolaciehoprieskumumôžetotorozhodnutielen
ako celok potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.4Cdo/91/2020).Odvolaniežalobcutedavyvolalopotrebuprieskumurozhodnutiasúduprvejinštancie
v celom napadnutom rozsahu, ale len z dôvodov uplatnených stranami sporu v odvolaní, ktorými je

odvolací súd podľa § 380 CSP viazaný.

22. Odvolací súd uvádza, že v prípade rozhodovania súdu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do výroku rozsudku patrí, ktoré veci komu zostanú vo výlučnom vlastníctve
(prípadne v podielovom spoluvlastníctve), komu pripadne tá ktorá spoločná pohľadávka a kto komu

bude platiť ten ktorý spoločný dlh. Ak nejde o prípad, že čistá hodnota prikázaného majetku každej
strane je rovnaká, je súčasťou rozsudku aj samostatný výrok o tzv. vyporiadavacom podiele. Nič
iného do výroku nepatrí, teda ani zadefinovanie masy BSM v samostatnom výroku (tak ako to urobil
okresný súd v II. výroku napadnutého rozsudku). Všetko, čo bolo potrebné vyriešiť pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a čo nepatrí do výroku, musí byť náležite uvedené v

odôvodnení. V odôvodnení rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú byť
vyriešené všetky sporné predbežné otázky, ktoré sa týkajú rozsahu masy vyporiadavaného majetku.
Teda, čo tam patrí a čo nie, aká je cena jednotlivých vecí, aká je výška pohľadávok a záväzkov a ktoré
pohľadávky a dlhy sa súčasne stávajú predmetom vyporiadania, aká je celková hodnota vyporiadaného
majetku, ako sa určujú podiely oboch strán, ktoré veci majú vo svojej moci atď. V odôvodnení rozsudku

musí byť uvedený aj spôsob výpočtu výplatovej povinnosti. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje vždy viacero výrokov (medzi iným o tom, čo sa z
BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie),
treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva strán sporu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vrátane tzv. širšieho vyporiadania) a

konštituovaťichnovépráva.Povinnosťjednéhozmanželovzaplatiťdruhémumanželovisumuzaúčelom
vyrovnania hodnôt aktív a pasív rozdelených medzi nich sa odrazí vo výroku o vyrovnaní podielov.

23. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná

dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd
(§149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).24. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo

výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

25. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy

manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka),
ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli
spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo
dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet
ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo
ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len

jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich
po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj
iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi
uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka).

26. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do 3 rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím
súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci

z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník
užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve
a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových
právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti
majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný
na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú
návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný
navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý

strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM
môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku.

27. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 OZ), teda
nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku, pričom v zmysle

cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho
vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci vyporiadania
BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na bežnú spotrebu
v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu manželstva na
bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska § 150 veta

druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným podmienkam
vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného ustanovenia domáhať náhrady
toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú spotrebu (teda
nienazadováženieveci,ktorátvoríBSM),pričomtietofinančnéprostriedkybolispotrebovanévpriebehu
manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc 3Cz 39/73, rozsudok NS ČR zo dňa

30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007).

28. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávkyadlhytotižvustanovení§143Občianskehozákonníkaniesúvysloveneupravené.Pritýchto

osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a
povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj 86/71, R42/1972).

29. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať
aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Toto
vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám. Občiansky zákonník
pritom nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré

sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 Občianskeho
zákonníka nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 853 Občianskeho
zákonníka vychádzať z ustanovení zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im
najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pohľadávky a dlhy, ktoré
existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením

sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník
zaplatiť na vyrovnaní podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva
podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu
(rozsudok NS ČR z 3.10.2006 sp. zn. 22Cdo 14/06). Ak niektorý z manželov vynaložil na spoločný
majetok peňažné prostriedky z pôžičky (úveru) uzavretej výlučne ním, treba ju vyporiadať ako vnos

vynaložený týmto manželom na spoločný majetok v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, keďže tento
manžel je pri vyporiadaný oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok. Ak išlo o vnosy, nie je pre ich vyporiadanie významné, či dlh z pôžičky bol po rozvode
manželstva resp. po zániku BSM manželom uhradený, resp. či by mohlo ísť o dlhy premlčané. Ak
nejde o vyporiadanie spoločného dlhu, potom netreba požičiavateľovi výrokom ukladať, aby dlh zaplatil

(uznesenie NS ČR 22Cdo 1151/2007).

30. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú ktorému z bývalých manželov, nemá Občiansky
zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku,
ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané

alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia
mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby
veci, ktoré tomu ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli presne určené a popísané
tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné.

31. Spôsob výpočtu a zohľadnenia investície (vnosu) pri vyporiadaní BSM zo zákonnej úpravy
nevyplýva, mechanizmy výpočtu nastavila súdna prax. Základe pravidlo vyplýva z rozsudku Najvyššieho
súdu zo dňa 28.11.1969 sp. zn. 8 Cz 36/69, zverejneného pod č. 57/1970 v Zbierke súdnych rozhodnutí
a stanovísk, podľa ktorého to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, má mu byť
uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom však len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti

podielu,ktorýkaždýznichdostávazospoločnéhomajetku.Pohľadávkatohozmanželov,ktorýzosvojho
výlučného majetku niečo vynaložil na spoločný majetok, nesmeruje voči druhému z manželov, ale voči
celej mase spoločného majetku, ktorého hodnota je nižšia o výšku takejto investície (vnosu). Preto pri
stanovení výšky vyrovnávacích podielov (finančného vyrovnania) nemožno hodnotu investície (vnosu)
odpočítať od čiastky, ktorú by mal účastník druhému zaplatiť. Správny je preto taký postup, že v prvom

rade je potrebné určiť výšku celkového majetku (hodnôt, vecí a aktív) tvoriaceho masu BSM a výšku
investície (vnosu). Spôsob určenia výšky podielu každého z manželov je taký, že od celkovej hodnoty
spoločného majetku manželov je nutné odpočítať výšku investície (vnosu). Takto získaná hodnota je
určujúca pre základné vyčíslenie výšky podielu pre každého z účastníkov, pri rovnosti podielov je to
polovica uvedenej čiastky. K podielu manžela, ktorý zo svojho výlučného majetku niečo vynaložil na

spoločný majetok, je potrebné pripočítať výšku jeho investície (vnosu). Súčet musí dať vo svojom súhrne
celkovú hodnotu aktív spoločného majetku manželov. Následne možno vypočítať sumu konkrétneho
vyrovnávacieho podielu (finančného vyrovnania).

32. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom

tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastník mi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielové ho spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajúaj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielové ho spoluvlastníctva manželov musí súd
prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z

dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej
peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný

majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli
celkový majetok bez dlhov ako rozdiel u medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej
výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody
k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je
potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom

nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť
jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok,
resp.čozosvojhozaplatilnaspoločnýdlh(napr.vpodobezaplateniazostatkuúveru),atď.Rozdielmedzi
taktostanovenýmipodielmiukaždéhozmanželovapodielom,ktorýkaždémuzmanželovpatrí,musíbyť
rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/128/2012).

33. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť z odôvodnenia rozsudku
jednoznačnezrejmé,akosúddospelksume,ktorújejedenzúčastníkovpovinnýzaplatiťnavyporiadanie
spoluvlastníctva druhému účastníkovi (por. rozsudok NS ČR z 17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999).

34. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je
založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán
sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a
ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky
potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj to, kto je
nositeľom dôkazného bremena.

35. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

36. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

37. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

38. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

39. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.40. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

41. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

42. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

43. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia

a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

44. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§

132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

45. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,

či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd
dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.46. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie

dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

47. Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva ako novum právny inštitút

prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný
najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana
sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú
neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností
strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná

právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu,
ktoré neboli urobené včas.

48. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej
koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania,

čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany
sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom
chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe,
túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné
a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na

skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí sa na ne akoby neboli
uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154
CSP). Sudcovská koncentrácia sa neuplatní v sporoch s ochranou slabšej strany, okrem výnimky, ak je
spotrebiteľ v konaní zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).

49. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného
princípu zakotveného v článku 5 CSP (súd môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné
úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní). Vo všeobecnosti procesný úkon v zmysle § 153
ods. 1 CSP nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

50. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 2 a 4
CSP) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167 CSP. V zásade platí, ak neexistujú
osobitné dôvody, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie
je včasné.

51. Sudcovská a zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení CSP v podstate vylučuje, aby strana
mohla v odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred
súdom prvej inštancie. Zákon neumožňuje strane, aby v odvolacom konaní dôvodila skutočnosťami,
ktoré mala predniesť na konaní pred prvoinštančným súdom.

52. Odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
vzniklo uzavretím manželstva strán sporu dňa 12.10.2007 a zaniklo právoplatnosťou (24.6.2015)
rozsudku okresného súdu č. k. 12P/41/2014-276 zo dňa 2.6.2015. Ako aj s postupom súdu prvej
inštancie, ktorý pri určený vecí (konkrétne nehnuteľností) patriacich do BSM vychádzal z medzitýmneho
rozsudku okresného súdu č. k. 26C/409/2015-244 zo dňa 26.4.2018 (v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trnave č. k. 11Co/208/2018-279 zo dňa 27.11.2019 (právoplatný dňa 7.1.2020), ktorým bolo
určené, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria nehnuteľnosti: nehnuteľnosť
nachádzajúce sa v katastrálnom území B. C. D., obec B. C. D., okres Šaľa zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor: pozemok parc. č. 3299/55 o výmere 890m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na
parcele č. 3299/209; nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území G. C. H. zapísaná na LV č.
XXXX S. T. G. C. H., katastrálny odbor ako pozemok parcela registra „C“, parc. č. 531/33 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 35 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2. Správne tiež okresný súd
vychádzal z hodnoty nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (pozemok parcela č. 3299/55 o výmere
890 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený
na parcele č. 3299/209) stanovenej znaleckým posudkom č. 76/2021 vo výške 198.000,- eur (ktorá
nebola sporná) ako aj z hodnoty nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX (pozemok registra „C“,

parcela č. 531/33 zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1)
stanovenej znaleckým posudkom č. 2/2021 vo výške 790,- eur (ktorá nebola sporná). Okresnému súdu
nemožno vytknúť postup, ktorým uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného,
s čím žalobkyňa súhlasila (čo nebolo napadnuté stranami ani v odvolaní). Odvolacia argumentácia
žalovaného dotýkajúca sa prípadného spochybňovania rozsahu masy BSM pokiaľ ide o nehnuteľnosti,
nemá s ohľadom na už uvedené ako aj právoplatný medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie podľa

odvolaciehosúduvdanejveciopodstatnenie,pretosaňouodvolacísúdvodvolacomkonanínezaoberal.

53. V súvislosti s ďalším aktívom zaradeným súdom prvej inštancie do masy BSM (podľa zhodných
vyjadrení strán sporu), obchodným podielom žalobkyne v obchodnej spoločnosti Lekáreň Areál Zdravia,
s.r.o., IČO: 45 853 991, so sídlom kpt. Nálepku 727/13, Galanta 924 01, v hodnote 0,- eur, odvolací súd

poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/196/2018, v zmysle ktorého pri vymedzení
rozsahu a obsahu BSM nemožno vychádzať len z jazykového výkladu, ale pojem vec je potrebné
chápať pre účely BSM extenzívnejšie a to vo význame pojmu majetok (čl. 20 Ústavy SR pojednáva o
práve vlastniť majetok, pojem majetok je uvedený aj v § 150 OZ pri pravidlách vyporiadania BSM) a to
akýkoľvek oceniteľný peniazmi, čo zodpovedá spravodlivému a rozumnému vyporiadaniu BSM. Z toho,

že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou, ako aj uviedol najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo
168/2005 vychádzajúc z § 149 ods. 4 in fine OZ a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v
zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za
trvania manželstva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným zo spoločných prostriedkov,
stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Okresný súd teda správne predmetný obchodný podiel

zahrnul ako aktívum do BSM, ktorý následne aj prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v hodnote
0,- eur vychádzajúc zo zhodných vyjadrení strán (keď žalovaný ani z hodnoty obchodného podielu
vyrovnaní podiel nežiadal), čo nebolo spochybnené ani v odvolacom konaní stranami.

54. Žalovaný v odvolaní namietal, že nie je možné ho zaviazať k úhrade pomernej časti záväzkov

žalobkyne vo vzťahu k I. J. (Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
BSU-00-0001721336dňa3.5.2010aZmluvaoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruspoistenímprefyzické
osoby č. BSU-00-0001902012 dňa 19.9.2012), o ktorých nemal do začatia súdneho konania vedomosť,
a ktoré sú výlučne záväzkami žalobkyne, ktorá ich použila výlučne na úhradu svojich nákladov, prípadne
svojich koníčkov.

55. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že (výlučne) žalobkyňa počas
manželstva uzavrela Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
BSU-00-0001721336 dňa 3.5.2010 (v spojení s Dodatkom zo dňa 9.10.2013) na čl. 198-203, ktorou
jej bol poskytnutý úver vo výške 3.600,- eur (zostatok úveru 2.070,72 eur) a Zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. BSU-00-0001902012 dňa 19.9.2012 (čl. 195),
ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 18.400,- eur (podľa Potvrdenia I., J. zo dňa 14.4.2016 na čl. 194
(zostatok úveru 13.671,80 eur).

56. Ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka upravovalo, že v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za
trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej
povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v
rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa § 145

ods. 2 Občianskeho zákonníka sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí oprávnení alebo
povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Z uvedenej úpravy je zrejmé, že záväzky jedného alebo
oboch manželov za trvania manželstva neboli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
pasívna solidarita manželov je stanovená iba pre právne úkony týkajúce sa vecí v ich bezpodielovomspoluvlastníctve. Preto ak zmluvu o pôžičke za trvania manželstva uzavrel iba jeden z manželov, je zo
zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a k jej platnosti
nebolpotrebnýsúhlasdruhéhomanželavzmysle§145ods.2Občianskehozákonníka,pretožezmluvou

o pôžičke sa peniaze do bezpodielového spoluvlastníctva manželov iba nadobúdajú. Iba v prípade, ak
by zmluvu o pôžičke uzavreli ako dlžníci obaja manželia, sú zo zmluvy oprávnení a zaviazaní spoločne a
nerozdielne len v prípade, že to bolo dohodnuté (§ 511 Občianskeho zákonníka), inak by išlo o záväzok
delený medzi nich rovnakým dielom (obdobne NS SR sp. zn. 3Cdo/143/2008).

57. S ohľadom na uvedené v odseku 56 odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepostupoval správne,
ak do masy BSM zahrnul ako pasíva dva úvery označené v odseku 55, a následne aj nesprávne
podiel žalovaného na uhradených úveroch v sume 7.821,26 eur zohľadnil vo vyrovnacom podiele,
napriek tomu, že išlo o záväzky jedného z manželov (žalobkyne), ktoré v zmysle § 143 Občianskeho
zákonník nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd preto námietku
žalovaného označenú v odseku 54 považoval za dôvodnú a uvedené úvery nezahrnul (na rozdiel od

prvoinštačnéhého súdu) do masy BSM.

58. Podľa § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, vyjadrená je tak zásada refundácie vynaložených nákladov z vlastného

(výlučného) majetku do spoločného majetku.

59. Manžel ale nemôže uspieť pri vyporiadaní BSM s každou refundačnou požiadavkou – t.j. nárokom na
vrátenie toho, čo vynaložil zo svojho majetku na spoločný majetok. Možno nahradiť investície, ktoré sa v
spoločnom majetku ešte prejavujú, pokiaľ pred zánikom spoločného majetku manželov nebolo z toho už

všetko spotrebované (porovnaj napr. Bičovský, J.: Bezpodílové spoluvlastníctví manželů, Praha Orbis,
1979, str. 185, obdobne tiež Pokorný, M. a spol.: Společné jmění manželů, Linde Praha, 2000, str. 185).

60. Počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného)
majetku manželov do ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava napokon nevylučuje ani presun

majetku v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov. Refundačný nárok jedného z manželov
vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný,
aj keď tento nárok možno uplatniť až po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných
alebo vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na
spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t.j. počíta sa s jeho rozdelením – prikázaním).

Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten
majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď R
104/67). Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú. Žalobkyňa a aj žalovaný
sa v konaní domáhali zohľadnenia vlastných peňažných investícii vložených do spoločného majetku,
ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existoval. Takáto refundačná požiadavka

vyplýva z § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka a žalobkyňa ju mohla uplatniť. Pričom základnými
predpokladmi pre realizáciu refundačnej náhrady sú investícia vlastného majetku, existencia veci
patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložená a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania)
BSM. Taká vec musí existovať v čase zániku BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM. Pokiaľ tomu tak
je, je možné pri vyporiadaní prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie.

Súd môže totiž vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho zániku.

61. Okresný súd v odseku 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel, že v konaní žalobkyňa
dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie ňou tvrdených vnosov do BSM v konkretizovanej
výške neuniesla, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo len to, že pred a počas trvania

manželstva bola (aj) finančne podporovaná zo strany rodinných príslušníkov a bola aj zárobkovo činná.
Skutočnosť, že disponovala výlučnými finančnými prostriedkami pochádzajúcimi z finančných darov od
otca, matky a sestry však žiadnym spôsobom nepreukazuje, že uvedené prostriedky vynaložila na účel
nadobudnutia BSM v danom prípade v podobe rodinného domu s príslušenstvom v B. C. D.. Tvrdenia
žalobkyne o tom, že jej výlučné prostriedky použila na stavbu a zariadenie domu s príslušenstvom

nepreukázala žiadnym spôsobom. Keďže žalobkyňa uvedený záver okresného súdu (v odvolacom
konaní) nenamietala, odvolací súd nemal dôvod tento podrobiť prieskumu, preto mu nezostalo iné ako
s ním stotožniť.62. Žalovaný pred súdom prvej inštancie označil sumu 58.649,26 eur (ktorou podľa jeho tvrdenia
disponoval ku dňu uzavretia manželstva k 12.10.2007) ako svoj vnos do BSM, pričom ním uvedená
suma predstavovala vklad na účet žalovaného jeho matkou dňa 4.7.2007 v sume 18.103,60 eur, vklad

realizovaný otcom žalovaného dňa 2.8.2007 vo výške 10.797,82 eur, vklad na účet žalovaného dňa
2.8.2007 vo výške 8.298,47 eur, vklad dňa 9.10.2006 vo výške 3.817,30 eur a vklad dňa 10.10.2007
vo výške 17.632,07 eur. V súvislosti s uvedenou požiadavkou žalovaného o zohľadnenie jeho vnosu vo
vzťahu k spoločného majetku, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov existoval,
okresný súd konštatoval, že parcela č. 3299/55 o výmere 890 m2 na LV č. XXXX bola nadobudnutá

do BSM na základe kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2008 za cenu 934.500,- Sk, pričom podľa obsahu
zmluvy bola kúpna cena vyplatená v hotovosti v dvoch častiach, prvá časť vo forme zálohy v deň
podpisu zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 6.7.2007 žalovaným v prospech budúceho kupujúceho vo
výške zálohy 50.000,- Sk (1.659,70 eur) a druhá časť vo výške 884.500,- Sk (26.646,47 eur) pred
uzatvorením zmluvy v hotovosti. Záloha (prvá časť kúpnej ceny) bola preukázateľne vyplatená pred
vznikom BSM strán sporu dňa 6.7.2007 žalovaným, t.j. nemožno pochybovať o tom, že išlo o jeho

