Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Ca/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121232460
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viktória Špyrková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6121232460.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Viktóriou Špyrkovou v spore

žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, D., zast.: JUDr. Lenka Gajarská, Advokátska
kancelária JUDr. Dušan Slanina a spol. Horné bašty 8943/25, Trnava, proti žalovanému: INAQ s.r.o.
so sídlom Makovického 55/3, Žilina, IČO: 47 696 800, zast.: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o.
so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, IČO: 47 258 608, o uloženie povinnosti odstrániť fotografie
z internetovej stránky a o zaplatenie 3 900,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3 600,- Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

O

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Dňa 05. 02. 2021 bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená žaloba, ktorou sa žalobca

domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť 13 kusov
žalobcových fotografií z galérie k článku s názvom „FOTO: FNsP Žilina zverejnila autentické fotografie
z COVID pavilónu fotografa A. B.“ sprístupnenom verejnosti dňa 22. 12. 2020 na internetovej stránke
www.zilinak.sk a z archívu fotografií žalovaného, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a zároveň sa
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.900,- Eur.

1.2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je popredný novinársky fotograf, ktorého fotografie boli

publikované aj v zahraničných médiách, ako sú Der Spiegel alebo The Wall Street Journal. Menoval
niekoľko súťaží novinárskych fotografií, na ktorých získal ocenenia. V súvislosti s prebiehajúcou
pandémiou COVID-19 žalobca v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR)
vyhotovil sériu dokumentárnych fotografií zachytávajúcich prácu zdravotníkov v rôznych nemocniciach
Slovenska, medzi nimi i pracovníkov na covidovom oddelení vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina
(ďalejako„Nemocnica“alebo„FNsPŽilina“).KeďžeNemocnicamalazáujempoužiťžalobcovefotografie
na vlastné marketingové účely, udelil žalobca Nemocnici súhlas na zverejnenie jeho fotografií na svojom

užívateľskom profile na sociálnej sieti Facebook. Zverejnenie žalobcových fotografií sa uskutočnilo dňa
21. 12. 2020. Dňa 22. 12. 2020 priniesol žalovaným prevádzkovaný internetový portál www.zilinak.sk
vlastný článok s názvom: „FOTO: FNsP Žilina zverejnila autentické fotografie A. B.“, v ktorom žalovaný
bez vedomia a bez udelenia predchádzajúceho súhlasu žalobcu použil 13 kusov jeho autorskýchfotografií, ktoré žalovaný stiahol z facebookového profilu Nemocnice a publikoval vo vlastnej galérii
k predmetnému článku. Keďže žalovaný nežiadal žalobcu o súhlas na použitie fotografií a žalobca
sám neudelil ani ústny ani písomný súhlas žalovanému, sprístupnením predmetných fotografií v článku

publikovanom na svojej internetovej stránke konal žalovaný v rozpore s § 19 ods. 2 Autorského zákona,
čím úmyselne a vedome zasiahol do autorských práv žalobcu. V zmysle § 58 ods. 1 Autorského zákona
(ďalej aj ako „AZ“) žiadal žalobca odstránenie fotografií z internetových stránok žalovaného a zároveň
zaplatenie sumy 3.900 Eur ako náhradu za neoprávnené použitie 13 ks fotografií (v sume 300 Eur za
1 použitie 1 fotografie, čo predstavuje obvyklú odmenu za neoprávnené použitie fotografického diela

spôsobom uvedeným v žalobe).

1.3. K žalobe pripojil žalobca vyobrazenie 23 fotografií zverejnených na facebookovom profile FNsP
Žilina, 14 zobrazení obrazovky (tzv. screenshotov) s internetovými stránkami www.zilinak.sk a výzvu
žalovanému na nápravu porušenia autorských práv zo dňa 12. 01. 2021 spolu s potvrdením o
doručovaní.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 13. 09. 2021. Poprel nárok žalobcu čo do jeho právneho
základu aj jeho výšky. Z hľadiska žalobcom popísaného skutkového stavu a definície jeho osoby,
nepopierajúc činnosť žalobcu, žalovaný považoval konštatovanie žalobcu k jeho postaveniu popredného
slovenského novinárskeho fotografa za subjektívne bez možnosti jeho relevantného vyhodnotenia.

Žalovaný zároveň predložil súdu stanovisko FNsP Žilina k jeho žiadosti, podľa ktorého boli fotografie
žalobcu s jeho súhlasom použité v tlačovej správe FNsP Žilina, na Facebook stránke FNsP Žilina, na
Instagram stránke FNsP Žilina a webstránke www.fnspza.sk. Okrem toho predmetné fotografie prevzali
i iné internetové portály, napr. www.bratislavskenoviny.sk alebo https://myzilina.sme.sk. Žalovaný
uviedol, že žalobcom označené fotografie generálne nespĺňajú pojmové znaky diela, resp. z podanej

žaloby nie je zrejmé, že by fotografie boli výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu. Z odôvodnenia
žaloby je podľa žalovaného zrejmé, že fotografie boli vyhotovené v súvislosti so zabezpečením
informovanosti dotýkajúcej sa aktuálnej epidemiologickej situácie v opozite s verejným zdieľaním
nebezpečných dezinformácií a hoaxov, teda boli vyhotovené vo verejnom záujme, sledujúc záujem
verejnosti na objektívnych informáciách. Uvedené je kompatibilné s účelom slobody prejavu a práva na

informácie. Sám žalobca potvrdil, že ide o fotografie dokumentárneho žánru, a nie o fotografie, ktoré by
sa vyznačovali tvorivou a umeleckou činnosťou autora. Ak by aj uvedené fotografie napĺňali pojmové
znakydielapožívajúcehoochranupodľaAutorskéhozákona,nebolopodľažalovanéhomožnézasiahnuť
do hypotetického autorského práva žalobcu, keďže fotografie boli zverejňované žalovaným výlučne
v súvislosti s informovaním o aktuálnych udalostiach v rozsahu odôvodnenom právom na informácie.

Vzhľadom k tomu, že so súhlasom tvorcu fotografií boli tieto zverejnené na verejnom profile FNsP Žilina
na sociálnej sieti Facebook a Instagram a s jeho súhlasom i v tlačovej správe FNsP Žilina, tieto boli
ďalej použité v súvislosti s informovaním o aktuálnych udalostiach týkajúcich sa pandemickej situácie
práve v záujme vytvoriť protiváhu k nebezpečnému šíreniu dezinformácií o tejto vážnej celospoločenskej
a celosvetovej situácii a nemohlo byť zasiahnuté do práva žalobcu ako tvorcu týchto dokumentárnych

fotografií. Ak by aj predmetné fotografie boli autorským dielom, bol žalovaný podľa svojho názoru
oprávnený ich ďalej použiť s oporou v § 39 a 41 Autorského zákona. Z obsahu žaloby navyše podľa
žalovaného nie je zrejmá ani dôvodnosť výšky uplatneného nároku na zaplatenie 3.900 Eur, keď žalobca
nepredložil žiadny dôkaz, že by išlo o obvyklú odmenu za neoprávnené použitie fotografického diela,
najmä ak ide o fotografie so súhlasom ich tvorcu verejne dostupné.

