Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124233650
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124233650.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Segečovou, v spore žalobcu A. B.

C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXXX/XX, XXX XX E. E., právne zast. WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA s.r.o., IČO: 47 257 164, so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom
JUDr.MilanomRagasom,advokátom,protižalovanejA.F.G.,nar.XX.X.XXXX,bytomE.XXXX/XX,XXX
XX E. E., právne zast. Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., IČO: 47 232 293, so sídlom Námestie Slobody
2, 974 01 Banská Bystrica, konajúca konateľom JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, o hospodárení so
spoločnou vecou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.2.2024, prostredníctvom právneho zástupcu, domáhal
určenia, že zásah do pozemkov parc. KN-C č. 473/1 a 473/2, zapísaných na LV č. XXX evidovanom
pre k.ú. H., obec E. E., patriacich do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, v podobe
realizácie stavby s názvom "Vodovodná prípojka + vnútorný rozvod", ktorá je predmetom rozhodovania
v stavebnom konaní č. OVZ SU 155520/27855/2022/Go, vedenom stavebným úradom Mesto Banská

Bystrica, je neprimeraný z hľadiska hospodárenia so spoločnou vecou. Domáhal sa aj určenia, že s
vodovodnou prípojkou patriacou do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, umiestnenou v
byte žalobcu, na prízemí, v stavbe so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parc. KN-C
č. 473/2, popis stavby Rodinný dom - 3 bytové jednotky, zapísanej na LV č. XXX, evidovanom pre k.
ú. H., obec E. E., budú žalobca a žalovaná hospodáriť tak, že a) žalobca je povinný vždy ku koncu
zúčtovacieho obdobia za príslušný kalendárny mesiac doručiť žalovanej faktúru, vystavenú žalobcovi
dodávateľom pitnej vody u ktorého má uzatvorenú zmluvu a údaje z vodomeru na vodovodnej prípojke,

za účelom odpočtu spotrebovanej vody žalovanou a vypočítania ceny za ňou spotrebovanú vodu, ktorú
je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť v lehote splatnosti faktúry vystavenej žalobcovi dodávateľom
pitnej vody. Ďalej, b) žalobca je povinný starať sa a udržiavať vodovodnú prípojku a vodomer na účely
odpočtu spotrebovanej pitnej vody v stave v súlade s príslušnými platnými a účinnými predpismi SR a c)
žalobca je povinný žalovanej umožniť prístup k vodovodnej prípojke po jej predchádzajúcej, žalobcovi
doručenej písomnej žiadosti, pričom žalovaná je oprávnená žiadať o prístup len v čase medzi 8:00 hod.
a 16:00 hod. každého dňa, s výnimkou dní pracovného pokoja a dní štátnych sviatkov SR. Domáhal

sa aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že mu Mesto Banská Bystrica, ako stavebný úrad podaním č. OVZ
SU 155520/27855/2022/Go zo dňa 21.9.2022 oznámilo začatie stavebného konania, na základe žiadostižalovanej, ako stavebníčky, o vydanie stavebného povolenia na stavbu "Vodovodná prípojka + vnútorný
rozvod", navrhnutú na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X
(ďalej aj len ako "Pozemky") s bodom ukončenia a prácami v rámci vnútorného rozvodu v stavbe súpisné

číslo XXXX - H. I. - 3 bytové jednotky, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jeho a žalovanej. Žalobca
voči tomu dňa 18.10.2022 podal námietky, v rámci ktorých žiadal stavebné konanie vedené pod sp. zn.
OVZ SU 155520/2022/Go, prerušiť podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona, do vysporiadania právnej
otázky týkajúcej sa výkonu práv a povinností k technickým zariadeniam (existujúca vodovodná prípojka)
a nehnuteľnostiam (spoločné časti rodinného domu a pozemky v príslušnom rozsahu), podľa ust. §

137 Občianskeho zákonníka, resp. zamietnutie žiadosti žalovanej o stavebné povolenie. Stavebný úrad
rozhodnutím č. OVZ-SU 5021/4899/2023/Go zo dňa 18.1.2023, námietky žalobcu zamietol a povolil
stavbu "Vodovodná prípojka + vnútorný rozvod". Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie,
v ktorom poukázal na absenciu dohody spoluvlastníkov, podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na
odvolanie žalobcu, bolo rozhodnutie stavebného úradu zrušené odvolacím orgánom, Okresným úradom
Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, rozhodnutím

sp. zn. OU-BB-OVBP2-2023/020101-004 zo dňa 6.4.2023. Dňa 2.6.2023, stavebný úrad nariadil vo
veci ústne pojednávanie, za účelom dosiahnutia dohody o námietkach vznesených žalobcom, ktoré sa
uskutočnilodňa29.6.2023.Následne,stavebnýúradrozhodnutímč.OVZ-SU154970/4899/2023/Go,ev.
č. 157/2023 zo dňa 28.8.2023 opätovne rozhodol o povolení stavby. Na základe odvolania žalobcu, bolo
aj toto rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie (rozhodnutím odvolacieho

