Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22CoCsp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518202101
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2518202101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov:

JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Peter Duman v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XX, XXX XX E. zastúpenej advokátom: JUDr. Marek Lehuta, so sídlom M. Waltariho 7,
921 01 Piešťany, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r .o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 4 102,32 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.: PN-19Csp/101/2018 - 320 zo
dňa 17. októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 4 102,32 eura spolu s úrokom
z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 769,63 eura od 01.06.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5
% ročne zo sumy 1 332,69 eura od 15.11.2016 do zaplatenia. Vo výroku II. rozhodol, že žalobkyňa má

nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

1.1 Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 517
ods. 1 veta prvá, ods. 2 zákona č. 40/1946 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“), §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj C. s. p.), § 3
ods. 2 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) a § 3 ods.

1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

1.2 Vecne dôvodil tým, že Okresný súd Piešťany rozsudkom sp. zn. 18Csp/1/2020 zo dňa 12.10.2021,
v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.: 10CoCsp/29/2022-259 zo dňa
25.05.2022 určil, že:
- I. úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 je

bezúročný a bez poplatkov,
- II. úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100040313 zo dňa 26.08.2011 je
bezúročný a bez poplatkov,- III. Dohoda o poskytnutí služby uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100040312 zo dňa
26.08.2011 v čl. 8 v bode 8.1 a v bode 8.4 je ako neprijateľná neplatná,
- IV. Dohoda o poskytnutí služby uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100040313 zo dňa

26.08.2011 v čl. 8 v bode 8.1 a v bode 8.4 je ako neprijateľná neplatná
- V. Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 je neplatná.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti výrokov III., IV., V. dňa 14.12.2021 a v časti výrokov I., II.,
dňa 15.06.2022.

1.3 Po prijatí záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov v zmysle vyššie uvedeného
právoplatného rozsudku súd prvej inštancie zistil, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu tým, že žalobkyňa na poskytnutých úveroch zaplatila viac, ako jej bolo žalovaným
poskytnuté. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100040312 bol žalobkyni žalovaným poskytnutý úver
reálne vo výške 1 284,25 eura. Žalobkyňa na tento úver zaplatila žalovanému minimálne 4 053,88 eura.
Bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne vo vzťahu k úverovej zmluve č. 8100040312

tak predstavuje sumu 2 769,63 eura. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100040313 bol žalobkyni
žalovaným poskytnutý úver reálne vo výške 924,25 eura. Žalobkyňa vo vzťahu k tomuto úveru zaplatila
žalovanémuminimálne2256,94eura.Bezdôvodnéobohateniežalovanéhonaúkoržalobkynevovzťahu
k úverovej zmluve č. 8100040313 tak predstavuje sumu 1 332,69 eura.

1.4 K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd prvej inštancie uviedol (pri aplikácii § 107 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka), že vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a osobe, ktorá sa na jej úkor
bezdôvodne obohatila, žalobkyňa reálne nadobudla až po prvej porade so svojím právnym zástupcom
v mesiaci január 2018, kedy jej bolo vysvetlené, že úverové zmluvy uzavreté so žalovaným majú právne
vady. Až v tomto momente mohla začať plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Žaloba bola

uplatnená na súde dňa 17.08.2018, stalo sa tak ešte pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby, a to
aj v prípade, keby súd počítal lehotu odo dňa 14.09.2017, kedy bolo žalobkyni oznámené žalovaným, že
k tomuto dňu má uhradené svoje splátky pri obidvoch úveroch vo výške 100 %. Na podporu svojich úvah
súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.8Cdo/189/2020zodňa27.04.2022,uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp. zn. 7Cdo/79/2021 zo dňa 31.01.2022 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí
súdov č. 2/2022 pod číslom R 14/2022, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
43/2020-48 zo dňa 12.05.2020, I. ÚS 51/2020 - 50 zo dňa 09.06.2020 a II. ÚS 502/2020 - 59 zo dňa
11.02.2021).Skoršízačiatokplynutiadvojročnejsubjektívnejpremlčacejdobyžalovanývkonanínetvrdil.
Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súd prvej inštancie dospel k záveru, že je nutné aplikovať

desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, a to predovšetkým s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021 publikované v Zbierke stanovísk NS SR
a rozhodnutí súdov č. 2/2022 pod číslom R 15/2022, podľa ktorého je analogická aplikácia desaťročnej
objektívnej premlčacej doby pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného
plnením na základe spotrebiteľskej zmluvy právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-485/19 zo dňa 22.4.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky (rovnako
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/6/2020 zo dňa 30.06.2022). Ani táto
premlčacialehotaaniprijednomzčiastkovýchplnenídopodaniažalobynasúd(17.08.2018)neuplynula.
Súd prvej inštancie uzavrel, že na strane žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keď
konštatoval, že zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá poskytovateľom úverov povinnosť uvádzať v

zmluvách o spotrebiteľských úveroch obligatórne náležitosti a ak niektorá nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v čase uzatvárania predmetných zmlúv
musel vedieť o svojej povinnosti uvádzať v zmluvách obligatórne náležitosti a rešpektovať platnú právnu
úpravu v kontraktačnom procese uzatvárania zmluvy. Ak sa aj napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, či neplatnosti zmluvy, dožadoval od žalobkyne plnenia aj v rozsahu úrokov a poplatkov, potom v

zmysle§451Občianskehozákonníkamuselvedieť,žetakýmtojehokonanímsabezdôvodneobohacuje
na úkor žalobkyne. Žalovaný disponoval mnohými rozhodnutiami, ktoré vyslovene deklarovali, že ním
uzatvárané úverové zmluvy s klientmi sú absolútne neplatné, resp. bezúročné a bezpoplatkové. Išlo
o formulárové zmluvy s absolútne totožným obsahom (nedostatkami obligatórnych náležitostí a rozpor
odplaty so zákonom) ako v prípade zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania. Napriek tomu formulárové

listiny neopravil, o týchto skutočnostiach spotrebiteľov neupovedomil, neoznámil im, že nemajú splácať
úroky, resp. že má nárok len na vrátenie istiny, ale práve naopak, naďalej od spotrebiteľov, dúfajúc, že
im rozhodovacia činnosť súdov nie je známa, vymáhal, žiadal a dobrovoľne a úmyselne prijímal plnenia,na ktoré nemal nárok. Žalovaným vznesenú námietka premlčania tak vyhodnotil súd prvej inštancie ako
nedôvodnú.

1.5 Priznaná suma 4 102,32 eura predstavuje rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými
prostriedkami žalovaným žalobkyni a plneniami žalobkyne nad rámec jej povinnosti, keď oba úvery
poskytnuté žalovaným žalobkyni sú bezúročné a bez poplatkov.

1.6Súdprvejinštanciežalobkynipriznalajúrokyzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2769,63eura

od 01.06.2016 do zaplatenia, pretože plnenie úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100040312
formou vykonávania zrážok zo mzdy jej zamestnávateľom uhradila v mesiaci máj 2016. Zároveň priznal
žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 332,69 eura od 15.11.2016 do zaplatenia,
pretože plnenie úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100040313 formou vykonávania zrážok zo
mzdy jej zamestnávateľom uhradila dňa 14.11.2016.

1.7 Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný, z dôvodov, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C. s. p.).

