Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123011562
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1123011562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov

senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného T. W. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 32T/10/2023 zo dňa 19.02.2024, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 03.12.2024, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

T. W., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom N. XX,
Q.,

u k l a d á

podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 s použitím § 36 písm. l), 38 ods. 3
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 32T/10/2023 zo dňa 19.02.2024 bol obžalovaný Jiří
Hamža uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 13.06.2022 v čase asi o 13:30 h ako vodič viedol prepravné vozidlo zdravotnej služby - osobné
motorové vozidlo zn. Renault Master, EČV: BT XXXAG v Bratislave, po vedľajšej ceste ulici Pri kríži
smerom na Dúbravčícku ulicu, pričom nedal prednosť a vošiel do jazdnej dráhy osobnému motorového

vozidlu zn. Mercedes Benz EČV: Q ktoré viedla vodička S. K. po hlavnej ceste Saratovskej ulici, čím
porušil ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov,
v dôsledku čoho osobné motorové vozidlo Mercedes Benz EČV: BT XXXBH narazilo do pravej časti
vozidla prepravnej zdravotnej služby, ktoré sa po náraze prevrátilo na ľavý bok, pričom v zadnej častitohto vozidla, ktoré je určené na prepravu osôb došlo k zraneniu pošk. I. A., ktorá utrpela šok z úrazu a
krvácania po poraneniach charakteru polytraumy, ktorým po prevoze do nemocnice na Kramároch dňa
13.06.2022 v čase o 14.15 hod podľahla.

Za to mu bol podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona
súd obžalovanému uložil povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu

poškodeným. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu na dobu 4 roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného
poriadku bol obžalovaný zaviazaný k náhrade škody voči poškodenej F.., so sídlom U. cesta 2, IČO:
XXXXXXXX vo výške 1.290,37 €, voči poškodeným R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, Q.,
R. A. ml., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom C. nová F. XXX, U. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom N. 6, Z. D.
E XXXES C., F. Q., L. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom XX Z. D. Q XJH Q., F. Q. ku škode vo výške

1.304,65 €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku boli poškodení R. A., nar. XX.XX.XXXX, R. A. ml., nar.
XX.X.XXXX, U. A., nar. XX.XX.XXXX a L. A., nar. XX.XX.XXXX so zvyškom svojho nároku na náhradu
škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie smerujúce proti výroku o
treste, ktoré písomne odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 05.06.2024.

Prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom o treste, a to z dôvodu, že súd
prvého stupňa nedostatočne zohľadnil nielen skutkové okolnosti, priebeh dopravnej nehody a evidenčnú

kartu vodiča, ale hlavne nenapraviteľný následok trestného činu. Obžalovaný v čase dopravnej nehody
jazdil špeciálnym motorovým vozidlom rýchlosťou najmenej 40,5 km/h, pričom nerešpektoval dopravnú
značku „Daj prednosť v jazde“, pričom pre vozidlo Mercedes, ktoré sa pohybovalo po hlavnej ceste,
vytvoril náhlu prekážku, v dôsledku ktorej došlo k dopravnej nehode a úmrtiu poškodenej I. A.. Z
výpovede obžalovaného vyplýva, že v diaľke síce zaregistroval biele vozidlo zn. Mercedes, ale na

križovatke nezastavil a nedal prednosť v jazde, lebo si myslel, že vodička tohto vozidla ho videla
a v prípade, ak by sa venovala riadnemu vedeniu vozidla, mohla sa mu vyhnúť. Z evidenčnej
karty vodiča vyplýva, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia odo dňa 21.11.1996 a do
spôsobenia predmetnej dopravnej nehody bol celkovo 11 x postihnutý blokovou pokutou na úseku
cestnej premávky, z toho 1 x porušil svoju povinnosť závažným spôsobom. V siedmych prípadoch

išlo o priestupky za prekročenie rýchlosti. Jedná sa o vodiča, ktorý nerešpektuje dopravné predpisy,
pričom ako vodič sanitného vozidla bol zodpovedný i za bezpečnosť pacientov, ktorých prevážal. O to
viac je zarážajúce jeho počínanie, keď ignoroval dopravné značenie a bez toho, aby na križovatke zastal
a dal prednosť v jazde vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, prešiel so sanitným vozidlom cez
križovatku a vytvoril kolíznu situáciu, pri ktorej došlo k dopravnej nehode a zraneniu poškodenej, ktorá v