orgánuč.OU-BB-OVBP2-2023/046709-002zodňa1.12.2023).Rozhodnutímstavebnéhoúraduč.OVZ-
SU 3890/7442/2024/Go zo dňa 15.1.2024, stavebný úrad odkázal žalobcu na vecne a miestne príslušný
civilný súd a stavebné konanie prerušil na dobu 30 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia.
Žalobca k veci samej tvrdil, že absentovala dohoda o hospodárení so spoločnou vecou, medzi ním
a žalovanou a že žalovanou navrhované riešenie je disproporcionálne oproti ním navrhovanému

riešenie, pričom ide o dôležitú zmenu spoločnej veci. S poukazom na ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spoluvlastníctve veci mal za to, že spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru akou sa
podieloví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k
spoločnej veci. Podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci, ale každá časť spoločnej
veci patrí obom spoluvlastníkom. Spoluvlastníci v zásade rozhodujú o hospodárení so spoločnou

vecou, dohodou. Osobitný postup ani uskutočnenie formálneho hlasovania, nemá zákonom stanovenú
formu ani náležitosti. Dohoda môže byť uzatvorená písomne aj konkludentne. V danom prípade
však dohoda o hospodárení so spoločnou vecou nebola uzatvorená vôbec. Keďže ide o negatívnu
skutočnosť, žalobca nemôže spravodlivo preukazovať reálnu neexistenciu tejto skutočnosti, v zmysle
negatívnej dôkaznej teórie. Dôkazné bremeno opaku je na žalovanej. Žalobca uviedol, že stavebný

úrad poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 162/2004 zo dňa 1.1.2004, podľa
ktorého:"Ustanovenie§139ods.2Občianskehozákonníkapreprijímanierozhodnutiaspoluvlastníkovo
hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho
hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú)
formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces

vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na
procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová "rozhodujú spoluvlastníci").
To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho
podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní
napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov. Pokiaľ by ale o niektorej

záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so spoločnou vecou rozhodol sám väčšinový spoluvlastník
bez toho, aby dal menšinovému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania
a vyjadriť v ňom svoj názor, zostalo by rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka (hoci aj výrazne
dominujúceho)lenrozhodnutímjednéhospoluvlastníka.Prijatérozhodnutiebynebolomožnépovažovať
zarozhodnutiespoluvlastníkovanešlobyaniorozhodnutie"väčšiny"vzmysle§139ods.2Občianskeho

zákonníka." S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že ho žalovaná mala najskôr osloviť s tým,
že plánuje vybudovať novú vodovodnú prípojku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že by žalobca bol v
konečnom dôsledku prehlasovaný, nakoľko žalovaná disponuje väčšinovým spoluvlastníckym podielom
kspoločnýmveciam.Žalovanátentopostupnedodržala aišlotakorozhodnutiejedinéhospoluvlastníka,
nie o rozhodnutie spoluvlastníkov a ani o rozhodnutie "väčšiny". V danom prípade žalobca nevedel, že

žalovanázamýšľazmenuspoločnejveci.ŽalobcapoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČR,sp.zn.
22 Cdo 599/99, z ktorého citoval: "Pokud by menšinovému spoluvlastníku vůbec nebyla dána možnost
vyjádřit se k zamýšlené investici (druhu a výši), pak i za situace, kdy by s takovou investici souhlasila
většina spoluvlastníků, počítaná podle velikosti podílů, nejde o rozhodnutí většiny ve smyslu § 139 odst.2 ObčZ. V takovém případě by šlo z hlediska hospodaření spoluvlastníků se společnou věcí o neplatný
právní úkon a menšinovému spoluvlastníku by vznikla povinnost vydat investujícímu spoluvlastníku,
pokud by šlo o investici na nutné opravy nebo údržbu bezdůvodné obohacení (§ 451 odst. 2 ObčZ a §

456ObčZ).(…)"Prípadnázmluvaodielouzatvorenámedzižalovanouazhotoviteľombybolaneplatným
právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), keďže z bezprávia nemôže vzniknúť právo (Ius ex
iniuria non orfitur). Ďalej žalobca poukázal aj na to, že existuje aj iné riešenie spoločného hospodárenia
a taká dôležitá zmena spoločnej veci, ako stavba novej vodovodnej prípojky, nie je nevyhnutná a je
disproporcionálna. Plne postačuje dohoda žalovanej a žalobcu o usporiadaní vzájomných vzťahov aj k

súčasnému technickému zabezpečeniu prívodu vody do rodinného domu, ktorý je plne postačujúci a
nevykazuje žiadne poškodenie. Žalovaná v stavebnom konaní nepreukázala, že nemôže užívať pitnú
vodu a realizovať výkon vlastníckeho práva, bývanie v rodinnom dome. Žalovaná využívala rodinný
dom na bývanie a disponovala (a naďalej disponuje) riadnou dodávkou elektriny, tepla a pitnej vody. S
poukazom na uvedené skutočnosti, žiadal žalobca, aby súd podanej žalobe vyhovel.

