Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/197/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200573
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a

členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci
žalobcu: DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o., so sídlom Príbovce 175, 038 42 Príbovce, IČO: 48 081 655,
zast.: Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti
žalovanému: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, so sídlom Jesenského 23, 036 01 Martin, IČO: 42
499 500, o preskúmanie zákonnosti Oznámenia žalovaného o zamietnutí odvolania č. 102280089/2022
zo dňa 16. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina (ďalej ako „žalovaný“ alebo „orgán verejnej správy“) dňa 16. augusta 2022
vydal Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 102280089/2022 (ďalej ako „opatrenie žalovaného“),
prostredníctvom ktorého žalobcovi oznámil podľa § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako

„Daňový poriadok“), že podľa § 73 ods. 4 písm. a) Daňového poriadku odvolanie žalobcu podané proti
Rozhodnutiu žalovaného ako správcu dane č. 100685616/2020 zo dňa 16. marca 2020 (ďalej ako
„Rozhodnutie žalovaného“) zamietol, nakoľko odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku, keďže bolo podané po určenej
lehote.

2. Žalovaný odôvodnil opatrenie tým, že dňa 5. januára 2021 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu

Burian & partners, s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483 doručené
Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 101973361/2020 zo dňa 14. decembra 2020. Uvedené oznámenie
o zamietnutí odvolania napadol žalobca správnou žalobou na Krajskom súde v Žiline, o ktorej Krajský
súd v Žiline rozhodol Rozsudkom sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa 19. apríla 2022 tak, že Oznámenie o
zamietnutí odvolania číslo 101973361/2020 zo dňa 14. decembra 2020 zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline uviedol, že dôkazné bremeno o dodržaní riadneho doručenia
písomností je na strane žalovaného, t. j. správcu dane, a preto záver správcu dane o danosti podmienok

doručenia fikciou je predčasný. Žalovaný následne preveroval doručenie Rozhodnutia žalovaného u
Slovenskej pošty Žilina 2, P. O. Hviezdoslava 11, 010 01 Žilina ako poskytovateľa poštových služieb.
Slovenská pošta, a.s., Centrum reklamácií, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica v odpovedi
zo dňa 20. júla 2022 žalovanému uviedla, že postup doručovania úradnej zásielky s podacím číslomOA226662086SK bol správny vzhľadom na úpravu podmienok doručovania od 19. marca 2020 do 23.
apríla 2020 v čase pandémie. Preverením spôsobu doručovania úradnej zásielky s podacím číslom
OA226662086SK (Rozhodnutie žalovaného) bolo zistené, že predmetné rozhodnutie bolo doručené dňa

7. apríla 2020 v súlade s Podmienkami doručovania poštových zásielok Slovenskej pošty a. s. zo dňa
19. marca 2020 a § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný preto skonštatoval, že odvolanie žalobcu
proti Rozhodnutiu žalovaného bolo podané dňa 8. decembra 2020 po lehote určenej v § 72 ods. 3
Daňového poriadku v nadväznosti na § 4 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení

neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 67/2020 Z. z.“). Podľa žalovaného bol žalobca oprávnený
zmeškaný úkon vykonať ešte do 2. novembra 2020 vrátane.

Správna žaloba

3. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnostiopatreniažalovaného.VsprávnejžalobežalobcaspoukazomnaUznesenieÚstavnéhosúdu
sp. zn. II. ÚS 665/2013 z 12. decembra 2013 a na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sžf/1/2014 z 11. marca 2014 uviedol, že právomoc správneho súdu na preskúmanie zákonnosti
napadnutého opatrenia žalovaného je daná.

4. Žalobca v správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania vedeného žalovaným. Uviedol,
že v mesiaci november 2020 bol kontaktovaný zo strany exekučného oddelenia žalovaného, ktorý
ho informoval o skutočnosti, že Rozhodnutie žalovaného sa stalo po jeho právoplatnosti exekučným
titulom.NakoľkožalobcovineboloRozhodnutiežalovanéhodoručené,žalobcapožiadalprostredníctvom
splnomocneného zástupcu o nahliadnutie do spisu z daňovej kontroly a následného vyrubovacieho

konania, čo mu bolo umožnené dňa 25. novembra 2020. Po nahliadnutí do spisu sa žalobca oboznámil
so skutočnosťou, že Rozhodnutie žalovaného nebolo prevzaté v odbernej lehote. Žalobca tvrdil, že
Rozhodnutie žalovaného mu nebolo doručené a ani mu nebolo doručené oznámenie o uložení zásielky.
Nakoľko Rozhodnutie žalovaného nebolo žalobcovi podľa jeho tvrdenia dosiaľ doručené elektronicky a
ani poštovou prepravou, žalobca považoval za deň jeho doručenia 25. novembra 2020, kedy sa mal

možnosť sa s ním prvýkrát oboznámiť. Proti Rozhodnutiu žalovaného podal žalobca odvolanie dňa 8.
decembra 2020, pričom následne žalovaný vydal Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 101973361/2020
zo dňa 14. decembra 2020, proti ktorému podal žalobca na Krajský súd v Žiline všeobecnú správnu
žalobu, o ktorej rozhodol Rozsudkom sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa 19. apríla 2022 tak, že Oznámenie
žalovaného zo dňa 14. decembra 2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný

následne vydal opatrenie žalovaného napadnuté predmetnou správnou žalobou.

5. Žalobca namietal, že postup žalovaného a závery uvedené v opatrení žalovaného nie sú v súlade so
zákonom a s pokynom vysloveným Krajským súdom v Žiline v Rozsudku sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa
19. apríla 2022. Žalovaný podľa žalobcu síce odkázal na odpoveď Slovenskej pošty a.s. zo dňa 20. júla

2022, ale na druhej strane túto odpoveď „nepredložil ako dôkaz,“ čím bola žalobcovi odňatá možnosť
oboznámiť sa s jej obsahom. Žalovaný nepreukázal ním uvádzané tvrdenia, a preto možno podľa
žalobcu spochybniť ich správnosť. Samotné vyjadrenie Slovenskej pošty a.s. nepreukazuje skutočnosť,
že oznámenie o uložení zásielky bolo skutočne vhodené do schránky právneho zástupcu žalobcu.
Podľa žalobcu nie je objektívne verifikované, či skutočne bolo Rozhodnutie žalovaného doručené a či

zamestnanec poštového podniku vystavil „žltý lístok“ a následne tento „žltý lístok“ doručil do poštovej
schránky právneho zástupcu žalobcu. Žalobca tvrdil, že je ako daňový subjekt postavený do situácie,
keď mu štátne orgány vyrubia daňovú povinnosť a rozhodnutie je mu doručované prostredníctvom
iných štátnych inštitúcií, pričom v prípade pochybenia v doručovaní, v danom prípade nevystavenia
„žltého lístku,“ resp. jeho nedoručenia do poštovej schránky, sa tak odníma daňovému subjektu právo

na podanie opravných prostriedkov.

