Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200018
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5119200018.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. E. B., právne zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so
sídlom Dolné Rudiny 8, 010 01 Žilina, IČO: 37 976 486, proti žalovaným: 1/ Mesto Kysucké Nové Mesto,
so sídlom Námestie slobody 94, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 00 314 099, za účasti intervenienta:
KYSUCA s.r.o., so sídlom Matice slovenskej 620, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 593 488, právne
zastúpený: JUDr. Jozef Pikuliak, advokát, so sídlom 023 14 Skalité 1374, 2/ KYSUCA s.r.o., so sídlom
Matice slovenskej 620, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 31 593 488, právne zastúpený: JUDr. Jozef

Pikuliak, advokát, so sídlom 023 14 Skalité 1374, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného v rade 1/,
2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 6C/1/2019-632 zo dňa 21. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Intervenientovi na strane žalovaného v rade 1/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v rade 1/ zaplatiť žalobcovi sumu
20.620,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20.620,- Eur od 14.04.2019 do

zaplatenia a žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% voči žalovanému v rade 1/. Žalovanému v rade 2/ priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% voči žalobcovi.

Vychádzal zo zistenia, že 21.01.2016 došlo na schodoch pri vstupe do Domu služieb na ulici Vajanského
v Kysuckom Novom Meste (ďalej len ako „Dom služieb“) k úrazu žalobcu. Pri vstupe do Domu služieb sa
nachádzajú tri schody, pričom žalobca spadol ľavou rukou na rozbitú dlaždicu, ktorá sa nachádzala pred

železnou mrežou, ktorá sa nachádza pred vchodom do budovy. V dôsledku uvedeného úrazu žalobca
utrpel viaceré poranenia ruky - poranenie magistrálnych tepien, poranenie dôležitého periférneho nervu.
Žalobca bol následne ošetrený v chirurgickej ambulancii B. F. v Kysuckom Novom Meste, ktorá sa
nachádzala v blízkosti miesta úrazu. Z tejto chirurgickej ambulancie bol odoslaný rýchlou zdravotnouslužbou do Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, kde bol dňa 21.01.2016 v čase od 19.10 hod. do
21:40 hod. operovaný. Hospitalizovaný bol do 25.01.2016. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom B. B.
G. zo dňa 13.06.2017 bola výška náhrady za bolesť v dôsledku úrazu stanovená na 5.298,- Eur a výška

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15.322,- Eur.

Žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamietol, keď žalovaný v rade 1/ nemohol preniesť zodpovednosť
za škodu spôsobenú na majetku v jeho vlastníctve na mandatára, ktorým bol žalovaný 2/, s ktorým mal
za účelom údržby a správy majetku v jeho vlastníctve uzatvorenú mandátnu zmluvu a pasívne vecne

legitimovaný v tomto spore je žalovaný v rade 1/. Zodpovednosť za škodu nesie ten subjekt, ktorému
zodpovednosť vyplýva zo zákona a túto nie je možné zmluvne previesť na iný subjekt, čiže uzatvorenie
mandátnej zmluvy je bez právnej relevancie vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu na
zdravízdôvodunedostatočnejúdržbyschodovpredDomomslužieb.Zdôvodu,ževlastníkDomuslužieb
- žalovaný v rade 1/ nemohol preniesť svoju zodpovednosť podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f)
Zákona o obecnom zriadení vykonávať údržbu kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení

na svojho mandatára, bolo potrebné žalobu voči žalovanému v rade 2/ z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie na jeho strane zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/155/2020.

K úrazu žalobcu došlo na schodoch pri vstupe do Domu služieb, kde sa nachádzajú tri schody, pričom

žalobca spadol ľavou rukou na rozbitú dlaždicu, ktorá sa nachádza pred železnou mrežou a ktorá sa
nachádza pred vchodom do budovy. Uvedené potvrdzuje i fotografia na č.l. 371 spisu, vyhotovená
20.02.2016, teda necelý mesiac po tom, ako sa žalobcovi stal úraz. Posúdením výsluchu žalobcu a
svedkovnevznikajúrozporyvopiseudalostizostranyžalobcu,akoaniomiestevznikuúrazužalobcu.Vo
vzťahu k miestu úrazu žalobcu je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca uvádza, že padal doľava, z kontextu

otázky a odpovede žalobcu produkovaných na pojednávaní 09.06.2020 vyplýva, že žalobca nemal na
mysli, že miesto pádu malo byť vľavo, ale že padal do boku, vľavo. Žalobca spadol na sneh, ruka sa mu
pošmykla a ruku si rozrezal na rozbitej dlaždici. Podľa výpovede svedkyne B. D., krv bola rozprsknutá po
ľavej strane ako vchádzala do domu služieb, krv mala byť stečená aj dolu z vrchného schodu. Svedkyňa
D. zároveň potvrdila, že ten stav ktorý videla po úraze žalobcu je zobrazený na fotografii na č.l. 372.

Svedkyňa B. uviedla, že našla žalobcu sa zbierať v pravom rohu pod schodmi a keďže svedkyňa našla
žalobcu „sa zbierať“, aj z logiky veci nemožno predpokladať, že žalobca po páde zotrval na tom istom
mieste. Matka žalobcu miesto úrazu fotila vo štvrtok 21.01.2016, čo zodpovedá fotografiám predloženým
žalobcom. Svedkyňa B. D. výslovne opísala, že videla pred vchodom do Domu služieb stekať krv. Pokiaľ
žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní 09.06.2020 uvádza, že na fotografiách, ktoré predložil

„môže byť aj kečup“, z kontextu tejto výpovede, ako aj v nadväznosti na spôsob jeho odpovedania na
kladené otázky bolo zrejmé, že táto odpoveď vyplynula z jeho emočného rozpoloženia a zjavnej iritácie z
položenej otázky a jednoznačne bola myslená ironicky, čo vyplynulo aj z tónu hlasu a kontextu odpovede
žalobcu. To, že sa krv nachádzala aj na iných miestach ako na mieste úrazu vypovedá jedine o tom, že
žalobca sa z miesta úrazu musel premiestniť k lekárovi za účelom ošetrenia.