3. K žalobe pripojil splnomocnenie pre právneho zástupcu zo dňa 21.2.2024, oznámenie o začatí
stavebného konania č. OVZ SU 155520/27855/2022/Go zo dňa 21.9.2022 a námietky voči nemu zo
dňa 18.10.2022, rozhodnutie o povolení stavby č. OVZ-SU 5021/4899/2023/Go zo dňa 18.1.2023
a odvolanie voči nemu zo dňa 8.2.2023, rozhodnutie o odvolaní č. OU-BB-OVBP2-2023/020101-004
zo dňa 6.4.2023, nariadenie ústneho pojednávania zo dňa 2.6.2023 a zápisnica zo dňa 29.6.2023,

rozhodnutie o povolení stavby č. OVZ-SU 154970/4899/2023/Go zo dňa 28.8.2023 a odvolanie voči
nemu zo dňa 13.9.2023, rozhodnutie o odvolaní č. OU-BB-OVBP2-2023/046709-002 zo dňa 1.12.2023
a rozhodnutie č. OVZ-SU 3890/7442/2024/Go zo dňa 15.1.2024 odkazujúce žalobcu na súd.

4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe, prostredníctvom právneho zástupcu, poprela tvrdenia žalobcu a

žalobu považovala za nedôvodnú a bez právneho základu.

5. Žalovaná zhodne uviedla, že ako stavebník požiadala príslušný stavebný úrad o povolenie stavby
"Vodovodná prípojka a vnútorný rozvod", za účelom vybudovania samostatnej vodovodnej prípojky a
vnútorných rozvodov pre samostatnú bytovú jednotku, teda o 2 nové samostatné prípojky, tak aby každý

byt v dome, mal svoju vlastnú prípojku. Žalobca a žalovaná sú podielovým spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
- stavby so súp. č. XXXX, rodinný dom - 3 bytové jednotky, pričom žalobcov spoluvlastnícky podiel je o
veľkosti 1/3 a spoluvlastnícky podiel žalovanej je o veľkosti 2/3. Rodinný dom tvoria 3 samostatné byty.
Byt na prízemí je vo vlastníctve žalobcu a byty na 1. a 2. NP sú vo vlastníctve žalovanej. Vodovodné
pripojenie bytov žalovanej, je prostredníctvom pripojenia na hlavnú vodovodnú prípojku vedenú do bytu

žalobcu, na prízemí, čo spôsobuje medzi stranami sporu náročné situácie a praktické užívanie bytov
na 1. a 2. NP je preto problematické. Napríklad v mesiaci 04/2021 žalobca odstavil žalovanú od vody
na 6 dní s odôvodnením, že išlo o havarijný stav. Žalobca uzavrel hlavný prívod vody, umiestnený v
spoločnom priestore pod schodmi a spoločný priestor uzamkol, pričom kľúčom od spoločného priestoru
vtedy disponoval len žalobca. Matka žalobcu, ktorá v danom čase žila v jeho byte, sa na tento čas

odsťahovala z domu. D. žalovaná dňa 14.4.2021 overovala na StVSP, a.s. pričom zistila, že žiadna
havária nebola hlásená a preto ju nahlásila žalovaná. Zamestnanci vodárne prišli dňa 15.4.2021
preskúmaťstav.Závadunapotrubípohlavnývodomernezistili.Žalobcaodmietoluviesťpresnúzávadua
aj ponuku žalovanej na pomoc s opravou. Žalovaná po skúsenostiach so žalobcom nemala inú možnosť
ako riešiť zabezpečenie nerušenej dodávky pitnej vody, iba sa domáhať povolenia vybudovať na

vlastné náklady vodovodnú prípojku pre svoje bytové jednotky. Dňa 2.8.2022 podala žiadosť o vydanie
stavebného povolenia. Žalobca neustále negoval výsledky stavebného konania až kým ho stavebný
úrad neodkázal na civilný súd. Žalovaná však pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia,
dala žalobcovi ako menšinovému spoluvlastníkovi možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania
ohľadne hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou. Žalovaný tak mal možnosť vyjadriť svoj názor.

Žalovaná tak dodržala postup, že žalobca bol dopredu informovaný o zámere vybudovania vodovodnej
prípojky, mal možnosť vyjadriť svoj názor a zúčastniť sa tak na procese rozhodovania. Žalobca list,
odoslaný s doručenkou do vlastných rúk, prevzal dňa 18.3.2022, čo preukazuje poštová doručenka,
pričom naň, prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj reagoval s tým, že nesúhlasí so žalovanou
zamýšľanými stavebnými úpravami v bytovom dome, v zmysle dokumentácie pre stavebne povolenie

spracovanej v auguste 2021 autorizovaným stavebným inžinierom A. F. B.. Teda, už pred samotným
podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia prejavila žalovaná snahu, ktorú možno od nej
spravodlivo požadovať pri prijímaní rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou.
Zákonnosť postupu pri procese vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov ohľadne hospodárenia sospoločnou nehnuteľnosťou v zmysle ust. § 139 ods. 2 OZ, tak bola dodržaná napriek tomu, že žalovaná
je majoritnou spoluvlastníčkou spoločných nehnuteľností. Žalobu preto považovala za nedôvodnú.
Žalobca ako menšinový spoluvlastník je povinný sa rozhodnutiu väčšiny podriadiť. "Spoluvlastník,

ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), nemôže sa úspešne domáhať na
súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou (toto právo má len vtedy, ak sa nedosiahne väčšina
alebo dohoda spoluvlastníkov.) Prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť" (R
54/1997). Žalovaná ďalej mala za to, že ňou navrhnuté riešenie situácie nie je disproporcionálne.

