Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/158/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122314734
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122314734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu Slovak assistance s.r.o., Košice - Juh,
Mlynárska 15, IČO: 50 747 282, zast. Advokátskou kanceláriou Michaľov, s.r.o., Košice – Staré Mesto,
Tajovského 17, IČO: 52 290 514, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava – Staré
Mesto,Pribinova19,IČO:00151700,ozaplatenie3.990,07euraspríslušenstvom,oodvolanížalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 29C/46/2022 zo dňa 7.6.2023

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom
uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi 3.997,08 eura spolu s príslušenstvom – úrokmi z omeškania
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej.

2. V odôvodnení uviedol o.i., že žalobca si uplatnil nárok na žalovanú sumu skutkovo dôvodiac, že
ho poškodený A. B. splnomocnil plnomocenstvom z 13.12.2021 na opravu poškodenia plota, ktoré
vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. z 10.12.2021 na ulici D. XXX, ako aj ho splnomocnil

na zastupovanie pri likvidácii tejto poistnej udalosti vo vzťahu k žalovanej, voči ktorej si na základe
plnej moci uplatnil nárok na poistné plnenie 10.364,89 eura titulom poistnej udalosti pričom žalovaná
poškodenému oznámila, že za vykonanú opravu plota poskytne titulom náhrady škody poistné plnenie
6.374,82 eura z dôvodu krátenia; krátená suma predstavovala 3.990,07 eura. Žalovaná dôvodila tým,
že pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať z ceny veci v čase
poškodenia a potrebné je zohľadniť i prípadný vzrast, ktorý nastal dôsledkom zhodnotenia poškodenej
veci opravou. Žalobca krátenie nemal za opodstatnené. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávky

mu poškodený pohľadávku postúpil. Trval na tom, že zdôvodnenie krátenia poistného plnenia zo strany
žalovanej je rozporné s ustálenou praxou poisťovní ako aj justičných autorít, vyčíslenie krátenie nie je
ničím podložené a nemal za zrejmé, na akom podklade ho žalovaná kvantifikovala. Argumentoval, že
ako poškodeným splnomocnená osoba vykonal opravu plota, čo len viedlo k obnoveniu stavu veci pred
škodovouudalosťou–dopravnounehodouanavynaloženienákladovnavykonanieopravyboldonútený
dopravnou nehodou. Žalobca žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky a vyzval ju na dobrovoľnú
úhradu dlžnej sumy, na čo reagovala žalovaná zamietavým stanoviskom.

Žalovaná s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasila. Poukázala na to, že žalobcom predložené
splnomocnenie svedčí o tom, že poškodený A. B. udelil súhlas a splnomocnil poisťovňu Generali, aby
z poistnej udalosti z 10.12.2021 plnila v prospech Asistenčnej služby na základe doložených faktúr
a zároveň splnomocnil túto spoločnosť, aby ho zastupovala pri likvidácii predmetnej poistnej udalosti,zároveň ju žiadal, aby uviedla poškodené miesto po dopravnej nehode, ktoré spôsobilo vozidlo C. dňa
10.12.2021 na ulici D. XXX, do pôvodného stavu. Taktiež, že sa poškodený zaviazal po prevzatí diela
uhradiť DPH a amortizáciu z PZP alebo prípadné iné krátenie škody z tejto poistnej udalosti. Dala

do pozornosti, že ide o nároky viažuce sa na dopravnú nehodu z 10.12.2021uplatnené poškodeným
u poisťovacieho subjektu Generali, pričom ona - žalovaná neeviduje žiadnu poistnú udalosť s uvedeným
dátumom a preto ani neusporiadala žiadne nároky, tak ako to tvrdil žalobca; objednávateľ diela nemá
žiadnu pohľadávku týkajúcu sa nehody spôsobenej motorovým vozidlom C. z 10.12.2021 voči nej –
žalovanej, ktoré by mohol platne postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky. Naopak z prehlásenia

objednávateľa vyplýva, že sa sám stal dlžníkom subjektu, u ktorého si danú službu objednal, je to zrejmé
z prehlásenia objednávateľa, ktorý sa po prevzatí diela zaviazal uhradiť DPH a prípadnú amortizáciu
z PZP alebo prípadné iné krátenie škody z tejto poistnej udalosti. Namietala, že dlh objednávateľa opravy
vyplývajúci z jeho nesplneného záväzku nemôže byť pohľadávkou voči akémukoľvek subjektu, ktorý
by mohol byť platne postúpený. Zmluvou o postúpení pohľadávky nie je založená aktívna legitimácia
žalobcu pre konanie. Žalovaná dodala, že ani neeviduje poistnú udalosť viažucu sa na dopravnú

nehodu motorového vozidla EČV C. zo 14.7.2021, z ktorej nároky boli predmetom zmluvy o postúpení
pohľadávky. Vo vzťahu k označenému motorovému vozidlu EČV C. nie je poisťovateľom povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a preto jej
ani nebola nahlásená žiadna udalosť. Vo vzťahu k predloženej korešpondencii z 5.1.2022 a 5.5.2022
uviedla, že nároky z týchto listín nie sú predmetom tohto konania, nárok na náhradu škody, ktorý je

identifikovaný v korešpondencii bol vyporiadaný podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorých sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo, s tým, že konkrétne spôsoby výpočtu
amortizácie vrátane metodiky jej určenia sú podrobne upravené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti
č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V tej súvislosti poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/89/2008 z 24.3.2010 a sp. zn. 5Cdo/200/2011 zo 6.4.2011, v ktorých

bol nárok uplatňovaný titulom odpočítanej amortizácie zamietnutý.
Žalobca v žalobnej replike reagujúc na námietku nedostatku aktívnej legitimácie uznal, že v skôr
doloženej plnej moci, ktorú mu udelil poškodený E. A. B., v zmluve o postúpení pohľadávky a vo výzve
na plnenie kráteného poistného plnenia adresovanej žalovanej zo 14.2.2022 je uvedený dátum škodovej
udalosti 10.12.2021 a v liste od žalovanej z 5.1.2022 ako aj v zápise z obhliadky a prejednania škody

je uvedený dátum škodovej udalosti 15.7.2021. Uznal, že dátumy poistnej udalosti sa rozchádzajú
a že v skôr doloženej plnej moci je povinný subjekt identifikovaný ako Generali. Mal za to, že ide
o zrejmé formálne pochybenia, pretože omylom predložil upomínaciemu súdu nesprávnu plnú moc,
avšak k tomuto podaniu dodal správnu plnú moc, v ktorej je korektne identifikovaný dátum škodovej
udalosti ako aj povinný subjekt. Tiež v súvislosti s argumentáciou žalovanej uviedol, že on – žalobca je

veriteľom poškodeného, pričom poškodený má ako poistník nárok na poistné plnenie od žalovanej, ktorý
mu platne postúpil. Poukázal na to, že sama žalovaná uviedla, že poistnú udalosť z 15.7.2021 eviduje,
pretože na základe takejto poistnej udalosti už čiastočne plnila, o čom svedčí jej list z 5.1.2022.
Žalovanávžalobnejduplikenaďalejrozporovalaaktívnulegitimáciužalobcuprekonania,nepreukázanie
dôvodnosti nároku čo do základu a čo do výšky a teda aj pasívnu legitimáciu žalovanej.

