Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321202816
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5321202816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, D., 3/ E. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, D., žalobcovia v rade 1/ až 3/ právne zastúpení: Advokátska kancelária
VARMUS s. r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovaným: 1/ I. J., C. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, D. a 2/ J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, D., žalovaní v rade
1/ a 2/ právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná
2835/1A, Čadca, IČO: 36 866 849, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaných 1/

a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. CA-9C/76/2021-163 zo dňa 21. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobkyniamvrade1/až3/ priznávavočižalovanýmvrade1/a2/ nároknanáhradutrovodvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovanou v
rade 1/ ako predávajúcou a žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Čadca, katastrálnym odborom pod V 1977/2021 zo dňa 8. 6. 2021, je neplatná (výrok I.).
O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyne v rade 1/ až 3/ majú voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok

na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).

2.
Súd prvej inštancie konštatujúc procesnú prípustnosť žaloby (§ 137 písm. d/ CSP v spojení § 40 a
§ 140 Občianskeho zákonníka) ako i skutočnosť, že dovolať sa relatívnej neplatnosti je možné aj
doručením žaloby (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/211/2009 zo dňa 31.08.2010, sp.
zn. 6Cdo/89/2018 zo dňa 25.11.2020), dospel k záveru, že v dôsledku porušenia ponukovej povinnosti

žalovanou v rade 1/ bolo predkupné právo žalobkýň v rade 1/ až 3/ porušené a žalobkyne v rade 1/ až
3/ sú oprávnené domáhať sa nárokov z jeho porušenia.
Vychádzal z toho, že medzi stranami sporu bolo nesporným, že žalovaný v rade 2/ bol do katastra
nehnuteľností zapísaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu vedeného pod B98 vo veľkosti 1/924
v parcele KNE č. 11911/1 – trvalý trávny porast o výmere 3516 m2, evidovanej na liste vlastníctva
č. XXXXX, kat. úz. D. titulom kúpy od žalovanej v rade 1/ na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
Okresným úradom Čadca, katastrálnym odborom povolený pod V 1977/2021 dňa 08.06.2021. Nebolo

medzi stranami ani sporným ani to, že žalovanými v rade 1/ a 2/ predložená kúpna zmluva (čl. 46, čl.
56) uzatvorená medzi žalovanou v rade 1/ ako predávajúcou a žalovaným v rade 2/ ako kupujúcim
a datovaná dňom 01.06.2018, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spomínanému
spoluvlastníckemu podielu, je tou zmluvou, ktorá bola i pod V1977/2021 dňa 08.06.2021 do katastranehnuteľností zavkladovaná a titulom ktorej bol žalovaný v rade 1/ do katastra nehnuteľností zapísaný
ako spoluvlastník parcely KNE č. 11911/1.

Výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. D. bolo preukázané, že aj žalobkyne v rade 1/ až 3/ sú
vedené v katastri nehnuteľností ako spoluvlastníčky parcely KNE č. 11911/1, a to žalobkyňa v rade 1/
pod B68 v podiele 34457/15966720, pod B73 v podiele 5/693, pod B161 v podiele 325627/31933440,
žalobkyňa v rade 2/ pod B59 v podiele 46903/15966720, pod B105 v podiele 1800413/63866880, pod
B124 v podiele 12343/15966720, pod B125 v podiele 9257/3991680 a žalobkyňa v rade 3/ pod B67 v

podiele 1/231, pod B117 v podiele 1/231.

Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaní v rade 1/ a 2/ ako zmluvné strany kúpnej zmluvy V
1977/2021, ktorej neplatnosti sa žalobkyne v rade 1/ až 3/ dovolávajú, nie sú vo vzájomnom pomere
blízkych osôb a za tohto stavu bolo potom povinnosťou žalovanej v rade 1/ ako spoluvlastníčky parcely
KNE č. 11911/1 pred prevodom jej spoluvlastníckeho podielu v tejto parcele žalovanému v rade 2/

ponúknuť tento podiel v súlade s § 140 Občianskeho zákonníka písomne na odkúpenie žalobkyniam v
rade 1/ až 3/ ako ďalším spoluvlastníčkam tejto parcely, a to za rovnakých podmienok, ako ho previedla
žalovanému v rade 2/. Žalovaní v rade 1/ a 2/ netvrdili a nepreukázali, že žalovaná v rade 1/ splnila
túto svoju povinnosť písomne ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel v parcele KNE č. 11911/1 pred jeho
scudzením žalovanému v rade 2/ a písomne tento podiel ponúkla na odkúpenie žalobkyniam v rade 1/

až 3/. Nebolo preto sporným, že žalovaná v rade 1/ porušila svoju ponukovú povinnosť predpokladanú
zákonom.
Sporná bola medzi stranami sporu včasnosť dovolania sa relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy V
1977/2021 žalobkyňami v rade 1/ až 3/. Žalovaní v rade 1/ a 2/ vzniesli voči žalobkyňami v rade 1/ až
3/ uplatnenému nároku námietku premlčania, ktorú odôvodňovali tým, že zmluva bola uzatvorená dňa

01.06.2018 a o postoji žalobkýň v rade 1/ až 3/ sa žalovaní v rade 1/ a 2/ dozvedeli až v januári 2022. V
nadväznosti na závery aplikačnej praxe o časovom okamihu začatia plynutia premlčacej doby vo vzťahu
k nároku dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (R 50/1985), od ktorých záverov sa v zmysle
čl. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku nemal dôvod odchýliť, dospel k záveru, že
časový okamih, kedy bola zmluva zavkladovaná do katastra nehnuteľností je bez významu.

Stotožniac sa s tvrdením žalovanej strany, podľa ktorého zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že
by právny úkon by bol platný až momentom, kedy bol podpis žalovanej úradne osvedčený, poukázal
na to, že úradné osvedčenie podpisu prevodcu na zmluve o prevode nehnuteľností ako podmienka
platnosti zmluvy z ustanovení § 40 ods. 3 a § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka nevyplýva s tým, že
neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok osvedčenia podpisu prevodcu nevyplýva ani z ustanovenia §

42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.. Vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby, s poukazom na závery
aplikačnej praxe konštatoval, že rozhodujúcim je dátum uzatvorenia právneho úkonu, nie dátum vkladu
zmluvy do katastra nehnuteľností. Premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu plynie objektívne, a to odo dňa uzatvorenia právneho úkonu.

Kúpna zmluva V 1977/2021 uzatvorená žalovanými v rade 1/ a 2/ podľa jej písomného znenia
predloženého v konaní žalovanými v rade 1/ a 2/ bola datovaná dňom 01.06.2018. Zároveň z tejto
žalovanými v rade 1/ a 2/ predloženej kúpnej zmluvy vyplýva doložka z osvedčovacej knihy Okresného
úradu Čadca, podľa ktorej bol podpis žalovanej v rade 1/ na tejto zmluve osvedčený dňa 05.05.2021.
Žalobkyne v rade 1/ až 3/ dátum 01.06.2018 ako dátum uzatvorenia zmluvy rozporovali tým, že sa javí

ako nelogické, aby zmluvné strany podpísali zmluvu v roku 2018 a následne takmer 3 roky čakali, kým
podajú návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Za tohto stavu potom z pohľadu dátumu 01.06.2018
uvedeného na kúpnej zmluve V 1977/2021 ako dátumu jej uzatvorenia a dátumu, kedy bolo dovolanie
sa relatívnej neplatnosti doručené žalovaným v rade 1/ a 2/, a to dátumu 20.01.2022 u žalovanej v rade
1/ a dátumu 19.01.2022 u žalovaného v rade 2/, by bol nárok žalobkýň v rade 1/ až 3/ na dovolanie sa

relatívnej neplatnosti uplatnený oneskorene.
Žalovanými v rade 1/ a 2/ vznesenú námietku premlčania však hodnotil aj z pohľadu dobrých mravov,
na ktoré poukazovali v rámci svojho procesného útoku žalobkyne v rade 1/ až 3/ a po zhodnotení
vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel k
záveru, že žalovanými v rade 1/ a 2/ vznesená námietka premlčania je rozporná s dobrými mravmi.