výlučné druhovo určené prostriedky, ktoré sa čiastočne zaslúžili o nadobudnutie veci v BSM (predmetnej
parcely) pričom sumu zálohy 1.659,70 eur možno označiť ako preukázaný vnos žalovaného do BSM a
vo výške 1/2 ju z masy BSM vylúčiť (829,85 eur). Nemožno sa stotožniť so spôsobom zohľadnenia vnosu
prezentovaným žalovaným v podobe vylúčenia celej výšky preukázaného vnosu z masy BSM, čo by bol
spôsobom aplikovateľný pri preukázanom plnení z výlučného majetku jedného z manželov na výlučný

majetok druhého z manželov (čo nie je predmetom konania o vyporiadanie BSM). Zvyšná časť kúpnej
ceny pozemku parcely č. 3299/55 vo výške 26.646,47 eur bola podľa kúpnej zmluvy zaplatená pred jej
podpisom (t.j. najneskôr do 31.3.2008) v hotovosti. Žalovaný podľa okresného súdu nepreukázal, že
suma 26.646,47 eur predstavujúca zvyšnú časť kúpnej ceny pozemku bola zaplatená práve a výlučne
z jeho finančných prostriedkov, keď od 12.10.2007 trvalo už manželstvo strán sporu, v rámci ktorého

boli obaja zárobkovo činní, pričom z príjmov (počnúc 12.10.2007 zásadne spoločných) bolo nutné
zabezpečovaťokreminéhoibežnýchoddomácnosti,nazákladečohonemožnoskonštatovať,žebybolo
objektívne vylúčené, že by daná časť kúpnej ceny mohla byť uspokojená žiadnym iným spôsobom, len z
peňazí vo výlučnomvlastníctve žalovaného. Vzhľadom na uvedené nemožno uzavrieť, že čiastka kúpnej
ceny 26.646,47 eur predstavuje výlučný vnos žalovaného do BSM. Vo vzťahu k rodinnému domu súp.

č. XXX D. B. C. D., okresný súd konštatoval, že výstavba bola realizovaná v rozpätí 2008-2010 (podľa
stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia), teda v čase existencie spoločných príjmov strán
sporu, žalovaný nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že by konkrétne práce a materiály
na realizáciu rodinného domu boli hradené konkrétnym sumami v konkrétnom čase práve z výlučných
prostriedkov žalovaného z jeho osobného účtu. Vo vzťahu k pozemku parcela č. 531/33 na LV č. XXXX,

katastrálne územie G. C. H. okresný súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podiel
1/2 na nehnuteľnosti bol nadobudnutý do BSM strán sporu kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.2012 za kúpnu
cenu 385,- eur, pričom platba bola zmluvne dojednaná ako prevod na účet predávajúceho. Žalovaný
nepreukázal, že napriek tomu, že k platbe kúpnej ceny malo dôjsť po 5 rokoch existencie BSM, by táto
bolarealizovanáprávealenzvýlučnýchprostriedkovžalovaného(nadobudnutýchvobdobí2006-2007),

preto ani sumu 385,- eur nemožno označiť ako výlučný vnos žalovaného na BSM.

63. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že parcelu registra „C“ katastrálnej mapy, parc. č. 3299/25, druh
pozemku zastavené plochy a nádvoria nadobudol do svojho výlučného vlastníctva ešte pred vznikom
manželstva a to na základe Kúpnej zmluvy zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vkladovým konaním

V 1298/2007, za kúpnu cenu 934.500,- Sk (31.019,72 eur). Pričom znaleckým posudkom znalkyne Ing.
Blanky Bendeovej bola táto parcela ohodnotená na hodnotu 86.374,50 eur, ktorú je nutné odpočítať od
hodnoty nehnuteľnosti, nakoľko predstavuje vnos žalovaného do manželstva.

64. V súvislosti s námietkou žalovaného označenou v odseku 63, s ktorou sa odvolací súd nestotožnil,

je potrebné odkázať (odsek 62) na postup pri zohľadňovaní investícií – vnosov, ktoré sa prejavia vo
finančnom vyrovnaní (záver okresného súdu v odsekoch 38 a 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku),
s ktorým sa odvolací súd stotožnil s poukazom aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/56/2017 „V danom
prípade treba za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 26. januára 1977 sp. zn. 1 Cz 105/1976 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk

Najvyššieho súdu ČSSR vo zv. 9 - 10, ročník 1979, pod č. 27, ktorého závery týkajúce sa spôsobu
vyčíslenia sumy určenej na výplatu titulom finančného vyrovnania, sú stále aktuálne (na tieto závery
nadväzujú v bode 3. citované rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 128/2012 a sp. zn. 7 Cdo
288/2013). Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uvádza, že podľa ustanovenia § 150 OZ pri usporiadaní savychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a že každý zo spoluvlastníkov je oprávnený
požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo
sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, a že ak má usporiadanie zodpovedať

citovanému ustanoveniu Občianskeho zákonníka, treba do hodnoty, ktorá sa má usporiadať, a z ktorej
sa vypočítava hodnota podielov, pojať aj to, čo má každý zo spoluvlastníkov nahradiť (čo každý zo
svojho vynaložil na spoločný majetok pozn. dovolacieho súdu). Iba v takom prípade možno na podiel
každého započítať plnú hodnotu toho, čo mal nahradiť a nenahradil (čo sa mu má nahradiť). Ak sa
hodnota majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezvýši (prípadne nezníži)

o uvedenú náhradu, možno manželovi na jeho podiel započítať z hodnoty toho, čo by mal nahradiť (čo
by sa mu malo z bezpodielového spoluvlastníctva manželov nahradiť) iba podiel, a to v rozsahu, aký
mu pripadá z celého bezpodielového spoluvlastníctva“. S ohľadom na uvedené nemožno súhlasiť s tým,
že suma 86.374,50 eur, ktorou znalkyňa ohodnotila parcelu č. 3299/55 o výmere 890 m2, by mala (bez
ohľadu na ne/splnenie predpokladu unesenia dôkazného bremena na strane žalovaného) predstavovať
vnos žalovaného, pričom ani žalovaný netvrdí, že by sumu 86.374,50 eur aj reálne vynaložil na spoločný

majetok, keď už odvolací súd v odseku 62 konštatuje, že žalovaný uviedol ako výšku svojho vnosu na
spoločný majetok sumu 58.649,26 eur.