Súd vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 4 ods. 2 písm. b/ a §
15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods. 1 a § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 6 písm.
a/ a b/, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a § 524 ods. 1, 2, § 443, § 797 ods. 3, § 799 ods.
1, 2, 3, § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 15.7.2021 došlo

ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na oplotení a to v dôsledku dopravnej nehody
vozidla F., ktorú spôsobil vodič G. H. na mieste D. XXX, poškodeným bol A. B., B. XXX/XX, D., meno
poistnej osoby bolo: DAPED, s.r.o., Humenné, číslo poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, škodová udalosť
bola žalovanej riadne nahlásená, tá ju zaregistrovala ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX, pričom
žalobca si uplatnil na základe plnej moci u žalovanej nárok na poistné plnenie 10.364,89 eura na základe

faktúrč.XXXXXXXXXaXXXXXXXXX.Žalovanápoukončeníšetreniapoistnejudalostilistomz5.1.2022
poškodenému oznámila, že uznala náhrady škody do sumy 6.374,82 eura s tým odôvodnením, že ak
sa jedná o škodu na veciach, uhrádza sa skutočná škoda, pri určení ktorej sa vychádza z ceny veci
v čase, keď bola poškodená. Pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu prípadne z ceny
nadobúdacejsprihliadnutímnajejpoklesvyplývajúcizjejveku,amortizácie,zmenyfunkčnosti.Uvedenú

sumu 6.374,82 eura žalovaná poukázala na účet Slovak assistance, s.r.o. dňa 10.1.2022.
Ďalej mal súd preukázané, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 5.4.2022 postúpil poškodený A. B.
pohľadávku na žalobcu. V predmete zmluvy bolo uvedené, že postupca má ako poistenec poisťovne
Allianz Slovenská poisťovňa, a.s. na základe poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení v dôsledkudopravnej nehody spôsobenej vozidlom C. zo dňa 14.7.2021 na ulici D. XXX, pohľadávku v celkovej
výške 3.990,07eura. Poukázal na argumentáciu žalovanej, ktorá tvrdila, že uvedenú poistnú udalosť ani
nemôže evidovať, a to nie len pre dátumový nesúlad, ale aj preto, že nie je poisťovateľom povinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV C.
a preto nie je splnený základný predpoklad, aby bola založená aktívna vecná legitimácia žalobcu. Taktiež
poukázala aj na ďalšie, žalobcom predložené dôkazy, viažuce sa na dopravnú nehodu spôsobenú
vozidlom C. z 14.7.2021.
Zaoberajúc sa námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd dospel k záveru, že

postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu predstavuje krátenú a nezaplatenú časť
faktúry vystavenej za opravu v dôsledku poistnej udalosti. Mal za to, že skutočná vôľa postupcu
previesť pohľadávku bola v predloženej zmluve jednoznačne vyjadrená, postupovaná pohľadávka bola
špecifikovaná dostatočne, čo do výšky a dôvodu i napriek nezrovnalostiam ohľadne EČV vozidla (C.)
a dátumu udalosti (14.7.2021). Súd mal za to, že pri výklade právnych úkonov vo všeobecnosti platí
princíp preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, ktorá má byť iba výnimkou a iba

v prípade, ak právny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Súd argumentoval, že v daný
deň, teda 15.7.2021 žalovaná inú poistnú udalosť neevidovala a miesto poistnej udalosti – D. XXX
a suma pohľadávky – 3.990,07 eura identifikovali uvedenú pohľadávku jasne. Súdu to potvrdil i svedok
A. B., a to, že 15.7.2021 došlo k dopravnej nehode v obci D., kde došlo k poškodeniu oplotenia na jeho
rodinnom dome, dopravnú nehodu spôsobil vodič vozidla EČV F., čo žalovaná ani nespochybnila, že

dňa 15.7.2021 prijala hlásenie poistnej udalosti v obci D.. Samotná žalovaná priamo žalobcovi uhradila
6.374,82 eura prevodom na účet 10.1.2022, čím podľa súdu sama potvrdila, že uplatnený nárok čo do
dôvodu akceptovala. Z uvedených dôvodov súd zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platný
právny úkon, t,j. zmluvou na žalobcu prešli všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou a preto
dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore je daná.

V ďalšom súd posudzoval dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Zastal názor, že žalovaná
nepreukázala dôvodnosť krátenia poistného plnenia, keď v oznámení o poistnom plnení len stroho
skonštatovala nepriznanie uvedenej sumy ako zhodnotenie opravou, žiaden dôkaz však nepredložila.
Súd mal za to, že v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, ktorá
predstavuje u žalobcu hodnotu vynaložených nákladov na opravu bez zohľadnenia amortizácie pri tých

dieloch, ktoré boli namontované ako nové. Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom
škody a nie až opravou poškodeného majetku. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa
odvíja od výšky vzniknutej škody. Poukázal na rozhodnutie NS SR 2Obdo/48/2012, kde škoda vzniknutá
v dôsledku dopravnej nehody predstavuje hodnotu nákladov na opravu vozidla bez zohľadnenia
amortizácie pri nových náhradných dieloch. Správanie poškodeného len viedlo k tomu, aby obnovil

stav pred dopravnou nehodou. Uplatnenie amortizácie by bolo porušením zásady „neminiem laedere“
- nikoho nepoškodzovať. Za nesporné súd mal, že k znehodnoteniu oplotenia došlo v priamej príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil vodič spoločnosti DAPET, s.r.o., pričom motorové
vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená bolo poistené u žalovanej.
Na základe uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konštatoval, že