2.1 Žalovaný v podanom odvolaní predovšetkým napadol predčasnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, pričom poukázal na skutočnosť, že spolu s napadnutým rozsudkom mu bolo doručené
uznesenie o pripustení zmeny žaloby, ktoré malo byť vyhlásené dňa 10.06.2020. Dňa 17.10.2023,
teda v čase rozhodovania o zmenenej žalobe, nebolo uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.:
PN-19Csp/101/2018 – 316 zo dňa 10.06.2020 o pripustení zmeny žaloby právoplatné, pretože

žalovanému bolo doručené až dňa 15.11.2023. Uvedené teda v čase vyhlásenia rozsudku súdu
prvej inštancie nebolo predmetom konania v zmysle právoplatného uznesenia o pripustení zmeny
žaloby. Podľa údajov z elektronického súdneho spisu (ESS) uznesenie nie je evidované v roku 2020
alebo najneskôr ku dňu 17.10.2023 (kedy bol vyhlásený napádaný rozsudok). Táto skutočnosť podľa
žalovaného vyvoláva obavy a pochybnosti o tom, kedy bolo dané uznesenie vyhotovené, napokon to,

že bolo doručované až s rozsudkom znamená, že dovtedy nebolo minimálne doručené žalovanému,
čiže nemohlo byť ani právoplatné.

2.2 Žalovaný ďalej namietal nesprávnosť záverov o aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej doby,
pretože nemajú oporu v žiadnom vykonanom dôkaze a odporujú skutočnostiam, na základe ktorých

žalovaný rozhodne nemohol konať s úmyslom získať obohatenie. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku neoznačil žiadnu skutočnosť o existencii úmyslu získať bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ
by mala byť v posudzovanom prípade aplikovaná desaťročná premlčacia doba bolo by nutné
preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje skutočnosť, od ktorej odvodzuje vznik a
existenciu bezdôvodného obohatenia. Existencia úmyslu získať bezdôvodného obohatenia nie je daná s

eventualitou, že by bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť. Pre posúdenie „úmyslu“ získať bezdôvodné
obohatenie nie je preto podstatné ex post hodnotenie, ale stav v čase vzniku právneho úkonu. Ďalej
poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19, ktorý uviedol, že „pokiaľ ide o stanovenú
dĺžku skúmanej premlčacej lehoty, ktorá je v tomto prípade tri roky, Súdny dvor EÚ rozhodol, že pokiaľ je
táto lehota stanovená a vopred známa, zdá sa, že lehota v takomto rozsahu je v zásade dostatočná na

to, aby dotknutému spotrebiteľovi umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy, takže táto dĺžka
sama osebe nie je nezlučiteľná so zásadou efektivity“ (rozsudky z 09.07.2020, Raiffeisen Bank a BRD
Groupe Société Générale, C-698/18 a C-699/18, EU:C:2020:537, body 62 a 64, ako aj zo 16. júla 2020,
Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578, bod 87 a citovanú
judikatúru). Súd prvej inštancie mal preto podľa žalovaného aplikovať trojročnú lehotu, a nie desaťročnú.

2.3 Ďalšiu odvolaciu námietku žalovaný vzniesol aj v časti úroku z omeškania, keď je subjekt v omeškaní
s plnením zásadne až od vtedy, keď dlh nesplní v deň nasledujúci potom, kedy ho veriteľ požiadal o
splnenie.AžodtohtodňamôžeísťoomeškanieažalobcamôžepožadovaťúrokyzomeškaniaSúdprvejinštancie absolútne nevysvetlil, na základe akej úvahy sa žalovaný dostal do omeškania dňa 01.06.2016
resp. 15.11.2016.

2.4 Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a žalovanému
priznať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa poukázala na nesprávnosť jeho tvrdenia, že súd prvej
inštancie nemohol konať a rozhodovať o zmenenej žalobe. Plne sa stotožňuje s procesným postupom

a rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď konal o zmenenej žalobe a odstránil prípadné pochybenie, keď
uznesenie doručoval stranám spolu s rozsudkom. Neexistuje potom dôvod na zrušenie rozsudku, keď
niet vady, ktorú má súd prvej inštancie odstraňovať.

