Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/172/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712206456
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7712206456.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v C. D. XX, zastúpenej advokátkou JUDr. Stelou Očenášovou, so sídlom vo Veľkých Kapušanoch, Sídl.
P.O. Hviezdoslava 56 proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G. F. H., I. X, zastúpenému
advokátom JUDr. Mikulášom Pavlikom, so sídlom v Michalovciach, Štefana Kukuru 14 o zaplatenie
5.343,89 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.6.2023,
č. k. 7C/77/2012-132

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 28.6.2023, č.
k. 7C/77/2012-132 (ďalej len „rozsudok“) rozhodol tak, že:

I. zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 7C/77/2012-33 zo dňa 3.7.2013 vo veci samej tak,
že zamietol žalobu,
II. zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce, č.k. 7C/77/2012-33 zo dňa 3.7.2013 vo výroku

o náhrade trov konania tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov pôvodného konania voči
žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov pôvodného konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

III. priznal žalovanému nárok na náhradu trov obnoveného konania voči žalobkyni v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov obnoveného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

IV. priznal žalovanému nárok na náhradu prvoinštančných trov obnovy konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady prvoinštančných trov obnovy konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

V. priznalžalovanémunároknanáhraduodvolacíchtrovobnovykonaniavočižalobkynivplnomrozsahu
s tým, že o výške náhrady odvolacích trov obnovy konania bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala pôvodne od právneho predchodcu žalovaného
(ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX) zaplatenia sumy vo výške 5.343,89 € s prísl. z dôvodu, že pre právnehopredchodcužalovanéhoešteakopodnikateľkavykonalanadstavbupodkroviaarekonštrukciurodinného
domu, pričom za vykonané práce vystavila faktúru č. 4/2008 splatnú dňa 19.5.2008 vo výške 160.990,-
Sk (5.343,89 €), ktorú právny predchodca žalovaného neuhradil. Preto si žalobkyňa uplatnila aj úrok

z omeškania vo výške 14,25 % ročne z uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 3.7.2013, č.k. 7C/77/2012-33, ktorým uložil
právnemu predchodcovi žalovaného povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.343,89 € so 14,25 % ročným
úrokom z omeškania od 20.5.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

zaviazal právneho predchodcu žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 821,82 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok zo dňa 3.7.2013, č.k. 7C/77/2012-33 nadobudol právoplatnosť
dňa 14.8.2013.

4. Dňa 17.4.2014 podal právny predchodca žalovaného v postavení žalobcu súdu prvej inštancie návrh
o obnovu konania, o ktorej súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.4.2018, č.k. 16C/68/2014-104 v spojení

srozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachzodňa8.8.2019,č.k.3Co/276/2018-129,ktorýmpovolilobnovu
konania vedeného na súde pod sp. zn. 7C/77/2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.9.2019.

5.1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zo dňa 28.6.2023, č. k. 7C/77/2012-132 zistil, že
zhotoviteľ – REGE, stavebné práce, so sídlom Ruská č. 78 a objednávateľ (právny predchodca

žalovaného) uzatvorili dňa 27.3.2008 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia obytného
domu - nadstavba, v rozsahu priloženého prehľadu rozpočtových nákladov podľa podmienok
stanovených touto zmluvou v zmysle článku III. Zmluvy. Súd poukázal na to, že v zmysle článku V. bola
cena diela stanovená dohodou zmluvných strán a bola podložená prehľadom rozpočtových nákladoch
v SK. Zároveň v zmysle článku X. bolo dohodnuté, že otázky neupravené touto zmluvou sa budú riadiť

príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, prípadne ďalšími právnymi predpismi. Zároveň bola
pripojená cenová ponuka spolu v sume 591 800,-Sk a zároveň s pripojením rozpisu jednotlivých prác
a materiálov v celkovej sume 607 800,-Sk plus - mínus 5 %. Súd prvej inštancie zistil z obsahu kópií
príjmových pokladničných dokladov, že právny predchodca žalovaného uhradil dňa 27.5.2008 sumu
90.000,-Sk, dňa 27.5.2008 sumu 200.000,-Sk, dňa 19.5.2008 sumu 50.000,-Sk, dňa 23.4.2008 sumu

