Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16CoPr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203401
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8517203401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX D. E., F. XXXX/XX, zastúpenej: Advokátska kancelária PIATNIK, s.r.o.,
so sídlom Vysoká 425/71, 054 01 Levoča, IČO: 54 915 627, proti žalovanému: Spojená škola, Jarmočná
108, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 53265301, zastúpenému Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom
so sídlom 058 01 Poprad, Murgašova 86/1, IČO: 42239290, o antidiskriminačnej žalobe, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 20C/34/2017-926 zo dňa 27.6.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. a III.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti výpovede zo dňa
30.5.2017, uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa rozdielneho zaobchádzania a obťažovania voči
žalobkyni na pracovisku a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom vo výrokoch
II. a III. rozhodol, cit.:

„II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.“

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav.

4. Z pracovnej zmluvy zo dňa 28.8.2006 (č.l. 6) súd zistil, že od 28.8.2006 žalobkyňa u žalovaného
pracovala ako učiteľka všeobecno-vzdelávacích predmetov s miestom výkonu práce Stredné odborné
učilište, Levočská 40, Stará Ľubovňa.

5. Zo žiadosti o stanovisko k vykonaniu komisionálnej skúšky zo dňa 18.5.2017 (č.l. 7) súd zistil,
že uvedenou žiadosťou žalobkyňa žiadala žalovaného o vysvetlenie úvah, ktoré viedli k nariadeniu
vykonania komisionálnej skúšky u žiaka IV.A triedy E. F..

6. Z písomného upozornenia na porušenia zákona v SOŠT zo dňa 30.5.2017 (č.l. 8) súd zistil, že
uvedeným podaním žalobkyňa vedenie žalovaného upozorňovala na požívanie alkoholických nápojov,fajčenie v priestoroch areálu školy, fyzické útoky na žiakov, či neprimerané správanie sa kolegu G. a
žiadala o upustenie od šikanujúcej komunikácie.

7.Zvýpovedezpracovnéhopomeruzodňa30.5.2017(č.l.12)súdzistil,žeuvedenýmpodanímžalovaný
žalobkyni dal výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu
nadbytočnosti, nakoľko žalovaný nemá pracovné miesto, ktoré by žalobkyni mohlo ponúknuť, nakoľko
pre školský rok 2017/2018 pre žalobkyňu nemá úväzok.

8. Zo žiadosti o pozastavenie účinnosti výpovede zo dňa 5.6.2017 (č.l. 13) adresovanej Inšpektorátu
práce Prešov súd zistil, že uvedenou žiadosťou žalobkyňa žiadala o pozastavenie účinnosti výpovede
z pracovného pomeru, pričom v žiadosti popisuje, že vedenie školy upozornila na nezákonný postup pri
vykonaní komisionálnej skúšky, oznámení výpovede z pracovného pomeru, namieta postup žalovaného
a domnieva sa, že podaná výpoveď je neplatná.

9. Z potvrdenia Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 16.6.2017 č. S/2017/667/8460 (č.l. 14) súd zistil,
že Inšpektorát práce pozastavil účinnosť výpovede zo dňa 30.5.2017 a súčasne žalobkyňu poučil o
možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Zo žiadosti o doplnenie pracovného úväzku zo dňa 2.9.2016 (č.l. 15) súd zistil, že nakoľko nebola

uzavretá zmena pracovnej zmluvy, žalobkyňa žalovaného požiadala o doplnenie pracovného úväzku o
nadčasové hodiny ostatných zamestnancov s tým, že so skráteným úväzkom nesúhlasí a naďalej má
v úmysle pracovať u žalovaného.

11. Z rozhodnutia o určení úväzku zo dňa 31.8.2016 (č.l. 33) súd zistil, že uvedeným rozhodnutím

žalovaný žalobkyni určil úväzok s účinnosťou od 1.9.2016 v rozsahu 22,5 hodín týždenne.

12. Z oznámenia zo dňa 5.6.2017 (č.l. 38) súd zistil, že uvedeným oznámením žalobkyňa žalovanému
oznamovala, že s podanou výpoveďou nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní.

13. Z Dohody o zmene pracovných podmienok (č.l. 42), ako dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa
28.8.2006, súd zistil, že uvedeným dodatkom sa mali strany dohodnúť na skrátenom pracovnom úväzku
žalobkyne na 16,5 pracovných hodín týždenne v období od 1.9.2016 do 31.8.2017. Uvedený dodatok
nebol žalobkyňou podpísaný.

14. Z Dohody o zmene pracovných podmienok (č.l. 321), ako dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa
28.8.2006, súd zistil, že uvedeným dodatkom sa mali strany dohodnúť na skrátenom pracovnom úväzku
žalobkyne na 10,5 pracovných hodín týždenne v období od 1.9.2016 do 31.8.2017. Ani tento dodatok
nebol žalobkyňou podpísaný.

15. Z prihlášky na vzdelávania č. 133123 (č.l. 43) súd zistil, že dňa 9.9.2013 sa žalobkyňa prihlásila
na lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania, pričom riaditeľka žalovaného prihlášku taktiež
podpísala a vyslovila s absolvovaním kurzu súhlas. Prihláška bola podaná poštou dňa 9.9.2013, o čom
svedčí podací lístok (č.l. 44).

16. Z pozvánky (č.l.45) na vzdelávací program Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania č.
BAS_PKRO_1297_2013_RM súd zistil, že prihláška žalobkyne bola akceptovaná a program sa mal
uskutočniť dňa 10.1.2014 - 14.1.2014.

17. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 47) za mesiac január

2014 súd zistil, že v dňoch 10.1.2014 - 14.1.2014 sa žalobkyňa zúčastňovala vyučovacieho procesu.

18. Z prihlášky na vzdelávania č. 299332 (č.l. 48) súd zistil, že dňa 25.9.2014 mala žalobkyňa opätovne
snahu prihlásiť sa na vzdelávací program Lyžiarsky inštruktorský kurz zjazdového lyžovania. Prihláška
nie je podpísaná riaditeľom školy.

19. Z prihlášky na vzdelávania č. 550661 (č.l. 49) súd zistil, že dňa 30.9.2015 mala žalobkyňa
snahu prihlásiť sa na vzdelávací program Prípravné atestačné vzdelávania na vykonanie II. Atestácie
pedagogických a odborných zamestnancov. Prihláška nie je podpísaná riaditeľom školy.20. Z potvrdení o účasti zo dňa 12.1.2015 a 13.1.2015 (č.l. 50) súd zistil, že v uvedených dňoch sa
žalobkyňa zúčastnila na podujatí organizovanom Metodicko - pedagogickým centrom, pobočka Prešov.

21. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 51) za mesiac január
2015 súd zistil, že v dňoch 12.1.2015 - 13.1.2015 sa žalobkyňa nezúčastňovala vyučovacieho procesu
a čerpala dovolenku.

22. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 52) za mesiac január
2016 súd zistil, že v dňoch 18.1.2016 - 22.1.2016 sa žalobkyňa nezúčastňovala vyučovacieho procesu
a absolvovala lyžiarsky kurz. Výkaz obsahuje údaj o počte nadčasových hodín v rozsahu 2 hodiny.

23. Z písomného upozornenia na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa 19.10.2016 (č.l. 53)
súd zistil, že žalovaný žalobkyňu upozornil na neplnenie si pracovných povinností, pričom žalovaný ako

zamestnávateľ pri kontrole zistil:
- nesúlad vypracovaných tematických plánov a Školského vzdelávacieho programu a Štátneho
vzdelávacieho programu,
- nevyplnené záznamy v predmetoch nemecký jazyk, telesná výchova, informatika a slovenský jazyk v
triednych knihách v IV.A triede, II.C triede, a IV.B triede,

- nerešpektovanie pokynov nadriadeného, svojvoľného opustenia pracoviska a nepracovanie
tematických plánov ani po vyzvaní a
- hrubé a neprístojné správanie voči nadriadeným.
Žalobkyňa bola vyzvaná, aby nedostatky odstránila v lehote 15 dní od doručenia výzvy a súčasne
bola upozornená, že v prípade opakovania sa nedostatkov zamestnávateľ vyvodí ďalšie opatrenia.

Upozornenie nie je žalobkyňou podpísané, fotokópia predložená žalovaným (č.l. 99-100) obsahuje
záznam o tom, že uvedené podanie žalobkyňa odmietla podpísať a podpisy svedkov.

24. Z odpovede na písomné upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo dňa 18.11.2016
(č.l. 54) súd zistil, že uvedenou odpoveďou žalobkyňa žalovanému oznamovala dôvody nesplnenie

svojich povinností vytýkaných v bode 1. písomného upozornenia s tým, že uznala „preklepy“, avšak
súčasne vedenie školy upovedomila o tom, že za jej nedostatky môže vedenie školy, ktoré k nej
pristupuje diskriminačne tým, že jej nevrátilo podpísané tematické plány a súčasne jej umelo znižuje
počethodínnemeckéhojazykaaodmietainiciatívužalobkynenaskvalitnenievzdelávaciehoprocesu.Vo
vzťahu k chýbajúcim záznamom v triednych knihách žalobkyňa argumentovala tým, že nakoľko nemala

k dispozícii podpísané tematické plány, evidenciu v triednej knihe vykonať nemohla. Rovnako odmietla
aj ďalšie výhrady s tým, že postup vedenia školy považuje za diskriminačný a účelový.

25. Z mesačného výkazu odučených, zastupovaných a nadčasových hodín (č.l. 56) za mesiac marec
2017 súd zistil rozsah odučených hodín s označením jednotlivých tried, rozsah čerpanej OČR a voľných

hodín žalobkyne.

26.ZprehľaduožiakochzaIII.Štvrťrokškolskéhoroka2016/2017kuklasifikačnejporadedňa26.4.2017
súd zistil, že v triede III.C žalobkyňa ako triedny učiteľ označila žiakov s nevhodným správaním, či
neuspokojivou dochádzkou a navrhla ich potrestanie.

27. Zo zápisu z pedagogickej rady zo dňa 17.5.2017 (č.l. 76) súd zistil, že pedagogická rada v bode 7.
programu prerokovala stav zapísaných žiakov zapísaných do prvého ročníka, počet žiakov a otváraných
tried v školskom roku 2017/2018 a konštatovala celkový pokles úväzkov s tým, že nemecký jazyk bol
zistený v rozsahu 2 vyučovacích hodín a telesná výchova v rozsahu 23 vyučovacích hodín. Súčasne

pedagogická rada vzala na vedomie vykonanie komisionálnej skúšky u žiaka E. F. z nemeckého jazyka
dňa 18.5.2017. Žalobkyňa sa predmetnej pedagogickej rady podľa priloženej prezenčnej listiny taktiež
zúčastnila, zápis neobsahuje záznam o jej prípadných výhradách.

28. Zo záznamu o odmietnutí doručenia výpovede z pracovného pomeru zo dňa 31.5.2017 (č.l. 80) súd

zistil, že svedkovia A. C. H., I. A. B., A. J. H. a K. J. potvrdili, že uvedeného dňa boli očitými svedkami
pokusu o doručenie výpovede žalobkyni, čo žalobkyňa odmietla.29. Zo zápisu z porady vedenia zo dňa 24.5.2017 (č.l. 86) súd zistil, že uvedeného dňa vedenie
školy konštatovalo nedostatočný počet prihlásených žiakov, čo si vyžiadalo druhé kolo prijímacích
skúšok a súčasne zníženie počtu vyučovacích hodín v jednotlivých predmetoch. Vo vyučovacom

predmete nemecký jazyk boli konštatované 2 vyučovacie hodiny, v predmete telesná výchova 23
vyučovacích hodín. V predmete nemecký jazyk sa z dôvodu nedostatočného počtu vyučovacích hodín
konštatuje potreba uvoľnenia pedagogického pracovníka s tým, že je potrebné požiadať Odborový zväz
pracovníkov školstva o prerokovanie výpovede pre žalobkyňu pre nadbytočnosť, pričom sa jedná o
zamestnanca, ktorý mal v predchádzajúcom období úväzok doplnený o výuku v predmetoch, na ktoré

žalobkyňa nemal kvalifikovanosť a neosvedčila sa pri vyučovaní týchto predmetov. Termín bol stanovený
do 30.5.2017.