dôsledku polytraumy po prevoze do nemocnice svojím zraneniam podľahla. Ukladanie podmienečného
trestu odňatia slobody nezabezpečí dostatočnú prevýchovu obžalovaného, nehovoriac už o generálnej
prevencii a morálnom odsúdení obžalovaného spoločnosťou. Za daného stavu žiadala prokuratúra
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoc aj kratšieho trvania, ktorý ako jediný naplní
všetky vyššie uvádzané ciele trestu.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo
doručované v súlade s § 314 Trestného poriadku. V písomnom vyjadrení doručenom súdu prvého
stupňa dňa 27.06.2024 obhajca uviedol, že nesúhlasí s konštatovaním prokuratúry, že obžalovaný je
nedisciplinovaným vodičom, pričom pripomenul, že v tomto konkrétnom prípade neprekročil najvyššiu

povolenú rýchlosť. Jeho jedinou chybou, ktorú už aj na začiatku priznal bolo to, že nesprávne odhadol
vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúceho vozidla zn. Mercedes. K okolnostiam nehody navyše pristúpilo
„nešťastné prevrátenie“ obžalovaným riadeného motorového vozidla, ku ktorému by neprišlo, ak by sa
v križovatke nenachádzal pomerne vysoký obrubník. Zo znaleckého skúmania navyše vyplynulo, že
brzdenie vozidla zn. Mercedes bolo vykonané jeho asistenčnými systémami a nie činnosťou vodičky

tohto vozidla, ktorá navyše uvádzala, že ani nevidela motorové vozidlo, ktoré riadil obžalovaný.
Obžalovaný sa nezbavuje svojej zodpovednosti, iba uvádza, že ak by vodička pribrzdila, k nehode
by nedošlo. Obžalovaný teda neodignoroval povinnosť dať prednosť v jazde, ale nedbanlivo odhadol
rýchlosť a vzdialenosť približujúceho sa vozidla. Od spáchania skutku obžalovaný stále vykonáva prácuvodiča, pričom odvtedy nespáchal ani jeden dopravný priestupok. Domnieva sa, že na prevýchovu
obžalovaného nie je potrebný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Nadriadený súd po preskúmaní veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho
napadnutému rozsudku, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí. Preto
nariadil verejné zasadnutie.

Na verejnom zasadnutí zástupca krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a

navrhol zrušiť rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť primeraný nepodmienečný trest
odňatia slobody.

Obhajca považoval rozsudok za správny a navrhol odvolanie prokuratúry zamietnuť.

Obžalovaný vyjadril ľútosť nad tým čo sa stalo. Zároveň uviedol, že ho zmanipuloval jeho predchádzajúci

obhajca a to k tomu, aby sa priznal. Vozidlo zn. Mercedes doslova priletelo, čo potvrdili aj svedkovia,
pričom on išiel rýchlosťou 35km/h. Aj keď vo vyšetrovaní došlo k viacerým pochybeniam, obhajca mu
povedal, že nepôjdu do dokazovania, aby nezaťažili súd, ktorý na to potom pri ukladaní trestu prihliadne
acelétodopadnevjehoprospech.Privyhlásenírozsudkubolopovedané,žesapriznalvcelomrozsahu,
ale on vinu priznáva len v časti.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom

majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste
aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa
odseku 6 neuloží ako samostatný.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje
absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Vzhľadom
na novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z.z. odvolací súd skúmal, či nie je novšie znenie zákona
pre obžalovaného priaznivejšie, avšak porovnaním trestných sadzieb a zákonných kritérií určujúcich
konkrétnu trestnú sadzbu, osobitne aj možnosti aplikácie § 38 ods. 3 Trestného zákona účinného do

05.08.2024, dospel k negatívnemu záveru, a preto postupoval podľa Trestného zákona účinného v čase
skutku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora vo výroku o treste je vecne nedôvodné.
Priznanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona však odvolací súd vyhodnotil ako
rozpornú so zákonom.Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti:

Dňa 24.07.2023 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV obžalobu na T. W. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na totožnom skutkom základe, aký je
uvedený v úvodnej časti tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.02.2024 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1

písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods.
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods.
7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania
nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Mestský súd Bratislava I na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného za vinného zo spáchania

prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na skutkovom a právnom
základe podľa obžaloby, na čo boli splnené všetky zákonné podmienky. Keďže k vyhláseniu výroku o
vine došlo po postupe podľa § 257 Trestného poriadku, výrok o vine nemôže byť predmetom revízie
odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola odvolaním napadnutá.

