Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/221/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203411
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1224203411.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar.
XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky C. A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX/XX, A. a otca
C. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, A., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária

EMADVOKAT, s.r.o., Ružová dolina 8, Bratislava- Ružinov, v konaní o návrhu otca maloletej na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava II č.k. 37P/164/2024-42 zo dňa 5.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti mení tak, že otec je oprávnený na
čas do právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B.,
nar. XX.X.XXXX stýkať sa s maloletou každý utorok a každú stredu, vždy v čase od 15,00 hod do 18,00

hod., a každú párnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod. tak, že maloletú
si prevezme v mieste bydliska matky, prípadne v maloletou navštevovanom predškolskom zariadení,
a matke v stanovenom čase odovzdá v mieste jej bydliska.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 5.11.2024 súd prvého stupňa nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do

právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností upravil styk otca s maloletou
A. B., nar. XX.X.XXXX tak, že otec má právo sa s ňou stretávať každý týždeň v kalendárnom roku,
vždy v sobotu od 9,00 hod. do 19, 00 hod., každý týždeň v kalendárnom roku ,vždy v utorok od
16, 00 hod. do 19, 00 a tiež v stredu od 16, 00 hod. do 19, 00 hod. , a to vždy tak, že si otec
maloletú vždy prevezme v mieste bydliska matky/prípadne predškolského zariadenia, ktoré maloleté
dieťa navštevuje a vráti v stanovenom čase späť matke, v mieste jej bydliska.

2. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a súčasne vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa odôvodnenia rozhodnutia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia otec žiadal súd o
úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v nasledovnom znení. I. Maloletá A. B.,

nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky C. A. D., B. D., nar. XX.XX.XXXX, trv.
bytom G. XX, XXX XX G., štátny občan SR, doručovacia adresa: E. XX/XX, XXX XX A., Slovenská
republika s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, a to
do právoplatného do skončenia konania vo veci samej. II. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou do
právoplatného skončenia konania vo veci samej každú sobotu v čase od 09:00 hod do 22:00 hod, každý
utorok od 16:00 hod do 22:00 hod a každú stredu od 16:00 hod do 22:00 hod. III. Miestom odovzdania

a prevzatia dieťaťa je bydlisko matky.Skutkovo svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že s matkou mali spolu
partnerský vzťah, následne spolu začali zdieľať spoločnú domácnosť a spoločne žili v rodinnom dome
v G. v okrese Trnava. Manželstvo neuzatvorili a z ich partnerského vzťahu vzišlo jedno maloleté dieťa.

Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Partneri žili spoločne v dome, avšak matka zmenila názor
na bývanie v G. a mala záujem vrátiť sa do A.. Na základe toho sa s otcom dohodli, že sa matka
presťahuje s dcérou do A. a v septembri sa prisťahuje otec k nim. Následne spoločne žili v trojizbovom
prenajímanom byte na E. H. I. A., kde t.č. býva matka s maloletou. Medzi partnermi v čase ich spolužitia
začali vznikať rozpory, hádky, čo vyústilo k ich rozchodu a otec sa odsťahoval do bytu v J., v ktorom

si prenajal izbu. Počas partnerského spolužitia otca a matky plánovali žiť v rodinnom dome v G.. Tento
dom kúpili otec a matka zo spoločných peňažných prostriedkov prostredníctvom hypotekárneho úveru,
avšak dom je evidovaný vo výlučnom vlastníctve matky. V tomto dome určité obdobie aj žili, avšak
matka túžila bývať v A., z tohto dôvodu sa presťahovali do nájomného bytu na E.. Vzhľadom k veku
maloletej otec nechal matku žiť v nájomnom byte na E. a sám sa v marci 2024 presťahoval najprv do bytu
jedného známeho, kým si nenájde nájom a následne do izby v zdieľanom nájomnom byte. Považoval