3.1. Žalobca sa v replike zo dňa 15. 11. 2021 ohradil voči pochybnostiam o jeho profesijnej úspešnosti
a predložil súdu články o ocenení Novinárska cena 2020 za najlepšiu fotografiu v kategórii Audiovizuálna
žurnalistika a fotožurnalistika, a to za fotografiu z cyklu Prvá línia (z ktorého pochádzajú aj dotknuté
fotografie žalobcu), o ktorom písal aj časopis Fotonoviny publikovaný Stredoeurópskym domom

fotografie. Žalobca bol s uvedenými fotografiami aj finalistom súťaže Slovak Press Photo 2021. Žalobca
má za to, že jeho hodnotenie nie je len jeho subjektívnym pocitom, ale je preukázané jeho 18 oceneniami
udelenými odborníkmi a publikáciou na titulných stranách prestížnych zahraničných denníkov. Žalobca
ďalej uviedol, že poskytol súhlas na použitie predmetných fotografií Nemocnici pre svoj užívateľský
profil na sociálnej sieti Facebook, teda konkrétnej verejnoprávnej inštitúcii na konkrétny účel, a to

bezodplatne,pričomnešloozhotoveniedielanaobjednávkuNemocnice.Rovnakoichžalobcanevytvoril
akozamestnaneckédielo,keďženiejezamestnancomNemocnice.Žalovanýpritomzverejnilpredmetné
fotografie na svojej internetovej stránke, čím sprístupnil žalobcove fotografie verejnosti. Zverejnenie na
súkromnom účte nemocnice nemôže nahradiť zákonnú požiadavku udelenia súhlasu podľa § 19 ods.2 AZ potrebného pre zverejnenie na vlastnej internetovej stránke. Zverejnením fotografie na sociálnej
sieti Facebook autor fotografie nestráca svoje výhradné majetkové práva, ktoré sú neprevoditeľné,
udelením súhlasu nezanikajú a nemožno sa ich vzdať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na zverejnenie

fotografií na iných internetových portáloch, žalobca uviedol, že na stránkach www.bratislavkenoviny.sk
boli fotografie zverejnené so súhlasom autora a na stránkach www.myzilina.sme.sk boli sprístupnené
tzv.embedovanímpôvodnéhofacebookovéhopríspevkuNemocnice.Priembedovanísaprevzatýobsah
zobrazuje pomocou kódu poskytnutého pôvodcom obsahu a na prezretie celého obsahu je potrebné
otvoriť pôvodnú stránku.

3.2. Žalobca sa rovnako ohradil voči tvrdeniam žalovaného, že fotografie nenapĺňajú pojmové
znaky diela. Skutočnosť, že fotografie sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu, jednoznačne
vyplýva z toho, že fotografie vyhotovil žalobca osobne priamo v Nemocnici prostredníctvom vlastného
technického zariadenia, pričom on sám rozhodoval o výbere objektov zachytených na jeho fotografiách,
o zvolenom uhle záberu, o vzdialenosti od objektu, o zvolenom svetle a tieni a o úpravách fotografií

následnou postprodukciou. Nesporný umelecký dojem fotografií ocenili aj odborníci z oblasti fotografie
udelením Novinárskej ceny 2020. Navyše aj sám žalovaný autorské právo žalobcu k fotografiám
de facto uznáva, keď predmetné fotografie označuje menom žalobcu (§ 18 ods. 1 AZ). Žalobca
poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 647/2014 z 30. 09. 2014,
v ktorom Ústavný súd okrem iného v bodoch 33 a 34 odôvodnenia definoval, čo je potrebné vziať

do úvahy pri posudzovaní tvorivej duševnej činnosti autora fotografie. Žalobcove fotografie podľa jeho
názoru jednoznačne spĺňajú kritériá autorského diela podľa platnej úpravy AZ bez ohľadu na to, či
ide o fotožurnalistiku či dokument. Tieto žánre fotografie sú dlhodobo uznávané za súčasť výtvarného
umenia napr. vystavovaním v umeleckých galériách.

3.3.1. Zákonné licencie podľa § 39 ods. 2 a § 41 ods. 1 AZ na daný prípad podľa žalobcu
nemožno aplikovať. Ustanovenie § 34 AZ rovnako ako čl. 9 Bernského dohovoru o ochrane literárnych
a umeleckých diel obsahuje tzv. trojkrokový test. O použití zákonných licencií v súlade so zákonom
tak možno hovoriť iba za kumulatívneho splnenia týchto podmienok: 1/ dielo je použité v súlade so
zákonnými licenciami (§§ 37 až 57), 2/ nakladanie s dielom nie je v rozpore s bežným využitím diela

a 3/ nejedná sa o neodôvodnený zásah do právom chránených záujmov autora. Bežným výkonom
autorského práva je také použitie diela, za ktoré autori môžu oprávnene očakávať poskytnutie odmeny.
V rozpore s bežným výkonom je potom použitie diela, ktoré vstupuje do hospodárskej súťaže, na základe
ktorých autori bežne hospodársky zhodnocujú svoje diela a sú teda týmto výkonom potencionálne
pripravení o poznateľný hospodársky príjem. Pod právom chráneným záujmom, ktorý nemôže byť

neodôvodnene poškodzovaný, treba tiež rozumieť právo alebo právny titul autora k majetku, či jeho
užívaniu alebo k zisku z tohto majetku.

3.3.2. Žalobca poukázal na to, že zákon rozlišuje tri skutkové podstaty spravodajskej licencie (§
39 AZ) – licenciu na prevzatie zverejneného spravodajského diela, licenciu na použitie diela na

spravodajské účely a licenciu na použitie politického diela. Druhá alternatíva sa vzťahuje aj na správy
znázorňujúce autorské dielo ako jeho súčasť, musí však byť použité v súvislosti s informovaním
o aktuálnych udalostiach a rozsah použitia musí byť odôvodnený právom na informácie (napr. správa
o porušení autorského práva so znázornením chráneného diela, správa o tom, že múzeum otvára
expozíciu obrazov, reportáž z verejného čítania knihy, reportáž o uvedení predstavenia v divadle

a pod.). Žalovaným použitý rozsah žalobcových fotografií podľa žalobcu výrazne prekročil zákonnú
licenciu podľa § 39 ods. 2 AZ, keďže žalovaný vo svojom článku použil 13 z 23 kusov fotografií
zverejnených Nemocnicou bez toho, aby rozsah ich použitia bol odôvodnený právom verejnosti na
informácie. Žalobca zároveň poukázal na zjavný účel zverejnenia článku vyplývajúci z jeho samotného
názvu. Primárnym účelom článku bolo priniesť čitateľskej verejnosti vizuálne zaujímavé fotografie

žalobcu, ktoré pútavým spôsobom ilustrujú tému pandémie COVID-19, a nie informovať verejnosť
o aktuálnej udalosti, ktorá sa v daný deň (22.12.2020) v Nemocnici udiala. Spravodajské médiá si
pre účely ilustračných fotografií k téme pandémie mohli vyhotoviť vlastné fotografie, získať súhlas
autora, prípadne využiť formu embedovania. Spravodajská licencia je určená k vysporiadaniu sa s tzv.
breaking news alebo s prípadom spoločenského významu, kedy nie je možné konať inak. Vzhľadom

k tomu, že ťažká situácia v Nemocnici bola v tom čase „permanentný“ stav, prebratie a zverejnenie
väčšej časti žalobcových fotografií s časovým odstupom 24 hodín bez snahy o oslovenie žalobcu (hoci
bol označený vo facebookovom príspevku Nemocnice), nie je možné podľa žalobcu považovať za
legitímne využitie spravodajskej licencie podľa § 39 AZ. Žalobca poukázal aj na stanovisko Etickejkomisie Interactive Advertising Bureau Slovakia, ktoré je najväčším slovenským digitálnym záujmovým
združením právnických osôb pôsobiacich v oblasti internetovej reklamy a digitálneho prostredia, a ktorá
rovnako upozornila na používanie fotografií, videí a iného multimediálneho obsahu prevzatého z iných

zdrojov.