K lekárskej správe vyhotovenej B. F. konštatoval, že náležitosťami zápisu do zdravotnej dokumentácie
podľa § 8 ods. 6 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. nie je opis udalostí predchádzajúcich
návšteve lekára, resp. miesto úrazu pacienta. Je všeobecne známe, že lekári sa nezameriavajú na
presný opis miesta úrazu, ale opisu zdravotného stavu pacienta a následnej liečbe. Žiaden ďalší dôkaz v

spore nenasvedčuje tomu, že úraz sa stal žalobcovi doma. Naopak, bolo preukázané, že úraz žalobcu sa
stal pred Domom služieb a nepresné označenie miesta úrazu v lekárskej správe, najmä za situácie, kedy
nebolo objasnené, z akého konkrétneho dôvodu bolo v správe miesto úrazu uvedené iné ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, nemôže zvrátiť záver o mieste úrazu žalobcu.
K vznesenej námietke premlčania žalovaným v rade 1/ uviedol, že nárok premlčaný nie je, nakoľko

žaloba bola podaná 02.01.2019, úraz sa stal dňa 21.01.2016, a preto si uplatnil nárok v rámci trojročnej
objektívnej premlčacej dobe. Vo vzťahu k dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote uviedol, že v
prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného sa
poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a
sťaženie spoločenského uplatnenia a od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška

bodového ohodnotenia vyplýva z lekárskeho posudku, a to až v čase, kedy sa ustálil zdravotný stav
poškodeného. V zmysle zákona o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky
posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený a ak ide o
sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Zposudkov vyplynulo, že žalobca ukončil liečenie 06.03.2017 a stabilizáciu zdravotného stavu je možné
hodnotiť až v roku 2017. Preto žalobcov zdravotný stav bolo možné hodnotiť až v roku 2017 a v
predmetnom roku boli vypracované aj oba lekárske posudky, preto nárok bol uplatnený aj v subjektívnej

dvojročnej premlčacej dobe. Otázku, kedy sa z hľadiska bolestí zdravotný stav ustálil závisí pritom od
vyjadrenia lekára a nie od úvahy súdu.

Nebolo preukázané zavinenie žalobcu na škode, ktorá mu bola v dôsledku pádu pred Domom služieb
spôsobená. Z lekárskej dokumentácie nevyplynuli žiadne skutočnosti smerujúce k záveru o zavinení

žalobcu na jeho úraze. K námietke o prípadnom užití alkoholu žalobcom pred úrazom poukázal na
výsledky predoperačných vyšetrení žalobcu, kedy sa žalobcovi stal úraz, z ktorých vyplynulo, že hladina
etanolu žalobcu v krvi bola pod stanovenou normou. Bez relevancie bolo aj skúmanie, či voči žalobcovi
súnaOkresnomsúdeŽilinaaleboOkresnomsúdeČadcavedenétrestnékonaniavsúvislostisužívaním
omamných a psychotropných látok. Nebolo preukázané, že príčinou úrazu žalobcu bolo jeho vlastné
zavinenie a relevantným spôsobom nebolo spochybnené, že žalobca mal podiel na zavinení svojho

úrazu.

Pri skúmaní základných predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného v rade 1/ poukázal na to, že
tento mal podľa zákona povinnosť zabezpečiť údržbu majetku vo svojom vlastníctve, t.j. Dom služieb
a vstup do tejto nehnuteľnosti. Táto povinnosť zo strany žalovaného v rade 1/ bola porušená, keďže v

čase úrazu boli schody neodhrnuté a dlažba na schodoch bola poškodená (žalobca spadol na rozbitú
dlaždicu). Takýto stav schodov bol preukázaný z výpovede žalobcu, ako aj ostatných svedkov, ktorí
potvrdili, že na schodoch do Domu služieb bola odbitá dlaždica, ako aj to, že schody v čase úrazu neboli
odhrnuté a ani napriek tomu, že v deň úrazu husto snežilo a sneh sa následne topil. Stav poškodených
dlaždíc potvrdzuje aj fotografia na č. l. 371 vyhotovená necelý mesiac po úraze žalobcu. Žalobca uviedol,

že nedokázal udržať balans na šmykľavej zmesi, ktorá sa nachádzala na dlažbe, na schode bol sneh
a bola tam rozbitá kachlička. Keď sa mu pošmyklo a zápästím ľavej ruky spadol rovno na rozbitú
kachličku, videl veľkú kopu krvi a utekal rovno k B. F. na ošetrenie. V okamihu šmyku sa nachádzal
na vrchnej platforme predtým, ako sa ošuchávajú nohy o železnú mrežu. Svedkyňa H. B. potvrdila, že
žalobca v uvedený deň bol po nočnej a išiel do domu služieb si dať zašiť turistickú topánku. V ten deň

husto snežilo a trikrát odhŕňala sneh. Keď ráno vstala, odhrabávala sneh, cez obed už malo svietiť
slnko, keď fotila predmetné miesto už nesnežilo. Svedkyňa B. potvrdila, že v deň úrazu išla z autobusu
a videla, ako si žalobca držal ruku a vstával zo schodov, pričom mu povedala, aby išiel na chirurgiu k
B. F.. Našla ho zvierať sa v pravom rohu pod schodmi. Malo mrznúť a bolo nasnežené. Sneh mal padať
celú noc a mala kvôli tomu problém prejsť na autobus, ale keď vystupovala z autobusu chodníky mali byť

