Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209470
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2120209470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci osoby, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, E. zastúpený
splnomocnencom: Advokátska kancelária Patassy s.r.o. so sídlom Trenčianska 47, Bratislava, IČO:
36 806 421, proti osobe oprávnenej na výživné: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX,
G., zastúpený splnomocnencom: F. H. I., J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/X, G., o zníženie
výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. B1-5Pc/1/2021 - 381 zo dňa 27. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.zamietolnávrhnavrhovateľa(správne„osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné “ - ďalej len „ povinný platiť výživné “ ), výrokom II. žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie odôvodnil § 62, ods. 1, ods. 2, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 § 78 ods. 1, ods. 3 zák. č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej

len „Zákon o rodine“ ). Vecne dôvodil, že návrh povinného platiť výživné na zníženie výživného na
oprávnené plnoleté dieťa ( správne „ osoba oprávnená na výživné “ - ďalej len „ oprávnený na výživné
“ ) zo sumy 500,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne nie je dôvodný. Naposledy bola vyživovacia
povinnosť povinného platiť výživné upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.10.2017,
sp. zn. 21P/57/2017-24, ktorým súd okrem iného ( rozvod manželstva ), schválil rodičovskú dohodu o
úprave pomerov k maloletému na čas po rozvode. V časti určenia vyživovacej povinnosti sa povinný
platiť výživné zaviazal prispievať na výživu oprávneného na výživné sumou 500,- eur mesačne vždy do

15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Z obsahu zápisnice
z pojednávania dňa 03.10.2017 v predmetnej veci sp. zn. 21P/57/2017 bolo zistené, že mesačné
výdavky v tom čase maloletého oprávneného na výživné deklarované jeho matkou mali pozostávať
z výdavkov na bývanie vo výške 125 až 150 eur, školné na súkromnom gymnáziu vo výške 2 000
eur ročne, stravu vo výške 250 až 300 eur, lieky vo výške 45,- eur, psychologické poradenstvo vo
výške 120,- eur mesačne, záujmovú činnosť v sume 40,- eur. mimoriadny výdavok na zubára mal
predstavovať 200,- eur. Z výpovede povinného platiť výživné z hľadiska jeho zárobkových a majetkových

pomerov ako aj deklarovaných výdavkov vyplynulo, že už v tom čase býval v nebytovom priestore
( v kancelárii ), patriacej jeho obchodnej spoločnosti. Výdavky s bývaním ako fyzická osoba nemal,
uvádzal, že tieto výdavky platí spoločnosť. Čistý priemerný mesačný príjem deklaroval vo výpovedi pred
súdom vo výške 90,- eur mesačne. Tiež už v tom čase tvrdil, že žije z pôžičky z firmy. Peniaze navýživnésibudemusieťpožičať,synovivšakchcelzabezpečiťdoterajšíštandard.Zhľadiskamajetkových
pomerov vtedy uviedol, že vlastní rodinný dom v G., ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s manželkou
ako aj pozemok v Rakúsku, keďže bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené za trvania

manželstva. Ako výlučné vlastníctvo označil nebytový priestor v J., ktorý kúpou nadobudol z finančných
prostriedkovzískanýchdedením,aktorýmalvyužívaťakokanceláriuaneprenajímaťho.Svojemesačné
výdavkyoznačilzabežné,presnúsumunevyčíslil.Oprotistavuvčaseostatnéhorozhodnutiaovýživnom
povinnému platiť výživné pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť v K. XXXX narodením dcéry K. C..
Výživné na maloletú k rukám jej matky neplatil vzhľadom na to, že sú s matkou partnermi, žijú spolu

na diaľku, nie v jednej domácnosti. Povinný platiť výživné poukazoval tiež na zmenu podmienok práce
v kreatívnej oblasti najmä počas pandémie ochorenia Covid 19, kedy mal byť bez príjmu. Uvádzal, že
vyše dvadsať rokov pracuje v oblasti umeleckej fotografie, bude mať päťdesiatosem rokov a zamestnať
sa preto nie je pre neho jednoduché. Vysokú školu má ukončenú v odbore aplikovanej jadrovej fyziky,
v tomto odbore ale nikdy nepracoval. Asi pred desiatimi rokmi, teda ešte v čase pred rozvodom utrpel
porážku v dôsledku čoho má mať oslabenú citlivosť na jednej strane tela. Aj tieto zdravotné problémy

mali byť dôvodom zmeny jeho životného štýlu spočívajúcej v ukončení práce manažéra, ktorú profesiu
vykonával do roku 2000, teda v čase pred určením výživného na oprávneného na výživné. S dohodou
o výživnom na oprávneného na výživné mal súhlasiť v rozhodnom čase preto, že bývalá manželka mu
prisľúbila vyrovnanie jeho podielu na rodinnom dome v G.. K vyrovnaniu však napokon nedošlo. Zo
strany bývalej manželky mu bolo vyplatených len približne 20 000,- eur, pričom prísľub bol polovica