3.1 Pokiaľ ide o plynutie premlčacej doby, žalobkyňa sa v tomto prípade plne stotožňuje s právnou
argumentáciou súdu prvej inštancie a má za to, že v predmetnom spore je na uplatňovaný nárok

nevyhnutné aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/29/2021 zo dňa 28.09.2021 publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 2/2022 pod číslom R 15/2022, podľa
ktorého je analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby pri práve spotrebiteľa na
vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej zmluvy právnym

dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-485/19 zo dňa 22.04.2021
v právnom poriadku Slovenskej republiky (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Cdo/6/2020 zo dňa 30.06.2022). Súčasne poukázala na skutočnosť, že neuplynula ani
subjektívna dvojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Žalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

4. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že žalobkyňa síce argumentovala tým, že súd prvej inštancie
doručením uznesenia o zmene žaloby len napravil svoje predchádzajúce pochybenie, a podľa jeho

tvrdenia nejde o porušenie práva na spravodlivý súdny proces, avšak v prípade zmeny žaloby, o
ktorej súd rozhodne uznesením na pojednávaní bez prítomnosti niektorej zo strán, a rovnako ktorým
rozhodne mimo pojednávania (§ 142 ods. 2 C. s. p. a contrario) sa vyžaduje, aby toto uznesenie bolo
vyhotovené písomne a aby bolo stranám doručené do vlastných rúk. Uznesenie, proti ktorému nie je
možné podať sťažnosť je právoplatné jeho doručením (§ 238 ods. 2 C. s. p.). Podľa ustálenej súdnej

praxe (napríklad uznesenie NS SR z 24.05.2016, sp. zn. 4Cdo/373/2015), dokiaľ súd nerozhodne o
uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej žalobe. V čase vydania odvolaním
napadnutého rozsudku uznesenie, ktorým súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby právoplatné nebolo,
a ani nebolo žalovanému doručené. Zákon pritom vyžaduje doručenie, a to dokonca sprísnenou formou
(do vlastných rúk). Súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že sporové

strany dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní,
prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom
alebo súdom ustanovenej lehote. Právna úprava doručovania rešpektuje záujmy sporových strán a
nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak
nebolapísomnosťdoručenásprávne,podľapredpisovupravujúcichtentoúkonaleboneboladoručovaná

vôbec, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné
procesnoprávne účinky. Procesná vada spočívajúca v porušení práva na spravodlivý súdny proces
a v odňatí možnosti konať pred súdom je dôvodom, pre ktorý je potrebné napadnuté rozhodnutie
zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne. Zdôraznil, že dňa 17.10.2023 súd prvej inštancie nemohol konať a rozhodnúť o

niečom, čo nebolo predmetom konania v zmysle právoplatného uznesenia o pripustení zmeny žaloby. V
súvislosti s tvrdením žalovaného v odvolaní, že podľa údajov z elektronického súdneho spisu uznesenie
o pripustení zmeny nie je evidované v roku 2020, alebo najneskôr ku dňu 17.10..2023 (kedy bol
vyhlásený napádaný rozsudok) je podstatná ešte jedna vec plynúca zo súdneho spisu uznesenie o
zmene žaloby bolo súdom elektronicky podpísané až dňa 14.11.2023. Čiže takmer 30 dní po vyhlásení

rozsudkuvovecisamej(pozn.rozsudokzodňa17.10.2023),atedarozsudokboltedavydanýnazáklade
takej zmeny žaloby, o ktorej zákonnosti sú relevantné pochybnosti.5.Žalobkyňavodvolacejduplikezotrvalanasvojichtvrdeniachvpodanomvyjadreníkodvolaniu,navyše
uviedla, že rozsah uplatneného nároku, ktorý bol predmetom napadnutého rozsudku boli predmetom
konania už od podania žaloby, a to bez ohľadu na prípadnú zmenu žaloby a rozhodnutie o nej.

