Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722200390
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2722200390.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C., D. E. F. XXXX/XX, zastúpenej
advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom Skalica, Potočná 191/39, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátkou: JUDr. Katarína
Hegedüšová, so sídlom Bratislava, Majerníkova 3/A, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné,
na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 24. apríla 2023, č.k.

9Csp/16/2022-54, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.konaniezastavilavýrokomII.priznalžalovanej
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 161 ods. 1, 2, § 185 ods. 3, §
230, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), § 41 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ“). Skonštatoval, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu dňa 28.03.2022 domáha od žalovanej zaplatenia sumy 495,29 eur s príslušenstvom

titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň sa domáha zaplatenia sumy 200,- eur titulom
primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania. Súd zo spisu Okresného súdu Skalica
sp. zn. 5Er/534/2017 zistil, že rozhodcovským rozsudkom č. k. SRSAspA 06404/15 zo dňa 29.3.2016
bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie z titulu zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa
20.2.2014, pričom v danom prípade ide o exekučný titul, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie
a predmetný rozsudok tak vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči prejednávanej žalobe o

určenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a priznania finančného zadosťučinenia, nakoľko
otázka existencie takéhoto práva musela byť posudzovaná pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho
istého vzťahu alebo práva. Vzhľadom na uvedené si súd musel v rámci predbežnej otázky vyriešiť, aké
účinky na predmet tohto sporu má právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorý zaväzuje žalobkyňu na
plnenie. O bezdôvodnom obohatení by bolo možné pri existencii právoplatného rozsudku na plnenie
uvažovať iba vtedy, ak by žalobkyňa plnila nad rozsah povinnosti uloženej rozsudkom. V danom prípade

bola žalobkyňa právoplatným rozhodcovským rozsudkom zaviazaná zaplatiť žalovanej okrem dlžnej
istiny aj úroky a poplatky, preto nemožno tvrdiť, že žalovanej na toto príslušenstvo nevznikol nárok
a že sa prijatím takéhoto plnenia bezdôvodne obohatil. Z rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že
rozhodcovský súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho
základe priznal žalovanej plnenie voči žalobkyni, vrátane úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty. Ak bolo
právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy, teda ak o nárokoch a výške

plnenia z tejto zmluvy už konal a vydal právoplatné rozhodnutie rozhodcovský súd, tvorí výrok takéhoto
rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci aj pre civilné sporové konanie vedené medzi tými istýmiúčastníkmi (hoci v opačnom procesnom postavení) vo vzťahu k žalobe na plnenie na podklade tej istej
spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Tvrdenia žalobkyne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mali byť
predmetom obrany žalobkyne v rozhodcovskom konaní, kde vystupovala na strane žalovanej, avšak

žalobkyňa bola nečinná a proti rozhodnutiu rozhodcovského súdu sa nebránila ani následne podaním
žalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Zmluvaoúverenebolavrozhodcovskomkonaníposúdená
ako bezúročná a bez poplatkov, a teda plnenie z nej aj nad rámec poskytnutého úveru (istiny) je plnením
z tejto zmluvy. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej bol po
právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne, neúplne alebo inak. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd s poukazom na ustanovenia § 230 CSP a § 161 CSP konanie zastavil. Súd zastavil
konanie v celom rozsahu, nakoľko mal za to, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je závislý
od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom exekučnom konaní nebol rozhodcovský rozsudok
posudzovaný v zmysle ustanovenia § 44 exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a z

uvedeného dôvodu tak nebola konštatovaná jeho neúčinnosť, z ktorého dôvodu predstavuje exekučný
titul, ktorý nemožno posudzovať v inom konaní. Rozhodcovský rozsudok by mohol založiť prekážku
právoplatne rozsúdenej veci len v prípade, ak by rozhodcovský súd, ktorý ho vydal, odvodil svoju
právomoc z absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky). V takom prípade by išlo o nulitné
rozhodnutie (paakt). Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadnuť aj bez návrhu