poodhŕňané, avšak predmetné schody mali byť mokré a na časti schodov po ktorých ľudia nechodili mala
byťkopasnehuatam,kdeľudiachodilibolischodyvyšliapanéaneodhrnuté.Včaseúrazumalipoletovať
malé vločky a svietiť slnko. Na schodoch bola vyštiepená dlaždica, jeden jej roh mal byť nebezpečne
situovaný, ktorý mal žalobca trafiť. Uviedla, že na schodoch nebola dlažba ale obkladačky, čo bolo veľké
šmykľavé klzisko. Svedkyňa D. uviedla, že stála pred prechodom a videla ako chalan beží smerom ku

poliklinike, do tváre mu nevidela. Následne na schodoch videla kalúžku krvi a malo to byť rozprsknuté
po ľavej strane ako vchádzala do Domu služieb a nepamätala si, na ktorom schode to bolo a išla do
holičstva. Bola v šoku, videla len tú krv na schodoch ako sa otvárajú dvere do budovy Domu služieb. Od
ostatných žien v kaderníctve sa mala dozvedieť, že tam spadol žalobca, že tam boli rozbité schody, čo
mu rozrezalo ruku. Potvrdila, že schody boli odjakživa rozbité a ten mramor bol vždy rozbitý. Z takýchto

výpovedí svedkov vyplynulo, že schody pred domom služieb boli v čase úrazu v nevyhovujúcom stave,
keďže dlažba na nich sa mala na niektorých miestach odlupovať a mali byť opravené až následne po
tom, ako na nich došlo k úrazu žalobcu. Navyše na nich nebola vykonaná ani zimná údržba, napriek
tomu, že v deň úrazu snežilo a sneh sa následne topil, sneh a ani jeho zvyšky neboli zo schodov
odhŕňané a ani odhrnuté. Nedostatočnú údržbu schodov možno vyhodnotiť ako zavinené porušenie

právnej povinnosti žalovaného v rade 1/ uloženej Občianskym zákonníkom, ako aj zákonom o obecnom
zriadení. Na zbavenie sa zodpovednosti na žalovaného v rade 1/ neobstojí dôkaz, a to faktúra vystavená
03.04.2012naodberateľa–žalovanéhovrade1/,vktorejbolifakturovanénákladyzapoužitýmateriálna
objekte - Dom služieb, a to s poukazom na to, že skutočnosť, že vystavenie faktúry štyri roky spätne odo
dňa, kedy došlo k úrazu, nepreukazuje stav predmetných schodov ku dňu 21.01.2016. V prípade zlých

poveternostných podmienok je nutné zimnú údržbu vykonávať a najmä zabezpečovať podľa potreby,
keď je zároveň nesporné, že konať tak, aby ku škodám nedochádzalo, znamená tiež starať sa o to, aby
boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody v dôsledku námrazy, resp.
poľadovice alebo aspoň na možnosť takéhoto nebezpečenstva na danom mieste upozorniť (rozsudokNS SR sp. zn. 7Cdo 93/2018). Zo strany žalovaných nebolo popierané, že v čase úrazu bol stav schodov
nevyhovujúci a nepopierali ani že v deň úrazu z ich strany ako vlastníka a správcu nebola vykonávaná
údržba schodov napriek zlým poveternostným podmienkam, preto túto skutočnosť mal za nespornú.

Nemožno označovať svedkov vypočúvaných v predmetnom spore bez ďalšieho za nehodnoverných iba
na základe skutočnosti, že týchto svedkov označila matka žalobcu, ktorá pracuje ako kvetinárka a z
toho dôvodu sa stretáva so zákazníkmi, ktorí jej mali uviesť, ktoré osoby videli predmetný úraz. Zároveň
žalobca si nemusel pamätať presný popis udalostí do každého jedného detailu, vzhľadom na úľak a šok,

a pokiaľ bolo zo strany svedkov označované iné miesto kde videli žalobcu sa zbierať zo schodov ako
platforma schodov (svedkyňa I. B. našla žalobcu sa zbierať v pravom rohu pod schodmi), uvedené
nezakladá nezrovnalosti jednotlivých výpovedí, keďže z popisu udalosti zo strany žalobcu vyplynulo, že
žalobca po tom ako došlo k úrazu, nezostal nehybne ležať a zmena miesta po páde žalobcu mohla byť
dôsledkom aj jeho straty rovnováhy pri pošmyknutí sa.
Bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného 1/ (nedostatočná

údržba schodov) a škodou žalobcu (prerušenie šliach na ruke, poranenie periférneho nervu, poranenie
magistrálnych tepien, následkom ktorých zranení bola obrna stredného nervu, obrna lakťového nervu
so zachovaním funkcie ulnárneho ohýbača zápästia a časti hĺbkového ohýbača prstov). V dôsledku
nedostatočnej údržby schodov (ich poškodenia a neodhrnutia snehu) žalobca dňa 21.01.2016 stratil
rovnováhu a pošmykol sa, pričom utrpel úraz, pri ktorom utrpel zranenia ruky, ktorých následkom

bola obrna stredného nervu a obrna lakťového nervu. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení
spoločenskéhouplatneniavyplýva,žeškodavzniklažalobcovivsúvislostisúrazomžalobcu21.01.2016.
Nebola preukázaná ani prípadná neopatrnosť, resp. podcenenie situácie žalobcom, čo by mohlo viesť k
vylúčeniu príčinnej súvislosti medzi pádom žalobcu na neupravených schodoch a vznikom škody na jeho
strane. Žalovaný v rade 2/ síce viackrát poukazoval na možné iné príčiny vzniku škody, avšak iba ako