žalovaná nepreukázala tvrdený skutkový stav. Pokiaľ žalovaná krátila poistné plnenie z dôvodov, ktoré
uviedla, vychádzala zo spôsobu likvidácie udalosti likvidátorom, z kalkulácie, pričom v tomto smere
žiadne dôkazy nepredložila, a teda súd mal za to, že v prípade krátenia poistného plnenia neuniesla
žalovaná dôkazné bremeno. Poškodením oplotenia motorovým vozidlom povinne zmluvne poisteným
u žalovanej, vznikla jej povinnosť uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením oplotenia. Z

predložených faktúr vyplynuli celkové náklady na opravu 10.364,89 eura, pričom žalovaná žalobcovi
uhradila 6.374,82 eura prevodom na účet dňa 10.1.2022. Súd mal za to, že ak aj žalovaná dospela k
záveru, že poškodený nedostatočne preukázal výšku nákladov za vykonanú opravu, mohla ho vyzvať
na ich preukázanie.
Vychádzajúc z predložených listinných dôkazov a z výpovede svedka súd dospel k záveru, že žalobca

tvrdené skutočnosti riadne preukázal a preto súd žalovanú zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi
3.990,07 eura spolu s príslušenstvom.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči
žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku včas podala odvolanie žalovaná odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP.
V prvom rade namietla, že súd nesprávne právne posúdil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky,
na základe čoho dospel k nesprávnemu záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná, a teda,že žalobca je v spore aktívne legitimovaný. Dôvodila, že tá skutočnosť, že ona – žalovaná/poisťovňa
čiastočne uhradila žalobcovi nárok na náhradu škody, a to na základe splnomocnenia poškodeného,
nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k platnosti, resp. posúdeniu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,

a teda ani k posúdeniu aktívnej legitimácie žalobcu pre súdne konanie.
Poukázala na to, že žalobca ako dôkaz predložil splnomocnenie A. B., ktorým udelil súhlas a splnomocnil
poisťovňu Generali, aby z poistnej udalosti z 10.12.2021 plnila v prospech Asistenčnej služby na základe
doložených faktúr Slovak assistance s.r.o. na uvedené číslo účtu a splnomocnil túto spoločnosť, aby
ho zastupovala v predmetnej likvidácii poistnej udalosti; taktiež žiadal túto spoločnosť, aby uviedla

poškodené miesto po dopravnej nehode, ktorú spôsobilo vozidlo C. z 10.12.2021 na ulici D. XXX do
pôvodného stavu a zaviazal sa po prevzatí diela uhradiť DPH a taktiež amortizáciu z PZP alebo prípadné
iné krátenie škody z tejto poistnej udalosti. Ako ďalší dôkaz predložil žalobca Zmluvu o postúpení
pohľadávky z 5.4.2022, ktorou postupca A. B. postúpil na postupníka Slovak assistance s.r.o. podľa
článku II. predmetnej zmluvy, ako poistenec Allianz – Slovenskej poisťovne a.s., na základe poistnej
udalosti spočívajúcej v poškodení, ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo 14.7.2021

na ulici D. XXX, pohľadávku 3.990,07 eura.
Žalovaná poukázala na nespornosť tých skutočností, že dňa 15.7.2021 prijala hlásenie poistnej udalosti,
ku ktorej malo uvedeného dňa dôjsť v obci D., kedy motorové vozidlo spoločnosti DAPET s.r.o.,
Humnenné, EČV F. zišlo z komunikácie a poškodilo oplotenie rodinného domu A. B., že dňa 17.7. 2021
vykonala obhliadku miesta poškodenia, o čom vyhotovila zápis, že dňa 13.12.2021 jej bolo doručené

oznámenie Slovak assistance z 10.12.2021 adresované A. B., ktorým mu bolo oznámené ukončenie
vykonanej služby a zaslané faktúry spolu so splnomocnením A. B. z 18.7.2021, ktorým splnomocnil
spoločnosť Slovak assitance s.r.o., aby ho zastupovala v predmetnej likvidácii poistnej udalosti, ku ktorej
malo dôjsť 15.7.2021 v obci D. a zároveň splnomocnil túto spoločnosť na uvedenie miesta poškodenia
do pôvodného stavu, a tiež aby prevzala plnenie od poisťovne Allianz; taktiež sa poškodený v tomto

splnomocnení zaviazal, že po prevzatí diela uhradí DPH a tiež amortizáciu z PZP alebo prípadné iné
krátenie a čestne prehlásil, že si nebude uplatňovať náhradu škody z iného poistenia majetku a že si
túto uplatňuje z poistenia vinníka DAPET s.r.o., EČV F., č. poistnej udalosti XXXXXXXXX. Žalovaná ako
poisťovateľkavýlučnenazákladetýchtodokladovrealizovalavýpočetskutočnejvýškyškodyavzhľadom
na to, že neexistoval dôvod pre spochybnenie či neakceptáciu ktoréhokoľvek dokladu, a teda ani nároku

na náhradu škody, poskytla plnenie náhrady škody v zmysle dispozície poškodeného A. B., t.j. na účet
Slovak assistance s.r.o. Oznámením z 5.1.2021 žalovaná oznámila poškodenému B., že na základe
jeho dispozície bola realizovaná úhrada pre Slovak assistance s.r.o. z predmetnej poistnej udalosti, a to
náhrada škody vo výške 6.374,82 eura, ktorá bola stanovená v zmysle § 442 a § 443 Občianskeho
zákonníka, t.j. so zohľadnením zhodnotenia veci.

Na základe uvedeného mala žalovaná za vylúčené tieto doklady a svoj postup poisťovateľa
povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri
mimosúdnom usporiadaní nároku na náhradu škody, dávať do súvislosti s dokladmi predloženými
v súdnom konaní – zmluvou o postúpení pohľadávky, a argumentovať tým, že „samotná poisťovňa
Allianz priamo žalobcovi uhradila sumu 6.374,82 eura prevodom na účet 10.1.2022, čím sama potvrdila,

že uplatnený nárok čo do dôvodu akceptovala“. Mala za zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávky
nebola dokladom, na základe ktorého bola mimosúdne zrealizovaná náhrada škody.
Z dôkazu žalobcu – zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.4.2022 vyplynulo, že postupca A. B. postúpil
postupníkovi Slovak assistance s.r.o., t.j. žalobcovi pohľadávku vymedzenú v čl. II. Predmet zmluvy
tak, že: „Postupca má ako poistenec Allianz – Slovenská poisťovňa .... na základe poistnej udalosti

spočívajúcej v poškodení, ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo dňa 14.7.2021
na ulici D. XXX pohľadávku v celkovej výške 3.990,07 eura“. Žalovaná namietala, že tak v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. ku dňu 5.4.2022, ale ani nikdy predtým a ani potom medzi
postupcom A. B. a Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s. nedošlo ku vzniku zmluvného vzťahu, t.j.
nikdy nebol a nie je poistencom žalovanej Alllianz – Slovenská poisťovňa, a.s., čo znamená, že nikdy