3.3.3. Zákonná licencia podľa § 41 ods. 1 AZ podľa žalobcu predstavuje najmä zhotovovanie fotografií,
na ktorých sú zachytené sochy, diela krajinnej architektúry a iné diela, ktoré sú trvalo umiestnené
na verejnom priestranstve (tzv. výnimka freedom of panorama). Verejným priestranstvom sa rozumie

námestie, ulica, mestsky park a pod., a nie akýkoľvek priestor prístupný verejnosti (napr. múzeum,
galéria, divadlo a pod.) alebo sociálna sieť Facebook (Meta), keďže ide o službu poskytovanú na
požiadanie na internete spoločnosťou Facebook (Meta). Prístup k službám siete Facebook (Meta) nie
je verejný. Je viazaný na registráciu prostredníctvom e-mailu a uvedením mena a hesla. Navyše podľa
žalobcu je rozdiel medzi tým, ak si niekto stiahne fotografie zverejnené na internetovej stránke ako
vyhotovenie rozmnoženiny autorského diela pre vlastnú potrebu (tzv. download) a tým, že spravodajské

médium získané dielo ďalej sprístupňuje verejnosti na svojich vlastných internetových stránkach (tzv.
upload) v rámci svojej obchodnej činnosti. Žalobca v rámci vyjadrenia uviedol, že ku dňu tohto vyjadrenia
nebol článok žalovaného už verejnosti na internetových stránkach www.zilinak.sk prístupný a ani
žalobcove fotografie v ňom zverejnené už nie je možné vyhľadať.

3.4. K výške náhrady za neoprávnené použitie fotografií žalobca uviedol, že predmetné fotografie
sa rozhodol neposkytnúť mediálnej agentúre ZUMA Press, Inc., ktorá ho štandardne pri rokovaniach
o licenčnej odmene za použitie fotografií zastupuje, ale ponechal si výlučné právo rozhodnúť o tom, kto
a v akom kontexte jeho fotografie použije. Spoločnosť ZUMA Press, Inc. pritom rôzne fotografie žalobcu
ponúka médiám na celom svete v závislosti od zverejnenia a použitia za licenčnú odmenu v sume 300,-

Eur až 1.500,- Eur. K tomu žalobca predložil potvrdenie spoločnosti ZUMA Press, Inc. Podľa žalobcu
len samotná skutočnosť, že poskytol Nemocnici predmetné fotografie bezodplatne v rámci svojho
filantropického cítenia, ešte sama o sebe neznamená, že žalobca súhlasil, aby výsledky jeho duševnej
práce bezodplatne využívala iná osoba, resp. iný podnikateľský subjekt za účelom zatraktívnenia
vlastných článkov a zvyšovania svojich ziskov. Okrem listu od spoločnosti ZUMA Press, Inc. sa

žalobca pre účely preukázania obvyklej odmeny rozhodol osloviť so svojimi fotografiami fotobanku Getty
Images, ktorá zastupuje autorov fotografií aktuálneho diania vo svete, a ktorá uviedla ako odplatu za
jedno stiahnutie fotografie 475,- Eur. Okrem toho žalobca predložil aj komunikáciu s inými českými
a slovenskými fotografmi a potvrdenie o spolupráci so spoločnosťou AZYL Production s.r.o. Žalobca
okrem toho už v minulosti riešil otázku neoprávneného použitia 23 fotografií treťou osobou, s ktorou sa

mimosúdne dohodol o náhrade vo výške 5.580,- Eur.

4.1. Žalovaný v duplike zo dňa 04. 01. 2022 zotrval na svojej námietke, že fotografie žalobcu
nespĺňajú pojmové znaky diela. Tvrdenia žalobcu, ktoré by mali preukazovať, že predmetné fotografie
sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti žalobcu, sú len tvrdeniami všeobecného charakteru. Účelom

a cieľom, za ktorým sa fotografie vyhotovovali, bolo zachytenie objektívne existujúcej reality, pričom
nebolo preukázané, že by táto existujúca realita mala prvky tvorivého stvárnenia, že by práve žalobca
rozhodoval o výbere objektov zachytených na jeho fotografiách, o usporiadaní objektov a pod. Uvedené
fotografie boli vyhotovované ako séria dokumentárnych fotografií v čase núdzového stavu a zákazu
návštev zdravotníckeho zariadenia. Výnimku pre žalobcu schválilo vedenie Nemocnice za účelom

zverejnenia skutočnej reality z covidových oddelení, nie pre účely vytvorenia autorského cyklu žalobcu,
ktorým by sa on snažil reagovať na množstvo hoaxov. Podľa žalovaného preto nie je pravdou, že by
použitie fotografií výrazne prekračovalo zákonnú licenciu podľa § 39 ods. 2 AZ s poukazom na účel
a podmienky vyhotovenia fotografií. Redakcia média zilinak.sk mala pred aj počas pandémie vlastné
multimediálne výstupy z Nemocnice, pričom finančný náklad na takéto zhotovenie multimédií vo vlastnej

réžii sa pohybuje rádovo v desiatkach eur. Takto rovnako by žalovaný postupoval, ak by všeobecne
záväznými právnymi predpismi neplatil zákaz návštev zdravotníckych zariadení. Primárnym cieľom
vyhotovenia fotografií bolo objektivizovať názor verejnosti o aktuálnej epidemiologickej situácii a situácii
v zdravotníckych zariadeniach.

4.2.Žalovanýpovažujezanesprávnynázoržalobcu,žebyverejnýmpriestranstvompodľa§41ods.1AZ
nebola sociálna sieť Facebook, resp. vo všeobecnosti internet, ktorým je verejne dostupný celosvetový
systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta a pozostáva z tisícok menších
komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Internet je podľa žalovaného verejné miestopodobne ako námestie v centre mesta. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby.
Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by prístup verejnosti k službám siete Facebook (Meta)
nebol verejný. Fotografie žalobcu, ktoré zverejnila FNsP Žilina, je možné prehliadať bez registrácie.

Nie je teda pravdou, že v tomto prípade je prístup k fotografiám obmedzený, keďže nie je viazaný na
registráciu prostredníctvom uvedením emailu a hesla.

4.3. I napriek predloženiu dôkazov žalobcom mal žalovaný za to, že tieto dôkazu nie sú objektívnym
odrazom adekvátnosti uplatneného nároku za použitie jednej fotografie, ak by v konaní bola preukázaná

nezákonnosť ich použitia zo strany žalovaného. Predložené informácie agentúry ZUMA Press, Inc. sú
podľa žalovaného generálnou cenou záberov od spoločnosti ZUMA Press, Inc., a nie cenou fotografie
žalobcu, ktorý pre predmetnú agentúru pôsobí na Ukrajine. Za objektívne stanovisko k obvyklej cene
nemožnopodľažalovanéhopovažovaťanisúkromnévyjadreniasúkromnýchosôb.Rovnakopodľaneho
nie je možné priznať objektívnu výpovednú hodnotu potvrdeniu spoločnosti AZYL Production s.r.o.,
ktoré pojednáva o komerčných kampaniach na zákazku konkrétnemu klientovi s väčšou produkciou,

a nie o reportážnom žánri, cenu pritom uvádza neurčitým pojmom. Fotografie predkladané žalobcom
z Getty Images sú fotografiami cudzieho autora, nie žalobcu, a to vo zvolenom formáte Large so
stanovením ceny, ktorá nezodpovedá použitému rozmeru žalovaným, ktorý sa viac približuje k rozmeru
Small s cenou cca 150 Eur, pričom pre webový editoriál je možné navoliť si tzv. Custom rights namiesto
Standard Editioral rights. Žalovaný poukázal na fotografiu č. 5 slovenského fotografa E. F., kde cena

za jedno stiahnutie fotografie je 475,- Eur, avšak pre potreby webového editoriálu vychádza suma 55,-
Eur podľa kalkulácie. Žalovaný predložil súdu kalkuláciu spoločnosti GettyImages pre jednu fotografiu
z nemocničného prostredia pre editoriálne použitie. Samotné zaradenie do Getty Images pritom podľa
žalovaného neznamená, že cena je aj cenou reálnou, ktorú by fotograf dostal alebo dostane. Žalovaný
poukázal aj na Sadzobník autorskej spoločnosti LITA pri kolektívnej správe autorských práv, podľa

ktorého je sadzba za použitie fotografií sprístupňovaním verejnosti na internete mesačne stanovená
v sumách zodpovedajúcich niekoľkým eurám.