Rozpornosť námietky premlčania vznesenej žalovanými v rade 1/ a 2/ s dobrými mravmi videl v už
opísanom správaní sa žalovaných v rade 1/ a 2/. Žalovaní v rade 1/ a 2/ podľa obsahu kúpnej zmluvy
V 1977/2021 si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju podpísali. Mali preto
vedomosť o tom, že zmluva nadobudne účinnosť až vkladom do katastra nehnuteľností. Zároveň vzmluve dojednávali aj to, kto bude znášať náklady spojené s overením podpisu predávajúceho, čo tiež
vyplýva z obsahu zmluvy. Mali preto vedomosť aj o tom, že podpis žalovanej v rade 1/ ako predávajúcej
je potrebné overiť. Napriek tejto vedomosti bol podpis žalovanej podľa doložky z osvedčovacej knihy

Okresného úradu Čadca overený až dňa 05.05.2021, čo z pohľadu plynutia premlčacej doby a jej
uplynutia, ktorým uplynutím premlčacej doby sa v konaní vznesenou námietkou premlčania žalovaní
v rade 1/ a 2/ bránili, predstavuje 26 dní zostávajúcich do uplynutia premlčacej doby počítanej od
dátumu 01.06.2018 uvedeného na zmluve ako dátumu jej uzatvorenia a k vkladu zmluvy do katastra
nehnuteľností dokonca došlo až po uplynutí troch rokov od tohto dátumu uvedeného na zmluve ako

dátumu jej uzatvorenia. Zároveň žalovaní v rade 1/ a 2/ v konaní netvrdili a nepreukázali žiadne
výnimočné okolnosti, ktoré by im boli bránili učiniť všetky úkony smerujúce k naplneniu ich vôle, a
to previesť vlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podielu na žalovaného v rade 2/ z titulu
tejto kúpnej zmluvy a ani netvrdili a nepreukázali, že žalobkyne v rade 1/ až 3/ mohli z ich správania
nadobudnúť vedomosť o ich vôli uzatvoriť túto kúpnu zmluvu. Potom takémuto konaniu žalovaných v
rade 1/ a 2/, ktorí vlastným konaním a bez pričinenia žalobkýň v rade 1/ až 3/ znemožnili žalobkyniam

v rade 1/ až 3/ uplatňovať nároky z porušeného predkupného práva včas, nemožno poskytnúť súdnu
ochranu. Z týchto dôvodov žalovanými v rade 1/ a 2/ vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako
rozpornú s dobrými mravmi a zo všetkých týchto dôvodov žalobe žalobkýň v rade 1/ až 3/ vyhovel.
3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v rade

1/ a 2/. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýkali jeho nesprávnosť, arbitrárnosť, prekvapivosť, ako
i to, že nenapĺňa základné požiadavky zákonnosti. Namietali, že žalujúca strana nepochybne podala
žalobu, ktorá je z procesného hľadiska neprípustná, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 137
CSP. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§
2 ods. 1 OZ). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo

svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí
rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad
výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia
vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov právna úprava Civilného sporového
poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného

právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak osoba tvrdí, že zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na kupujúceho bol vykonaný na základe neplatnej zmluvy, nemá k dispozícii žalobu o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože takáto žaloba z osobitného predpisu nevyplýva. Žalobný
návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva je potrebné
považovať za vadný a žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko je procesne neprípustná (Podľa odbornej

literatúry Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, str. 493)

Taktiež namietali, že nimi opodstatnene vznesená námietka premlčania rozhodne nie je v rozpore s
dobrými mravmi. Túto námietku vzniesli, nakoľko žalobkyne sa domáhali relatívnej neplatnosti právneho