6. Žalobca tvrdil, že zamestnankyňa právneho zástupcu žalobcu v rozhodnom období pravidelne
preberala poštové zásielky a kontrolovala poštovú schránku, k čomu žalobca predložil ako dôkaz čestné
vyhlásenie A. B. C., ktorá uvedenú skutočnosť potvrdila. Pokiaľ sa v poštovej schránke nachádzalo

akékoľvek oznámenie o uložení zásielky, toto zamestnankyňa A. B. C. následne prebrala na príslušnej
pobočke Slovenskej pošty, a.s. Ak by bol v danom prípade „žltý lístok“ skutočne vhodený do poštovej
schránky zástupcu žalobcu, Rozhodnutie žalovaného by sa nachádzalo medzi prevzatou poštou.Splnomocnený právny zástupca žalobcu počas celého daňového konania riadne preberal všetku poštu,
ktorá mu bola doručená.

7. Podľa žalobcu v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby
preukázal negatívnu skutočnosť. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6 /Cdo/81/2020 zo dňa 31. mája 2010, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/112/2014 zo
dňa 25. novembra 2015 a Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp zn. 1As/2/2010 zo dňa 10.
februára 2010. Žalobca tvrdil, že je z povahy veci nesplniteľné, aby preukázal, že oznámenie o uložení

poštovej zásielky bolo skutočne uložené v poštovej schránke splnomocneného právneho zástupcu.
Nemôže mu preto byť odňaté jeho právo len preto, že nie je v dispozícii žalobcu preukázať „predmetnú
negatívnu skutočnosť.“ Nakoľko žalobca nemôže preukázať skutočnosť, že mu bolo Rozhodnutie
žalovaného, resp. oznámenie o uložení zásielky doručené, keďže vychádzajúc z negatívnej dôkaznej
teórie nemožno od žalobcu žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, je
na žalovanom, aby preukázal, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o uložení zásielky, keď tvrdí, že

zásielka nebola žalobcom prevzatá v odbernej lehote.

8. Žalobca v správnej žalobe tvrdil, že nakoľko jemu a ani jeho splnomocnenému zástupcovi nebolo
Rozhodnutie žalovaného doručené a až dňa 25. novembra 2020 sa žalobca prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu prvýkrát pri nahliadnutí do spisu oboznámil s Rozhodnutím žalovaného,

lehota na podanie odvolania začala plynúť od 25. novembra 2020. Žalobca podal odvolanie proti
Rozhodnutiu žalovaného dňa 8. decembra 2020, a preto odvolanie bolo podané v rámci zákonnom
stanovenej 30-dňovej lehoty. Dôvody zakladajúce odmietnutie odvolania ako podaného oneskorene
neboli podľa názoru žalobcu vecne naplnené, a preto žalovaný postupoval contra legem, keď zamietol
odvolanie proti Rozhodnutiu správcu dane podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku. Žalovaný mal

pristúpiť k prieskumu podaného odvolania. Podľa žalobcu žalovaný opätovným odmietnutím odvolania
odňal žalobcovi možnosť využiť, resp. podať riadny opravný prostriedok a domáhať sa svojich práv v
odvolacom konaní, čím porušil základné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, v dôsledku
čoho opatrenie žalovaného „vykazuje prvky arbitrárnosti.“ Žalobca tvrdil, že opatrením žalovaného bol

ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, a to najmä z dôvodov uvedených v § 191
ods. 1 písm. c), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „SSP“).

9. Žalobca uviedol, že Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto

zásad je aj zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom
konaní. Táto zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania
daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z dikcie ustanovenia upravujúceho

zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov. Zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty
daňových subjektov. Konaním žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, nakoľko žalovaný
danú vec nesprávne vyhodnotil a dospel tak k nesprávnym skutkovým a právnym záverom.

10. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby správny súd opatrenie žalovaného zrušil a priznal mu
právo na náhradu konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10. februára 2022 stručne popísal priebeh
administratívneho konania a uviedol, že Rozhodnutie žalovaného bolo doručované v súlade s udeleným
plnomocenstvomvnadväznostina§30ods.3Daňovéhoporiadku.Žalovanýnemalpovinnosťdoručovať
toto rozhodnutie žalobcovi, nakoľko tento udelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii Burian & partners,

s.r.o., okrem iného aj na prijímanie doručovaných písomností v danom konaní. Predmetná písomnosť
(zásielka) bola zo strany poštového podniku žalovanému vrátená dňa 9. apríla 2020 s poznámkou
poštovéhodoručovateľa„zásielkaneprevzatávodbernejlehote.“Nazásielkejeuvedenýdátumuloženia
zásielky 23. marca 2020, na zadnej strane zásielky je vyznačený dátum a pečiatka vrátenia zásielky dňa8. apríla 2020 s podpisom povereného pracovníka poštového podniku. Žalovaný na zásielke vyznačil
úložnú dobu 15 dní. Uvedené rozhodnutie bolo v súlade s § 31 ods. 3 Daňového poriadku doručené
dňa 7. apríla 2020. Predmetná zásielka bola doručovaná v období pandémie, keď Slovenská pošta

a.s. upravila svoje podmienky doručovania poštových zásielok, pričom od 19. marca 2020 do 23. apríla
2020 pri doručovaní písomností daňovým subjektom postupovala nasledovne: „V prípade doručovania
úradných zásielok, poistených listov, doporučených listov „do vlastných rúk“, „doručenkou“, „dobierkou“,
ale aj zásielok zaťažených inými poplatkami (napr. zásielky colného konania) tieto zásielky boli uložené
na pobočkách pôšt a zákazník dostal do schránky oznámenie o uložení zásielky (tzv. žltý lístok). Pri