5. K týmto vyjadreniam žalovaného sa krátko vyjadril písomne žalobca dňa 11. 03. 2022. Nad rámec
už uvedeného uviedol, že na informovanie, že vo FNsP Žilina je nepriaznivá situácia, nebolo potrebné

žiadne žalobcove fotografie použiť. Žalovaný nepoužil vlastné fotografie ani nepreukázal, že by sa
o vstup do Nemocnice za týmto účelom pokúšal. K zákonnej licencii podľa § 41 ods. 1 AZ poukázal
žalobca na rozhodnutie SD EÚ vo veci Hundertwasser, v ktorom bolo vysvetlené použitie výnimky
freedom of panorama podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) smernice 2001/29/ES. Žalobcovi nie je známa žiadna
prax alebo súdne rozhodnutie, ktoré by internet považovali za verejné priestranstvo podľa § 41 ods. 1

AZ alebo čl. 5 ods.3 písm. h) smernice 2001/29/ES. V prípade stránky Facebook (Meta) pritom nejde
o trvalé umiestnenie diela, nakoľko prevádzkovateľ – spoločnosť Meta sa môže kedykoľvek rozhodnúť,
že poskytovanie tejto služby na území Slovenskej republiky ukončí. K Sadzobníku spoločnosti LITA
žalobcauviedol,žetentoniejemožnénadanýprípadaplikovať,keďžežalobcaniejezmluvnezastúpený
spoločnosťou LITA, LITA ho nezastupuje ani povinne zo zákona a v Sadzobníku sa ani nenachádza

položka, pod ktorú by bolo možné subsumovať spôsob použitia žalobcových fotografií žalovaným.
Fotografie žalobcu z COVID oddelenia majú vyššiu hodnotu nielen s ohľadom na úroveň tvorivej
duševnej činnosti žalobcu, ale aj s ohľadom na mieru rizika, ktorú musel žalobca pri ich vyhotovovaní
podstúpiť.

6.1. Na pojednávaní dňa 20. 09. 2023 žalobca zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach.
Poukázal na etický kódex Slovenského syndikátu novinárov, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie (SD EÚ) sp. zn. C-161/17 vo veci Renckhoff, v ktorom súd jednoznačne uviedol, že
prebratie fotografie z jednej webovej stránky, na ktorej táto bola zverejnená so súhlasom autora a jej
následné sprístupnenie na inej webovej stránke, bez súhlasu autora, je porušením jeho práv, keďže na

toto bolo potrebné vyžiadať si súhlas autora fotografie. Žalovaný podľa žalobcu použil jeho fotografie
bez jeho súhlasu, pričom s Nemocnicou sa dohodol, že akékoľvek použitie fotografií schvaľuje sám.
Iniciátorom celého tohto projektu bol pritom žalobca sám. V prvej vlne pandémie si vytvoril súkromný
súbor fotografií o zdravotníkoch, kedy chcel spropagovať ich prácu. Spolupracoval s dizajnérom G. E., s
ktorým vytvárali koláže. Následne v druhej vlne pandémie sám oslovil Ministerstvo zdravotníctva s tým,

či by mohol osloviť jednotlivé nemocnice, kde by mohol vyhotoviť fotodokumentáciu alebo fotografie
z prostredia nemocníc. Takto oslovil aj FNsP Žilina, ktorá súhlasila. K požadovanej výške odmeny
žalobca uviedol, že od agentúry ZUMA Press, Inc. dostával odmenu vždy za konkrétnu fotografiu, ktorú
vyhotovil na konkrétnom mieste. V predloženej tabuľke je uvedené miesto, kde boli tieto fotografiepublikované, kde boli vytvorené, pod akým názvom, za akú sumu, resp. akú odmenu za ne dostal, a to
konkrétne ku každej fotografii zvlášť. K cenám fotobanky GettyImages žalobca podotkol, že je potrebné
rozlišovať prístup k týmto fotografiám. Pokiaľ nie je uzatvorená dohoda s touto spoločnosťou alebo

neexistuje dlhodobejšia spolupráca, spoločnosť GettyImages si účtuje svoje cenníkové sumy, ktoré sú
vždy vyššie ako ceny po dohode, ktoré predložil žalovaný.

6.2. Žalovaný na pojednávaní dňa 20. 09. 2023 taktiež zotrval na svojich písomných vyjadreniach.
Namietol pasívnu legitimáciu žalovaného vo vzťahu k prvému navrhovanému výroku rozhodnutia.

Zároveň namietol tvrdenie žalobcu, by na nižšie ceny Getty Images bola podmienka dlhodobej
spolupráce. Cena 55,- Eur za fotografiu bola žalovanému poskytnutá po minútovej registrácii na stránke.
Suma 450 – 500,- Eur bola pri formáte Large, teda 6000px na 4000px a rozlíšení 300dpr, kde sú práva
na použitie oveľa rozšírenejšie, ako pri zverejnení fotografií žalovaným za účelom spravodajstva na
webovej stránke pre niekoľko tisíc ľudí v malom regionálnom médiu. Žalobca pritom podľa žalovaného
nepredložil dôkaz, že by predal sadu fotografií rádovo aj za stovky Eur. Prax je taká, že ak sa pošle

nejaký fotograf na zákazku tohto typu, že je to za 1 hod, 2 hod nafotené, odmena sa pohybuje v stovkách
eur. Musela by tam byť pridaná umelecká hodnota. Naopak pre žalovaného ako médium tie fotografie
v čase, keď tu bola covid kríza, keď obviňovali médiá, že idú v nejakom sprisahaní o tom, že ľudia
neležia v nemocniciach, to malo vysokú spravodajskú hodnotu v kontraste s tým, že opakovane neboli
vpustení do priestorov nemocnice napriek tomu, že sa o to pokúšali. Žalovaný to chápal tak, že žalobca

bol vybraný ako tá osoba, ktorá ponesie to riziko, že tam nepôjdu všetci a on ďalej sprostredkuje tie
fotografie, ktoré budú môcť médiá používať. Žalovaný vybral 13 fotografií, kde je čo najmenej vidieť
pacientov, aby nezasiahol do ich dôstojnosti alebo osobnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že
žalovaný najskôr zverejnil fotogalériu, ktorá sa potom použila k nejakému inému článku. Možno hodinu,
dveneskôrnafacebookusamostatnezverejniltútofotogalériu,resp.odkaznafotogalériuspopisom,ako

vyzerá aktuálna situácia, nie je to hoax alebo niečo na ten štýl. Účel bol informovať, lebo žalovaný sa do
Nemocnice nevedel dostať. Situácia bola taká, že všetky lokálne aj veľké médiá každý deň produkovali
niekoľko článkov denne o covide a toto celé zapadlo do kontextu tej situácie. Tie fotografie neboli pre
žalovaného hodnotné tým, že ich vytvoril A. B., lebo on v tom regióne Žiliny nie je známy. Tie fotografie
boli cenné tým, že zachytávali tú realitu Nemocnice v momente, keď nikto sa tam nevedel dostať.