65. Ďalej žalovaný namietal, že vnos finančných prostriedkov v súhrne 58.649,26 eur získaných darom
od rodičov (v hotovosti), čo sa potvrdilo na pojednávaní výsluchom E. F. a vkladmi na účet žalovaného

preukázané výpismi z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.07.2007 (ktorý preukazuje, že dňa 4.7.2007
mu matka - F. E. previedla sumu vo výške 545.389,20 Sk/18.103,60 Eur, z účtu č. XXXXXXXXXX zo
dňa 31.8.2007 (ktorý preukazuje, že dňa 2.8.2007 mu otec F. E. previedol sumu vo výške 325.295,33
Sk/10.797,82 eur), z účtu č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.08.2007 (ktorý preukazuje, že dňa 2.8.2007
mu bola vložená na účet hotovosť vo výške 250.000,- Sk/8.298,47 eur), z účtu č. XXXXXXX zo dňa

31.10.2006 (ktorý preukazuje, že dňa 9.10.2006 mu bola vložená na účet hotovosť vo výške 115.000,-
Sk/3.817,30 eur) a presunom vlastných finančných prostriedkov žalovaného (ku dňu vzniku manželstva,
keď dňa 10.10.2007 - deň po uzatvorení manželstva bola pripísaná suma na účet č. XXXXXXXXXX
vedený v M. F. N. J. vo výške 531.183,92 Sk/17.632,07 eur z dôvodu zrušenia účtu č. XXXXXXX/XXXX),
ktorým sa čiastočne financovala výstavba nehnuteľnosti, je nutné odpočítať od masy bezpodielového

spoluvlastníctva manželov.

66. K námietke v odseku 65 odvolací súd poukazuje už na uvedený v odseku 62. Aj odvolací súd má za
to, že samotná skutočnosť, že žalovaný ku dňu uzavretia manželstva disponoval financiami (vo výške
58.649,26 eur), neznamená automaticky bez ohľadu na ne/unesenie dôkazného bremena, že by čo aj

len určitá časť z týchto financií bola použitá na konkrétny spoločný majetok (vec patriaca do BSM), tj.
konkrétne (podľa tvrdenia žalovaného) na úhradu stavebných prác a materiálu na realizáciu rodinného
domu v rozpätí rokov 2008-2010, teda už počas manželstva strán sporu a existencie BSM. Pričom
okresný súd tiež správne uzavrel, že žalovaný ním požadovaný vnos (58.649,26 eur) nepreukázal
relevantnými dôkaznými prostriedkami (pričom mohli ísť aj o pokladničné doklady, o daňové doklady

a pod. pozn. odvolacieho súdu). Na uvedenom závere nič nemení ani nesúhlas žalovaného. Pokiaľ
žalovaný namietal, že v tomto smere nebolo vykonávané ani dokazovanie, odvolací súd konštatuje,
že mu nie je zrejmé, čo mal žalovaný konkrétne na mysli, keďže ohľadom vnosov žalovaného sa
dokazovanie viedlo a to nielen výsluchom žalovaného, ale aj svedkyne žalovaného (E. F.), listinných
dôkazov (opísaných v odseku 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

67. Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré
v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté, ods.
2 ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť
poučené, ods. 3 súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených

skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým
nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2, ods. 4 na postup podľa odsekov 1 a 3 sa ustanovenie o
zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 použije primerane.

68. Podľa § 196 ods. 1 CSP súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

69. Podľa § 202 ods. 1 CSP súd vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu.
Následne môžu svedkovi klásť otázky strany, súd a so súhlasom súdu aj iné subjekty prítomné na
pojednávaní.70. Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 4.10.2022 (zápisnica o pojednávaní na čl. 455)
právna zástupkyňa žalobkyne trvá na vypočutí svedkov (navrhnutých v podaní zo dňa 23.6.2017)

A. J. A. (otca žalobkyne), L. A. (manželky otca žalobkyne), D. A. (matky žalobkyne), B. A. (sestry
žalobkyne), právna zástupkyňa žalovaného trvala na vypočutí matky žalovaného, svedka B. N.
(spoločníka žalovaného), pričom právni zástupcovia sa zaviazali zabezpečiť účasť navrhnutých svedkov
a pojednávanie bolo odročené na termín 19.1.2023. Na pojednávaní dňa 19.1.2023 bol vypočutý svedok
A. J. A. (zápisnica o pojednávaní na čl. 465). V podaní zo dňa 30.3.2023 (na čl. 485) žalovaný okrem

iného navrhol vypočuť žalobkyňu. Na pojednávaní dňa 4.4.2023 so začiatkom pojednávania o 13:00
hod. (zápisnica o pojednávaní na čl. 488) bola vypočutá žalobkyňa formou otázok zo strany právnej
zástupkyne žalovaného, boli vypočutí svedkovia: L. A. (výsluch ukončený 13:44 hod.), D. A. (výsluch
ukončený 13:55 hod.), B. A. (výsluch ukončený o 14:05 hod.), E. F. (výsluch ukončený o 14:23 hod.),
B. N. (výsluch ukončený o 14:32 hod.), následne právna zástupkyňa žalovaného žiadala o vykonanie
dôkazu výsluchom žalovaného na ďalšom pojednávaní vzhľadom pre časový posun (pojednávanie bolo

odročené na účelom doplnenia dokazovania výsluchom žalovaného na termín 9.5.2023). Pojednávanie
určené na termín 9.5.2023 bolo odročené na termín 13.6.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 496).
Na pojednávaní dňa 13.6.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 500) bol vypočutý žalovaný za účasti
právnych zástupcov strán, následne bolo pojednávanie odročené na termín 28.9.2023 zo dňa 9.5.2022
na č.l. 495). Pojednávanie dňa 28.9.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 504) bolo odročené na termín

5.12.2023 za účelom vyžiadania od I. ročných výpisov z účtu žalobkyne za obdobie rokov 2010 až
2015. Dňa 3.11.2023 bol do spisu založený výpis z účtu žalobkyne za obdobie rokov 2010 až 2015 (čl.
507-546). V podaní zo dňa 28.11.2023 (na čl. 566) žalovaný okrem iného uviedol, že zo zabezpečených
listinných dôkazov, najmä z výpisu z účtu žalobkyne sa jednoznačne preukázalo, že v priebehu rokov
2010-2013 boli na účet žalobkyne pripísané finančné prostriedky v celkovej výške 107.685,47 eur,

ktoré si žalobkyňa ponechala na vlastné účely, pričom tieto spadali do masy BSM. Na pojednávaní dňa
5.12.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 572) právni zástupcovia strán zhodne uviedli, že dokazovanie
doplniť nenavrhujú a následne okresný súd vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené.

71. Tiež žalovaný namietal, že okresný súd vykonal výsluch žalovaného až na naliehanie právnej

zástupkyne žalovaného v závere pojednávania, pričom žalovaný uviedol, že výstavbu nehnuteľnosti
realizoval svojpomocne, postupne, zároveň mu finančne vypomáhali rodičia a to tým spôsobom,
že väčšina prác realizovaných pri stavbe nehnuteľnosti bola hradená z účtu obchodnej spoločnosti
SORANUS, s.r.o, ktorej spoločníkom bola matka žalovaného. K výsluchu matky žalovaného okresný
súd neposkytol dostatočný časový priestor. Kým k výsluchu svedkov žalobkyne okresný súd poskytol

dostatočný časový priestor, dokonca vykonával výsluch nad rámec predmetu sporu potom, keď prišli
na rad svedkovia žalovaného, tento časový priestor bol značne okresaný vzhľadom na dĺžku trvania
pojednávania.

