Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. jún 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010490
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623010490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B. C.

D. E. F. A. G. F. A. B., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 10. júna 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. D. E. F. A. G. F. A., narodený XX.XX.XXXX v E., trvalé bydlisko: E.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

obvinený A. B. dňa 12.08.2023 o 21.30 hod po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov ako vodič
viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf s evidenčným číslom H. v uzavretej obci Borinka po štátnej
ceste 1108 v smere Stupava, pričom sa nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho s vozidlom prešiel
do protismeru a narazil do zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. VW Lupo evidenčného
čísla H., ktoré bolo nárazom odhodené do oplotenia rodinného domu E. č. p. X, čím došlo k
poškodeniu vozidiel a oplotenia, pričom sa obvinený po príchode polície na výzvu podrobil dychovej
skúške na alkohol elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. A410120, ktorý dňa 12.08.2023 v

čase o21.54 hod nameral hodnotu 1,74 mg/l vo vydychovanom vzduchu, v čase o22.15
hod pri opakovanej dychovej skúške nameral hodnotu 1,66 mg/l vo vydychovanom vzduchu a v čase
o 22.36 hod pri opakovanej dychovej skúške nameral hodnotu 1,62 mg/l vo vydychovanom vzduchu,
pričom k zraneniu osôb nedošlo a poškodenej I. J. bola spôsobená poškodením mot. vozidla zn. VW
Lupo s EČ: H. XXXXX a poškodením oplotenia rodinného domu č. X K. E. škoda vo výške cca 2.300,-
Eur a poškodenému A. B. staršiemu bola poškodením mot. vozidla zn. VW Golf s EČ: H. L. spôsobená
škoda vo výške cca 500,- Eur,

t e d a

v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonával činnosť, pri ktorej
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona a s poukazom
na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. k), l) Trestného zákona, § 37 písm. h), na súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2. Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste odňatia slobody v trvaní 8
(osem) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov
vrozsudkuOkresnéhosúduSenicaspisováznačka1T/120/2022zodňa07.12.2023,akoajvšetkyďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal tunajšiemu súdu dňa 29.09.2023 obžalobu číslo 2Pv
209/23/1106 na v tom čase obvineného A. B. pre spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie dňa 10.06.2024, na ktoré sa obžalovaný riadne ustanovil.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe, učinil tým vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku prijal bez zistenia prekážok, pričom obžalovaný súčasne odpovedal kladne
na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a preto súd následne vykonal
dokazovanie len ohľadom výroku o treste a náhrade škody.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kedy úmyselným konaním ako vodič motorového
vozidla značky VW Golf, evidenčné číslo H., po požití alkoholických nápojov, viedol motorové vozidlo
v uzavretej časti obce Borinka po štátnej ceste 1108 v smere Stupava, pričom sa nevenoval vedeniu
vozidla, následkom čoho s vedúcim vozidlom prešiel do protismeru a narazil do zaparkovaného
osobného motorového vozidla značky VW Lupo evidenčného čísla H., ktoré bolo nárazom odhodené do

oplotenia rodinného domu E. č. p. X, čím došlo k poškodeniu vozidiel a oplotenia, pričom sa obvinený
po príchode polície na výzvu podrobil dychovej skúške na alkohol elektronickým meračom AlcoQuant
6020 plus č. A410120, ktorý dňa 12.08.2023 v čase o 21.54 hodine nameral hodnotu 1,74 mg/
l vo vydychovanom vzduchu, v čase o 22.15 hodine pri opakovanej dychovej skúške nameral hodnotu
1,66 mg/l vo vydychovanom vzduchu a v čase o 22.36 hodine pri opakovanej dychovej skúške

nameral hodnotu 1,62 mg/l vo vydychovanom vzduchu.

Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky, pretože
obžalovaný v priamom úmysle po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo v cestnej

premávke. Svojím konaním obžalovaný, ktorý je spôsobilým subjektom skutkovej podstaty trestného
činu v rozsahu veku i príčetnosti, porušil objekt trestného činu a to záujem spoločnosti na ochrane života,
zdravia a majetku. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
stíhaného trestného činu tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu prokurátora.Súd s ohľadom k prijatiu vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1. písm. b) Trestné poriadku vykonal
na hlavnom pojednávaní dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Na hlavnom pojednávaní preto súd pristúpil k oboznámeniu listinných dôkazov podľa § 269 Trestného
poriadku, ktoré boli podstatné pre výrok o treste, konkrétne aktualizovaného odpisu registra trestov
a výpisu z centrálnej evidencie priestupkov obžalovaného, evidenčnej karty obžalovaného, dohody
o výmene áut zo dňa 15.08.2023, príjmový pokladničný doklad zo dňa 24.08.2023, podstatného obsahu
pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Senica spisová značka 1T/120/2022, z toho najmä

rozsudok Okresného súdu Senica spisová značka 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky uviedol, že vzhľadom na záväzný pokyn Krajskej prokuratúry
Bratislava týkajúci sa ukladania trestov za trestný čin podľa § 289 ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky, kde bola nameraná hodnota alkoholu v dychu viac ako 2 promile, navrhol súdu, aby obžalovaného
uznal vinným v zmysle obžaloby a uložil mu súhrnný minimálny nepodmienečný trest odňatia slobody na

samej dolnej hranici vo výmere 1 mesiac a taktiež navrhol uložiť trest zákazu činnosti v trvaní minimálne
na 2 roky.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 36 písm. k), l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ pričinil sa o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal

sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, spáchal viac trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží

mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných

titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol
taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,
aleboPodľa§50ods.1Trestnéhozákona,pripovolenípodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po

dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného
trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona, trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,

na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,
ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného poriadku, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj

z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob
spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich

okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o druhu a výmere
trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada
proporcionálnosti trestu). Samotný princíp proporcionality sa pritom skladá z troch zložiek a to vhodnosť,
potrebnosť a proporcionalita v užšom zmysle. Pri vhodnosti trestu sa posudzujú právne prostriedky

smerujúcekdosiahnutiuželanéhocieľa,pričomprimeranésúlentaképrávneprostriedky,ktorésúvôbec
schopné dosiahnuť žiadaný cieľ. Pri druhej zložke - teste potrebnosti sa posudzuje, či je zvolená úprava
potrebná v tom zmysle, že nezasahuje do základného práva vo väčšom rozsahu, než je prípustné.
Vedľajšie efekty a dodatočné náklady zvolenej úpravy by preto mali byť obmedzené na minimum. Pri
tretej zložke – teste pomeriavania (proporcionality v užšom slova zmysle) sa už posudzujú právne, nie

skutkové okolnosti. Skúma sa, či závažnosť zásahu a tiež dôvodov, ktoré tento zásah ospravedlňujú,
sú vo vzájomnom vzťahu.

V súvislosti s výrokom o treste je zároveň primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu

spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za
súčasného vyjadrenia morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu

trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t.j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich

okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Z hľadiska pomerov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má v registri trestov dve odsúdenia; v prvom
zázname sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, druhý záznam je odsúdenie rozsudkom Okresného

súdu Senica spisová značka 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.12.2023.

V registri priestupkov a správny deliktov má obžalovaný 3 nezávažné záznamy, za priestupok zo dňa
18.05.2022, ktorého sa dopustil porušením ustanovenia § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch (zlý technický stav vozidla), za čo bol prerokovaný uložením blokovej pokuty vo výške 20
Eur. Ďalej spáchal priestupok dňa 12.12.2022 porušením ustanovenia § 49 ods. 1 písm. e) citovanéhozákona o priestupkoch (narušenie občianskeho spolunažívania), za ktoré bol prerokovaný v rozkaznom
konaní uložením pokarhania. Napokon sa dňa 24.02.2023 dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
l) zákona o priestupkoch (jazdy v cestnej premávke bez dokladov), za čo mu bola v blokovom konaní

uložená pokuta vo výške 20 Eur.