Riešenie, ktoré by vyhovovalo žalobcovi a to také, na základe ktorého by bola žalovaná naďalej
vyslovene závislá na "dobrej" vôli žalobcu, ktorý by jej naďalej dodával vodu, žalovaná považovala
za neprijateľné, aj vzhľadom na narušené vzťahy medzi nimi. Žalobca si ani v súčasnosti neplní
povinnosti, ku ktorým chce, aby ho zaviazal konajúci súd. Neposkytol jej vyúčtovanie za dodávky vody,
svojvoľne uzamyká spoločný priestor, kde sa nachádza prípojka vody, bezdôvodne prerušil dodávku
vody. Žalovaná považovala za neprípustné, aby žalobca ako menšinový vlastník mal výlučne uzatvorenú

zmluvu na dodávku vody, čo stavia žalovanú do nevýhodného a od vôle žalobcu závislého postavenia.
To považovala žalovaná za disproporcionálne. Zmluva o dodávke vody by mala byť uzavretá so
všetkými vlastníkmi nehnuteľnosti, keďže rodinný dom nemá spoločenstvo, ani správcu. Pokiaľ by mala
žalovaná zabezpečenú bezproblémovú dodávku pitnej vody, logicky by nevynakladala nemalé finančné
prostriedkynarealizáciustavebnýchprácasamostatnejvodovodnejprípojky.Užívateľsképrávažalobcu

k súčasnej vodovodnej prípojke pritom nebudú nijako zásadne dotknuté, do jeho vlastníckeho práva
k bytu nijako nezasiahnu a aj obmedzenia pri realizácii stavby v spoločných priestoroch sú len v
minimálnom rozsahu. V danom prípade ide o dôležitú zmenu spoločnej veci (spoločných pozemkov),
pretože pozemky, ktoré znášajú najvýznamnejšiu mieru realizácie viac ako 60 m, sú vo výlučnom
vlastníctve žalovanej (parcely č. 474/1, 474/2, 474/3). Na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve so

žalobcom (parc. č. 473/1 a 473/2) sa jedná približne len o 7 m trávnika a priestor pod schodmi, pod
domom.Vstupdodomubudebezobmedzenia.Výkopovéprácebudútrvaťpribližne2-3dniaodstavenie
vodybytrvalomaximálne6hodín.Napokonžalovanápoukázalaajnato,ževzmysle§137písm.c)CSP,
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie vtedy, ak je na tom naliehavý
právnyzáujem,ktorýniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu(napr.uznesenieÚS

SR, sp.zn. II. ÚS 590/2017 zo dňa 6.10.2017). Žalobca naliehavý právny záujem v konaní nepreukázal.
Rovnako aj podľa rozsudku NS SR, sp. zn. 5 Obdo/10/2008 zo dňa 19.11.2008: "Určovacia žaloba má
povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na
plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením

právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba
by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Skutočnosť, že žalovaný uplatňuje proti
žalobcovi majetkový nárok zo zmluvy, nezakladá sama osebe naliehavý právny záujem na žalobcom
požadovanom určení neplatnosti zmluvy, z ktorej by sa mal tvrdený nárok odvíjať. Naliehavý právny
záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti

má povahu otázky prejudicíálnej vo vzťahu k inej právnej otázke." Poukázala aj na rozhodnutia NS SR,
sp. zn. 4 Cdo 49/2003, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 a sp. zn. 4 Cdo 56/2009 s obdobnými závermi. S poukazom
na uvedené rozhodnutia mala za to, že žalobcom podaná žaloba nie je vhodným, účinným a správne
zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu a že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení. Žalobca naviac v žalobnom petite navrhol, aby súd zaviazal

jeho samotného k povinnostiam voči žalovanej. Žalobu preto žalobkyňa navrhla zamietnuť a to aj bez
jej meritórneho prejednania.

6. K vyjadreniu k žalobe žalovaná, na preukázanie svojich tvrdení pripojila plnomocenstvo pre právneho
zástupcu zo dňa 18.4.2024, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.3.2022, žiadosť o

pristúpenie k uzatvorenej zmluve zo dňa 20.6.2022, doručenku o prevzatí zásielky odoslanej žalovanou
žalobcovi zo dňa 18.3.2022, e-mail odoslaný žalovanou žalobcovi dňa 16.4.2021 a doklad o jeho
nedoručení.

7. Žalobca právo na repliku nevyužil.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

9. Súd konal a rozhodoval v zmysle § 180 CSP v prítomnosti obidvoch sporových strán.10. Právny zástupca žalobcu v konaní trval na podanej žalobe. K tvrdeniam žalovanej vo vyjadrení k
žalobe uviedol, že v súčasnosti je stavebné konanie zastavené z dôvodu, že stavba bola zrealizovaná

bez povolenia, z čoho vyplývalo, že žalovaná začala stavbu už realizovať. Tým je daný jeho naliehavý
právny záujem na podanej žalobe, keďže ide aj o zásah do práv spoluvlastníka. K skutočnému reálnemu
stavu sa vyjadriť nevedel, pretože jeho klient tam nebýva. Bývala tam iba matka jeho klienta, ktorá sa
však tiež už odsťahovala. Mal za to, že práva žalovanej nemôžu byť vykonávané na úkor práv žalobcu,
pričom rozhodnutie súdu by medzi spoluvlastníkmi privodilo stav istoty, ako majú nakladať s existujúcou

vodovodnou prípojkou aj bez stavebných prác. Žalobe žiadal vyhovieť.

