Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. január 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1Er/438/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203894
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8514203894.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt s.r.o., sídlom Železničná 4/
A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45322571, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so
sídlom Železničná 4/A, 920 014 Hlohovec, proti povinným 1. A. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B.
XX, XXX XX C., 2. D. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C., 3. B. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XX, XXX XX C. a 4. E. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C., v konaní

o vymoženie 3.299,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v celom rozsahu z a s t a v u j e.

II. Súd povinným v 1. až 4. rade voči oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 7.7.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu
exekútorovi doručený dňa 30.6.2014 a exekučného titulu – zmenkového platobného rozkazu č.k. 1Zm
1161/2011-13 zo dňa 25.9.2013, právoplatného a vykonateľného dňom 18.11.2013 (voči povinným v 1.,
3. a 4. rade) a dňom 19.11.2013 (voči povinnému v 2. rade), ktorý vydal Okresný súd Bratislava V,

pohľadávka z ktorého bola oprávnenému zo strany pôvodného veriteľa postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 39/2014 zo dňa 1.4.2014. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi dňa 10.7.2014 pod číslom 5710 036084. Oprávnený sa domáhal proti povinným v 1. až 4.
rade spoločne a nerozdielne vymoženia istiny vo výške 3.299,13 eur, úroku z omeškania vo výške 6,00
% ročne zo sumy 3.299,13 eur od 29.8.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 11,- eur, trov
oprávneného v exekučnom konaní vo výške 16,50 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní

vo výške 164,71 eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 198,50 eur a trov exekúcie.

2. Podaním zo dňa 22.1.2016 bolo súdu v súlade s § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ktoré boli novelizované zákonom č. 438/2015 Z. z.,
doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

3.Oprávnenýuviedol,žeon,resp.jehoprávnypredchodca(postupca-C.D.D.,F.)poskytolpovinnejv1.
rade ako dlžníkovi (a povinným v 2. až 4. rade ako spoludlžníkom, ktorí sú zaviazaní splatiť dlh spoločne
a nerozdielne spolu so stavebným sporiteľom – povinnou v 1. rade) na základe Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. 2758574 4 02 a stavebnom úvere č. 2758574 7 01 zo dňa 15.06.2006 (ďalej len „Zmluva
o úvere“) peňažné prostriedky. Na základe Zmluvy o úvere boli povinnému ako stavebnému sporiteľovi

poskytnuté finančné prostriedky výlučne na stavebný účel (čl. I a II Zmluvy). Podmienky poskytnutia
úveru, platobné podmienky, podmienky odstúpenia od Zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením boliuvedené v Zmluve o úvere. Za účelom zabezpečenia úveru povinná v 1. rade ako vystaviteľ zmenky (a
povinní v 2. až 4. rade ako zmenkoví ručitelia) dňa 20.06.2006 podpísali s pôvodným oprávneným (C.
D. D., F.) dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky č. 2758574 7 01/20060615. V zmysle predmetnej

Dohody mala banka právo vyplniť v zmenke dohodnuté údaje, ak povinný nebude riadne a včas splácať
úver, pričom ostatné podmienky vyplnenia zmenky sú predmetom Zmluvy o úvere. Keďže povinný
nedodržalpodmienkyZmluvyoúvere,došlokodstúpeniuodzmluvyvdôsledkunevráteniaposkytnutých
úverových prostriedkov a následnému vyplneniu biankozmenky podľa uzavretej Dohody o vydaní
avyplneníbiankozmenky.Bankaoznámilavyplneniezmenkypovinnejavyzvalajunaúhraduzmenkovej

sumy Oznámením o vyplnení zmenky č. 2758574 7 01/20060615 zo dňa 29.07.2010. Oprávnený k
doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere č. 2758574 7 01 zo dňa 15.06.2006, listinu preukazujúcu záväzok spoludlžníkov (povinných v 2. až
4.rade)splatiťdlhspoločneanerozdielnesostavebnýmsporiteľomzodňa20.06.2006,Dohoduovydaní
a vyplnení biankozmenky č. 2758574 7 01/20060615 zo dňa 20.06.2006 a Oznámenie o vyplnení
zmenky zo dňa 29.07.2010.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej tiež
iba ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí

exekútorom podľa § 55 ods. 4 a ods. 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

6. Podľa § 243f ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti
tohto zákona odkladajú.

7. Podľa § 243f ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

8. Podľa § 243f ods. 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie

doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

9. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým boli zmenené a doplnené
niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, a to § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m), § 58

ods. 5 a § 243f.

10. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z. je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna
úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky)
proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky,

táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade
exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je
nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. V tejto súvislosti je
daná možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a v prebiehajúcich
exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské

vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

11. Podľa § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade
rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený
opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej

vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K
návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo

prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez
návrhu.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

18. Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20. Oprávnený zaslal súdu doplnenie návrhu podľa § 243f ods. 1 EP v zákonnej lehote. Vzhľadom na
skutočnosť, že v danej veci sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo

zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo k odloženiu exekúcie ex lege podľa § 243f ods.
3 EP. Povinnosťou exekučného súdu je rozhodnúť podľa § 243f ods. 6 EP o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) alebo o pokračovaní exekúcie.

21. Posúdením doplnenia návrhu a predložených listín má súd za nepochybné, že vymáhaný nárok

vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 OZ, § 879j), pretože jej predmetom bolo
poskytnutie peňažných prostriedkov dodávateľom (§ 52 ods. 2 OZ – pôvodný oprávnený (C. D. D.,
F.) je podnikateľ a medzi predmety jeho činnosti v čase uzavretia zmluvy patrilo poskytovanie úverov)
spotrebiteľom (§ 52 ods. 3 OZ –povinní v 1. až 4. rade sú fyzické osoby a nebolo preukázané, že konali
v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp., že by im úver bol poskytnutý na účel

zamestnania, povolania alebo podnikania). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o predpripravený
zmluvný typ, aký veriteľ (C. D. D., F.) používal vo všeobecnosti pri poskytovaní úverov fyzickým osobám,
pričom ide o zmluvy vrátane zmluvných dojednaní, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký
počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Zmluva
uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou. Na právny vzťah

založenýzmluvoujetiežpotrebnéaplikovaťzákonč.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnývčase
uzavretia zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobomneovplyvňuje (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z.). Nepochybne zmluva uzatvorená medzi veriteľom
a dlžníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad
je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

22. Keďže vo veci sa vymáha nárok zo zmenky, mal oprávnený zákonom stanovenú povinnosť doplniť
návrh na vykonanie exekúcie (§ 243f ods. 1 EP v spojení s § 39 ods. 4 EP), pričom doplnením návrhu mal
preukázať, že vymáhaný nárok zo zmenky nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že

sa síce vymáha nárok súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný
titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP.

23. Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že bola uzatvorená medzi

pôvodným oprávneným (C. D. D., F.) ako veriteľom a povinnou v 1. rade ako stavebným sporiteľom -
dlžníkom, pričom povinní v 2. až 4. rade predstavujú spoludlžníkov – ďalší solidárni dlžníci. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), pričom po
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver
poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre

zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslom 2758574 7
01 vo výške cca 60.000,- Sk (1.991,64 eur) s tým, že presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu
cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Z čl. II Zmluvy
o úvere vyplýva, že dlžník je povinný poukazovať pravidelne mesačne na účet Zmluvy o stavebnom
sporení vklad vo výške 400 Sk (13,28 eur) a výška úrokovej sadzby všetkých vkladov je 0,10 % p. a.

ku dňu uzatvorenia Zmluvy o stavebnom sporení. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru je 6,79
% ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy, poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 3.000,- Sk (99,58
eur), poplatok za vydanie biankozmenky dlžníkom veriteľovi 500,- Sk (16,60 eur), oprávnenie veriteľa
vyrubovať dlžníkovi poplatok za vedenie úverového účtu v zmysle platného Sadzobníka poplatkov,
pričom prvý poplatok bol vo výške 360,- Sk (11,95 eur). Dlžník sa zaviazal do nasporenia 40 % cieľovej

sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 400,-
Sk (13,28 eur). Súčasne sa dlžník zaviazal do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 566,- Sk (18,79
eur). Dlžník sa tiež zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1000,- Sk (33,19 eur).

24. V zmluve v čl. II. je teda uvedené, že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi
poplatok vo výške 99,58 eur (3.000,- Sk), ak vydá dlžník veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu
poplatok 16,60 eur (500,- Sk) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok
v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške

11,95 eur (360,- Sk) je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z
mimoriadneho medziúveru. Uvedené poplatky boli dojednané, resp. veriteľom určené v rozpore s
požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatkom chýba hospodárska ekvivalencia
vo vzťahu veriteľ a dlžník. Oprávnený nepreukázal a zo zmluvy ani nevyplýva, za aké konkrétne služby
poskytnuté veriteľom má vlastne dlžník uvedené poplatky platiť. Zmluvné dojednanie o poplatku za

spracovanie medziúveru bez uvedenia akýchkoľvek práv a povinností, pričom nie je zrejmá jeho funkcia,
je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Spracovanie úveru predstavuje prakticky administratívnu
činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a poplatok tak slúži veriteľovi len
na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytnutý žiadny
benefit. Rovnako to platí aj o poplatku za vedenie úverového účtu. Z dojednania o tomto poplatku tiež