príklad bez ďalšej opory vo vykonanom dokazovaní. Preto nemohol prihliadať na predostierané úvahy
žalovaného v rade 2/, ktoré boli síce uvádzané, ale nemali oporu či už v zistenom skutkovom stave alebo
vo vykonanom dokazovaní.
Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, túto považoval za dôvodnú a preukázanú lekárskym posudkom
o bolestnom vypracovaným B. B. G. zo dňa 13.06.2017 a lekárskym posudkom o sťažení spoločenského

uplatnenia zo dňa 15.12.2017. Náhrada za bolesť v počte 300 bodov predstavuje spolu 5.298,- Eur,
keď jeden bod predstavuje 17,66 Eur (2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na
náhradu, pričom v roku 2016 je hodnota bodu 17,66 Eur). Rovnako náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia bola obodovaná na 840 bodov, a teda výška tejto náhrady predstavuje 15.322,- Eur.

Výšku ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskych posudkoch žalovaný
nerozporoval a súd nemal dôvod spochybňovať závery týchto lekárskych posudkov.

Zamietol návrh na výsluch žalobcu prednesený dňa 21.09.223 z dôvodu, že opätovné vykonanie
výsluchu žalobcu by bolo neefektívne, nehospodárne a neúčelné, a to aj prihliadnuc na zásadu

koncentrácie konania a na skutočnosť, že na prvom pojednávaní žalobca už k fotografiám ako aj
k ostatným skutočnostiam uvádzal rozhodujúce skutočnosti. Taktiež zamietol návrh na vykonanie
dokazovania výsluchom B. F. k lekárskej správe z dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu by nezvrátilo
rozhodnutie o predmetnej veci, keďže vykonané dokazovanie bolo dostačujúce k tomu, aby bolo
ustálené miesto vzniku úrazu žalobcu. Rovnako zamietol aj návrh na vykonanie znaleckého

dokazovania, ktoré malo zodpovedať otázku, nakoľko je pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k takému
zraneniu,akodošloužalobcupritakomspôsobepádu,akýpopisuježalobca.Žalovanýnemôževyužívať
ďalšie konanie po zrušení rozsudku tak, že bude navrhovať dokazovanie s účelom, aby bola reparovaná
jeho ne/aktivita v pôvodnom konaní. Súd uplatnil zásadu koncentrácie. Aj keby znaleckým posudkom
bolo ustálené nejaké percento pravdepodobnosti vzniku úrazu, uvedené by nemohlo mať dopad na

zistenú príčinnú súvislosť porušenia povinnosti žalovaným 1/ a vznikom škody na strane žalobcu.
Zrealizovanie takej znaleckej úlohy ku dňu vyhotovenia rozsudku nie je možné, keďže v súčasnosti už
stav schodov tak, v akom boli v roku 2016 bol zmenený.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. žalobcovi priznal úroky z omeškania

v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 14.04.2019 do zaplatenia, keď žaloba bola žalovanému
v rade 1/ doručená dňa 11.01.2019, čo možno považovať za výzvu na plnenie povinnosti a žalovaný
v rade 1/ bol povinný plniť peňažnú povinnosť po tom, ako ho o to žalobca požiadal. Viazaný návrhom
priznal úrok z omeškania od 14.04.2019.O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1CSP.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo vzťahu ku všetkým výrokom rozsudku podal odvolanie

žalovaný v rade 1/, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nesúhlasí so záverom
súdu, že porušil povinnosť v otázke zabezpečenia údržby majetku vo svojom vlastníctve z dôvodu, že
mal uzatvorenú mandátnu zmluvu zo dňa 09.11.1993 so žalovaným v rade 2/, na ktorého prešli všetky
povinnosti súvisiace so správou domu. Preto ak schody neboli odhrnuté, žalovaný v rade 2/ porušil
zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z existencie právneho vzťahu. Žalovaný v rade 2/ je právnická osoba,

ktorá je oprávnená vykonávať správu a údržbu bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností,
čo vyplýva aj z predmetu činností. Žalovaný 2/ vykonáva túto činnosť za účelom dosiahnutia zisku, pre
posúdenie veci je nevyhnutné uviesť, že pri výkone správy je povinný vykonávať činnosť s odbornou
starostlivosťou. Zavinené porušenie povinnosti žalovaného v rade 1/ nebolo preukázané. Z ustanovenia
§ 415, § 420 ods. 1 OZ je zrejmé, že každý kto poruší svoju povinnosť (zákonnú, zmluvnú), zodpovedá
za škodu. Zákon presne nedefinuje, že touto osobou sa rozumie iba vlastník nehnuteľnosti, touto osobou

môže byť aj správca nehnuteľnosti, pričom dôraz sa kladie na porušenie povinností. Nie zanedbateľnou
je skutočnosť, že ak by žalovaný v rade 2/ neporušil svoju povinnosť pri údržbe miesta vzniku úrazu
žalobcu, nebolo by k úrazu ani ku škode na zdraví došlo. Z uvedeného vyplýva, že medzi porušením
povinnosti žalovaného v rade 2/ a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. Žalobca dostatočným
spôsobomnepreukázalporušenieprávnejpovinnostižalovanéhovrade1/,právenaopak,malvedomosť

o tom, že svoju povinnosť porušil žalovaný v rade 2/. V tejto súvislosti poukázal na list žalobcu zo dňa
21.01.2016, adresovaný žalovanému v rade 2/. Vo vzťahu k žalovanému 1/ nie sú naplnené všetky
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré sú zákonom dané, absentuje porušenie právnej
povinnosti. Bez ich dostatočného preukázania nemohol súd dospieť k záveru, že nárok žalobcu voči
žalovanému v rade 1/ je opodstatnený. Žalobca neuniesol vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ dôkazne