7. V reakcii na tvrdenia žalovaného na pojednávaní žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 04. 10.
2023 uviedol, že žalovaný sám potvrdil, že fotografie najskôr stiahol do svojho vlastného úložiska, potom
publikoval v galérii na svojej webovej stránke, až neskôr pridal k žalobcovým fotografiám sprievodný
text. Primárnym účelom zverejnenia žalobcových fotografií teda nebola potreba informovať verejnosť

o nejakej špecifickej udalosti, ale použitie vizuálne zaujímavých fotografií bez hlbšieho spravodajského
kontextu s cieľom vyvolať senzáciu, emotívny dojem, zvýšiť atraktivitu svojej webovej stránky. Žalobcove
fotografie okrem skutočnosti, že sú vyhotovené z Nemocnice neobsahujú žiadnu konkrétnu informáciu,
o ktorej by bolo nevyhnutne potrebné informovať verejnosť bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu.
Nemocnica poskytla v danom období médiám iné svoje fotografie na použitie, ktoré využila napr.

regionálna redakcia denníka SME. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nie je verejnoprávnym médiom,
ale podnikateľským subjektom, ktorý nemôže en bloc bezodplatne profitovať na práci autorov. Takto
široko chápaný extenzívny výklad spravodajskej licencie by nedôvodne zasahoval do práv autorov
a v konečnom dôsledku znamenal koniec freelancerov (pozn. tzv. povolanie na voľnej nohe), ktorí
generujú zisk z predaja svojho obsahu médiám. Nie je možné generálne rozhodnúť, že ich obsah, ktorý

je predmetom predaja, by sa na trhu médií mal automaticky stať komoditou, ktorú si je možné zobrať
zadarmo s odkazom na informovanie verejnosti, o to viac v prípade, keď médium je podnikateľským
subjektom, ktorého zákonným dôvodom existencie je generovať zisk. Žalobca sa rovnako ohradil aj voči
tvrdeniu žalovaného, že fotografovanie trvalo len dve hodiny práce. Návšteve Nemocnie predchádzala
dlhá komunikácia s MZ SR a Nemocnicou, samotné dokumentovanie prebiehalo v jednom alebo dvoch

cykloch, kedy bol žalobca 4 hodiny prítomný na COVID oddelení ako zdravotník v ochrannom obleku
so všetkou ochranou bez možnosti konzumovať tekutiny či navštíviť toaletu. Po skončení fotografovania
nastala izolácia podľa nariadenia príslušných orgánov a postprodukcia materiálu. V danom čase išlo
o život ohrozujúce riziko s následným obmedzením pohybu.

8. Žalovaný k písomnému vyjadreniu zo dňa 04. 10. 2023 predložil svoje články z tlačových konferencií
vo vymedzených priestorov FNsP Žilina aj spolu s videom, z ktorých vyplýva, že žalovaný si vytvoril
vlastné zábery vyhotovené iba cez sklo, keďže redaktorom nebol umožnený vstup do priestorov
s pacientmi. Ďalej predložil súdu kópiu komunikácie so zástupcom spoločnosti GettyImages za účelomocenenia fotografií. Žalovaný požiadal o kalkuláciu na rovnaké fotografie z COVID pavilónu pre
rovnaký účel zverejnenia, teda zadal rovnaké parametre zodpovedajúce zverejneným fotografiám
(editoriálne použitie k online článku na území Slovenska na 2 roky, do 10.000 zhliadnutí). Kalkulácia zo

strany GettyImages zodpovedala 18Eur/ks fotografie. Ponuka bola bez predchádzajúcej komunikácie.
Spoločnosť žalovanému vysvetlila, ako funguje zastúpenie a licencia. Fotografiu je možné vložiť do
košíka a uhradiť bez registrácie 55,- Eur alebo pri záujme o nákup viacerých fotografií je možné
poslať dopyt, kde výsledkom bola cena 18,- Eur/ks. Fotografie k článku žalovaného boli uverejnené
na spravodajské účely a v galérii dosiahli odhadom 2.000-3.000 pozretí albumu. Uvedené neznamená,

že by došlo k zobrazeniu každej fotografie 3.000-5.000-krát, keďže časť užívateľov si nepozrie všetky
fotografie. V závislosti od typu zariadenia sa vedľa fotografií zobrazovala 1 reklama vľavo a 1 dole.
Odmena za zobrazenie 100 reklám sa pohybuje na úrovni 0,3-0,8 Eur. Žalovaný predložil súdu prieskum
agentúry Invelity k cenám reklám v roku 2020. Pri zohľadnení uvedeného by výnos z reklám v tomto
prípade predstavoval približne 10-12,5 Eur. Žalovaný ďalej predložil súdu článok k cenám internetových
reklám a zobrazenie rôznych internetových spravodajských stránok s fotografiami žalobcu.

9. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2023 žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného ohľadne cien spoločnosti
GettyImages. Tie fotografie tak, ako sa na ne dopytoval žalovaný, boli v nižšej kvalite ako sú žalobcove
fotografie. Žalovaný sa dopytoval na fotografie s rozlíšením 900px. Na druhej strane tie fotografie, ktoré
vyhotovil žalobca, boli vo vyššej kvalite. Rozlíšenie bolo 2048px. Fotografie, ktoré sú stiahnuté, sa

naceňujú podľa toho, v akej kvalite sú stiahnuté, nie v akej kvalite sú následne použité. Žiadna fotobanka
nemá šancu dosledovať to, akým spôsobom médium použilo daný produkt, ktorý si zakúpilo. Čo sa týka
žalovaného kalkulácie súvisiacej s reklamou, ktorú by teoreticky okolo tých fotografií vedel dať, žalobca
namietol, že sú to len odhady. Žalovaný nepreukázal, že by naozaj malo dôjsť k zobrazeniu fotografií
v takom a v takom rozsahu. Zotrval na cene, ktorú dané fotografie pre žalobcu majú. Pandemické

roky boli navyše podľa žalobcu pre mediálne domy najlepšími rokmi, ktoré v poslednom desaťročí
absolvovali. Na stránkach Finstatu (pozn. súkromný dátový portál s informáciami o slovenských
a českých podnikateľoch) vidieť, že mediálne domy na Slovensku zaznamenali rekordné zisky počas
covidových rokov. Počas Covidu bolo v rámci médií zlaté obdobie predaja predplatného alebo reklamy,
keďže ľudia sedeli doma a sledovali médiá. O ďalších článkoch, kde boli jeho fotografie zverejnené,

žalobca nemal vedomosť.

10. Podľa § 151 ods. 1 zák. č. 160/215 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“)
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

11. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a skutočností
vyplývajúcich z vykonaných dôkazov. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zverejnil dňa 22. 12. 2020
na internetovej stránke, ktorú prevádzkoval, 13 kusov fotografií, ktoré vyhotovil žalobca, a ktoré boli
deň predtým zverejnené na facebookovej stránke FNsP Žilina so súhlasom žalobcu. Rovnako nebolo
sporné, že žalovaný 13 kusov týchto fotografií zverejnil bez súhlasu žalobcu ako ich autora.

12. Súd mal z predložených internetových stránok www.novinarskacena.sk, www.czechphoto.org
a slovak-press-photo.sk a článku vo Fotonovinách č. 56/21 publikovaných Stredoeurópskym domom
fotografie (www.sedf.sk) preukázané, že žalobca je autorom fotografií, ktoré boli ocenené vo viacerých
súťažiach dokumentárnych či spravodajských fotografií. V konaní nebolo sporné, že je žalobca

fotografom na voľnej nohe, ktorý udeľuje súhlas na použitie svojich fotografií za odmenu či už rôznym
agentúram sprostredkujúcim použitie fotografií na rôzne účely alebo priamo subjektom, ktoré jeho
fotografie používajú.

