Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623010490
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1623010490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov

senátu JUDr. Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha v trestnej veci obžalovaného A. K., pre prečin ohrozenia
podvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Trestnéhozákona,oodvolaníprokurátoraprotirozsudku
OkresnéhosúduMalackysp.zn.3T/43/2023zodňa10.06.2024,naverejnomzasadnutídňa27.11.2024,
pomerom hlasov 3:0,

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu
Malacky sp. zn. 3T/43/2023 zo dňa 10.06.2024 vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

A. K., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R. č. XXX

u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona účinného odo dňa 06.08.2024
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného odo dňa 06.08.2024 sa obžalovaný na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa §42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/120/2022
zo dňa 07.12.2023, právoplatného dňa 23.12.2023 vo výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 3T/43/2023 zo
dňa 10.06.2024 bol obžalovaný A. K. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že

obžalovaný A. K. dňa 12.08.2023 o 21:30 hod. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov ako
vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf s evidenčným číslom G v uzavretej obci Borinkapo štátnej ceste 1108 v smere Stupava, pričom sa nevenoval vedeniu vozidla, následkom čoho s
vozidlom prešiel do protismeru a narazil do zaparkovaného osobného motorového vozidla zn. VW
Lupo evidenčného čísla G ktoré bolo nárazom odhodené do oplotenia rodinného domu Borinka č.

p. 8, čím došlo k poškodeniu vozidiel a oplotenia, pričom sa obvinený po príchode polície na výzvu
podrobil dychovej skúške na alkohol elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus č. A410120, ktorý
dňa 12.08.2023 v čase o 21:54 hod. nameral hodnotu 1,74 mg/l vo vydychovanom vzduchu, v čase
o 22:15 hod. pri opakovanej dychovej skúške nameral hodnotu 1,66 mg/l vo vydychovanom vzduchu
a v čase o 22:36 hod. pri opakovanej dychovej skúške nameral hodnotu 1,62 mg/l vo vydychovanom

vzduchu, pričom k zraneniu osôb nedošlo a poškodenej Q. L. bola spôsobená poškodením motorového
vozidla zn. VW Lupo s EČ: MA XXXDT a poškodením oplotenia rodinného domu č. 8 v Borinke škoda
vo výške cca 2.300,- € a poškodenému A. K. staršiemu bola poškodením motorového vozidla zn. VW
golf s EČ: G spôsobená škoda vo výške cca 500,- €.

Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanému A. K. podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 42 ods. 1

Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37
písm. h) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov, výkon ktorého
súd prvého stupňa obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Súd prvého stupňa
zároveň uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v trvaní 3 (tri) roky a podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona
zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie prokurátor proti výroku o treste v
neprospech obžalovaného a navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušiť rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o treste a zároveň navrhol, aby odvolací súd sám rozhodol vo veci tak,
že uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

V dôvodoch odvolania prokurátor poukázal na odpis registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplývajú
dva záznamy, pričom druhý záznam je odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn.
1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatným dňa 23.12.2023, pre prečin zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona a poukázal aj na to, že obžalovaný má v evidenčnej karte
vodiča evidovaných 6 záznamov, pričom v rámci jedného z nich mal odobraté vodičské oprávnenie. Z
lustrácie priestupkov podľa prokurátora vyplývajú 3 priestupky, z toho 2 na úseku cestnej premávky.
Prokurátor v ďalšej časti odvolania vyslovil nesúhlas s argumentáciou súdu prvého stupňa, že pri
výkone krátkodobých trestov odňatia slobody nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné

procesy. Zároveň sa prokurátor nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že izolácia páchateľa
bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od spoločnosti, v prostredí iných páchateľov, má často
neprimerane negatívny dopad na obžalovaného a jeho rodinu, bez želaného efektu sebareflexie a
prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Prokurátor ďalej uviedol, že podľa poznatkov lekárskej vedy
nie je žiadny a ani nadpriemerne disponovaný vodič vozidla schopný bezpečne viesť motorové vozidlo,

ak dosiahne hladina alkoholu v jeho krvi najmenej 1 promile. K uvedenému prokurátor uviedol, že
obžalovaný viedol vozidlo s hodnotou 1,74 mg/l alkoholu v dychu, čo zodpovedá hladine 3,62 promile,
pričom tento stav je definovaný ako ťažká opitosť. V prípade obžalovaného tak uloženie trestu odňatia
slobodyspodmienečnýmodkladomnebudepodľaprokurátoradostatočnénaprevýchovuobžalovaného
ako i na ochranu spoločnosti. V prípade trestných činov na úseku cestnej premávky je žiaduci dôraznejší