bremeno v otázke pasívnej vecnej legitimácie a preukazovania zodpovednosti. Nie je možné opomenúť
ani prípadnú neopatrnosť žalobcu pri vzniku úrazu, jedná sa o frekventované verejné prístupné miesto,
ktoré denne navštívi veľký počet ľudí. Žalovaný v rade 1/ zastáva názor, že súd dostatočne nevyhodnotil
fotografie, ktoré mali zachytiť miesto vzniku úrazu. Tieto sú nedôveryhodné, pretože ak existovali v čase
vzniku úrazu a mali svedčiť v jednoznačný žalobcov prospech, mali byť priložené k samotnej žalobe

a nie byť doložené do spisu až v roku 2022. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne žalobu smerujúcu voči žalovanému v rade
1/ zamietnuť a zaviazať žalovaného v rade 2/ k povinnosti nahradiť žalobcovi škodu spolu s úrokom
z omeškania a žalovanému v rade 1/ priznať nárok na náhradu trov konania.
3.Vzákonomstanovenejlehoteprotirozsudkupodalžalovanývrade2/návrhnavstupakointervenienta

do konania na strane žalovaného v rade 1/. Poukázal na to, že žalobca si uplatnil voči žalovanému
v rade 1/ žalobný nárok na základe iného skutkového stavu a právneho stavu, ako si ho uplatnil voči
žalovanému v rade 2/, na základe samostatného zodpovednostného právneho vzťahu voči žalovanému
v rade 1/, ktorý je rozdielny od zodpovednostného právneho vzťahu, na základe ktorého si uplatnil
žalobný nárok voči žalovanému v rade 2/. Právny záujem intervenienta KYSUCA s.r.o. na výsledku

konania vychádza z jeho právneho vzťahu so žalovaným v rade 1/ na základe mandátnej zmluvy,
ktorú majú medzi sebou uzavretú a z ktorej súd vychádzal, keď vyslovil právny názor, že škoda ktorá
vznikne žalovanému v rade 1/ z dôvodu, že musí/musel plniť poškodenému z titulu náhrady škody
si môže regresne uplatňovať od mandatára. Ako intervenient podal odvolanie proti výrokom I. a III.
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h). Súd nesplnil príkaz odvolacieho súdu, aby

vyhodnotil fotografie predložené žalobcom k námietke zo strany žalovaných a v tej súvislosti nesplnil
príkaz odvolacieho súdu náležite sa vysporiadať a vyhodnotiť skutkový stav v rozsahu miesta vzniku
škody a mechanizmu vzniku poranenia žalobcu a všetky dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti. Rovnako ani v časti vyhodnotenia lekárskej správy B. F. na základe konkrétneho zistenia,
prečo uviedol v lekárskej správe spornú skutočnosť o mieste vzniku škody. Absentuje konkrétne zistenie

na základe dôkazu, prečo je v lekárskej správe uvedené evidentne iné miesto vzniku úrazu, ako to
tvrdil žalobca v žalobe. Okrem toho poškodenie zdravia, podobné ako mal žalobca, môže súvisieť aj
s násilným konaním a v takých prípadoch majú lekári oznamovaciu povinnosť. Preto je dôvodné, aby
lekár zisťoval od pacienta okolnosti vzniku poranenia. Súd porušil zákonnú povinnosť dôkazy vyhodnotiť
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Porušenie tejto povinnosti viedlo k tomu, že súd nevyhodnotil tie

skutočnosti, ktoré vyplývajú z fotografií a z lekárskej správy B. F. a ktoré sú v rozpore s tvrdeniami
žalobcu, z ktorých vyplýva neexistencia snehu na schodoch, existencia protišmykového koberca na
schodoch, neexistencia žiadnej poškodenej dlaždice na vrchnom schode, neexistencia krvi žalobcu na
fotografii, ku ktorej žalobca uviedol, že môže ísť o kečup, a to napriek výpovedi matky žalobcu, žefotografiu vyhotovila v deň úrazu a upratovačka až potom schody vyčistila a k uvedenému existencia
priamych rozporov medzi obsahom fotografií a tvrdeniami žalobcu a výpoveďou jeho matky. Súd pri
nevykonaní dôkazov fotografiami a ich nevyhodnotením jednotlivo a so všetkými dôkazmi porušil zákaz

opomenutých dôkazov a ani neuviedol, prečo tieto dôkazy nevykonal a nevyhodnotil. Ide o fotografie,
ktoré vyhotovila matka žalobcu a žalobca ich doručil žalovanému v rade 2/ listom, keď ho vyzval na
zaplatenie škody. Civilný sporový proces sa riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, koncentrácie a princípom formálnej pravdy. Iná vada, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie je porušenie procesných pravidiel pri povinnosti tvrdenia a porušenie rovnosti strán, keď

súd v rozpore s tvrdením žalobcu o konkrétnom mieste, na ktorom dopadol na vrchný stupeň schodov
a na tvrdenú poškodenú ležiacu dlaždicu z tohto nevychádzal, ale vychádzal z existencie poškodenej
dlaždiceschodovnainommiesteschodov,hocitakétotvrdeniežalobcaneuviedol.Nevyhodnotiltvrdenia
žalobcu o mieste a spôsobe vzniku zranenia, ktoré sú konkrétne, určité a pomerne podrobne popísané,
rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný, nie je zrozumiteľné prečo ich nevyhodnotil a prečo k ním
neurobil skutkové zistenia. K príčine vzniku zranenia žalobcu v odôvodnení nič podstatné neuvádza.