Uvedené odôvodnila tým, že žalobou zo dňa 17.08.2018 žiadala, aby súd prvej inštancie určil, že
predmetné úvery, ktoré jej bol žalovaným poskytnuté sú pre rozpor so zákonom bezúročné a bez
poplatkov, tiež že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú
neplatné a tiež žiadala o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalovaným namietanou zmenou
žaloby bol petit „len“ doplnený, kedy k pôvodnému petitu, ktorý zostal nezmenený navrhla z dôvodu

právnej istoty ešte alternatívnu verziu spočívajúcu v určení, že predmetné zmluvy o revolvingových
úveroch uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú pre rozpor so zákonom neplatné, rovnako
žiadala určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné a rovnako žiadala vydanie bezdôvodného
obohatenia. Z uvedeného preto vyplýva, že súd toho času už právoplatným rozsudkom Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 18Csp/1/2020 zo dňa 12.10.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava
sp. zn. 10CoCsp/29/2022 zo dňa 25.05.2022 rozhodol, že predmetné, žalovaným poskytnuté úvery sú

bezúročné a bez poplatkov a že dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným
sú neplatné a tiež odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, čo
bolo predmetom konania od začiatku sporu, teda pred zmenou žaloby ako aj po jej zmene. Žalovaného
tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie rozhodoval o nárokoch, ktoré neboli predmetom konania, nie
sú opodstatnené, hlavne keď súd svoje prípadné procesné pochybenia odstránil spolu s doručením

rozsudku.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C. s. p.) a že
odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h), C. s. p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
však nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C. s. p.), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správny s použitím § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na žalovaným uplatnené odvolacie dôvody
a na odôvodnenie preskúmavaného prvoinštančného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
porušil právo žalovaného na spravodlivý proces a následne, či rozhodol vecne správne, keď námietku
premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú a uložil mu povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v sume 4 102,32 eura spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je uvedené vo

výroku I. napadnutého rozsudku a súčasne závislým výrokom II. priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

9.Podľaustanovenia§387ods.1C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého prvoinštančného
rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami
žalovaného konštatuje nasledovné:

11. Žalovaný odvolanie odôvodnil predovšetkým tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným
postupomznemožnil,abyuskutočňovaljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniu
právanaspravodlivýproces(§365ods.1písm.b)C.s.p.).Odvolacísúdpretopredovšetkýmpreskúmal,
či prišlo k naplneniu uvedeného odvolacieho dôvodu.12. Podľa odbornej literatúry i ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít obsah práva
na spravodlivý proces je široký a tvoria ho jednotlivé práva, ktoré je možné vyvodiť predovšetkým

z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Okrem iných tvorí obsah práva na
spravodlivý proces aj právo na spravodlivé prejednanie veci, ktoré samotné obsahuje aj právo na
verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo na vyrovnanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, predvídateľnosť rozhodnutia,
zachovanie rovnosti strán v konaní, relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu,

ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia... O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu
však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu
dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Pod porušením
práva na spravodlivý proces je teda potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen

zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je tak možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,
že sa ním rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť
súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu
realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj napr.
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019, R 129/1999, rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012, Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1239, resp. 1302). S poukazom na uvedené bolo úlohou
odvolacieho súdu v tomto konaní posúdiť závažnosť porušenia procesného postupu súdu prvej inštancie
s prihliadnutím na prípadnú možnosť jeho nápravy.

13. Podľa obsahu odvolania k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces došlo najmä tým že
súd prvej inštancie mu doručil uznesenie zo dňa 10.06.2020, ktorým pripustil zmenu žaloby až spolu
s napadnutým rozsudkom (dňa 17.10.2023), pričom týmto rozsudkom rozhodol už o zmenenej žalobe.
Vecne (meritórne) teda rozhodol v čase, keď rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby nenadobudlo

právoplatnosť.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu 17.08.2018
domáhala určenia, že:
- úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 a úver zo Zmluvy o

revolvingovom úvere č. 8100040313 zo dňa 26.08.2011 je bezúročný a bez poplatkov,
- zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 a v
Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100040313 zo dňa 26.08.2011 v čl. 8 „Dohoda o poskytnutí služby“
v bode 8.1 a v bode 8.4, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti,
- Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 je neplatná,

- domáhala sa aj uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3 606,67 eura spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 520,92 eura od 01.06.2016 do zaplatenia a s
úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 085,75 eura od 15.11.2016 do zaplatenia titulom
bezdôvodného obohatenia,
- domáhala sa aj plnej náhrady trov konania voči žalovanému.

15. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.03.2020 žalobkyňa požiadala o pripustenie zmeny
žaloby tak, že sa domáhala určenia, že
- Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100040312 a Zmluva o revolvingovom úvere č. 8100040313 (obe
zmluvy uzavreté dňa 26.08.2011) sú neplatné,

- zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 a v
Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100040313 zo dňa 26.08.2011 v čl. 8 „Dohoda o poskytnutí služby“
v bode 8.1 a v bode 8.4, je neprijateľná,
- Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 je neplatná,- domáhala sa aj uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
4 102,32 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 769,63 eura od 01.06.2016
do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 332,69 eura od 15.11.2016

do zaplatenia,
- domáhala sa aj plnej náhrady trov konania voči žalovanému.
Eventuálne sa žalobkyňa domáhala určenia, že
- úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100040312 a úver zo Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8100040313 (obe zmluvy uzavreté dňa 26.08.2011) je bezúročný a bez poplatkov,

- zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 a v
Zmluve o revolvingovom úvere č. 8100040313 zo dňa 26.08.2011 v čl. 8 „Dohoda o poskytnutí služby“
v bode 8.1 a v bode 8.4, je neprijateľná,
- Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8100040312 zo dňa 26.08.2011 je neplatná,
- domáhala sa aj uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 4
102,32 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 769,63 eura od 01.06.2016

do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 332,69 eura od 15.11.2016
do zaplatenia,
- domáhala sa aj plnej náhrady trov konania voči žalovanému.

16. Uvedené podanie s návrhom na zmenu žaloby bolo doručené žalovanému dňa 26.04.2020 k rukám

jeho právnej zástupkyne, vyjadrenie žalovaného k podaniu nebolo súdu prvej inštancie doručené.

17. Na pojednávaní dňa 10.06.2020 v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne súd prvej inštancie
vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žaloby tak, ako túto zmenu žalobkyňa navrhla, ďalším
uznesením vylúčil na samostatné konanie žalobu v určovacej časti a následne, na návrh právneho

zástupcu žalobkyne vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým uložil žalovanému povinnosť
dotrochdníodprávoplatnostirozsudkuvydaťžalobkyni bezdôvodnéobohatenievovýške4102,32eura
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 769,63 eura od 01.06.2016 do zaplatenia
a s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 332,69 eura od 15.11.2016 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok pre zmeškanie bol žalovanému doručený k rukám

jeho právnej zástupkyne dňa 05.07.2020, písomné vyhotovenie uznesenia o pripustení zmeny žaloby
doručené žalovanému nebolo.

18. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 26CoCsp/94/2020-248 zo dňa 26.05.2021
na odvolanie žalovaného zrušil rozsudok pre zmeškanie z dôvodu, že neboli naplnené podmienky

na jeho vydanie, pričom zdôraznil, že na pojednávaní dňa 10.06.2020, na ktorom bol rozsudok pre
zmeškanie vyhlásený, došlo k zmene predmetu konania, o ktorej zmene žalovaný nemal vedomosť.
Napriek dôvodom uvedeným v zrušujúcom odvolacom uznesení, súd prvej inštancie uznesenie
o pripustení zmeny žaloby žalovanému nedoručil a na pojednávaní dňa 17.10.2023 vyhlásil odvolaním
napadnutý rozsudok. Spolu s písomným vyhotovením rozsudku doručil žalovanému aj uznesenie zo dňa

10.06.2020, ktorým pripustil zmenu žaloby.