z hodnoty z domu. Svojho syna, oprávneného na výživné informoval o svojej situácii, chcel sa s
ním dohodnúť, syn s ním nekomunikuje. Čo sa týka vlastníctva nehnuteľností, vlastní len pozemok
v Rakúsku, naďalej býva v kancelárii v jemu patriacej firme L. M. M., M. v nebytovom priestore, jeho
partnerka spolu s ich maloletou dcérou žijú v J. v prenajatom byte. Nájomné hradí partnerka, ktorá
je učiteľkou základnej školy, povinný platiť výživné za súčasnou rodinou dochádza približne dvakrát v

mesiaci, na víkend, prípadne cestujú ony za ním. Vzhľadom na vek musel vyriešiť svoju bytovú situáciu,
čím odôvodňoval prevod polovičného podielu k pozemku v Rakúsku na svoju sestru. Pozemok predtým
podielovo vlastnil s manželkou. Pozemok na sestru previedol približne za 60 000,- až 70 000,- eur,
ktoré mu mala sestra zaplatiť vo forme investície do stavby rodinného domu. Za týmto účelom údajne
predala sestra byt. V súčasnosti má stáť hrubá stavba domu, na ktorú doterajšie náklady vyčíslil na

sumu vo výške 170 000,- až 200 000,- eur. Pokiaľ ide o byt v J., ktorý nadobudol ešte pred rozvodom,
teda aj určením vyživovacej povinnosť na oprávneného na výživné ( na pojednávaní dňa 03.10.2017
tvrdil, že v J. vlastní len nebytový priestor ), tento byt medzičasom predal, finančné prostriedky z predaja
nehnuteľností v J., bytu a nebytového priestoru v podobe garážového státia mal uložené peniaze v M.
K. a to spolu 6 000 000 Kč ( cca 240 000 eur pri kurze 25 Kč za 1 eur ). V súvislosti s ukončením

činnosti banky mu mal úrad na ochranu vkladov vyplatiť v roku 2022 sumu 100 000,- eur. Listinne
tvrdené skutočnosti zo strany povinného platiť výživné preukázané neboli. Vo vzťahu k predaju bytu v
G., ku ktorému došlo v roku 2022 uviedol, že byt jemu a jeho sestre darovala ešte v čase pred určením
výživného na oprávneného matka povinného platiť výživné s tým, že sa o ňu v starobe postarajú. Za
svoj podiel mal povinný platiť výživné získať 100 000,- eur ( podľa kúpnej zmluvy zo dňa 16.03.2022 išlo

o 106 500,- eur). Časť z týchto financií mala byť investovaná povinným platiť výživné do stavby domu
v Rakúsku. Jeho matka žije toho času v domove sociálnych služieb N. O., čo v zmysle ním predloženej
zmluvy sporné nebolo. Povinný platiť výživné má znášať polovicu nákladov s tým spojených, čo má
po odpočítaní starobného dôchodku matky povinného platiť výživné predstavovať 500,- eur mesačne.
Z predaja nehnuteľností mal údajne v roku 2020 vyplatiť pôžičku voči obchodnej spoločnosti L. M. M.,

M., ktorej je jediným spoločníkom. Podľa jeho tvrdení malo ísť o sumu vo výške 100 000,- eur. Kedy
si pôžičku vzal a v akej výške nevedel uviesť. Malo to byť veľmi dávno, pričom následne uviedol, že
pôžičku splatil tretej osobe, ktorej meno neuviedol. Táto osoba mu mala požičať na vklad do spoločnosti.
Spoločnosť tiež vlastní motorové vozidlo Toyota Hylux, ktoré má mať dvanásť rokov. Ako pravidelné
mesačné výdavky uviedol 500,- eur na výživné na oprávneného na výživné a 500,- eur za pobyt svojej

matky v domove sociálnych služieb. Za svoj mesačný disponibilný príjem označil vo výpovedi sumu
600,- až 700,- eur. Do J. za rodinou cestuje podľa jeho tvrdení vlakom, autom jazdí málo. Pre nedostatok
financií nebol na dovolenke tri až štyri roky. S partnerkou a maloletou dcérou chodí na výlety v rámci
Českej republiky. V období od októbra 2016 do októbra 2017 bol povinný platiť výživné od 01.07.2015
do 31.05.2017 zamestnancom obchodnej spoločnosti P.- E., M., kde od októbra 2016 do mája 2017

dosahovalvymeriavacízákladpríjmuvrozmedzíod488,94eurdo500,44eurmesačne.Odjúna2017až
do 31.12.2021 bol povinný platiť výživné zamestnaný v obchodnej spoločnosti D. K., pričom za obdobie
rozhodné v čase ostatného rozhodnutia ( jún 2017 až október 2017 ) dosahoval vymeriavací základ jeho
príjmu sumu 100,- eur mesačne. Takmer rovnaký vymeriavací základ príjmu, v rozmedzí od 116,- euraž 124,60 eur mesačne dosahoval povinný platiť výživné v D. K. aj za obdobie dvanástich mesiacov
pred podaním návrhu, t. j. od januára 2020 do januára 2021, ale aj za obdobie do septembra 2021. Od
decembra2020doseptembra2021sapríjempovinnéhoplatiťvýživnézvýšilopríjemodzamestnávateľa