úkonu až po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty v trvaní troch rokov. Súd mal teda
nepochybne na túto nimi vznesenú námietku premlčania prihliadať a vyhodnotiť ju ako opodstatnenú.
Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/148/2004, sp. zn. 3 Cdo 41/2012 (ZSP
1/2015), v zmysle ktorých „dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva
uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu

k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany
svojich práv z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné
vznesenie námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“
Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 „samotná dôvodnosť vznesenej námietky

premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná
a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere je
potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt -
právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore
s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s

§ 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou
vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti
nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností
z neho vyplývajúcich.“Uviedli, že v prejednávanej veci podali návrh na vklad síce s oneskorením, avšak vkladové konanie
prebiehalopreduplynutímtrojročnejpremlčacejlehoty,načopoukazovalisúdprvejinštancie.Žalobkyne
mali objektívne možnosť zistiť z verejne dostupných informácií zverejnených katastrom nehnuteľností

cez webovú stránku www.katasterportal.sk, že dochádza ku vkladu kúpnej zmluvy, a teda mali možnosť
vznieť námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu pred uplynutím premlčacej lehoty. Skutočnosť,
že žalobkyne tak neučinili nemôže byť kladená na ich ťarchu.
Ak by boli žalobkyne postupovali s náležitou starostlivosťou, boli by si vyžiadali kúpnu zmluvu V
1977/2021 z Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru pred podaním žaloby a boli by vedeli,

že sa dovolávajú relatívnej neplatnosti až po uplynutí troch rokov. Rovnako sa mohli žalobkyne pred
podaním žaloby obrátiť na nich, aby si od nich predmetnú zmluvu V 1977/2021 vyžiadali. Nepochybne
by im bolo zrejmé, že zmluva bola uzatvorená 01.06.2018 a že vzhľadom na odstup času lehota
na uplatnenie námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu uplynula, pričom je možné zo strany
účastníkov právneho úkonu vzniesť námietku premlčania.

4.
Žalobkyne v rade 1/ až 3/ nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu žalovaných v rade 1/ až 2/.
5.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
6.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver

a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími
dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7.
V súdenej veci je odvolacia argumentácia žalovanej strany primárne založená na polemike o procesnej
prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva
podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Ďalšia argumentácia odvolateľov vychádza z presvedčenia o
opodstatnenosti nimi vznesenej námietke premlčania, na ktorú je nutné prihliadať, nakoľko nemôže byť

v žiadnom rozpore s dobrými mravmi.

8.
Vo vzťahu k prvej argumentačnej línii odvolací súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie o procesnej prípustnosti predmetnej žaloby.

9.
Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §

49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa § 34 ods. 2 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) /ďalej len „katastrálny zákon“/ ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo
neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebopred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 10eb

10ea) Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 568/2007 Z.z.

10eb) § 228 Civilného sporového poriadku.
10.
Hoci Civilný sporový poriadok nevysvetľuje, čo je potrebné rozumieť pod podmienkou „ak to vyplýva z
osobitného predpisu“ (§ 137 písm. d/ CSP). Z textu dôvodovej správy k ustanoveniam § 137 písm. c)
a písm. d) CSP v znení: „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická
určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Záujmom zákonodarcu bolo

vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných
právnych skutočností, ktoré vyvolajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné
predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ je
zrejmé, že zmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť také určovacie žaloby, ktoré s konečnou platnosťou
neriešili sporný právny vzťah, neodstraňovali právnu neistotu a neslúžili potrebám praktického života.

11.
Hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na
splnenie povinnosti, na usporiadanie práv a povinností, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie
práva, či právnej skutočnosti. Rozlišovacím kritériom pre takýto iný druh súkromnoprávnej žaloby,

s petitom neuvedeným v ustanovení § 137 CSP, je právny dôvod tvrdeného práva. Význam tohto
ustanovenia zákona pritom nie je popisný ale predovšetkým normatívny. Zákonom ustanovená potreba
dovolania sa neplatnosti právneho úkonu v prípadoch tzv. relatívnej neplatnosti právnych úkonov
vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, keďže následok spočívajúci v
nástupenevyvrátiteľnejdomnienkyplatnostiprávnehoúkonu,možnoodvrátiťlenuplatnenímpožiadavky