19. Podľa § 139 C. s. p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

20. Podľa § 142 ods. 1 C. s. p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na

ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

21. Podľa § 142 ods. 2 C. s. p. uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom,
ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

22. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd konštatuje, že procesnou povinnosťou súdu prvej
inštancie bolo doručiť žalovanému písomné vyhotovenie uznesenia o pripustení zmeny žaloby, ktoré
bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 10.06.2020, pretože zo zápisnice o uvedenom pojednávaní
vyplýva neprítomnosť žalovaného a jeho právnej zástupkyne. Procesný postup súdu prvej inštancie,

v rámci ktorého nedoručil žalovanému písomné vyhotovenie uznesenia o pripustení zmeny žaloby pred
rozhodnutím vo veci, bol nesprávny a súd prvej inštancie sa dopustil závažného pochybenia.23. Odvolací súd však súčasne zdôrazňuje, že prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok. Odvolací súd tak vzal do úvahy skutočnosť, že nedostatok prvoinštančného
konania bolo možné napraviť len tým, že prvoinštančný (prípadne odvolací) súd žalovanému doručí

uznesenieopripustenízmenyžaloby,čosavšakužstalo–uznesenieprvoinštančnéhosúduopripustení
zmeny žaloby bolo žalovanému doručené (15.11.2023), svoje pochybenie súd prvej inštancie sám
odstránil, i keď až po vyhlásení napadnutého rozsudku vo veci, čo tiež nemožno hodnotiť ako správny
postup. Do úvahy prichádzal taký postup odvolacieho súdu, ktorým by napadnuté prvoinštančné
rozhodnutiezrušilpodľa§389ods.1písm.b)C.s.p.(odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezruší

ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom), dospel však k záveru, že takýto postup by bol neúčelný
a nehospodárny, nekorešpondoval by s čl. 17 C. s. p. (súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb). Neúčelnosť a nehospodárnosť

odvolací súd vzhliadol v tom, že po prípadnom zrušení napadnutého rozsudku, by ďalší postup
prvoinštančného súdu mal spočívať len v opätovnom doručení uznesenia o pripustení zmeny žaloby
žalovanému (čo je však nadbytočný úkon, vzhľadom na to, že uznesenie už bolo doručené) a potom
by vo veci opäť meritórne rozhodol. Odvolací súd teda vzal do úvahy skutočnosť, že v priebehu
prvoinštančného konania bolo uznesenie o pripustení zmeny žaloby žalovanému už doručené (nie

je možné sa voči nemu odvolať), pred týmto úkonom bolo žalovanému doručené podanie žalobkyne
s návrhom na zmenu žaloby, ktoré ponechal bez vyjadrenia a bol mu doručený aj rozsudok pre
zmeškanie i odvolacie zrušujúce uznesenie, z ktorých bolo zrejmé, že súd prvej inštancie konal už
o zmenenej žalobe. Ani v odvolacom konaní proti rozsudku pre zmeškanie sa žalovaný nevyjadril
k návrhu na zmenu žaloby, resp. k skutočnosti, že súd prvej inštancie mu uznesenie o pripustení zmeny

žaloby nedoručil, ale o zmenenej žalobe rozhodol. Žalovaný tak mal procesný priestor jednak sa vyjadriť
knávrhunazmenužaloby,jednaksamoholdomáhaťdoručeniauzneseniaopripustenízmenyžaloby,čo
však neurobil. Napokon, žalovaný sa vecne k zmene žalobou uplatnených práv nevyjadril ani v priebehu
tohto odvolacieho konania. Odvolací súd tak uzatvára, že súd prvej inštancie sa síce dopustil vážnej
procesnej chyby, toto pochybenie však nie je tak intenzívne, aby sa celé konanie mohlo považovať za

nespravodlivé, znemožňujúce žalovanému uplatnenie jeho procesných práv ako strany sporu. Žalovaný
mal možnosť oboznámiť sa s obsahom návrhu na zmenu žaloby a vyjadriť sa k nemu, mal možnosť
zúčastniť sa pojednávania vo veci, mal možnosť uplatniť opravný prostriedok proti rozsudku vo veci,
odvolací súd preto konštatuje, že k naplneniu odvolacieho dôvodu uplatneného podľa § 365 ods. 1 písm.
b) C. s. p. neprišlo.