13. Zo žalovaným predloženého vyjadrenia FNsP Žilina zo dňa 07. 09. 2021 mal súd rovnako

preukázané, že žalobca udelil dňa 17. 12. 2021 Nemocnici súhlas s publikáciou jeho fotografií na
FacebookstránkeFNsPŽilina,atobeznárokunaodmenučináhradu.Poosobitnejdohodesožalobcom
boliniektoréfotografiepoužitéajvtlačovejspráveFNsPŽilina.Naďalšiepoužitiefotografiítreťouosobou
súhlas nebol udelený. Túto skutočnosť nakoniec žalovaný ani nerozporoval. Fotografie boli vyhotovené
dňa 13. 12. 2020. Žalobcovi bola vedením Nemocnice udelená výnimka zo zákazu návštev Nemocnie

výhradne jednorazovo za účelom zverejnenia skutočnej reality z COVID oddelení pre podporu projektu,
s ktorým oslovil FNsP Žilina jeho zriaďovateľ, a to za prísnych ochranných opatrení. Podľa vedomostí
Nemocnice vyhotovoval žalobca fotografie ako súčasť jeho autorského súboru.14. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 185/2015 Z. z., Autorského zákona, predmetom autorského práva je dielo
z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora
vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo

mieru jeho dokončenia.

15. Podľa § 3 ods. 4 AZ dielom výtvarného umenia je maľba, kresba, koláž, tapiséria, rytina, litografia
alebo iná grafika, socha, keramika, šperk alebo iné dielo výtvarného umenia a fotografické dielo.

16. Podľa § 3 ods. 5 AZ fotografickým dielom je zachytenie obrazu prostredníctvom fotografického
technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora; žiadne iné podmienky podľa
odseku 1 sa neuplatnia.

17. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, autorským právom chránené je aj fotografické dielo,
tzn. zachytenie obrazu pomocou fotografického technického zariadenia, ak je výsledkom tvorivej

duševnej činnosti autora. Tvorivou duševnou činnosťou sa rozumie opak mechanickej a rutinnej činnosti.
U fotografie ide o kreatívnu činnosť jej autora, ktorej výsledok je „výrazom jeho slobodných a tvorivých
rozhodnutí pri realizácii fotografie“ (viď rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) sp. zn.
C- 145/10). Súd v danom prípade nemal preukázané, že by žalobca vytvoril predmetné fotografie
na zákazku, či by dostal pre ich vyhotovenie nejaké zadanie či inštrukcie. Naopak Nemocnica vo

svojom vyjadrení potvrdila, že fotografie boli vyhotovené v rámci autorského súboru žalobcu. Z pohľadu
definovania fotografií ako autorského diela je bez právnej relevancie, že fotografie boli vyhotovované za
účelom informovania verejnosti o situácii v nemocniciach. Samotný výber konkrétnych miest, objektov,
pohľadu, uhla, svetla či tieňa, prípadnej clony a momentu bol na rozhodnutí a šikovnosti žalobcu. Je
teda zrejmé, že fotografie boli výsledkom tvorivej činnosti žalobcu prostredníctvom jeho fotografického

zariadenia,ktorejvýsledkombolostatickézobrazenieichobsahu.Predmetnéfotografiejepretopotrebné
považovať za autorské diela žalobcu a ako také sú chránené autorským zákonom a prislúchajú im
jednotlivé práva ich autora. Nie je dôležité, či majú umeleckú, kultúrnu či inú hodnotu. Ako už judikoval
ÚS SR v rozhodnutí II. ÚS 647/2014, aj reportážne fotografie sú autorským dielom, pokiaľ napĺňajú
definíciu podľa § 3 ods. 5 AZ.

18. Podľa § 19 ods. 1 až 3 AZ autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho
diela. Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Za použitie
diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté
ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.

19. Podľa § 19 ods. 4 písm. f) bod 3. AZ použitím diela je aj uvedenie diela na verejnosti verejným
prenosom diela.

20. Podľa § 27 ods. 1 AZ verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými

prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho
bez tohto prenosu vnímať nemohli.

21. Podľa § 30 AZ sprístupňovanie diela verejnosti je šírenie diela takým spôsobom, aby k nemu mal
jednotlivec prístup z miesta a v čase, ktorý si sám zvolí.

22. Predmetom sporu bol nárok vyplývajúci z neoprávneného použitia autorského diela žalobcu
žalovaným ich sprístupnením na jeho internetových stránkach. Nesporným v konaní bola skutočnosť,
že žalovaný sprístupnil 13 ks žalobcových fotografií na internetových stránkach www.zilinak.sk tak,
že k nim mala prístup akákoľvek osoba s prístupom na internet z miesta a v čase, ktorý si sama

zvolí. Žalovaný sám uviedol, že fotografie zverejnené na Facebook stránke Nemocnice si stiahol (teda
vyhotovil si ich rozmnoženinu) a ďalej ich sprístupnil verejnosti na svojej internetovej stránke. Takéto
použitie nepovažoval za neoprávnené, hoci nerozporoval, že nemal súhlas žalobcu na ich použitie.
Oprávnenosť svojho konania však odôvodňoval zákonnou licenciou podľa § 39 ods. 2 a § 41 ods. 1 AZ.

23. Podľa § 34 AZ výnimky a obmedzenia majetkových práv autora sú dovolené len v osobitných
prípadoch ustanovených v tejto hlave a nakladanie s dielom podľa týchto ustanovení nesmie byť v
rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov
autora.24. Podľa § 39 ods. 2 AZ do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije dielo
vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho

práva výlučne v súvislosti s informovaním o aktuálnych udalostiach v rozsahu odôvodnenom právom
na informácie.

25. Súhlas autora na verejné rozširovanie rozmnoženiny jeho diela nie je potrebný v prípade, ak
je použitá na spravodajské účely za účelom informovania verejnosti o aktuálnych udalostiach, ale

iba v rozsahu odôvodnenom právom na informácie podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy. Podmienkou teda
je, že je dielo použité pri informovaní o aktuálnych udalostiach a v nevyhnutnom rozsahu. V danom
prípade žalovaný použil 13 fotografií žalobcu dňa 22. 12. 2020 na internetovej stránke www.zilinak.sk
pod titulom: „FOTO: FNsP Žilina zverejnila autentické fotografie z COVID oddelenia fotografa A. B.“.
V tomto príspevku boli zverejnené iba fotografie bez sprievodného textu či článku. A hoci žalovaný na
pojednávaní tvrdil, že dodatočne boli fotografie pripojené k spravodajskému článku, túto skutočnosť

nepreukázal. Z doslovného znenia názvu zverejneného príspevku vyplýva, že žalovaný ním informoval
o tom, že „FNsP Žilina zverejnila autentické fotografie z COVID pavilónu fotografa A. B.“, tzn.
neinformoval o stave obyvateľov či situácii v Nemocnici, ale o tom, že boli zverejnené fotografie žalobcu
z COVID pavilónu. Uvedené fotografie bez ďalšieho iba s titulným označením nemožno považovať
za ilustračné fotografie k inej správe o stave v spoločnosti či stave verejných inštitúcií. Z titulného

názvu je zrejmé, že účelom zverejneného príspevku bolo oznámiť verejnosti, že takéto fotografie boli
zverejnené a tieto boli v tomto príspevku aj znázornené, resp. rovnako zverejnené ako rozmnoženina.
Takéto použitie nie je možné subsumovať pod spravodajskú zákonnú licenciu. V rámci tzv. spravodajskej
licencie podľa § 39 ods. 2 AZ je možné informovať napr. aj o kultúrnych udalostiach (napr. o tom,
že múzeum otvorilo expozíciu) a v rámci tejto informácie aj zverejniť jednotlivé diela, k čomu by