službe elektronické oznamovanie zásielok zas elektronickú notifikáciu zaslanú na e-mail alebo SMS.“
12. Na základe výzvy žalovaného zo dňa 1. júla 2022 k doručovaniu zásielky s Rozhodnutím žalovaného
(podacie č. OA226662086SK) bola zo strany Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, 975 99 Banská
Bystrica 1, oddelenia centra reklamácií doručená listinnou formou odpoveď zo dňa 20. júla 2022, z ktorej
vyplynulo, že úradná zásielka bola oznámená adresátovi dňa 23. marca 2020, pričom podľa vyjadrenia
doručovateľa bolo Oznámenie o uložení zásielky č. OA226662086SK vhodené do domovej listovej

schránky adresáta. Slovenská pošta, a.s. uviedla, že nakoľko sa Oznámenie o uložení zásielky vkladá
do domovej listovej schránky bez potvrdenia prevzatia adresátom, nie je možné uvedenú skutočnosť
preukázať a postup doručovania úradnej zásielky s podacím číslom OA226662086SK bol správny
vzhľadom na úpravu podmienok doručovania od 19. marca 2020 do 23. apríla 2020 v čase pandémie. V
nadväznosti na takto zistený skutkový stav s potvrdením Slovenskej pošty, a.s. o správnosti vykonaného

doručovania zásielky pod č. OA226662086SK bolo žalovaným vydané žalobou napadnuté opatrenie, v
ktorom sú uvedené vyššie zistené skutočnosti zo strany Slovenskej pošty, a.s. Žalovaný nemá dôvod
pochybovať o správnosti vykonaného doručovania zo strany Slovenskej pošty, a.s., keďže správnosť
doručovania predmetnej písomnosti Slovenská pošta, a.s. potvrdila vo svojej odpovedi zo dňa 20.
júla 2022. Písomnosť Slovenskej pošty, a.s., ktorou je potvrdená správnosť doručovania Rozhodnutia

žalovaného, má ako verejná listina dostatočnú dôkaznú silu.

13. Žalovaný uviedol, že nemá povinnosť osobitne preukazovať žalobcovi výsledok zistenia zo strany
Slovenskej pošty, a.s., a to zaslaním odpovede Slovenskej pošty, a.s., na ktoré žalovaný poukázal
v napadnutom opatrení. Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa oboznámiť s jej obsahom, mal

možnosť využiť nahliadnutie do spisu v zmysle § 23 Daňového poriadku. Túto možnosť žalobca nevyužil.
Vzhľadom na uvedené preto žalovaný danú námietku žalobcu považuje za irelevantnú.

14. K čestnému vyhláseniu zamestnankyne zástupcu žalobcu A. B. C., ktoré žalobca predložil spolu so
správnou žalobou, žalovaný uviedol, že ide o dôkaz, ktorý predložil žalobca až v súdnom konaní potom,

čo si žalovaný overil správnosť doručovania zo strany Slovenskej pošty, a.s. ako reakciu na predmetnú
odpoveď Slovenskej pošty, a.s. Podľa názoru žalovaného samotné vyjadrenie zamestnanca advokátskej
kancelárie nepredstavuje relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie Slovenskej pošty, a.s. o správnosti
doručenia zásielky. Oznámenie Slovenskej pošty, a.s. o správnosti doručovania predmetnej zásielky
má podľa žalovaného vyšší stupeň dôkaznej sily ako čestné vyhlásenie zamestnanca advokátskej

kancelárie, ktoré je jednostranným právnym úkonom.

15. Žalovaný ďalej popísal spôsob doručovania v období pandémie nákazy COVID-19. V zmysle zákona
č. 67/2020 Z. z. sa počas obdobia pandémie neuplatňovali postupy pri doručovaní stanovené v §
31 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Daňového poriadku. Ak adresát nebol zastihnutý v mieste doručenia,

doručovateľ ho vhodným spôsobom neupovedomoval o tom, že zásielku príde doručiť znovu v určitý deň
a hodinu a až po neúspešnom opakovanom pokuse sa zásielka uložila na pošte. Na základe uvedeného
pošta nedoručovala zásielky opätovne. Zákon zaviedol fikciu doručenia, ktorá nastala v posledný
deň lehoty, v ktorej bola zásielka uložená na pošte. O uložení písomnosti pošta adresáta vhodným
spôsobom vyrozumela. Z príslušných ustanovení zákona č. 67/2020 Z. z. vyplynulo, že ak daňový

subjekt počas obdobia pandémie nevykonal určitý úkon (napr. podanie odvolania, predloženie dokladov
správcovi dane, atď.) v zákonom stanovenej lehote alebo správcom dane určenej lehote, zo zákona
sa mu odpustilo zmeškanie tejto lehoty za podmienky, že predmetný úkon vykonal najneskôr do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie, ak tento zákon neustanovoval
inak. Zo strany daňového subjektu nebolo potrebné podať žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty, ale

bolo potrebné, aby v tejto náhradnej lehote vykonal predmetný úkon. Ak žalobca zmeškal lehotu na
vykonanie úkonu, pričom posledný deň tejto lehoty bol najneskôr 30. septembra 2020 vrátane, bol
oprávnený tento zmeškaný úkon vykonať ešte do 2. novembra 2020 vrátane. Keďže žalobca nepodal
odvolanie v lehote do 30 dní od doručenia Rozhodnutia žalovaného, dané rozhodnutie nadobudloprávoplatnosť márnym uplynutím tejto lehoty. Žalovaný následne riešil podané odvolanie v súlade s
Daňovým poriadkom a vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodnutia dňa
3. novembra 2020.

16. S tvrdením žalobcu, že Rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené až dňa 25. novembra 2020, t. j.
dňom,kedynahliadoldospisu,sažalovanýnestotožnil.Podľanázoružalovanéhobolodanérozhodnutie
doručené Slovenskou poštou, a.s. zákonným spôsobom s fikciou doručenia za podmienok upravených
Slovenskou poštou a.s. v období pandémie od 19. marca 2020 do 23. apríla 2020. Žalovaný za dátum

doručenia zásielky považoval deň 7. apríla 2020 v nadväznosti na § 31 ods. 3 Daňového poriadku.
Žalobca nemôže lehotu na podanie odvolania odvodzovať od dátumu nazretia do spisu a vyhotovenia
fotokópie predmetného rozhodnutia. V daný deň si splnomocnený zástupca žalobcu vyhotovil len
fotokópiu predmetného rozhodnutia.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že zo strany žalovaného