30. Z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 24.5.2017 (č.l. 89) súd zistil, že
uvedeným rozhodnutím s cieľom zabezpečiť efektívnosť žalovaný zrušil jedno pracovné miesto ku dňu
1.9.2017, a to pracovné miesto pedagogického zamestnanca pre teoretické vyučovanie, na základe

čoho sa žalobkyňa stala nadbytočným zamestnancom. Z dôvodu klesajúceho počtu žiakov v školských
rokoch 2015/2016, 2016/2017 žalovaný rozhodol o znížení počtu pedagogických zamestnancov pre
teoretické vyučovanie zo 17 na 16.

31. Zo zápisu z prerokovania výpovede zo dňa 30.5.2017 (č.l. 90) súd zistil, že ZO OZ PŠaV

na Slovensku piatimi členmi prerokoval žiadosť riaditeľky žalovaného o prerokovanie výpovede pre
žalobkyňu z dôvodu nadbytočnosti z dôvodu nízkej naplnenosti počtu žiakov v predmete nemecký
jazyk a nemožnosti vytvorenie pracovného úväzku. Členovia výboru ZO OZ PŠaV prerokovanie potvrdili
vlastnoručnými podpismi.

32. Z prehľadu o vzdelávaní (č.l. 93) súd zistil, že žalobkyňa v rokoch 2011 - 2015 absolvovala celkovo
9 vzdelávacích programov.

33. Z rozpisu služieb Lyžiarskeho kurzu v dňoch 18.1 - 22.1.2016 (č.l. 94) súd zistil, že žalobkyňa
sa zúčastnila lyžiarskeho kurzu, za čo jej bolo priznaných celkovo 22 nadčasových hodín. Na

uvedené nadväzuje mesačný výkaz odučených, zastupovaných a nadčasových hodín, kde uvedený
počet nadčasových hodín bol zaevidovaný (č.l. 95 - 96) a stav nadčasových hodín žalobkyne oproti
predchádzajúcemu mesiacu jednoznačne vykazuje zmenu (č.l. 97 - 98).

34. Z prehľadu zastupovania (č.l. 105 - 108) súd zistil, že v dňoch 24.3.2017 a 27.3.2017 žalobkyňa

absolvovala lekárske vyšetrenie a bolo potrebné za ňu určiť zastupovanie.

35. Zo zápisu z pedagogickej rady zo dňa 26.4.2017 (č.l. 110) súd zistil, že pedagogická rada v bode 2.
bod i) programu prerokovala svojvoľné opustenie areálu školy 3 žiakmi, pričom žalobkyňa ako triedna
učiteľka týmto žiakom neprítomnosť ospravedlnila bez ospravedlneniek, na čo zareagoval žiak L.,

ktorého žalobkyňa navrhovala pokarhanie riaditeľom školy. Súčasne bolo rozhodnuté o ďalších žiakoch,
ktorým žalobkyňa navrhovala uloženie trestu (č.l. 113). Súčasne boli učitelia informatiky upozornení na
to, že v školských počítačoch boli nainštalované hry, čo je porušením školského poriadku a učitelia boli
vyzvaní na vykonanie kontroly počítačov. Žalobkyňa sa predmetnej pedagogickej rady podľa priloženej
prezenčnej listiny taktiež zúčastnila, zápis neobsahuje záznam o jej prípadných výhradách.

36. Zo zápisu o poškodení podlahy v telocvični zo dňa 21.3.2017 (č.l. 114) súd zistil, že dňa 20.3.2017
zapisujúci A. G. zistil poškodenie podlahy telocvične počas hodiny telesnej výchovy. Nevhodným
vykopnutím lopty sa táto dostala po stropnú konštrukciu a následne žiaci D. a L. bez súhlasu vyučujúcej
(žalobkyne), ktorá bola v tom čase v posilňovni, zobrali z náraďovne výsuvný rebrík, po ktorom, napriek

zákazu, vyšli pre loptu. Žiaci nerešpektovali vyučujúcu, vyučujúca žiakom v uvedenom konaní nebránila
a mohlo dôjsť k zraneniu žiaka z výšky 6 metrov. Pri odkladaní rebríka žiak L. spôsobil na podlahe ryhu v
rozsahu2metrovdĺžkya5mmhĺbky.Následnesavyučujúcasnažilaškoduspolusožiakmisvojpomocne
odstrániťaneoznámilajunadriadeným.PooznámeníškodyA.G.vedeniuškolyžalobkyňakonštatovala,
že ju žiaci nerešpektovali a nenavrhla žiadne výchovné opatrenia. Zápis obsahuje vyjadrenie, že

žalobkyňa ho odmietla podpísať.

37. Zo stanoviska zamestnancov žalovaného zo dňa 18.9.2017 (č.l. 115 - 118) súd zistil, že 34
zamestnancov žalovaného poprelo šikanózne, či diskriminačné správanie sa vedenia školy a naopakpotvrdilo seriózny prístup k zamestnancom. Súčasne konštatovali, že žalobkyňa sa sama izolovala od
zvyšku pracovného kolektívu prekrúcaním faktov, odmietaním konštruktívneho dialógu, devalvujúcou
komunikáciou, jednostranným posudzovaním ľudí, ohováraním, manipulovaním s informáciami a

pokryteckýmsprávaním.Poukázalinacielenélekárskevyšetreniavdňoch,vktorýchmalaodučiťviacero
hodín, dozor a v triedach bol plný počet žiakov. Stanovisko konštatuje, že na prístup žalobkyne sa
sťažovali žiaci i rodičia a popiera konzumáciu alkoholu, či tolerovanie fajčenia v areáli školy.

38. Z oznámenia o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 18.9.2017 (č.l. 129) súd zistil, že

napriektomu,žebolonariadenéneodkladnéopatreniežalovanýnemáprežalobkyňumožnosťpridelenia
zodpovedajúcej práce, čo považuje za prekážku na strane zamestnávateľa od 1.9.2017 do odvolania.

39. Zo žiadosti o umožnenie vstupu do kabinetu, o prideľovanie práce a podpis prihlášok na vzdelávanie
zo dňa 27.9.2017 (č.l. 130) súd zistil, že po oznámení prekážok v práci na strane zamestnávateľa
žalobkyňa žiadala o prístup na prevzatie si osobných vecí. Účasť dvoch zamestnancov odboru školstva

PSK (zriaďovateľa) dňa 13.9.2017 žalobkyňa považuje za zastrašujúce metódy a žiada vedenie, aby
voči nej „neštvalo“ celý kolektív. Žiadala o prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy a podpísanie
prihlášok na vzdelávanie.

40. Z fotografie krátkej textovej správy (č.l. 154) zo dňa 14.9.2017 súd zistil, že žalobkyňa zástupkyňu

riaditeľa žalovaného informovala o nemožnosti dostaviť sa do práce zo zdravotných dôvodov, avšak
súčasne oznamuje potrebu odcestovania a prípadnú nemožnosť dostaviť sa dňa 18.9.2017 do práce.

41. Z harmonogramu internej časti maturitných skúšok v školskom roku 2016/2017 (č.l. 155 - 157) súd
zistil, že v mimoriadnom termíne dňa 14.9.2017 sa mala žalobkyňa ako skúšajúca zúčastniť maturitných

skúšok z nemeckého jazyka. Nemožnosť účasti žalobkyňa ospravedlnila o 7:00 hod. krátkou textovou
správou a priepustkou potvrdenou A. G. B. (viď predchádzajúci bod a č.l. 158).

42. Z výsledného hodnotenia ústnej formy internej časti maturitnej skúšky (č.l. 159) zo dňa 29.5.2017
súd zistil, že predmetová maturitná komisia hodnotila žiaka F. stupňom „dobrý“, pričom členom komisie

bola aj žalobkyňa.

43. Z mesačných výkazov odučených, zastupovaných a nadčasových hodín, evidencie dochádzky a
ospravedlneniek (č.l. 169 - 209) súd zistil zmeny v rozsahu priznávaných nadčasových hodín, rovnako
tiež dôvody neprítomnosti žiakov a tiež závery finančnej kontroly k stavu nadčasových hodín na

preplatenie.

44. Z prihlášok na vzdelávania (č.l. 212 - 217) súd zistil, že ani ďalší pedagogickým pracovníkom neboli
prihlášky potvrdené vedením školy z dôvodu potreby efektívneho čerpania finančných prostriedkov či
už absolvovaného vzdelávania.

45. Z potvrdenia Matričného úradu Mesta Stará Ľubovňa zo dňa 18.10.2018 (č.l. 277) súd zistil zmenu
priezviska žalobkyne.

46. Zo správy o výchovno-vzdelávacej činnosti za školský rok 2016/2017 (č.l. 410 - 422) súd zistil aktivity

školy, aktivity Rady školy, pedagogickej rady, počty prijatých študentov či výsledky hodnotení. Čo sa týka
vzdelávania, aktualizačné predatestačné vzdelávanie absolvovali 3 zamestnanci, aktualizačné odborné
2 zamestnanci a druhú atestáciu vykonali 4 zamestnanci. Žalobkyňa sa nezúčastnila žiadnej súťaže,
zúčastnila sa dvoch účelových cvičení a viedla fitnes krúžok.

47. Zo záznamov o vykonaní skúšok na požitie alkoholu súd zistil, že u žiadneho zamestnanca nebolo
požitie alkoholu zistené.

48. Z personálnych spisov A. F. L., A. M. G. a A. F. F. súd zistil dosiahnuté vzdelanie, priebeh ich
pracovného pomeru a dôvod ich prijatia do pracovného pomeru, rovnako tiež ich aprobáciu.

49. Z triednych kníh II.C, IV.A, III.C a IV.B triedy súd zistil, že dňa 17.10.2016 bola vykonaná
kontrola evidencie, čo vedenie školy potvrdilo červeným záznamom s uvedením dátumu a podpisom.Z predložených kníh je zrejmé, že preberanú učivo za mesiac september a október 20016 je doplnené
až za záznam o kontrole.

50.Zosprávovýchovno-vzdelávacejčinnostizaroky2016/2017a2017/2018malsúdzapreukázané,že
došlo k zvýšeniu počtu žiakov prvých ročníkov. Správa za rok 2016/2017 výslovne obsahuje vyjadrenie,
že v tomto školskom roku škola zaznamenala zvýšený záujem žiakov o štúdium z dôvodu dobrého
uplatnenia absolventov na trhu práce.

51. Z prehľadu získaných kreditov pedagogickými zamestnancami súd zistil, že v období rokov 2012 až
2015 si postupne dopĺňali vzdelanie a získavali kredity v podstate všetci zamestnanci žalovaného, aj
žalobkyňa. V rokoch 2016 a 2017 si vzdelanie doplnilo 13 učiteľov z 26.

52. Z ďalších listín súd zistil, že žalovaný prijal do zamestnania ďalších učiteľov odborných predmetov.

53. Z výsluchu svedkyne I. A. B., zástupkyne riaditeľa žalovaného súd zistil, že na základe všeobecne
záväzných nariadení má na starosti prípravu úväzkov. Už niekoľko rokov žalobkyňu upozorňovala na
klesajúci počet žiakov v predmete nemecký jazyk. Znížený úväzok žalobkyňa odmietla, na naliehanie
kolegov jej do úväzku pridali predmety, ktoré učila nekvalifikovane. Potvrdila, že už v priebehu mesiaca
marec z výpočtového strediska z Michaloviec škola pozná predbežný záujem o školu, čiže už vo

februári až marci si vied predbežne pripraviť úväzky, aká bude kapacita školy a koľko učiteľov škola
potrebuje. Nakoľko pre žalobkyňu nebolo možné určiť úväzok, bola jej daná dňa 31.5.2017 výpoveď pre
nadbytočnosť. Výpoveď žalobkyňa odmietla prevziať a v poobedňajších hodinách doručila na sekretariát
školy sťažnosť datovanú 30.5.2017 s tým, že škola ju diskriminuje. Pracovné povinnosti si žalobkyňa
zo začiatku plnila, od nástupu učila len nemecký jazyk, o telesnú výchovu sa vôbec nezaujímala. Po

doplnení zníženého úväzku o hodiny informatiky žalobkyňa výučbu nezvládala, žiaci jej chodili neskoro
na hodiny a do školských počítačov si sťahovali rôzne hry. Nie je technicky možné, aby žalobkyňa učila
predmety, na ktoré má aprobáciu.