11. Právny zástupca žalovanej v konaní rovnako zotrval na svojej argumentácii. Dodal, že existujúci stav
s jednou vodovodnou prípojkou, je pre žalovanú neakceptovateľný a spôsobuje jej problémy, nakoľko jej
žalobca obmedzoval prístup k tejto prípojke a neposkytoval jej vyúčtovania spotreby vody. Samostatná
prípojka by nijakým spôsobom neobmedzovala žalobcu v jeho právach, pretože by prechádzala iba

časťou spoločných priestorov. Taktiež s poukazom na to, že rodinný dom bol postavený v roku 1955,
existujúca prípojka sa už blíži k stavu jej opotrebenia a môže kedykoľvek dôjsť k poruche, bola
žalovaná ochotná znášať náklady so stavbou samostatnej prípojky. Poprel, že by stavba prípojky už
bola zrealizovaná. Žalovaná iba vo vlastnom byte vykonala prípravné práce na prípadné pripojenie bytu
na samostatnú prípojku, pričom stavebné povolenie sa týkalo jednak vonkajšieho a jednak vnútorného

stavu. Vodovodná prípojka sa ani nezačala realizovať. Žiadne výkopové práce neboli realizované ani
vykonané. Napokon poukázal aj na žalobný petit, ktorý by udržiaval nefungujúci stav, nakoľko stále by
bol iba žalobca pripojený na odber vody vo vzťahu k tretej osobe. Žalovaná nechce však byť naďalej
odkázaná na vôľu žalobcu pri pripojení vody, keďže už v minulosti jej vodu odstavil. Žalobu preto žiadal
zamietnuť.

12. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že ide o rodinný dom s tromi bytovými jednotkami. Tento
problém riešila už viackrát. Už v apríli 2021, keď si dala postaviť plot v časti pozemku, žalobca reagoval
tak, že jej uzavrel prívod vody a zamkol priestor s prístupom k vodovodnej prípojke. Jeho matka, ktorá v
jednom z bytov žije sa v tom čase odsťahovala. Už v tom čase sa snažila zabezpečiť správu k domu a

vyhľadať nejakého správcu, ktorý by spravoval tento rodinný dom. Oslovila aj správcovskú spoločnosť,
pričom takým spôsobom by vedeli fungovať aj na jednej vodovodnej prípojke. Správcovská spoločnosť
by spotrebu vody rozúčtovala medzi spoluvlastníkov. Žalobca však toto úplne odmietol a nesúhlasil s
takýmto riešením. Následne preto začala uvažovať nad samostatnou vodovodnou prípojkou. Zisťovala
okolnosti ohľadom toho aj na vodárňach. Následne požiadala o stavebné povolenie. Stavebný úrad

jej vyhovel, žalobca sa odvolal a rozhodnutie bolo zrušené. Toto sa opakovala dvakrát. Keďže sa už
tretíkrát odvolať nemohol, bol odkázaný so svojimi námietkami, na súd. V tom čase si už prerábala svoj
vlastný byt. Robila si podlahové kúrenie a v súvislosti s tým si už urobila prípravu aj na vodovodnú
prípojku. Vodovodná prípojka však realizovaná nie je. Žiadne výkopové práce sa nevykonali. O zámere
vybudovať vodovodnú prípojku informovala listom, doručeným do vlastných rúk aj žalobcu, ktorý list

prevzal. Prišla jej aj písomná odpoveď, dňa 23.3.2022, v ktorej žalobca, už prostredníctvom právneho
zástupcu,odpovedalženesúhlasísvybudovanímprípojky.Ostavebnépovoleniepožiadalaaž2.8.2022,
teda až po niekoľkých mesiacoch od odpovede žalobcu. Ďalej uviedla, že už od roku 2021 až do
súčasného roku 2024, viackrát písomne vyzývala žalobcu, aby jej predložil rozúčtovanie a doklad o
spotrebe vody. Doklad jej dal iba raz. Ani v roku 2024, kedy už bola podaná žaloba, jej takýto doklad

nedal. Dodala, že je presvedčená, že si splnila všetky povinnosti spoluvlastníčky a žalobcu vopred
informovala o svojom úmysle. Okrem uvedeného, existujúca vodovodná prípojka má 69 rokov a je
len otázkou času, kedy príde k jej možnej poruche. Na doplňujúcu otázku uviedla, že jej iniciatíva so
správcovskou spoločnosťou dopadla tak, že riadne, podľa zákona, zvolala domovú schôdzu. Žalobca
sa na schôdzu osobne dostavil, spochybnil jej tam všetky podklady, ktoré pripravila, bol agresívny a s

ničím nesúhlasil. Na to, konateľ správcovskej spoločnosti so správou domu nesúhlasil, pričom uviedol,
že to zaváňa agresivitou a takúto správu nebudú robiť. Správu domu teda nezobral a odišiel.

13. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči žiadal podanej žalobe vyhovieť. Tvrdenia o správe
rodinného domu a o agresivite žalobcu, ako aj o nevyhovujúcom technickom stave existujúceho

vodovodného pripojenia, poprel.

14. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči trval na zamietnutí žaloby. Mal za to, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná splnila všetky zákonné podmienky pri hospodáreníspoluvlastníkov so spoločnou vecou a že by nešlo o neprimeraný zásah do práv žalobcu. Žalovanou
navrhované riešenie o samostatnej vodovodnej prípojke je vyústením predchádzajúcich vzťahov a
skutkových okolností medzi ňou a žalobcom, pričom je dôvodné, aby každý byt mal vlastnú vodovodnú

prípojku ak je to technicky možné, čo v danom prípade technicky možné je.

15. Žalovaná v záverečnej reči odkázala na záverečnú reč svojho právneho zástupcu.

16. Po právnej stránke posúdil súd spornú vec v súlade s právnou úpravou platnou v čase, kedy

malo dôjsť tvorbe vôle spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou, t.j. dňa 23.3.2022, ktorá
predchádzala žiadosti žalovanej o stavebné povolenie zo dňa 2.8.2022.

17. Podľa § 136 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

18. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

19. Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

20. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

21. Podľa § 139 ods. 3 OZ, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

22. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"),
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a to
žalobou (č.l. 2-11), splnomocnením pre právneho zástupcu zo dňa 21.2.2024 (č.l. 13), oznámením o

začatí stavebného konania č. OVZ SU 155520/27855/2022/Go zo dňa 21.9.2022 a námietkami voči
nemu zo dňa 18.10.2022 (č.l. 14-17), rozhodnutím o povolení stavby č. OVZ-SU 5021/4899/2023/
Go zo dňa 18.1.2023 a odvolaním voči nemu zo dňa 8.2.2023 (č.l. 18-34), rozhodnutím o odvolaní
č. OU-BB-OVBP2-2023/020101-004 zo dňa 6.4.2023 (č.l. 35-39), nariadením ústneho pojednávania
zo dňa 2.6.2023 a zápisnicou zo dňa 29.6.2023 (č.l. 39rub - 42), rozhodnutím o povolení stavby

č. OVZ-SU 154970/4899/2023/Go zo dňa 28.8.2023 a odvolaním voči nemu zo dňa 13.9.2023 (č.l.
42rub - 57), rozhodnutím o odvolaní č. OU-BB-OVBP2-2023/046709-002 zo dňa 1.12.2023 (č.l. 58-61),
rozhodnutím č. OVZ-SU 3890/7442/2024/Go zo dňa 15.1.2024 odkazujúcim žalobcu na súd (č.l. 61
rub - 63), vyjadrením žalovanej k žalobe (č.l. 80-87), plnomocenstvom pre právneho zástupcu zo dňa
18.4.2024 (č.l. 88), vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.3.2022 (č.l. 89), žiadosťou o

pristúpenie k uzatvorenej zmluve zo dňa 20.6.2022 (č.l. 90), doručenkou o prevzatí zásielky odoslanej
žalovanoužalobcovizodňa18.3.2022(č.l.91),e-mailomodoslanýmžalovanoužalobcovidňa16.4.2021
a dokladom o jeho nedoručení (č.l. 92), ako aj ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise.
Z uvedených listinných dôkazov, prednesov strán na pojednávaní, ako aj z obsahu celého spisového
materiálu, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

25. Predmetom súdneho konania bola žaloba žalobcu, ktorý sa domáhal, aby súd určil, že žalovanou
plánované hospodárenie so spoločnými nehnuteľnosťami, spočívajúce vo vybudovaní samostatných
vodovodných prípojok pre každú bytovú jednotku vo vlastníctve žalovanej, je neprimerané a že jerozhodnutím iba jedného spoluvlastníka, t.j. bez dohody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou
vecou a aby súd súčasne určil spôsob hospodárenia spoluvlastníkov s jedinou (už existujúcou)
vodovodnou prípojkou nachádzajúcou sa v dome, ku ktorej je ako odberateľ vody od dodávateľa vedený

žalobca.

26. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
evidovaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXX pre k.ú. H., ako stavba
so súpisným číslom XXXX, postavená na pozemku parc. KN-C č. 473/2, popis stavby Rodinný dom -

3 bytové jednotky a pozemkov parc. KN-C č. 473/1 a 473/2. Nebolo sporné, že vo vzťahu k spoločným
nehnuteľnostiam, t.j. rodinnému domu s troma bytovými jednotkami, je žalovaná výlučnou vlastníčkou
dvoch bytov a žalovaný je výlučným vlastníkom jedného bytu. Nebolo sporné, že v rodinnom dome
sú spoločné priestory a spoločné časti a zariadenia. Nebolo sporné, že v rodinnom dome je jedna
vodovodná prípojka pre všetky tri byty.

27. Nebolo sporné ani to, že žalovaná dňa 2.8.2022, ako stavebníčka, podala žiadosť o vydanie
stavebného povolenia k stavbe "Vodovodná prípojka + vnútorný rozvod", ktorá sa mala realizovať
v spoločných nehnuteľnostiach žalobcu a žalovanej, o ktorej žiadosti bolo konanie stavebného
úradu prerušené rozhodnutím č. OVZ-SU 3890/7442/2024/Go zo dňa 15.1.2024 odkazujúcim žalobcu
na súd z dôvodu, že námietky žalobcu v stavebnom konaní sa týkali otázky vlastníckych práv

účastníkov stavebného konania k nehnuteľnostiam v ich spoluvlastníctve, k spoločným častiam týchto
nehnuteľností.