bude vydané rozhodnutie. Dňa 3. marca 2020 sa A. A. D., advokátska koncipientka splnomocnená
advokátskou kanceláriou Burian & partners, s.r.o. ako zástupcu žalobcu, dostavila na Daňový úrad
Žilina, pobočka Martin, Langsfeldova 2, Martin, do miestnosti číslo 110, kde s ňou zamestnanci
žalovaného poverení vykonaním tejto daňovej kontroly spísali Zápisnicu o ústnom pojednávaní č.
100579546/2020. Podľa opatrení a záverov prijatých pri ústnom pojednávaní žalovaný v predmetnej

zápisnicu uviedol: „Týmto ústnym pojednávaním správca dane oboznámil splnomocneného zástupcu
daňového subjektu DOPRAVEX kameňolomy, s.r.o. s priebehom a výsledkami dokazovania správcu
dane v rámci vyrubovacieho konania po odvolacom konaní, ktoré prebieha po ukončenej kontrole dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 u daňového subjektu DOPRAVEX kameňolomy,
s.r.o.. Správca dane bude následne postupovať v súlade s ustanoveniami § 65 zákona č. 563/2009 Z.

z. a v zákonnej lehote vydá rozhodnutie.“ Zápisnica o ústnom pojednávaní bola podpísaná všetkými
zúčastnenými stranami, pričom neboli vznesené žiadne námietky a návrhy proti obsahu zápisnice. Dňa
17. marca 2020 bolo expedované Rozhodnutie žalovaného. Ďalšou skutočnosťou, ktorá potvrdzuje, že
žalobca mal vedomosť o tom, že bolo v danej veci vydané rozhodnutie, je aj to, že dňa 20. augusta
2020 bolo žalovanému doručené podanie, v ktorom žalobca žiadal o prerušenie daňového konania

podľa § 8 ods. 1 zákona 67/2020 Z. z., a to až do skončenia pandémie. Žalovaný dňa 24. augusta
2020 v nadväznosti na doručenú žiadosť o prerušenie daňového konania spísal Úradný záznam č.
101349806/2020, ktorého predmetom bolo zaznamenanie telefonického rozhovoru správcu dane s A.
A. D.. Okrem iného je v danom úradnom zázname uvedené: „Vzhľadom na skutočnosť, že vyrubovacie
konanie po kontrole DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 vykonanej u daňového subjektu DOPRAVEX

kameňolomy, s.r.o. už bolo ukončené doručením rozhodnutia, správca dane oznámil v rámci tohto
telefonického rozhovoru zástupcovi spoločnosti Burian & partners, s.r.o., že na základe tejto skutočnosti
považuje uvedenú žiadosť o prerušenie daňového konania za bezpredmetnú.“

18. Žalovaný mal za to, že odvolanie proti Rozhodnutiu žalovaného podané dňa 8. decembra 2020 bolo

podané oneskorene, a teda správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného je vydané v súlade so
zákonom. Žalovaný preto žiadal správny súd, aby správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.

Replika žalobcu

19. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 5. apríla 2023 uviedol, že s tvrdeniami žalovaného
vcelomrozsahunesúhlasíapridržiavasaskutkovejaprávnejargumentácieuvedenejvsprávnejžalobe.
K tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že SSP nepredpisuje jednotlivým dôkazom dôkaznú silu,
pričom v prípade písomnosti Slovenskej pošty, a.s. nejde o verejnú listinu. Pokiaľ podľa žalobcu došlo

k pochybeniu zo strany Slovenskej pošty a.s., resp. povereného zamestnanca Slovenskej pošty a.s.,
možno dôvodne očakávať, že Slovenská pošta, a.s. bude alibisticky uvádzať, že oznámenie o zásielke
bolo vhodené do domovej listovej schránky. Z predmetnej odpovede navyše vyplýva, že vhodenie
zásielky do domovej listovej schránky má preukazovať vyjadrenie doručovateľa, pričom Slovenská
pošta, a.s. konštatuje, že uvedenú skutočnosť nie je možné preukázať, nakoľko oznámenie o uložení

zásielky sa vkladá do domovej listovej schránky bez potvrdenia prevzatia adresátom. Pokiaľ sa teda
odpoveď Slovenskej pošty, a.s. opiera o akési vyjadrenie doručovateľa, podľa žalobcu z objektívneho
hľadiska, berúc do úvahy množstvo zásielok, ktoré je na dennodennej báze doručovaných, ako aj takmer
trojročný odstup daného času, si doručovateľ nemôže pamätať, či vhodil do domovej listovej schránkyprávneho zástupcu žalobcu oznámenie o uložení zásielky č. OA226662086SK. Žalobca mal za to,
že odpoveď Slovenskej pošty, a.s. nepredstavuje dôkaz s vyššou dôkaznou silou tak, ako to uvádza
žalovaný. Podľa žalobcu je čestné vyhlásenie zamestnanca právneho zástupcu žalobcu a odpoveď

Slovenskej pošty, a.s. na rovnakej dôkaznej úrovni.

20. Žalobca k tvrdeniam žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, že mohol mať vedomosť
o skutočnosti, že bude, resp. bolo vydané Rozhodnutie žalovaného, uviedol, že sú bez významu, pretože
dôležitým je skutočné doručenie rozhodnutia. A priori nemožno vylúčiť, že rozhodnutie nebude vydané

v zákonom stanovenej lehote. Taktiež z praktického hľadiska je nemožné, aby právny zástupca žalobcu
v každej jednej právnej veci, v ktorej je splnomocnencom, pred samotným doručením rozhodnutia
kontroloval, či bola príslušným orgánom dodržaná zákonom stanovená lehota. Vo vzťahu k odvolaniu
sa žalovaného na Úradný záznam č. 101349806/2020 žalobca poznamenal, že úradný záznam nie je
relevantným dôkazom.

21. Žalobca mal za to, že napriek odpovedi Slovenskej pošty, a.s. sa žiadnym spôsobom nezmenila
dôkazná situácia v predmetnej veci v porovnaní z dôkazným stavom v čase rozhodovania o všeobecnej
správnej žalobe žalobcu zo dňa 1. marca 2021. Naďalej nie je objektívne verifikované faktické vhodenie
oznámenia o uložení zásielky do domovej listovej schránky právneho zástupcu žalobcu, pričom v súlade
s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Žiline v Rozsudku sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa 19.

apríla 2022 dôkazné bremeno v tejto súvislosti spočíva práve na žalovanom. V zmysle tzv. negatívnej
dôkaznej teórie žalobca nevie preukázať, že tzv. „žltý lístok“ bol vystavený a vhodený do poštovej
schránky právneho zástupcu žalobcu. Právny zástupca žalobcu počas celého daňového konania riadne
preberal všetku poštu, ktorá mu bola fakticky doručená, a preto žalobca v rámci predmetnej daňovej
kontroly vždy realizoval výkon svojich práv vyplývajúcich mu z Daňového poriadku riadne a včas.

