Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-8C/201/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110244104
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Jančoková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1110244104.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou Mgr. Ivanou Jančokovou v spore žalobcu: Q.. X. W., bytom J. 3,

XXX XX J., proti žalovanej: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Župné nám. 13, 811 01 Bratislava, o náhradu ušlého zisku a nemajetkovej ujmy,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 8.11.2010, sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia ušlého zisku vo výške 4.774.115,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od

31.10.2005 do zaplatenia, ušlého zisku vo výške 916.683,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
13,5 % ročne od 21.5.2005 do zaplatenia, nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32 eur a trov konania.
Týchto nárokov sa domáhal titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ako aj
nezákonným rozhodnutím súdneho exekútora X.. J. X. a Okresného súdu Bratislava I.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.01.2005 súdny exekútor s odkazom na § 113b Exekučného poriadku
doručil žalobcovi nezákonné exekučné príkazy na začatie exekúcie postihnutím obchodného podielu

žalobcu a príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel v spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia
s.r.o.. Dňa 25.1.2005 tak nastali účinky zrušenia spoločnosti, spoločnosť vstúpila proti vlastnej vôli
do likvidácie, a nemohla podľa § 72 Obchodného zákonníka uzatvárať zmluvy a slobodne podnikať.
Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bol podaný dňa 22.12.2006. Konanie
na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 32Exre/16/2005 vyvolané exekútorom bolo zastavené až dňa
28.2.2008 t. j. 1129 dní nezákonného stavu, napriek tomu, že žalobca exekútora upozornil (listom zo
dňa 28.1.2005) na nezákonný postup a možnosť zmarenia predaja obchodného podielu v spoločnosti

VENUS PROJECT Slovakia s.ro.. Exekútor neodstránil závadový stav v lehote určenej žalobcom. Ak by
bolexekútorbezodkladneodstránilnímvyvolanýnezákonnýstavanezatiaholdojeho„aktivít“ajsudkyňu
X.. O., tak by nedošlo k zmareniu predaja obchodného podielu záujemcovi a nedošlo by k zmareniu
tejto investície. Tým, že sa žalobca nemohol dostať k svojmu záväzku voči zahraničnému záujemcovi fy
EUROPEAN ENTERPRISES Ltd., tak došlo k ohrozeniu jeho dobrého mena. Súdny exekútor konaním
v rozpore s Exekučným poriadkom žalobcovi znemožnil rozmnožiť jeho aktíva o sumu 2.500.000,-
GBP reprezentujúcu ušlý zisk, ktorý spočíval v znemožnení predaja 80% obchodných podielov v

spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. britskej spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd.
Týmto konaním exekútor zasiahol do práva žalobcu na pokojný stav, do práva na súkromie, do práva
na podnikateľskú česť a dôstojnosť, zdiskreditoval žalobcu pred správcom dane Daňovým úradom
BratislavaII.Neoprávnenýzásahdoosobnostnýchprávapoškodeniadobréhomenapretrvávalajvčasepodania žaloby. Žalobca sa stal pre určitú skupinu podnikateľov (s ktorými podnikal dlhodobo aj pred
nezákonnou exekúciou) osobou nie dostatočne dôveryhodnou k realizácii podnikateľských zámerov.
V príčinnej súvislosti s vyvolanou psychickou traumou z konania exekútora došlo u žalobcu k stavu

ťažkej depresie, žalobca je dlhodobo PN, došlo k zníženiu životnej úrovne žalobcu. X.. L. X. bol dňa
19.03.2007 uznaný za disciplinárne zodpovedného za disciplinárne previnenie. Znamená to, že je
daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú žalobcovi súdnym exekútorom - nesprávnym úradným
postupom. V spolupráci so sudkyňami OR OS BA I exekútor nerešpektoval zásadu zákonnosti a zásadu
primeranosti exekučného konania. Nátlak zrealizoval exekútor aj prepadom žalobcu v nočných hodinách

v prítomnosti skupiny neznámych osôb, neprimerane zasiahol do práva na domovú slobodu a ochranu
súkromia, vyhrážal. Manželka zo strachu sa aj s maloletou dcérkou odsťahovala. Majiteľ spoločnosti fy
European Enterprises Ltd. - Tonbridge prejavil záujem o investovanie do spoločnosti VENUS PROJECT
Slovakia s.r.o. v objeme 500.000,- GBP a o odkúpenie 80% obchodných podielov vo výške 2.500.000,-
GBP. Zmarením získania investície v objeme 500.000,- GBP bola spoločnosti VENUS PROJECT
Slovakia s.r.o. spôsobená škoda vo forme ušlého zisku. Túto pohľadávku uplatnila spoločnosť VENUS

PROJECT Slovakia s.r.o. formou prerokovania nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky dňa 09.01.2007. Dňa 11.10.2010 pohľadávku v sume 916.683,26 eur spoločnosť
VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. postúpila na žalobcu. Charakter ušlého zisku tak spočíval v strate
majetkového prínosu v sume 500.000,- GBP , ktorý mohla v danom čase spoločnosť VENUS PROJECT
Slovakia s.r.o. očakávať od svojho potenciálneho investora, resp. predaj 80% jeho obchodného podielu

za sumu 2.500.000,- GBP.