54. Z výsluchu svedkyne A. K. A. súd zistil, že u žalovaného pôsobí ako učiteľka slovenského a ruského

jazyka. Pôsobí ako vedúca predmetovej komisie a má na starosti jazyky. Kvalita znalosti nemeckého
jazyka u žalobkyne je na výbornej úrovni, avšak jej subjektívny štýl jednania pôsobil voči žiakom často
arogantne a často sa na to žiaci sťažovali. Svedkyňa poukázala na skutočnosť, že škola neučí len
denných študentov, ale aj študentov popri zamestnaní, ktorí po pol roku žiadali písomne o zmenu jazyka
na ruský. Svedkyňa učí na škole 24 rokov a odmietla šikanovanie, či diskrimináciu na pracovisku zo

strany vedenia školy, či kolegov. Potvrdila, že žalobkyňa povedala kolegyni, „daj si na mňa pozor, ja
o tebe veľa viem, môžem to využiť.“ Napriek tomu svedkyňa potvrdila blízky vzťah k žalobkyni, avšak
potvrdila tiež nezáujem žalobkyne o riadne plnenie si pracovných povinností a tiež nezáujem nápravu
vytýkaných nedostatkov.

55. Z výsluchu svedka N. C. A. súd zistil, že je predsedom Rady školy od novembra roku 2011. Na
škole pôsobí ako učiteľ všeobecne-vzdelávacích predmetov od roku 1997. Rada školy pozostáva z 11
členov, sú tam 4 zástupcovia za Prešovský samosprávny kraj, 3 zástupcovia za rodičov, 3 zástupcovia
za pedagogický zbor a jeden žiak. Rada školy je kontrolným a poradným orgánom riaditeľa školy,
vyjadruje sa k problémom, ktoré sú na škole aj k celkovej činnosti školy. Schvaľujem plány výkonov pre

nasledujúce školské roky, komunikuje aj s rodičmi a s poslancami za PSK. Prejednáva všetky dôležité
a rozhodujúce akty, ktoré sa týkajú chodu školy a aj riadenia školy. Čo sa týka prejednávanej veci,
prvýkrátsačlenoviaRadyškolyoboznámilisinformáciouodriaditeľkyškolynazasadnutídňa26.6.2017,
kedy pani riaditeľka vysvetlila Rade školy, že na základe rámcového učebného plánu pre školský rok
2017/2018 došlo k poklesu hodín výučby nemeckého jazyka na 2 hodiny a v predmete telesná výchova

na 23 hodín. Keďže toto sú veľmi malé čísla, tak z tohto dôvodu nie je možné udržať také pracovné
miesta učiteľa telesnej výchovy na škole, a s týmto boli oboznámení všetci členovia, teda prítomní
členovia Rady školy. Pre nadbytočnosť bola dňa 30.5.2017 žalobkyni daná výpoveď i keď vedenie školy
sa snažilo urobiť všetky kroky alebo opatrenia, aby tomu zabránilo. Klesajúci počet hodín nebol len v
tom konkrétnom roku, tento trend má škola viac-menej dlhodobý, dochádza k úbytku počtu žiakov a

tento úbytok žiakov má za následok zníženie počtu disponibilných hodín pre učiteľa. Riaditeľka školy
všetkým prítomným členom podrobne vysvetlila ako k tomu dôjde, že nie je možné zachovať to jedno
miesto a musí dôjsť k prepusteniu. Žalobkyni bol ponúknutý aj skrátený úväzok, ktorý však neprijala a
domáhala sa plného úväzku. Rada školy nerozhodovala o konkrétnom učiteľovi, toto je v kompetenciiriaditeľa školy. Riaditeľka sa podľa svedka snažila urobiť všetko preto, aby žalobkyňa nemusela odísť
zo školy, dokonca k jej úväzku doplnili hodiny tak, aby mala celý úväzok a svedok osobne súhlasil
s odobratím časti hodín biológie v prospech úväzku žalobkyne. Jeden rok takto škola zvládla odučiť,

avšak v nasledujúcom roku už bol taký úbytok žiakov, že od 1.9.2017 došlo k zmene organizačnej
štruktúrynaškole,došlokzníženiupočtupracovnýchmiest.Radeškolynebolipodanéžiadnepodnety,či
sťažnosti na činnosť vedenia ani prácu iných pedagógov. Svedok potvrdil, že sťažnosť podala žalobkyňa
zriaďovateľovi s tým, že keď začiatkom školského roka 2017/2018 v septembri prišla do školy kontrola,
avšak žalobkyňa sa pred nimi zamkla a nechcela s nimi komunikovať, kričala im cez dvere, že sa uvidia

na súde. Za 21 rokov pôsobenia v škole sa svedok nestretol so šikanovaním ani diskrimináciou. Potvrdil,
že už na jar má vedenie školy prehľad o približnom počte študentov v nasledujúcom školskom roku,
potvrdil tiež, že žalovaný nového učiteľa nemeckého jazyka neprijal. Potvrdil tiež, že časť pedagógov učí
predmety ako nekvalifikovaný pedagóg, potvrdil tiež ďalšie odchody pedagógov z dôvodu klesajúceho
počtu žiakov.

56. Z výsluchu svedka O. G. súd zistil, že je 25 rokov zamestnancom žalovaného ako majster odbornej
výchovy pre odbor stolár, má na starosti praktickú výchovu. Poprel diskrimináciu zo strany vedenia školy
alebo kolegov a naopak potvrdil, že kancelária riaditeľky je otvorená kedykoľvek pre každého, či kolegov,
či žiakov, veľakrát je ochotná rozprávať, porozprávať sa o probléme, o veciach, ktoré sú, ktoré treba
riešiť. Prístup riaditeľky je veľmi profesionálny, ústretový, kolegiálny. Čo sa týka fajčenia, či konzumácie

alkoholu, je jasné, že žiaci sa pokúšajú vykľučkovať a nájsť si skryté miesto, ustrážiť sa to nedá. Poprel
požívanie alkoholických nápojov na pracovisku, väčšina pedagógov chodí do práce autom, navyše sú
vykonávané náhodné kontroly. Čo sa týka úväzkov, už na jar má škola predstavu aké budú úväzky
na nasledujúci školský rok. Je úbytok žiakov, stále menej žiakov prichádza na školu, a to je dlhodobí
problém. Svedok je členom výboru základnej odborovej organizácie pôsobiacej v škole a potvrdil svoju

prítomnosť pri prejednaní výpovede danej žalobkyni s tým, že stretnutie sa konalo v priestoroch školy v
poobedňajších hodinách. Svedok ďalej uviedol, že od žiakov, ktorým bola žalobkyňa triednou učiteľkou
mal vedomosť o kriku a nervozite v hodinách žalobkyne. Potvrdil tiež vedomosť o tom, že žiaci pre
žalobkyňu vykonali nejaké práce u žalobkyne doma a následne boli obvinení z krádeže náradia, čo sa
napokon nepotvrdilo, pretože žalobkyňa svoje veci našla.

57. Z výsluchu svedkyne K. J. súd zistil, že pracuje na sekretariáte žalovaného a bola prítomná pri
predložení výpovede na prevzatie. Žalobkyňa výpoveď nepodpísala, iba si ju odfotila. Takto žalobkyňa
odmietla podpísať viacero školských písomností. Svedkyňa potvrdila, že u riaditeľky školy sa konalo
rokovanie ohľadom výpovede danej žalobkyni za účasti riaditeľky, zástupkyne riaditeľky a svedka H.. Čo

sa týka skončenia pracovného pomeru, svedkyňa potvrdila, že viacero pedagógov skončilo pracovný
pomer, nakoľko došlo k poklesu počtu žiakov. V škole pracuje 34 rokov.

58. Z výsluchu svedka A. J. H. súd zistil, že žalovaného pracuje ako zástupca pre praktické vyučovanie.
U žalovaného pracuje od roku 1986 a poprel diskrimináciu zo strany vedenia školy. Potvrdil, že bol pri

pokuse o doručenie výpovede žalobkyni. Potvrdil tiež, že už v jarných mesiacoch škola má vedomosť o
počte žiakov v jednotlivých odboroch a je možné pripravovať úväzky na nasledujúci školský rok. Svedok
potvrdil, že aj u iných pedagógov boli konštatované nedostatky v práci.

59. Z výsluchu svedkyne I. O. P. súd zistil, že je bývalou učiteľkou odborných predmetov

elektrotechnických u žalovaného. Podľa svedkyne žalobkyňa od nej žiadala, aby „nejakým spôsobom
vyvrátila, že tá výpoveď nebola teda opodstatnená, a že pre ňu bolo zamestnanie ešte v čase, keď
dostala výpoveď“. Čo sa týka úväzkov, svedkyňa uviedla, že „tak trošku som sa podieľala na tvorbe
rozvrhu, takže videla som vlastne úväzky aj ostatných učiteľov“. Následne svoje tvrdenie upravila na
tvorbu rozvrhu a priznala, že na tvorbe úväzkov sa nepodieľala. U žalovaného svedkyňa pracovala od

septembra 2000 do mája 2016. Potvrdila, že vedenie školy vie z podaných prihlášok zo základných
škôl, aký je záujem, podľa toho žiada o počet tried, ktoré sa otvoria. Prihlášky na stredné školy sa
dávajú vo februári a potom niekedy v apríli, máji sú prijímacie skúšky. Ešte v priebehu júna je možnosť
podania prihlášok na nadstavbové štúdium. Podľa svedkyne presné úväzky možné určiť v septembri.
Následne svedkyňa uviedla, že keď ju žalobkyňa požiadal o svedectvo, povedala jej všetko kto už na

pojednávaní bol. Videla rozvrh školského roka 2017/2018 a žalobkyňa od nej žiadala posúdenie, či
bolo možné pre ňu vytvoriť úväzok. Svedkyňa následne pomerne špekulatívne navrhovala rozdelenie
úväzkov tak, aby mohla mať úväzok aj žalobkyňa. Špekulatívnym sa jej konanie zdá z toho dôvodu,
že sama priznala, že úväzky nikdy nepripravovala a ňou pripravovaný úväzok zrejme nerešpektovalpravidlá stanovené právnymi predpismi. Potvrdila, že vedenie školy vedelo o problémoch s fajčením
v priestoroch areálu školy. Podľa svedkyne sa stalo, že na poradách pri vytýkaní nedostatkov sa pani
riaditeľka viac zameriavala na určité osoby.

60. Z výsluchu svedkyne A. F. L. súd zistil, že je u žalovaného pracuje od roku 2016. V auguste
2016 auguste zistila, že na internete je oznam o voľnom mieste u žalovaného. Na konci augusta ju
kontaktovala riaditeľka školy s tým, či je ochotná prijať miesto učiteľky anglického jazyka, ale len na
zastupovanie. Bola tiež upozornená na to, že hoci má aprobáciu nemecký jazyk, učiť ho nebude, pretože

učiteľku nemeckého jazyka škola má. Svedkyňa zopakovala, že bola prijatá len na zastupovanie na
anglický jazyk, ktorý môže učiť kvalifikovane. Poprela vedomosť o diskriminácii, konštatovala však
negatívnuskúsenosťsožalobkyňouhneďvprvýdeňnapracovisku,keďsavlastnežalobkyňadozvedela
prizoznamovaní,žesvedkyňamáaprobáciuanglickýanemeckýjazyk,takztohobolaveľmiprekvapená
a ešte v ten deň poobede sa bola žalobkyňa sťažovať na prijatie svedkyne s jej aprobáciou. Svedkyňa
potvrdila, že keď bola žalobkyňa upozornená na to, že nemá podpísané triedne knihy, tak všetky tie

triedne knihy si žalobkyňa vzala domov. Doniesla ich na druhý deň s tým, že nikto sa jej ani nemohol
dovolať. Pri opravných skúškach z nemeckého jazyka, či maturitných skúškach z nemeckého jazyka
zase žalobkyňa mala byť hlavnou skúšajúcou, mala pripraviť miestnosť a podklady a ani sa v ten deň
nedostavila, materiály nepripravila a s obrazovými materiálmi museli pomôcť učitelia anglického jazyka.
Rovnako svedkyňa potvrdila časté absencie žalobkyne v práci, a to najmä v dňoch, kedy teda mala

plný rozvrh. Žalobkyňa podľa svedkyne v kolektíve vytvára zlú atmosféru, neplnila si svoje povinnosti,
porušovala pravidlá a správala sa nekolegionálne. Podľa svedkyne žalobkyňa poza chrbát fotila, sliedila,
hľadala chyby, zisťovala informácie, a mnohokrát bol kolektív prekvapený alebo pobúrený, že riaditeľka
odmietla rázne zakročiť. V súčasnosti svedkyňa vyučuje aj nemecký jazyk s tým, že tento predmet
navštevuje 8 žiakov v 1. ročníku nakoľko majú rodičov pracujúcich v Nemecku. V školskom roku

2017/2018 škola vyučovala nemecký jazyk v jednaj triede s 8 - 10 žiakmi.