nemožno zistiť, aké činnosti, resp. služby poskytnuté spotrebiteľovi sú týmto poplatkom spoplatnené.
Pre spotrebiteľa je neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi
neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme
dodávateľa. Uvedené poplatky neboli dojednané individuálne, ale boli veriteľom v zmluve dlžníkovi
určené a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Táto nerovnováha sa ešte výraznejšie prejavuje pri poplatku za vydanie biankozmenky,
ktorý veriteľ určil dlžníkovi pre prípad, že mu dlžník vydá biankozmenku. Súd nemá pochybnosti, že
vystavenie biankozmenky bolo v prospech veriteľa, ktorý biankozmenku za účelom zabezpečenia úveru
dlžníkovi predložil na podpis, pričom mala byť vystavená ako nevyplnená s tým, že veriteľ sám aj určilpodmienky, za ktorých je oprávnený doplniť chýbajúce údaje na biankozmenke. Zmenku nevystavil
veriteľ, ale dlžník a jej vystavením teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak
vystavením zmenky poskytol dlžník veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy, pričom veriteľ

mu za to ešte určil aj zaplatiť poplatok. Súd považuje zmluvné dojedania o uvedených poplatkoch za
neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1 OZ).

25. V čl. VII. bode 6. zmluvy je uvedené, že odstúpením od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa
požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Inštitút odstúpenia od zmluvy je

upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ustanovení
§ 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy
je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená
osoba odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené
alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 OZ). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v

Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať
nemôže. Ustanovenie čl. VII. bod 6. zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej
v Obchodnom zákonníku, podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od
zmluvy, je upravené pre povinných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ a
§ 457 OZ. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto

užívať (v dôsledku odstúpenia od zmluvy), niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by
mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom (porovnaj rozsudok Krajského
súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/81/2012, 6Co/11/2017,17Co/302/2015).

26. Ďalšie odchýlenie od právnej úpravy obsiahnutej v § 54 ods. 1 OZ v spojení s § 121 ods. 3 OZ

vidí súd v 10. bode čl. VII. zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od zmluvy sa splatná istina,
nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí v súlade s bodom 8. čl.
VII zmluvy. Úroky z omeškania neprináležia aj zo zmluvných úrokov, pretože by tak išlo o nárok na
príslušenstvo(úrokyzomeškania)zpríslušenstva(úrokov),čojevrozpores§121ods.3OZ.Uplatnenie
si príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) z príslušenstva pohľadávky, ktorými riadne (zmluvné)

úroky sú, zákon nepredpokladá (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24.03.2004).
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak
v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. V prípade, že veriteľ pristúpi k zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia
úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Tzn., že nie je možné priznať úroky z úveru v čase po

splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Veriteľovi preto vzniká
nárok na úroky z úveru iba do dňa zosplatnenia úveru, potom už nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania. V danom prípade je dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do
zaplatenia istiny pre spotrebiteľa nevýhodné a jeho postavenie sa tým jednoznačne zhorší. V prípade,
že by sa spotrebiteľ dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel by v dôsledku vyhlásenia

predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, a teda by v
konečnom dôsledku zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté
úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška
musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný
zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peniaze. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade

dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ
nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného
úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda
nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník -
spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej

doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ustanovenia § 53 ods.1 OZ.

27. Zuvedenýchdôvodovobsahujepredmetnáúverovázmluva,akozmluvaspotrebiteľská,neprijateľné
podmienky, preto súd v danom prípade vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

m) EP.

28. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca
stanovil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe napodklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z § 243f
ods.4 EP vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa. § 57 ods. 1 písm. m) sa prezumujú
(predpokladajú), ak sa nepreukáže opak, pričom dôkazné bremeno preukázať neexistenciu dôvodov na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP má oprávnený. V danom prípade však podľa názoru

súdu oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nie sú dané dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP.

29. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP zastavil s poukazom na § 243f ods. 4 a 6 EP.

30. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

31. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP") o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

33. Onáhradetrovkonaniamedzioprávnenýmapovinnýmisúdrozhodolpostupompodľaustanovenia§

256 ods. 1 CSP tak, že povinným v 1. až 4. rade náhradu trov konania voči oprávnenému nepriznal, i keď
procesné zavinenie zastavenia exekúcie je vzhľadom na hore popísané dôvody, pre ktoré k nemu došlo,
na strane oprávneného, avšak povinní v predmetnom konaní žiadnu náhradu trov konania neuplatňovali
a zároveň z obsahu spisu ani nevyplýva, že by im vôbec nejaké trovy v tomto konaní vznikli, preto súd
rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

34. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

35. Podľa § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na
náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam

vyhovelo (§ 50).

36. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

37. O trovách exekúcie, teda trovách súdneho exekútora, rozhodne súd samostatným uznesením, a to
po právoplatnosti tohto uznesenia (a po vyčíslení dotknutých trov zo strany súdneho exekútora).

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia tohto
uznesenia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody),
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).