3. Žalovaný k žalobe uviedol, že na Okresnom súde Bratislava I už boli riešené skutkovo aj právne
obdobnénárokyuplatnenétotožnýmžalobcom(akofyzickouosobouresp.akokonateľomaspoločníkom
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.). Vo veci vedenej pod sp. zn. 7C 66/2011 (žalobca Q.. H..

X. W.) súd uviedol, že nemožno vyvodiť záver o tom, že samotnou exekúciou na obchodný podiel nastali
účinky zrušenia spoločnosti. Súd nepovažoval ani za preukázané, že v dôsledku nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora spočívajúceho vo vydaní exekučného príkazu na predaj obchodného
podielu nemohla spoločnosť žalobcu podnikať. S týmto posúdením sa stotožnil aj odvolací súd,
keď rozsudkom zo dňa 25.10.2017, č. k. 7Co 442/2016-184 potvrdil zamietnutie žaloby. Okresný

súd Bratislava I pod sp. zn. 8C 203/2009 skonštatoval, že žalobca (VPS) v konaní nepreukázal,
že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora nemohol podnikať. K výmazu
spoločnosti nikdy nedošlo. Až právoplatnosťou uznesenia o výmaze spoločníka zo spoločnosti a o
výmaze spoločnosti z obchodného registra dochádza k právnym následkom uznesení súdu a ich
realizácii v obchodnom registri. Obchodná spoločnosť zaniká až jej výmazom, ktorému predchádza

jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Žalobca nebol nikdy zrušený a nenastalo u neho ani
štádium likvidácie. Prípadná likvidácia by musela byť zrejmá z listín predložených žalobcom, nakoľko
tento by svoje obchodné meno musel spájať s označením „v likvidácii“ a v jej mene konajúci štatutárny
orgán by musel používať označenie likvidátor. Žalobca nepreukázal, že by nemohol podnikať a tak
vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektmi. K totožným záverom dospel aj Okresný

súd Bratislava I sp. zn. 20C 64/2006 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu 4Co 16/2017. Aj v
tomto konaní bolo ustálené, že žalobca (B. a X.), nepreukázal nemožnosť podnikať a nemožnosť
vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími subjektmi. Ak teda súd opakovane ustálil, že
žalobca (resp. jeho spoločnosť VPS) nemal zabránené v podnikaní, potom akýkoľvek nárok uplatnený
v tomto konaní, musí byť rovnako posúdený ako nedôvodný. Žalobca sa žalobou domáha náhrady

ušlého zisku a nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup súdneho exekútora X.. L. X. (ďalej len
„súdny exekútor“) v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.“). Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je
zodpovednosťou absolútnou, ale podlieha určitým zákonným kritériám, ktoré musia byť splnené na

to, aby mohlo dôjsť k splneniu materiálnej povinnosti štátu poskytnúť poškodenému náhradu škody
alebo nemajetkovej ujmy. Základné všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu 2/ vznik škody resp. nemajetkovej ujmy, 3/príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou resp.

nemajetkovou ujmou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne,
inak zodpovednosť štátu nevzniká. Okrem uvedeného tieto podmienky musia byť v súdnom konaní
náležite preukázané. Tu je potrebné zdôrazniť, že práve žalobca v konaní o nároku na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. nesie dôkazné bremeno. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na náhraduškody titulom ušlého zisku vo výške 5.690.798,64 eur. Výšku uplatneného nároku odôvodňuje tým, že
na základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora prišlo na strane žalobcu k zmareniu
predaja 80% obchodného podielu spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd., ku ktorému malo prísť

do 30.10.2005. V prvom rade žalovaná poukázala na skutočnosť, že k žalobcom tvrdenému výmazu
spoločnosti nikdy neprišlo. Uznesenie registrového súdu zo dňa 19.05.2005, sp. zn. Sro 4397/B, ktorým
súd povolil vykonať v obchodnom registri zápis o výmaze obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT
Slovakia s.r.o. bolo zrušené Krajským súdom v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2005, sp. zn.
3Cob/206/2005. Pritom až právoplatnosťou uznesenia o výmaze spoločníka zo spoločnosti a o výmaze

spoločnosti z obchodného registra dochádza k právnym následkom uznesení súdu a ich realizácii v
obchodnom registri. Obchodná spoločnosť zaniká až jej výmazom, ktorému výmazu predchádza jej
zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Spoločnosť žalobcu nebola nikdy zrušená a nenastalo u nej
ani štádium likvidácie. Žalovaná má teda za to, že postupom súdneho exekútora neprišlo k zmareniu
predaja 80% obchodného podielu, ku ktorému malo prísť do 30.10.2005, nakoľko ako už žalovaná
uviedla vyššie, žalobca mohol so svojim podielom nakladať. Žalobcom tvrdený nárok na náhradu ušlého