Neexistoval žiadny dôvod, aby nebolo Rozhodnutie žalovaného prevzaté v odbernej lehote, pokiaľ by
bolo skutočne oznámené uloženie zásielky.

Duplika žalovaného

22. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 2. mája 2023 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva
na svojom vyjadrení k správnej žalobe. Z jeho strany bola dostatočne splnená povinnosť, ktorá mu
bola uložená Rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa 19. apríla 2022. K tvrdeniu
žalobcu, ktorým rozporoval odpoveď Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20. júla 2022, žalovaný uviedol,
že s názorom žalobcu sa žalovaný nemôže stotožniť, nakoľko ide iba o jeho súkromný názor na

danú vec, ktorý nie je z jeho strany ničím podložený. To, či si doručovateľ z hľadiska časového
odstupu môže pamätať skutočnosť vhodenia oznámenia o doručovaní zásielky do schránky zástupcu
žalobcu, rovnako aj to, že by si Slovenská pošta, a.s. nepripustila pochybenie z jej strany, sú len
domnienky. Žalovaný naopak predložil dôkaz preukazujúci správnosť doručovania predmetnej zásielky,
a to potvrdenie Slovenskej pošty, a.s.

23. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca nevyužil možnosť po nahliadnutí do spisu dňa 25. novembra 2020
obrátiť sa na Slovenskú poštu, a.s. s reklamáciou a v prípade nestihnutia lehoty na podanie reklamácie
podať sťažnosť v zmysle platného Reklamačného poriadku Slovenskej pošty, a.s., ktorú je možné podať
do jedného roka od vzniku nedostatku, t. j. po zistení skutočnosti, že rozhodnutie bolo doručené fikciou,

pokiaľ mal pochybnosti o správnosti vykonaného doručovania zo strany Slovenskej pošty, a.s. Dňa
25. novembra 2020 zástupca žalobcu iba nahliadol do spisu týkajúceho sa daňovej kontroly dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 s vyhotovením fotokópie Rozhodnutia žalovaného.
Sám žalobca musí vedieť, že takýto postup nie je správny, nakoľko postup pri doručovaní písomností
je upravený v § 31 a nasl. Daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že žalobca sám seba svojím

nekonaním a nezaobstaraním si relevantného dôkazu obral o svoju „zákonnú možnosť.“ Do súdneho
konania vedeného Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 31S/20/2021 dôkaz nedoložil. Po zaobstaraní
si dôkazu o správnosti doručovania zo strany Slovenskej pošty, a.s. žalovaným žalobca ako dôkaz do
súdneho konania doložil čestné vyhlásenie svojho zamestnanca zo dňa 19. októbra 2022 o tom, že
preberal všetky písomnosti a všetky poštové zásielky v príslušnej dobe. Dané čestné vyhlásenie bolo

urobené zamestnancom zástupcu žalobcu až v roku 2022, pričom pokiaľ došlo k pochybeniu práve zo
strany zamestnanca zástupcu žalobcu, je možné dôvodne očakávať, že bude alibisticky uvádzať, že v
období marec – apríl 2020 preberal poštové zásielky a všetky oznámené poštové zásielky bol prevziať
na príslušnej pobočke Slovenskej pošty, a.s. v odbernej lehote. Rovnako aj žalovaný namietal tvrdeniezamestnanca zástupcu žalobcu, že preberal všetky písomnosti, ktoré bolo urobené z časového odstupu
takmer troch rokov. K zlyhaniu ľudského faktora mohlo dôjsť práve na strane zamestnanca zástupcu
žalobcu. Žalovaný dal do pozornosti správneho súdu, či by nebolo vhodné pre nejednoznačnosť názorov

na doručovanie osloviť Slovenskú poštu, a.s., aby vyjadrila jednoznačný záver o tom, či bol dodržaný
postup pri doručovaní úradnej zásielky podľa v tom čase platných poštových podmienok.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

24. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto
konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/197/2022 vedie na Správnom súde

v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/197/2022.

25. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 21. novembra 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade
s § 108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním

zo dňa 19. novembra 2024 a v neprítomnosti žalovaného, ktorý neospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní. Po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného z dôvodov uplatnených v správnej
žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Vzhľadom na neúčasť
účastníkov konania na pojednávaní bol rozsudok verejne vyhlásený, pričom skrátené znenie rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 21. novembra 2024 po dobu 14 dní podľa § 137

ods. 3 SSP.

26. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je

ustanovené inak.

29. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu
je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe,
je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá

je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená
prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihneprávnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

33. Podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia
tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť..

34. Podľa § 72 ods. 8 písm. a) Daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej

lehote.

35. Podľa § 73 ods. 4 a 5 Daňového poriadku (4) Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a)je neprípustné,
b)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nemožno podať odvolanie.
(5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie

odvolania podľa odseku 4.

36. Podľa § 4 zákona č. 67/2020 Z. z. zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas obdobia pandémie,
sa odpustí, ak daňový subjekt zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania, kontrolného

výkazu a súhrnného výkazu a platenie dane a preddavkov na daň.

37. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 67/2020 Z. z. (1) Ak sa počas obdobia pandémie doručuje písomnosť
do vlastných rúk prostredníctvom poštového podniku, postupuje sa podľa podmienok doručovania
poštových zásielok určených poštovým podnikom.

(2) Ak si nevyzdvihne fyzická osoba alebo právnická osoba písomnosť do konca lehoty, v ktorej bola
uložená poštovým podnikom, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa takáto
fyzická osoba alebo právnická osoba o uložení nedozvedela.

38. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Správny súdny
poriadok v § 182 ods. 1 písm. e) ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho

konania. Správny súd je v zmysle ustanovení SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods.
1 SSP), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia
orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa § 134 ods. 1 SSP striktne daný žalobnými dôvodmi

nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, o ktoré sa však v preskúmavanej
veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí
orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie
námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať
porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach
rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný
na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného
správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel,
vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo

opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

39. Predmetom preskúmavacieho konania pred správnym súdom je opatrenie žalovaného, ktorým podľa

§ 73 ods. 4 Daňového poriadku zamietol odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu žalovaného podané dňa
8. decembra 2020 z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Správnou žalobou napadnuté opatrenie
žalovaného je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, keďže sajedná o správny akt vydaný žalovaným v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté.

