Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/156/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519205956
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7519205956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v spore žalobcu: Doc. JUDr. Ján Pirč, CSc.,
sídlo kancelárie: A. B. XX, XXX XX A., značka správcu S714, správca majetku úpadcu: HS - INGREAL
a.s., sídlo: Bellova 3, 040 01 Košice, IČO: 36 212 156, proti žalovanému: VOŠTOP, v. o. s., sídlo:
Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 346 412, zastúpený advokátkou:
JUDr. Terézia Ďatková, sídlo: Moyzesova 28, 010 01 Žilina, IČO: 42 346 495, o zaplatenie 28.307,63
eur s prísl., o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
č. k. 17Cb/28/2019 – 180 zo dňa 7. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. V konaní sa na strane žalovaného pokračuje s jeho právnym nástupcom: VOŠTOP, v. o. s., sídlo:
Račianska 88 B, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 346 412.

II. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 17Cb/28/2019 – 180 zo dňa 7. apríla 2022
v napadnutom výroku II.

III. Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 17Cb/28/2019 – 180 zo dňa 7. apríla 2022

v napadnutom výroku III tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 25,54 %.

IV. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice – okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 17Cb/28/2019 – 180 zo dňa
7. apríla 2022 rozhodol tak, že: 1. vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
10.537,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 2.273,57 Eur od 9.10.2015
do zaplatenia, zo sumy 1.487,92 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia, zo sumy 3.003,59 Eur od 12.12.2015

do zaplatenia, zo sumy 1.580,29 Eur od 8.1.2016 do zaplatenia, zo sumy 2.192,29 Eur od 20.2.2016
do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 1.505,38 Eur počnúc mesiacom máj 2022 splatných vždy
do 30. dňa toho ktorého mesiaca pričom v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas stáva sa
splatným celý dlh a v mesiaci december 2022 zaplatí žalovaný žalobcovi priznaný úrok z omeškania ako
aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a to do 31.12.2022,
2. vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a 3. vo výroku III. nepriznal žiadnej zo strán nárok
na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca v konaní preukázal uzavretie zmluvy o dielo, a to predloženými
faktúrami a krycími listami, z ktorých je zrejmé, že žalobca (respektíve úpadca) poskytol pre žalovaného
plnenie. Žalovaný tieto skutočnosti nerozporoval, avšak voči časti uplatnenej sumy vzniesol námietkupremlčania, preto súd v časti o zaplatenie sumy 10.537,66 eur žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Súd umožnil žalovanému nepremlčanú časť záväzku uhradiť v mesačných splátkach
tak, aby dlh spolu s úrokmi z omeškania bol uhradený do konca roka 2022 a pod podmienkou, že

v prípade neuhradenia mesačnej splátky riadne a včas, stane sa zročným celý dlh. Rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil § 536, § 537 a § 546 Obchodného zákonníka (Zmluva o dielo a nárok na
zaplatenie ceny), § 387, § 388, § 389, § 391 a § 397 Obchodného zákonníka (premlčanie v obchodných
vzťahoch a dĺžka premlčacej lehoty); § 122 Občianskeho zákonníka (plynutie lehôt), § 365, § 369, §
369c Obchodného zákonníka (omeškanie dlžníka, úroky z omeškania a náhrada nákladov súvisiacich

s uplatnením pohľadávky) a § 1 a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. (výška úroku z omeškania
a paušálnej náhrady nákladov).

2.1. Rozhodnutie o náhrade trov konania, citujúc § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), odôvodnil tak, že pomer úspechu
a neúspechu sporových strán bol viacmenej rovnaký. K tomu dodal, že nato, aby čiastočný úspech

založil nárok na náhradu trov konania, musí byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej
úspešnosti oboch sporových strán, zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu
jednej zo sporových strán.

3. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku, ktoré

odôvodnil existenciou odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Z obsahu ním
navrhovaného rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolanie smeruje voči výroku II, ktorým bola
žaloba čiastočne zamietnutá. Žalobca svojim odvolaním navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že jeho žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené. Konkrétne dôvody odvolania sú
uvedené v nasledovnom odseku 3.1.