61. Z výsluchu svedka H. G. súd zistil, že je zamestnancom žalovaného od roku 1977 ako učiteľ telesnej
výchovy. So žalobkyňou do styku prichádzal viac-menej sporadicky len v zborovni a až v čase, kedy
žalobkyňa začala vyučovať telesnú výchovu, začali sa stretávať viac. O telesnú výchovu žalobkyňa

neprejavovala záujem, začal až v čase, kedy ubúdalo hodín nemeckého jazyka. Dovtedy aj keď škola
organizovali súťaže, žalobkyňa sa absolútne nezapájala, rovnako ako na lyžiarske kurzy. Na lyžiarskom
kurze bola až posledné dva roky, čo u žalovaného pracovala. Svedok uviedol, že žalobkyňa svoje hodiny
nezvládala, žiaci si robili, čo chceli, boli nepripravení. Žalobkyňa chodila nepripravená, neprezutá, na
hodinu prišla s taškami a písomkami, ktoré opravovala. Svedok potvrdil, že mal výhrady k tomu, aby

boli žiaci zavretí v posilňovni a bez kontroly, na čo žalobkyňa zareagovala otázkou, že ako to má stíhať.
Stalo sa tiež, že žiaci bez vedomia žalobkyne zobrali 13 metrový rebrík a tento si postavili, aby mohli ísť
pre loptu pod strechu. Uvedené konanie je podľa svedka hrubým porušením bezpečnostných predpisov.
Taktiež na lyžiarskom kurze žiaci žalobkyne bez jej vedomia odišli zo strediska Štart na Skalnaté
Pleso. Svedok poprel požívanie alkoholických nápojov v priestoroch školy a počas pracovnej doby. K

fotografiám predloženým žalobkyňou, na ktorých je chladnička s alkoholickým nápojmi svedok uviedol,
že v telocvični sa hrá mestská liga, chodia tam kolektívy, ktoré majú 30 - 50 rokov, a pred zápasom si
nalejú po poháriku, pred ďalším si dajú znova. Svedok poprel vedomosť o diskriminácii v škole. Svedok
potvrdil tiež prerokovanie výpovede výborom odborovej organizácie.

62. Z výsluchu svedkyne O. G. súd zistil, že pracuje u žalovaného od roku 2001. So žalobkyňou
boli priateľkami do doby, než sa po večierku žalobkyňa svedkyni mala vyhrážať, že ju zničí. Určitú
dobu svedkyňa pôsobila ako predsedníčka Rady školy a za ten čas nebola žiadna sťažnosť na osobu
riaditeľky, čo sa týka diskriminácie alebo šikanovania. S jej vedením boli spokojní všetci, o čom svedčí
aj to, že počas troch volebných období nemala žiadneho protikandidáta. Všetky záležitosti sa riešili

spoločne na poradách. Svedkyňa poprela tvrdenia žalobkyne o tom, že žalobkyňa nebola dostatočne
informovaná o nedostatočnom záujme o nemecký jazyk s tým, že žiadala ostatné školy o prijatie do
pracovného pomeru, v čom jej nebolo vyhovené. Taktiež svedkyňa potvrdila, že asi 8 učiteľov muselo
skončiť pracovný pomer z toho dôvodu, že skončil odbor, o ktorý nebol záujem. Nedostatok úväzku
svedkyňa vyriešila štátnou jazykovou skúškou z anglického jazyka, čo žalobkyňa odmietla. Svedkyňa

potvrdila nedostatočnú prípravu žalobkyne aj sťažnosti žiakov na nedostatočnú výučbu v hodinách
žalobkyne. Na žalobkyňu sa sťažovali žiaci aj externisti, žalobkyňa ich mala pripravovať na maturitnú
skúšku z nemeckého jazyka a na týchto hodinách preberali tehotenstvo žalobkyne a výber mena dieťaťa.
Taktiež rodičia sa sťažovali, že od žalobkyne nemali vedomosť o triednych schôdzkach, žalobkyňanepoužívala elektronickú žiacku knižku s tým, že rodičia jej žiakov sú počítačovo menej gramotní, takže
to je zbytočné. Čo sa týka šikanovania, svedkyňa potvrdila, že to bola práve žalobkyňa, ktorá šikanovala
kolegu F., znevažovala ho pre jeho výzor s vyjadrením, že „poznala jedného F., ona ho učila a bol to debil,

a že asi aj kolega bude taký“. Odmietala mu sprístupniť kabinet jazykov aj jazykovú učebňu. Z kabinetu
si žalobkyňa spravila sklad osobných veci, doniesla si tam stacionárny bicykel a šijací stroj s tým, že
sa na ňom bude počas voľných hodín učiť šiť. Počas voľných hodín žalobkyňa chodila po ostatných
školách a snažila sa o hlasovanie ostatných žiakov, aby získala jej bytovka ihrisko. Do školských aktivít
sa žalobkyňa nezapájala, o telesnú výchovu sa napriek svojej aprobácii nezaujímala. Počas lyžiarskeho

výcviku nevedela kde má skupinu, za ktorú bola zodpovedná. Žiakov poslala na Skalnaté Pleso samých
sa lyžovať. Svedkyňa poprela konzumáciu alkoholu v škole s tým, že jediný človek, ktorého svedkyňa
videla opitého, bola práve žalobkyňa po vianočnom večierku. Kolegovia ju museli niesť domov, pretože
spadla na tašku, kde mala školský notebook, ktorý si vzala bez dovolenia. Svedkyňa potvrdila pokles
počtu žiakov v škole. Svedkyňa taktiež potvrdila, že žalobkyňa si stiahla všetky údaje zo školského
počítača zo zborovne. V tom počítači sú osobné údaje žiakov, zoznamy, všetko čo pedagogický zbor

potrebujeme k výkonu práce, sú tam dochádzky, záznamy z klasifikačných porád.

63. Z výsluchu svedka I. A. Q. súd zistil, že od roku 2014 u žalovaného pracuje ako učiteľ odborných
predmetov elektrotechnických. Po nástupe do zamestnania prichádzal so žalobkyňou do kontaktu.
Svedok potvrdil, že žalobkyňa kolegom M. G. a A. F. zamedzovala prístup do jazykovej učebne. V

školskom roku 2016/2017 svedok mal na starosti učebňu informatiky, ktorú v auguste pripravil na nový
školský rok. Po tom, ako žalobkyňa odmietla skrátený úväzok vedenie školy pedagógov poprosilo, či by
neposkytliniektorézhodínvprospechúväzkužalobkyne.Informatikužalobkyňaučilavučebni,ktorúmal
na starosti svedok. Niekedy koncom novembra, začiatkom decembra na hodine sa žiaci svedka opýtali,
čisimôžuzahraťhruCounterStrike.Svedokdalžiakompokynhruvymazať.Popribližnemesiacisažiaci

svedka opätovne opýtali, či si tú hru môžu zahrať. Hra bola v počítači opätovne nainštalovaná, zrejme v
čase, kedy učebňu využívala žalobkyňa. Svedok žalobkyňu najskôr upozornil medzi štyrmi očami, aby
si to dala do poriadku, že to nemá tam čo robiť. Následne niekedy vo februári boli v počítačoch hry
opätovne nainštalované. Po porovnaní časov inštalácie s rozvrhom hodín svedok zistil, že to bolo na
hodinách žalobkyne. Svedok upozornil zástupkyňu, ktorá nedostatky so žalobkyňou riešila. Počas hodín

vedených žalobkyňou z učebne informatiky vychádzali žiaci s nápojmi a jedlom v ruke, čo je porušením
školského poriadku. Rovnako hluk počas hodín vyučovaných žalobkyňou presahoval únosnú mieru, na
čo sa pedagógovia a žiaci sťažovali. Svedok potvrdil, že aj jemu boli na porade vytknuté nedostatky v
záznamoch v triednej knihe s tým, že v ďalší deň po porade chýbali všetky triedne knihy, teda vyučovanie
nemohlo prebiehať riadne, keďže učitelia nemohli zapisovať do triednej knihy. Žalobkyňa triedne knihy

priniesla poobede. Svedok poprel šikanovanie a diskrimináciu v škole, potvrdil nezáujem žalobkyne
o školské, či mimoškolské aktivity.

64. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie čl. 5, § 13 ods. 3, § 47, § 59 ods. 1, § 61 ods.
1, 2, 3, § 63 ods. 1, 2, § 74, § 237 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, 7 ods. 1 písm. a), ods. 3, 4 zákona

č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

65. Z vykonaného dokazovania bolo súd prvej inštancie zrejmé, že žalovaný ponuku skráteného úväzku
žalobkyni predložil dňa 31.8.2016, avšak až dňa 24.5.2017 došlo k rozhodnutiu o organizačnej zmene.

Po tomto rozhodnutí žalovaný nepreukázal splnenie ponukovej povinnosti pred podaním výpovede.
V rozhodnutí zo dňa 24.5.2017 žalovaný priamo určil nadbytočnosť žalobkyne, pričom v konaní
nepreukázal, že ponuková povinnosť bola splnená až do okamihu výpovede. S ohľadom na uvedené
mal súd prvej inštancie preukázanú dôvodnosť žaloby o určenie neplatnosti výpovede a ďalšom trvaní
pracovného pomeru žalobkyne.

66. Vo vzťahu k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania súd prvej inštancie uviedol, že žiadne
z tvrdení žalobkyne o diskriminačnom prístupe žalovaného k jej hodnoteniu a vzdelávaniu sa
nepreukázalo. Naopak, súd mal preukázané, že ani ostatným pedagogickým zamestnancom nebolo
umožnené dodatočné vzdelávanie. Bolo logickým prístupom vedenia školy, ak s ohľadom na pokyn

zriaďovateľa o obmedzení rozsahu vzdelávania, umožnilo svojim pedagógom vzdelávanie, ktoré dokážu
ďalej pri svojej práci využiť. Počas trvania sporu si žalobkyňa vzdelanie doplnila a dosiahla 12. platovú
triedu, čo v prospech jej tvrdení podľa názoru súdu inštancie nesvedčalo.67. K diskriminačnému, či šikanóznemu prístupu vedenia žalovaného k osobe žalobkyne mal súd
vykonaným dokazovaním preukázané, že to bola práve žalobkyňa, ktorá nepatričným prístupom
k svojej práci a zvereným aktivitám dávala žalovanému príčinu na svoje negatívne hodnotenie.

Nedôsledné vedenie nevyhnutnej evidencie, šikanovanie kolegov pri využívaní špecializovanej učebne,
či nedostatočná kontrola žiakov svedčí o tom, že žalobkyňa si podľa názoru súdu prvej inštancie neplnila
pracovné povinnosti riadne, čo jej privodilo opakované výhrady zo strany zamestnávateľa. Postup
zamestnávateľa bol však v súlade so zákonom, keďže šlo o plnenie povinností podľa čl. 5 a § 47
Zákonníka práce.

68. Naopak, prístup žalobkyne súd vyhodnotil ako rozporný s ustanovením § 13 ods. 3 Zákonníka práce,
keďže svedeckými výpoveďami mal preukázaný rozpor jej konania s dobrými mravmi.

69. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanému
zdržať sa rozdielneho zaobchádzania a obťažovania voči žalobkyni a náhrady nemajetkovej ujmy ako

nedôvodnú zamietol.

70. Proti výroku II. rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, uvádzajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b, d, e, f, g, h) Civilného sporového poriadku.

71. Namietala, že napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti. Jeho odôvodnenie, týkajúce
sa diskriminácie žalobkyne, neobsahuje žiadne úvahy súdu k žalobným tvrdeniam o diskriminačnom
nepriznaní nadčasových hodín, diskriminačnom zaobchádzaní udelením diskriminačného opatrenia
a diskriminačnom zaobchádzaní pri prideľovaní zastupovania-nadčasov.

72. K diskriminačnému nepriznaniu nadčasových hodín žalobkyňa uviedla, že rozpis podľa listiny z č.l.
94 spisu v tom čase neexistoval. Vo výkaze za január 2016 zástupkyňa rukou dopísala pridelenie
nadčasov. Uvedené nadčasové hodiny v prehľade o nadčasoch neboli ani v zborovni. Nevyplynulo to ani
z oboznámenia zostatku nadčasov na pojednávaní dňa 21.1.2019 za školský rok 2016/2017. Uvádzané
nadčasové hodiny neboli žalobkyni v skutočnosti ani preplatené, čo žalobkyňa preukazovala výplatnými

páskami za obdobie od 01/2016 do 12/2017. Dôkaz doložený žalovaným na č.l. 98 je preto podľa názoru
žalobkyne dodatočne upravený.