150.000,-Sk, dňa 16.4.2008 sumu 39.000,-Sk, dňa 29.5.2008 sumu 150.000,-Sk, dňa 30.4.2008 sumu
50.000,-Sk, dňa 24.5.2008 sumu 50.000,-Sk, dňa 6.5.2008 sumu 31.000,-Sk, dňa 17.4.2008 sumu
32.000,-Sk, t.j. celkovo 842.000,-Sk. Súd poukázal na skutočnosť, že niektoré z vyššie uvedených
príjmových pokladničných dokladov boli vystavené na príjemcu - B. B.. Zároveň žalobkyňa nepoprela, že
skôr uvedené finančné prostriedky prevzaté jej manželom v sume 353.000,-Sk prijala a boli zaúčtované.

Z uvedeného mal súd za nesporné, že právny predchodca žalovaného celkovo uhradil a žalobkyňa
celkovo prijala od právneho predchodcu žalovaného sumu 842.000,-Sk. Súd poukázal na čl. V ods. 3
zmluvy o dielo, podľa ktorého objednávateľ sa zaviazal uhradiť zhotoviteľovi cenu za vykonanie diela
podľa faktúry vystavenej zhotoviteľom do 15 dní po odovzdaní diela so splatnosťou 20 dní odo dňa
vystavenia faktúry. Zároveň v zmysle článku X. záverečných ustanovení ods. 2 zmluvy bolo dohodnuté,

že zmeny a dodatky tejto zmluvy musia byť vykonané formou písomného dodatku k zmluve a musia byť
podpísané oboma stranami.

5.2. Súd vec právne posúdil podľa § 416, § 417 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 369 ods. 1, 2 a 3, § 387 ods. 1 a 2, § 391 ods. 1 a 2, §

397, § 536 ods. 2 a 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)
a považoval za nesporné (nakoľko to nepoprela ani samotná žalobkyňa), že v zmysle článku IV. ods. 3
Zmluvy o dielo nebol o prevzatí dokončeného a namontovaného diela vypísaný odovzdávací protokol
a podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom, t. j. stranami konania. Zároveň dodatok ku zmluve na
č. l. 87 spisu s položkami vyčíslenými spolu na sumu 92.875,-Sk nebol podpísaný oboma zmluvnými

stranami, ale iba žalobkyňou. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že
právny predchodca žalovaného uhradil žalobkyni jednotlivými platbami celkovú sumu 842.000,-Sk. Za
jednotlivé práce a stavebné materiály boli postupne žalobkyňou vystavené: faktúra č. 200801 zo dňa
15.4.2008 na sumu 370.875,-Sk, faktúra č. 200802 zo dňa 23.4.2008 na sumu 212.735,-Sk, faktúra
č. 200803 zo dňa 30.4.2008 na sumu 251.390,-Sk, ktorých súčasťou bol aj súpis vykonaných prác.

Následne žalobkyňa vystavila faktúru č. 4/2008 zo dňa 5. 5. 2008, ktorú si uplatnila v zmysle podanej
žaloby v predmetnej veci na sumu 160.990,-Sk. Súd uviedol, že súčasťou predmetnej faktúry nebol
súpis vykonaných prác a nemal za zrejmé, aké práce, prípadne stavebné materiály boli predmetom
vystavenia tejto faktúry. Súd mal za to, že v danom prípade v zmysle článku IV. ods. 3 Zmluvy o dielonedošlo k odovzdaniu diela v zmysle zmluvných dojednaní medzi zmluvnými stranami a z uvedeného
dôvodu v zmysle článku V. ods. 3 Zmluvy nevznikla právnemu predchodcovi žalovaného povinnosť
zaplatiť cenu za vykonanie diela, ktorá mala byť vystavená žalobkyňou po odovzdaní diela. Zároveň

súd poznamenal, že súčasťou jednotlivých faktúr 1 až 4 z roku 2008 vystavených zo strany žalobkyne
nie sú zálohové platby, ktoré boli žalobkyňou prijaté zo strany právneho predchodcu žalovaného, t.j.
nie je jasné, akým spôsobom boli jednotlivé zálohy zarátané na tie ktoré faktúry. Aj pri zálohe v sume
200.000,-Sk, o ktorej nemal súd pochybnosti, že ju žalobkyňa prijala, nebolo preukázané, na úhradu
ktorej faktúry bola táto zálohová platba zaúčtovaná. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti

považoval súd žalobu za nedôvodnú, pričom zdôraznil, že právny predchodca žalovaného bol povinný
zaplatiť cenu za vykonanie diela na základe faktúry vystavenej po odovzdaní diela, pričom však ku
riadnemu odovzdaniu diela v zmysle čl. IV. ods. 3 Zmluvy nedošlo, a teda faktúra č. 4/2008 bola zo strany
žalobkyne vystavená predčasne a s absenciou súpisu vykonaných prác. O trovách pôvodného konania,
obnoveného konania a prvoinštančného konania o povolení obnovy konania súd rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v konaní priznal voči žalobkyni nárok na náhradu týchto

trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté podľa §
262 ods. 2 CSP. Taktiež súd rozhodol o trovách odvolacieho konania o povolení obnovy konania podľa
§ 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 3 CSP a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu týchto trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu
a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalovanému nebolo

dielo riadne odovzdané, nakoľko k faktúre č. 4/2008 nebol priložený súpis vykonaných prác. Toto
konštatovanie však nepovažovala za správne, nakoľko k jednotlivým faktúram boli vždy priložené aj
súpisy prác. Predchodca žalovaného neuhradil faktúru č. 4/2008 napriek tomu, že ju spolu so súpisom
vykonaných prác prevzal. Služby žalobkyne už nepotreboval, nakoľko dielo vykonala a odovzdala do
jeho užívania v máji 2008. Od tej doby predchodca žalovaného a neskôr žalovaný dielo nepretržite

užívali spolu so svojou rodinou. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline, sp. zn. 13Cob/279/2009, ktorý aplikoval § 555 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka
a konštatoval, že žalobca dielo žalovanému odovzdal, umožnil žalovanému s dielom nakladať, ktorý do
úžitku tohto diela vstúpil z ktorého je nesporné, že žalovaný vstúpil do užívania diela, toto dielo slúži
dodnes. Žalobkyňa mala za to, že obrana žalovaného je účelová v snahe vyhnúť sa povinnosti úhrady

splatného záväzku, ktorý predchodca žalovaného neuhradil viac ako 15 rokov. S poukazom na uvedené
bola žalobkyňa názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, lebo dielo bolo žalovanému riadne odovzdané, za čo si žalobkyňa nárokovala
úhradu ceny diela.

8. Vo vyjadrení zo dňa 5.10.2023 k odvolaniu žalovaný uviedol, že i napriek tomu, že žalobkyňa tvrdí, že
súčasťou faktúry č. 4/2008 bol súpis prác, tento dôkaz žalobkyňa nikdy nepredložila. Túto skutočnosť
konštatoval aj súd, a to jednak, že súčasťou predmetnej faktúry nebol súpis prác a jednak, že nie je
zrejmé, aké práce, príp. stavebné materiály boli predmetom vystavenia faktúry. Toto dôkazné bremeno
pritomspočívanažalobkyni.Ďalšouskutočnosťou,ktorápreukazujeneoprávnenosťnárokužalobkyneje

aj to, že žalobkyňa nikdy nepreukázala, na úhradu ktorej faktúry bola zálohová platba vo výške 200.000-
Sk zarátaná. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že dielo bolo odovzdané s poukazom na rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/279/2009, s týmto tvrdením nesúhlasil. Mal za to, že pokiaľ si
účastníci v zmluve o dielo dohodli, že dielo bude medzi nimi odovzdané a prevzaté na základe zápisnice
(čo je tento prípad), čím sa odchýlili od dispozitívneho ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka

a k tomuto protokolárnemu odovzdaniu a prevzatiu diela medzi nimi nedošlo, dielo nemožno považovať
za odovzdané a prevzaté a teda za vykonané (viď rozsudok NS ČR z 9.3.2013, sp. zn. 32Cdo/358/2012).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP,
v rozsahu vyplývajúcom z § § 379 a 380 CSP, z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodua dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. Preto
ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v jeho zamietavom výroku vo veci samej ako aj v
súvisiacom výroku o trovách konania.