3.1. Podľa žalobcu je námietka premlčania žalovaného k časti nároku vo výške 17.769,97 eur
nedôvodná. Poukázal nato, že v zmysle ustanovenia § 82 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov ako správca úpadcu dňa 31.12.2016 na druhom
zasadnutí veriteľského výboru požiadal o udelenie záväzného pokynu, podľa ktorého správca v súlade

s § 83 ods. 1 písm. a) ZKR môže pristúpiť k vymáhaniu peňažných pohľadávok úpadcu, ktoré
sú zapísané vo všeobecnej podstate úpadcu, zverejnené v Obchodnom vestníku SR v čiastke OV
č. 159/26 zo dňa 17.8.2016. K tomuto ďalej dodal, že veriteľský výbor mu udelil záväzný pokyn
a preto pristúpil k speňažovaniu pohľadávok úpadcu formou vymáhania týchto peňažných pohľadávok
prostredníctvom predžalobných výziev adresovaných jednotlivým dlžníkom. Uviedol, že žalovanému

bola zaslaná 11.01.2017 predžalobná výzva na úhradu pohľadávky vo výške 36.697,13 Eur, a to do 5
pracovných dní od doručenia výzvy, pričom táto výzva bola žalovanému doručená 16.01.2017. K veci
argumentoval § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde
začína plynúť premlčacia doba odkedy sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje
inak. Na základe uvedeného je žalobca toho názoru, že premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť

od doby, odkedy sa právo vymáhateľné na súde mohlo uplatniť na súde teda odo dňa 22.1.2017, kedy
márne uplynula lehota na úhradu pohľadávky na základe doručenej predžalobnej výzvy a nie od doby
splatnosti jednotlivých faktúr aj keď žaloba bola na súd podaná až 16.09.2019.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že je nedôvodné. Rozsudok považuje okrem ním

napadnutého výroku III za vecne správny. Uviedol, že žalobca nesprávne vyhodnocuje počiatok plynutia
premlčacejdoby,pretožezákonč.513/1991Zb.Obchodnýzákonník,anizákonč.7/2005Z.z.okonkurze
areštrukturalizácii,neupravujeosobitnýmspôsobompočiatokplynutiapremlčacejdoby,jejnovéplynutie
alebo jej spočívanie v prípade, ak za úpadcu vymáha jeho pohľadávku správca na základe pokynu
veriteľského výboru. Preto žalovaný považuje za rozhodujúci deň pre začatie plynutia premlčacej doby

deň splatnosti pohľadávky, ako konštatoval i súd prvej inštancie. Dodal, že pohľadávka úpadcu sa
nestalaprvýkrátvymáhateľnouažmárnymuplynutímlehotynaúhradupohľadávkynazákladedoručenej
predžalobnej výzvy zo strany správcu a že interpretácia zákona zo strany žalobcu popiera účel a zmysel
právnej úpravy premlčania. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd výrok I a II napadnutého rozsudku
ako vecne správny potvrdil a zotrval na svojom odvolaní čo do výroku III (viď. odsek 5), ktorý žalovaný

navrhol zmeniť.

5. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti výroku III rozsudku, ktoré odôvodnil
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutýrozsudok zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
25,54 %. Súd prvej inštancie podľa neho napadnutý výrok odôvodnil tak, že prihliadal na čiastočný
úspech sporových strán, bez toho, aby uviedol ako posúdil mieru úspechu konkrétnej strany sporu k

neúspechu druhej. Podľa žalovaného súd prvej inštancie napadnutý výrok riadne neodôvodnil a z tohto
hľadiska je potrebné napadnutý výrok považovať za nepreskúmateľný a nezodpovedajúci požiadavkám
vyplývajúcim z obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. Dodal, že strohé konštatovanie, že pomer úspechu a neúspechu tej ktorej sporovej strany
je viacmenej rovnaký, na takýto záver nepostačuje. Poukázal nato, že úspech žalobcu bol v rozsahu

37,23 % a úspech žalovaného 62,77 % (resp. úspech žalovaného v rozsahu 62,77 % a neúspech
žalovaného v rozsahu 37,23 %), z čoho je zrejmý pomer úspechu žalovaného v rozsahu 25,54 %.
Uvedený pomer úspechu podľa žalovaného nemožno za žiadnych okolností považovať medzi stranami
sporu za vyvážený, nakoľko zjavne u žalovaného prevažuje, a to nie zanedbateľné. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.12.2017, sp. zn. 3Co/93/2017, v zmysle
ktorého jedine pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch môže súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP

vysloviť,žežiadnazostránsporunemánanáhradutrovkonaniaprávo.Podľažalovanéhojehočiastočný
úspech v danom prípade zakladá nárok na čiastočnú náhradu trov konania, pretože je to prevažujúci
úspech, keď po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán suma 25,54 % opodstatňuje záver o síce
len čiastočnom, ale úspechu žalovaného.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že sa s jeho argumentáciou nestotožňuje. Ďalej dodal,
že ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej
zo strán sporu, k čomu sa súd priklonil aj v tomto prípade a rozhodol tak, že žiadna zo sporových
strán nemá právo na náhradu trov konania je vecne správny, zákonný, spravodlivý a vytýkane´ vady
žalovaného považuje za nedôvodné. Súd prvej inštancie podľa neho správne preskúmal a vyhodnotil

dané okolnosti sporu a takisto má pri rozhodovaní určitú mieru autonómie na to, aby posúdil zákonné
kritéria pri uplatnení § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo. Dodal tiež, že obidve strany sporu mali čiastočný úspech a ako správne určil súd
pomer úspechu a neúspechu bol viacmenej rovnaký a poukázal na možnosť podľa § 257 CSP nepriznať

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a odvolanie
žalovaného, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami a proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné. Odvolania boli prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle §

385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval
dôležitý verejný záujem. Odvolania prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu voči výroku II. nie je dôvodné a odvolanie žalovaného voči výroku III. rozsudku je dôvodné.

8. Žalobca vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

S ohľadom na nižšie uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.
Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, pričom
s ohľadom na nižšie uvedené je potrebné konštatovať, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)
je daný.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 ods. 1
CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanejveci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť

zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane
judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a

právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

16. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.17. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

18. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.

19. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, oddiel Sro, vložka

číslo: 178954/B zistil, že pôvodný žalovaný s obchodným menom T.B.stav s.r.o. s účinnosťou od
01.06.2024 zmenil právnu formu na verejnú obchodnú spoločnosť, vrátane zmeny sídla. Následne
došlo k dobrovoľnému výmazu žalovaného ku dňu 19.06.2024, čo odvolací súd zistil z výpisu
z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III, oddiel Sr, vložka číslo: 2236/B. Z predmetného
výpisu z obchodného registra však vyplýva, že zo strany spoločnosti VOŠTOP, v.o.s. došlo k prevzatiu
imania spoločnosti spoločníkom ku dňu 19.06.2024.

20. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ObZ“), ak nastanú dôvody zrušenia spoločnosti podľa § 88 ods. 1 písm. a), c), d), e), f) a g) pri
jednom spoločníkovi alebo pri viacerých spoločníkoch a ak v spoločnosti zostáva iba jeden spoločník,
môže sa tento spoločník rozhodnúť, že prevezme ako právny nástupca imanie zrušenej spoločnosti

bez jej likvidácie. Prevziať imanie môže iba osoba zapísaná v registri právnických osôb, podnikateľov
a orgánov verejnej moci.

21. Z uvedeného dôvodu, nakoľko platná právna úprava umožňuje, aby zostávajúci spoločník verejnej
obchodnej spoločnosti vstúpil do všetkých práv a povinností verejnej obchodnej spoločnosti a získal

status jej univerzálneho sukcesora, odvolací súd vo výroku I. tohto rozsudku rozhodol, že pokračuje
v konaní s právnym nástupcom žalovaného.

22. Počas odvolacieho konania bol uznesením Mestského súdu Košice v konkurznom konaní č.k.
31K/24/2016 za správcu konkurznej podstaty úpadcu s účinnosťou od 22.2.2024 ustanovený Doc.

JUDr. Ján Pirč, CSc., sídlo kancelárie: A. B. XX, XXX XX A., značka správcu S714. Z uvedeného
dôvodu s účinnosťou od právoplatnosti tohto uznesenia je zo zákona žalobcom nový správca konkurznej
podstaty uvedený v záhlaví tohto rozsudku namiesto pôvodného správcu.

23. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu (ako správcu

úpadcu HS - INGREAL a.s., v konkurze) voči pôvodnému žalovanému, ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 28.307,63 eur s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr vystavených na základe zmluvy
o dielo č. ZD/09 2012HSING na stavebné práce. K žalobe predložil kópie jednotlivých faktúr, ktoré
obsahovali aj údaj o splatnosti, ako aj predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 11.01.2017.
Svoj nárok právne opieral o ustanovenia § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 ObZ. Okrem úrokov z omeškania

vo výške 9,05 % ročne z jednotlivých dlžných súm, žiadal aj o priznanie paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

24. Pôvodný žalovaný podaním zo dňa 18.12.2019 vzniesol v konaní námietku premlčania podľa §
397 Obchodného zákonníka, a to vo vzťahu k faktúram splatným do 15.09.2015 vrátane, nakoľko

žalobca podal žalobu až po 15.09.2019. Posledným dňom pre uplatnenie pohľadávok úpadcu splatných
15.09.2015 bol podľa žalovaného deň 15.09.2019.

