Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010352
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov

JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.
novembra 2024, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v Banskej Bystrici,
stíhaného pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
3T/68/2023-392 zo dňa 21. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e), ods. 3 Trestného poriadku za použitia § 2 ods. 1 Trestného zákona
z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 68/2023 zo dňa 21. 02. 2024 v celom rozsahu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaného A.
B. C. D. E. F. G. H. I. J. F., nar. XX. XX. XXXX v K. K., trvale bytom K.

u z n á v a z a v i n n é h o , že

dňa 11.09.2020 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s už právoplatne odsúdenou L. M., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom N. J. XXX/X, O. sa spoločne dostavili na predajňu P. Q. N. Q. R., G. S. H.
XX, R., pričom A. B. si predtým zaobstaral doposiaľ nezisteným spôsobom občiansky preukaz osoby
T. U., nar. XX.XX.XXXX a A. B. s takto obstaraným občianskym preukazom vystupujúc ako osoba s
menom T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. U. XXX, V. K. K., číslo OP P. XXX XXX bez jeho vedomia
a súhlasu uzatvoril v postavení dlžníka s veriteľom P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, G. základe ktorej mu
bol poskytnutý úver vo výške 1 000,- €, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 32,30 €,
pričom pri uzatváraní vyššie uvedenej zmluvy uviedol bankový účet IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX

XXXX, ktorý je vedený na L. M., na ktorý bol realizovaný po uzatvorení vyššie uvedenej zmluvy prevod
vo výške 400,- € dňa 14.09.2020 a prevod vo výške 600,- € dňa 14.09.2020, v dôsledku čoho následne
L. M. dňa 14.09.2022 previedla z uvedenej sumy 1 000,- € na bankový účet jej uvedený A. B. čiastku
vo výške 500,- € a zvyšnú čiastku si ponechala pre vlastnú potrebu, pričom A. B. zmluvu uzatvoril s
vedomím, že podmienky z nej vyplývajúce plniť nebude a čiastku vo výške 500,- € použil na doposiaľ
nestotožnený účel, pričom zo zmluvy neuhradil ani jednu splátku, čím týmto konaním uviedol spol. P.
Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie

úveru a čím spôsobil A. B. spoločne s L. M. spol. P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX škodu
vo výške 1 000,- €,

t e d a

spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu,

č í m s p á c h a lprečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona v znení účinnom od 06. 08. 2024.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, a s použitím § 36
písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 42 ods. 1 za použitia § 41 ods. 1
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 6T/32/2019

zo dňa 16.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 4To/27/2021 zo dňa
08.04.2021, právoplatný dňa 08.04.2021, ktorým súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne s už
právoplatne odsúdenou L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. J. XXX/X, O. nahradiť poškodenému
P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1 000,00 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/68/2023-392 zo dňa 21. februára 2024 bol

obžalovanýA.B.uznanýzavinnéhozprečinuúverovéhopodvodupodľa§222ods.1)Trestnéhozákona
(ďalej aj „Tr. zák.“) spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11.09.2020 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. J.
XXX/X, O. sa spoločne dostavili na predajňu P. Q. N. Q. R., G. S. H. XX, R., X. A. B. si predtým

zaobstaral doposiaľ nezisteným spôsobom občiansky preukaz osoby T. U., nar. XX.XX.XXXX a A. B.
s takto obstaraným občianskym preukazom vystupujúc ako osoba s menom T. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. U. XXX, V. K. K., číslo V. P. XXX XXX bez jeho vedomia a súhlasu uzatvoril v postavení
dlžníka s veriteľom P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
- revolvingový úver, číslo zmluvy XXXXXXXXXX, G. základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške

1 000,- €, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 32,30 €, pričom pri uzatváraní vyššie
uvedenej zmluvy uviedol bankový účet IBAN: S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na
L. M., na ktorý bol realizovaný po uzatvorení vyššie uvedenej zmluvy prevod vo výške 400,- € dňa
14.09.2020 a prevod vo výške 600,- € dňa 14.09.2020, v dôsledku čoho následne L. M. dňa 14.09.2022
previedla z uvedenej sumy 1 000,- € na bankový účet jej uvedený A. B. čiastku vo výške 500,- € a zvyšnú