uvedenej v zákone (to však neplatí u právnych úkonov majúcich byť postihnutých akýmkoľvek dôvodom
tzv. absolútnej neplatnosti).
12.
Odvolací súd v súlade s konštantnou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/186/2022
zo dňa 28.02.2024 – ZSP 33/2024, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/238/2022

z 24.01.2024) akcentuje, že osobitným právnym predpisom, z ktorého v prípade porušenia predkupného
práva vyplýva oprávnenie spoluvlastníka domáhať sa žalobou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (137
písm. d/ CSP), je v hmotnoprávnej rovine § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 tohto
zákonníka. Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka je v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka
možné vykladať tak, že ide o osobitné zákonné oprávnenie, ktoré umožňuje opomenutému podielovému

spoluvlastníkovi podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 137 písm. d) CSP
s tým, že v prípade žalôb podľa § 137 písm. d) CSP súd neskúma existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení právnej skutočnosti, nakoľko tento je už priamo inkorporovaný v cieli a zmysle takejto
žaloby. Pokiaľ by procesné právo nedávalo možnosť žalovať neplatnosť právneho úkonu, nemohol by
tým spoluvlastník v prípade porušenia zákonného predkupného práva procesne realizovať jedno z troch

svojich hmotnoprávnych oprávnení, ktorým je domáhať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým bolo porušené jeho zákonné predkupné právo.
13.
Odhliadnuc od vyššie vysloveného právneho záveru naviac za osobitný predpis, ktorý umožňuje
podať žalobu o určenie právnej skutočnosti je možné podľa názoru odvolacieho súdu považovať aj

katastrálny zákon (č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností), ktorý aj po zmene koncepcie určovacích
žalôb podľa Civilného sporového poriadku akceptuje súdne rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu
ako záznamovú listinu, na základe ktorej sa prevedie v katastri nehnuteľnosti záznam o právach
k nehnuteľnostiam, ktoré zanikli a zároveň vznikli (§ 34 ods. 2 katastrálneho zákona). Zmyslom
prijatej právnej úpravy o možnosti zmeniť zápis v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia

súdu o neplatnosti právneho úkonu bola ochrana porušených práv vlastníka nehnuteľnosti dotknutého
neplatným právnym úkonom, možnosť nápravy a zosúladenia právneho stavu so stavom evidenčným
v katastri nehnuteľnosti, zabránenie reťazeniu súdnych sporov. Tento zmysel sa nestratil ani po prijatí
nového procesného kódexu Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 01.07.2016. Odvolacísúd aj za účinnosti Civilného sporového poriadku považuje žalobu o určenie relatívnej neplatnosti
právnehoúkonu,predmetomktoréhobolprevodnehnuteľností,zaspôsobilýprostriedokprávnejochrany
podielového spoluvlastníka, ktorého právo bolo porušené.

14.
Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s literou zákona a správne, keď
sa touto žalobou meritórne zaoberal a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu rozhodol
v prospech žalujúcej strany.

15.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj tú časť odvolacej argumentácie týkajúcu sa premlčania práva
žalujúcej strany domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, či založenej na
názore, podľa ktorého dôvodné vznesenie námietky premlčania v súdnom konaní nemožno považovať
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

16.
Súd prvej inštancie postupoval v súlade s konštantnou judikatúrou (R 50/1985, rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/37/2007 zo dňa 30.01.2008), v zmysle ktorej právo dovolávať sa relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva spoluvlastníka premlčané
v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť

dňom uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo, pričom podielový spoluvlastník,
ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu
pred vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keď tento zápis nemá vplyv na plynutie
premlčacej lehoty pre námietku relatívnej neplatnosti, keďže v danom prípade sa napáda platnosť
zmluvy, ktorá nesúvisí s nadobudnutím vlastníckeho práva, t.j. zápisom do katastra nehnuteľností.