nemal a nemá uzatvorené žiadne poistenie, z ktorého by mu bol vznikol nárok a žalovanej povinnosť
poskytnúť poistné plnenie. Namietala, že taktiež ani nikdy neexistovala pohľadávka A. B. voči nej –
žalovanej na základe poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení vzniknutom v dôsledku dopravnej
nehody vozidla C. zo 14.7.2021 na ulici D. XXX, keďže žalovaná (Allianz – Slovenská poisťovňa) nikdy
nebola a nie je poisťovateľom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla C., a preto jej nemohla vzniknúť ani povinnosť vyporiadať nároky na
náhradu škody vzniknutej v dôsledku takejto dopravnej nehody.
Vzhľadom na to, že obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky je identifikácia
postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahŕňať okrem označenia postupcovho dlžníka aj popispohľadávky nielen čo do jej výšky, ale aj právnych skutočností, na ktorých sa zakladá, pričom je zrejmé,
že pohľadávka špecifikovaná postupcom v predmetnej zmluve nikdy neexistovala, preto sa postupník
v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky nestal veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom

namiesto postupcu.
Žalovaná namietla postup súdu prvej inštancie, ktorý za daného stavu pri výklade takéhoto úkonu
nekriticky a nesprávne aplikoval princíp preferencie platnosti právneho úkonu a prevzal argumentáciu
žalobcuaprávnydôvodpostupovanejpohľadávky,ktorýpovažovalzadostatočnedefinovaný,atojedine
sumu 3.990,07 eura.

Žalovaná trvala na tom, že ide o absolútne neplatný právny úkon, keďže význam zmluvy o postúpení
pohľadávky z 5.4.2022 je nepochybný a je z neho zrejmé, že plnenie nie je možné. Vzhľadom na to,
že postupca nie je a nikdy nebol veriteľom pohľadávky voči Allianz – Slovenskej poisťovni na základe
poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení vzniknutom v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo dňa
14.7.2021 na ulici D. XXX v celkovej výške 3.990,07 eura, tvrdila, že údaje uvedené v predmetnej zmluve
nemožnokvalifikovaťakochybuvpísaní,ktoránespôsobujeneplatnosťprávnehoúkonuananeplatnosti

tohto právneho úkonu nič nemení ani vyjadrenie postupcu pred súdom o tom, že dňa 15.7.2021 mal
poškodené oplotenie a bránu rodinného domu v obci D. motorovým vozidlom F.. Dôvodila, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku bez ohľadu na to, či sa tejto
neplatnosti niekto dovolal. Súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti.
Pre úplnosť dodala, že sám postupca je dlžníkom postupníka, keďže z vlastných finančných prostriedkov

opravu nefinancoval, sám je teda dlžníkom opravcu, u ktorého mu dlh vznikol a ktorý sa takto stal jeho
veriteľom. Poškodený tiež vzal na vedomie, že prípadnú odpočítanú amortizáciu bude povinný opravcovi
sám uhradiť, pričom sa tak nestalo.
Žalovaná nepovažovala rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne aj z dôvodu, že súd nesprávne
posúdil dôvodnosť a výšku uplatňovaného nároku vrátane príslušenstva pohľadávky. Žalovaná

argumentovala, že záväzok poisťovne nahradiť poškodenému škodu za poisteného je záväzkom voči
poistenému, nie voči poškodenému; vzťah poškodeného a poisťovne nie je vzťahom zodpovednosti za
škodu, pretože zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu škodu spôsobil.
Dôvodila, že nie je zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je povinná plniť za
„zodpovedného“ poisteného, ktorý u nej uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu. Len poistený

má právo, aby poisťovňa za neho nahradila škodu poškodenému z titulu existujúceho poistno-právneho
vzťahu. Rozsah a podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla upravuje zákon č. 381/2001 Z.z. Na základe existencie poistnej zmluvy
uzavretej medzi ňou - Allianz – Slovenskou poisťovňou, a.s. a DAPET, s.r.o., Humenné mala za zrejmé,
že z predmetného poistenia má poistený, ktorým je DAPET, s.r.o., a nie právny predchodca žalobcu

t. j. A. B., právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho uhradil podľa poistných podmienok
škodu, za ktorú zodpovedá. Dala do pozornosti, že predložila dôkaz – korešpondenciu z 5.1.2022
– Oznámenie k likvidácii škodovej udalosti adresované a zasielané poškodenému A. B., z obsahu
ktorého je zrejmé, že výška náhrady škody na oplotení bola stanovená v zmysle § 442 a § 443 OZ
po odpočte zhodnotenia veci vykonaného jej opravou. Poukázala na to, že podľa § 11 ods. 6 písm. b/

zákona č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil plnenie a argumentovala, že z tohto ustanovenia
vyplýva jedine povinnosť písomnej formy poskytnutia vysvetlenia poisťovateľom, nie však obsahové
náležitosti vysvetlenia dôvodov a už vôbec nie predkladanie dôkazov poškodenému, a preto pokiaľ
takáto korešpondencia poisťovateľa nie je podľa predstáv poškodeného či súdu, nemožno toto vykladať

spôsobom, že si poisťovateľ túto povinnosť nesplnil (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/145/2017
z 22.11.2018). Žalovaná argumentovala, že v danom prípade je zrejmé z predloženej fotodokumentácie
vyhotovenej pri obhliadke poškodeného oplotenia rodinného domu, že prevádzkou motorového vozidla
EČV F. XXX I. došlo k poškodeniu veci, ktorej technický stav zodpovedal veku viac ako 10 rokov,
a preto aj skutočná škoda za ktorú zodpovedá jej poistenec mohla byť stanovená s prihliadnutím

na hodnotu, ktorú mala pred poškodením. Argumentovala, že konkrétny spôsob výpočtu amortizácie
vrátane samostatnej metodiky jej určenia podrobne upravuje vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaná mala zato, že v konaní preukázala, a to aj dôkazmi (fotokópia
obhliadky, fotodokumentácie, výpočet výšky skutočnej škody) ako postupovala pri stanovení výšky
skutočnej škody. Mala zato, že preukázala to, že po zistení a zdokumentovaní rozsahu poškodenia,

v kontexte s tým, že sa jednalo o 10 ročné oplotenie, stanovila výšku skutočnej škody zohľadniac 25
% materiálovú amortizáciu (2,5 % za rok) a za poisteného nahradila skutočnú škodu v rozsahu tak,
ako jej to ukladá platná právna úprava. Žalovaná rozporovala aj záver súdu prvej inštancie v bode
50. odôvodnenia, v zmysle ktorého mal súd zato, že žalovaná v prípade krátenia poistného plnenianeuniesla dôkazné bremeno v spore, a dôvodila, že z jej strany nedošlo ku kráteniu poistného plnenia,
ale k stanoveniu a uhradeniu skutočnej škody, ktorá poškodenému vznikla, ktorý postup mala za
plne súladný aj s judikatúrou všeobecných súd, na ktorú poukazovala (NS SR sp. zn. 5Cdo/89/2008