72. S poukazom na označený obsah spisu v odseku 70 odvolací súd konštatuje, že výsluch žalovaného

sa uskutočnil na pojednávaní dňa 13.6.2023 (ako jediný vykonávaný dôkaz) a to na žiadosť právnej
zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 4.4.2023, ktorá výslovne žiadala o vykonanie tohto dôkazu
na ďalšom pojednávaní pre časový posun. Nemožno súhlasiť ani s námietkou, že okresný súd
neposkytol dostatočný časový priestor na výsluch matky žalovaného na rozdiel od výsluchu svedkov
žalobkyne. Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah spisu uvedený v odseku 70, z ktorého

vyplýva, že na pojednávaní dňa 4.4.2023 boli vypočutí svedkovia žalobkyne (L. A., D. A., B. A.) ako
aj svedkovia žalovaného (E. F., B. N.) za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu, pričom dĺžka
výsluchu tak svedkov žalobkyne ako aj žalovaného trvala približne rovnako v rozpätí od 9 do 18 minút
(18 minút trval výsluch E. F.), pričom ani právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní nenamietala,
resp. z obsahu zápisnice nevyplýva (ani z nahrávky z pojednávania), že jej okresný súd neumožnil

uskutočniť riadny výsluch (aj) svedkov žalovaného položením otázok. S ohľadom na uvedené okresný
súd neporušil žiadne ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré by mali za následok nesprávny
procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

73. Žalovaný ďalej namietal, že v konaní od začiatku predkladal dôkazy preukazujúce jeho vnosy do
masy BSM, pričom žalobkyňa si túto povinnosť nesplnila, dôkazné bremeno neuniesla a napriek tomu,
okresný súd uvádza v odôvodnení rozsudku, že to bol práve žalovaný, ktorý účinne nepoprel, resp.
žiadnym spôsobom nepreukázal ním uvádzané tvrdenia a týmto jednostranným posudzovaním na vecsa vzťahujúcich dôkazov podľa žalovaného došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací
súd konštatuje, že jednak nie je zrejmé, vo vzťahu k akej skutočnosti mal okresný súd uzavrieť, že to
bol práve žalovaný, ktorý účinne nepoprel, resp. žiadnym spôsobom nepreukázal a zároveň poukazuje

na to, že na rozdiel od žalobkyne, ktorá si tiež uplatňovala vnos výlučných finančných prostriedkov
na spoločný majetok, na ktorý okresný súd neprihliadol, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena,
požiadavke žalovaného okresný súd čiastočne vyhovel, keď žalovanému akceptoval vnos vo výške
1.695,70 eur. Preto sa nemožno stotožniť s námietkou, že zo strany okresného súdu išlo o jednostranné
posudzovanie veci, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného.

74. Žalovaný sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku v odseku 45 (na strane 29) napadnutého
rozsudku, v časti týkajúcej sa koní a ich predaja, keď žalobkyňa počas trvania manželstva odpredala dňa
10.7.2013 športového koňa H. v cene 8.000,- eur, pričom peňažné prostriedky si ponechala a zároveň ku
dňu 23.5.2013 predala jazdeckého koňa H. D. P. C. (nadobudnutého kúpnou zmluvou zo dňa 12.5.2011)
za sumu 23.000,- eur, pričom finančné prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu.

75. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v odseku 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavrel,
že počas trvania BSM boli zo spoločných prostriedkov do masy BSM nadobudnuté dva kone (športový
kôň H. a jazdecký kôň H. D. P. C. – pozn. odvolacieho súdu). Z vykonaného dokazovania pred súdom
prvej inštancie vyplynulo, že športového koňa H. žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 10.7.2013 (čl. 114)

predala za 8.000,- eur a jazdeckého koňa H. D. P. C. mala v evidencii na svoje meno od 12.5.2011 do
23.5.2013 (čl. 115). V podaní zo dňa 28.11.2023 žalovaný doplnil tvrdenie o výške kúpnej ceny za koňa
H. D. P. C. (23.000,- eur), keď sa domáhal rozšírenia obsahu masy BSM o tieto kone, resp. o finančné
prostriedky získané ich predajom, nespotrebované za trvania manželstva. Predaj športového koňa H.
za kúpnu cenu 8.000,- eur dňa 10.7.2013 žalobkyňa nerozporovala s tým, že tvrdila, že obdržaná kúpna

cena bola použitá na bežný chod domácnosti (výpoveď na pojednávaní dňa 4.4.2023). Nesúhlasila
s tým, že jazdeckého koňa H. D. P. C. predala, keď ho za prevádzkové náklady na jeho ustajnenie
darovala vlastníkovi „predajnej maštele“ v Českej republiky z dôvodu, tento kôň nebol spôsobilý k výkonu
jazdeckého športu. Odvolací súd v súvislosti s uvedenými dvoma koňmi poukazuje na to, že v závislosti
na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť

tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že treba vyporiadať aj tieto pohľadávky
voči bývalej manželke (kúpna cena 8.000,- eur a kúpna cena 23.000,- eur) a zohľadniť ich pri finančnom

vyrovnaní, bolo na ňom preukázať, že žalobkyňa reálne vynaložila sumu 8.000,- eur (kúpnu cenu za
športového koňa H.) ako spoločné prostriedky na jej výlučný majetok, a toto sa mu ani podľa názoru
odvolacieho súdu v konaní nepodarilo, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu,
že suma 8.000,- eur bola spotrebovaná v priebehu trvania BSM na účely uspokojenia potrieb rodiny
a domácnosti, keď niet relevantného dôvodu ukladať žalobkyni povinnosť vyrovnať žalovaného z danej

sumy. Žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že jazdeckého koňa H. D. P. C. žalobkyňa predala
za kúpnu cenu 23.000,- eur, keď žalovaný nepreukázal ani tvrdenie o jeho predaji, keď žalobkyňa
uvedené účinnej poprela (§ 151 ods. 2 CSP), keď uviedla, že išlo o darovanie. S ohľadom na uvedené
okresný súd postupoval správne ak ani sumu 23.000,- eur nezohľadňoval pri finančnom vyrovnaní.

76. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa si dňa 3.4.2014 priznala odmenu vo výške
12.000,- eur z obchodnej spoločnosti Lekáren Areál Zdravia, s.r.o., tieto prostriedky spotrebovala sama,
hoci spadajú do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo potvrdil výsluchom svedok B.
N., teda nie je na mieste tvrdenie okresného súdu na strane 29, že tieto finančné prostriedky boli
spotrebované v priebehu trvania BSM na účely uspokojenia rodiny a domácnosti. K uvedenému odvolací

súd konštatuje, že strany sporu sa zhodli na tom, že podiel žalobkyne v obchodnej spoločnosti Lekáren
Areál Zdravia, s.r.o. (ktorý okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne) má hodnotu 0,-
eur. Aj s poukazom na odvolanie žalovaného, možno z odôvodenia napadnutého rozsudku vyvodiť,
že okresný súd nepovažoval pri vyporiadaní BSM strán sporu za dôvodné zohľadniť sumu 12.000,-
eur, ktorá bola vyplatená žalobkyni ako odmena z obchodnej spoločnosti Lekáren Areál Zdravia, s.r.o.

K uvedenému odvolací súd konštatuje, že odmena vyplatená obchodnou spoločnosťou spoločníkovi
v danej veci žalobkyni (počas trvania BSM) predstavuje príjem z podnikateľskej činnosti, ktorý v zmysle
§ 143 Občianskeho zákonníka patrí do BSM. Pokiaľ okresný súd podľa žalovaného uzavrel, že tieto
finančné prostriedky boli spotrebované v priebehu BSM na účely uspokojenia rodiny a domácnosti,uvedené nie je v rozpore ani so skutočnosťou tvrdenou žalovaným, že už v čase vyplatenia odmeny
žalobkyňa nežila v spoločnej domácnosti so žalovaným, a teda prirodzene si musela zabezpečiť úhradu
nákladov na život nielen sebe aj maloletej dcére pochádzajúcej z manželstva strán sporu, pričom

v konaní nebolo sporným, že rodina mala pomerne vysokú životnú úroveň, pričom sumu 12.000,- eur
s ohľadom na to odvolací súd nepovažuje za takú, ktorá by presahovala rámec bežnej spotreby, ktorú
rodina strán sporu mala.

77. V odvolaní žalovaný nesúhlasí tiež so záverom okresného súdu, ktorý sa nestotožnil s tvrdením

žalovaného (odsek 46 odôvodnenia napadnutého rozsudku) o tom, že z výpisov z účtu žalobkyne
vyplýva, že žalobkyni boli v rokoch 2010-2013 pripísané finančné prostriedky vo výške 107.685,47 eur,
ktoré by mala žalobkyňa žalovanému nahradiť, ktoré si mala žalobkyňa ponechať. Pričom okresný súd
nevypočul žalobkyňu akým spôsobom naložila s uvedeným finančným obnosom. Vydaním uznesenia o
skončení dokazovania bez toho, aby sa žalobkyňa vyjadrila k výpisu z účtu a k finančným prostriedkom
na ňom, bol naplnený aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g), f) CSP. K uvedenému odvolací súd

poukazuje na obsah spisu z ktorého vyplýva, že pojednávanie dňa 28.9.2023 (zápisnica o pojednávaní
na čl. 504) bolo odročené na termín 5.12.2023 za účelom vyžiadania od I. ročných výpisov z účtu
žalobkyne za obdobie rokov 2010 až 2015. Dňa 3.11.2023 bol do spisu založený výpis z účtu žalobkyne
za obdobie rokov 2010 až 2015 (čl. 507-546). V podaní zo dňa 28.11.2023 (na čl. 566) žalovaný
okrem iného uviedol, že zo zabezpečených listinných dôkazov, najmä z výpisu z účtu žalobkyne sa

jednoznačne preukázalo, že v priebehu rokov 2010-2013 boli na účet žalobkyne pripísané finančné
prostriedky v celkovej výške 107.685,47 eur, ktoré si žalobkyňa ponechala na vlastné účely, pričom
tieto spadali do masy BSM. Na pojednávaní dňa 5.12.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 572)
právni zástupcovia zhodne uviedli, že dokazovanie doplniť nenavrhujú a následne okresný súd vyhlásil
uznesením dokazovanie za skončené. V súvislosti s uvedenou námietkou žalovaného, odvolací súd

konštatuje, že okresný súd postupoval správne ak podľa § 182 CSP uznesením vyhlásil dokazovanie
za skončené, keď napriek tomu, že sa v podaní zo dňa 28.11.2023 vyjadril k založenému výpisu z účtu
žalobkyne, na pojednávaní dňa 5.12.2023 nenavrhol žiadne doplnenie dokazovania, a to ani doplňujúci
výsluch žalobkyne, preto tvrdenie o tom, že finančné prostriedky na účte žalobkyne pripísané v roku
2010-2013, si mala žalobkyňa ponechať, žalovaný v konaní nepreukázal a teda ohľadom neho neuniesol

dôkazné bremeno. Odvolací súd k uvedenému odkazuje na záver okresného súdu v odseku 46
odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý vychádza zo skutočnosti, že rodina strán sporu počas trvania
ich BSM mala pomerne vysokú životnú úroveň, čo nebolo spochybnené ani odvolaním žalovaného.

78. Žalovaný argumentoval aj, že ako manželia nikdy spoločne nehospodárili a každý mal vlastný

bankový účet o čom svedčia listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. Potom čo bol do súdneho
spisu zabezpečený výpis z účtu žalobkyne (žalovaný tým verifikoval, že nikdy spoločne nehospodárili),
okresný súd nevykonal v tomto smere žiadne dokazovanie, ale pristúpil k vyhláseniu uznesenia o
skončení dokazovania. K uvedenému odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že
dňa 3.11.2023 bol do spisu založený výpis z účtu žalobkyne za obdobie rokov 2010 až 2015 (čl.