za povinnosť postarať sa o matku tak, aby mohla byť pri maloletej A. a zároveň chcel byť v blízkosti
maloletej čo najviac. Napriek tomu, že spoločne nežili v jednej domácnosti, otec sa staral o maloletú
v maximálnej možnej miere, a to priamo v byte na E., napriek tomu, že tam nebýval. Odkedy sa otec
odsťahoval zo spoločnej domácnosti styk s Maloletou prebiehal tak, že otec prišiel za dcérou každú
sobotu o 09:00 hod, pričom s ňou bol až do večera do momentu, kedy dcéra úplne zaspala, aby mohol

byť pri uspávaní (väčšinou ostal v byte do 22:00 výnimočne do 0:00hod). Okrem soboty sa s maloletou
stretával každú stredu od cca 16:00 do večera podľa dohody (väčšinou ostal v byte do 22:00). Od júla
2024 sa styk s Maloletou dcérou na základe spoločnej dohody rodičov rozšíril, a to tak, že otec prichádzal
v sobotu ráno (cca od 07:30 hod), každú stredu od cca 16:00 do večera a zároveň každý utorok alebo
štvrtok navštevovali spoločne detské plávanie, bez prítomnosti matky a po plávaní absolvovali spoločnú

aktivitu. Od júla 2024 teda maloletá bola s otcom každú sobotu, stredu a utorok alebo štvrtok v týždni
(spolu teda minimálne 3 dni v týždni). Situácia sa zmenila tento september. V sobotu 7.9. bol otec
celý deň s dcérou a zároveň celý víkend 13.9-15.9.2024, pretože dcéra bola chorá. Dňa 18.9.2024
matka poprosila otca, aby sa postaral o dcéru, nakoľko musí ísť do práce. Ostatný čas v septembri
matka otcovi bránila v styku s dcérou a stále v tom pokračuje. Otec sa neustále dopytuje po stretnutí

s dcérou. Matka si otca zablokovala vo všetkých telekomunikačných kanáloch a nereaguje. Otec sa
snažil po stretnutí dopytovať sa preto u matky mailom, na ktorý matka buď nereaguje, alebo odpíše, že
dcéra je chorá. Matka odôvodnila zákaz styku napr. slovami, že „aspoň ju dcéra neuvidí plakať“, keďže
matka nesie pravdepodobne ťažko celú situáciu. Zároveň styk podmieňuje matka tým, že otec musí
platiť sumu výživného, ktorá nie je v jeho schopnostiach, nakoľko sa mu míňajú ušetrené prostriedky. Z

toho dôvodu, že matka bráni v styku otca s maloletou, otec má obavy, že dcéra stratí záujem o neho
a jeho doteraz vybudovaný vzťah s ňou sa naruší, čo môže nastať veľmi jednoducho, vzhľadom na
nízky vek dcérky, ktorá si plynutie času uvedomuje úplne inak a mesiac nestretávania sa s otcom je pre
ňu úplne iné obdobie ako mesiac pre dospelého. Navyše matka bráni aj v telefonátoch dcéry s otcom.
Matka sa vyjadrila, že styk bude dodržiavať až vtedy, keď toto bude nariadené súdom a dovtedy otec

dcéru neuvidí. V predloženej komunikácii uviedla, že tento postup absencie otca v rozsahu niekoľkých
mesiacov považuje za prospešné pre dieťa. Je teda zjavné, že sa neplánuje s otcom dohodnúť na
pravidelnom styku s dcérou. Otec preto považuje za nevyhnutné požiadať súd o vydanie neodkladného
opatrenia, aby do času, kým nebude súdom riadne nariadený styk otca s dcérou, mohol byť pri dcére
aspoň v minimálnej miere, a to minimálne tak, ako tomu bolo doteraz.