z 24.3.2010, NS SR 5Cdo/200/2011 zo 6.4.2011, v ktorých bol nárok uplatňovaný titulom odpočítanej
amortizácie zamietnutý).
Žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, žalobu zamietol a priznal
jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovanej označil rozsudok súdu prvej inštancie za procesne
a vecne správny.
Pokiaľ žalovaná spochybňovala v odvolaní aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tvrdiac, že zmluva
o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom mal za to, že sa s touto námietkou riadne
vyporiadal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Poukázal na to, že na pojednávaní predsa
riadne vysvetlil, že došlo k formálnemu pochybeniu, ktoré bolo odstránené v rámci súdneho konania a aj

vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom A. B.. Naviac, v zmluve o postúpení „sedí“ identifikácia
zmluvných strán a aj identifikácia postupovanej pohľadávky, najmä jej výška a teda posudzovať takú
zmluvu za neplatnú tvrdil, že je extrémne formalistické.
Tiaž v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaná čiastočne plnila titulom poistnej udalosti, a preto nie
je na mieste spochybňovať legitimáciu v spore. On – žalobca riadne vykonal práce, tieto vyfakturoval

a vzhľadom na to, že došlo iba k čiastočnému plneniu bez bližšieho odôvodnenia žalovanej, pristúpil A.
B. k postúpeniu pohľadávky na žalobcu.
Tvrdenie žalovanej, že v čase postúpenia pohľadávky táto neexistovala mal za neakceptovateľné.
Vznikom škodovej udalosti vozidlom, ktoré bolo poistené u žalovanej, vznikol žalovanej nárok (zrejme
správne žalobcovi – poznámka odvolacieho súdu), aby bol uspokojený práve žalovanou titulom

poistenia.
Nestotožnil sa ani s námietkami žalovanej ohľadne výšky súdom prvej inštancie priznaného nároku. Mal
zato, že súd riadne odôvodnil a vysvetlil ako sa dopracoval k záveru, ktoré premietol do výroku rozsudku.
Za rozhodujúce žalobca mal to, že žalovaná nepreukázala a nevysvetlila dôvodnosť krátenia poistného
plnenia a stroho poukázala na to, že ide o amortizáciu. Žalobca v tej súvislosti opätovne poukázal na

závery súdnej praxe, ktorými argumentoval vo svojich podaniach, konkrétne na rozsudok NS SR sp. zn.
2Obdo/48/2012 z 28.3.2013, a nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 2221/07 z 19.3.2008, z ktorých rozhodnutí
v podstatnom vyplýva, že majetková ujma má byť kompenzovaná v plnej miere, pričom rozsah náhrady
v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých vynaložených prostriedkov nutných na obnovenie účelu,
ktorému vec slúži, teda pôvodného majetkového stavu.

Označil napadaný rozsudok aj za spravodlivý, nakoľko k reálnej škode došlo, táto nebola riadne
nahradená a žalovaná odmietla vysvetliť pred podaním žaloby, akým spôsobom sa dopracovala k výške
poistného plnenia a k jeho kráteniu.
Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a procesne správny potvrdil
a zaviazal žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na nariadenom prejednávaní (§ 385 ods. 1 CSP)
prejednal odvolanie žalovanej ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou (§§ 362 a 359 CSP),
proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 a 358 CSP), viazaný rozsahom odvolania
(§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP), po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1

CSP) a vyhodnotení dôkazov, po zistení, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie ani na
jeho zrušenie, podľa § 388 CSP zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol. V zmysle § 396 ods. 2 CSP
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na vyhodnotení zistených skutkových okolností

týkajúcich sa námietky (ne)existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, posudzujúc pri tom otázku
(ne)platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky tak, že žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom
vsporeatoakoveriteľžalobouuplatnenejpohľadávkyprotižalovanej,veriteľomktorejsastalnazáklade
zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.4.2022 uzavretej na strane jednej medzi postupcom – poškodeným
A. B. a na strane druhej žalobcom ako postupníkom. Pokiaľ v zmysle zmluvného vymedzenia mala

byť predmetom postúpenia „pohľadávka postupcu A. B., ktorú mal ako poistenec poisťovne Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. (voči tejto poisťovni) na základe poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení,
ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. - XXX I. zo dňa 14.7.2021 na ulici D. XXX
a to v celkovej výške 3 990,07 eura“, súd aj napriek námietkam žalovanej, že nemôže ísť o platnépostúpenie pohľadávky, nakoľko podľa vymedzenia išlo o pohľadávku z poistnej udalosti z dopravnej
nehody motorového vozidla EVČ: C. zo dňa 14.7.2021, akú/ktorú poistnú udalosť žalovaná ani neviduje
a to tak pre dátumový nesúlad ako aj preto, že nie je poisťovateľom povinného zmluvného poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: C. (pričom aj ďalšie dôkazy
predložené žalobcom, sa týkali dopravnej nehody spôsobenej vozidlom C. zo 14.7.2021), mal/
posúdil námietky žalovanej za právne nepodstatné, resp. nedostatočné pre záver o neplatnosti zmluvy
o postúpení. Súd vychádzajúc z toho, že postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu,
predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry vystavenej za opravu v dôsledku poistnej udalosti, mal

za dostatočne vyjadrenú a zrejmú skutočnú vôľu postupcu v predloženej zmluve - previesť pohľadávku,
pričom postupovaná pohľadávka bola špecifikovaná dostatočne, čo do výšky a dôvodu, i napriek
nezrovnalostiam ohľadne EČV vozidla (C. XXXXX) a dátumu udalosti (14.7.2021). Posúdil, že keďže v
daný deň , teda 15.7.2021 žalovaná inú poistnú udalosť neevidovala, miesto poistnej udalosti - D. XXX
a suma pohľadávky - 3990,07 eura identifikovali jasne uvedenú pohľadávku, čo potvrdil i svedok A. B.,
že 15.7.2021 došlo k dopravnej nehode v obci D., kde došlo v dôsledku nehody k poškodeniu oplotenia

na jeho rodinnom dome, ktorú dopravnú nehodu spôsobil vodič vozidla EČV: F. XXX I., čo žalovaná
ani nespochybnila, že dňa 15.7.2021 prijala hlásenie poistnej udalosti v obci D. a napokon samotná
poisťovňa Allianz priamo žalobcovi uhradila sumu 6 374,82 eura, prevodom na účet dňa 10.1.2022,
čím sama potvrdila, že uplatnený nárok čo do dôvodu akceptovala . Z uvedených dôvodov súd zmluvu
o postúpení pohľadávky považoval za platný právny úkon, teda zmluvou na žalobcu prešli všetky práva

spojené s postúpenou pohľadávkou a preto je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore.