čiastku si ponechala pre vlastnú potrebu, pričom A. B. zmluvu uzatvoril s vedomím, že podmienky z nej
vyplývajúce plniť nebude a čiastku vo výške 500,- € použil na doposiaľ nestotožnený účel, pričom zo
zmluvy neuhradil ani jednu splátku, čím týmto konaním uviedol S.. P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX
XXX XXX Y. V. v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a čím spôsobil A. B. spoločne s L. M.
spol. P. Q. S., F., W. XXXX/XXX, X., E.: XX XXX XXX Z. vo výške 1 000,- €.

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. s použitím s § 36 písm. l), § 37
písm.h),písm.m)a§38ods.2,ods.4Tr.zák.uloženýúhrnnýasúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere
30 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. vo výroku o treste zrušený

rozsudokOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.6T/32/2019zodňa16.12.2020vspojenísrozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 4To/27/2021 zo dňa 08.04.2021, právoplatný dňa 08.04.2021,
ktorým bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ostatné jeho časti zostali nedotknuté.Podľa 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) bola obžalovanému uložená povinnosť
nahradiť poškodenému – spol. P. Q. S., F.. spoločne a nerozdielne s L. M. škodu vo výške 1 000.- Eur.

Na základe vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynuli skutočnosti týkajúce sa žiadosti obžalovaného
o úver, jeho poskytnutia a transakcií súvisiacich s rozdelením takto získaných finančných prostriedkov,
považovalokresnýsúdzapreukázané,žeobžalovanýspoločnýmkonaním(sužprávoplatneodsúdenou
L. M. – rozsudok OS Zvolen, sp. zn. 6T/65/2023-296 zo 14.07.2023) vylákal od poškodeného – spol. P.
Q. S., F.. úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a to tak,

že sa predložením občianskeho preukazu, ktorý mu nepatril, vydával za inú osobu, pričom z charakteru
skutku bolo zrejmé, že konal v úmysle poskytnuté finančné prostriedky nevrátiť, a preto jeho konanie,
aj s ohľadom na výšku spôsobenej škody, právne kvalifikoval ako prečin úverového podvodu podľa §
222 ods. 1 Tr. zákona.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal v mene obžalovaného priamo do zápisnice o hlavnom

pojednávaní odvolanie jeho obhajca, a to voči všetkým jeho výrokom ako aj voči konaniu, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo a ktoré odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 07.05.2024.
Napadnutý rozsudok považoval v celom rozsahu za nezákonný, porušujúci právo obžalovaného na
obhajobu. Namietal, že hlavné pojednávanie, na ktorom bol dňa 21.02.2024 vyhlásený rozsudok, sa
konalo bez osobnej účasti obžalovaného napriek tomu, že v tom čase bol umiestnený v X. G. L. J.,

J. L. súdom nariadenú psychiatrickú liečbu ústavnou formou. Žiadosť, resp. súhlas obžalovaného na
vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti označil za nedostatočný a zmätočný z dôvodu,
že počas prebiehajúcej psychiatrickej liečby ani nemôže psychiatrický pacient taký súhlas dať, pretože
si neuvedomuje jeho následky. Obžalovaný nebol zákonne poučený o následkoch konania hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti, čím mu bolo znemožnené urobiť na hlavnom pojednávaní vyhlásenie

o jeho vine, resp. nepoprieť spáchanie skutku, ktorý mu bol v zmysle obžaloby kladený za vinu, príp.
využiť ďalšie prostriedky procesnej obrany. Tým bolo obžalovanému upreté právo na spravodlivý proces
a právo na obhajobu. Hlavné pojednávanie nebolo vedené kontradiktórne, a preto je rozsudok a aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, zmätočné a nezákonné.