Q. R. I. K. P. R. M. ( ďalej len „Q. M.“ ), s vymeriavacím základom 800,- eur mesačne, za mesiace
december 2020 až máj 2021, s výnimkou mesiaca marec 2021, kedy dosiahol hrubý príjem z Q. M. sumu
1 000 eur a od júna 2021 do septembra 2021 išlo o príjem vo výške 900,- eur mesačne. Okrem toho
za mesiace marec 2021 až apríl 2021 mal povinný platiť výživné tiež príjem spolu 500,- eur v hrubom
z M. G. S., H. E.. V ďalšom sledovanom období bol zistený príjem povinného platiť výživné v D. K.

za obdobie od septembra 2021 do decembra 2021 a to v rozmedzí od 124,60 eur mesačne do 177,25
eur mesačne v hrubom, ďalej príjem z Q. M. v rozpätí od 800,- eur mesačne do 1 000,- eur mesačne v
hrubom za obdobie od september 2021 do mája 202 do júla 2023. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo
tiež zistené, že od 15.07.2023 je povinný platiť výživné zamestnancom T. I. G. A. M. s vymeriavacím
základom príjmu vo výške 471,57 eur. Súdom prvej inštancie bola tiež ustálená zmena majetkových
pomerov povinného platiť výživné a od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom v tom smere, že na

základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.03.2022 získal predajom spoluvlastníckeho podielu
aoveľkosti1nabytenaI.I.G.finančnéprostriedkyvsume106500,-eur,ďalejnazákladekúpnejzmluvy
zo dňa 20.05.2019 titulom predaja bytu v J. finančné prostriedky vo výške 4 000 000,- Kč a na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2019 titulom predaja nebytového priestoru ( garáž ) finančné prostriedky vo
výške 2 000 000,- Kč ( cca 80 000,- eur pri kurze 25 Kč za 1,- eur ). Oprávnený na výživné bol podľa

odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni od 04.09.2019 do 31.08.2020 zamestnaný na dohodu o
pracovnej činnosti v obchodnej spoločnosti P. M. s hrubým príjmom 200,- eur mesačne, ktorý príjem mal
aj v období od 01.10.2020 až do 30.09.2022, v období od 01.11.2022 do 31.12.2022 mal uzatvorenú
dohodu s S. U. E., kde za december 2022 dosiahol v hrubom príjem 368,85 eur. Bolo tiež zistené,
že od 01.10.2019 je oprávnený na výživné konateľom spoločnosti P. M.. Príjem z funkcie konateľa

nepoberal, v prípade potreby vykonáva pre spoločnosť niektoré administratívne činnosti, zabezpečuje
čistotu a chod ambulancie, príjem nepoberá z vlastnej vôle, ním vykonávané činnosti považuje za
výpomoc svojej matke, spravidla ide o niekoľko hodín, maximálne desať v mesiaci, ak ambulancia nie
je zaťažená, výpomoc neposkytuje. Z potvrdení o štúdiu a rozhodnutia o prijatí na vysokú školu mal
súd prvej inštancie za preukázanú skutočnosť, že oprávnený na výživné študuje aj po skončení strednej

školy, ktorú navštevoval v čase ostatného rozhodnutia o výživnom. Kontinuálne je študentom vysokej
školy s dennou formou štúdia. V období od 04.09.2020 do 24.09.2022 bol študentom Lekárskej fakulty
UK v Bratislave, v odbore všeobecné lekárstvo, ktorú predčasne ukončil. Od 19.09.2022 bol študentom
Paneurópskej vysokej škole v Bratislave, fakulta psychológie, ktoré štúdium zanechal dňom 12.09.2023
z dôvodu jeho prijatia na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde je v školskom

roku 2023/2024 študentom 1. ročníka v študijnom programe zubné lekárstvo. Oprávnený na výživné
mal v čase určenia výživného v októbri 2017 sedemnásť rokov, bol maloletý, navštevoval súkromné
gymnázium v Bratislave, kde výška školného podľa výpovedí rodičov v tom čase predstavovala 2 000,-
eur ročne. V čase rozhodovania o návrhu na zníženie výživného dovŕšil oprávnený na výživné dvadsaťtri
rokov a ako už bolo spomenuté pokračoval v štúdia na vysokej škole. Z hľadiska výdavkov oprávneného

na výživné súd prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu zmeny pomerov od ostatného rozhodnutia o
výživnom ustálil zmenu vo výdavkoch v tom smere, že oprávnenému na výživné už nevzniká pravidelný
výdavok na školné za štúdium na strednej škole ( 166,66 eur mesačne á 12 mesiacov ), pribudli mu
však náklady spojené so štúdiom na vysokej škole ( učebnice, študijné materiály, osobný počítač ) a
súčasne sa zvýšili náklady oprávneného na bývanie zo sumy 125,- až 150,- eur na 400,- eur mesačne