10. Žalobkyňa uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

11. Odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom

prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP
(dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na
to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej
inštancie v konaní v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu a odvolaním vymedzeného zamerania
odvolacieho prieskumu a dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je v

posudzovanom spore naplnený. Súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov správne zistil skutkový
stav veci, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli
z prednesov a zhodných tvrdení strán alebo inak vyšli v konaní najavo, skutkové zistenia podradil
pod relevantné hmotnoprávne predpisy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový
stav a pri hmotnoprávnom posúdení veci vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach

sporovýchstránadospelksprávnemuzáveru,žežalobkyňaneunieslavdanomsporedôkaznébremeno
a nepreukázala dôvodnosť svojho nároku uplatneného titulom neuhradenej faktúry za vykonané práce
proti žalovanému.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. V danom prípade k zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolacísúdnaskutkovézisteniaanaprávnenormy,ktorépoužilsúdprvejinštancie,odkazuje.Odvolací

súd konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie
súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP). V súlade s § 387 ods. 2 CSP sa
plne stotožňuje aj so správnym, presvedčivým a zákonu zodpovedajúcim odôvodnením napadnutého
rozsudku, a so zreteľom na to, že: a) odôvodnenie a rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu
tvoria jeden celok, a preto nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval

tie isté závery napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje, b) odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie námietky, ktoré majú podstatný význam pre
rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
rozhodnutia,ktorésavrámcikonaniaoopravnomprostriedkupreskúmavalo(por.napr.IV.ÚS350/2009,

IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07), odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 druhá veta CSP na
zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné:15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdenie správnosti záveru súdu prvej inštancie
o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou v danom spore vo vzťahu ku preukázaniu dôvodnosti
uplatnenia faktúry č. 4/2008 zo dňa 5.5.2008.

16. Odvolací súd k otázke povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti poukazuje na § 132, § 150, § 151
a § 167 CSP, v ktorých sú upravené tieto základné procesné 11Co/56/2022 14 povinnosti strán sporu,
v teórii procesného práva pomenúvané ako tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Tieto procesné
povinnosti strán sú v sporovom konaní naplnením princípu kontradiktórnosti (prejednacej zásady), v

zmysle ktorej je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodné skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi stranami sporu rozdelené v závislosti od
toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, teda strana
je povinná navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadom ktorých má
bremeno tvrdenia (ktoré sú podľa hmotného práva v jej záujme). Posúdenie, ktorý z účastníkov má
dôkazné bremeno na preukázanie určitých skutočností, bude preto možné pri znalosti hmotnoprávneho

predpisu. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú
vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Súdna prax vykladá pojem dôkazného bremena tak, že sa
ním rozumie procesná zodpovednosť účastníka (strany sporu) za výsledok konania, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom

zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani základe dôkazov,
ktoré súd vykonal prípadne aj bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie v jeho neprospech
(Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2016, str. 569, 696).

17. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní

správne vychádzal z medzi stranami nespornej skutočnosti, že: a) na základe zmluvy o dielo uzavretej
medzi žalobkyňou ako zhotoviteľom a právnym predchodcom žalovaného ako objednávateľom dňa
27.3.2008 odovzdal právny predchodca žalovaného žalobkyni formou záloh na stavebné práce, príp.
materiál sumu v celkovej výške 842.000,-Sk (27.949,28 €) a žalobkyňa uvedenú sumu prijala, b) za
vykonané práce vystavila žalobkyňa dňa 15.4.2008 faktúru č. 200801 na sumu 377.875,-Sk (12.543,15

€); dňa 23.4.2008 faktúru č. 200802 na sumu 212.735,-Sk (7.061,51 €); dňa 30.4.2008 faktúru č. 200803
na sumu 251.390,-Sk (8.344,62 €), t.j. v celkovej sume 842.000,-Sk (27.949,28 €), pričom prílohou tej
- ktorej faktúry bol aj súpis vykonaných prác; c) žalobkyňou ako zhotoviteľom diela nebol po dokončení
diela spísaný odovzdávací protokol podpísaný žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného.