40.Žalobcanamietal,žepostupžalovanéhoazáveryvnapadnutomopatrenížalovanéhoniesú vsúlade
so zákonom a s pokynom vysloveným Krajským súdom v Žiline v Rozsudku sp. zn. 31S/50/2021 zo
dňa 19. apríla 2022. Žalobca mal za to (ako zároveň skonštatoval aj Krajský súd v Žiline v danom
rozsudku), že dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, či žalobcovi (jeho splnomocnenému
zástupcovi) bolo doručené oznámenie o uložení zásielky s podacím číslom OA226662086SK, ktorá

obsahovala Rozhodnutie žalovaného, zaťažuje žalovaného. Uvedený záver je však nesprávny, keďže
neprimerane rozširuje dôkazné bremeno správcu dane aj na skutočnosti, ktoré ho netvoria, konkrétne
na preukázanie pravdivosti údajov uvedených na doručenke úradnej zásielky, a zároveň je aj v rozpore
sustálenouakonštantnourozhodovacoupraxouvyššíchsúdnychinštancií.Spornýmjevdanomprípade
to, či údaje uvedené na poštovej doručenke k zásielke s podacím číslom OA226662086S adresovanej
splnomocnenému zástupcovi žalobcu, ktorou disponuje žalovaný, odrážajú objektívnu skutočnosť, teda

či boli vykonané úkony zo strany doručujúceho poštovného podniku (Slovenská pošta, a.s.) tak, aby
mohla nastať fikcia doručenia Rozhodnutia žalovaného podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku v spojení
s § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. Dôkazné bremeno správcu dane v daňovom konaní je upravené
v § 24 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Je nesprávny taký

výklad citovaného ustanovenia § 24 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správcu dane zaťažuje
dôkazné bremeno aj na preukázanie skutočností, ktoré osvedčujú údaje uvedené na poštovej doručenke
vydanej doručujúcim poštovým podnikom, keďže sa jedná o skutočnosti, ktoré nie sú v dispozičnej
sfére správcu dane a ktoré správca dane nemôže sám nijako ovplyvniť. V prípade, ak správca dane
disponujedoručenkouodpoštovéhopodniku,ktoráobsahujepotrebnéúdajeprekonštatovanieriadneho

doručenia úradnej zásielky, a to aj fikciou doručenia, jeho dôkazné bremeno je vyčerpané. Nemožno
preto dospieť k záveru, že v prípade, ak žalovaný disponuje doručenkou k úradnej zásielke, z ktorej
vyplýva, že zásielka bola adresátovi doručená, hoci aj fikciou podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku
v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z., keďže predmetná zásielka bola doručovaná v priebehu
pandémie COVID-19, čo nie je sporné, jeho postup je zaťažený vadou nezákonnosti. Nezákonnosť musí

vyplynúť z porušenia konkrétneho ustanovenia zákona žalovaným, čo v danom prípade konštatovať
nemožno. Doručovanie úradných zásielok orgánov verejnej moci je založené na vyvrátiteľnej domnienke
o správnosti údajov uvedených na doručenke, ktorá sa považuje za verejnú listinu. Subjekt, ktorý tvrdí,
že údaje uvedené na doručenke sú nesprávne a spochybňuje ich, môže vyvrátiť domnienku správnosti
údajov uvedených na doručenke, avšak musí v tomto ohľade predložiť také objektívne dôkazy, ktoré

túto domnienku spoľahlivo a bez dôvodných pochybností vyvrátia. Nepostačuje, ak subjekt iba tvrdí, že
údaje na doručenke sú nesprávne, ale musí svoje tvrdenie preukázať takými dôkazmi, ktoré nepochybne
vedú k záveru, že údaje uvedené na doručenke nie sú v súlade so skutočnosťou. Ak by tomu tak nebolo
a na vyvrátenie domnienky o správnosti údajov uvedených na doručenke by postačovalo len samotné
tvrdenie adresáta, že zásielka mu nebola fakticky doručená, resp. mu zásielka nebola riadne oznámená,

adresát ktorejkoľvek úradnej zásielky by mohol poprieť akékoľvek úradné doručovanie, v dôsledku čoho
by došlo k zlyhaniu výkonu verejnej moci. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25. apríla 2012 „Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo
sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že
pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom

konaní nedokazuje, dokazuje sa len prípadná nesprávnosť.“ Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prešlo aj testom ústavnosti, a to Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 507/2012-37 z 13. novembra 2012, v ktorom sa Ústavný súd Slovenskej republiky
stotožnilsargumentáciouNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyaústavnúsťažnosťodmietol.Obdobne
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku sp. zn. 5Sžo/56/2016 zo dňa 26. apríla 2018 uviedol, že

„doručenka je verenou listinou preukazujúcou skutočnosti v nej uvedené a pokiaľ sú vyplnené všetky
kolónky pre doručenie a opakované doručenie písomnosti, predpokladá sa, že sa v mieste doručovania
zdržiaval. Ak adresát túto skutočnosť namietal, je povinný toto svoje tvrdenie preukázať, na čo má
dôkazné bremeno. Toto dôkazné bremeno znáša adresát doručovania a nie správny orgán. Nestačí
ani čestné vyhlásenie adresáta (je to len tvrdenie, a nie dôkaz), ale je potrebný aj objektívny dôkaz,

že v kritickom čase bol na inom mieste.“ Najvyšší správny súd v danom rozsudku ďalej konštatoval:
„krajský súd správne citoval judikatúru ÚS a NS SR, keď uviedol, že pri riadne vyhotovenej doručenke
ide o verejnú listinu, pričom takýto dôkaz je objektívny a nepochádza od žiadneho účastníka správneho
konania, ale od Slovenskej pošty, a.s.“41. Závery uvedených rozhodnutí sú plne aplikovateľné aj na skutkové a právne okolnosti predmetnej
veci, keď žalobca spochybňuje údaje uvedené na doručenke úradnej zásielky s podacím č.