ako aj ostatné životné náklady. Na základe takto vykonaného dokazovania v danej veci dospel súd
prvej inštancie k záveru, že návrh povinného platiť výživné na zníženie výživného na oprávneného na
výživné ako plnoleté dieťa zo sumy 500,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne nie je dôvodný.
Povinný platiť výživné v konaní nepreukázal a ani súdom prvej inštancie nebolo zistené, že by na strane
povinného platiť výživné alebo na strane oprávneného na výživné skutočne došlo k takej podstatnej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak, je možné konštatovať, že na
strane povinného platiť výživné ako povinného z vyživovacej povinnosti sa zmenili pomery v smere
zvýšenia jeho pravidelného mesačného príjmu, ktorý v čase uzatvorenia rodičovskej dohody vrátane
dohody o výživnom na oprávneného na výživné vo výške 500,- eur mesačne v októbri 2017 udával
povinný platiť výživné vo výške 90,- eur mesačne. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že okrem

príjmu z podnikateľskej činnosti pribudol povinnému platiť výživné aj príjem od zamestnávateľa Q. M.
od decembra 2020 do septembra 2021 s vymeriavacím základom 800,- eur mesačne, za mesiace
december 2020 až máj 2021, s výnimkou mesiaca marec 2021, kedy dosiahol hrubý príjem povinný
platiť výživné z Q. M. sumu 1 000,- eur, od júna 2021 do septembra 2021 išlo o hrubý príjem vo výške900,- eur mesačne. Okrem toho za mesiace marec 2021 až apríl 2021 mal povinný platiť výživné tiež
príjem spolu 500,- eur v hrubom zo M. G. S., H. E.. V ďalšom období mal príjem zo spoločnosti D. K.
za obdobie od septembra 2021 do decembra 2021 v rozmedzí od 124,60 eur mesačne do 177,25 eur

mesačne v hrubom, ďalej príjem z Q. M. v rozpätí od 800,- eur mesačne do 1 000,- eur mesačne v
hrubom za obdobie od september 2021 do mája 202 do júla 2023. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni bolo
tiež zistené, že od 15.07.2023 je zamestnancom T. I. A. M. s vymeriavacím základom príjmu vo výške
471,57 eur. Zmena nastala aj v majetkových pomeroch povinného platiť výživné v tom smere, že na
základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.03.2022 získal predajom spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 1 na byte na I. I. G. finančné prostriedky v sume 106 500,- eur, ďalej na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 20.05.2019 titulom predaja bytu v J. finančné prostriedky vo výške 4 000 000 Kč a na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 20.05.2019 titulom predaja nebytového priestoru ( garáž ) finančné prostriedky
vo výške 2 000 000,- Kč. Pri hodnotení povinným platiť výživné deklarovanej zmeny v jeho pomeroch
odôvodňujúcej zníženie výživného na oprávneného na výživné sa prihliadlo aj na to, že povinnému
platiť výživné pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V dôsledku samotného tohto faktu však v kontexte

s preukázanými skutočnosťami indikujúcimi celkové zlepšenie zárobkových a majetkových pomerov
povinného platiť výživné, výživné znížiť nie je možné. Súd prvej inštancie nepovažoval z argumentov
povinného platiť výživné za relevantné tvrdenie, že s určením pôvodného výživného na oprávneného
na výživné vo výške 500,- eur mesačne súhlasil z dôvodu prísľubu bývalej manželky o finančnom
vyporiadaní jeho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome v G.. Neprisvedčil ani tvrdeniu povinného

platiť výživné, že určené výživné vo výške 500,- eur mesačne oprávnený na výživné ani nepotrebuje,
keďže z výpisov z jeho účtu vyplýva, že sumu 400,- eur z poukazovaného výživného zasiela na sporiaci
účet.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie povinný platiť výživné

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
( ďalej len „Civilný sporový poriadok“ ) a § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
( ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“ ). Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Napadnutý rozsudok, najmä výrok o
zamietnutí návrhu nemal relevantnú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom nebol riadne odôvodnený

s prihliadnutím na lakonickú právnu argumentáciu, nebol presvedčivý s ohľadom na absenciu odkazu
na konštantnú rozhodovaciu prax vyšších súdov v skutkovo obdobných veciach. Napadnutý rozsudok
nespĺňalpožiadavkuriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutia,bolneodôvodnený,nepreskúmateľný,
zjavne svojvoľný a arbitrárny, hrubo nerešpektoval platnú právnu úpravu a rozhodovaciu prax Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR v otázke rozsahu a kvality odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Výživné na oprávneného na výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa
03.10.2017, č. k. 21P/57/2017, kde povinný platiť výživné súhlasil s výškou výživného v sume 500,- eur
výlučne z dôvodu, že v rámci konania o rozvode sa dohodol so svojou bývalou manželkou na finančnom
vyporiadaní svojho spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome v G.. Iný dôvod je nelogický, keďže v
tom čase mal čistý mesačný príjem 90,- eur a žil z pôžičiek z vlastnej firmy. Bývalá manželka dohodu o

vyporiadaní nenaplnila a bolo mu vyplatených cca. 20 000,- eur, namiesto prísľubu polovice z hodnoty
rodinného domu. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil jeho príjmy za obdobie od
októbra 2016 do júla 2023, pričom priemerný mesačný príjem bol v rozmedzí od 600,- eur do 1 000,- eur.
Z uvedeného vyplýva zjavný nepomer medzi príjmami a povinnosťou uhrádzať výživné oprávnenému
na výživné. Zmena podľa súdu prvej inštancie mala nastať aj v jeho iných majetkových pomerov, keďže

