Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Prikrylová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 71C/88/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124215356
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124215356.1
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX
XX D. E. D. F., proti povinnému: G. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. D. F.,
korešpondenčná adresa: H. I. X, XXX XX D. E. D. F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto
r o z h o d o l :
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému zakazuje, aby sa úmyselne približoval
k navrhovateľke a maloletej dcére, J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. D. F., na
vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony
súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom
konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania
jednotlivýchprocesnýchúkonovtentozákaznevzťahuje,atonadobu 30dníododňaprávoplatnosti
tohto uznesenia.
II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému zakazuje, aby telefonicky kontaktoval
navrhovateľku, a to na dobu 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Navrhovateľke súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka doručila súdu dňa 24.10.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáha uloženia zákazu priblíženia sa povinnému k navrhovateľke a maloletej dcére, J. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. D. F., na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, a tiež
uloženia zákazu povinnému telefonicky kontaktovať navrhovateľku. Svoj návrh odôvodnila tak, že
povinný ju viackrát fyzicky napadol, naposledy minulý týždeň, vyhráža sa jej zabitím, verbálne ju napáda,
ponižuje, uráža, finančne vydiera, vyhráža sa odchodom do zahraničia – G. a zoberie so sebou maloletú
dcéru J. bez súhlasu matky. V jeho meste A. platí, že manžel môže zabiť svoju ženu, dieťa patrí výhradne
otcovi, pričom povinný by dieťa polícii nemusel vydať. Povinný však maloletej dcére nedal lásku, robil
jej zle. K podaniu návrhu ju priviedol stupňujúci sa strach. Navrhovateľka bola dňa 23.10.2024 o cca
20:00 hod. na polícii v D. E. D. F., kde uviedla, že si chcela ísť pre svoje osobné veci do rodinného
domu na H. K., kamarátka bola s ňou a nahrávala všetko na mobil. Bez nej by mala navrhovateľka
vážnuobavuosvojživot.Povinnýžiadnevecinavrhovateľkenechceldať,bolopäťagresívny.Vminulosti
navrhovateľka 2x podala návrh na rozvod manželstva, ale vždy svoj návrh napokon zobrala späť zo
strachu pred manželom a chýbajúcej podpore od rodiny.
2. Súd konštatuje, že navrhovateľka aktuálne podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva
navrhovateľky a povinného a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. V danom návrhu
navrhovateľka uviedla, že povinný je občanom G. G. L.. S povinným sa zoznámila už počas jeho
štúdia na vysokej škole, neskôr plánovali svadbu a majú spolu štyri deti. S manželom sa potom
stretávala približne 1-krát za polroka, nakoľko povinný v tom čase nedostal povolenie na pobyt naSR. Nedávno postavili dom, do ktorého sa spoločne presťahovali. Spočiatku bolo manželstvo dobré,
po obdŕžaní povolenia na pobyt sa správanie povinného zhoršilo – žiarlivosť, majetnícky, zakazoval
navrhovateľke stretávať sa s priateľmi, zamestnať sa, finančne ju obmedzoval. Neskôr povinný začal
navrhovateľku fyzicky a psychicky napádať, pričom táto situácia trvá už dlhú dobu. Počas manželstva
mal povinný pomer s viacerými ženami, čím sa ani netají. V minulosti sa navrhovateľka pokúsila násiliu
povinnéhovzoprieť,podalatrestnéoznámenie,povinnýbolobvinenýzozločinutýraniablízkejazverenej
osoby, pričom v danej veci bola podaná obžaloba. Navrhovateľka však napokon od všetkého upustila,
nakoľko uverila slovám a prosbám povinného, že sa zmení. Jeho správanie sa však vždy opätovne
výrazne zhoršovalo. Z toho dôvodu sa najstaršia dcéra odsťahovala k rodičom navrhovateľky. Toho
času sa povinný nachádza na služobnej/pracovnej ceste, preto navrhovateľka využila tento čas na
podanie daného návrhu a odsťahovanie sa zo spoločnej nehnuteľnosti spolu s deťmi. Navrhovateľka
je momentálne na predĺženej rodičovskej dovolenke s najmladšou dcérou J., nemá žiadne príjmy,
príležitostne si privyrába ako kozmetička. Povinný je zamestnancom obchodnej spoločnosti so sídlom
v M., pracuje ako projektový manažér, a to online z domu. Podľa jeho vyjadrenia zarába cca 10.000,-
EUR mesačne. Spoločné deti študujú na vysokých a stredných školách, brigádnicky si privyrábajú,
pričom najmladšia 5-ročná dcéra nemohla na príkaz povinného doposiaľ navštevovať materskú školu.
Ich manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní svoj spoločenský účel a nie je daný predpoklad, že
by sa tento stav v budúcnosti zmenil, nevytvára vhodné prostredie a podmienky na výchovu detí, ktoré
môžu citlivo vnímať dôvody a priebeh tohto vzťahu.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
8. Podľa § 328 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
11. Podľa § 332 ods. 2 CSP neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
12. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, alebo po začatí konania, alebo po
ukončení konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť
právaaabynebolivážnejšiepochybnostionutnostineodkladnejúpravy.Neodkladnéopatreniemôžebyť
v odôvodnených prípadoch konečným rozhodnutím, ale jeho hlavnou funkciou je rýchla, i keď dočasná
úprava právnych a faktických pomerov strán sporu. Z uvedeného charakteru neodkladného opatreniavyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Základnou
podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Ide o taký stav právnych, nielen faktických vzťahov medzi stranami, ktoré bezpodmienečne
vyžadujú rýchlu súdnu úpravu. Súd musí skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, vzhľadom na
naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pri tom opiera o
výsledky urýchleného dokazovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že
ohrozenie vzťahov alebo nárokov strán je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie
súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
13. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/, g/ i h/ CSP je aktuálnym a
účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. Násilie možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo
skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, psychickej škody a podobne. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického útoku, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje
ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek útokoch, vrátane zanedbávania,
ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú
rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Deklarácia
o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993
označuje násilie ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej
alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania, alebo
svojvoľného obmedzovania slobody a to vo verejnom či súkromnom živote (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012). Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné,
aby žalobca jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.
Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky
okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).
Zároveň súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o
nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti,
potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Vo veciach fyzického násilia pritom možno spravidla
vychádzať iba z tvrdení žalobkyne a záznamov a rozhodnutí polície.
14. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, ako menej závažné zásahy do
osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná
alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť však musí navrhovateľ
pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. Súd má po oboznámení
sa s návrhom za to, že tento je dostatočne vecne odôvodnený, nakoľko žalobca plne osvedčil
nielen potrebu upraviť pomery strán sporu (dôvodnú obavu z násilného správania žalovaného),
ale i nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej psychickej či fyzickej ujmy. Vydaním predmetného
neodkladného opatrenia sa zabráni prípadnému útoku žalovaného, vzhľadom na jeho už vykonané
psychické a fyzické útoky na žalobcu, čo vyplýva zo žalobcom opísaného doterajšieho správania
sa žalovaného, verbálneho ofenzívneho pôsobenia na psychiku žalobcu vyplývajúceho z priloženej
zvukovej nahrávky telefonátu žalobcu so žalovaným za prítomnosti maloletého dieťaťa, pričom žalovaný
bol preukázateľne riešený i príslušným oddelením policajného zboru z dôvodu podozrenia zo spáchania
priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu ako i trestného činu nebezpečného prenasledovania
v intenciách Trestného zákona.
15. Keďže súd je povinný svojim rozhodnutím vyčerpať celý predmet konania, teda rozhodnúť o
celom návrhu, dospel k záveru, že v posudzovanom prípade možno ustáliť, že navrhovateľka sa
svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia snaží dosiahnuť uloženie zákazu priblíženia sa
povinného k jej osobe a maloletej dcére J., ktoré ohraničila vzdialenosťou 10 metrov. Z dôvodu, žev každodennom živote nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť, navrhovateľka zákaz
priblíženia presnejšie vymedzila s prihliadnutím na konkrétne situácie a okolnosti účasti pred orgánmi
verejnej moci, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. Pokiaľ ide o vymedzenie priblíženia sa
prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú povinný nemôže prekročiť bez toho, aby neporušil uložený
zákaz, má súd za to, že sa stotožnil s návrhom žalobcu na uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie
kratšej ako 10 metrov, ktorú súd považoval za dostatočnú na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie, ale
aj z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky povinným za účelom vyhnutia sa
priblíženiu. Keďže z obsahu danej veci je zrejmé, že navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva
s povinným, považoval súd za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť uvedený zákaz v prípade vedenia
prípadného súdneho konania, resp. iných verejných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa účastníci
stretnú. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka niekoľkokrát voči povinnému iniciovala
začatie súdnych konaní, prípadne podanie trestných oznámení, a to najmä z dôvodu priamej agresivity
povinného voči navrhovateľke, nátlaku, vyhrážkam, priamej hrozby násilia, a teda jej obave o fyzické
či psychické zdravie. Navyše, z dôvodu etnických a kultúrnych rozdielov medzi manželmi, tradícii
povinného a spoločenského postavenia v jeho rodnej krajine má navrhovateľka dôvodnú obavu (povinný
sa jej explicitne vyhrážal), že povinný odcestuje do G. G. L. s najmladšou maloletou dcérou, J., kde
by mu legislatíva umožňovala nevydať dcéru matke – navrhovateľke. Obavu navrhovateľky skutkovo
podporuje skutočnosť, že sa odsťahovala s deťmi zo spoločného rodinného domu od povinného, pričom
vyvíja právne kroky ochrany (prítomnosť na polícii, podanie návrhu na rozvod manželstva, podanie
predmetného neodkladného opatrenia( v čase, kedy je povinný služobne odcestovaný v zahraničí.
V nadväznosti na uvedené súd o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol
v zmysle návrhu navrhovateľky tak, ako je uvedené vo výrokoch I. a II. tohto rozhodnutia, pričom súd
nariadil neodkladné opatrenie na dobu 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, pričom vzhľadom
na tvrdené a preukázané skutočnosti považuje uloženú dobu za primeranú na základné usporiadanie
pomerov medzi stranami, pričom berie do úvahy skutočnosť, že zákaz priblíženia sa vzťahuje i na
maloletú dcéru, a preto ide o čas nevyhnutný, počas ktorého nemá dochádzať k rušeniu rodičovských
práv povinného k maloletému dieťaťu.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
17. Súd s ohľadom na ustanovenie § 336 ods. 1 CSP nepristúpil k možnosti uloženia povinnosti
stranám podať návrh vo veci samej, a to najmä z dôvodu už podaného návrhu na rozvod manželstva
navrhovateľky a povinného a úpravu práv a povinností k maloletým deťom.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže mal žalobca vo veci plný úspech,
súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho
doručenia podľa § 332 ods. 1 CSP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.