7. Žalovaná, ktorá napadla rozsudok z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP
argumentovala najmä, že súd nesprávne právne posúdil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pri
ktorom dospel k nesprávnemu záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná, a teda, že žalobca

je v spore aktívne legitimovaný. Poukázala na to, že podľa článku II. zmluvy o postúpení pohľadávky
z 5.4.2022, postupca A. B. deklaroval, že má ako poistenec Allianz – Slovenskej poisťovne a.s.
pohľadávku vzniknutú z poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení, ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej
nehody vozidla C. XXXXX zo 14.7.2021 na ulici D. XXX pohľadávku vo výške 3.990,07 eura a túto
postúpil na postupníka – žalobcu/Slovak assistance s.r.o.. Žalovaná namietala, že v čase uzavretia

zmluvy o postúpení pohľadávky, ale ani predtým nebol postupca A. B. poistencom žalovanej Alllianz
– Slovenská poisťovňa,t.z., že nikdy nemal a nemá uzatvorené žiadne poistenie, z ktorého by mu
bol vznikol nárok a žalovanej povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Namietala, že taktiež ani nikdy
neexistovalapohľadávkaA.B.vočinej–žalovanejnazákladepoistnejudalostispočívajúcejvpoškodení
vzniknutom v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo 14.7.2021 na ulici D. XXX, keďže žalovaná

(Allianz – Slovenská poisťovňa) nikdy nebola a nie je poisťovateľom povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla C., a preto jej nemohla vzniknúť
ani povinnosť vyporiadať nároky na náhradu škody vzniknutej v dôsledku takejto dopravnej nehody.
Žalovaná trvala na tom, že ide o absolútne neplatný právny úkon, keďže význam zmluvy o postúpení
pohľadávky z 5.4.2022 je nepochybný a je z neho zrejmé, že plnenie nie je možné. Vzhľadom na to,

že postupca nie je a nikdy nebol veriteľom pohľadávky voči Allianz – Slovenskej poisťovni na základe
poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení vzniknutom v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo dňa
14.7.2021 na ulici D. XXX v celkovej výške 3.990,07 eura, tvrdila, že údaje uvedené v predmetnej zmluve
nemožnokvalifikovaťakochybuvpísaní,ktoránespôsobujeneplatnosťprávnehoúkonuananeplatnosti
tohto právneho úkonu nič nemení ani vyjadrenie postupcu pred súdom o tom, že dňa 15.7.2021 mal

poškodené oplotenie a bránu rodinného domu v obci D. motorovým vozidlom F.. Dôvodila, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od počiatku bez ohľadu na to, či sa tejto
neplatnosti niekto dovolal. Súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada z úradnej povinnosti.
V ďalšom žalovaná rozporovala aj záver súdu, v zmysle ktorého mal súd za to, že v prípade krátenia
poistného plnenia neuniesla dôkazné bremeno v spore. Dôvodila, že nedošlo ku kráteniu poistného

plnenia, ale k určeniu a uhradeniu skutočnej škody, ktorá poškodenému vznikla, pričom zohľadnila
amortizáciu poškodenej veci - plota postupujúc pri tom podľa platnej právne úpravy - vyhlášky č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

8. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to, keď na základe vykonaného
dokazovania uzavrel, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá 5.4.2022 medzi postupcom A. B.
a postupníkom - Slovak assistance, s.r.o./žalobcom je platná a na jej základe sa žalobca stal veriteľom
žalovanej pohľadávky a právne uzavrel, že žalobca je teda vecne aktívne legitimovaným subjektomv spore. Boli tak naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP, ktorých danosť
odvolateľka v odvolaní namietla.

9. V zmysle § 384 ods. 1 CSP odvolací súd preto zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu,
oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými oboma stranami a osobitne so Zmluvou o postúpení
pohľadávky z 5.4.2022 uzavretej medzi postupcom A. B. a postupníkom Slovak assistance, s.r.o. a na
základe zopakovaného dokazovania sám zistil skutkový stav pre svoje rozhodnutie, a to pokiaľ sa týka
posúdenia zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.4.2022 a otázky jej platnosti, resp. neplatnosti, významnej

pre záver o existencii či neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záverom odlišným
od záverov súdu prvej inštancie.

10. Zo znenia zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.4.2022 odvolací súd zistil:
Podľa čl. I. Zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.4.2022, uzavreli ju zmluvné strany A. B. ako postupca
a Slovak assistance, s.r.o. ako postupník. Podľa čl. II.1. zmluvy, postupca deklaroval, že má ako

poistenec Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. na základe poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení,
ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo dňa 14.7.2021 na ulici D. XXX pohľadávku
v celkovej výške 3.990,07 eura („pohľadávka“). Podľa čl. II.2. zmluvy, na základe dohody zmluvných
strán postupca celú pohľadávku špecifikovanú v čl. II.1. zmluvy postúpil na postupníka. Podľa čl. V.1.
zmluvy, dohodnutý obsah tejto zmluvy bolo možno zmeniť len na základe súhlasného prejavu vôle oboch

zmluvných strán písomnou formou.

11. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

12. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky však vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú
(identifikovateľnú) a existujúcu. Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu
a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené.

13. V danej veci vychádzajúc z čl. II. zmluvy postúpil postupca A. B. pohľadávku, ktorú prehlásil, že ako

poistenec poisťovne Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. má (je veriteľom) na základe poistnej udalosti
spočívajúcej v poškodení, ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo dňa 14.7.2021 na
ulici D. XXX v celkovej výške 3.990,07 eura. Ide o pohľadávku, ktorá bola identifikovaná osobou veriteľa
(A. B.), dôvodom jej vzniku (na základe poistnej udalosti – poškodenia, ku ktorému došlo v dôsledku
dopravnej nehody motorového vozidla C. zo dňa 14.7.2021 v D. XXX) a výškou 3.990,07 eura. Postupca

sa súčasne označil, že je má uvedenú pohľadávku ako poistenec žalovanej. Dlžník z pohľadávky
výslovne uvedený nebol, žalobca ako postupník, ktorému pohľadávka bola postúpená si ju v konaní
uplatnil proti žalovanej.
Nemožno teda povedať, že by išlo o pohľadávku neurčitú. Hlavným identifikátorom pohľadávky bolo,
podľa názoru odvolacieho súdu, že ide o pohľadávku z poistnej udalosti ku ktorej došlo dňa 14.7.2021

v dôsledku dopravnej nehody motorového vozidla C..