bolo možné pripodobniť danú situáciu. Žalovaný informoval o zverejnení autentických fotografií priamo
z COVID pavilónu, ktoré práve pre ich výnimočnosť v danom čase boli zaujímavé. V danom prípade
však nemožno rozsah použitých fotografií považovať za odôvodnený. Pre lepšie pochopenie zásahu
do práv autora fotografií súd pripodobňuje daný prípad práve k zverejneniu zaujímavých fotografií (hoci
i reportážnych) na iných verejných miestach, napr. v múzeu. Spravodajské médiá môžu informovať

o tom, že verejnosti boli sprístupnené fotografie a tieto ilustračne zobraziť. Avšak ani v tomto prípade
si žiadne tretie osoby ani spravodajské médiá nemôžu vyhotoviť rozmnoženiny týchto fotografií, a tieto
tak ako boli sprístupnené verejnosti rovnako sprístupniť na inom mieste. Žalovaný pri ich zverejnení
pritom neinformoval ani o udalostiach, ktoré mali tieto fotografie zachytiť, ani o tom, že by napríklad
žalobca získal za tieto fotografie nejaké ocenenie a pod. Účelom týchto fotografií teda nebolo ilustrovať

informácie, na ktoré má verejnosť právo, ale ukázať fotografie žalobcu, ktoré aj sám žalovaný považoval
za natoľko zaujímavé, že ich zverejnil na svojich stránkach. A na takéto použitie fotografií je jednoznačne
potrebný súhlas ich autora. Ako bude ďalej rozvedené, ich zverejnením na iných internetových stránkach
nestráca autor právo rozhodovať o ich ďalšom použití.

26. Podľa § 41 ods. 1 AZ do autorského práva nezasahuje osoba, ktorá bez súhlasu autora použije
vyhotovením rozmnoženiny, verejným prenosom alebo verejným rozširovaním prevodom vlastníckeho
práva dielo trvalo umiestnené na verejnom priestranstve.

27. Výnimka podľa § 41 ods. 1 AZ sa vzťahuje na zhotovovanie fotografií, na ktorých sú zachytené

budovy, sochy a iné diela, ktoré sú trvalo umiestnené na verejných priestranstvách. Žalovaný vo svojej
obrane argumentoval tým, že za verejné priestranstvo je potrebné považovať internet, resp. verejne
prístupné internetové stránky Nemocnice. Súd sa síce stotožňuje s názorom, že internet je verejne
prístupný, a teda prístup k nemu má akákoľvek osoba, ktorá má na to technické prostriedky, avšak
nestotožňuje sa s tým, že by bolo možné ho považovať za verejné priestranstvo. Slovom priestranstvo je

potrebnérozumieťrozľahlýpriestor,naktorýmáprístupväčšiemnožstvoľudí(napr.námestie,ulica,park
apod.).Naverejnýchpriestranstváchsa ľudiazhromažďujú,konajúsatukultúrnečispoločenskéaktivity
(viď zákon o obciach). Je to teda rozlohou veľký priestor, reálne miesto na povrchu zeme alebo nad ním.
Výnimka podľa § 41 ods. 1 AZ sa vzťahuje na zobrazenie autorských diel umiestnených na takýchto
verejných priestranstvách, a nie na akomkoľvek verejnom priestore, akým je aj internet (ako virtuálny

priestor na umiestňovanie dát). Ak by mal zákonodarca na mysli akýkoľvek verejný priestor, použil by
pojem „verejný priestor“, a nie v trojrozmernom zmysle chápané „verejné priestranstvo“. Aj v danom
prípade výnimky ide pritom o iné zobrazenia, ako sú samotné diela (teda napríklad fotografiu budovy,
karikatúru sochy, maľbu s vyobrazením budovy a pod.). Ani tu nie je možné použiť rovnaké zobrazenie(teda duplikát) toho istého diela. Obdobne potom ani v inom verejnom priestore, akým je internet, nie je
možné použiť tú istú fotografiu (jej rozmnoženinu) tak, ako bola zverejnená na inej internetovej stránke
(s výnimkou zákonných licencií).

28. V prípade diel použitých podľa § 41 ods. 1 AZ ide navyše o diela trvalo umiestnené na verejnom
priestranstve, tzn. že autori týchto diel boli stotožnení s tým, že tieto diela budú na danom verejne
prístupnom mieste trvalo umiestnené, že k nim bude mať neobmedzený prístup široká verejnosť a táto
bude mať možnosť si vyhotovovať fotografie, videá či iné zobrazenia týchto diel. Na rozdiel od toho diela

zverejnené na internete tam nemusia byť sprístupnené trvalo. Autor diela tu totiž môže udeliť súhlas na
sprístupnenie svojho diela len na určitý čas alebo svoj súhlas odvolať.

29. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ani výnimku podľa § 41 ods. 1 AZ na daný prípad
nie je možné aplikovať. Hoci žalobca udelil súhlas na zverejnenie fotografií na internetovej stránke
Nemocnice, neudelil žalobca súhlas inej osobe na ich ďalšie použitie, teda ani ďalšie sprístupnenie.

Tu je potrebné ozrejmiť, že sociálna sieť Facebook (teraz Meta) je sieťou tzv. profilových stránok
jej užívateľov, ktorý okrem vzájomnej komunikácie majú možnosť zverejňovať rôzne príspevky, ktoré
sprístupnia buď vybraným osobám alebo verejnosti. V prípade fotografií žalobcu zverejnila Nemocnica
fotografie verejnosti. To však neznamená, že by si žalovaný mohol vyhotoviť rozmnoženiny týchto
fotografií a tieto použiť (rovnako sprístupniť verejnosti) na svojich internetových stránkach ako právnická

osoba (obchodná spoločnosť) prevádzkujúca spravodajský portál. Žalovaný nepoužil fotografie žalobcu
na súkromné účely, ale použil ich vrámci svojej podnikateľskej činnosti, ktorá sa vo všeobecnosti
vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, či už je to platením odmien za zobrazenie reklám alebo iným
spôsobom. Spôsob a zisky žalovaného v danom prípade nie sú právne relevantné.

30.SúdpoukazujenarozhodnutieSDEÚsp.zn.C-161/17voveciRenckhoff,kdeSDEÚkonštatoval,že
„umiestnenie diela na internetovej stránke, ktoré bolo pôvodne sprístupnené na inej internetovej stránke
so súhlasom nositeľa autorského práva by zbavovalo uvedeného nositeľa autorského práva možnosti
požadovať primeranú odmenu za použitie jeho diela, spomenutej v odôvodnení 10 tejto smernice (pozn.
smernice 2001/29/ES, ktorá bola transponovaná aj do AZ), a to napriek tomu, že, ako pripomenul Súdny

dvor, osobitným cieľom práva duševného vlastníctva je najmä zabezpečiť majiteľom dotknutých práv
ochranu práva komerčne využívať uvádzanie do obehu alebo sprístupňovanie chránených predmetov
tak, že sa budú poskytovať licencie, pričom sa zaplatí primeraná odmena za každé použitie chránených
predmetov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier Leaguea
i., C-403/08 a C-429/08, EU:C:2011:631, body 107 a 108).“

31. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že sprístupnením 13 fotografií žalobcu
na svojich internetových stránkach žalovaný porušil autorské právo žalobcu použiť alebo rozhodnúť
o použití svojho diela podľa § 19 AZ, a to bez ohľadu na to, že v prípade Nemocnice udelil žalobca
súhlas s použitím bez nároku na odmenu. Bez právnej relevancie je rovnako skutočnosť, že aj iné

spravodajské stránky fotografie zverejnili. Vzájomný vzťah medzi nimi a žalobcom nebol predmetom
tohto konania a nemohol ovplyvniť ani vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca neudelil súhlas
na ďalšie použitie diela a jeho diela sa sprístupnením na internetových stránkach Nemocnice nestali
dielom voľným. Žalovaný si bol podľa názvu jeho príspevku vedomý autorstva žalobcu k predmetným
fotografiám a tieto použil bez jeho súhlasu na komerčný účel, pričom ich použitie nezodpovedá použitiu

podľa § 39 ods. 2 ani § 41 ods. 1 AZ.