Pri preskúmavaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v
súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 zisťoval pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, t.j. že obžalovaný sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval.
Rovnako správne postupoval aj v prípade konštatovania neexistencie priťažujúcej okolnosť podľa §

37 Trestného zákona. Súd prvého stupňa však porušil ustanovenie Trestného zákona, keď konštatoval
existenciu poľahčujúcej okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život. Takémuto záveru bráni práve jeho početná priestupková
minulosť. Opakované porušenia pravidiel cestnej premávky, za ktoré bol aj priestupkovo postihnutý
nemožno stotožňovať s vedením riadneho života osobitne v prípade, keď práve vedenie motorových

vozidiel je každodennou pracovnou náplňou obžalovaného a táto činnosť aj priamo súvisela s
trestným činom, pre ktorý je obžalovaný aktuálne trestne stíhaný. Dlhodobé nerešpektovanie zákonných
noriem, teda aj zákona o priestupkoch, či zákona o cestnej premávke, bolo len finálnym vyústením
nedbanlivostného prístupu obžalovaného. Takáto genéza správania sa obžalovaného vylučuje priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, ergo jej priznanie je porušením Trestného

zákona.

Odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a korigoval pochybenie súdu prvého stupňa na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak,
že obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a pri neexistencii

priťažujúcej okolnosti, teda postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, znížil hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v upravenej sadzbe 2 roky až 4 roky. V tejto súvislosti odvolací súd
upozorňuje súd prvého stupňa na nesprávnosť jeho postupu, keď pri znižovaní hornej hranice trestnej
sadzby nepostupoval podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona účinného do 05.08.2024, teda hornú hranicu
neznižoval o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice (5 rokov - 2 roky), ale od hornej hranice

odpočítal jednu tretinu (5 rokov -1/3), čím dospel k nesprávnej hornej hranici trestnej sadzby na úrovni
3 roky a 4 mesiace (40 mesiacov).

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa odvolací súd stotožnil s výrokom súdu prvého stupňa
týkajúceho sa dĺžky trestu odňatia slobody, dĺžky skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, ako aj

dĺžky trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, a teda obžalovanému uložil trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky, ktorý podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, za súčasného
uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 4 roky. Hrozba premeny trestu
odňatia slobody na trest nepodmienečný, ako aj určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia,
budú dostatočne motivujúcimi faktormi na to, aby obžalovaný preukázal, že je spôsobilý dodržiavať

právne predpisy aj systematicky. Rovnako nevyhnuté bolo aj uloženie trestu zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel, pretože jedine výkonom tohto trestu bude obžalovanému zabránené vykonávať
činnosť, v dôsledku ktorej svojím nedbanlivostným konaním, spôsobil nenapraviteľný následok, a to
stratu ľudského života. Odvolací súd tento druh trestu uložil aj napriek tomu, že si je vedomý toho, žeobžalovaný potrebuje vodičské oprávnenie pre výkon svojho povolania, avšak aj s ohľadom na fatálny
dosah jeho konania bol takýto postup nevyhnutný. Dĺžka trestu zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel je výsledkom nielen štruktúry a závažnosti jeho priestupkovej minulosti, keď napríklad ako vodič

motorového vozidla vošiel na priecestie počas signalizácie červených prerušovaných svetiel, ale aj
potrebou náležitej ochrany spoločnosti pred takýmto nedisciplinovaným vodičom.

Odvolací súd neuložil obžalovanému povinnosť, aby počas skúšobnej doby, podľa svojich schopností
nahradil škodu poškodeným, pretože na takúto povinnosť nemôže byť obžalovaný zaviazaný z

dôvodu, že ku škode došlo v súvislosti s výkonom jeho zamestnania a za škodu je zodpovedný jeho
zamestnávateľ. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Nakoľko však odvolaním prokurátora nebol napadnutý
výrok o náhrade škody, ale iba výrok o treste, ktorého súčasťou bola aj vyššie uvedená povinnosť podľa

§ 50 ods. 2 Trestného zákona, odvolací súd nemohol revidovať rozhodnutie súdu prvého stupňa o
náhrade škody, pretože je limitovaný obmedzeným revíznym princípom, t.j. v odvolacom konaní môže
preskúmavať iba tie výroky, ktoré boli napadnuté odvolaním. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo
sa však netýka výroku o náhrade škody.

S potrebou ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody, hoc aj pod dolnú hranicu trestnej
sadzby, sa odvolací súd nestotožnil, a to jednak z dôvodu, že obžalovaný spáchal nedbanlivostný
trestný čin - prečin, ale aj z dôvodu, že práve dlhšia skúšobná doba podmienečného odsúdenia bude
motivujúcim prvkom pre samotného obžalovaného, ktorému pri nevedení riadneho života hrozí relatívne

dlhý trest odňatia slobody. Nepodmienečný trest odňatia slobody by bol, aj napriek fatálnemu následku,
pri zohľadnení druhu trestnej činnosti, trestom neproporčným.

Uložený druh a rozsah trestu zodpovedá zákonným kritériám pre ukladanie trestu a zabezpečí naplnenie
ochrannej, represívnej aj výchovnej funkcie trestu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.