(ex officio). Súd za týmto účelom preskúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 20.2.2014 medzi
stranami sporu (zo spisu sp. zn. 5Er/534/2017) a dospel k záveru, že nemá znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa § 53 OZ, nevyvoláva značnú nerovnováhu medzi stranami a nie je spôsobilá viesť
k značnej procesnej nevýhode jednej z procesných strán. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na
samostatnej listine, bola jasne a zrozumiteľne naformulovaná a žalobkyňa tým, že ju podpísala, vyslovila

súhlas s jej uzavretím, teda vyslovila súhlas aj s príslušnosťou rozhodcovského súdu na prejednávanie
a rozhodovanie sporov v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uzavretie rozhodcovskej
zmluvy nebolo predpokladom alebo podmienkou uzavretia samotnej úverovej zmluvy, keďže sa jedná
o samostatnú listinu, ktorej obsahom je i dohoda zmluvných strán o práve odstúpiť od tejto zmluvy
aj bez uvedenia dôvodu. Súd má za to, že v rozhodcovskej zmluve sú práva a povinnosti zmluvných

strán vyjadrené dostatočne jasne a zrozumiteľne aj pre bežného spotrebiteľa. Žalobkyni nebola odňatá
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde. Podľa čl. II bod 3. rozhodcovskej
zmluvy žalobkyňa mohla od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť do 10 dní aj bez uvedenia dôvodu.
Žalobkyňa namietala, že predmetná rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená dodávateľom, nebola
individuálne dojednaná a jej možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred všeobecným súdom je

len iluzórna, keď po podaní žaloby veriteľom na rozhodcovský súd by sa musela rozhodcovskému
konaniu podriadiť. Ani vydanie rozhodcovského rozsudku však nezbavilo žalobkyňu ako spotrebiteľa
možnosti domáhať sa ochrany jej práv a právom chránených záujmov pred všeobecným súdom, nakoľko
mala možnosť brániť sa proti rozhodcovskému rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

na všeobecnom súde, ktorú možnosť v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote nevyužila. Námietka
právneho zástupcu žalobkyne, že žalobkyňa nemá takú úroveň právneho povedomia, aby vedela využiť
svoje právo na odstúpenie od zmluvy alebo posúdiť obsah dokumentov, ktoré jej boli predložené na
podpis, podľa názoru súdu neobstojí. Pokiaľ bola žalobkyňa dostatočne uvedomelá na vyhľadanie
odbornej právnej pomoci po začatí realizácie zrážok z jej mzdy, čo nepochybne významne zasahuje do

jej majetkových práv a núti spotrebiteľa okamžite konať, niet dôvodu pochybovať, že rovnako by bola
schopná zabezpečiť si právne poradenstvo aj pokiaľ ide jej obranu proti rozhodcovskému rozsudku. V
tomto smere však zostala nečinná.

4. Súd prvej inštancie ďalej mal za to, že rozhodcovská zmluva bola samostatnou listinou, ktorú v jednom

vyhotovení obdržala aj žalobkyňa. Žalobkyňa nevyužila možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu, ani
od podpísanej rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Z obsahu úverovej ani rozhodcovskej zmluvy nevyplýva,
že by mali byť od seba závislé, resp. že uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo podmienené
podpisomajrozhodcovskejzmluvy.Rozhodcovskázmluvaneobsahuježiadnezložitéprávneformulácie,
ktoré by mohli byť pre spotrebiteľa komplikované na pochopenie. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je

celkom jasný jej účel, a teda dohoda zmluvných strán, že spory vyplývajúcej z úverovej zmluvy môžu byť
riešené pred konkrétne určeným rozhodcovským alebo príslušným všeobecným súdom. Rozhodcovská
zmluva zo dňa 20.2.2014 dáva žalujúcej strane možnosť výberu medzi tým, či o vzájomných sporoch
z úverovej zmluvy bude príslušný rozhodovať rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, pričom podľanázoru súdu predmetná rozhodcovská zmluva ani inak nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa mala možnosť výberu prijať, resp.
neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy pripravenej veriteľom. Žalobkyňa sa rozhodla zmluvu podpísať a

svojím podpisom verifikovala vyhlásenia v rozhodcovskej zmluve, že s jej uzavretím súhlasí a že bola
osobitne poučená o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (viď napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26.7.2018, v zmysle ktorého nemá rozhodcovská doložka znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak spotrebiteľ nevyznačením nesúhlasu v predznačenom políčku
vyslovil súhlas s príslušnosťou rozhodcovského súdu). K preskúmaniu otázky platnosti rozhodcovskej