predajom rodičovského bytu v G. získal sumu vo výške 106 500,- eur, predajom bytu v J. získal cca.
160 000,- eur a predajom garáže v J. získal 80 000,- eur. Všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti vlastnil
pred rozhodnutím o určení sumy výživného. Nedošlo k zmene jeho majetkových pomerov, ale došlo k
zmene formy majetku, už nevlastnil nehnuteľnosti, ale peniaze za tieto nehnuteľnosti. Navyše z príjmov z
predaja uvedených nehnuteľností financoval náklady na pobyt svojej mamy v zariadení DSS, náklady do

stavby domu v Rakúsku a z predaja uvedených nehnuteľností vysporiadal aj svoje pôžičky z minulosti.
Súd prvej inštancie v predmetnej veci neposudzoval žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, pričom
komplexné a dôsledné právne posúdenie veci absentovalo. Navyše prehliadol a nepovažoval za zmenu
okrem poklesu príjmu ani skutočnosť, že dňa XX.XX.XXXX sa povinnému platiť výživné narodila dcéra
K. C., v dôsledku čoho mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Od podania návrhu namietal, že výživné

v sume 500,- eur mesačne nezodpovedá spotrebnému charakteru výživného, a na tejto námietke
trvá aj v rámci odvolacieho konania. Navyše u oprávneného na výživné nastala zmena v tom smere,
že mu pribudli náklady spojené so štúdiom na vysokej škole ( učebnice, študijné materiály, osobný
počítač ) a súčasne sa zvýšili náklady na bývanie zo sumy 125,- eur až 150,- eur na sumu 400,-eur mesačne, ako aj ostatné životné náklady. Zvýšené náklady spojené zo štúdiom oprávneného na
výživné a zvýšené náklady spojené s bývaním neboli žiadnym dôkazom preukázané a ostali len v rovine
tvrdenia, a preto odôvodnené potreby oprávneného na výživné nie sú vo výške 500,- eur mesačne a ani

také nemôžu byť, lebo sa tým popiera spotrebný charakter výživného. Súd prvej inštancie nezisťoval,
aké sú potreby oprávneného na výživné, a ktoré z potrieb považoval za odôvodnené. Oprávnený na
výživné z neprimerane vysokej sumy vo výške 500,- eur spotreboval v skutočnosti 100,- eur, keďže
každý mesiac posielal sumu 400,- eur na bankový účet svojej matky na jej sporiaci účet do fondu
V.. Vo vzťahu k oprávnenému na výživné má vyživovaciu povinnosť aj jeho matka, ktorá pracuje ako

lekárka, má vlastnú ambulanciu, ktorú prevádzkuje cez M.. P. - E., M., pričom z výpisu je zrejmé, že
dosahuje príjem 10 000,- eur mesačne. Touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie taktiež nezaoberal.
Podľa tvrdení oprávneného na výživné jeho matka vyberá z tohto fondu finančné prostriedky, ktoré
používajú na život. Dňa 02.11.2022 bola z účtu vybratá suma 15 097,80 eur a dňa 16.02.2023 suma 1
200,55 eur, pričom takéto sumy sú neprimerane vysoké na bežné potreby. U oprávneného na výživné
nejde o riadne štúdium na vysokej škole, ale len o chodenie do školy, keďže od roku 2020 navštevuje

už tretiu vysokú školu, začal študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, odbor všeobecné
lekárstvo, skúšky neabsolvoval a ukončil štúdium, následne začal študovať na Paneurópskej vysokej
škole, odbor psychológia, opäť skúšky neabsolvoval a ukončil štúdium, aktuálne od septembra 2023
opäť začal študovať na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského tentokrát odbor zubné lekárstvo. Je
preto preukázané, že sústavne zanedbáva štúdium, opakovane menil vysokú školu, v dôsledku čoho je

oprávnený vo veku 23 rokov stále študentom prvého ročníka vysokej školy, čím sú dané viaceré dôvody,
pre ktoré schopnosť oprávneného na výživné živiť sa samostatne vznikla najneskôr v septembri 2023.
Vzniesol námietku, že od septembra 2023 došlo k zániku vyživovacej povinnosti na oprávneného na
výživné.

3. Oprávnený na výživné vo vyjadrení k odvolaniu povinného platiť výživné navrhol, aby odvolací
súd odvolenie zamietol ako nedôvodné v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie sa
dokazovaniu venoval rozsiahlo v priebehu troch nariadených pojednávaní. Povinný platiť výživné v
návrhu zamlčal svoje skutočné majetkové pomery, nezdôvodnil prečo nedosahuje normálny príjem, hoci
má vysokoškolské vzdelanie a rozsiahlu prax, s ktorou sa chválil v médiách, ale rozhodol sa byť fotograf

s príjmom v roku 2023 od júla 471,57 eur brutto. Majetkové pomery povinného platiť výživné sa skutočne
oproti času pôvodného rozhodnutia zmenili, keďže nadobudol ďalší obchodný podiel v Českej republike,
žiadne pôžičky nekonkretizoval, v svojej slovenskej obchodnej spoločnosti má nehnuteľnosti, ktoré
zakúpil z finančných prostriedkov, ktoré získal z predaja akcií zakúpených z BSM s matkou oprávneného
na výživné, ponechal si ich a dôvodom nákupu na jeho s. r. o. bolo to, že tu ich môže odpisovať.