zisku na základe nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora je navyše predmetom viacerých
konaní vedených pred Okresným súdom Bratislava I, na ktoré príkladmo žalovaná poukázala v odpovedi
navýzvusúduzodňa08.10.2019.Vjednomztýchtokonanívedenompodsp.zn.22C/8/2007sažalobca
domáha náhrady ušlého zisku z dôvodu nemožnosti uskutočniť prevod obchodného podielu vo výške
100% nominálnej hodnoty všetkých aktív na spoločnosť VAKOV, spol. s.r.o. na základe zmluvy o budúcej

zmluve, a to v priamom dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora. Z uvedenej
zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že žalobca so spoločnosťou VAKOV, spol. s.r.o. uzatvoril túto zmluvu
dňa 07.12.2004. Žalovaná preto v tomto prípade vidí priamy rozpor, medzi tým, aby žalobca zmluvou
o budúcej zmluve previedol obchodný podiel spoločnosti VENUS PROJECT s.r.o. vo výške 100% na
spoločnosť VAKOV, spol. s.r.o., a zároveň do 30.10.2005 predal 80% obchodný podiel spoločnosti

EUROPEAN ENTERPRISES Ltd. Žalovaná má na základe uvedeného za to, že k tvrdenému predaju
obchodného podielu nemohlo vôbec prísť, bez ohľadu na postup súdneho exekútora. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010 „Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci
sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku

poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti).“ Žalobcom tvrdený ušlý zisk nebolo možné očakávať, nakoľko v čase, kedy malo

dôjsť k predaju obchodnej spoločnosti, a teda do 30.10.2005 mal už žalobca uzatvorenú zmluvu o
budúcej zmluve s inou obchodnou spoločnosťou o prevode 100% obchodného podielu. Rovnako má
žalovaná za to, že žalobca v tomto konaní ani nepreukázal ním tvrdenú výšku ušlého zisku, a teda
neuniesol ako bremeno tvrdenia, tak ani dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, z § 17 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá splnenie

určitých zákonom kvalifikovaných podmienok, pričom prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená
tam, kde konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, a kde zmenšenie a
vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno dosiahnuť inak ako cestou zadosťučinenia vo forme
peňažného plnenia. Splnenie týchto podmienok však musí byť v konaní preukázané, čo konštatoval
aj Krajský súd v Bratislave napr. v rozsudku č. k. 6Co 14/2013-141 zo dňa 24.11.2014. Nakoľko bol

súdny exekútor disciplinárne potrestaný vo forme písomného pokarhania senátom disciplinárnej komisie
SKE v konaní DK 20/2006, má žalovaná za to, že žalobca musí v konaní preukázať, že satisfakcia
v podobe disciplinárneho potrestania nie je dostačujúca. V zmysle žalobcových tvrdení mu mala
nemajetková ujma vzniknúť v dôsledku „ohrozenia dobrého mena - spoločenskej reputácie, intenzívne
zasiahnuté do jeho práva na česť a dôstojnosť, spoľahlivosť podnikateľa...pokojný stav...do práva na

súkromie...psychickou traumou...morálnym utrpením.... vyvolaním stavu ťažkej depresie...“. Žalobca je
nositeľom bremena tvrdenia a bremena dôkazu. Žalobca sa pri odôvodnení vzniku nemajetkovej ujmy
obmedzil na subjektívne, ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nepreukazuje žiadnym priloženým alebo
navrhovaným dôkazom. Z uvedeného dôvodu má žalovaná za to, že žalobcove všeobecné tvrdenia
nie sú spôsobilé vznik a rozsah nemajetkovej ujmy v súlade s požiadavkami zákona č. 514/2003 Z.

z. náležite preukázať. Priložené osvedčenia od žalobcových dlhoročných partnerov sú spochybniteľné.
Napríklad v osvedčení od spoločnosti RELIANS spol. s.r.o. zo dňa 21.10.2010 spoločnosť uvádza,
že mala so žalobcom dobré skúsenosti od roku 2001. Nikde nepotvrdzuje, že by sa zdiskreditovalo
dobré meno žalobcu ako obchodného partnera. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že žalobca (akobolo vyššie uvedené) mohol disponovať so svojou spoločnosťou, nemajú takéto osvedčenia žiadnu
právnu relevanciu. Rovnako žalobcom predložená PN-ka a lekársky nález nepreukazujú žalobcom
tvrdenú psychickú traumu z konania súdneho exekútora, teda absentuje tu vecná ako aj časová

súvislosť. Okrem toho PN-ka ako aj lekárska správa boli vystavené v roku 2010, pričom otázka výmazu
spoločnosti bola v prospech žalobcu vyriešená už uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa
24.04.2006, sp. zn. 32Exre 16/2005 a to zastavením konania o výmaz z obchodného registra. Žalobcom
predložené dôkazy nepreukazujú, že by žalobcov stav vznikol v priamej príčinnosti s nesprávnym
úradným postupom súdneho exekútora. Z lekárskej správy možno dospieť len k záveru, že žalobca