zmluvy alebo doložky môže všeobecný súd pristúpiť aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ktoré ale v danej veci neprebehlo, keďže žalobkyňa zostala v tomto smere nečinná. Súd dospel k záveru,
že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku v
zmysle § 53 ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko súd nezistil ani iný dôvod neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má za to, že na jej základe rozhodcovský súd platne založil svoju právomoc
rozhodovať o nárokoch zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 209300054. V dôsledku toho právoplatný

a vykonateľný rozhodcovský rozsudok má účinky právoplatného rozsudku všeobecného súdu a súd už
nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto rozsudku.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu
trov konania priznal v plnom rozsahu žalovanej s odôvodnením, že o zavinení strany treba uvažovať z

hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma
na oboch procesných stranách. Zastavenie konania zavinila žalobkyňa podaním žaloby, ktorú nebolo
možné vecne prejednať pre procesnú podmienku - prekážku res iudicata.

6. Voči tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a žiadala priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7.Vodvolaníuviedla,žesúdnevykonalnavrhnutývýsluchžalobkynekokolnostiamuzatváraniaúverovej
a rozhodcovskej zmluvy. Súd sa s požiadavkou na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu

porušenia práv spotrebiteľa v nadväznosti na uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy vysporiadal tak,
že uviedol, že táto časť nároku je závislá od nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka
záveru súdu prvej inštancie v tom smere, že vo veci existuje prekážka veci rozsúdenej, poukázala na
rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 3Csp/39/2019 zo dňa 31.05.2022, ktorý bol v celom rozsahu
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoCsp/65/2022-152 zo dňa 26.04.2023, kde sa

stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie.

8. Odvolateľka vyčíta súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom nezohľadnil skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, t. j. v
čase zníženej pozornosti spotrebiteľa. Súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že je vyhotovená na vopred

pripravenom tlačive, do ktorého sa vpisovali iba osobné údaje spotrebiteľa a číslo rozhodcovskej zmluvy.
Súd vôbec nezohľadnil okolnosti uzatvárania úverovej zmluvy, t. j. či a v akom rozsahu bola žalobkyňa
informovaná o obsahu úverovej zmluvy a existencii rozhodcovskej zmluvy, t. j. či si žalobkyňa bola
vôbec vedomá toho, že jej taká listina bola predložená k podpisu, pričom každý právny úkon je nutné
posúdiť aj v zmysle ust. § 37 OZ. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie ani nemohol relevantným

spôsobom zohľadnil, keďže nevykonal navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobkyne. Súd tak nemohol
relevantným spôsobom posúdiť platnosť alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, či už s poukazom
na ust. § 37, § 39 alebo na ust. § 53 OZ. Súd prvej inštancie pritom v uznesení žiadnym spôsobom
neuviedol, z akého dôvodu nevykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie je tak nezrozumiteľné. Postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Žalobkyňa pritom bola na pojednávaní prítomná. K argumentácii súdu, že žalobkyňa mohla
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, uviedla, že táto argumentácia neobstojí v situácii, kedy žalobkyňa
nemalavedomosťotom,žeuzatvorilarozhodcovskúzmluvuaakýjevýznamuzatvoreniarozhodcovskej
zmluvy. Pokiaľ je rozhodcovská zmluva absolútne neplatná, nemôže založiť práva ani povinnosti a od
takej zmluvy ani nie je možné odstúpiť. Tiež možnosť odstúpenia rozhodcovskej zmluvy je len iluzórna

v situácii, kedy možnosť odstúpiť od zmluvy je v trvaní 10 dní. Pokiaľ by mala žalovaná naozaj záujem
umožniť žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, tiež by časovo neobmedzil možnosť takého
odstúpenia na lehotu 10 dní. Pokiaľ žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že podpisuje rozhodcovskúzmluvu,jezrejmé,ženemohlaodrozhodcovskejzmluvyodstúpiťnazákladedojednaniavrozhodcovskej
zmluve.

9. Ďalej v odvolaní žalobkyňa uviedla, že rozhodcovská zmluva bola predložená pri uzatváraní zmluvy
o úvere ako súčasť listín, ktoré bolo potrebné podpísať pre poskytnutie úveru. Z obsahu rozhodcovskej
zmluvy je jednoznačne zrejmé, že nebola individuálne dojednaná. Táto bola vopred pripravená, pričom
boli iba ručne dopísané osobné údaje (meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko), číslo zmluvy o úvere,
dátum uzatvorenia zmluvy o úvere, dátum uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy a pripojené podpisy.

Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a nie je samostatným právnym
úkonom, tiež vyplýva z toho, že táto rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v rovnaký deň pri tom istom
jednaní ako samotná zmluva o úvere. V rámci súdneho konania pred súdom prvej inštancie nedostala
možnosť sa vyjadriť k okolnostiam uzatvárania zmluvy. Týmto bolo žalobkyni odňaté právo uplatňovať jej
patriace procesné práva. Nemala možnosť vyjednať znenie rozhodcovskej zmluvy, t. j. nemala možnosť
ovplyvniťvýberrozhodcovskéhosúdu,nemalamožnosťvyčleniťztextuzmluvyvyhlásenieotom,žebola

akýmkoľvek spôsobom informovaná o možnosti odmietnuť podpísanie rozhodcovskej zmluvy. Nebola
ani informovaná o dôsledkoch začatia rozhodcovského konania, ani nevie, čo daný pojem ani znamená.
Keďže nevedela, že uzatvára právny úkon, následkom ktorého bude zmena sudiska zo všeobecného
súdu na spotrebiteľský rozhodcovský súd, je nepochybné, že u nej nemohla existovať žiadna vôľa
taký právny úkon uzatvoriť. V nadväznosti na ust. § 37 OZ predstavuje spotrebiteľská rozhodcovská

zmluva absolútne nulitný právny úkon, ktorý nemá žiadne právne účinky. Rozhodcovský súd tak nebol
oprávnený vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok môže byť ponímaný ako prekážka res
iudicata, avšak iba za podmienky, ak je právomoc rozhodcovského súdu skutočne daná a založená na
platnej rozhodcovskej zmluve (doložke). Nie je akceptovateľné, aby rozhodcovský súd odvodzoval svoju
právomoc od neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Ak rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, je nutné považovať i rozhodcovský rozsudok za nulitný. Odvolateľka poukázala
na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.03.2015, sp. zn. 5CoE/75/2014, ktorý potvrdil
uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 19. marca 2014, č. k. 1Er/66/2014-25, ktorý posudzoval
obdobné znenie rozhodcovskej doložky ako v prejednávanej veci. Poukázala aj na rozhodovaciu činnosť
iných súdov [Krajský súd v Trenčíne (napr. uznesenia sp. zn. 5CoE/74/2015 zo dňa 06.05.2015, sp. zn.

11CoE/76/2015 zo dňa 19.05.2015, sp. zn. 6CoE/94/2015 zo dňa 30.06.2015), Krajský súd v Prešove
(napr. uznesenie sp. zn. 5CoE/26/2015 zo dňa 23.04.2015), Krajský súd v Nitre (napr. uznesenie
sp. zn. 25CoE/244/2015 zo dňa 17.06.2015) a Krajský súd v Košiciach (napr. uznesenie sp. zn.
13CoE/411/2014 zo dňa 27.04.2015), Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie sp. zn. 17CoE/175/2012
zo dňa 26.10.2012, Krajský súd v Prešove rozsudok sp. zn. 2CoSr/1/2018 zo dňa 25.06.2018]. Na

záver zdôraznila, že nulitný právny akt nie je neplatný, nie je možné ho ani zrušiť, hľadí sa naň akoby
neexistoval. Takýto akt nikoho nezaväzuje, nemá žiadne právne účinky, nie je spôsobilý zakladať, meniť
ani rušiť práva a povinnosti strán. Uvedený rozhodcovský rozsudok teda nepredstavuje res iudicata.
Z odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu súd vyhodnotil nárok na primerané finančné
zadosťučinenie ako závislé od výroku týkajúceho sa bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné

zadosťučinenie bolo uplatnené z dôvodu porušenia práv spotrebiteľa, a to s poukazom na nezákonné
zrážky zo mzdy, nutnosť podať návrh na neodkladné opatrenie, nezákonne vyhotovenú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, neoprávnené zadržiavanie finančných prostriedkov a obmedzenie spotrebiteľa
v bežnom živote s poukazom na intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú
funkciu a podobne. Súd prvej inštancie obsah dohody o zrážkach zo mzdy vôbec neskúmal. Nevyjadril

sa k tomu, či zrážky boli alebo neboli nezákonné. Súd prvej inštancie sa so žalobou v tejto časti vôbec
nevysporiadal.