28. Spornou bola v konaní otázka, či žalovaná ako majoritná spoluvlastníčka spoločných nehnuteľností,
dodržala zákonný postup pri procese vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov, ohľadne hospodárenia

so spoločnou vecou, s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, alebo nie.

29. Sporný bol aj naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby.

30. K spornej otázke naliehavého právneho záujmu, súd poukazuje na § 139 ods. 2 veta druhá a ods.

3 OZ, z ktorých vyplýva, že pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, alebo pri
dôležitej zmene spoločnej veci, rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou, alebo jej zmene, na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. S poukazom na uvedené ustanovenia, vychádzajúc zo skutkových
tvrdení žalobcu v žalobe, mal súd za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby bol daný
a vyplýval zo zákona a preto ho žalobca nemusel v konaní osobitne preukazovať. V danom prípade bolo

nepochybné, že pri rozhodnutí o hospodárení so spoločnou vecou, resp. so spoločným zariadením v
rodinnom dome, spoluvlastníci tejto veci dohodu o hospodárení nedosiahli, pričom stavebné zásahy a
úpravy spoločnej veci, spočívajúce vo vybudovaní samostatnej vodovodnej prípojky pre dva byty, ktoré
samostatnú prípojku nemali a boli napojené na jedinú prípojku, na ktorej bol ako odberateľ, vo vzťahu k
dodávateľovi vody, pripojený iba vlastník tretieho bytu (žalobca), možno považovať aj za dôležitú zmenu

spoločnej veci.

31. K otázke hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou, ktorou v danom prípade boli pozemky
a spoločné časti rodinného domu (jednotlivé byty boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalovanej),
súd uvádza, že v prípade, ak je vec v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, ich spoluvlastnícke podiely

vyjadrujú mieru akou sa podieloví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. O hospodárení so spoločnou vecou, rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou, ktorá sa počíta podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Zo zákonných ustanovení
nevyplýva spoluvlastníkom, pri prijímaní rozhodnutia o hospodárení so spoločnou vecou, žiadny
osobitný postup. Ani prípadné uskutočnenie formálneho hlasovania nemá obligatórnu formu. Samotná

dohoda spoluvlastníkov, tak môže byť uzatvorená písomne aj konkludentne tak, aby prejav vôle
spoluvlastníkov bol nesporný a dostatočne určitý. V prípade rovnosti hlasov spoluvlastníkov, alebo v
prípade, ak sa nedosiahne väčšina alebo ak sa nedosiahne dohoda, rozhodne na návrh niektorého zo
spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou súd. Pre rozhodnutie súdu je podstatné v konaní
zistiť, či medzi spoluvlastníkmi prebehlo spoločné rozhodovanie o spoločnej veci, ak áno, s akým

výsledkom prebehlo, či bol medzi nimi dosiahnutý súhlas alebo nesúhlas v otázke týkajúcej sa spoločnej
veci, alebo naopak, či o spoločnej veci rozhodol iba jeden zo spoluvlastníkov svojím individuálnym
rozhodnutím, bez vedomia ostatných spoluvlastníkov.32. Žalobca v konaní tvrdil, že dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nebola
v danom prípade uzatvorená a že nebol realizovaný ani samotný proces vytvárania kolektívnej vôle
spoluvlastníkov. Súd však mal z listinných dôkazov a to z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu,

adresovaného žalovanej (aj zhotoviteľovi projektu A. F. B.) zo dňa 23.3.2022, preukázané, že zo strany
žalovanej prebehla v období pred touto odpoveďou, smerom k žalobcovi komunikácia, v rámci ktorej
žiadala žalobcu o vyjadrenie jeho súhlasu alebo nesúhlasu s ňou zamýšľanými stavebnými úpravami v
bytovom dome podľa projektovej dokumentácie A. F. B.. V predmetnej listine, zo dňa 23.3.2022, žalobca,
prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanej výslovne oznámil, že: "Klient nesúhlasí s realizáciou

stavených úprav Dotknutej nehnuteľnosti v zmysle Dokumentácie." Z obsahu uvedenej listiny tak mal
súd preukázané, že žalovaná oslovila žalobcu a informovala ho o svojom zámere a že žiadala, aby
sa k tomu vyjadril, súhlasne alebo nesúhlasne, na čo sa žalobca vyjadril, že s jej zámerom nesúhlasí.
Prejavil tak ako spoluvlastník svoju vôľu, v danom prípade svojím písomným nesúhlasom. Uvedené
skutočnosti potvrdzovala aj výpoveď žalovanej. Následne, dňa 2.8.2022, žalovaná požiadala o vydanie
stavebného povolenia k stavbe "Vodovodná prípojka + vnútorný rozvod". Teda, z časových okolností

skutkové deja súd zistil, že až po spoločnom (nie jednostrannom) rozhodnutí dvoch spoluvlastníkov, v
ktorom väčšinový spoluvlastník veľkosťou svojho spoluvlastníckeho podielu prehlasoval (neformálnym,
konkludentným spôsobom) menšinového spoluvlastníka, požiadal väčšinový spoluvlastník, žalovaná,
o vydanie stavebného povolenia. Žalovaná tak dodržala zákonný postup podľa § 139 OZ. Žalovaná
oslovila žalobcu a poskytla príležitosť vyjadriť vopred svoj súhlas alebo nesúhlas k plánovanému

hospodáreniu so spoločnou vecou. Postup žalovanej tak bol v súlade s § 139 OZ, teda zákonný. Práva
menšinového spoluvlastníka porušené neboli, keďže pri rozhodovaní o spoločnej veci nebol opomenutý,
ako to v konaní tvrdil. V danom prípade tak súd zistil, že žalobca, ako menšinový spoluvlastník mal
možnosť vyjadriť sa, vyjadril svoj nesúhlas, pričom ako menšinový spoluvlastník bol prehlasovaný a
bol tak povinný podriadiť sa majoritnému rozhodnutiu. Rozhodnutie prijaté väčšinou spoluvlastníkov o

vybudovaní vodovodnej prípojky, bolo prijaté v súlade sú zákonom.