mal diagnostikovanú diabetickú polyneuropatiu, čo je zdravotná komplikácia spojená s hyperglykémiou.
Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje aj v dôsledku žalobcom tvrdeného nátlaku, ktorý voči
nemu realizoval súdny exekútor u žalobcu doma. Žalobca takéto tvrdenie ničím nepreukázal. Ako dôkaz
priložil len výzvu na vyplatenie vyrovnávacieho podielu, výzvu k úhrade bezdôvodného obohatenia ako
aj žiadosť o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie, čo však žalobcom tvrdený „nočný prepad“
s následkami ublíženia na zdraví nepreukazuje. Žalobca samotnú výšku nemajetkovej ujmy žiadnym

spôsobom nezdôvodnil. Suma, ktorú žalobca požaduje je celkom zjavne neprimeraná. Žalovaná tento
názor odvodzuje aj zo znenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je v tomto
prípade zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení

zákona č. 79/2008 Z. z., (v súčasnosti nahradený zákonom č. 274/2014 Z. z.), podľa ktorého celková
suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Žalobca si uplatňuje nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške viac ako desaťnásobne prekračujúcej maximálnu možnú
náhradu poskytovanú v prípade trestných činov s následkom smrti (v čase nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora predstavovala minimálna mzda v hospodárstve SR sumu 229 eur; tzn.

výška maximálneho odškodnenia predstavuje sumu 11.450,- eur). Žalovaná má za to, že žalobca ani
v otázke preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi namietaným úradným postupom a tvrdenými
následkami neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho nie je možné žalobu ako celok považovať
za dôvodnú.

4. Dňa 29.1.2013 súd uznesením č. k. 8C/201/2010-139 celé konanie z dôvodu prekážky litispendencie
zastavil. Odvolací súd uznesenie v časti týkajúcej sa ušlého zisku v sume 4.774.115,38 eur spolu s
úrokomzomeškaniavovýške6%ročneod31.10.2005dozaplateniapotvrdilavozvyškutotouznesenie
zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie ušlého zisku
vo výške 916.683,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 21.2.2005 do zaplatenia

a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32 eur.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi, a to: písomnosti o predbežnom
prerokovaní nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy (čl. 14-18, 20); oznámenie o postúpení
pohľadávky, rozhodnutie jediného spoločníka o postúpení pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky

(19, 21-22); potvrdenie Okresného súdu Nové Zámky ( čl. 23); dohoda z 15.11.2004 medzi spoločnosťou
EUROPEAN ENTERPRISES Ltd. a VENUS PROJECT Slovakia s.r.o.; výpis z obchodného registra
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o.; novinový článok ( čl. 27-28); list veľvyslanectva
Slovenskej republiky v Mexiku; fotografie (čl. 30-33); exekučný príkaz EX 365/2002 (čl. 34); písomnosť
VENUS PROJEKT Slovakia, s.r.o. adresovaný súdnemu exekútorovi ako reakcia na exekučný príkaz

(čl. 35-36); uznesenie Okresného súdu Bratislava I Sro 43/97/B zo dňa 19.5.2005 (čl. 37); uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Ncb/15/2005-78 zo dňa 8.8.2005 (čl. 38-39); výzva na vyplatenie
vyrovnacieho podielu (čl. 40); späťvzatie exekučného príkazu na obchodný podiel (čl. 41); uznesenie
Okresného súdu Bratislava I č.k. 32EXRE/16/2005 zo dňa 24.4.2006 (čl. 42-43); dopĺňacie uznesenie
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Exre/16/2005 zo dňa 27.9.2006 (čl. 44); Uznesenie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/138/2007 zo dňa 31.12.2007 (čl. 45-46); oznámenie slovenskej komory
exekútorov (čl. 47); sťažnosť vo veci Er/59/96 (čl. 48); uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k.
Er/59/96-553 o vylúčení X.. X. ako exekútora z vykonávania exekúcie sp. zn. Er/59/96, EX/365/2002 (čl.
49); oznámenie spoločnosti RELIANS adresovaný VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. zo dňa 21.10.2010
o ukončení spolupráce (čl. 50); oznámenie spoločnosti TECHNOVA zo dňa 21.10.2010 o skončení

spolupráce so spoločnosťou VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. (čl. 51); dohoda o uznaní dlhu (čl. 52);
lekárska správa (čl. 53; potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (čl. 54); zmluva o budúcej zmluve
o prevode obchodného podielu zo dňa 7.12.2004 (čl. 347-350); znalecký posudok (čl. 504-508); súvahaspoločnosti VENUS PROJEKT Slovakia s.r.o. (čl. 509-512); oboznámením sa s exekučným spisom
32Exre/16/2005.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 19.01.2005 súdny
exekútor X.. J. X. vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel povinného (SHS-
Elektronic - 1, H.. X. W.) v obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.. Registrový súd
dňa 19.05.2005, sp. zn. Sro 4397/B povolil vykonať v obchodnom registri zápis o výmaze obchodnej
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o.. Toto rozhodnutie bolo zrušené Krajským súdom v

Bratislave dňa 30.11.2005, sp. zn. 3Cob/206/2005. Podaním zo dňa 10.04.2006 súdny exekútor
zobral späť exekučný príkaz na vykonanie exekúcie na obchodný podiel. Okresný súd Bratislava
I uznesením č.k.32Exre/16/2005 zo dňa 24.04.2006 konanie v právnej veci zápisu do obchodného
registra pri obchodnej spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. zastavil. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.3.2007.