Skutkové zistenie súdu o nevyhovujúcom stave schodov a o neodhrnutom snehu, o nevykonávanej
údržbe schodov bez ohľadu ma to, či sú správne, či pri nich súd správne vyhodnotil dôkazy nie sú
skutočnosti, ktoré by preukazovali vznik poranenia ruky žalobcu. Bez skutkového zistenia o príčine
vzniku úrazu nie je možné urobiť záver o vzniku právnej zodpovednosti za vznik poranenia žalovaných.
Neuviedol, prečo považuje za pravdepodobný pri takom spôsobe pádu ako tvrdil žalobca, vznik takého

poranenia, aké vzniklo žalobcovi. Nielen preto, že to neumožňovala šírka a dĺžka vrchnej platformy
schodov a výška žalobcu, ktorý by musel, resp. mohol padnúť najskôr na kolená a nie priamo na zápästie
ruky a pri takomto páde na kolená je veľmi nepravdepodobné, aby dopadol na zápästie ruky. Súd urobil
záver o vzniku poranenia bez zistenia skutočností o príčine jeho vzniku a nahradil aj odborný záver
svojim zistením. Nie je ani dôvod pre argument o nezrozumiteľnosti fotografií, ktoré sa dajú zväčšiť a

dá sa z nich porovnávaním pomerne presne zistiť miesto. Ako sa dá vysvetliť, že „krv“, či kečup nie
je na snehu? V dôsledku jednostranného hodnotenia dôkazov súd nehodnotil ani samotné poranenie
ani vo vzťahu k žalobcom tvrdenému spôsobu jeho vzniku. Uvedeným procesným postupom a vadami
rozsudku porušil procesnoprávne pravidlá v takej miere, že je rozhodnutie v rozpore s Ústavou SR a
základným právom na riadny súdny proces. Navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu žalobcu voči

žalovanému v rade 1/ zamietnuť.
4. Žalobca k odvolaniu žalovaného v rade 1/ uviedol, že tento v odvolaní len formálne namietal
súdom prvej inštancie nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a
nesprávneprávneposúdenieveci.Odvolaniestakýmtovágnymvšeobecnýkonštatovanímjevtejtočasti
právne irelevantné. Podstatným je jeho nesúhlas s právnym záverom súdu, že pasívne legitimovaný

v tomto spore je žalovaný v rade 1/, ktorý sa domnieva, že pasívne legitimovaným je žalovaný v rade
2/, voči ktorému bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd vyslovil jednoznačný
právny názor, že uzatvorením mandátnej zmluvy nemohol žalovaný v rade 1/ preniesť svoju zákonnú
zodpovednosť za škodu na žalovaného v rade 2/, je celá jeho ťažisková argumentácia o zodpovednosti
za škodu v danom prípade nesprávna. Žalovaný v rade 1/ žiadnym spôsobom nespochybnil vykonané

dôkazy a právne závery, ktoré z nich súd prvej inštancie vyvodil s tým, že v odvolacom konaní
navrhuje vydanie alternatívneho petitu tak, aby odvolací súd zaviazal k náhrade škody v plnom rozsahu
žalovaného v rade 2/. To podľa názoru žalobcu neznamená nič iné len to, že aj samotný žalovaný v rade
1/ pripúšťa, že v danom prípade bol súdom prvej inštancie skutkový stav zistený a vyhodnotený správne
a správne vykonané a vyhodnotené dôkazy. Navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť

a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu intervenienta na strane žalovaného v rade 1/ uviedol, že súd prvej
inštanciesapodľanehoriadneapodrobnevysporiadalsovšetkýmipokynmi,ktorémuodvolacísúdurčil.
Rozumne a v logickej súvislosti aj s inými dôkazmi vysvetlil miesto vzniku škody aj jednotlivé listinné
dôkazy. Tak ako všetky námietky intervenienta, aj táto vychádza len z úvah intervenienta ako by mal

lekár postupovať a ako by tento postup mal vyhodnotiť súd. Na rozdiel od odôvodnenia súdu, kedy
súd presne cituje platnú právnu úpravu v tejto oblasti, intervenient len fabuluje svoje predstavy, bez
uvedenia konkrétnej právnej argumentácie. Podobné fabulácie a „zreálňovanie“ tvrdení, ktoré vytrháva
intervenient z reálneho kontextu, aby mohol manipulovať povedané, využíva intervenient aj o tvrdení,
že namiesto krvi bol na mieste úrazu kečup. Súd riadne vykonal dôkazy a tieto vyhodnotil aj v súvislosti

s ďalšími písomnými dôkazmi. Ak intervenient v celom konaní od začiatku až do konca len účelovo
vysvetľoval alebo spochybňoval vykonané dôkazy, na základe toho fabuloval svoje vlastné teórie,
ktoré nemali však žiaden základ v dôkazoch, ktorými by svoje tvrdenia preukázal, smerovalo takéto
konanie len k všeobecnému spochybňovaniu zistených faktov. Jedným z mnohých takýchto tvrdeníintervenienta je, že súd neuviedol, prečo považuje za pravdepodobný pri takom spôsobe pádu ako tvrdil
žalobca, vznik takého poranenia ako vzniklo. Súd pritom riadne vysvetlil skutkové zistenia a svoje závery
a ak intervenient tvrdí, že takéto poranenia mali vzniknúť iným spôsobom ako bolo preukázané, mal

o tom predložiť dôkaz. Súd sa riadne vysporiadal aj s pasívnou legitimáciou žalovaného. Podrobne
vyargumentoval aký skutkový stav zistil, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy osobitne, ale i v súvislosti s
ostatnými a k akým právnym záverom dospel. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaný v rade 1/ v replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na všetkých svojich skutočnostiach

a tvrdeniach a opakovane namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Má za to, že zo strany súdu došlo
v otázke pasívnej vecnej legitimácie k nesprávnemu právnemu posúdeniu, nakoľko subjektom, ktorý je
v konaní nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je žalovaný v rade 2/. Nestotožňuje sa s tvrdením žalobcu
uvedenom v jeho vyjadrení, že žalovaný v rade 1/ vo svojom odvolaní len formálne namietal súdom
prvej inštancie nesprávne zistený skutkový stav a že jediná námietka žalovaného smeruje len k pasívnej
legitimácii určeného subjektu. Naopak, vo svojom odvolaní ďalej uvádza okrem prípadu o neopatrnosti