17.
Odhliadnuc od toho, že vyššie označená judikatúra nevychádzala z takých skutkových okolností ako
boli prezentované v prejednávanom prípade, kedy podľa tvrdenia žalovaných v rade 1/ a 2/ k uzavretiu
kúpnej zmluvy (01.06.2018) malo dôjsť takmer celé 3 roky pred tým, čo bol podpis žalovanej v rade 1/
ako predávajúcej úradne osvedčený (05.05.2021 – pričom z pečiatky Okresného úradu Čadca, kde bolo

osvedčenie podpisu realizované nie je zistiteľné, či žalovaná v rade 1/ pred poverenou pracovníčkou túto
zmluvu podpísala alebo svoj podpis už predtým urobený na zmluve len uznala – č.l. 57 p.v. spisu) s tým,
že k povoleniu vkladu malo dôjsť až po uplynutí 3 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy (t.j. po uplynutí celej
premlčacej doby na dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy), súd prvej inštancie
postupoval správne, keď hodnotiac všetky okolnosti daného prípadu vznesenú námietku premlčania

posudzoval aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi.
18.
V prvom rade odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľov, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 1Cdo/203/2018 zo dňa 28.05.2019 detailne sumarizoval doterajšiu rozhodovaciu prax o
potenciálnom rozpore námietky premlčania s dobrými mravmi a uviedol:

„24.1. Z hľadiska vývoja aplikačnej praxe súdov je možné sledovať postupné odkláňanie sa od právneho
názoru Najvyššieho súdu SR uvedené v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 148/2004, ktorým vyslovil, že "dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 OZ) nemožno považovať
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ."

24.2. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 41/2012 (ZSP 1/2015) uvádza: Dobrým mravom
zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút
premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo
zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv z objektívneho

hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie námietky premlčania
práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 OZ.

24.3. Podľa nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 176/2011 (bezdôvodné obohatenie) samotná

dôvodnosť vznesenej námietky premlčania však rozpor s dobrými mravmi nezakladá. Aplikácia tohto
inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t.j. neznalosť plynutia
premlčacích dôb. V tomto smere je potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného
práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, čije vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa
dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s § 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou
starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý

zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri
uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.

24.4. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 226/2016 zo dňa 13. decembra 2017 (dohoda o

zložení kaucie) uvádza: Treba totiž považovať nielen za rozporné s dobrými mravmi, ale (bez snahy
preháňať) i za neslušné, aby mohli byť priznané účinky námietke premlčania vznesenej tým účastníkom
hmotnoprávnehovzťahu,ktorýsinajskôrzpozíciefaktickysilnejšejstranyvzťahunadruhomúčastníkovi
prakticky vynútil uzavretie dohody odporujúcej kategorickým ustanoveniam zákona a aj splnenie takto
len domnelej povinnosti, vyplývajúcej druhému účastníkovi z neplatného právneho úkonu, v takejto
súvislosti súčasťou ním formulovanej dohody urobil tiež ustanovenie o vlastnom oprávnení ponechať si

plnenie druhého účastníka po celú dobu trvania základného právneho vzťahu a okrem toho i po dobu
dvoch rokov (dvoch tretín všeobecnej premlčacej doby) po zániku takéhoto vzťahu a ktorý napokon za
stavu riadenia sa druhého účastníka dohodou pre nedostatok pochybností o platnosti v nej obsiahnutých
dojednaní svoju obranu proti uplatňovaniu práva druhým účastníkom v súdnom konaní založil výlučne
na neplatnosti dohody a márnom uplynutí premlčacej doby, ku ktorému malo prísť už počas trvania

základného právneho vzťahu (vyznačujúceho sa len právnou, nie však i faktickou rovnosťou oboch strán
vzťahu) a takto ešte v čase, v ktorom by fakticky slabšia strana vzťahu uplatnením práva bola nútená
podstúpiť tiež riziko rôznych "odvetných" opatrení druhej strany vzťahu na svoju ujmu).