postih spočívajúci v uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody spolu s prísnym trestom zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol
riadnyživot,boldvarazyodsúdenýaspáchalviaceropriestupkovnaúsekucestnejpremávky.Adekvátny
postih obžalovaného podľa prokurátora zabezpečí generálnu prevenciu vo vzťahu k iným potenciálnym
páchateľom. Je nevyhnutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, hoci len kratšieho trvania,

ktorý bude na obžalovaného pôsobiť viac edukatívne a umožní obžalovanému za pomerne krátky čas
uvedomiť si, čo mohol protiprávnym konaním spôsobiť a aké to pre neho môže mať v budúcnosti
následky, za predpokladu, že bude opätovne viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný A. K. do času konania verejného zasadnutia nevyjadril.
Preskúmavaná vec bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa
16.10.2024.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu
výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov,

ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Odvolací súd po predložení veci nezistil také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho
konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci
verejné zasadnutie. Verejné zasadnutie vykonal za prítomnosti prokurátora a podľa § 294 ods. 2

Trestného poriadku v neprítomnosti poškodených A. K. staršieho a poškodenej Q. L..

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie postupom podľa § 293 ods. 5 Trestného poriadku aj v
neprítomnosti obžalovaného A. K., ktorý bol o verejnom zasadnutí upovedomený riadne a včas na
adresu, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností, pričom upovedomenie o verejnom

zasadnutí prevzal dňa 28.10.2024, čím boli v súlade s § 292 ods. 4 Trestného poriadku splnené
podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia so zachovanou lehotou piatich pracovných dní na
prípravu verejného zasadnutia.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor uviedol, že sa pridržiava písomných dôvodov

odvolania zo dňa 16.07.2024. Uložený trest považuje za neprimerane mierny a navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste zrušiť a uložiť obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia
slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia spolu s uložením
trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe [§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku]. Na následne položené otázky podľa § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku odpovedal spôsobom áno. Súd prvého stupňa po vyjadrení

prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste s tým, že
výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine, nie je možné právne účinne

napadnúť výrok o vine odvolaním. Obžalovaný A. K. bol teda rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.
zn. 3T/43/2023 zo dňa 10.06.2024 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Odvolací súd tak preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že uložený druh trestu, a to trest

odňatia slobody za spáchanú trestnú činnosť bol súdom prvého stupňa ukladaný správne. Pokiaľ však
ide o súdom prvého stupňa uložený podmienečný trest odňatia slobody a naň nadväzujúcej skúšobnej
doby, odvolací súd trest odňatia slobody s podmienečným odkladom korigoval jeho sprísnením na trest
odňatia slobody bez podmienečného odkladu. Súd prvého stupňa nezohľadnil určujúce kritériá pre
ukladanie trestov v súlade s § 34 Trestného zákona.

Súd prvého stupňa nepochybil, keď dospel k záveru, že obžalovaný spáchal trestný čin dňa 12.08.2023
vo viacčinnom súbehu s prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa dopúšťal do 07.12.2023, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn.
1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatný dňa 23.12.2023 k trestu odňatia slobody vo výmere 8

(osem) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Preto
správne súd prvého stupňa ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Trestného zákona za
všetky dva zbiehajúce sa trestné činy.

Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa aj v rovine existencie poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, keď vzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona, t. j. že obžalovaný sa k spáchaniu trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval.
Správnesúdprvéhostupňapriznalobžalovanémuajpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.k)Trestného
zákona, že sa obžalovaný pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne

nahradil spôsobenú škodu, aj keď v kooperácií a na popud s otcom obžalovaného, kedy poškodená
obdržala nové osobné motorové vozidlo VW Lupo, čo preukazuje dohoda o výmene áut zo dňa
15.08.2023.

Správne súd prvého stupňa zistil danosť priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,

pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov, keďže bolo nevyhnutné ukladať obžalovanému
súhrnný trest odňatia slobody k dvom trestným činom, ktoré spáchal obžalovaný.

Krajský súd v Bratislave tak vychádzal pri ukladaní trestu primárne z trestnej sadzby uvedenej pri
prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je u obžalovaného

najprísnejší so zbiehajúcich sa trestných činov, v trestnej sadzbe 0 až 2 roky (prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona - trestná sadzba 0 až 1 rok).

Pri úvahách o výške súhrnného trestu odňatia slobody odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora o potrebe prísnejšej sankcie v podobe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody

je dôvodný.