7. Z Listu predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 31.3.2006 (čl. 14) mal
súd za preukázané, že Ing. X. W. (ako poškodený 1) a spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s.r.o.
(ako poškodený 2) požiadali MS SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,
titulom neoprávneného zásahu do práva na dobré meno. V žiadosti sa H.. X. W. domáhal nemajetkovej
ujmy vo výške 5 miliónov Sk a spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. nemajetkovej ujmy vo výške

5 miliónov SK. Podaním z 20.12.2006 H.. X. W. rozšíril návrh na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody o sumu 2.500.000,- GBP spolu s úrokom z omeškania, ku ktorej malo prísť tým, že
nebol zrealizovaný predaj 80 % obchodných podielov. Ďalšie rozšírenie na predbežné prerokovania
nárokuvpodaníz8.1.2007,vktoromsaspoločnosťVENUSPROJEKTSlovakias.r.o.domáhalanáhrady
škody vo výške 916.683,26 eur spolu s úrokom z omeškania. Škoda mala byť spôsobená tým, že súdny

exekútor svojou činnosťou znemožnil, aby spoločnosť VENUS PROJEKT Slovakia s.r.o. mohla získať
investíciu v sume 500.000,- GBP od spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd..

8. Dňa 15.11.2004 bola medzi spoločnosťou VENUS PROJEKT Slovakia s.r.o. a spoločnosťou
EUROPEAN ENTERPRISES Ltd. uzatvorená dohoda, že spoločnosť EUROPEAN ENTERPRISES Ltd.

vykoná v období od 10.2.2005 do 20.5.2005 investíciu na rozvoj podnikania v oblasti realitnej činnosti /
nákup - predaj nehnuteľnosti/ v sume: 500.000 GBP a odkúpi od H.. X. W. 80 % jeho obchodných
podielov v spoločnosti VENUS PROJEKT Slovakia s.r.o. za sumu 2.500.000 GBP.

9. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841 zo

dňa 5.11.2010 (čl. 25), mal súd za preukázané, že spoločnosť mala v čase výpisu jediného spoločníka a
konateľa, ktorým bol žalobca, bola zapísaná do obchodného registra dňa 12.2.1993, výpis z obchodného
registra neobsahuje žiaden údaj o tom, že by spoločnosť bola po akýkoľvek čas zrušená, prípadne že
účasť žalobcu v spoločnosti bola po akýkoľvek čas zrušená alebo obmedzená.

10. Z lekárskej správy Q.. Y. (primár neurologického oddelenia) zo dňa 6.10.2010 vyplýva, že pacient
H.. X. W. má oslabenie kognitívnych funkcií v dôsledku ťažkej depresívnej reakcie, zároveň známky
organicity. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol žalobca neschopný pracovať od
3.2.2010.

11. Na pojednávaní konanom dňa 25.9.2023 žalobca uviedol, že v konaní na Mestskom súde Bratislava
IV sp. zn. B1-26C/312/2009 sudca Mgr. Sedmohradský na pojednávaní dňa 19.9.2023 vyslovil v
obdobnej skutkovej veci predbežné právne posúdenie, ktoré je aj pre toto konania významné, a to, že
konanie 32Exre/16/2005 nie je právoplatne skončené. Za účelom preverenia tejto skutočnosti sa súd
oboznámil so zápisnicou z konania na Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. B1-26C/312/2009 zo dňa

19.9.2023, z ktorej zistil, že konanie bolo odročené za účelom preverenia skutočnosti, či uznesenie zo
dňa 24.4.2006, ktorým súd rozhodol zastavení exekučného konania sp. zn. 32Exre/16/2005 nadobudlo
právoplatnosť.SúdvkonanínaMestskomsúdeBratislavaIVsp.zn.B1-26C/312/2009následnezistil,že
na uznesení zo dňa 24.4.2006 sp. zn. 32Exre/16/2005 nie je doložka právoplatnosti vyznačená. Doložka
bola následne na jeho pokyn vyznačená dňa 26.9.2023, s tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.3.2007.12. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 513/2003 Z. z.)
v znení platnom v čase nesprávneho úradného postupu.

13. Samotnému súdnemu konaniu v prípade zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z. z. obligatórne predchádza konanie o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, v rámci
ktorého štát môže dobrovoľne (bez súdneho konania) nárok na náhradu škody uspokojiť za predpokladu
ak uplatnenú škodu uzná za dôvodnú a preukázanú. Konanie sa začína doručením žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a príslušný orgán štátu má lehotu 6 mesiacov od doručenia
žiadosti, aby o uplatnenom nároku rozhodol. Ak v tejto lehote nárok žiadateľa neuspokojí, vznikne
žiadateľovi oprávnenie domáhať sa uspokojenia nároku cestou súdu.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4 a
11 .