4. Súd konštatoval, okrem iného, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
prihliadal na to, či si jeho nariadenie vyžaduje bezodkladná potreba úpravy pomerov účastníkov konania.
Súd môže pritom nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie účelu, nesmie
voliť neodkladné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne alebo nezvratne zasahovalo do práv

účastníkov konania. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov,
by bolo právo účastníka ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.
Súd po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s obsahom

spisového materiálu a pripojených spisov dospel k záveru, že v danom prípade bola čiastočne
preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a čiastočne boli splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal z návrhu a z pripojených listinných
dôkazov a obsahu pripojeného spisu za preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia a nežijú vspoločnej domácnosti, maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou. Rodičia sa na úprave styku otca
s maloletou nedohodli, otec má veľký záujem na pravidelnom stretávaní sa s maloletou dcérou, matka
výslovne nebráni v styku, avšak spoločné riešenie styku rodičia nenachádzajú, opakovane dochádza

k nejasnostiam a nedorozumeniam ohľadne úpravy styku. Maloletá podľa vyjadrenia otca, pozná otca,
otec sa podieľal na jej osobnej starostlivosti. Zo založenej mailovej komunikácie rodičov vyplýva, že
matka adresuje otcovi rôzne výčitky, ako napr. tvrdenie, že odmietol jej pomôcť, keď bola maloletá
chorá, taktiež vznikajú spory medzi rodičmi ohľadne prevzatia dieťaťa večer alebo ráno, či styku v
sobotu, nedeľu. Preto súd dospel k záveru, že v tejto časti návrhu ohľadne úpravy styku otca s

maloletou je návrh otca dôvodný a je daná naliehavosť na nariadení neodkladného opatrenia tak,
aby mal otec zabezpečený pravidelný styk s maloletou dcérou, avšak v primeranom rozsahu. Súd
sa nestotožnil s návrhom v časti, ktorým žiada otec upraviť styk do 22,00 hod. a to vzhľadom k
nízkemu veku maloletého dieťaťa 2 roky a rovnako k zimnému obdobiu, kedy podľa názoru súdu
takéto maloleté dieťa v útlom veku by malo už v nočnej hodine o 22,00 hod. spať doma v postieľke a
nie pravidelne cestovať za rodičmi . Preto v tejto časti návrhu otca súd vyhovel čiastočne a nariadil

neodkladné opatrenie v otcom požadovanom rozsahu, s korekciou času do 19, 00 hod. upravil tento
styk , nakoľko má zato, že takto upravený je v záujme maloletej.
Vo zvyšnej časti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, nakoľko nebola zistená
naliehavosť zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá má maloletú vo faktickej osobnej
starostlivosti a nedochádza k nezhodám v otázke zverenia do osobnej starostlivosti rodiča. Taktiež čo

sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti určenia zastupovania a spravovania
majetku maloletej obomi rodičmi, súd nezistil naliehavosť na jeho nariadení a taktiež ani spor medzi
rodičmi, preto ani v tejto časti návrhu súd nevyhovel, nebola daná naliehavosť na takom rozhodovaní
neodkladným opatrením. O zverení maloletej do osobnej starostlivosti rodiča a určení zastupovania
maloletej rodičmi bude súd rozhodovať po dôkladnom dokazovaní v samotnom merite veci, ktorá

vec je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/156 /2024, kde sa otec domáha striedavej osobnej
starostlivosti o maloletú.

5. Proti tomuto uzneseniu podala matka maloletej odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny rozhodnutia
súdu prvého stupňa tak, aby bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu

zamietnutý alebo aby bol jeho styk s maloletou upravený na každý druhý týždeň v kalendárnom roku
v sobotu od 9,00 hod. do 17,00 hod a na každý týždeň v kalendárnom roku v utorok od 16,00 hod. do
17,20 hod. a v stredu od 15,00 do 17,20 hod.
Namietala, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade so záujmami maloletej, súd neskúmal záujem
maloletej, ktorá vo svojom veku vyžaduje neustálu starostlivosť a pravidelný denný režim, a neodkladné

opatrenie vydal bez toho, aby matke umožnil vyjadriť sa k návrhu otca. Poukazovala tiež na to, že
rozhodnutie o neodkladnom opatrení jej nebolo súdom prvého stupňa doručené, napriek čomu sa otec
maloletej domáha plnenia a vyhráža sa políciou.
Odvolateľka nemá námietky voči stretávaniu sa otca s dcérou, žiada iba, aby sa ich stretávanie
uskutočňovalo vo vhodnej dobe a v prostredí primeranom veku dieťaťa tak, by stretnutia s otcom nemali