Ďalej uviedol, že obžalovaný v čase spáchaniu skutku, pre ktorý bol odsúdený, trpel schizofrénnou
psychotickou poruchou – paranoidnou schizofréniou, a to minimálne od roku 2013, čo bolo preukázané
opakovanými znaleckými posudkami (ktoré boli súdu v priebehu konania predložené) a z ich záverov
vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku nevedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania
a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v dôsledku duševnej choroby vymiznuté.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. a vec vrátil
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací skôr, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k jeho späťvzatiu v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval
podľa § 316 Trestného poriadku. Vo veci nariadil verejné zasadnutie, ktoré za splnenia procesných

predpokladov vykonal v neprítomnosti obžalovaného.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že pokiaľ ide o uznanie viny, považuje napadnutý
rozsudok za zákonný. Vzhľadom na účinnosť novely Trestného zákona od 06.08.2024 navrhol, aby ho
odvolací súd zrušil len z dôvodu zmeny právnej úpravy a na rovnakom skutkovom základe rozhodol

o vine obžalovaného sám a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom
stanovenej aktuálnej trestnej sadzby. Odvolaciu argumentáciu obžalovaného považoval za účelovú,
pretože okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s otázkou psychického stavu
obžalovaného.

Obhajcaobžalovanéhozotrvalnaobsahupodanéhoodvolaniaanavrholmuvyhovieťstým,abyvnovom
konaní okresného súdu bola vypočutá ošetrujúca lekárka obžalovaného U. A.. Poukázal na to, že dňa
28.11.2024 bude na Okresnom súde v Banskej Bystrici rozhodované o návrhu matky obžalovaného na
pozbavenie jeho spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací orgán odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom také chyby nezistil. Po uvedenom procesnom postupe
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo dôvodné, hoci z iných dôvodov, než ktorými
argumentoval.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že
rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo porušené ustanovenie Trestného zákona, v dôsledku čoho došlo
k chybám v napadnutých výrokoch rozsudku a uložený trest bol neprimeraný. Pri rozhodovaní totiž
musel v zmysle § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona zobrať do úvahy zmenu právnej úpravy v prospech
obžalovaného, ku ktorej došlo po vyhlásení prvostupňového rozsudku, s účinnosťou od 06.08.2024,

a to vo vzťahu k trestu, ktorý okresný súd ukladal v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona v znení
pred jeho zmenou, teda trest obžalovanému ukladal po zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. V zmysle rozhodovacej praxe súdov sa musí čin obžalovaného podradiť
pod súhrn všetkých do úvahy prichádzajúcich trestnoprávnych noriem všeobecnej aj osobitnej časti
Trestného zákona, vrátane blanketných ustanovení, účinných v dobe spáchania činu a posudzovania

činu, pretože právna úprava, resp. jej použitie sa posudzuje ako celok. V preskúmavanej trestnej veci
bola neskoršia právna úprava pre obžalovaného priaznivejšia, preto ju bolo potrebné aplikovať nielen
vo vzťahu k výroku o treste, ale aj vo vzťahu k výroku o vine. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného poriadku s poukazom na § 2 ods. 1
Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného

poriadku rozhodol vo veci sám rozsudkom tak, ako je vyššie uvedené, a to na podklade skutkového
stavu veci, ktorý bol v napadnutom rozsudku zistený správne.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine, okresný súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní
práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami

vykonaného dokazovania, ktoré vykonal v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie
rozhodnutia zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, je zrozumiteľné, logické a presvedčivé. V súlade
s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel (str. 3-4), ktoré skutočnosti vzal za dokázané (str. 4-5) a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali (str. 3,5), teda sa

dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny obžalovaného, ako
aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku z hľadiska uznania viny obžalovaného (str. 3-5), s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, hoci
z formálno-právneho hľadiska z vyššie uvedených dôvodov zrušil aj výrok napadnutého rozsudku o vine
obžalovanéhoasámhouznalzavinnéhozrovnakéhotrestnéhočinuanarovnakomskutkovomzáklade.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcim sa psychického stavu obžalovaného a s tým
spojenej absencie jeho schopnosti v čase skutku, z ktorého bol prvostupňovým súdom uznaný za
vinného, rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a toto ovládať, možnosti a relevancie udeleného
súhlasu na vedenia hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti pre prebiehajúcu psychiatrickú liečbu

adôsledkyjehoduševnejporuchy,absenciuvedeniahlavnéhopojednávaniakontradiktórnymspôsobom
a porušenia práva obžalovaného na obhajobu a spravodlivý súdny proces, odvolací súd uvádza, že tieto
neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery okresného súdu vo vzťahu k vine obžalovaného ani ich
právnu kvalifikáciu.