Odvolací súd dospel k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému A.
K. vôbec nezodpovedá zákonným kritériám upraveným v § 34 Trestného zákona a tento nedostatoknevyváži ani určenie skúšobnej doby 2 (dva) roky so zreteľom na závažnosť konania a osobu
obžalovaného. Súd prvého stupňa sa mylne domnieva, že účinky hrozby trestom odňatia slobody vo
výmere 9 (deväť) mesiacov môžu lepšie naplniť účel trestu ako uloženie primeraného nepodmienečného

trestu odňatia slobody. Takýto záver je neopodstatnený a to z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona ukladaný
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívna zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu (výchovná zložka

trestu). V prípade obžalovaného je nevyhnutné podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu
zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu k páchateľovi, keďže konanie obžalovaného v zásadne
nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom chránených trestným zákonom. U obžalovaného je potrebné,
za účelom ochrany spoločnosti pred obžalovaným, v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, primárne
uprednostniťrepresívnustránkutrestu,založenúnavytvoreníobjektívnychprekážok,abysaobžalovaný
nedopúšťal trestnej činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pri uložení trestu

nevyslal žiadny výrazný signál z hľadiska generálnej prevencie, teda odradenia iných páchateľov od
páchania trestných činov a je nevyhnutné na obžalovaného pôsobiť trestom odňatia slobody bez
podmienečného odkladu, prihliadajúc na vyššie uvedené zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného
zákona).

Obžalovaný bol súdom prvého stupňa právoplatne uznaný za vinného spáchania úmyselného trestného
činu. Z konania obžalovaného, ktoré vykazuje výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a
priestupkov vyplýva, že dňa 18.05.2022 sa obžalovaný dopustil priestupku na úseku cestnej premávky
podľa § 22 ods. 1 písm. m) zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, kedy viedol vozidlo, ktoré
nemožno prevádzkovať v cestnej premávke (nevyhovujúci technický stav vozidla). Gradácia konania

obžalovaného nasledovala dňa 24.02.2023, kedy sa obžalovaný dopustil priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. l) zák. č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch, kedy jazdil bez dokladov po meste Stupava. Už v
roku 2018 sa pritom obžalovaný dopúšťal priestupkov na úseku cestnej premávky, keď obsluhoval
mobilný telefón počas jazdy a nerešpektoval ako vodič dopravné značenie (č. l. 42 spisu). Obžalovaný
vzhľadom na svoj mladý vek (rok narodenia 1992) má 6 záznamov evidenčnej karte vozidla, už mu

bol zadržaný vodičský preukaz od 27.02.2014 a už mu bol ukladaný aj zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá, z dôvodu požitia alkoholu, resp. inej návykovej látky počas vedenia vozidla (č. l. 40 spisu).
Na obžalovaného je nevyhnutné vzhľadom na gradáciu konania obžalovaného pôsobiť represívne,
ale najmä sledovať ochrannú funkciu trestu. Je v rozpore s citovanými ustanoveniami Trestného
zákona ukladať obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ak napriek vedomosti

obžalovaného o tom, že jeho konanie na úseku cestnej premávky je poznačené nielen technicky
nespôsobilýmvozidlomnaprepravuvcestnejpremávke,alenásledneajjazdoubezdokladovvyeskaluje
do takého konania obžalovaného, ktorý po požití alkoholu, vedie ako vodič osobné motorové vozidlo zn.
Volkswagen Golf priamo v obci Borinka v protismere, počas ktorej jazdy následne obžalovaný narazil
do staticky zaparkovaného osobného motorového vozidla Volkswagen Lupo, v dôsledku ktorého došlo

následne aj k odhodeniu osobného motorového vozidla do oplotenia rodinného domu, kde došlo aj
k poškodeniu vozidla. Už len samotný fakt, že obžalovaný sadol za volant v ťažkom stupni opilosti
s extrémnou hodnotou 1,74 mg/l, resp. 3,62 promile, svedčí o absolútnom nedostatku sebareflexie
a zľahčovaní protiprávneho konania na úseku cestnej premávky, ktorého sa v minulosti niekoľkokrát
dopustil, pričom už bola u neho zaevidovaná aj jazda pod vplyvom návykovej látky. Za nemenej

dôležitú považuje odvolací súd povahu rizika, ktoré prejednávaný trestný čin obžalovaného vyvolal.
V nespôsobilom stave, kedy mal príznaky ťažkej opilosti, ktorými sú výrazné poruchy správania a
koordinácie, viedol obžalovaný vozidlo v obci, čiže vážne ohrozoval životy iných účastníkov cestnej
premávky, pričom bolo len vecou náhody, že k takémuto následku nedošlo, hoci obžalovaný napokon
aj narazil do iného osobného motorového vozidla, avšak šťastnou náhodou bolo osobné motorové