14. Odvolací súd poukazuje na to, resp. upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že v žalobnom návrhu
žalobca tvrdil, pokiaľ odôvodňoval svoj nárok, že ho poškodený A. B. splnomocnil plnomocenstvom
z 13.12.2021 na opravu poškodenia plota, ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo

dňa 10. decembra 2021 na ulici D. XXX ako aj na zastupovanie pri likvidácii tejto poistnej udalosti
v Allianz – Slovenskej poisťovni. Z predloženého splnomocnenia zo dňa 13.12.2021 však vyplýva, že A.
B. jednak súhlasil a splnomocnil poisťovňu Generali, aby z poistnej udalosti z 10.12.2021 (č. hlásenia
XXXXXXXXXX) plnila v prospech Asistenčnej služby na základe doložených faktúr Slovak assistance
s.r.o. Taktiež splnomocnil spoločnosť Slovak assistance/žalobcu, aby ho zastupoval v predmetnej

likvidácii poistnej udalosti. A taktiež spoločnosť – žalobcu žiadal, aby uviedol poškodené miesto po
dopravnej nehode, ktoré spôsobilo vozidlo C. zo dňa 10.12.2021 na ulici D. XXX do pôvodného stavu.

15. Žalobca v zastúpení právnym zástupcom listom z 8.4.2022 oznámil žalovanej, že Zmluvou
o postúpení pohľadávky z 5.4.2022 A. B. ako postupca postúpil spoločnosti Slovak assistance ako

postupníkovi pohľadávku 3.990,07 eura voči Allianz – Slovenská poisťovňa, ktorá vznikla na základe
poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení, ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo dňa
14.7.2021 na ulici D. XXX.16. Na základe procesnej obrany žalovanej, ktorá v odpore o.i. uviedla, že vo vzťahu k motorovému
vozidlu EČV: C., označenému v žalobe, nie je poisťovateľom povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ani jej nebola nahlásená žiadna

poistná udalosť, z ktorej by mal poistený z tohto poistenia v zmysle § 4 ods. 1,2 zákona č. 381/2001
Z. z. právo, aby za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody
vzniknutej poškodením veci, žalobca reagoval a v podaní - Vyjadrenie a návrh na pokračovanie v konaní
na príslušnom súde uznal, že dátumy poistnej udalosti sa rozchádzajú a že v skôr doloženej plnej moci
je povinný subjekt identifikovaný ako Generali. Považoval uvedené za „zrejmé formálne pochybenia“, s

tým že omylom predložil upomínaciemu súdu nesprávnu (inú) plnú moc. Uviedol, že k „tomuto podaniu“
dodáva správnu plnú moc, v ktorej je korektne identifikovaný dátum škodovej udalosti ako aj povinný
subjekt.

17. Predložil Splnomocnenie z 18.7.2021 (č.l. 83), ktorým A. B. súhlasil a splnomocnil poisťovňu Allianz,
aby z poistnej udalosti zo dňa 14. (slovom štrnásteho), rukou prepísané na 15. (pätnásteho) júla

2021 plnila v prospech Asistenčnej služby – Slovak assistance s.r.o. Splnomocnil spoločnosť Slovak
assistance s.r.o./žalobcu, aby ho zastupovala v predmetnej likvidácii poistnej udalosti. A taktiež ju
žiadal, aby uviedla poškodené miesto po dopravnej nehode zo dňa „14.“, prepísané na „15.“ 7. 2021 na
ulici D. XXX do pôvodného stavu.

18. Žalobca odmietol názor žalovanej, že by ním uplatňovaná pohľadávka neexistovala a ako takú ju
nebolo možné postúpiť. Argumentoval, že jeho pohľadávka voči žalovanej sa konštituovala na základe
platnej zmluvy o postúpení pohľadávky, evidentne existuje, je zročná a žalovaná ju plnila len čiastočne.
Pokiaľ žalovaná namietala, že neeviduje ani poistnú udalosť zo 14. júla 2021, dôvodil žalobca, že dátum
14. júla 2021 je zrejme preklep, pretože žalovaná sama uviedla, že poistnú udalosť z 15.7.2021 eviduje,

pretože na základe takej poistnej udalosti už čiastočne plnila. Označil námietku žalovanej „v časti ako
preklep a v podstatnej časti ako nepravdivú.“

19. V ďalšej argumentácii mal žalobca za podstatné, že ide o dopravnú nehodu a o škodu, ktorá vznikla
poškodenému A. B. a ktorá jeho výsluchom na pojednávaní bola ustálená: „návrh sedí, bol na tom istom

mieste, v ten istý deň, v iný deň žiadna dopravná nehoda už potom nebola“, takže naozaj ide o formálne
chyby pisárskeho charakteru. Zo strany žalovanej, poukázal na to, že došlo dokonca k čiastočnému
plneniu.

20. Na základe zopakovaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávky z 5.4.2022, predmetom postúpenia ktorou bola pohľadávka postupcu A. B.,
ktorú mal ako poistenej poisťovne Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. na základe poistnej udalosti
spočívajúcej v poškodení, ktoré vzniklo v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo dňa 14.7.2021 na
ulici D. XXX v celkovej výške 3.990,07 eura, nedošlo k postúpeniu pohľadávky postupcu/veriteľa A. B.,
ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody motorového vozidla EČV: F. XXXXX zo dňa 15.7.2021, pri

ktorej došlo k poškodeniu oplotenia na rodinnom dome poškodeného A. B..
Tak ako bola postupcom A. B. postupníkovi- žalobcovi postupovaná pohľadávka v zmluve o postúpení
identifikovaná, resp. určená nezodpovedá ani opisu tej pohľadávky, nárok na zaplatenie ktorej si žalobca
podanou žalobou uplatnil (pohľadávka titulom opravy poškodenia plota, ktoré vzniklo v dôsledku
dopravnej nehody vozidla C. zo dňa 10. decembra 2021 na ulici D. XXX) a nezodpovedá ani identifikácii

pohľadávky aká, resp. ktorá v skutočnosti vznikla poškodenému/postupcovi A. B. v dôsledku poistnej
udalosti, ku ktorej došlo dňa 15.7.2021 pri dopravnej nehode vozidla EČV: F. XXX I. v dôsledku
poškodenia oplotenia na jeho (B.) rodinnom dome.