33. Súd, s poukazom na všetky vykonané dôkazy a na citované ustanovenia právnych predpisov, dospel
k záveru, že žaloba žalobcu, založená na tvrdení, že v danom prípade nebol vôbec realizovaný proces
vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov, nebola dôvodná a súd ju preto zamietol.

34. K tvrdeniam žalobcu, že vybudovanie novej vodovodnej prípojky je neproporcionálne a že je
postačujúce upravenie práv k existujúcej vodovodnej prípojke súdnym rozhodnutím súd uvádza, že
žalobca v podstate v súdnom konaní navrhoval iný spôsob hospodárenia so spoločnou vecou, ako
spôsob hospodárenia prijatým väčšinou spoluvlastníkov, čo súd nepovažoval v danom prípade za

náležité a dôvodné. V zásade platí, že menšinový spoluvlastník je povinný sa podriadiť rozhodnutiu
väčšiny a nemôže sa na súde domáhať rozhodnutia o inom hospodárení. Výnimku tvoria iba prípade,
kedy by väčšinové rozhodnutie výrazne porušilo práva menšinových spoluvlastníkov a bolo by vo
výraznom nepomere s tým, čo je možné od menšinových spoluvlastníkov spravodlivo žiadať. V
konaní žalobca nepreukázal, že by rozhodnutie prijaté väčšinou (majoritným spoluvlastníkom) bolo

vo výraznom nesúlade s princípmi spravodlivosti a že by toto rozhodnutie porušovalo základné práva
žalobcu ako menšinového spoluvlastníka. Súd bol preto toho názoru, že do väčšinového rozhodnutia
spoluvlastníkov, v danom konkrétnom prípade, nebol daný dôvod zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Na
podporu tohto záveru, v danom prípade svedčili aj vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi, ktoré boli
napäté práve z dôvodu prerušenia dodávky pitnej vody zo strany žalobcu, na úkor žalovanej a ktoré bolo

možné vyriešiť práve rozhodnutím o vybudovaní samostatnej vodovodnej prípojky pre každý z bytov
tak, aby každý vlastník bytu bol vedený u dodávateľa vody ako samostatný odberateľ a mal tak prehľad
o svojej spotrebe vody a o svojich zálohových platbách, preplatkoch, či nedoplatkoch za spotrebovanú
vodu. Na takomto usporiadaní vzťahov medzi spoluvlastníkmi a rozhodnutí prijatom väčšinou, ktoré k
nemu smerovalo, súd nezistil nič nespravodlivé a ani nič, čo by zasahovalo do základných práv žalobcu.

35. K záveru, ku ktorým súd dospel, súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3 Cdo 162/2004, podľa ktorého: "Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre
prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú
procedúru ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu

obligatórnu (napríklad písomnú) formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné
ustanovenie predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou
niektorého spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci
(pozri slová "rozhodujú spoluvlastníci"). To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckehovzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také
dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti
vôli ostatných spoluvlastníkov." Súčasne však platí, že: "Aj v prípade, keď veľkosť spoluvlastníckeho

podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti postavenie umožňujúce mu presadiť v
každom prípade svoju vôľu proti vôli ostatných spoluvlastníkov, nemôže byť prijímanie rozhodnutia
o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka len záležitosťou
dominantného spoluvlastníka. Na procese rozhodovania musia mať možnosť zúčastniť sa aj všetci
ostatní spoluvlastníci, a to bez ohľadu na skutočnosť, že miera ich právnej a faktickej možnosti

ovplyvniť tento proces, daná výškou ich spoluvlastníckeho podielu, je v porovnaní s dominantným
spoluvlastníkom zanedbateľná." Teda, pokiaľ by o niektorej záležitosti spadajúcej pod hospodárenie so
spoločnouvecourozhodolsámväčšinovýspoluvlastníkbeztoho,abydalmenšinovémuspoluvlastníkovi
možnosť zúčastniť sa na procese rozhodovania a vyjadriť v ňom svoj názor, zostalo by rozhodnutie
väčšinového spoluvlastníka (hoci aj výrazne dominujúceho) len rozhodnutím jedného spoluvlastníka
a prijaté rozhodnutie by nebolo možné považovať za rozhodnutie spoluvlastníkov a nešlo by ani

o rozhodnutie "väčšiny" v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade však
žalovaná oslovila žalobcu ako menšinového spoluvlastníka a ten mal možnosť zúčastniť sa na procese
rozhodovania a hospodárení so spoločnou vecou.

36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalovaná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súlade s ustanovením § 262
ods. 1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.