V evidenčnej karte obžalovaného je registrovaných 6 záznamov v období rokov 2014 až 2023
za porušenie pravidiel v cestnej premávke. V roku 2014 mu bolo odobraté vodičské oprávnenie
a uložená peňažná sankcia vo výške 500 Eur, za spáchanie priestupku zo dňa 27.02.2014 porušením

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Za tento priestupok mu bol
rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Malacky uložený trest zákazu činnosť od 27.02.2014
do 27.02.2016. Uložený trest obžalovaný vykonal v jeho celej výmere.

Z dohody o výmene áut Wolkswagen Lupo zo dňa 15.08.2023 (ďalej len „Dohoda“), ako i z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 24.08.2023 súd zistil, že obžalovaný prostredníctvom svojho otca A.

B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom E. M. XXX (ďalej len „otec obžalovaného“) nahradil poškodenej I.
J., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. M. X (ďalej len „poškodená“) škodu spôsobenú prerokovávaným
trestným činom a to v jej plnej výške. Uvedené bolo na Dohode deklarované úradne overenými podpismi
poškodenej, otca obžalovaného a svedka E. H. J..

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. V týchto súvislostiach súd ďalej konštatuje, že obžalovanému svedčia dve
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k) a l) Trestného zákona (dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu
a priznal sa k spáchaniu trestného činu a čin úprimne oľutoval). Ďalej súd u obžalovaného konštatuje
z dôvodu potreby ukladania súhrnného trestu jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného

zákona (spáchal viac trestných činov). U obžalovaného preto prevyšuje pomer poľahčujúcich okolností,
preto sa postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná hranica zákonom ustanovenia
trestnej sadzby o 1/3. Napokon súd obligatórne postupom podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ukladal
obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody, keďže v danom prípade sa obžalovaný dopustil trestného
činu dňa 12.08.2023 o 21:30 hodine, teda skôr, ako Okresný súd Senica vyhlásil rozsudok spisová

značka 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatný 23.12.2023, ktorým bol obžalovaný odsúdený
pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa zásad ukladania súhrnného trestu pritom možno
obžalovanému uložiť trest, ktorý nebude miernejší ako trest uložený skorším rozhodnutím. Súd zároveň

súhrnný trest ukladá podľa zásad úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Trestného poriadku, teda uloží
súhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný.
V danom prípade súd ukladá trest v súhrnne so spáchaním trestného činu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kde je trestná sadzba daná výmerou 0 – 2 roky, teda je
prísnejšia ako súdený trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného

zákona, pri ktorom je ustanovená trestná sadzba 0 – 1 rok. Súd je preto viazaný výmerou danou pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, keďže ide o zbiehajúci sa
trestný čin prísnejšie trestaný. S ohľadom však na prevažujúci počet poľahčujúcich okolností znižuje
sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Modifikovaná trestná sadzba pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona je preto daná výmerou až 16

mesiacov. V tejto súvislosti súd súčasne opakuje, že rozsudkom Okresného súdu Senica spisová
značka 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatného dňa 23.12.2023, bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 18 mesiacov, preto pri ukladaní trestu v prejednávanej veci nemôže súd uložiť trest miernejší
ako bol uložený citovanom rozhodnutím Okresného súdu Senica.

Ďalej súd uvádza, že pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu z pohľadu individuálnej prevencie, ako aj z pohľadu všeobecnej prevencie
významný účel, pričom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je jeho ukladanie v súlade s
ustálenou súdnou praxou. Vzhľadom na uvedené, uložil súd obžalovanému i trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti
spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania,
povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky
výkonu upravuje osobitný zákon. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, aksa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov mu bol uložený vo výmere tri roky, čo je mierne pod polovicou upravenej trestnej
sadzby (upravená sadzba 1 až 7 rokov, sadzba upravená z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností).

Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu. Preto je jeho
uloženie plne odôvodnené najmä vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o
svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Ide o typickú sankciu trestnú za porušenie
pravidiel v cestnej premávky, najmä za trestné činy spáchané v doprave.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutkovým i právnym okolnostiam veci, zohľadňujúc všetky okolnosti
skutku, súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9
mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Taktiež súd uložil
obžalovanému aj trest zákazu činnosti vo výmere 3 roky, keďže obžalovaný trestný čin spáchal
v súvislosti s vedením motorového vozidla v cestnej premávke. Takto uložený trest predstavuje pre
obžalovaného potrebnú represiu a bude tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude

vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a starostlivo zváži následky svojho konania. Výška uloženého
trestu je podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného, jeho pomerom, ako i prognózam jeho
nápravy, prihliadajúc predovšetkým na okolnosti spáchania trestného činu a jeho závažnosť. Súd pri
uložení trestu reflektoval a zohľadnil tiež zásadu proporcionality a racionality a konštatuje, že uloženie
prokurátorom navrhovaného nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo pre obžalovaného

vzhľadom ku všetkým okolnostiam veci neprimerane prísne, nespôsobilé dosiahnuť účel trestu tak, ako
to predpokladajú normy trestného práva. Súd v týchto súvislostiach konštatuje, že u páchateľov s menej
narušenou štruktúrou osobnosti, prináša nepodmienečný trest viac škody než úžitku, najmä sa záporne
prejavuje okolnosť, že sú vytrhnutí zo svojho prirodzeného sociálneho prostredia a pracovnej činnosti, čo
môže mať aj negatívny dopad na plnenie vyživovacej povinnosti k odkázaným osobám. Potrestanie bez

toho, aby bolo spojené s odňatím slobody, pritom zaručuje splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol
na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody. Podstatou ukladania podmienečných
trestov je teda ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude pôsobiť
preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť, teda dosiahne účinne účel
trestu komplexne tak, ako to zákon vyžaduje. Takéto tresty by pritom mali upevniť v páchateľovi

návyky a postoje potrebné k vedeniu riadneho života. Tu súd opätovne zdôrazňuje, že u menej
narušených páchateľov by sa mohli nepriaznivo prejaviť niektoré škodlivé dôsledky spojené s výkonom
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktoré spočívajú najmä v násilnom vytrhnutí páchateľa z
prirodzeného sociálneho prostredia, narušení jeho sociálne užitočných zväzkov a v riziku negatívneho
vplyvu viac narušených osôb v dobe výkonu trestu. Je nutné tiež v tomto smere poukázať na postoj

obžalovaného počas celého procesu, ktorý svoju vinu od začiatku jeho stíhania priznal, skutok úprimne
ľutuje a taktiež dobrovoľne nahradil škodu spôsobenú trestným činom. Tresty uložené v uvedených
výmerách preto podľa úvahy súdu dajú možnosť obžalovanému na potrebnú prevýchovu a efektívnu
reflexiu vo vzťahu k vlastnému protiprávnemu konaniu.

Súd s ohľadom na všetky okolnosti veci uzatvára, že uložené tresty považuje za primerané vo vzťahu
k zásahom do základných práv a povinností obžalovaného a zároveň dostatočne
silné na dosiahnutie ich účelu a síce účelu vo vzťahu k ochrane spoločnosti pred obžalovaným
(ochranná funkcia) tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a
vytvorí vhodné podmienky na jeho výchovu (individuálna prevencia) k tomu, aby viedol riadny život

a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia). Ochrannú funkciu trestu
pritom súd v danom prípade účinne dosiahne uložením podmienečného trestu odňatia slobody, pričom
jeho represívna zložka bude plne dosiahnutá určením primeranej skúšobnej doby, počas ktorej bude
obžalovaný starostlivo zvažovať následky svojho konania a bude na pomerne dlhú dobu vyradený
z cestnej premávky ako vodič dopravného prostriedku. Napokon spravodlivé a včasné uloženie trestu

dáva spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Účinnosť
generálnej a preventívne prevencie je preto v danom prípade tiež docielená naplnením princípu
neodvrátiteľnosti trestu.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.