Rovnako predal z BSM aj byty v E., tiež si nepomerne väčšiu finančnú časť ponechal sám. Povinný
platiť výživné opakovane a účelovo uvádzal v tomto smere nepravdy, navyše jeho majetok vzrástol.
Matka vykonáva rovnakú prácu ako v čase pôvodného rozhodnutia, vymenila dom za nehnuteľnosť s
polovičným pozemkom a domom, pretože nemali dostatok finančných prostriedkov na neustále opravy a
údržbu veľkého starého domu naviac s vysokými prevádzkovými nákladmi. Vysvetlil ako robil transakcie

sumy 400,- eur zo svojho bankového účtu, pričom mu ostalo 100,- eur ako vreckové. Matka mu mesačne
dáva tiež vreckové v sume 100,- eur. Dôvodom je to, že vo fondoch sú lepšie úroky, z ktorého sa potom
vyberie vysoká suma, ktorá slúži na financovanie bežného života v priebehu roka. Matka hradí celé
nákladné stravovanie, keďže z dôvodu choroby má prísnu a nákladnú diétu, bývanie, ošatenie, školské
potreby, športové a kultúrne výdavky. Povinný platiť výživné sám videl výber z fondu v sume 13 000,- eur

použitý na spotrebu a videl celý majetkový prehľad matky z banky. Opakovane sa odvolával na údajne
nedostatočné podklady, pričom svoje účty neukázal. Zvýšila sa mu vyživovacia povinnosť, ale v priebehu
konania nepreukazoval náklady s týmto spojené ako ani majetkové pomery matky jeho novonarodeného
dieťaťa, na druhej strane však opakovane poukazoval na majetkové pomery matky oprávneného na
výživné. V porovnaní s prechádzajúcim rozhodnutím, v ktorom čase bol študentom strednej školy, sa

jeho náklady zvýšili, keďže v súčasnosti je študentom medicíny. So vzdelaním povinného platiť výživné
a jeho praxou sú ponúkané zamestnania s príjmom od 2 500,- eur do 3 500,- eur. Pokiaľ je jeho
voľbou takéto ponuky a možnosti príjmu nevyužiť a miesto toho sa zamerať na umelecké aktivity, ktoré
podľa neho neposkytujú primerané finančné ohodnotenie, tak potom v zmysle zákonnej úpravy súd
prvej inštancie na toto nemá prihliadať a musí vychádzať z príjmu, ktorý povinný platiť výživné môže

dosahovať. Oprávnený na výživné tiež uviedol, že štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského
zvládal bez problémov, potom chcel pomôcť matke brigádou na Kramároch ako sanitár, avšak sa mu
zhoršil zdravotný stav a nezvládol druhý ročník. Na psychológii sa chcel niečo naučiť o človeku z iného
pohľadu a súčasne sa dôsledne pripraviť na medicínu. Táto príprava bola riadna a dôsledná, keďže bolprijatý na všeobecný odbor a zároveň medzi 40 uchádzačmi na zubárstvo. Tvrdenia povinného platiť
výživné v tom smere, že štúdium na vysokej škole neberie vážne, je nepodložené. Štúdiu sa venuje
maximálne, keďže sa poučil zo svojho precenenia. Skúšky z prvého ročníka predchádzajúceho štúdia

mal uznané, pretože ich absolvoval s dostatočným prospechom. Navštevuje aj svoju starú matku, má ju
rád, avšak povinný platiť výživné si nevšíma ani jeho narodeniny a nie je pre neho podstatné ani jeho
vzdelanie. Boli preukázané a dokladované pravidelné výdavky, ktoré sú bežné, vyššie sú pre zdravotný
stav a nákladné štúdium, rozhodne nemá vytvorené žiadne úspory, z nijakého dôkazu to nevyplynulo.
Druhý rodič, matka riadne pracuje, prispieva na jeho výživu viac ako povinný platiť výživné, otec.