10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
správne a so závermi súdu sa stotožňuje.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 357 písm. a) a m) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f)

a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379
a380CSP),vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutnéuznesenie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej
inštancie dospel k správnemu záveru, že konaniu bráni prekážka veci rozhodnutej, v dôsledku čoho bolo
konanie zastavené.

13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

14. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

15. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je

súd povinný prihliadať ex officio. Prekážku právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami,
a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania.

16. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, na podklade ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc
o veci rozhodnúť, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemá znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky

podľa§53OZanevyvolávaznačnúnerovnováhumedzistranami,pretonajejzákladerozhodcovskýsúd
platne založil svoju právomoc rozhodovať o nárokoch zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 209300054.
S uvedeným záverom však nemožno súhlasiť.

17. Z obsahu pripojeného exekučného spisu je zrejmé, že ten istý deň 20.02.2014 žalobkyňa a žalovaná

uzatvorili nielen zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale aj samostatnú Rozhodcovskú zmluvu, v ktorej bode
II. sa mali dohodnúť, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 209300054, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; pričom právo voľby príslušného Stáleho
rozhodcovského súdu má žalujúca zmluvná strana, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,

ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok). Podľa bodu 2, sa strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo strán dohody
podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1
tohto článku dohody na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej zmluvy. Podľa bodu 3, sa strany dohodli, že ktorákoľvek zo strán dohody má právo

odstúpiť od tejto rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia
zmluvy. Odvolací súd, má za to, že z formy a obsahu Rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná
o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal veriteľ už pripravenú a dopisoval do nej iba
konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy v časti zmluvných dojednaní
žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. V obdobnej veci Ústavný súd SR v rozhodnutí

IV.ÚS 55/2011 z 24.02.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka,
ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom
a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ za použitia ich výkladu v súlade

so smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu
príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

18. Článok 1 písm. q) prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 účinnej od 21.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá predstavuje interpretačné pravidlo, za neprijateľnú

zmluvnú podmienku odporúča aj „zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom, alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane“.

19.Orozhodcovskúzmluvu,ktorávyžaduje,abyspotrebiteľriešilsporyvýlučnevrozhodcovskomkonaní
ide teda aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľby bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ
ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia a to na vybraný rozhodcovský súd.

Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ podaním návrhu
v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v dojednanej zmluve. Po tomto výbere už
povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania, resp. brániť sa pred všeobecným
súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý proces
pred nezávislým a nestranným súdom. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, je odvolací súd toho

názoru, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, v podobe rozhodcovskej zmluvy,
podľa ktorej prípadné budúce spory prejedná buď štátny, alebo rozhodcovský súd, pričom výber je na
žalobcovi, čím v prípade podania žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu pred rozhodcom/súdom vybraným dodávateľom a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred štátnym
súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu

konania, z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať, pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto
neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.

20. Keďže predmetná rozhodcovská zmluva, s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od

01.01.2008 je neplatná a keďže potom medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, nebola teda ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.
Rozsudok rozhodcovského súdu je preto právne neúčinný nulitný, neschopný vyvolať právne následky
a materiálne nevykonateľný. Z uvedeného dôvodu potom nebolo možné konštatovať, že bola založená
prekážka res iudicata. (por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 24CoE/2/2023,

24CoE/91/2022)

21. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v exekučnom konaní pred Okresným súdom Skalica
sp. zn.: 5Er/534/2017, kde podkladom pre exekučné konanie bol práve rozhodcovský rozsudok
č. k. SRSAspA 06404/15, bola exekúcia zastavená. Uzneseniu o zastavení konania predchádzalo

uznesenie č.k. 5Er/534/2017-11 zo dňa 16.08.2017 (potvrdené uznesením tunajšieho odvolacieho súdu
č.k. 5CoE/115/2018-29 zo dňa 24.05.2018), ktorým súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
krutého, PhD. o udelenie poverenia zamietol. Dôvodom zamietnutia žiadosti bola nezlučiteľnosť funkcie
súdneho exekútora s pracovným pomerom u oprávneného, exekučný súd teda ani neskúmal platnosť
rozhodcovskej doložky.

22. Keďže v danom prípade napadnuté uznesenie nie je uznesením vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané (prekážka veci rozhodnutej) neexistovali, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389
ods. 1 písm. d) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude po riadnom prejednaní veci a vykonaní dokazovania, rozhodnúť
vo veci samej. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).