za následok ochorenie dieťaťa, o ktoré sa potom ona musí starať a nemôže pracovať (v tejto súvislosti
poukazovala na deň 9.10.2024, keď otec po vyzdvihnutí z detských jaslí zobral dcéru do herničky, táto
bola po celodennej aktivite prestimulovaná, v noci nespala, plakala, nedala sa utíšiť a následne ochorela,
čo sa opakovalo aj po ďalšom stretnutí, napriek tomu, že otca na to upozornila a prosila ho, aby s dcérou
do herniček nechodil).

Podľa jej názoru otec na stretávanie sa s maloletou nemá vytvorené podmienky a v byte matky sa s ňou
už stretávať nemôže nakoľko takéto stretnutia v poslednej dobe končili hádkou rodičov. Otec sa podľa
nej nevie o maloletú postarať v čase, keď je chorá a nie je schopný si zabezpečiť vhodné prostredie pre
styk primerané veku maloletej a ročnému obdobiu (zime). Nebráni mu s dcérou telefonovať, nedovolila
to iba v čase, keď dcéru bolelo hrdlo, čo otcovi vysvetlila.

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení považuje za vydané predčasne, bez riadneho zistenia skutkového
stavu veci a bez toho, aby sa mohla k návrhu vyjadriť. Denný režim maloletej neumožňuje stretávanie sa
s otcom do 19,00 hod., pretože o 19,15 hod. už maloletá spí, ráno vstáva skoro nakoľko chodí do jaslí.
V čase o 17,30 hod. maloletá večeria, nasleduje osobná hygiena, čítanie rozprávky, mlieko a následne
spánok, pred ktorým je potrebné dcéru spomaliť, ukľudniť vzhľadom na jej temperament. Matka s dcérou

každý mesiac cestuje a trávi niekoľko dní u svojich rodičov na K., čo jej súdom stanovené dní styku
maloletej s otcom neumožňujú.
Odvolateľka má za to, že neodkladné opatrenie bolo vydané iba v záujme otca, nie v záujme maloletej,
ktorá je vo veku, keď potrebuje osobnú starostlivosť matky a nie je zvyknutá tráviť čas v neznámomprostredí a s neznámymi ľuďmi, s ktorými býva otec v zdieľanom nájomnom byte. Považuje za
nepreukázané, že by otcovi bránila stretávať sa s dcérou a podľa nej je tento styk možné riešiť dohodou
rodičov podľa potrieb maloletej, nie na základe neodkladného opatrenia.

6. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdiť poukazujúc na to, že zrušenie neodkladného opatrenia by opätovne malo za následok
bránenie v styku s dcérou, čo potvrdzuje aj obsah odvolania. V súčasnosti mu matka občas styk s dcérou
umožní, ale koná tak, aby ho čo najväčším možným spôsobom obmedzila, napr. dcéru mu odovzdala

bez zimného oblečenia, preto musel pre dcéru zabezpečiť nové zimné oblečenie, ktoré si prináša na
stretnutia s dcérou.
Poukazoval na to, že ihneď po obdržaní neodkladného opatrenia o rozhodnutí matku informoval, táto
však na radu svojej právnej zástupkyne odmietla rozhodnutie súdu rešpektovať, neskôr mu styk s dcérou
síce povolila, ale nie v rozsahu určenom neodkladným opatrením. Považuje za preukázané, že bol
v styku s dcérou obmedzovaný, inak by návrh nepodával, ako to vyplýva aj z komunikácie s matkou,

ktorú s návrhom súdu predložil.
Podľa jeho názoru matka účelovo tvrdí, že stretnutia s dcérou v jej byte (ktorý pre matku s dcérou
zabezpečil on) nie sú vhodné pre hádky. Takéto stretnutia matke až do septembra 2024 nevadili, hoci už
v tom čase spolu nežili, pričom ak budú konať v záujme dcéry, hádky nemusia vznikať, prípadne matka,
ak má obavy, môže počas styku otca s dcérou byt alebo aspoň miestnosť opustiť.