Išlo o námietky, ktoré obžalovaný, resp. jeho obhajca v zásade prezentoval už pred prvostupňovým
súdom a s ktorými sa okresný súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vysporiadal. Jeho úvahy
pri hodnotení vykonaných dôkazov, aj s ohľadom na uvedené obhajobné námietky, mali oporu v
obsahu vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne a netrpeli žiadnou logickou chybou. Preto
odvolací súd len na zdôraznenie správnosti skutkových záverov okresného súdu poukazuje na

obsah znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria číslo 75/2023
zo dňa 30. 04. 2023, ktorý bol vypracovaný znaleckou organizáciou Q. Y. R. S. S. U. T. A.
F. U. U. J. (č.l. 106-134). Z jeho záverov po komplexnom psychiatrickom vyšetrení obžalovaného
a napriek početným, skôr vypracovaným psychiatrickým a psychologickým znaleckým posudkom, naktoré vo svojom znaleckom posudku poukázali vyplynulo, že osobnosť obžalovaného je abnormne,
disharmonicky štruktúrovaná v zmysle zmiešanej poruchy osobnosti, s disociálnymi a histriónskymi
rysmi, bez známok depravácie s tým, že v minulosti popísané paranoidné obsahy sú jeho simplexnými

histriónskymi maniermi a laickými predstavami o schizofrénnych obsahoch, ktoré sú typické pre
simplexné histriónske osobnosti. Z hľadiska osobnostného vývoja obžalovaného a jeho interakcií
s okolím bol podľa znalcov v jeho životnej línii vylúčený zlom, ktorý je typický pre schizofrénne
ochorenie, pretože sa od útleho detstva v kolektíve prejavoval exkluzívne, s agresívnymi reakciami
na odmietanie rovesníkmi, s prehnane afektívnymi reakciami s teatrálnymi suicidálnymi tendenciami

a disociálnymi prejavmi. V dôsledku uvedeného, na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie
a vlastného znaleckého vyšetrenia obžalovaného znalci odmietli pôvodne stanovenú diagnózu – akútna
prechodná psychotická porucha s príznakmi schizofrénie, neskôr paranoidná schizofrénia, pretože pre
tento typ poruchy absentovali základné diagnostické kritériá podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb.
Psychický stav obžalovaného zodpovedá zmiešanej poruche osobnosti s prevažujúcimi histriónskymi
a disociálnymi rysmi a so syndrómom závislosti od alkoholu, bez akýchkoľvek zmien osobnosti v zmysle

postschizofrénneho defektu, bez znakov depravácie, zvýraznená je psychopatia s manipulatívnymi
aúčelovýmitendenciami.Zpsychiatrickéhohľadiskavovzťahukskutku,prektorýboltrestnestíhaný,nič
nenasvedčuje abnormnému/patologickému motívu jeho konania, ktoré bolo úplne v najmenších bodoch
cieľavedomé, zreteľné a logické za účelom dosiahnutia zisku, bez zistenia psychotickej kvality jeho
myslenia, či konania, ktoré je naopak racionálne a zrozumiteľné. Uzavreli, že obžalovaný v minulosti

netrpel a ani v súčasnosti netrpí duševnou chorobou v pravom zmysle slova, t.j. psychózou. V čase
skutku boli rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti obžalovaného plne zachované. Plne chápe účel
trestného konania. (č.l. 129-132).