4. Povinný platiť výživné v odvolacej replike k vyjadreniu oprávneného na výživné uviedol, že k
jednotlivým tvrdeniam oprávneného na výživné sa už podrobne vyjadril v rámci konania pred súdom
prvej inštancie. Podľa jeho názoru je výživné, ktoré je povinný platiť oprávnenému na výživné, v rozpore
s dobrými mravmi. Oprávnený na výživné sa vyjadroval v rámci konania voči nemu bez elementárnej
slušnosti a bez absolútneho rešpektu. Aj vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný platiť výživné klamal

a účelovo uvádzal nepravdy. Štúdium oprávneného na výživné na vysokej skole jednoznačne možno
skonštatovať, že sa jedná o nezodpovedný prístup k štúdiu, keďže od roku 2020 navštevuje v poradí
už tretiu vysokú školu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ),

po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
oprávneným subjektom, povinným platiť výživné ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 156 Civilného
mimosporového poriadku ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ) a odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( § 65
Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ),
s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia

dokazovania ( § 68 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), keď miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že odvolanie
povinného platiť výživné nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie

napadnutého rozsudku ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorým zamietol návrh povinného platiť výživné na zníženie vyživovacej povinnosti
k oprávnenému na výživné zo sumy 500,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie
návrhom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu

prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s
danou vecou i správne vyložil, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na odvolacie argumenty uplatnené povinným platiť výživné nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal

od záverov súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zníženie výživného odchýliť a nemôže dať za
pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už
len nasledovné:9. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na
spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a

použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
nelogické, neudržateľné, nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

10. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( § 220

ods. 2 Civilného sporového poriadku ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia,zároveňodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštanciemusíbyťajdostatočnýmpodkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

11. Vzhľadom na podstatu odvolacích námietok, ktorými sa odvolací súd zaoberal v prvom rade, keďže
dôvodnosť aj len týchto námietok by viedla k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie, boli námietky povinného platiť výživné, pre ktoré nepovažuje
napadnutý rozsudok za vecne správny, bolo nesplnenie procesných podmienok, ako aj nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý znemožnil povinnému platiť výživné, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tiež
skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Uvedené odvolacie námietky však povinný platiť výživné bližšie nespresnil, nekonkretizoval, v akom
postupe súdu prvej inštancie by tieto nedostatky mali spočívať, pričom ich existenciu odvolací súd
z obsahu spisu ani nezistil.

12. Ďalšou odvolacou námietkou bola námietka nedostatočné, nesprávne zistenie skutočného stavu
veci a nesprávne právne posúdenie. Ani tieto odvolací súd však nevyhodnotil ako dôvodné.

13.Podľa§62ods.1až5Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16.Podľa§156Civilnéhomimosporovéhoporiadkuúčastníkmikonaniavoveciachvýživnéhoplnoletých
osôb sú osoba oprávnená na výživné a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

17. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno na návrh
zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

18. Rodičia dieťaťa sú povinní prispievať na jeho výživu, keďže plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Základom pre hodnotenie schopností a možnostírodičov platiť výživné je zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že
tento príjem zodpovedá telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho
pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na

uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a
vývojomtakpostránkefyzickej,akoajpostránkeduševnej.Rozsahnákladovnaúhradutýchtoživotných
potriebdieťaťajerôzny,atovzhľadomnajehovek,spôsobprípravynajehobudúcepovolanie,zdravotný
stav, ale aj jeho schopnosti.

19. Zmenu pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno definovať ako stav odlišný od stavu,
ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zásadne musí ísť o zmenu závažnejšieho
charakteru, teda o zmenu podstatnú a trvalú. Ak je pred súdom takáto zmena pomerov preukázaná,
či na strane oprávneného dieťaťa alebo povinných rodičov, je opodstatnený záver súdu pre zvýšenie
výživného, resp. zníženie výživného. Súd musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v
čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu

je predovšetkým podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu
k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav,
pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou
starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane
povinnýchosôbsúdmusípreukazovaťichaktuálneschopnosti,možnostiapríjmovéamajetkovépomery

za účelom ich porovnania s pomermi v čase ostatného rozhodovania. Taktiež zisťuje, či došlo k zmene
pomerov v súvislosti s počtom vyživovacích povinností, osobných pomerov, zdravotného stavu.

20. Z obsahu spisového materiálu vplýva, že ostatný raz bola vyživovacia povinnosť povinného platiť
výživné upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 21P/57/2017-24 zo dňa 03.10.2017, ktorým

súd okrem iného ( rozvod manželstva ), schválil rodičovskú dohodu o úprave pomerov k vtedy
maloletému oprávnenému na výživné na čas po rozvode. V časti určenia vyživovacej povinnosti sa
povinný platiť výživné zaviazal prispievať na výživu oprávneného na výživné sumou 500,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej
inštancie po skonštatovaní skutočného stavu, na základe ktorého bolo určené výživné k oprávnenému

na výživné vo výške 500,- eur mesačne ( schválením rodičovskej dohody vyššie citovaným rozsudkom ),
tiež uvedení zisteného a preukázaného skutočného stavu ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku v
odsekoch 3. až 11. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ( na ktoré odvolací súd v podrobnostiach
poukazuje, plne sa s nimi stotožňuje bez potreby ich duplicitne uvádzať ), porovnaní pomerov najmä
na strane oprávneného na výživné a povinného platiť výživné, podrobne konštatované v odsekoch 19.

až 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku opísané správne vyvodil, že došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane oprávneného ( na ktoré odvolací súd opätovne v podrobnostiach poukazuje, plne sa
s nimi stotožňuje bez potreby ich duplicitne uvádzať ).

21. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania a preukázaného skutočného stavu súd prvej

inštancie potom správne skonštatoval, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného.
Súd prvej inštancie správne porovnal pomery v čase ostatnej úpravy výživného a náležite vyhodnotil
neexistenciu dôvodov pre zmenu ostatného rozsudku o výživnom v zmysle ustanovenia § 62 a § 75
ods. 1 Zákona o rodine a 158 Civilného mimosporového poriadku. Súd prvej inštancie v postačujúcom
rozsahu vykonal všetky relevantné dôkazy, z ktorých zistil potrebné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil

správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správne príslušné právne normy. V preskúmavanej veci
nemožno v neprospech oprávneného na výživné prihliadnuť na skutočnosti, ktoré viedli povinného platiť
výživné k podaniu návrhu na zníženie výživného.

22. Odvolací súd dopĺňa, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k takej podstatnej zmene v

pomeroch povinného platiť výživné, odôvodňujúcich zvýšenie výživného aj napriek skutočnosti, že mu
narodením dcéry pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to vzhľadom na jeho konštatované majetkové
pomery. Pokiaľ povinný platiť výživné argumentoval tým, že jeho majetkové pomery zostali nezmenené,
zmenila sa len ich forma, odvolací súd uvádza, že práve zo získaných finančných prostriedkov
z prevodov majetku ( v zmysle tvrdení povinného platiť výživné ) tento uhrádza náklady vo výške 500,-

eur mesačne spojené s umiestnením jeho matky v domove sociálnych služieb, náklady do stavby domu v
Rakúskuazpredajauvedenýchnehnuteľnostívysporiadalajsvojepôžičkyzminulosti.Keďževýživnéna
oprávneného na výživné je prednostnou pohľadávkou a má prednosť aj pred vyživovacou povinnosťou
povinného platiť výživné k svojej matke podľa § 67 Zákona o rodine, a povinný platiť výživné je tietovýdavky schopný uhrádzať aj napriek svojmu deklarovanému príjmu a skutočnosti, že mu pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť, musí byť schopný platiť výživné oprávnenému na výživné vo výške 500,- eur
mesačne.

23. Odvolací súd tiež dopĺňa, že na strane oprávneného na výživné pritom došlo k podstatnej zmene
jeho pomerov tým, že nastúpil na štúdium na vysokej škole, s čím je spojené aj všeobecne známe
zvýšenie nákladov spojených s takýmto štúdiom. K odvolacej námietke povinného platiť výživné, že u
oprávneného na výživné nejde o riadne štúdium na vysokej škole, ale len o chodenie do školy, keďže

od roku 2020 navštevuje už tretiu vysokú školu, odvolací súd uvádza, že uvedené nepovažuje za
úplne štandardné, avšak vzhľadom na náročnosť štúdia v uvedených odboroch ako aj skutočnosť, že
oprávnený na výživné opätovne pokračuje v štúdiu medicíny aj keď v odbore zubné lekárstvo, pričom
skúšky z prvého ročníka predchádzajúceho štúdia mal uznané, pretože ich absolvoval s dostatočným
prospechom,danýpriebehštúdiajemožnopovažovaťkonzistentný,atakhomožnopovažovaťzariadne
štúdium.

24. K odvolacej námietke povinného platiť výživné týkajúce sa skutočnosti, že matka oprávneného platiť
výživné má k nemu tiež vyživovaciu povinnosť, pracuje ako lekárka, má vlastnú ambulanciu, dosahuje
príjem 10 000,- eur mesačne, odvolací súd uvádza, že ani v prípade, pokiaľ by pomery na strane
matky boli natoľko priaznivé, že by táto mohla zabezpečovať výživu oprávneného na výživné v celom

rozsahu z vlastných prostriedkov, tak táto skutočnosť samotná povinného nezbavuje platenia výživného
pri rešpektovaní zásady uvedenej v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

25. Ani ďalšia odvolacia námietka povinného, ktorou namietal rozpor s dobrými mravmi v súvislosti

s platením výživného oprávnenému na výživné dôvodiac, že oprávnený na výživné sa vyjadroval v
rámci konania voči nemu bez elementárnej slušnosti a bez absolútneho rešpektu, vo vyjadrení uviedol,
že povinný platiť výživné klamal a účelovo uvádzal nepravdy, nebola spôsobilá ovplyvniť rozhodnutie
o napadnutom rozhodnutí vzhľadom na okolnosti týkajúce sa rodičov a oprávneného na výživné – ich
syna. Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania nie je vzájomný pozitívny vzťah, avšak z obsahu spisu

nevyplynulo, že by správanie oprávneného na výživné bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže je skôr
dôsledkom nie pozitívnych vzťahov medzi matkou oprávneného na výživné a povinného platiť výživné.
Preto tento konflikt odvolací súd nepovažoval za taký, ktorý by odôvodňoval nepriznanie výživného
z dôvodov rozporu s dobrými mravmi.

26. Ďalšie argumenty povinného platiť výživné odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov veci uvádzanými účastníkmi. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp.zn.II.ÚS251/2004,III.ÚS209/2004,II.ÚS200/2009apod.).Pretonaďalšiuargumentáciupovinného
platiť výživné už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností,
odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

27. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.

1 Civilného sporového poriadku za použitia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek
z jeho aplikácie.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana ne mala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).