73. K diskriminačnému zaobchádzaniu udelením disciplinárneho opatrenia žalobkyňa uviedla, že jeho
cieľom bolo zbaviť sa zamestnanca, ktorý neustále upozorňuje na pochybenie vedenia a protizákonnosť.

Poukázala na svoj list zo dňa 18.11.2016, v ktorom sa podrobne vyjadrila k jednotlivým bodom
disciplinárneho opatrenia. Má za to, že vykonaná kontrola triednych kníh bola účelovo zameraná na
jej osobu, taktiež zrejme zámerne jej neboli ako jedinému pedagógovi vrátené tematické plány, aby
si tak nemohla zapísať do triednych kníh obsah učiva, čo mohol žalovaný následne vyhodnotiť ako
nedôslednosť v evidencii triednych kníh. Žalovaný sa bránil, že okrem žalobkyne bolo kontrolovaných

ďalších 14 pedagogických zamestnancov, pričom títo mali byť na nedostatky upozornení priamo
na pedagogickej porade dňa 19.10.2016. Podľa tvrdení žalobkyne však žiadni ostatní pedagogickí
zamestnanci na predmetnej porade upozornení neboli. V zápise bolo účelovo doplnené meno F. a R.. Do
zápisu bola doplnená aj trieda III.C, ktorá sa v disciplinárnom opatrení pôvodne neuvádzala. Vzhľadom
na uvedené rozpory má žalobkyňa za to, že zápis z porady je ako dôkaz nedôveryhodný, pričom

žalovaný jednoznačne nevyvrátil tvrdenie žalobkyne, že v súvislosti s vykonanou kontrolou a uložením
disciplinárneho opatrenia oproti iným zamestnancom diskriminovaná.

74. Diskriminačné zaobchádzanie pri prideľovaní zastupovania žalobkyňa uviedla, že zastupovanie
zo dňa 24.3.2017 bolo diskriminačne určené deň vopred. Až v deň, keď žalobkyňa nemala určené

zastupovanie, odišla po 3. vyučovacej hodine k lekárovi, po ošetrení sa do práce vrátila. 6. vyučovaciu
hodinu mala v zastupovaní deň vopred odučiť na 1. vyučovacej hodine, čo svedčí tiež o tom, že
zastupovanie bolo určené deň vopred. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.1.2018 navyše zdôvodnila
určenie zastupovania z dôvodov údajného nezvládania žiakov. Za diskriminačné považovala žalobkyňa
aj zastupovanie určené na deň 21.4.2017. Ani v jednom prípade pritom podľa názoru žalobkyne

neuniesol žalovaný dôkazné bremeno o nediskriminačnom konaní.

75. Žalobkyňa v ďalšom rozsahu namietala, že súd nevyhovel jej návrhu na vykonanie
dokazovania k diskriminačnému bráneniu žalovaného v účasti žalobkyne na kontinuálnom vzdelávanía k obťažovaniu, avšak pripustil dôkazy, ktoré na poslednom pojednávaní predložila štatutárna
zástupkyňa žalovaného. Doloženie nových dôkazov priamo na pojednávaní a nezabezpečenie kópií pre
žalobkyňu ako protistranu ani dodatočne po pojednávaní považuje žalobkyňa zo strany žalovaného za

nekorektné.

76. K diskriminačnému bráneniu v účasti na kontinuálnom vzdelávaní žalobkyňa uviedla, že žalovaný
neumožnil každému zo zamestnancov účasť na vzdelávacích podujatiach v približne rovnakej miere,
a to nielen pokiaľ ide o počet programov, ale aj o výšku získaných kreditov. V porovnaní s inými

učiteľmi školy, ktorí mali záujem o vzdelávania v období rokov 2011 až 2016, najnižší počet kreditov
získaných za účasť na vzdelávacích programoch, čím bola znevýhodnená aj v možnosti získať lepšie
platové ohodnotenie. Počas trvania sporu si žalobkyňa doplnila vzdelávanie a dosiahla 12. platovú
triedu z vlastnej iniciatívy. Napriek tomu, že žalobkyňa bola v období deklarovaných prekážok na
strane zamestnávateľa oprávnená si ako zamestnanec vzdelanie doplniť, kreditový príplatok ku mzde
jej riaditeľka žalovaného neuznala.

77. Vo vzťahu k obťažovaniu žalobkyňa spochybnila hodnovernosť dôkazov, ktoré produkoval žalovaný.
Samotný zápis o poškodení podlahy je dodatočne vyrobený. Dňa 20.3.2017, kedy sa mala opísaná
udalosť stať, svedok G. v práci nebol, čo vyplýva z dôkazu zastupovania, ktoré protistrana nedoložila.
Predmetný záznam z časového hľadiska nekorešponduje s dátumom vyhotovenia, keďže pedagogická

rada sa konala až o mesiac po tomto zápise dňa 26.4.2017. Z výsluchov svedkov A., G., Q., L. a G.
je zjavné, že vzťahy v kolektíve sa skutočne naštrbili. Z výsluchu svedka G. vyplynulo, že navštevoval
žalobkyňu neoprávnene na jej vyučovacích hodinách v telocvični a aj na hodinách nemeckého jazyka
v triede. Už v liste zo dňa 18.11.2016 žalobkyňa žiadala od upustenia od diskriminačného postupu
voči nej, chcela sa vyhnúť zbytočným súdnym sporom. Škola na webstránke neuvádzala kompletnú

aprobáciu žalobkyne. Zásadu rovnakého zaobchádzania žalovaný podľa žalobkyne porušil zásadu
rovnakého zaobchádzania aj pri výbere zamestnanca v rovnakej situácii, s ktorým ukončí pracovný
pomer. V súvislosti s týmto zamestnancom bolo diskriminačne pristupované aj v oblasti vzdelávania.
Pán G. mohol absolvovať vzdelávanie, žalobkyni však v tom bolo bránené.

78. V aktuálnej situácii žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že odo dňa 2.5.2022 je práceneschopná.
Od tohto dátumu čelí viacerým zdravotným problémom, okrem iných aj následkom dlhodobého stresu zo
situácie na pracovisku. Po ukončení prekážok na strane zamestnávateľa v septembri 2021 boli žalobkyni
pridelené na vyučovanie predmety bez aprobácie, nebolo jej pridelené triednictvo a po prvýkrát mala
nulový osobný príplatok. Diskriminačný prístup pretrvával aj v nezabezpečení rovnakých pracovných

podmienok na pracovisku. Od septembra 2021 sa vedenie školy, pani riaditeľka a jej zástupca správali
k žalobkyni nevhodne aj pred novou kolegyňou, vrieskali na ňu, čo vnímala ako psychický teror.
Za neprofesionálne až neetické považuje žalobkyňa informovanie žiakov zo strany vedenia školy
o prebiehajúcom súdnom spore so žalobkyňou.

79. Napadnutý rozsudok navrhla žalobkyňa zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

80. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Zo
žalobkyňou predložených listinných dôkazov v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že žalobkyňa

pred podaním výpovede podávali sťažnosti žalovanému, ktorými by ho mala upozorňovať na porušenie
zákona, preto neobstoja tvrdenia o príčinnej súvislosti s výpoveďou.

81. K diskriminačnému nepriznaniu nadčasových hodín žalovaný uviedol, že pri kontrole mesačného
výkazu žalobkyne za január 2016 zástupkyňa riaditeľa zistila, že v ňom zamestnankyňa vlastnou vinou

nemala zaevidované nadčasy za lyžiarsky kurz, preto boli rukou zapísané. Nadčasové hodiny boli
žalobkyni priznané, čo sa odzrkadlilo aj v prehľade o počte nadčasových hodín. O tom, že nadčasy boli
žalobkyni preplácané, svedčí jej mesačný výkaz odučených hodín za mesiac november, v ktorom si
žalobkyňa žiadala preplatiť 9 hodín nadčasov, čomu bolo aj vyhovené.

82. K disciplinárnemu zaobchádzaniu udelením disciplinárneho opatrenia žalovaný uviedol, že
do pracovnej náplne vedúcich zamestnancov škola patrí aj kontrolná a hospitačná činnosť
nim podriadených zamestnancov. Podľa kontroly zo dňa 17.10.2016 mala žalobkyňa najviac
zaznamenaných chýb spomedzi vyučujúcich, preto bola na porade písomne upozornená. Následne dňa19.10.2016 žalobkyňa odcudzila triedne knihy zo školy bez vedomia vedúcich zamestnancov za účelom
vytvorenia ich kópie. Išlo pritom o hrubé porušenie pracovnej disciplíny a výrazné narušenie priebehu
výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Zároveň to, že žalobkyni údajne neboli vrátené tematické

plány, jej nijako nebránilo zapísať učivo do triednej knihy, pretože plány mala vytvorené aj v elektronickej
podobe.

83. K diskriminačnému zaobchádzaniu pri prideľovaní zastupovania žalovaný uviedol, že zastupovanie
za chýbajúcich zamestnancov sa vypisovalo podľa aprobácii zamestnancov. Tak to bolo aj v prípade

žalobkyne. Dňa 24.03.2017 žalobkyňa oznámila, že potrebuje ísť k zubárovi. Vopred nebolo jasné, kedy
sa žalobkyňa vráti, preto zástupkyňa určila zastupovať TSV na 4. až 6. hodine iných učiteľov. Aj keď
sa potom žalobkyňa vrátila skôr, zastupovanie už nebolo možné meniť. Nejednalo sa preto o žiadne
diskriminačné zaobchádzanie a úmyselné poškodenie.

84. K diskriminačnému bráneniu v kontinuálnom vzdelávaní žalovaný uviedol, že žalobkyňa absolvovala

spolu 9 vzdelávaní, získala spolu 79 kreditov, v školskom roku 2015/2016 vykonala 1. atestáciu, bola
zaradená do 11. platovej triedy a poberala kreditový príplatok 6 % za spolu 49 kreditov. Priemerný počet
absolvovaných vzdelávaní na pedagogického zamestnanca bol v sledovanom období 8,17, preto nie
je pravdivé tvrdenie, že absolvovala menej vzdelávaní v porovnaní s inými zamestnancami. Taktiež nie
je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa mala najnižší počet kreditov za vzdelávanie v sledovanom období.

Rovnaký alebo porovnateľný počet kreditov mali ostatní 6 pedagógovia, menší počet kreditov mali 2
pedagógovia. Okrem toho, počet kreditov závisel od výberu vzdelávaní, ktoré bolo možné absolvovať
v rámci spoločného vzdelávania kolektíve zamestnancov školy. V školských rokoch 2015/2016
a 2016/2017 nebola žalobkyňa sama, ktorá neabsolvovala žiadne inovačné a aktualizačné vzdelávanie.
Spolu sa nevzdelávalo 22 z 28 zamestnancov, aj keď mali o vzdelávanie záujem, hlavne kvôli pokynu

zriaďovateľa s ohľadom na šetrenie finančných prostriedkov a nesúladu s plánom kontinuálneho
vzdelávania. Zamestnankyniam I. O. G. a A. K. A. bolo umožnené absolvovať prípravné atestačné
vzdelávanie na vykonanie 2. atestácie, keďže bolo v súlade s plánom kontinuálneho vzdelávania,
súviselo s potrebami a zameraním školy, a výkon pracovnej činnosti oboch zamestnankýň bol dlhodobo
na vysokej kvalitatívnej úrovni na rozdiel od žalobkyne.

85. Vo vzťahu k obťažovaniu, resp. šikanóznemu konaniu žalovaný uviedol, že ukončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou súviselo s postupným znižovaním plánu výkonov. Z toho dôvodu nebolo možné
vyskladať úväzok dvom učiteľom, zložený len z predmetu TSV. Situácia v školskom roku 2021/2022 nie
je predmetom súdneho konania a s prejednávanou vecou nesúvisí. Žalobkyňa v opise uvádza klamstvá

a zavádza, dôkazy sú vytrhnuté z kontextu.

86. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že po absolvovaní vzdelávania v školskom roku 2014/20105
a po vykonaní 1. atestácie, žalobkyni škola neumožnila zúčastniť sa na žiadnych ďalších vzdelávaniach,
získala tak len 6 % kreditový príplatok. Iným pedagógom škola umožnila omnoho skôr získať 12 %

kreditový príplatok, prípadne aj vykonať 2. atestáciu. Prehľad o počte vzdelávaní a počte kreditov nie
je známe, či učitelia vôbec mali záujem o vzdelávania, podávali prihlášky a aké konkrétne finančné
ohodnotenie za vzdelávanie, vrátane atestácií týmito vzdelávaniami získali. Žalobkyňa navrhla v tejto
súvislosti doplniť dôkaz o chronologickom zaradení učiteľov do kariérneho stupňa a percentuálne
vyjadrenie ich kreditového príplatku dokonca šk. roku 2016/2017.