žalobcu, že súd dostatočne nevyhodnotil fotografie, ktoré mali zachytiť miesto vzniku úrazu a v konaní
nebolo preukázané, že fotografie boli vyhotovené v deň, keď sa mal žalobcovi úraz stať. Súd prvej
inštancie sa teda s predloženými fotografiami náležite nevysporiadal a z toho dôvodu skutkový stav
nebol jednoznačne zistený a preukázaný. Preto má za to, že žaloba voči nemu nie je dôvodná a navrhuje
žalobu voči nemu zamietnuť.

7. Intervenient k podaniu žalobcu a žalovaného v rade 1/ sa vyjadril, že žalovaný v rade 1/ nie je aktívne
legitimovaný na podanie odvolania proti výrokom II. a IV., ktorým súd zamietol žalobu voči žalovanému
v rade 2/ a priznal mu nárok na náhradu trov konania, pretože nemá hmotné právo, o ktorom súd
uvedenými výrokmi rozhodol. Citoval ustanovenie § 76 a § 77 ods. 1 CSP. K právnemu postaveniu
v samostatnom spoločenstve, ktoré sa vzťahuje na žalovaných, existuje v súdnej judikatúre ustálený

právny názor, najmä v rozhodnutiach Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. II. ÚS 375/2019 a Najvyššieho
súdu SR napr. 4 Cdo 203/2005, 6 Cdo 544/2015. Povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych
vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa nemusí vyznačovať
totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. U solidárneho
záväzku je možné požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov. Každý

zo solidárne žalovaných dlžníkov koná sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne
rozhodnuté a jeho procesné úkony nezaväzujú ostatných žalovaných. Podstatnou námietkou v jeho
odvolaní bolo, že súd neodpovedal na námietku k príčine vzniku zranenia žalobcu a rozsudok je v tom
nepreskúmateľný. S tým súvisí nepreskúmateľnosť vyhodnotenia dôkazov samostatne a v súvislostiach.
Táto vada je neoddeliteľne spojená so skutkovou otázkou, či príčinou vzniku zranenia bol iba samotný

pád, alebo poškodená dlaždica. V kladnom prípade by musel existovať dôkaz o takejto dlaždici a musel
by uviesť, z ktorého dôkazu existencia takejto dlaždice vyplýva. Uvedené malo byť aj v spojitosti s
mechanizmom vzniku úrazu, teda s príčinnou súvislosťou medzi príčinou a spôsobom pádu, miestom
dopadu a nárazom. Keď sa žalobca k tomu nevyjadril a ignoroval aj vlastné fotografie o schodoch,
na ktorých sa mu mal stať úraz, nepriamo potvrdil dôvodnosť pochybností o pravdivosti jeho tvrdení

a o vierohodnosti svedkov. Pre spravodlivý proces je ale podstatné, aby boli námietky voči nesprávnosti
rozsudku preskúmané a posúdené v súlade s procesnoprávnymi pravidlami vyhodnocovania dôkazov s
odpoveďou na námietky, ktoré majú, resp. môžu mať podstatný význam pre konečný výsledok sporu.
8. Počas odvolacieho konania v zmysle § 82 CSP vstúpil do konania z vlastného podnetu intervenient
KYSUCA s.r.o., so sídlom Kysucké Nové Mesto. Vstup intervenienta bol stranám oznámený doručením

jeho oznámenia o vstupe a zároveň podaného odvolania. Ani jedna strana proti vstupu nepodala žiadne
námietky a z vyjadrenia žalovaného v rade 1/ možno konštatovať, že súhlasí s odvolaním intervenienta.
9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. týkajúcich sa
žalovaného v rade 1/ ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a výroky II. a IV.
zostali nedotknuté.
10. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného v rade 1/ bol nedostatok jeho pasívnej vecnej
legitimácie. Jeho pasívnou vecnou legitimáciou sa odvolací súd zaoberal už v predchádzajúcom

rozhodnutí sp.zn. 7Co/5/2023 zo dňa 26.7.2023, na ktorých záveroch zotrváva a opätovne na ne
poukazuje. Žalovaný v rade 1/ mohol svoju povinnosť vykonávať „údržbu“ nehnuteľnosti splniť aj
uzatvorením zmluvy s tretím subjektom, ktorou by bola táto povinnosť prenesená na tento tretí subjekt
(v danom prípade na žalovaného v rade 2/), tým sa však nemohol zbaviť svojej zodpovednosti,resp. ju preniesť na tretí subjekt. Žalovaný v rade 1/ ako subjekt – vlastník nehnuteľnosti povinný
udržiavať schodnosť prístupu do nehnuteľnosti (ktorá bola prenajímaná rôznym subjektom za účelom
prevádzkovaniapodnikateľskejčinnosti)sazodpovednostizaporušeniesvojejpovinnostinemôžezbaviť