24. Žalovaný ďalej uplatnil odvolacie dôvody, podľa ktorých súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p.).

25. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

26. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení
vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení
vyvodil nesprávny právny záver.

27. Žalovaný namietol nesprávnu aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej doby z dôvodu, že

táto nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze. Súd prvej inštancie mal podľa žalovaného aplikovať
trojročnú lehotu a nie desaťročnú. Podľa žalovaného súd neoznačil žiadnu dokázanú skutočnosť
o existencii jeho úmyslu získať bezdôvodné obohatenie.

28.Podľa§107ods.1Občianskehozákonníkasaprávonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

30. Súd prvej inštancie dôvody aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty podrobne uviedol
najmä v ods. 39-40 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Konštatoval, že žalovaný v čase uzatvárania
predmetných zmlúv musel vedieť o svojej povinnosti uvádzať v zmluvách obligatórne náležitosti a
rešpektovať platnú právnu úpravu v kontraktačnom procese uzatvárania zmluvy. Ak sa aj napriek

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, či neplatnosti zmluvy, dožadoval od žalobkyne plnenia aj v
rozsahu úrokov a poplatkov, potom musel vedieť aj to, že takýmto konaním sa bezdôvodne obohacuje
na úkor žalobkyne. Žalovanému skutočnosť, že sa bezdôvodne obohacuje, musela byť známa aj z
množstva súdnych konaní, pričom disponoval mnohými rozhodnutiami, ktoré výslovne deklarovali
absolútnu neplatnosť, resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmlúv uzatváraných so spotrebiteľmi. Išlo
pritom o formulárové zmluvy s absolútne totožným obsahom (nedostatkami ohľadom obligatórnych

náležitostí a rozpor odplaty so zákonom) ako v prípade predmetných zmlúv. Napriek tomu naďalej
uzatváral formulárové zmluvy s totožnými vadami. Súd prvej inštancii pri aplikácii objektívnej 10 ročnej
premlčacej lehoty poukázal aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle čl. 2 C. s. p.
( princíp právnej istoty, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;

ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo). V tejto súvislosti okrem iných poukázal najmä na rozhodnutia
publikovanéakoR14/2022aR15/2022vZbierkestanovískNSarozhodnutísúdovSR2/2022.Odvolací
súd sa so závermi prvoinštančného súdu vo vzťahu k aplikácii desaťročnej objektívnej premlčacej
lehoty stotožňuje, neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní.

31. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevysvetlil, na základe akej úvahy sa žalovaný dostal
do omeškania dňa 01.06.2016, resp. 15.11.2016. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v ods.
45 odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vysvetlil dôvodnosť priznania úroku

z omeškania, keď v súlade so žalobným návrhom priznal žalobkyni úroky z omeškania od 01.06.2016
a od 15.11.2016, teda po tom ako prišlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného
uhradením úveru z jednotlivých predmetných zmlúv spolu s úrokmi a poplatkami.

32. Záverom odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne

zistil skutkový stav, na ktorý správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy. Odvolacie námietky
žalovaného sú preto nedôvodné. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pričom svoje rozhodnutie
náležite v súlade s ustanovením § 220 C. s. p. odôvodnil.

33. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté rozhodnutie postupom podľa

citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

34. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa §
396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v
celomrozsahuúspešnáanebolitudanéžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali

výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3

ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393
ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je podľa § 421 C. s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s .p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s .p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).