18. Okrem uvedených nesporných skutočností súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa predložila
súdu faktúru č. 4/2008 vystavenú dňa 5.5.2008, ktorej prílohou ale nebol súpis vykonaných prác
ako u predchádzajúcich faktúr, a teda súdu nebolo zrejmé, aké práce, príp. stavebné materiály boli
predmetom vystavenia tejto faktúry. Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že nie je zrejmé ani to,
akým spôsobom žalobkyňa započítala jednotlivé zálohy poskytnuté právnym predchodcom žalovaného

(1 až 10 obsiahnuté na čl. 61 až 63 spisu zn. 16C/68/2014) na tú ktorú faktúru č. 200801, 200802,
200803 a 4/2008 (viď čl. 64 – 69 spisu zn. 16C/68/2014). Uvedená skutočnosť mala pre konanie
význam predovšetkým z dôvodu, že právny predchodca žalovaného tvrdil, že záloha, ktorú poskytol
žalobkyni dňa 27.3.2008 v sume 200.000,-Sk (6.638,78 €) bola určená k úhrade faktúry č. 4/2008, ktorá
je predmetom tohto konania. Žalobkyňa toto tvrdenie v priebehu celého konania odmietala a tvrdila,

že predmetná záloha bola prijatá ako úhrada za „inú prácu“. Túto „inú prácu“ však nešpecifikovala
(teda nie je zrejmé, na aké práce, príp. materiály bola uvedená suma použitá), ani nijakým spôsobom
nepreukázala, na ktorú faktúru započítala tú ktorú právnym predchodcom žalovaného poskytnutú
zálohu, t.j. aj zálohu v sume 200.000,-Sk. Súd mal zároveň za to, že k riadnemu odovzdaniu diela
právnemu predchodcovi nedošlo, keďže v zmysle čl. IV. ods. 3 Zmluvy o dielo nebol vyhotovený

odovzdávací protokol, a teda právny predchodca žalovaného ani nebol povinný zaplatiť cenu za
vykonanie diela na základe faktúry vystavenej po odovzdaní diela.

19.Zodôvodneniarozsudkuplynie,žesúdprvejinštanciepovažovalvzmyslevyššieuvedenýchzáverov
nárok žalobkyne za nedôvodný a žalobu preto zamietol.

20. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Žalobkyni sa správnosť tohto
záveru súdu v odvolaní nepodarilo spochybniť ničím nepodloženou odvolacou námietkou založenou iba
na tvrdení, že k jednotlivým faktúram boli vždy priložené aj súpisy prác a zároveň, že považovala dieloza riadne odovzdané s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/279/2009.
V prejednávanej veci žalobkyňu zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdených
skutočností - predložiť súdu súpis vykonaných prác vzťahujúci sa na faktúru č. 4/2008 a ozrejmiť súdu,

ktorú zálohu prijatú od právneho predchodcu žalovaného započítala na tú ktorú faktúru (z čoho by
vyplývalo, na ktorú faktúru započítala zálohu poskytnutú žalobkyni dňa 27.3.2008 vo výške 200.000,-
Sk). Po doplnení uvedených skutočností by súd vedel posúdiť, či suma, ktorú si žalobkyňa vyúčtovala za
práce vo faktúre č. 4/2008 bola odôvodnená alebo nie. Žalobkyňa mala možnosť a zároveň povinnosť
preukázať svoje tvrdenia a vyššie uvedené skutočnosti v konaní pred súdom prvej inštancie, konaní

o žalobe na obnovu konania a opätovne v konaní po povolení obnovy konania, čo však neučinila.
Preto musí niesť zodpovednosť za výsledok konania, ktorý závisel od zistení súdu z navrhnutých a aj
vykonaných dôkazov, a tým je pre žalobkyňu nepriaznivé rozhodnutie v podobe zamietnutia podanej
žaloby.

21. Otázkou, či došlo k riadnemu odovzdaniu diela a argumentami strán vzťahujúcimi sa na túto otázku

sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko za kľúčové považoval zamietnutie žaloby z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena týkajúceho sa preukázania dôvodnosti uplatnenej faktúry.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom zamietavom výroku ako aj v súvisiacom výroku o priznaní nároku žalovanému na náhradu

trov konania proti žalobkyni.

23. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, na základe čoho mu
odvolacísúdpriznalprotižalobkynináhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhrady

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

26.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).