Z uvedeného vyplýva, že psychický stav obžalovaného v čase skutku nevylučoval jeho trestnoprávnu

zodpovednosť a zistená zmiešaná porucha jeho osobnosti nemala vplyv na vznik procesnoprávnych
dôsledkov jeho súhlasu/žiadosti na vedenie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, ktorý je
súčasťou spisu (č.l. 372) a ktorý v súlade s § 252 ods. 3 Tr. por. (v znení účinnom v čase
vykonania úkonu) oprávňoval prvostupňový súd na vykonanie hlavného pojednávania dňa 21. 02.2024
v neprítomnosti obžalovaného, keďže výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho

neprítomnosti, pričom obžaloba mu bola riadne doručená dňa 16.06.2023, na hlavné pojednávanie
bol riadne a včas predvolaný, predvolanie prevzal dňa 17.11.2023, bol poučený o možnosti konania
hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, pred orgánom činným v trestnom konaní mal možnosť
vyjadriť sa o skutku, ktorý bol predmetom obžaloby dňa 19.01.2023 aj v prítomnosti jeho obhajcu,
osobne podal odpor voči vydanému trestnému rozkazu a bol upovedomený o možnosti preštudovať spis

a navrhnúť doplnenie vyšetrovania (č.l. 279), ktorého úkonu sa dňa 16.05.2023 zúčastnil jeho obhajca
a vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a dosiahnuť účel trestného konania aj v jeho neprítomnosti.
Poučiť obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. má predseda
senátu povinnosť po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní (§ 257 ods. 1 Tr. por.), a nie
v predvolaní na hlavné pojednávanie. Preto okresný súd nijako nepochybil, keď obžalovanému, ktorý sa

hlavného pojednávania napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil a výslovne požiadal, aby sa konalo
v jeho neprítomnosti, uvedené poučenia neposkytol. Neúčasťou na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný
sám ukrátil o jeho práva v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., či o práva súvisiace s vykonávaným dokazovaním
(kladenie otázok, vyjadrenie k vykonávaným dôkazom, návrhy na doplnenie dokazovania...), pričom
nemožno opomenúť, že tieto mohol v jeho mene uplatňovať ním zvolený obhajca, ktorý bol na

hlavnom pojednávaní prítomný. Pre nedostatok opory v zistenom skutkovom stave veci, resp. platnej
právnej úprave nebola na základe uplatnenej odvolacej argumentácie dôvodná námietka o vylúčení
trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného a o porušení jeho práva na spravodlivý proces a práva na
obhajobu, ktoré je jeho súčasťou.

Odvolací súd preto uzavrel, že súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného,
ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali sa, berúc do úvahy ich rozsah a dôkaznú silu, nielenže vyvrátil
obhajobu obžalovaného o neexistencii jeho trestnej zodpovednosti, ale zároveň spoľahlivo preukázal,
že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený, tento bol správne právne kvalifikovaný a obžalovaný
je zaň trestne zodpovedný.

Z uvedených dôvodov výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa
§ 200 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. nevzbudzuje žiadne dôvodné
(rozumné)pochybnosti.Dokazovanímvykonanýmnahlavnompojednávaníbolospoľahlivopreukázané,že obžalovaný požiadal poškodeného o úver vydávajúc sa predložením cudzieho občianskeho preukazu
za inú osobu, pričom od počiatku nemal v úmysle ho vrátiť a ani ho nevrátil, ale poskytnuté finančné
prostriedky si rozdelil s už právoplatne odsúdenou L. M. a svoju časť v celosti spotreboval. Tým

nepochybne naplnil skutkovú podstatu prečinu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, pretože
od poškodeného vylákal úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru, keď sa vydával za inú osobu a nezaplatením úveru podľa dohodnutých zmluvných podmienok
spôsobil poškodenému škodu vo výške 1 000,- eur, teda v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. v znení
účinnom od 06.08.2024 škodu malú. Žiadny z vykonaných dôkazov ani podľa názoru odvolacieho súdu

nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom, preto okresný súd správne dospel
k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná a s týmto
záverom sa odvolací súd stotožnil.

O uloženom treste odňatia slobody rozhodol odvolací súd odlišne od súdu prvého stupňa, pretože
vychádzal z právnej úpravy účinnej od 06.08.2024, ktorá bola pre obžalovaného priaznivejšia.