15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

16. Žalobca sa v tomto konaní domáha dvoch nárokov, a to náhrady škody v podobe ušlého
zisku, ktorá mala vzniknúť zmarením investície v objeme 500.000,- GBP od spoločnosti EUROPEAN
ENTERPRISES Ltd., ktorú by spoločnosť dosiahla, nebyť nesprávneho úradného postupu súdneho
exekútora a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32 eur.

17. Listom zo dňa 8.1.2007 (čl. 20) spoločnosť VENUS PROJEKT Slovakia s.r.o. požiadala MS SR o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 916.683,26 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 13,5 % ročne od 21.2.2005 do zaplatenia. Uvedené si uplatnil z dôvodu nesprávneho úradného
postupu súdneho exekútora voči spoločnosti VENUS PROJEKT Slovakia s.r.o., čím jej znemožnil, aby
mohla získať investíciu v sume 500.000,- GBP od spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd.. List bol

na MS SR doručený dňa 9.1.2007. Odpoveď na žiadosť sa v súdnom spise nenachádza, avšak žalovaný
uplatnenie nároku nenamietal, rovnako ako nenamietal skutočnosť, že škodu uplatnenú žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku zaplatil.

18. Predbežného prerokovania nároku na náhradu nemajetkovú ujmu vo výške 167.463,32 eur sa

žalobcavočižalovanémudomáhallistomzodňa2.11.2010,ktorýsadodispozíciežalovanéhodostaldňa
4.11.2010. Žaloba síce bola podaná už 8.11.2010, a teda pred uplynutím lehoty 6 mesiac, ale nakoľko
z konania bolo zrejmé, že žalovaný nároku žalobcu nemienil vyhovieť a lehota 6 mesiacov uplynula
počas konania nejde o žalobu, ktorú by v čase rozhodovania súdu bolo možné považovať za predčasne
podanú.

19. Súd konštatuje, že v prípade oboch nárokoch žalobcu boli splnené zákonom ustanovené podmienky
na to, aby sa žalobca domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody na súde v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z..

20. Súd v rámci rozhodovania sporu považoval za potrebné vysporiadať sa aj s otázkou aktívnej a
pasívnej vecnej legitimácie ako nevyhnutného predpokladu pre úspešné uplatnenie žaloby. Hoci táto
medzi stranami sporná nebola je potrebné uviesť, že v prejednávanom prípade bol tento predpoklad
splnený. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 9 ods. ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda. Škoda pokiaľ ide o nárok na náhradu v sume 916.683,26 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne od 21.2.2005 do zaplatenia vznikla spoločnosti VENUS
PROJEKT Slovakia s.r.o., ale nakoľko túto pohľadávku spoločnosť platne postúpila na žalobcu aktívna
vecná legitimácia je daná. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu, tá rovnako vyplýva zo zákona č. 514/2003Z.z., v tomto prípade konkrétne z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), podľa ktorého štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
pri výkone verejnej moci vydaním nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaným

subjektom má byť v tomto prípade štát. Ďalšou otázkou, ktorou sa súd pri rozhodovaní sporu zaoberal
bolo, či orgán označený v žalobe ako orgán konajúci v mene štátu je označený správne, teda, či ide
o orgán totožný s tým, s ktorým zákon pre tento prípad počíta. Na tomto mieste vychádzal súd z
ustanovenia § 4 ods. 1, podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom,
koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti, podľa odseku 1, sa nemožno zbaviť.

23. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

24. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

25. Žalobca za nesprávny úradný postup v konaní označil postup súdneho exekútora X.. J. X. v konaní,

vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. EX 365/2002, pri vydávaní exekučného príkazu na
obchodný podiel jediného spoločníka obchodnej spoločnosti zo dňa 25.01.2005. Žalovaný nesprávny
úradný postup súdneho exekútora nerozporoval. V konaní bolo na základe oznámenia Slovenskej
komory exekútorov zo dňa 17.4.2007, zn. SKE 489/07, preukázané, že súdny exekútor X.. J. X. bol
disciplinárnym senátom disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov uznaný za disciplinárne

zodpovedného za disciplinárne previnenie, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, a to písomné
pokarhanie.

26. Súd konštatuje, že aj v prípade, ak by žalobcom označený postup súdneho exekútora v uvedenom
exekučnom konaní posúdil ako nesprávny úradný postup, je na žalobcovi preukázať ďalšie predpoklady

vzniku nároku na náhradu škody, a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom.

27. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej

súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je nesprávny
úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť
medziškodouanesprávnymúradnýmpostupomjedanálenvtedy,akbyškodapriabsenciinesprávneho
úradného postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody.
Otázka príčinnej súvislosti je v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak

záver, či v konkrétnom prípade je, či nie je daná príčinná súvislosť, je súčasne otázkou právnou,
pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom
tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o
jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu

podstatnú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011).28. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca si ako jeden z nárokov uplatnil škodu vzniknutú
zmarením investície v objeme 500.000,- GBP od spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd., ktorú
by spoločnosť dosiahla, nebyť nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora.

