Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123011554
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123011554.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného A. B. proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra zo dňa 03.10.2024, sp. zn. 4T/71/2023, na neverejnom zasadnutí konanom v
Nitre dňa 5. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením samosudkyňa Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 79
odsek 3 Trestného poriadku zamietla žiadosť obžalovaného A. B. (ďalej len „obžalovaný“) o prepustenie
z väzby, pretože u neho naďalej trvajú dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Podľa § 80 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nenahradila väzbu obžalovaného dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody pre vzatie do väzby obžalovaného
uvedené v § 71 odsek 1 Trestného poriadku sú splnené - doteraz zistené dôkazy nasvedčujú tomu, že
skutok pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky zločinu vydierania podľa § 189
odsek 1 Trestného zákona, a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný a z konania

obžalovaného a ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obžalovaný ujde alebo sa
bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď
zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest. Obžalovaný (v rámci výsluchu k
žiadosti o prepustenie z väzby) svoju žiadosť v súvislosti s bývaním (so stálym bydliskom) dôvodil
pomocou zo strany svojej matky C. B. alebo matky spoločného dieťaťa D. B.. Takéto tvrdenie však sám
ničím nepodložil, pričom podľa vyjadrenia samotného obžalovaného s priateľkou D. B. sa rozišiel z

dôvodu konfliktov a matka mu zrušila trvalý pobyt kvôli nezhodám s B.. Z výsluchu obžalovaného (v
rámci rozhodovanie o vzatí do väzby) ako aj neúspešných žiadostí o doručenie predvolania na hlavné
pojednávanie obžalovanému na súdu známe adresy cestou polície, rovnako neúspešného predvedenia
obžalovaného na hlavné pojednávvanie, mal súd I. stupňa preukázané, že obžalovaný nemá stále
bydlisko, keďže matka mu zrušila trvalé bydlisko v E., po prepustení z výkonu trestu sa zdržiaval na
rôznych miestach, striedavo býval u rôznych kamarátoch, u priateľky A. a v ubytovni,

pričom si nesplnil povinnosť oznámiť súdu každú zmeny adresy na doručovanie písomností, napriek
tomu, že mal vedomosť o svojom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, čím maril riadny
a plynulý priebeh konania. Tieto skutočnosti, ktoré boli konštatované v uznesení o vzatí obžalovaného
do väzby, existujú aj po vyhlásení neprávoplatného rozhodnutia súdu o vine a treste a neboli ničím
neboli rozptýlené, pričom obžalovaný hodnoverne nepreukázal ním uvádzané skutočnosti súvisiace s
možnosťou získania stáleho bydliska, zakladajú dôvodnú obavu, že obžalovaný ujde, alebo sa bude

skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a trestu, ktorým mu hrozí, najmä preto, že nemá stále
bydlisko. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti dospel súd I. stupňa k záveru, že u obvineného súaj v súčasnom štádiu trestného konania dané dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno a/ Trestného
poriadku, a preto bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Zároveň
konštatoval,žeúčelväzbyuobžalovanéhosohľadomnajmäna osobuobžalovaného(nezamestnanosť,

trestná minulosť a aktuálne vedené trestné konania na rôznych súdoch, striedanie miesta pobytu,
neplnenie si povinností voči súdu), nie je možné dosiahnuť nahradením väzby dohľadom probačným a
mediačným úradníkom nad obžalovaným, ktorý inštitút nie je dostatočným a spôsobilým prostriedkom
na nahradenie väzby u obvineného. Podotkol, že výkon väzby u obžalovaného nie je v rozpore so
zásadami zdržanlivosti a primeranosti, pričom záujem spoločnosti na splnení účelu väzby zabrániť

obžalovanému vo vyhýbaní sa trestnému konaniu a v primeranom čase právoplatnému ukončeniu
trestného konania, prevyšujú nad individuálnym záujmom obžalovaného na jeho osobnú slobodu.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal sťažnosť obžalovaný, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu tým, že jeho zadržanie a následná väzba boli spôsobené iba
nedorozumením súvisiacim s doručovaním pošty, predvolania na pojednávanie. Je si vedomý, že konal

neuvážene a ľahkovážne avšak trestnému stíhaniu sa nikdy nemal v úmysle vyhýbať, čoho dôkazom
je, že o prepustenie z väzby žiadal až po skončení trestného konania pred súdom I. stupňa. Aj napriek
napadnutému rozhodnutiu mal stále za to, že ďalšie trvanie väzby je nedôvodné, nakoľko ani trest,
ktorý mu prípadne hrozí nemôže byť považovaný za dôvod na ďalšie trvanie väzby, keďže nejde o trest,
ktorý by bol dôvodom pre jeho útek, resp. vyhýbanie sa výkonu trestu. Zároveň uviedol, že doterajšie

trvanie väzby bude v prípade jeho právoplatného odsúdenia započítané do trvania výkonu trestu a preto
uňho pri zohľadnení prípadného podmienečného prepustenia z výkonu trestu nie je dôvodné ani len
pomýšľať na vyhýbanie sa prípadnému nástupu výkonu trestu. Uviedol, že citované ustanovenia § 80
písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku predpokladajú riešenie aj v jeho situácii pre prípad, ak by
súd zhodnotil, že dôvody väzby naďalej trvajú a je teda potrebné zvážiť ich použitie pred ultimatívnym

vzatím, resp. ponechaním vo väzbe, ktoré je najzávažnejším zásahom do jeho osobnej slobody. Mal
za to, že ďalší výkon väzby je v rozpore so zásadami zdržanlivosti a primeranosti a aj z dôvodu, aby
nevznikla pochybnosť o tom, že má záujem na riadnom prejednaní veci, požiadal o prepustenie z väzby
až po rozhodnutí súdu I. stupňa, na rozhodnutie odvolacieho súdu sa zaväzuje dostaviť, čo je v prípade
pochybností možné zabezpečiť aj niektorým z inštitútov nahradenia väzby. Samotná skutočnosť, že