OA226662086S adresovanej splnomocnenému zástupcovi žalobcu tým, že popiera, že poštový
doručovateľ vhodil do schránky zástupcu žalobcu oznámenie o uložení zásielky s Rozhodnutím
žalovaného na pošte. Z predmetnej doručenky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného,
vyplýva, že daná zásielka bola uložená na pošte dňa 23. marca 2015, pričom na nej bola vyznačená
úložná lehota 15 dní. Keďže úložná lehota uplynula bez toho, aby si adresát zásielku prevzal, doručujúci

poštovný podnik (Slovenská pošta, a.s.) vyznačil ako dátum jej vrátenia odosielateľovi (žalovanému)
deň 8. apríl 2020. Podľa § 31 ods. 5 Daňového poriadku v spojení s § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. sa
preto deň 7. apríl 2020 považuje za deň doručenia predmetnej zásielky žalobcovi. Keďže žalobca podal
odvolanie proti Rozhodnutiu žalovaného až dňa 8. decembra 2020, teda po uplynutí lehoty na podanie
odvolania podľa § 72 ods. 3 Daňového poriadku v spojení s § 4 zákona č. 67/2020 Z. z., žalovaný
postupoval správne, keď odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu žalovaného zamietol podľa § 73 ods. 4

písm. a) Daňového poriadku ako neprípustné, keďže bolo podané po určenej lehote (§ 72 ods. 8 písm.
a) Daňového poriadku), a v súlade s § 73 ods. 5 Daňového poriadku to písomne oznámil žalobcovi
správnou žalobou napadnutým opatrením žalovaného. V postupe žalovaného sa nevyskytla žiadna
nezákonnosť, ktorá by odôvodňovala zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného. Žalovaný svojím
postupom neodňal žalobcovi právo na podanie odvolania proti Rozhodnutiu žalovaného. V prípade, ak

žalobca chcel spochybniť údaje uvedené na predmetnej doručenke, v zmysle citovaných rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky ho zaťažovalo dôkazné
bremeno na vyvrátenie správnosti údajov vyznačených na doručenke, keďže ich správnosť sa
v správnom (daňovom) konaní a aj v súdnom konaní prezumuje. Žalobca svoje tvrdenie, že poštový
doručovateľ nevhodil do poštovej schránky splnomocneného zástupcu žalobcu oznámenie o uložení

predmetnej zásielky na pošte, v dôsledku čoho sa o uložení nedozvedel, podporil predložením
písomného čestného vyhlásenia zamestnankyne zástupcu žalobcu A. B. C. zo dňa 19. októbra 2022
v konaní pred správnym súdom, v ktorom daná zamestnankyňa vyhlásila, že v rozhodnom období
preberala poštové zásielky doručované zástupcovi žalobcu Slovenskou poštou, a.s., pričom ak sa
v poštovej schránke nachádzalo oznámenie o uložení zásielky, zásielku bola prevziať na pošte

v odbernej lehote. Takéto vyhlásenie zamestnankyne zástupcu žalobcu je však opäť len tvrdením,
ktoré nemožno považovať za dôkaz spôsobilý vyvrátiť domnienku o správnosti údajov uvedených na
predmetnej doručenke, nakoľko tvrdenie nie je verifikovateľné inými objektívnymi skutočnosťami, ktoré
by nepochybne viedli k záveru, že údaje uvedené na doručenke sú nesprávne. Správny súd v tejto
súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 119/07 zo dňa 27.

septembra 2007, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: „Čestné vyhlásenie adresáta,
že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena
nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom
čase bol na inom mieste.“ V zmysle uvedeného záveru Ústavného súdu Slovenskej republiky mal
žalobca v prípade, ak chcel úspešne vyvrátiť správnosť údajov na poštovnej doručenke, predložiť

objektívne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie, že poštový doručovateľ nevhodil oznámenie o uložení
zásielky do poštovej schránky zástupcu žalobcu. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe v tomto ohľade
poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, v zmysle ktorej nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby
preukázal negatívnu skutočnosť, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky
a Najvyššieho súdu Českej republiky, správny súd nespochybňuje samotnú negatívnu dôkaznú teóriu

a rozhodnutia súdov, z ktorých táto teória vyplýva, avšak podotýka, že ňou nemožno ospravedlňovať
nemožnosť preukázať vlastné negatívne tvrdenie žalobcu, teda že poštový doručovateľ oznámenie
ouloženízásielkydopoštovejschránkyzástupcužalobcunevhodil.Bolonauváženížalobcu,akédôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia predloží, pričom nič mu nebránilo predložiť také dôkazy, z ktorých by
vyplývala napr. objektívna nemožnosť vhodenia oznámenia o uložení predmetnej zásielky do poštovej

schránky zástupcu žalobcu poštovým doručovateľom, čo však žalobca neurobil. Predmetná žalobná
námietka žalobcu je preto nedôvodná.

42. K poukazu žalobcu na nerešpektovanie pokynu vysloveného Krajským súdom v Žiline v Rozsudku
sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa 19. apríla 2020 zo strany žalovaného správny súd uvádza, že tento

je bezpredmetný. Žalobca neuviedol aký vplyv na zákonnosť opatrenia žalovaného má tvrdené
nerešpektovanie pokynu vyplývajúceho z daného rozsudku žalovaným. Vzhľadom na všeobecnosť
a nekonkrétnosť tohto tvrdenia ho nemožno považovať za relevantnú žalobnú námietku, ktorá by
bola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého opatrenia žalovaného. Pokiaľ žalobca mienilnamietať nezákonnosť v postupe a rozhodovaní žalovaného, mal povinnosť vzhľadom na § 182 ods.
1 písm. e) SSP uviesť konkrétne dôvody nezákonnosti, teda v čom žalovaný porušil zákon a aký
to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Nestačí len všeobecne konštatovať

nespokojnosť s procesným postupom žalobcu. Dôvody nezákonnosti nemôže správny súd namiesto
žalobcu sám vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a napadnutého opatrenia žalovaného
a ani všeobecné námietky sám konkretizovať. Vo vzťahu k Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 31S/50/2021 zo dňa 19. apríla 2020 správny súd pre úplnosť uvádza, že záver Krajského súdu
v Žiline v predmetnom rozsudku, že dôkazné bremeno žalovaného o splnení podmienok pre doručenie

Rozhodnutia žalovaného fikciou tak, ako ich vymedzil v bode 15. daného rozsudku, resp. preukázanie
skutočnosti, že oznámenie o uložení zásielky bolo skutočne vložené do schránky zástupcu žalobcu,
zaťažuje žalovaného, je nesprávny, keďže je v rozpore s citovanou ustálenou rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky a nezohľadňuje ani
rozsah dôkazného bremena žalovaného ako správcu dane, ktorý mu vyplýva z Daňového poriadku.
Správny súd tiež podotýka, že nie je viazaný právnymi závermi uvedenými v rozsudkoch krajských

súdov a ani iných správnych súdov tej istej inštancie, nakoľko tieto nepredstavujú záväznú judikatúru.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/50/2021 zo dňa 19. apríla 2020 ani nezakladá prekážku
res iudicata.