25. Vo vzťahu k prejednanému odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v
rozsahudostatočnomprerozhodnutiezistilskutkovýstavajehorozhodnutiejevovýrokuvecnesprávne.

Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalobcom v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia
odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalobcom, odvolací súd navyše uvádza:

26. Súd prvej inštancie sa veľmi detailne venoval odôvodneniu rozsudku vo vzťahu k premlčaniu (body
9. až 11. odôvodnenia) a odcitoval relevantné ustanovenia Obchodného zákonníka. V samotnom konaní
pritom žalobca nešpecifikoval, v čom spočíva jeho nesúhlas, resp. jeho procesná obrana voči vznesenej
námietke premlčania zo strany žalovaného. Až v odvolaní namietal, že 4 ročná premlčacia lehotanezačala plynúť splatnosťou faktúr, ale až neskôr, konkrétne márnym uplynutím lehoty na úhradu dlžnej
sumy stanovenej v predžalobnej výzve, citujúc pritom § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka.

27. S uvedeným názorom nie je možné sa stotožniť, nakoľko uvedené z § 391 ods. 1 Obchodného
zákonníka nevyplýva. Odvolateľ v tomto smere ani bližšie nevysvetlil takéto svoje úvahy. V plnej miere
odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie k téme premlčania.
Navyše dodáva, že pre možnosť uplatniť právo na súde je moment actio nata, teda kedy nastáva
splatnosťpohľadávkyaažtýmtomomentommožnohovoriťozačiatkuplynutiapremlčacejdoby.Žalobca

v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázal, že z dohody strán sporu, resp.
z dohody účastníkov právneho vzťahu založeného dotknutou zmluvou o dielo, vyplývalo, že splatnosť
záväzkusaspájaspovinnosťouvýzvy,ktoránasledujeažpodoručenífaktúry,resp.podátumesplatnosti
uvedeného vo faktúre.

28.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniežalobcujenedôvodné,pretopodľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II ako vecne správny.

29. K odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie síce správne citoval
relevantné ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého rozhodol o náhrade trov konania, avšak
toto ustanovenie si nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie správne v napadnutom rozsudku naznačil,

že úspech žalobcu bol v konaní čiastočný, pričom v takom prípade je potrebné uvažovať o pomernom
rozdelení náhrady trov. Odvolací súd však nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že pomer
úspechu a neúspechu strán sporu bol viacmenej rovnaký. Správny postup v uvedených prípadoch
je taký, že sa porovná percentuálny úspech strany sporu s jej neúspechom (porovnaním žalobného
návrhu s výrokom rozsudku). V prekrývajúcej sa časti sa náhrada neposkytne, t.j. čiastočné procesné

úspechy sa vzájomne do rovnakej výšky anulujú. Poskytne sa len náhrada trov v percentuálnej výške
rozdielu medzi úspechom a neúspechom. Ak by úspech strán v spore bol rovnaký - žalobca by vysúdil
polovicu a žalovaný by sa polovici ubránil (50 % ku 50 %), náhrada sa neprizná nikomu. Tak tomu
však v prejednávanom prípade nebolo, nakoľko žalobcom žalovaná suma bola 28.307,63 eur a súd
priznal žalobcovi len sumu 10.537,66 eur. Percentuálne vyjadrenie úspechu žalobcu v spore bolo teda

37,23 %. V časti 62,77 % bol žalobca neúspešný. Úspech žalovaného bol opačný. Rozdiel medzi
uvedenými percentuálnymi vyjadreniami predstavuje 25,54 %, ako správne uviedol v odvolaní žalovaný
a toto vyjadrenie nepredstavuje nepatrnú časť. Vzhľadom na uvedené patrí žalovanému voči žalobcovi
náhrada trov konania na súde prvej inštancie vo výške 25,54 %.

30. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v žalovaným
napadnutom výroku III. zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia
(výrok III), keďže dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie
podľa § 389 CSP.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalovaného a neúspech žalobcu v odvolacom konaní,
priznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému voči žalobcovi.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).