87. Žalobkyňa trvá na nepriznaní nadčasových hodín, listiny dopisované rukou sú podľa nej
nedôveryhodné. Nadčasové hodiny neboli žalobkyni preplatené v zmysle zákona o odmeňovaní ani po
výpovedi z pracovného pomeru.

88. K diskriminačnému prideleniu zastupovania žalobkyňa poukázala na deň 15.11.2016, kedy
žalobkyňa mala 1. a 6. hodinu voľnú, avšak zastupovaná 1. hodina bola odučená neodborne a pôvodne
určená 6. hodina ako zastupovaná bola napokon buď zrušená alebo odučená niekým iným.

89. Žalovaný vo vyjadrení k odvolacej replike žalobkyne uviedol, že odvolanie považuje naďalej za

nedôvodné, s právnymi a skutkovými tvrdenia žalobkyne nesúhlasí.

90. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolaniažalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP), po zopakovaní a doplnení dokazovania pred odvolacím súdom podľa § 384 ods. 1
CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok potvrdil

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

91. Po oboznámení s obsahom preskúmavaného súdneho spisu priznal odvolací súd opodstatnenosť
odvolacej námietke žalobkyne, týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti
zamietnutia žaloby. Súd prvej inštancie totiž pomerne všeobecným spôsobom konštatoval, že žalovaný

vo vzťahu k žalobkyni neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania so zamestnancami, bez toho
však, aby dal zrozumiteľnú odpoveď na žalobkyňou namietané skutočnosti. Ak pritom napadnuté
rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti, odvolaciemu súdu bol zároveň znemožnený riadny
prieskum opodstatnenosti ostatných odvolacích dôvodov, vzťahujúcich sa predovšetkým na hodnotenie
vykonaného dokazovania.

92. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

93. S ohľadom na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť súdu prvej inštancie č. k. 20C/34/2017-441
zo dňa 15.02.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 8CoPr/4/2019-583 zo dňa
26.10.2020, a zákonný príkaz kladený zákonodarcom v ustanovení § 390 CSP, odvolací súd nemal
procesnú možnosť ďalšieho zrušenia napadnutého rozhodnutia, aj keď mal za to, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku sa nevyporiadava s podstatnými skutkovými okolnosťami prejednávaného

prípadu, čím mohlo byť porušené právo sporových strán na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd
musel vo veci rozhodnúť, avšak vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie nepovažoval
za dostatočné. Za účelom zopakovania, respektíve doplnenia dokazovania nariadil odvolací súd
pojednávania v súlade s ustanovením § 384 CSP.

94. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2024, odvolací súd, skôr než pristúpil k rozhodovaniu
v merite veci, považoval za nevyhnutné vyporiadať sa s procesnými podmienkami konania, reflektujúc
zrušenie Strednej odbornej školy technickej, Levočská 40, Stará Ľubovňa, IČO: 17050405 ako pôvodne
žalovaného. Uvedenú skutočnosť odvolaciemu súdu oznámil právny zástupca žalovaného a na jej
preukázanie predložil predovšetkým:

-rozhodnutieMinisterstvaškolstva,výskumu,vývojaamládežeSlovenskejrepublikyzodňa08.08.2024,
číslo spisu 2024/14115:7-C2902 o zmene siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky,
spočívajúcej v zaradení konkrétnych študijných odborov do zoznamu odborov Strednej odbornej školy
techniky gastronómie a remesiel, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa ako organizačnej zložky Spojenej školy,
Jarmočná 108, Stará Ľubovňa s účinnosťou od 1.9.2024,

- rozhodnutie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky zo dňa 8.8.2024,
číslo spisu 2024/13694:2-C2902 o vyradení Strednej odbornej školy technickej, Levočská 40, Stará
Ľubovňa zo siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky.

95. V nadväznosti na predložené rozhodnutia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže

Slovenskej republiky odvolací súd zistil, že Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ Strednej
odbornej školy technickej, Levočská 40, Stará Ľubovňa na 16. zasadnutí Zastupiteľstva Prešovského
samosprávneho kraja zo dňa 14.10.2024, v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona NR SR č. 596/2003 Z. z.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení, v zmysle zákona NR SR č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o

samosprávnychkrajoch)vzneníneskoršíchpredpisova§21ods.11,ods.13zákonaNRSRč.523/2004
Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení v spojení s § 27 a § 28 Zákonníka práce, uznesením č. 505/2024 zo dňa 21.10.2024 schválil:
A.1. dňom 31. októbra 2024 zrušenie príspevkovej organizácie Strednej odbornej školy technickej,
Levočská 40, Stará Ľubovňa, IČO: 17050405, zlúčením so Strednou odbornou školou techniky,

gastronómie a remesiel, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa, organizačnou zložkou právneho nástupcu
zrušenej školy, ktorým je príspevková organizácia Spojená škola, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa, IČO:
53265301.A.2. vecné a finančné vymedzenie majetku Strednej odbornej školy technickej, Levočská 40, Stará
Ľubovňa, IČO: 17050405, ktoré je k dňu zrušenia, t. j. 31. októbra 2024, nulové

96. Podľa § 23 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, Škola alebo školské zariadenie sa po jeho vyradení zo siete zruší. Školu
alebo školské zariadenie zruší zriaďovateľ v súlade s rozhodnutím ministerstva o vyradení zo siete.

97. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe rozhodnutia zriaďovateľa alebo dohody
zriaďovateľov sa môžu školy rôzneho druhu a typu a školské zariadenia spojiť do jednej právnickej
osoby. Zriaďovateľom takto zriadenej spojenej školy je zriaďovateľ, na ktorom sa zriaďovatelia dohodnú.
Organizačné zložky takto zriadenej spojenej školy nie sú právnické osoby.

98.Podľa§20ods.8písm.a)zákonač.596/2003Z.z.oštátnejsprávevškolstveaškolskejsamospráve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri spojení škôl alebo školských zariadení podľa odseku 2,
práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov a iné právne vzťahy jednotlivých škôl
alebo školských zariadení prechádzajú na školu, ktorá vznikla ich spojením, odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o zaradení školy do siete.

99. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

100. Podľa § 65 ods. 1 CSP, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku

procesnej subjektivity svojho predchodcu.

101. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

102. Podľa uznesenia Zastupiteľstva prešovského samosprávneho kraja č. 505/2024 zo dňa 21.10.2024
bola Stredná odborná škola technická, Levočská 40, Stará Ľubovňa zrušená zlúčením so Strednou
odbornou školou techniky, gastronómie a remesiel, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa, organizačnou
zložkou Spojenej školy, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa, IČO: 53265301, v dôsledku čoho pôvodný
žalovaný stratil procesnú subjektivitu. V súlade s ustanovením § 20 ods. 8 písm. a) zákona č. 596/2003

Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pri spojení škôl práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov prechádzajú na školu,
ktorá vznikla spojením. Keďže zároveň organizačná zložka školy nie je právnickou osobou, právnym
nástupcom žalovaného je aj v súlade s uznesením č. 505/2024 Spojená škola, Jarmočná 108, Stará
Ľubovňa, IČO: 53265301, s ktorou odvolací súd uznesením pokračoval v konaní.

103. Vo vzťahu k meritu veci odvolací súd na pojednávaní oboznámil sporové strany o priebehu
doterajšieho konania, oboznámil listiny jednotlivo podľa oblastí pracovného života, v ktorých žalobkyňa
namietala znevýhodnenie.

103.1. K nepriznaniu nadčasových hodín odvolací súd oboznámil č.l. 96 - mesačný výkaz odučených,
zastupovaných a nadčasových hodín žalobkyne za mesiac január 2016, č.l. 97 a 98 spisu - prehľad
nadčasových hodín za mesiac december 2015 a január 2016, č.l. 175, 179 - prehľady nadčasových
hodín za mesiace jún a október 2016, č.l. 364 a nasl. spisu – zápisnica z pojednávania konaného dňa
21.1.2019.

103.2. K namietanému diskriminačnému zaobchádzaniu udelením disciplinárneho opatrenia odvolací
súd oboznámil listiny č.l. 53 spisu - uložené disciplinárne opatrenie, č.l. 54 - vyjadrenie žalobkyne
k disciplinárnemu upozorneniu, č.l. 101 spisu - zápis z pedagogickej porady konanej 19.10.2016, č.l.
340 až 362 - ofotené triedne knihy, ktoré boli kontrolované dňa 17.10.2016 riaditeľom školy.

103.3. K namietanému diskriminačnému prideľovaniu zastupovania odvolací súd oboznámil č.l. 142 –
zastupovanie určené na deň 24.3.2017, č.l. 109 spisu - kniha odchodov a príchodov dňa 24.3.2017.103.4. K namietanému diskriminačnému bráneniu žalobkyne v kontinuálnom vzdelávaní odvolací súd
oboznámil č.l. 823 až 828 spisu – prehľad absolvovaných vzdelávaní pedagógov žalovaného.

103.5. K namietanému obťažovaniu alebo šikanóznemu konaniu odvolací súd oboznámil stanovisko
zamestnancov školy o správaní žalobkyne, č.l. 114 spisu - zápis o poškodení podlahy.

104. Po vykonanom dokazovaní pred odvolacím súdom, v nadväznosti na skutkový stav zistený súdom
prvej inštancie a prednesoch strán, že iné, resp. ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neboli, sa

odvolací súd stotožnil so skutkovými i právnymi závermi vyslovenými v napadnutom rozsudku. V konaní
totižto nebolo preukázané diskriminačné konanie žalovaného, respektíve porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni. Sumárom možno konštatovať, že vzťahy na pracovisku boli
medzi vedením školy a žalobkyňou naštrbené, rovnako to platilo i vo vzťahu žalobkyne s ostatnými
kolegami.Podľanázoruodvolaciehosúduvšakžalobkyňasvojimľudskýmipracovnýmprístupomdávala
objektívny dôvod pre vznik situácií, ktoré sa javili ako diskriminačné, aj keď preukázane takú povahu

protiprávneho konania zo strany zamestnávateľa nemali.

105. Obe strany sporu boli v predmetnom konaní nositeľmi bremena tvrdenia i dôkazného bremena,
pretože len antidiskriminačná povaha podanej žaloby nemá za následok presun dôkazného bremena
na žalovaného. Ústavný súd k presunu dôkazného bremena už uviedol (m. m. IV.ÚS/16/09,

III.ÚS/201/09, IV.ÚS/292/2010, II.ÚS/65/2015), že dôkazné bremeno neťaží len a výlučne žalovanú
stranu, ale ťaží aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností,
z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého
zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno),
z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne

musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho znevýhodnenie v zamestnaní oproti ostatným
zamestnancom. Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo
preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Domnienku prípadného
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania môže žalovaný vyvrátiť, ak preukáže, že namietané
konanie, resp. opomenutie sledovalo oprávnený záujem, bolo objektívne odôvodnené, primerané a

nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.

106. Zo záveru, že k prechodu dôkazného bremena nedochádza v každom prípade vychádzal aj Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku z 31.5.1995 vo veci C-400/93 Specialarbejderforbundet i Danmark and
Dansk Industri, formerly Industriens Arbejdsgivere, acting for Royal Copenhagen A/S, ktorý poukázal na

to, že základnou podmienkou pre prechod dôkazného bremena je to, že tu je zjavný prípad diskriminácie
(prima facie case of... discrimination) (bod 24), pričom vnútroštátny súd má posúdiť to, či sú splnené
podmienky pre presun dôkazného bremena (bod 27).

107. Žalobkyňa namietala nasledovné situácie v jej pracovnoprávnom vzťahu, v ktorých malo dôjsť

k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania:

a) diskriminačné nepriznanie nadčasových hodín,
b) diskriminačné zaobchádzanie udelením disciplinárneho opatrenia,
c) diskriminačné zaobchádzanie pri prideľovaní zastupovania,

d) diskriminačné bránenie v účasti žalobkyne na kontinuálnom vzdelávaní,
e) obťažovanie, respektíve šikanózne konanie.