24.5. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 137/2017 zo dňa 22. marca 2018 - Súlad dobrých

mravov s námietkou premlčania vznesenou štátom v konaní podľa zákona č. 58/1969 Zb., v ktorom
sa posudzuje jeho zodpovednosť za spôsobenú škodu - uvádza: Dobrými mravmi sa rozumie súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči

spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania,
aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore
s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou
tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon
práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti

nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho
konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i
keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom
nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného). V zákonom stanovených prípadoch je
výkonom práva tiež vznesenie námietky premlčania. Námietka premlčania je jednostranný právny úkon

dlžníka v konaní pred súdom, ktorým dlžník namieta uplynutie premlčacej doby.

24.6. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 249/2014 zo dňa 30. júla 2015 - (náhrada
škody z nezákonného rozhodnutia) - Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie
uplatneného nároku by mohlo byť konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu,

ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v
dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakteromnímuplatňovanéhoprávaasdôvodmi,prektorésvojeprávoneuplatnilvčas.Znakykonania
vykazujúce priamy úmysel poškodiť druhého účastníka je potrebné vyvodzovať z tých okolností, za
ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená a nie z okolností a dôvodov, z ktorých je

vznik uplatňovaného nároku odvodzovaný, inými slovami, rozhodujúce (určujúce) pre odopretie účinkov
námietkypremlčaniasúokolnosti,ktoréexistovalivčaseuplatnenianámietkypremlčania.Tietookolnosti
musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej
istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania.

24.7. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 151/2012 zo dňa 9. decembra 2015 (náhrada
nemajetkovej ujmy) sa uvádza: Posúdenie dôvodnosti námietky premlčania zostáva na úvahe súdu,
ktorý objektívne prihliada predovšetkým na to, za akých okolností bola námietka premlčania vznesená,za akých okolností k premlčaniu došlo (dôvody, pre ktoré nedošlo k uplatneniu práva) a prípadne
samotnú ujmu, ktorá veriteľovi v dôsledku účinkov premlčania hrozí.

24.8. Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 441/2013 zo dňa 31. marca 2016 - Námietka
premlčania a dobré mravy (prevod nebytového priestoru) - Uplatnenie námietky premlčania sa prieči
dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor
účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ je všeobecným

ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup
podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy,
ak vznesenie námietky premlčania nesie znaky zneužitia tohto práva. Výrazom zneužitia práva v
neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by
nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým

postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje
právo včas neuplatnil, (prípadne, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
než je dosiahnutie hospodárskych cieľov), či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň
prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon
práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak

významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. Preto
pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi sú
rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.

24.9. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 zo dňa 3. októbra 2012 - Námietka premlčania
zásadne dobrým mravom neodporuje, ale môžu nastať situácie (napr. v pomere blízkych príbuzných či
spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy a pod.), že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia
práva na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila, a voči ktorému by
za takej situácie zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom

v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje právo
neuplatnil včas. V duchu tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým
mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by bolo na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie
premlčacej doby nezavinila, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods.
1 OZ).

24.10. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2011 zo dňa 20. apríla 2011 - Vo všeobecnosti
nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však

len taký výkon práva strany konania v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto
práva na úkor druhej strany konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto
prípad ísť len vtedy, ak druhá strana konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči nemu by
za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto
primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter

uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej
doby.

24.11. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 zo dňa 23. septembra 2013 - Uplatnenie

námietky premlčania je vo všeobecnosti potrebné považovať za výkon práva v súlade s dobrými mravmi.
Ak strana konania, voči ktorej sa táto námietka uplatnila, chce vylúčiť účinky tejto námietky pre rozpor s
dobrými mravmi, mala by v zásade tento rozpor v konaní uplatniť a tento rozpor aj náležite preukázať.
Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľov, že námietku rozporu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ
mal vyhodnotiť krajský súd v odvolacom konaní bez ohľadu na to, či druhá strana takýto rozpor výslovne