43. K námietke žalobcu, že vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20. júla 2022 nepreukazuje

skutočnosť, že oznámenie o uložení zásielky s Rozhodnutím žalovaného bolo skutočne vhodené do
poštovej schránky zástupcu žalobcu, správny súd uvádza, že je rovnako nedôvodná. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný disponuje poštovou doručenkou s vyznačenými údajmi, ktoré sú dostatočné
pre vyslovenie záveru, že Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené fikciou podľa § 31 ods.
3 Daňového poriadku spolu s § 5 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z., pričom správnosť týchto údajov

sa prezumuje a nebola žalovaným relevantne vyvrátená, je predmetné vyjadrenie Slovenskej pošty,
a.s. zo dňa 20. júla 2022 právne bezvýznamné pre postup žalovaného a vydanie napadnutého
opatrenia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti Rozhodnutiu žalovaného podané dňa 8.
decembra 2020 ako neprípustné. Rozhodné skutočnosti pre záver žalovaného vyslovený v napadnutom
opatrení nevyplývajú z vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20. júla 2022, ale z doručenky

Slovenskej pošty, a.s., ktorá je súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Možno uviesť, že
predmetné vyjadrenie Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20. júla 2022 má rovnako len povahu tvrdenia,
ktorému zákon a ani súdna prax nezveruje takú dôkaznú silu ako doručenke. Skutočnosti uvedené
Slovenskou poštou, a.s. v predmetnom oznámení sú však podoprené ďalšími dôkazmi nachádzajúcimi
sa v administratívnom spise, napr. výpisom z elektronického systému Slovenskej pošty, a.s. s pohybom

zásielky č. OA226662086SK, ktoré je automatizované, t. j. údaje v ňom uvedené sú strojovo generované
bez zásahu ľudského faktora. Nič to ale nemení na skutočnosti, že rozhodným dôkazom o doručení
Rozhodnutia žalovaného žalobcovi, v danom prípade fikciou, je poštová doručenka, ktorej správnosť
nebola v konaní nijako relevantne spochybnená. Aj v prípade, ak by nedošlo k vystaveniu predmetného
vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 20. júla 2022, dôkazná situácia by nebola iná, resp.

v neprospech záveru žalovaného o neprípustnosti odvolania žalobcu proti Rozhodnutiu žalovaného
podaného dňa 8. decembra 2020 v napadnutom opatrení. Polemika medzi žalobcom a žalovaným
vo vyjadrení k správnej žalobe, replike a v duplike ohľadom povahy dôkazov a listín predložených,
resp. obstaraných v konaní, ako aj o prípadnej vedomosti zástupcu žalobcu o vydaní Rozhodnutia
žalovaného, čo má vyplývať zo zápisníc a úradných záznamov vyhotovených správcom dane, je pre

právne posúdenie veci vzhľadom na uvedené bezpredmetná.

44. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že žalovaný síce v napadnutom opatrení odkázal na odpoveď
Slovenskej pošty a.s. zo dňa 20. júla 2022, ale na druhej strane túto odpoveď „nepredložil ako
dôkaz,“ čím bola žalobcovi odňatá možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, je nedôvodná. Žalobca

neuviedol, v čom spočíva nezákonnosť v postupe žalovaného a aký to malo konkrétny negatívny
vplyv na jeho práva alebo právom chránené záujmy. Takto všeobecne uplatnená žalobná námietka
neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Ako už bolo uvedené vyššie, nestačí len
všeobecne konštatovať nespokojnosť s procesným postupom žalobcu. Dôvody nezákonnosti musí
konkrétne namietať žalobca, pričom správny súd nemôže dôvody nezákonnosti namiesto žalobcu sám

vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a napadnutého opatrenia žalovaného a ani všeobecné
námietky sám konkretizovať. Pre úplnosť ale správny súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia zákona
žalovanému nevyplýva povinnosť doručovať žalobcovi podania predkladané inými subjektmi, a to
ani v prípade, ak sú tieto podania predkladané na výzvu žalovaného ako správcu dane. Napokon,nič nebránilo žalobcovi využiť svoje procesné právo zverené Daňovým poriadkom a nahliadnuť do
administratívneho spisu žalovaného. Ďalej správny súd poznamenáva, že všetky rozhodné skutočnosti
z predmetného vyjadrenia Slovenskej pošty, a.s. prevzal žalovaný do textu napadnutého opatrenia,

a preto žalovaný nemôže tvrdiť, že by s nimi nebol oboznámený.

45. Rovnako ani námietka žalobcu v správnej žalobe, že napadnuté opatrenie žalovaného „vykazuje
prvky arbitrárnosti,“ nie je dôvodná. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov môže viesť k jeho zrušeniu správnym súdom

podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, avšak žalobca musí v správnej žalobe konkrétne namietať, v čom je
napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné. Žalobca uviedol len
všeobecné tvrdenie o nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného bez toho, aby špecifikoval, v čom je
opatrenie žalovaného nezrozumiteľné alebo nedostatočne odôvodnené. Správny súd nemôže dôvody
nezákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného namiesto žalobcu sám vyhľadávať a tieto dopĺňať.

46. Všeobecné tvrdenia žalobcu v správnej žalobe popísané v bode 9. tohto rozsudku, resp.
citácie právnej úpravy, nepredstavujú relevantnú a konkrétnu žalobnú námietku, ktorá by umožňovala
správnemu súdu vykonať súdny prieskum napadnutého opatrenia žalovaného.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia

žalovaného dospel k záveru, že nie je zaťažené takými vadami nezákonnosti, ktoré by odôvodňovali
jeho zrušenie, a preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému.

49. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§145 ods. 2 SSP v znení účinnom
do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehote30dníoddoručeniarozhodnutiasprávneho
súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej
ospravedlnenej neprítomností na súde v čase jeho podpisovania.