tým, že uzavrie záväzok (v posudzovanom prípade mandátnu zmluvu) s druhou osobu (v danej veci
žalovaným v rade 2/), v ktorej na ňu prenesie plnenie tejto svojej povinnosti. Uzatvorením takéhoto
právneho úkonu naozaj vznikne druhej zmluvnej strane povinnosť zabezpečovať schodnosť prístupu
do nehnuteľnosti, avšak v žiadnom prípade na ňu neprechádza zákonná zodpovednosť za porušenie
tejto povinnosti. Tá ťaží subjekt, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, čím samozrejme nie je dotknutá

možnosť následného regresu voči zmluvnej strane, ktorá svoju zmluvnú povinnosť porušila. Žalovaný
v rade 1/ ako vlastník nehnuteľnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka bol povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a na životnom prostredí. Pokiaľ uzatvoril
mandátnu zmluvu so žalovaným v rade 2/, zodpovedá aj za výber tejto osoby a za to, či uvedená osoba
si svoje zmluvné povinnosti z mandátnej zmluvy riadne plnila (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn.1Cdo/155/2020 a podporne i rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 2121/2011).

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov
v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ustanovenia o mandátnej zmluve upravené v Obchodnom zákonníku § 566 a nasl. neupravujú, že
by prešla zodpovednosť za vznik škody mandanta ako vlastníka nehnuteľnosti na mandatára, a teda

že by mandatár zodpovedal za škodu tretím osobám, nakoľko sa jedná o záväzkový vzťah iba medzi
mandantom a mandatárom. Je nesporné, že žalovaný 1/ ako mandant uzavrel so žalovaným 2/ ako
mandatárom dňa 9.11.1993 mandátnu zmluvu, kde v bode II. je uvedený predmet zmluvy a v čl. 1
upravené obstaranie činností súvisiacich s prevádzkovaním domov, bytových a nebytových priestorov.
Žalovaný 2/ sa zaviazal v mene a na účet žalovaného 1/ vykonávať určité činnosti, avšak zo zmluvy

nevyplýva, že prešla na žalovaného 2/ i zodpovednosť za vznik škody voči tretím osobám. Preto
odvolacia námietka žalovaného 1/ v tejto časti je nedôvodná.
11. Ďalej žalovaný v rade 1/ namietal nedostatočne vyhodnotenie fotografií, ktoré mali zachytiť miesto
vzniku úrazu a intervenient tiež mechanizmus vzniku zranenia žalobcu pri takom spôsobe pádu,
ako to tvrdil žalobca. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací
súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch

naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba
na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP). V rozoberanej súvislosti je podstatné, že súd prvej
inštancie (v spojení i s dôvodmi tohto odvolacieho rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí
jeden celok) dostatočne vyhodnotil dôkazy, vysporiadal sa s miestom a mechanizmom vzniku úrazu,
ako aj zodpovednosťou žalovaného v rade 1/.

12. Intervenient (už v priebehu konania aj ako žalovaný v rade 2/) poukazoval na rôzne príčiny
vzniku zranenia žalobcu, avšak iba na základe domnienok. Deň a miesto vzniku úrazu žalobcu bolo
preukázané jednak svedeckými výpoveďami. B. D. potvrdila, že videla na schodoch pred vstupom
do Domu služieb kalúžku krvi (asi deci) a táto bola rozprsknutá po ľavej strane, že dlhodobo boli
schody rozbité. Sprostredkovane od ostatných žien v kaderníctve sa dozvedela, že tam mal spadnúť

žalobca (syn pani B.) a že si mal rozrezať ruku. Svedkyňa I. B. videla žalobcu vstávať zo schodov pred
Domom služieb a držať si ruku. Pričom mu sama povedala, aby išiel k lekárovi, chirurgovi. Schody
boli neupravené, neboli odhrnuté, boli mokré, na časti udupaná vrstva snehu kade chodili ľudia. Roky
boli schody „rozborbardované“, šmykľavé. Predmetnými výpoveďami bol vyvrátený mylný údaj o mieste
vzniku zranenia v lekárskej správe. Uvedené tvrdenia boli podporené aj fotografiami vyhotovené matkou

žalobcu. Z uvedených dôvodov by vykonanie znaleckého dokazovania navrhovaného žalovaným v rade
2/ (v odvolaní intervenientom) na mechanizmus vzniku zranenia bolo nadbytočné a nehospodárne.
13. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s námietkou ohľadne prípadného požitia alkoholu
žalobcom pred úrazom, keď vychádzal z lekárskej správy z nemocnice o predoperačných vyšetrení,
z ktorých vyplynulo, že hladina etanolu žalobcu v krvi bola pod stanovenou normou.

14. Súd prvej inštancie všetky dôkazy (svedecké výpovede, lekárske správy, fotografie) náležite
vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, nevykonanie navrhovaných dôkazov náležite
odôvodnilvbode52.napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdsastotožňujesozáveromozodpovednosti
žalovaného v rade 1/ za vzniknutú škodu, ako príčinnej súvislosti medzi jeho protiprávnym konaním(nedostatočná údržba schodov do Domu služieb) a škodou žalobcu a v plnom rozsahu odkazuje na
podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko zo strany odvolacieho súdu by sa jednalo
len o opakovanie tých istých dôvodov.

15. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným v rade 1/ a intervenientom, ktorými je odvolací
súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré
prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods.

1 CSP, uplatňujúce zásadu úspechu v konaní. Žalobca mal v odvolacom konaní proti žalovanému v rade
1/ úspech, preto mu priznal voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
17. Intervenientovi na strane žalovaného v rade 1/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. Nárok na
náhradu trov konania má aj intervenient, pričom sa viaže na procesný úspech/neúspech tej sporovej
strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje. Keďže žalovaný v rade 1/ nemal v odvolacom
konaní úspech, nevznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, rovnako nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania ani intervenient.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)