namieta, ústavný súd konštatuje, že tento argument nie je neopodstatnený. Námietku premlčania by
bolo možné vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi. S prihliadnutím na ďalšie relevantné okolnosti
tohto prípadu podľa názoru ústavného súdu však toto pochybenie nedosahuje takú intenzitu, aby bolo
spôsobilé zasiahnuť do označených práv sťažovateľov materiálnym spôsobom.25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedená judikatúra dovolacieho, ako aj ústavného súdu, v otázke
premlčania a dobrých mravov je v zásade ustálená v tom, že nevylučuje, že vznesenie námietky

premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi, avšak vždy musí ísť o veľmi výnimočné prípady,
v ktorých je výrazom zneužitia tohto práva na úkor strany, ktorá márne uplynutie premlčacej doby
nezavinila.Postuppodľa§3ods.1OZmámiestoibavojedinelýchavovýnimočnýchprípadoch,keďvoči
strane konania by nepriznanie jej nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane
tvrdýmpostihomvporovnanísrozsahomacharakteromuplatňovanéhoprávaadôvodmi,prektorésvoje

právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov,
než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň
prevažujúcoumotivácioujeúmyselpoškodiť,čiznevýhodniťpovinnúosobu(tzv.šikanóznyvýkonpráva).
Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný
zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. V tomto smere je
potrebné poukázať aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt -

právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore
s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s
§ 3 ods. 1 OZ, postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade so zásadou
vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti
nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv a povinností z

neho vyplývajúcich. Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s
dobrými mravmi sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená.“
19.
Taktiež Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 215/2023 zo dňa 18.07.2023 s poukazom na
závery vyslovené v uznesení II. ÚS 176/2011 akcentoval nasledovné: V duchu tohto právneho názoru

ústavný súd zdôrazňuje, že uplatnenie premlčacej námietky sa môže priečiť dobrým mravom len vo
výnimočnýchprípadoch,keďbybolonaúkorúčastníka,ktorýmárneuplynutiepremlčacejdobynezavinil,
alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
m. m. I. ÚS 33/2012). Vždy je nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého
prípadu, ktoré sú založené na skutkových zisteniach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu

byť komplikované a netypické; to však nevyväzuje všeobecné súdy z povinnosti urobiť všetko pre
spravodlivériešenie.Zásadasúladuvýkonuprávsdobrýmimravmipredstavujevýznamnýkorektív,ktorý
v odôvodnených prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie
pravidielslušnosti[ktomunapr.nálezyÚstavnéhosúduČeskejrepublikysp.zn.II.ÚS3403/11(N142/70
SbNU 333), bod 17, či I. ÚS 1532/16-N 176/82 SbNU 713, body 16 a 20].“

20.
V posudzovanej veci možno zhrnúť, že použitie korektívu dobrých mravov bolo v špecifickom prípade
žalujúcejstrany(zdôvodovzhrnutýchvbode23.odôvodnenianapadnutéhorozsudku)celkomnamieste.
Je nepochybné, že konanie žalovaných v rade 1/ a 2/ bez akéhokoľvek zavinenia žalobkýň v rade 1/
až 3/ smerovalo k znemožneniu práva realizovať jedno z troch hmotnoprávnych oprávnení každého

podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, a to práva domáhať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorým k porušenia predkupného došlo. Takému výkonu práva vzniesť
námietku premlčania nemožno pre rozpor s dobrými mravmi poskytnúť súdnu ochranu.
21.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že hoci úradné osvedčenie (overenie podpisu) podpisu prevodcu

na zmluve o prevode nehnuteľnosti nie je podmienkou platnosti tejto zmluvy, v zmysle § 42 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) je podmienkou spôsobilosti tejto zmluvy na zápis do katastra nehnuteľností.

22.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

23.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyniam v rade 1/ až 3/ ako
úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovaným
v rade 1/ a 2/, ktorí vo veci podaného odvolania úspech nemali s tým, že povinnosť žalovanýchv rade 1/ a 2/ nahradiť žalujúcej strane trovy konania je solidárna. O výške náhrady trov tohto štádia
konania, pokiaľ nejaké úspešnej žalujúcej strane vznikli, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)