V rámci sudcovskej individualizácie trestu prihliadal na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, 36, 37,
38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy tak, aby druh a výmera trestu zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, aby bol

uložený trest primeraný a aby ním bol naplnený jeho účel, ktorým je individuálna a generálna prevencia.
U obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne
ho oľutoval (§ 36 písm. l) a dve priťažujúce okolnosti - že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m)
Tr. zák.) a že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.), keď mu v súlade s § 42 ods. 1 Tr. zák.
ukladal súhrnný trest, pretože obžalovaného v tomto konaní odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal

skôr (11.09.2020) ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok (16.12.2020) za iné
jeho trestné činy (pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., prečin podvodu podľa § 221
ods. 1 Tr. zák., prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák.), zo spáchania ktorých bol uznaný za
vinného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 6T/32/2019 zo dňa 16.12.2020 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4To/27/2021 zo dňa 08.04.2021, právoplatný

dňa 08.04.2021a ktorým súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súhrnný
trest mu ukladal podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák., teda podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Takým trestným
činomboltrestnýčinúverovéhopodvodupodľa§222ods.1Tr.zák.strestnousadzbouod6mesiacovaž

3 roky, keď pri trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. je zákonom stanovená trestná sadzba 0
až 2 roky a pri trestnom čine krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019
(v čase spáchania skutku) trestná sadzba 0 až 2 roky. Trest odňatia slobody mu uložil v dolnej polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, a to ako trest nepodmienečný, pretože aj
v pôvodnom konaní mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia. Prihliadal na početnosť a charakter

trestných činov, za ktoré ho odsudzoval, keď išlo o opakovanú trestnú činnosť proti majetku, prevahu
priťažujúcich okolností, 6 evidovaných priestupkov, ktorými sa dopustil rôzneho protiprávneho konania
a tiež 8 záznamov v registri trestov, z ktorých vyplýva, že mu doposiaľ boli ukladané miernejšie formy
trestu, ktoré na neho zjavne nemali potrebný výchovný vplyv a neodradili ho od pokračovania v páchaní
trestnej činnosti, hoci až v 4 prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. Do úvahy tiež zobral

závery znaleckého posudku, z ktorých je zrejmé, že v predmetnej veci bolo jeho konanie, napriek ním
prezentovanému duševnému ochoreniu zbavujúceho ho trestnej zodpovednosti, premyslené a cielené
na neoprávnené získanie finančných prostriedkov. Takto uložený trest je primeraný a zohľadňuje všetky
zákonom stanovené pravidlá pre ukladanie trestov a zodpovedá aj požiadavke individuálnej a generálnej
prevencie. Zároveň krajský súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil rozsudok Okresného súdu

Banská Bystrica č. k. 6T/32/2019 zo dňa 16.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica č. k. 4To/27/2021 zo dňa 08.04.2021, právoplatný dňa 08.04.2021, ktorým súd obžalovanému
uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vo výroku o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred skutkom vo výkone trestu odňatia slobody
zainýúmyselnýtrestnýčin,vsúlades§48ods.1,ods.2písm.a)Tr.zák.vzneníúčinnomod06.08.2024
ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Pretožekrajskýsúdobžalovanéhoodsudzovalpretrestnýčin,ktorýmspôsobilškodu,ktorúsipoškodený
v rámci trestného konania riadne a včas uplatnil a ktorej dôvodnosť a výšku obžalovaný nerozporoval,
pričom bola vykonaným dokazovaním nepochybne preukázaná, v súlade s § 287 ods. 1 Tr. por.

obžalovaného zaviazal na jej úhradu poškodenému, a to spoločne a nerozdielne s už právoplatne
odsúdenou spolupáchateľkou L. M..

Krajský súd nevyhovel návrhu na doplnenia dokazovania, pretože navrhovaný dôkaz bol nadbytočný.
Duševný stav obžalovaného bol podrobne a presvedčivo zhodnotený v znaleckom posudku číslo

75/2023 zo dňa 30. 04. 2023 a tvrdené začaté konanie o pozbavenie obžalovaného spôsobilosti na
právne úkony v celom rozsahu, nebolo právoplatne skončené.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), e) Trestného poriadku; odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku; ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť
napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak
však zruší, hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
ktoré bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.