nemá trvalé bydlisko, nemôže byť dôvodom pre ďalšie trvanie väzby, nakoľko aj ponechanie vo väzbe
spôsobuje, že si trvalé bydlisko nemá ako zabezpečiť. Pri prepustení z väzby by mal možnosť nájsť si
prácu a zabezpečiť si príjem, ktorý potrebuje aj pre zabezpečenie svojho dieťaťa a vyriešenie bývania,
s čím mu je ochotná pomôcť jeho matka a bývalá partnerka. Navrhol, aby nadriadený súd napadnuté
uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby, resp. aby väzba bola nahradená uložením zodpovedajúcich

a primeraných povinností a obmedzení.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce a

zistil, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.

Ako správne na to už poukázal súd I. stupňa v predmetnej trestnej veci uznesením samosudkyne
Okresného súdu Nitra sp. zn. 4T/71/2023 zo dňa 28.02.2024 bol obžalovaný z dôvodu väzby podľa §
71 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku vzatý do väzby. Lehota väzby začala u obžalovaného plynúť

dňa 27.02.2024 o 22:20 hod.

Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd I. stupňa postupoval
správne, v súlade s ustanovením § 79 odsek 3 Trestného poriadku. Zároveň postupom súdu I. stupňa
bolo zachované ustanovenie § 72 odsek 3 Trestného poriadku.

I nadriadený súd, na podklade obsahu pripojeného spisu, zistil u obžalovaného splnené
formálne a súčasne aj materiálne podmienky väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku,
keďže doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu – zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona,

pričom súd I. stupňa uznal rozsudkom sp. zn. 4T/71/2023 zo dňa 22.08.2024 obžalovaného vinným
z uvedeného trestného činu a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ochranný dohľad v trvaní 1rok a povinnosť nahradiť poškodeným spôsobenú škodu, proti ktorému podal obžalovaný odvolanie,
o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Pokiaľ ide o existenciu materiálnych podmienok väzby u obžalovaného, nadriadený súd udáva, že sa
stotožňuje s úvahou súdu I. stupňa o dôvodnosti podozrenia, že skutok spáchal obžalovaný, ktorá
vyplýva z dôkazov zabezpečených orgánmi činnými v trestnom konaní a dôvodnosť tohto podozrenia
pretrváva aj v súčasnom štádiu konania (predovšetkým výpoveď poškodeného F. G.). Tým je u
obžalovaného daná prvá materiálna podmienka väzby.

Pokiaľ ide o druhú z materiálnych podmienok dôvodov väzby, nadriadený súd udáva, že významnou
konkrétnou skutočnosťou odôvodňujúcu obavu z pokračovania v páchaní trestnej činnosti, z ktorej
je toho času dôvodne podozrivý, je skutočnosť, že obžalovaný nemá stále bydlisko, neboli úspešné
ani pokusy o doručenie predvolaní cestou polície, ani pokusy o predvedenie obžalovaného na hlavné
pojednávanie a napriek riadnemu poučeniu si povinnosť nahlásiť orgánom činným v trestnom konaní

a súdu každú zmenu svojho pobytu nesplnil, čím maril riadny a plynulý priebeh konania a dôvodná
obava, že obžalovaný ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
ktorý mu hrozí, pretrváva aj po neprávoplatnom rozhodnutí súdu I. stupňa. Práve tieto konkrétne
skutočnosti sú aj tými skutočnosťami, ktoré súčasne vylučujú nahradenie väzby niektorým z inštitútov
na to určených Trestným poriadkom, pretože pri aplikácií zásady primeranosti, vzhľadom na osobu

obžalovaného (ako správne poukázal súd I. stupňa ide o osobu nezamestnanú, opakovane striedajúcu
miesta pobytu, neplniacu si svoju informačnú povinnosť) a charakter jeho trestnej činnosti, nie je možné
predpokladať, že tento inštitút bude v dostatočnom rozsahu eliminovať obavu, že obžalovaný ujde alebo
sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu. Nadriadený súd sa preto stotožňuje
s názorom súdu I. stupňa, že v prípade obžalovaného nie je možné dosiahnuť účel väzby jej

nahradením dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Argumentáciu obžalovaného v podanej sťažnosti, že jeho zadržanie a následná väzba boli spôsobené
iba nedorozumením súvisiacim s doručovaním pošty nepovažoval nadriadený súd za dôvodnú, keďže
obžalovaný si bol vedomý skutočnosti, že je proti nemu vedené trestné stíhanie a bol riadne poučený

o svojej povinnosti oznámiť každú zmenu pobytu príslušným orgánom. Nadriadený súd sa nestotožnil
s tvrdením obžalovaného, že ďalší výkon väzby by v jeho prípade bol v rozpore so zásadami
zdržanlivosti a primeranosti, keďže aj v súčasnom štádiu konania pretrvávajú dôvody väzby podľa §
71 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku, sú naplnené jej formálne aj materiálne podmienky a väzbu
obžalovaného z vyššie uvedených dôvodov dohľadom probačného a mediačného úradníka nemožno

nahradiť. Relevantným dôvodom na prepustenie obžalovaného z väzby resp. jej nahradenie podľa § 80
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nie je ani ním uvádzaná skutočnosť, že žiadosť o prepustenie
z väzby podal až po rozhodnutí súdu I. stupňa a jeho vyhlásenie, že sa zaväzuje dostaviť na rozhodnutie
odvolacieho súdu.

Keďže nadriadený súd považoval rozhodnutie súdu I. stupňa za vecne správne a zákonné, sťažnosť
obžalovaného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.