32. Aj v slovenskom právnom prostredí vzhľadom k harmonizovanej úprave s právom Európskej únie
možno aplikovať závery SD EÚ, ktorý k princípom ochrany autorských práv v spomínanom rozhodnutí
Renckhoff konštatoval, že „povolenie umiestnenia takéhoto diela bez toho, aby sa nositeľ autorského

práva mohol dovolávať práv stanovených v článku 3 ods. 1 smernice 2001/29, porušuje primeranú
rovnováhuuvedenúvodôvodneniach3a31tejtosmernice,ktorútrebazabezpečiťvdigitálnomprostredí
medzi na jednej strane záujmami nositeľov autorského práva a s nimi súvisiacich práv na ochranu ich
duševného vlastníctva, zaručeného článkom 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, a na
druhej strane ochranou záujmov a základných práv používateľov predmetov ochrany, najmä ich slobody

prejavu a práva na informácie, ktoré sú zaručené článkom 11 Charty základných práv Európskej únie,
ako aj ochranou všeobecného záujmu.“33. V danom prípade súd prihliadnuc práve k okolnostiam vyhotovenia fotografií a ich hodnote vzhľadom
k renomé a schopnostiam žalobcu a ním podstúpenému riziku súd považoval právo na ochranu jeho
autorských práv k predmetným fotografiám za prevažujúcu nad potrebou použitia týchto fotografií pri

informovaní verejnosti o aktuálnom dianí. Pre potreby informovanosti verejnosti postačovala podľa
názoru súdu jedna ilustračná fotografia a prípadný odkaz na internetové stránky Nemocnice, čím by bol
dodržaný súhlas žalobcu na ich použitie v spojení so spravodajskou zákonnou licenciou.

34. Podľa § 58 ods. 1 písm. c) AZ autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu

hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva vrátane
zákazu zásahu podľa § 60 a 61, a to aj proti poskytovateľovi služby, prostredníctvom ktorej je do tohto
práva zasiahnuté.

35. Žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť 13 kusov žalobcových fotografií
z galérie k článku s názvom „FOTO: FNsP Žilina zverejnila autentické fotografie z COVID pavilónu

fotografa A. B.“ sprístupnenom verejnosti dňa 22. 12. 2020 na internetovej stránke www.zilinak.sk
a z archívu fotografií žalovaného. Súd z predložených internetových stránok www.zilinak.sk (napr.
článok z 24. 03. 2021 s názvom „VIDEO: Nemocnicu v Žiline navštívila prezidentka, podporila personál
v krízovej situácii“, ktorý bol predložený súdu dňa 05. 10. 2023, č. l. 228 súdneho spisu) zistil, že
prevádzkovateľom internetových stránok www.zilinak.sk už nie je žalovaný, ale spoločnosť mediak.s.r.o.

(viď č. l. 230) so sídlom Poštová 1, Žilina, IČO: 53 830 440 (č. l. 279), ktorá nie je univerzálnym
právnym nástupcom žalovaného (teda existujú obe spoločnosti, ale dotknuté internetové stránky už
prevádzkuje nová spoločnosť). Súd preto nemohol žalobe v tejto časti vyhovieť, nakoľko žalovaný už
nemáoprávnenieurčovaťobsahinternetovýchstránokanavyše(akouviedolajsámžalobca)predmetné
fotografie žalobcu už nie sú na stránkach www.zilinak.sk prístupné. Opak žalobca nepreukázal.

Navrhované rozhodnutie by z týchto dôvodov v tejto časti nebolo možné vykonať. V tejto časti preto súd
žalobu zamietol.

36. Podľa § 58 ods. 1 písm. i) AZ autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu
hrozí neoprávnený zásah, sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

37. Podľa § 458a zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „OZ“), ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné
obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.

38. Podľa § 442a ods. 2 OZ pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť
predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške
odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva;
to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

39. Keďže žalobca neudelil žalovanému súhlas na použitie jeho fotografií a nedojednal si s ním
odmenu za ich použitie, pričom žalovaný použil fotografie žalobcu neoprávnene, vznikol žalobcovi
nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške odmeny, ktorá by za použitie fotografií bola zvyčajná v
čase neoprávneného zásahu do práva na ich použitie. Súd pri zisťovaní obvyklej odmeny vychádzal
z predložených dôkazov. Žalobca súdu predložil vyjadrenie agentúry ZUMA Press, Inc. so sídlom

v San Clemente v Kalifornii v Spojených štátoch amerických, ktorá sprostredkúva fotografie žalobcu
vydavateľským médiám po celom svete. Ceny za zverejnenie a použitie sa podľa tejto spoločnosti
pohybujú od 300 do 1.500 Eur. Žalobca predložil aj tabuľku s odmenami, ktoré mu boli za jednotlivé
fotografie vyplatené. Za jednu fotografiu z Ukrajiny žalobca inkasoval 320,64 Eur, za inú 672,54 Eur.
Vyjadrenia iných fotografov k navrhovanej cene súd nepovažoval za relevantný dôkaz, nakoľko sa

jednalo iba o subjektívny názor tretích osôb, a nie o dôkaz o reálne vyplatenej odmene za použitie
fotografií. Spoločnosť AZYL Production s.r.o. nepotvrdila žiadnu konkrétnu sumu, ktorú by žalobcovi
za použitie fotografie vyplatila. Podľa predloženej dohody o urovnaní sa žalobca s iným používateľom
dohodol na náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 5.580,- Eur. Keďže súdu nebolo zrejmé, ako bola
táto suma vypočítaná a aká nemajetková ujma žalobcovi vznikla, súd tento dôkaz nebral do úvahy.

Čo sa týka cien za použitie fotografií prostredníctvom platformy GettyImages, tu sa ceny pohybovali
od 18 cez 55 až po 475 Eur za fotografiu v závislosti od zadania a kvality. Vo všetkých prípadoch sa
však jednalo o sumu, ktorú zaplatí používateľ spoločnosti GettyImges. Ani v jednom prípade súd nemal
preukázané,akásumazapoužitiebolavyplatenáautorovidiela.Zarelevantnýdôkaztedasúdpovažovalsumy vyplatené žalobcovi spoločnosťou ZUMA Press Inc. Aj keby bral súd do úvahy sumy uvádzané
spoločnosťou GettyImages, nie je možné konštatovať, že suma 300 Eur za 1 použitie fotografie nebola
sumou neobvyklou. Sumou obvyklou (zvyčajnou) nie je suma najnižšia alebo suma priemerná. Pokiaľ sa

odmenypohybujúvrozmedzíod18Eurdo475Eur,niejemožnésumu300Eurpovažovaťzaneobvyklú.
Súd preto návrhu v časti náhrady za použitie fotografií žalovaným vyhovel, avšak len za použitie 12
fotografií, nakoľko ako uviedol v bode 33 tohto odôvodnenia, použitie jednej fotografie ako ilustračnej
považoval za súladné s použitím podľa § 39 ods. 2 AZ. Žalovaného tak zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
3.600 Eur ako bezdôvodné obohatenie podľa § 442a ods. 2 OZ. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

40. Vzhľadom k tomu, že sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP aj
o trovách konania, a to podľa 255 ods. 2 CSP. Keďže žalobca mal v tomto konaní úspech iba čiastočný
(zhruba v jednej polovici), súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z., Exekučného poriadku.