Ad a) diskriminačné nepriznanie nadčasových hodín
108. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala v prvom rade diskriminačné nepriznanie nadčasových

hodín za lyžiarsky kurz. Na preukázanie vlastných tvrdení poukázala predovšetkým na mesačný výkaz
za mesiac január 2016, z ktorého sú zrejmé rukou dopisované nadčasové hodiny v počte 22 za dní 18.
až 21.. Predmetný mesačný výkaz považuje žalobkyňa za dodatočne upravený, spolu s predloženým
prehľadom o nadčasových hodinách, ktorý údajne v tom čase neexistoval.

109. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že pri kontrole mesačného výkazu žalobkyne za január 2016
zástupkyňa riaditeľa zistila, že v ňom zamestnankyňa vlastnou vinou nemala zaevidované nadčasy za
lyžiarsky kurz, preto boli rukou zapísané. Nadčasové hodiny boli žalobkyni priznané, čo sa odzrkadlilo aj
vprehľadeopočtenadčasovýchhodín.Otom,ženadčasyboližalobkynipreplácané,svedčíjejmesačnývýkaz odučených hodín za mesiac november, v ktorom si žalobkyňa žiadala preplatiť 9 hodín nadčasov,
čomu bolo aj vyhovené.

110. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa na základe prednesených tvrdení a predložených
dôkazov nie dostatočne preukázala, že by sa žalovaný mal vo vzťahu k nej dopustiť porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania pri prideľovaní nadčasov. Vychádzajúc z predloženého výkazu za mesiac
január 2016 je zrejmé, že žalobkyni boli riadne pridelené nadčasy za absolvovaný lyžiarsky kurz.
Hodnovernosť dôkazu pritom nevyvracia skutočnosť, že relevantné údaje boli dopísané rukou na rozdiel

od ostatného obsahu výkazu. Žalovaný dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo bolo potrebné upraviť
odovzdaný výkaz žalobkyne. Z hľadiska hodnotenia dokazovania má svoju relevanciu zároveň zistenie,
že vo výkaze za mesiac január 2016 bolo rukou dopisovaných viacero údajov, ktoré mali odzrkadliť
realitu vzdelávania za uplynulý mesiac, pritom nemali s pridelením nadčasových hodín súvis (deň 29.
výkazu). Priznané nadčasové hodiny následne našli svoje vyjadrenie v prehľade nadčasových hodín
za mesiac január 2016. Aj keď žalobkyňa pravdivosť prehľadu namietala, opak v konaní nepreukázala.

Odvolací súd pritom rešpektoval zásadu prenesenia dôkazného bremena na žalovaného, no zároveň,
nemožno zamestnávateľa zaťažiť povinnosťou preukázať skutočnosti, ktoré z jeho strany nemali byť
uskutočnené. De facto by bol v predmetnom prípade zamestnávateľ povinný preukázať, že predložený
prehľad dodatočne žiadnym spôsobom neupravoval, čo zodpovedá negatívnej dôkaznej teórii (tzv.
probatio diabolica). Pre úspech v spore sa preto žiadalo od žalobkyne, aby v konaní predložila taký

dôkaz o prehľade nadčasových hodín, ktorý by vypovedal o ňou tvrdených skutočnostiach. Dôkazné
bremeno však žalobkyňa v tomto ohľade neuniesla.

111.Žalobkyňavďalšomrozsahunamietala,žepriznanienadčasovýchhodínnevyplynuloanizprehľadu
za jún 2017, oboznámeného na pojednávaní konanom dňa 21.1.2019. Odvolací súd v tejto súvislosti

však uvádza, že žalobkyňa vôbec ďalej neargumentovala, aký vecný súvis má prehľad o nadčasových
hodinách za jún 2017 a údajne pozmenený výkaz za január 2016. Každopádne, dlhé časové rozpätie
mohlo spôsobiť, že žalobkyňa si čerpala náhradné voľno za nadčasy, preto nemožno vyvodzovať
súvislosť medzi predloženými listinami v kontexte žalobkyňou namietaných skutočností. V priebehu
školského roka sa počet nadčasov žalobkyne dynamicky menil, čo vyplýva z nadčasov za mesiac jún

2016, október 2016, november 2016, december 2016, marec 2017 a apríl 2017, na ktoré žalobkyňa
v podanom odvolaní poukazuje. Keďže počet nadčasov sa medzi jednotlivými mesiacmi skokovito líšil aj
vpočte25hodín,nemožnonájsťvecnúsúvislosťmedziinými,akobezprostrednenasebanadväzujúcimi
prehľadmionadčasovýchhodinách.Prehľadzamesiacfebruár2016,zktoréhobybolomožnéusúdiť,že
výkaz žalobkyne za január 2016 bol dodatočne upravený, v konaní predložený nebol. Žalovaný zároveň

v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne dostatočne vysvetlil čerpanie 7 hodín nadčasov v mesiaci
september 2017, pričom žalobkyňa už následne jeho vyjadrenia nerozporovala.

112. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné dôsledne rozlišovať medzi priznaním nadčasových
hodín a ich preplatením. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania bolo v predmetnom prípade

namietané len vo vzťahu k priznaniu nadčasových hodín, pritom pravdivosť tvrdení žalobkyne sa
nepreukázala. Otázka vyplatenia priznaných nadčasových hodín nie je predmetom antidiskriminačnej
žaloby, preto je bez vplyvu na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, zároveň vykonanie ďalšieho
dokazovania je v tomto ohľade nehospodárne, pretože žalovaný už inými dôkazmi preukázal pravdivosť
svojich vyjadrení.

Ad b) diskriminačné zaobchádzanie udelením disciplinárneho opatrenia
113. Vo vzťahu k disciplinárnemu opatreniu zo dňa 19.10.2016 žalobkyňa namietala, že jeho cieľom bolo
zbaviť sa zamestnanca, ktorý neustále upozorňuje na pochybenie vedenia a protizákonnosť. Poukázala
na svoj list zo dňa 18.11.2016, v ktorom sa podrobne vyjadrila k jednotlivým bodom disciplinárneho

opatrenia. Má za to, že vykonaná kontrola triednych kníh bola účelovo zameraná na jej osobu, taktiež
zrejme zámerne jej neboli ako jedinému pedagógovi vrátené tematické plány, aby si tak nemohla zapísať
do triednych kníh obsah učiva, čo mohol žalovaný následne vyhodnotiť ako nedôslednosť v evidencii
triednych kníh. Žalovaný sa bránil, že okrem žalobkyne bolo kontrolovaných ďalších 14 pedagogických
zamestnancov, pričom títo mali byť na nedostatky upozornení priamo na pedagogickej porade dňa

19.10.2016. Podľa tvrdení žalobkyne však žiadni ostatní pedagogickí zamestnanci na predmetnej
porade upozornení neboli. V zápise bolo účelovo doplnené meno F. a R.. Do zápisu bola doplnená aj
trieda III.C, ktorá sa v disciplinárnom opatrení pôvodne neuvádzala. Vzhľadom na uvedené rozpory má
žalobkyňazato,žezápiszporadyjeakodôkaznedôveryhodný,pričomžalovanýjednoznačnenevyvrátiltvrdenie žalobkyne, že v súvislosti s vykonanou kontrolou a uložením disciplinárneho opatrenia oproti
iným zamestnancom diskriminovaná.

114. Žalovaný uviedol, že do pracovnej náplne vedúcich zamestnancov škola patrí aj kontrolná
a hospitačná činnosť nim podriadených zamestnancov. Podľa kontroly zo dňa 17.10.2016 mala
žalobkyňa najviac zaznamenaných chýb spomedzi vyučujúcich, preto bola na porade písomne
upozornená. Následne dňa 19.10.2016 žalobkyňa odcudzila triedne knihy zo školy bez vedomia
vedúcich zamestnancov za účelom vytvorenia ich kópie. Išlo pritom o hrubé porušenie pracovnej

disciplíny a výrazné narušenie priebehu výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Zároveň to, že
žalobkyni údajne neboli vrátené tematické plány, jej nijako nebránilo zapísať učivo do triednej knihy,
pretože plány mala vytvorené aj v elektronickej podobe.

115. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu žalobkyne dáva v prvom rade
do pozornosti, že nedostatky žalobkyne v zapisovaní učiva do triednych kníh neboli jediným

dôvodom jej disciplinárneho upozornenia. Okrem tohto bodu bolo žalobkyni vytknuté nerešpektovanie
nadriadeného, nedodržanie termínu vyhodnotenie a prijatia záverov z kontroly dňa 17.10.2016,
svojvoľné opustenie pracoviska bez upovedomenia nadriadeného dňa 10.10.2016, nevypracovanie
platných tematických plánov ani po vyzvaní na ich dopracovanie a hrubé a neprístojné správanie sa
voči nadriadeným a jej spolupracovníkom. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyni bolo v porovnaní

s ostatnými zamestnancami, u ktorých kontrola zo dňa 17.10.2016 zistila nedostatky pri zapisovaní
učiva do triednych kníh, vytknutých viacero porušení pracovnej disciplíny. Už toto samotné zistenie
vylučuje stavať ostatných zamestnancov do postavenia porovnateľného zamestnanca. Objektívne teda
existovali dôvody, ktoré zrozumiteľne mohli odôvodniť potrebu písomného upozornenia zamestnanca.
Argumentácia žalovaného je v tomto ohľade presvedčivá a má oporu vo vykonanom dokazovaní. Postup

žalovaného pritom neodporoval žiadnemu z ustanovení Zákonníka práce. Odvolací súd sa oboznámil aj
s listom žalobkyne zo dňa 18.11.2016, avšak nesúhlas žalobkyne s vytýkanými porušeniami pracovnej
disciplíny predmetom diskriminačnej žaloby nie je. Každopádne, v súvislosti s písomným upozornením
žalobkyne na porušenie pracovnej disciplíny odvolací súd nevzhliadol porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania.

116. Z priebehu a záverov samotnej kontroly zo dňa 17.10.2016 je zrejmé, že kontrolovaní boli aj
iní pedagogickí zamestnanci než len žalobkyňa. V konečnom dôsledku o tom vypovedajú vyhotovené
fotokópie triednych kníh, ktoré podľa tvrdení žalovaného, bez jeho vedomia a v rozpore s pracovnou
disciplínou, žalobkyňa odniesla domov a znemožnila tak riadny priebeh výučby v nasledujúci deň. Podľa

závažnosti zistených nedostatkov boli dotknutí pedagógovia ústne upozornení na porade konanej dňa
19.10.2016. Aj v tomto kontexte žalobkyňa namietala hodnovernosť predloženého zápisu z porady, ktorý
mal byť dodatočne účelovo doplnený o mená ostatných upozornených pedagógov. Dôkazné bremeno
však žalobkyňa neuniesla, pretože nepredložila žiadnu inú verziu zápisu z porady zo dňa 19.10.2016,
ktorá by potvrdzovala pravdivosť jej tvrdení.

Ad c) diskriminačné zaobchádzanie pri prideľovaní zastupovania
117. Žalobkyňa diskrimináciu pri prideľovaní zastupovania ilustruje na vybraných dňoch 24.3.2017
a 21.4.2017. Vo vzťahu k zastupovaniu určenému na deň 24.3.2017 žalobkyňa namieta, že až v deň,
keď žalobkyňa nemala určené zastupovanie, odišla po 3. vyučovacej hodine k lekárovi, po ošetrení sa

do práce vrátila. 6. vyučovaciu hodinu mala v zastupovaní deň vopred odučiť na 1. vyučovacej hodine,
čo svedčí tiež o tom, že zastupovanie bolo určené deň vopred. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15.1.2018
navyše zdôvodnila určenie zastupovania z dôvodov údajného nezvládania žiakov.

118. Odvolací súd k tomuto uvádza, že posúdenie dňa, kedy bolo zastupovanie určené, sa zdá

byť nie tak relevantné pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania. Čo by sa malo klásť do
popredia je uskutočnené vyšetrenie žalobkyne u zubára v daný deň. Žalobkyňa namieta diskrimináciu,
odvolací súd však dospel k záveru, že na strane žalobkyne bola v tento konkrétny deň objektívna
skutočnosť, ktorá rozumne dôvodila, že žalovaný pre zastupovanie p. G. určil iného učiteľa, aj keď
bez aprobácie na vyučovací predmet telesná výchova. V prvom rade žalovaný zodpovedá za riadny

priebeh výučby. V dôsledku lekárskeho ošetrenia pritom na strane žalobkyne vznikol dôvod absencie na
pracovisku, ktorého dĺžku nebolo možné vopred predpokladať a nezávisel úplne ani od vôle žalobkyne.
V záujme predvídateľnosti a pripravenosti aj ostatných pedagógov na zastupovanie zvolil žalovaný
pedagóga bez aprobácie. V popísanom skutkovom deji odvolací súd porušenie zásady rovnakéhozaobchádzania nevzhliadol, keďže postup žalovaného dôvodil objektívny dôvod na strane žalobkyne.
Obdobná argumentácia svedčí aj v kontexte určenia zastupovania dňa 21.4.2017, kedy mala žalobkyňa
podľa vyjadrenia žalovaného absolvovať lekárske vyšetrenie.