29. Na základe vykonaného dokazovania súd v danom prípade ohľadom otázky príčinnej súvislosti
uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že následkom ním uvádzaného nesprávneho úradného
postupu, došlo k takému zásahu do právnej subjektivity spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.,
že by táto bola zbavená možnosti podnikať a teda, že by v dôsledku toho spoločnosť VENUS PROJECT

Slovakia, s.r.o., nemohla ďalej spolupracovať so spoločnosťou EUROPEAN ENTERPRISES Ltd..

30.Súdvdanejvecipoukazujenato,žeobchodnáspoločnosťakosubjektprávapovinnostízanikáažjej
výmazom z obchodného registra (§ 68 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktorému výmazu predchádza jej
zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie (§ 68 ods. 2 Obchodného zákonníka). Je zrejmé, že v prípade,
že by skutočne došlo k výmazu jediného spoločníka zo spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o.,

táto spoločnosť by nespĺňala zákonom stanovené predpoklady podľa § 105 Obchodného zákonníka,
a súd by v takom prípade musel pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o jej zrušení (§ 68 ods. 3 v spojení
s ods. 6 Obchodného zákonníka). Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že k vydaniu takého
rozhodnutia súdu nedošlo, a preto obchodná spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. nebola
zrušená a nenastalo u nej ani štádium likvidácie, tak ako to v priebehu konania tvrdil žalobca. Predmetné

ustanovenia § 113b ods. 5 Exekučného poriadku, na ktoré žalobca poukazoval sa na daný prípad
nevzťahuje, keďže sa týka úpravy zrušenia a likvidácie verejnej obchodnej spoločnosti, a nie spoločnosti
s ručením obmedzeným. V konaní potom žalobca nepreukázal, že by obchodná spoločnosť VENUS
PROJECT Slovakia, s.r.o. nemohla podnikať, a tak vstupovať do záväzkových a iných vzťahov s tretími
subjektami.

31. Tým, že žalobca v konaní nepreukázal, že by spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o. bola
zrušená, nemohla podnikať a uzatvárať nové zmluvné kontrakty, nepreukázal ani svoje tvrdenie o
obmedzení slobody podnikania v príčinnej súvislosti s ním nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora. Okrem toho podľa názoru súdu by ani preukázanie tejto skutočnosti, nemalo za následok

vznik príčinnej súvislosti nakoľko z dohody a vzájomnej spolupráci zo dňa 15.11.2004, z ktorej mala
vyplývať zmarená investícia spoločnosti EUROPEAN ENTERPRISES Ltd. jednoznačne nevyplýva, že
táto investícia mala byť poskytnutá v prospech spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o.. Podľa
dohody sa spoločnosť EUROPEAN ENTERPRISES Ltd. zaviazala, že v období od 10.2.2005 do
20.2.2005 vykoná investíciu na rozvoj podnikania v oblasti realitnej činnosti v sume 500.000 GBP. Z

takto koncipovaného záväzku podľa názoru súdu nevyplýva, že investícia mala byť poskytnutá priamo
spoločnosti VENUS PROJECT Slovakia s.r.o..

32. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatnil z dôvodu neoprávneného zásahu do práva
na pokojný stav, do práva na česť a dôstojnosť podnikateľa, poškodenie dobrej povesti, dobrého

mena, morálneho utrpenia, zníženia životnej úrovne v sume 167.463,22 eur. Podľa § 19b ods. 2
cit. Obč. zák. pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby
sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav, možno sa tiež domáhať
primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj peniazoch. Podľa § 19b ods. 3 cit. Obč.
zák. odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. Z vyššie

uvedeného vyplýva, že práva na Predpokladom pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah do
práva na ochranu osobnosti je kumulatívne preukázanie jednak existencie neoprávneného zásahu
a jednak spôsobilosti neoprávneného zásahu zasiahnuť negatívne do práva na ochranu osobnosti.
Protiprávnosť však vylučuje skutočnosť ak pôvodca realizuje svoje právo, pretože v takom prípade
nemôže konať protiprávne. Je preto potrebné rozlíšiť skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, keďže

existenciaskutočnostimôžebyťpreukázaná,avšakpravdivosťhodnotiacichúsudkovniejedokázateľná.
K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek
iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k
takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade
odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené

na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. Žalobca dôvodnosť nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy odvodzoval aj od neoprávneného zásahu do jeho práv poškodením jeho dobrého mena. K zásahu
malo v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekútora a sudkýň OR OS Bratislava 1 v
Bratislave vydávaním nezákonných uznesení. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom dodobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods.3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť jednak
skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé
skutkové tvrdenia a také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch

prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne
spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie
práva na ochranu dobrej povesti je právnická osoba, do povesti ktorej bolo neoprávnene zasiahnuté. 43.
Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami,
ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp. dobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach

ostatnýchfyzickýchosôb,atedapôsobiťdifamačne.Čijeurčitétvrdeniedifamujúce,trebaposúdiťnielen
podľapoužitýchvýrazovaformulácií,alepodľacelkovéhodojmusprihliadnutímkuvšetkýmsúvislostiam
a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo. 44. Žalobca 2 nepreukázal existenciu neoprávneného
zásahu ani spôsobilosť neoprávneného zásahu zasiahnuť negatívne do práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby. K porušeniu práva na česť, resp. dobrú povesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom
i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej)

povahy. 45. Rozhodnutia súdu a súdneho exekútora neobsahovali žiadne tvrdenia žalobcovi 2, ktoré
by mohli vyvolať dojem, ktoré by boli objektívne spôsobilé zásahu bolo mohlo dôjsť k poškodeniu jeho
dobrého mena alebo povesti právnickej osoby. Vzhľadom k uvedenému súd ustálil, že návrh žalobcu 2
nie je dôvodný ani v tejto časti a preto ho zamietol.