vozidlo bez posádky. Obžalovaný tak poškodil poškodenej Q. L. nielen osobné motorové vozidlo, ale aj
oplotenie rodinného domu. Z týchto skutočností odvolací súd vyvodil, že obžalovaný predstavuje riziko
pre účastníkov cestnej premávky aj v súčasnosti, má len slabo vyvinuté vnútorné kontrolné mechanizmy,
a nie je možné predpokladať, že účel trestu, ktorým je prevýchova obžalovaného, represia a morálne
odsúdenie, možno dosiahnuť i bez jeho výkonu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona.

Naopak, u obžalovaného je plne opodstatnené uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ktorý zohľadňuje závažnosť konania obžalovaného so zreteľom aj na ochranu spoločnosti a primeranevyjadruje aj požiadavky generálnej prevencie. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou súdu
prvého stupňa, že trest odňatia slobody a s podmienečným odkladom a naň nadväzujúca skúšobná
doba sú dostatočnými mechanizmami k tomu, aby obžalovaný v budúcnosti mimoriadne starostlivo

zvážil možné následky svojho konania, a ani s tým, že krátkodobé tresty odňatia slobody neslúžia
úspešne rozvoju reedukačných procesov. Naopak, odvolací súd dospel k záveru, že práve krátkodobý
nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade obžalovaného zodpovedá všetkým funkciám trestu
uvedeným v zákone, nepostihne neprimerane rodinu obžalovaného. Obžalovaný sa dopustil vážneho
ohrozenia života a zdravia iných osôb, pričom vzhľadom na svoju ťažkú opilosť v mimoriadnej vysokom

alkoholickom opojení 3,62 promile nemožno ukladať iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody.
Trest uložený napadnutým rozsudkom je podľa odvolacieho súdu neprimeraný, a preto na podklade
odvolania podaného v neprospech obžalovaného podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že
obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej
sadzby z výmere 0 až 2 roky, čo je vzhľadom na spôsobený následok, a to vyvolanie mimoriadne

nebezpečnej situácie v cestnej premávke, trestom primeraným. Odvolací súd sa preto nemohol stotožniť
s argumentáciou súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa zľahčovaním osoby
obžalovaného a nezodpovedného a neakceptovateľného konania obžalovaného. V tejto súvislosti je
nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že síce náhrada škody bola poškodenej poskytnutá, na strane
druhej možno poukázať na to, že išlo o zaiste predovšetkým o zásluhu otca obžalovaného, ktorý s

poškodenou formou zmluvy vyrovnal škodu, čo tiež svedčí o nedostatku aktivity obžalovaného, keď
záväzky obžalovaného supluje otec obžalovaného.

Záverom odvolací súd konštatuje, že neprimeraným trestom v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku sa rozumie taký trest, ktorý je z pohľadu zásad ukladania trestov uvedených v § 34 a nasl.

Trestného zákona čo do jeho druhu alebo výmery príliš prísny, resp. príliš mierny. Povedané inými
slovami, odvolací súd môže z tohto dôvodu zrušiť výrok o treste a uložiť nový trest iba vtedy, ak je medzi
uloženým trestom a trestom, ktorý by pri správnom postupe podľa uvedených zákonných ustanovení
upravujúcich zásady ukladania trestov mal byť uložený, výrazný (prílišný) rozdiel, čo v trestnej veci
obžalovaného bolo vzhľadom na konkrétne vyššie rozvedené úvahy naplnené a bola daná disproporcia

medzi súdom prvého stupňa uloženým trestom a trestom uloženým odvolacím súdom, ktorý považoval
za primeraný.

Odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred

spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého pre úmyselný trestný čin.

Odvolací súd prevzal z rozsudku súdu prvého stupňa pôvodne uložený trest zákazu činnosti viesť
akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 3 (tri) roky. Výmera trestu zákazu činnosti je v spodnej polovici
sadzby trestu zákazu činnosti z výmery 1 (jeden) až 10 (desať) rokov, čo zohľadňuje priznanie

obžalovanéhoazodpovedáprimeranostitrestuvširšomrozsahutak,žeochraňujespoločnosťakocelok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd výrok o treste modifikoval a rozhodol pokiaľ ide o výrok
o treste tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na to, že odvolací súd vymeral obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, neostalo odvolaciemu súdu iné ako súčasne zrušiť rozsudok
Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/120/2022 zo dňa 07.12.2023, právoplatného dňa 23.12.2023 vo
výroku o treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.