21. Predpokladom postúpenia pohľadávky vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú)

a existujúcu. Odvolací súd dospel, rozdielne od súdu prvej inštancie, k záveru, že v danom prípade
bola postupovaná pohľadávka určitá a identifikovateľná (pohľadávka veriteľa A. B. vzniknutá na základe
poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení spôsobenom v dôsledku dopravnej nehody vozidla C. zo
dňa 14.7.2021 na ulici D. XXX v celkovej výške 3.990,07 eura) avšak v konaní nebola preukázaná
existencia akejkoľvek uvedeným spôsobom určenej pohľadávky, ktorá mala byť predmetom postúpenia

na základe zmluvy z 5.4.2022.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý si osvojil argumentáciu žalobcu
dôvodiaceho chybou v písaní, resp. pisárskou chybou spočívajúcou v nesprávne uvedenom dátume
škodovej/poistnej udalosti (objavujú sa až tri rôzne dátumy: 10 12.2021, 14.7.2021 a 15.7.2021 v plnejmoci z č.l. 83, prepísaný rukou z dátumu 14.7. na 15.7.2021) a nesprávnom označení evidenčného
čísla motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená (v žalobe a v zmluve o postúpení
uvedené EČV C., dokonca v splnomocnení z 13.12.2021 je uvedené EČV C. XXXXX).

22. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

23.Podľa§35ods.1,2Občianskehozákonníka,prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;

môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť (odsek 1). Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom (odsek 2).

24. Podľa § 37 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (odsek 1). Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný (odsek 2). Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný (odsek 3).

25.Podľa§40ods.1,2Občianskehozákonníka,akprávnyúkonnebolurobenývoforme,ktorúvyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (odsek 1). Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne (odsek 2).

26. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

27. Podľa čl. V. ods. 1. zmluvy o postúpení pohľadávky, dohodnutý obsah tejto zmluvy možno zmeniť
len na základe súhlasného prejavu vôle oboch zmluvných strán písomnou formou.

28. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd uzavrel,

že v posudzovanej veci pokiaľ by malo ísť o pisársku chybu (chybu v písaní) v označení dňa/dátumu
vzniku poistnej, resp. škodovej udalosti a v označení motorového vozidla prevádzkou ktorého škoda
vznikla, z ktorej takto definovanej udalosti vznikla pohľadávka postupcu, potom bolo možné a potrebné
takúto chybu v písaní odstrániť, resp. opraviť len písomne, nie ústne. Vyplýva to aj z čl. V. ods. 1
predmetnej zmluvy, že akékoľvek jej zmeny vyžadujú písomnú formu. Nemožno súhlasiť ani s tým

názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého mal súd za to, že postupovaná pohľadávka bola
špecifikovaná dostatočne čo do výšky a dôvodu a to i napriek „nezrovnalostiam“ ohľadne EČV (C.)
a dátumu udalosti (14.7.2021) a ktorý súd na základe výkladu právneho úkonu, uplatniac princíp
preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou mal za zrejmé, že „v daný deň 15.7.2021
žalovaná inú poistnú udalosť neevidovala a miesto poistnej udalosti – D. XXX a suma pohľadávky

3.990,07 eura identifikovali jasne uvedenú pohľadávku“, čo mal potvrdené aj svedkom A. B., že
15.7.2021 došlo k dopravnej nehode v obci D., kde došlo k poškodeniu oplotenia pri dopravnej nehode,
ktorú spôsobil vodič motorového vozidla EČV: F. XXX I., pričom poukázal na to, že ani žalovaná
nespochybnila, že dňa 15.7.2021 prijala hlásenie o poistnej udalosti v obci D.. Súd prvej inštancie
opomenul zohľadniť právnu úpravu § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej právne úkony

vyjadrené slovami je síce potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, avšak len ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, ktorý
rozpor medzi vôľou postupcu (i postupníka) a jazykovým prejavom vôle zmluvných strán v čl. I.1 zmluvy
v danom prípade prítomný bol a teda vylučoval výklad, aký urobil súd prvej inštancie.
Odvolací súd má za potrebné v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky z 5.4.2022 poukázať aj na celý rad ďalších chýb a omylov v označení dňa a EČV
motorového vozidla prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda v žalobcom predložených listinných
dôkazoch ako i samotnom žalobnom návrhu, čo pôsobí značne chaoticky a s čím sa súd prvej inštancie
vôbec nevyporiadal.

29. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že je správna a dôvodná argumentácia
žalovanej, že ide v prípade predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky z 5.4.20212, postúpenej
pohľadávky o právny úkon, ktorého plnenie je nemožné a teda právny úkon neplatný.Na základe neplatného právneho úkonu – neplatného postúpenia sa žalobca nemohol stať a nestal
veriteľom neexistujúcej pohľadávky ani pohľadávky z poistnej udalosti z 15.7.2021 vzniknutej
poškodením oplotenia rodinného domu A. B. v dôsledku dopravnej nehody motorového vozidla EČV

F. XXXXX , zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou ktorého motorového vozidla bola povinne
zmluvne poistená u žalovanej.

30. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, a to v súvislosti s argumentáciou žalobcu, že predsa
žalovaná čiastočne poistné plnenie poškodenému z poistnej udalosti z 15.7.2021 v D. spôsobenej

motorovým vozidlom EČV F. XXX I. plnila, čím podľa neho došlo k uznaniu pohľadávky žalovanou,
že nepovažuje tieto úvahy žalobcu za správne. Ak žalovaná poskytla poistné plnenie poškodenému,
išlo o poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou
motorovéhovozidlaEČVF.XXXI. aakožalovanáuviedla,poskytlapoistnéplnenienazákladeohlásenia
poistnej udalosti z 15.7.2021 v obci D., kedy motorové vozidlo spoločnosti DAPET s.r.o., Humnenné,
EČV F. poškodilo oplotenie rodinného domu A. B., na základe 17.7.2021 vykonanej obhliadky miesta

poškodenia a vyhotoveného zápisu z nej, na základe oznámenia poškodeného o vykonaní opravy
a predložených faktúr o vyúčtovaní ceny opravy, pričom na základe predloženej plnej moci, ktorým
poškodený splnomocnil na zastupovanie pri likvidácii poistnej udalosti práve žalobcu, žalovaná ako
poisťovateľka výlučne na základe týchto dokladov realizovala výpočet skutočnej výšky škody a poskytla
poškodenému A. B., že na základe jeho dispozície poistné plnenie na náhradu škody úhradou na účet

Slovak assistance s.r.o. a vo výške 6.374,82 eura, ktorú stanovila so zohľadnením zhodnotenia veci.

31. K otázke správnosti postupu žalovanej a dôvodnosti či nedôvodnosti zohľadnenia zhodnotenia
poškodenej veci opravou pri stanovení výšky poistného plnenia, resp. výšky skutočnej škody, ktorá
otázka bola ďalšou spornou otázkou v konaní, odvolací súd vzhľadom na záver o nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu, ktorý sám o sebe ako taký je základným a prvotným dôvodom na zamietnutie
žaloby, sa nezaoberal a nemal za potrebné sa k nej osobitne vyjadrovať.

32. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

33. Keďže odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v plnom rozsahu, a to podľa § 255 ods. 1 CSP.

34. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnuté prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).