Má za to, že o dcéru sa vie plnohodnotne postarať, a to aj v čase, kedy je chorá, nie je to pre neho
nič nové, o dcéru sa v chorobe už staral. Bežné ochorenie nie je dôvodom pre zamedzenie jeho styku
s dieťaťom, plne rešpektuje liečebný režim dcéry a vie kedy je v jej záujme ísť von, zostať vo vnútri alebo
byť v detskom centre. Neodkladným opatrením bola zachovaná osobná starostlivosť matky o dcéru,
jemu bol umožnený iba styk s dieťaťom, ktoré pre svoj ďalší vývoj potrebuje aj svojho otca.

7. Odvolací súd za splnenie procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o iba čiastočnej dôvodnosti odvolania
matky maloletej.
8. Podľa zistenia odvolacieho súdu, pre rozhodnutie ktorého vychádzajúce z posúdenia správnosti

uznesenia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa neboli významné tvrdenia
odvolateľky o nedostatku riadneho doručenia rozhodnutia (ktoré sa jej ale zjavne dostalo do dispozície),
súd prvého stupňa v zásade správne ustálil potrebu dočasnej úpravy styku otca s maloletou dcérou A.
neodkladným opatrením a svoje logické úvahy v tomto smere dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, rovnako ako všeobecný záujem dieťaťa na udržiavaní kontaktu

s oboma jeho rodičmi korešpondujúci s právom dieťaťa na tento kontakt.
Dôvodnosť úpravy styku v konečnom dôsledku odvolateľka potvrdila obsahom svojho opravného
prostriedku, v ktorom síce uvádza možnosť dohody o styku s otcom maloletej, na strane druhej
však namieta jeho schopnosť o dieťa sa postarať a vytvoriť si podmienky pre realizáciu styku
a súčasne vylučuje možnosť styku v ňou užívanom byte. Jej stanoviská potom nepodložene naznačujú

bezvýchodiskovosť situácie, resp. potrebu ponechania styku nie na dohodu rodičov, ale výlučne na jej
vôli, ktorá záruku zachovania vzťahu otca s dcérou neposkytuje. Doposiaľ osvedčené okolnosti prípadu
pritom neodôvodňujú usudzovať o reálnej neschopnosti otca poskytnúť maloletej dcére počas súdom
stanoveného rozsahu styku plnohodnotnú starostlivosť, či o takom spôsobe spoločného trávenia času,
ktorý by pre maloleté dieťa bol nevhodným alebo priamo ohrozujúcim.

9. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý neodkladné opatrenie bez
vyjadrenia matky maloletej vydal v súlade s právnou úpravou tohto inštitútu obsiahnutou v ustanovení
§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a zmenou uznesenia podľa § 388 Civilného sporového
poriadku pristúpil iba k čiastočnej zmene rozsahu styku, keď v záujme zachovania trojhodinového

intervalu styku stanoveného súdom prvého stupňa v dňoch utorok a streda pri rešpektovaní aj
požiadavky matky na skorší návrat dieťaťa (odvolací súd vzhľadom na pomerne nízky vek dieťaťa nemal
dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia matky o dobe jeho ukladania k spánku), upravil styk v týchto
dňoch na dobu od 15,00 hod do 18,00 hod., ktorá by pre otca vzhľadom na jeho podnikateľskú činnosť
nemala byť problematickou. Súčasne vzhľadom na legitímny záujem matky tráviť s dieťaťom časť

nepracovných dní mimo svojho bydliska (v domácnosti starých rodičov maloletej) odvolací súd rozsah
styku počas víkendov skrátil na každú párnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 9,00 hod do 18,00
hod., keď mal za to, že takto stanovený rozsah styku zodpovedá nielen charakteru a účelu inštitútuneodkladného opatrenia, ale naďalej aj záujmu maloletej na zachovaní a rozvíjaní vzťahu so svojím
otcom.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).