33. Sumarizujúc uvedené, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, vrátane uplatnenej nemajetkovej ujmy.

34. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu súd sa v tomto smere plne stotožnil so závermi žalovaného.
Z § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch

predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných podmienok, pričom prípustnosť peňažnej
satisfakciejeopodstatnenátam,kdekonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočnýmzadosťučinením,
a kde zmenšenie a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno dosiahnuť inak ako cestou
zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Splnenie týchto podmienok však musí byť v konaní
preukázané. Nakoľko bol súdny exekútor disciplinárne potrestaný vo forme písomného pokarhania

senátom disciplinárnej komisie SKE v konaní DK 20/2006, má súd za to, že žalobca musí v konaní
preukázať, že satisfakcia v podobe disciplinárneho potrestania nie je dostačujúca. V zmysle žalobcových
tvrdení mu mala nemajetková ujma vzniknúť v dôsledku „ohrozenia dobrého mena - spoločenskej
reputácie, intenzívne zasiahnuté do jeho práva na česť a dôstojnosť, spoľahlivosť podnikateľa...pokojný
stav...do práva na súkromie...psychickou traumou...morálnym utrpením.... vyvolaním stavu ťažkej

depresie...“. Žalobca je nositeľom bremena tvrdenia a bremena dôkazu. Žalobca sa pri odôvodnení
vzniku nemajetkovej ujmy obmedzil na subjektívne, ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nepreukazuje
žiadnym priloženým alebo navrhovaným dôkazom. Žalobcove tvrdenia tak nie sú spôsobilé na vznik
nemajetkovej ujmy v súlade s požiadavkami zákona č. 514/2003 Z. z.. Priložené osvedčenia od
žalobcových partnerov nepreukazujú vznik ujmy v príčinnej súvislosti s konaním exekútora. Z osvedčení

vyplýva, že boli vydané na žiadosť spoločnosti VENUS PROJEKT Slovakia, s.r.o., s tým, že spoločnosť
TECHNOVA s.r.o. uviedla, že: ,,v zmysle listu, ktorú ste nám doručili v roku 2007, že je voči Vašej
spoločnosti vedené exekučné konanie na Váš obchodný podiel, preto nemôžete uzatvárať obchody do
skončenia exekúcie.“ Z uvedeného vyplýva, že samotnou činnosťou žalobcu, ktorý si nesprávne vyložil
zákon a informoval svojich partnerov o tom, že nemôže podnikať si žalobca privodil stav, že s ním

obchodný partneri nepodnikali. Okrem tohto doručené osvedčenia sú zo dňa 21.10.2010, teda už dávno
po tom ako bolo exekučné konania zastavené (právoplatnosť dňa 13.3.2007). Zároveň vzhľadom na
skutočnosť, že žalobca (ako bolo vyššie uvedené) mohol disponovať so svojou spoločnosťou, nemajú
takéto osvedčenia žiadnu právnu relevanciu. Rovnako žalobcom predložená PN-ka a lekársky nález
nepreukazujú žalobcom tvrdenú psychickú traumu z konania súdneho exekútora, teda absentuje tu

vecná ako aj časová súvislosť. Lekárska správa ako aj PN-ka boli vystavené v októbri roku 2010.
Žalobcom predložené dôkazy nepreukazujú, že by žalobcov zdravotný stav vznikol v priamej príčinnosti
s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje
aj v dôsledku žalobcom tvrdeného nátlaku, ktorý voči nemu realizoval súdny exekútor u žalobcu
doma. Žalobca takéto tvrdenie ničím nepreukázal. Žalobca samotnú výšku nemajetkovej ujmy žiadnym

spôsobomnezdôvodnil.Jedinézdôvodneniemožnovyvodiťznávrhunapredbežnéprerokovanienároku
z 2.11.2010, kde žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 167.463,32 eur, ktorá
mala spočívať v znížení životnej úrovne. Súd konštatuje, že zníženie životnej úrovne nepredstavuje
nemajetkovú ujmu, ale práve naopak majetkovú ujmu.35. Súd má za to, že žalobca ani v otázke preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi namietaným
úradným postupom a tvrdenými následkami neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho nie je možné

žalobu ako celok považovať za dôvodnú.

36. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd žalobu zamietol,
žalovaná bola teda v konaní plne úspešná. Žalovanej však súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko

možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že jej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené
výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo
544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava IV (Saratovská 1/A, Bratislava) písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať

strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).