507-546). V podaní zo dňa 28.11.2023 (na čl. 566) žalovaný okrem iného uviedol, že zo zabezpečených
listinných dôkazov, najmä z výpisu z účtu žalobkyne sa jednoznačne preukázalo, že v priebehu rokov
2010-2013 boli na účet žalobkyne pripísané finančné prostriedky v celkovej výške 107.685,47 eur,
ktoré si žalobkyňa ponechala na vlastné účely, pričom tieto spadali do masy BSM. Na pojednávaní
dňa 5.12.2023 (zápisnica o pojednávaní na čl. 572) právni zástupcovia zhodne uviedli, že dokazovanie

doplniťnenavrhujúanásledneokresnýsúdvyhlásiluznesenímdokazovaniezaskončené.Kuvedenému
odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobkyňa mala vlastný bankový účet (ako aj žalovaný)
nepreukazuje žalovaným tvrdenú skutočnosť, že so žalobkyňou nikdy spoločne nehospodárili. V konaní
bolo preukázané, že BSM strán sporu vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 12.10.2007, pričom aj
finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte jedného z manželov počas trvania BSM patria v zmysle §

143 do režimu BSM (pokiaľ sa nepreukáže sa jedná o finančné prostriedky v jeho výlučnom vlastníctve
majiteľa účtu), preto nie je zrejmé aké dokazovanie by sa malo viesť v súvislosti s bežným účtom
žalobkyne na preukázanie tvrdenia žalovaného, že spoločne nehospodárili, tým skôr, že žalovaný
nežiadal ani o doplnenie dokazovania. Okresný súd tak nepochybil ak na pojednávaní dňa 5.12.2023
postupom podľa § 182 CSP uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

79. Na uvedenom základe odvolací súd v súlade aj s postupom uvedeným v odseku 22 napadnutý
rozsudok súd prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V. podľa § 388 CSP zmenil tak, že prikázal
nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu v hodnote 198.790,- eur dovýlučného vlastníctva žalovaného a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal obchodný podiel
v hodnote 0,- eur. Východzia suma bezpodielového spoluvlastníctva (aktíva) je 198.790,- eur (198.000,-
eur + 790,- eur). Ku dňu rozhodnutia neexistovali podľa odvolacieho súdu žiadne pasíva (dlhy)

bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko úverové zmluvy uzavrela počas manželstva výlučne žalovaná
a teda jedná sa o jej výlučné dlhy. Pri vyporiadaní bolo potrebné zohľadniť vnos žalovaného vo výške
1.659,70 eur (titulom zálohy na kúpnu cenu v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 6.7.2007),
avšak iba v sume 829,75 eur, ktorá zodpovedá podielu žalovaného. Pri určení výšky podielu každého z
manželov bolo potrebné od aktív BSM v sume 198.790,- eur odpočítať vnos žalovaného v sume 829,75

eur, rozdiel predstavuje sumu 197.960,25 eur. Na každého z manželov pripadá suma 98.980,125 eur
(198.790,- eura : 2). K podielu žalovaného je potom potrebné pripočítať vnos v sume 829,75 eura. Podiel
žalovaného tak predstavuje sumu 99.809,275 eur a podiel žalobkyne sumu 98.980,125 eur (spolu zaokr.
198.790,- eur). Žalovanému bol z majetku, ktorý mali strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve,
prikázaný do výlučného vlastníctva majetok v hodnote 198.790,- eur, žalobkyni bol síce prikázaný (iba)
obchodný podiel, ale iba v nulovej hodnote. Na vyrovnanie podielu žalobkyne je žalovaný povinný

zaplatiť žalobkyni sumu 98.980,075 eur, zaokr. 98.980,08 eur (198.790,- eur – 98.980,125 eur).

80. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak, ods. 3 lehota na plnenie je 3 dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

81. Z citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak súd pristupuje
k autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej
veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní počítaná od právoplatnosti
rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku

spravidla musia potom existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní
rozhodnutia, a to aj v prípade určenia dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie povinnosti.

82. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, nutné
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu; súd musí prihliadnuť na povahu uloženej povinnosti, osobné

amajetkovépomerysporovýchstrán,pričomsúdmusílehotunaplnenieurčiťtak,abyjejdĺžkanepoprela
samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi
sporovými stranami; záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako
tri dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený.

83. Odvolací súd konštatuje, že lehota na plnenie (splnenie povinnosti zaplatiť vyrovnací podiel) nebola
žalovanýmpredsúdomprvejinštancienijakýmspôsobom(výslovne)nenamietanáaaninespochybnená
odvolacou námietku, preto odvolací súd postupoval podľa § 323 ods. 3 CSP a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť vyrovnací podiel v zákonnej 3 dňovej lehote od právoplatnosti rozsudku.

84. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

85. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods.

2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

86. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

87. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní BSM CSP žiadne výslovné pravidlo, ktoré by
konanie vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z

pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne, než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste
vychádzať z § 255 CSP a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. Pre úvahu súdu
o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom na
vyporiadanieažetedamôževeci,ktoréprocesnéstranynavrhli,zahrnúťdomasyBSM,ktoréjepotrebnév spore vyporiadať i inak. Ten sa však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie § 255 CSP, ale v
spôsobe akým sa stanoví úspech vo veci. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania odvolací
súd poukazuje aj na to, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje

špecifiká spočívajúce v tom, že rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva
je v záujme oboch strán sporu, ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu
podať obidve strany, súd nie je viazaný spôsobom vyporiadania). Pri stanovení úspechu s poukazom
na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní

bránil ale úspech alebo neúspech v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane.

88. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia
procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného
majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané
pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou

jednoduchosťou,pričomnemožnoprehliadnuťanito,žezhodnepostupujúsúdyiprivyrubovanísúdneho
poplatku. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu
oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka
rozsahu a hodnoty BSM. Je preto potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto
spore z princípu procesného úspechu v konaní a teda posúdenie skutočného procesného úspechu či

neúspechu každého zo strán sporu.

89. Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v
konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu
a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Použitie §

257 CSP, nemožno považovať za pravidlo odôvodnené typom veci, ale za výnimku zo zásady úspechu
danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 22Cdo 1895/2014
vyplýva, že posúdenie, nakoľko vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek
mal účastník úspech v spore o vyporiadaní BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať
s matematickou presnosťou“. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať na

postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu.

90. Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je sporovým konaním, v súvislosti s ktorým
ak nebolo zastavené možno uzavrieť, že s poukazom na § 255 CSP je nutné vychádzať zo zásady
úspechu. V konaní nebolo zistené splnenie predpokladov požiadavky disparity podielov, boli meritórne

vyriešené rozhodné otázky, ktorými boli otázky čo všetko tvorí masu BSM, či bol alebo nebol dôvod
vyporiadať masu BSM v tzv. širšom rozsahu a akým spôsobom bolo nutné BSM vyporiadať (t. j. komu
ktoré veci tvoriace masu BSM prikázať do výlučného vlastníctva a akú sumu určiť na vyrovnanie
podielov). Podľa § 255 ods. 2 CSP je dôvodné podľa odvolacieho súdu náhradu trov nepriznať žiadnej zo
strán, vzhľadom na charakter konania, ktoré je príznačné tým, že sa mohlo začať na návrh ktorejkoľvek

strany, súd nie je v ňom viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania, a teda nemožno konštatovať
výslovný úspech či neúspech niektorej zo strán, preto odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal právo na
náhradu trov (prvoinštančného a odvolacieho konania).

91. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

92. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa

ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním ahodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

93. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP),
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1

CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.(§ 160 ods. 2 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)