119. Ako už odvolací súd uviedol, nezhoda sporových strán vo vypísaní zastupovania na deň 24.3.2017
nie je relevantná. Samozrejme, odvolací súd vzal do úvahy informáciu o súbore, z ktorého vyplýva, že
bol vytvorený dňa 23.3.2017, t. j. deň vopred, ako to tvrdí žalobkyňa. K tomuto však treba dodať, že
žalobkyňa podľa vlastných tvrdení 6. vyučovaciu hodinu odučila na 1. vyučovacej hodine, ktorú mala

inak voľnú. Z uvedeného je zrejmé, že vlastné zastupovanie 6. hodiny zrejme bolo vypísané deň vopred,
inak by žalobkyňa nebola prítomná nasledujúci deň na 1. vyučovacej hodine. O určení zastupovania za
p. G. tento dôkaz však o ničom nevypovedá.

Ad d) diskriminačné bránenie v účasti žalobkyne na kontinuálnom vzdelávaní
120. K diskriminačnému bráneniu v účasti na kontinuálnom vzdelávaní žalobkyňa uviedla, že žalovaný

neumožnil každému zo zamestnancov účasť na vzdelávacích podujatiach v približne rovnakej miere,
a to nielen pokiaľ ide o počet programov, ale aj o výšku získaných kreditov. V porovnaní s inými
učiteľmi školy, ktorí mali záujem o vzdelávania v období rokov 2011 až 2016, mala žalobkyňa najnižší
počet kreditov získaných za účasť na vzdelávacích programoch, čím bola znevýhodnená aj v možnosti
získať lepšie platové ohodnotenie. Počas trvania sporu si žalobkyňa doplnila vzdelávanie a dosiahla 12.

platovú triedu z vlastnej iniciatívy. Napriek tomu, že žalobkyňa bola v období deklarovaných prekážok na
strane zamestnávateľa oprávnená si ako zamestnanec vzdelanie doplniť, kreditový príplatok ku mzde
jej riaditeľka žalovaného neuznala.

121. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa absolvovala spolu 9 vzdelávaní, získala spolu 79

kreditov, v školskom roku 2015/2016 vykonala 1. atestáciu, bola zaradená do 11. platovej triedy
a poberala kreditový príplatok 6 % za spolu 49 kreditov. Priemerný počet absolvovaných vzdelávaní
na pedagogického zamestnanca bol v sledovanom období 8,17, preto nie je pravdivé tvrdenie, že
absolvovala menej vzdelávaní v porovnaní s inými zamestnancami. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie,
že žalobkyňa mala najnižší počet kreditov za vzdelávanie v sledovanom období. Rovnaký alebo

porovnateľný počet kreditov mali ostatní 6 pedagógovia, menší počet kreditov mali 2 pedagógovia.
Okrem toho, počet kreditov závisel od výberu vzdelávaní, ktoré bolo možné absolvovať v rámci
spoločného vzdelávania kolektíve zamestnancov školy. V školských rokoch 2015/2016 a 2016/2017
nebola žalobkyňa sama, ktorá neabsolvovala žiadne inovačné a aktualizačné vzdelávanie. Spolu
sa nevzdelávala 22 z 28 zamestnancov, aj keď mali o vzdelávanie záujem, hlavne kvôli pokynu

zriaďovateľa s ohľadom na šetrenie finančných prostriedkov a nesúladu s plánom kontinuálneho
vzdelávania. Zamestnankyniam I. O. G. a A. K. A. bolo umožnené absolvovať prípravné atestačné
vzdelávanie na vykonanie 2. atestácie, keďže bolo v súlade s plánom kontinuálneho vzdelávania,
súviselo s potrebami a zameraním školy, a výkon pracovnej činnosti oboch zamestnankýň bol dlhodobo
na vysokej kvalitatívnej úrovni na rozdiel od žalobkyne.

122. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný dostatočne argumentačne aj predloženými dôkazmi
preukázal, že žalobkyni v účasti na kontinuálnom vzdelávaní diskriminačne bránené nebolo. V skupine
porovnateľných zamestnancov mala žalobkyňa rovnaký, v niektorých prípadoch aj vyšší počet
vzdelávaní i získaných kreditov. Problematickým sa však zdá porovnávanie žalobkyne s vybranými

zamestnancami, ktorí dostali v konkrétnom školskom roku väčší priestor na vzdelávania a kariérny rast.
V tejto súvislosti sa však podľa názoru odvolacieho súdu opomína, že vzdelávanie žalobkyne nie je
nárokovateľné. Je podmienené súhlasom zo strany riaditeľa školy, ktorý bol v rozhodnom období podľa
pokynu zriaďovateľa obmedzený v možnostiach umožnenia vzdelávania svojim zamestnancom. Ako
sám žalovaný uvádza, pri každej ojedinelej žiadosti svojho pedagóga sa rozhodol podľa potrieb ďalšieho

vzdelávania a pracovných výkonov pedagóga. Z jednotlivých organizačných zmien je pritom zrejmé,
že potreba vyučovania žalobkyňou aprobovaných predmetov postupne klesala, navyše, vážne výhrady
k plneniu jej pracovných úloh malo vedenie školy aj ostatní kolegovia.

123. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že so žalobkyňou nebolo zaobchádzané

v porovnaní s ostatnými zamestnancami rozdielne. Pravidelne sa podľa možností zamestnávateľa
v porovnaní s ostatnými zamestnancami vzdelávala, čomu nesvedčí tvrdenie o bránení v kontinuálnom
vzdelávaní. Pri vybraných vzdelávaniach, ktorý by mohli predstavovať získanie kreditového príplatku
či možnosť zúčastniť sa atestačného vzdelávania, žalobkyňa zrejme opomína potreby školy i zásadureciprocityvpracovnoprávnomvzťahu.Žalobkyňapožadovalavkaždomprípadesúhlaszamestnávateľa
so vzdelávaním, neuvedomujúc si zrejme výhrady kolegov i vedenia k jej ľudskému i profesionálnemu
prístupu. Podľa názoru odvolacieho však medzi postupom zamestnávateľa a vzdelávaním žalobkyne

bola priama súvislosť, ktorá nemala za následok porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, pretože
mala svoje odôvodnenie v subjektívnom hodnotení žalobkyne i objektívnych potrebách ďalšieho
vzdelávania.

124. Aktuálne pomery u žalovaného nie sú predmetom konania, keďže v podanej žalobe neboli skutkovo

vymedzené, a preto nemajú nateraz miesto v rozhodovaní odvolacieho súdu.

Ad e) Obťažovanie, respektíve šikanózne konanie
125. Vo vzťahu k obťažovaniu žalobkyňa spochybnila hodnovernosť dôkazov, ktoré produkoval
žalovaný. Samotný zápis o poškodení podlahy mal byť dodatočne vyrobený. Dňa 20.3.2017, kedy sa
mala opísaná udalosť stať, svedok G. v práci nebol, čo vyplýva z dôkazu zastupovania, ktoré protistrana

nedoložila. Predmetný záznam z časového hľadiska nekorešponduje s dátumom vyhotovenia, keďže
pedagogická rada sa konala až o mesiac po tomto zápise dňa 26.4.2017. Z výsluchov svedkov
A., G., Q., L. a G. je zjavné, že vzťahy v kolektíve sa skutočne naštrbili. Z výsluchu svedka G.
vyplynulo, že navštevoval žalobkyňu neoprávnene na jej vyučovacích hodinách v telocvični a aj na
hodinách nemeckého jazyka v triede. Už v liste zo dňa 18.11.2016 žalobkyňa žiadala od upustenia

od diskriminačného postupu voči nej, chcela sa vyhnúť zbytočným súdnym sporom. Škola na
webstránke neuvádzala kompletnú aprobáciu žalobkyne. Zásadu rovnakého zaobchádzania žalovaný
podľa žalobkyne porušil aj pri výbere zamestnanca v rovnakej situácii, s ktorým ukončí pracovný pomer.
V súvislosti s týmto zamestnancom bolo diskriminačne pristupované aj v oblasti vzdelávania. Pán G.
mohol absolvovať vzdelávanie, žalobkyni však v tom bolo bránené.

126. Vo vzťahu k obťažovaniu, resp. šikanóznemu konaniu žalovaný uviedol, že ukončenie pracovného
pomeru so žalobkyňou súviselo s postupným znižovaním plánu výkonov. Z toho dôvodu nebolo možné
vyskladať úväzok dvom učiteľom, zložený len z predmetu TSV. Situácia v školskom roku 2021/2022 nie
je predmetom súdneho konania a s prejednávanou vecou nesúvisí.

127. Odvolací súd uvádza, že okolnosti dania výpovede žalobkyni boli predmetom samostatného
prieskumu v predmetnom konaní. Podľa právoplatného rozhodnutia súdu bola výpoveď zo dňa
30.5.2017 posúdená ako neplatná z dôvodu nesplnenia si ponukovej povinnosti zo strany
zamestnávateľa. Dôvod neplatnosti výpovede spočívajúci v diskriminácii, ako je žalobkyňou v odvolaní

prezentovaný, vo veci samej zistený nebol.

128. K zápisu o poškodení podlahy odvolací súd uvádza, že žalobkyňa spochybňuje dodatočnosť
vytvorenia zápisu o poškodení podlahy, nepreukázala však, že k uvedenej škodovej udalosti nedošlo.
Svedok G. o poškodení podlahy v konaní vypovedal, pritom uviedol, že zápis spísal so žalobkyňou.

Ďalšie výhrady predniesol svedok vo vzťahu k výučbe telesnej výchovy zo strany žalobkyne. Žiakov
podľa jeho názoru nezvládala a hodiny viedla neodborne. Nielenže na hodinách neprebiehala výučba,
žiaci ani učiteľ neboli prezlečení, ale zanedbaný bol aj dozor žiakov. Svedok poukázal práve na incident
s poškodením podlahy, kedy žiaci postavili 13 m rebrík a šli po loptu uviaznutú pod strechou. Hrubo tým
boli porušené bezpečnostné predpisy, pritom podobné prípady sa stali aj na lyžiarskom kurze, kedy žiaci

žalobkyňu ako učiteľa vôbec nerešpektovali.

129.Vostatnomrozsahupoukazuježalobkyňapredovšetkýmnanaštrbenévzťahynapracovisku,kdesa
cítila nepríjemne. Pri zisťovaní príčiny namietaného stavu a posudzovaní, či zo strany žalovaného došlo
k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, prihliadol odvolací súd na stanovisko 34 zamestnancov

školy k antidiskriminačnej žalobe žalobkyne. Z jeho obsahu vyplýva, že podpísaní zamestnanci neboli
svedkami diskriminácie zo strany vedenia. Vyjadrili sa, že žalobkyňa sa sama izolovala od kolektívu,
odmietala konštruktívny dialóg. Žalobkyňa mala obrovské problémy s disciplínou žiakov. Žiaci sa napr.
sťažovali na nepripravenosť hodín, riešenie súkromných vecí na hodinách, nesystematickosť a chaos.

130. Na vyššie uvedené stanovisko zamestnancov školy nadviazali aj svedecké výpovede
zamestnancov školy, ktoré opakovane poukázali na správanie žalobkyne, nesúce znaky šikanovania
ostatných zamestnancov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa nesie podstatný podiel
zodpovednostinazhoršenívzťahochnapracovisku.Nekritickyhodnotívlastnésprávanieanerecipročneod okolia očakáva úctu a rešpekt. V odvolaní pritom neuviedla také závažné skutočnosti, ktoré by
odvolací súd primäli k odklonu od skutkového záveru súdu prvej inštancie. Uvádzaný zápis o poškodení
podlahy či prípadné kontroly na vyučovacích hodinách boli podľa všetkého odôvodnené a boli len

odzrkadlením reality vyučovacích hodín žalobkyne. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uviedol,
že žalobkyňa svojim správaním a plnením pracovných úloh sama dávala dôvod na vlastné negatívne
hodnotenie.

131. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky, možno súhrnne konštatovať, že sú výlučne výrazom odlišného

právneho hodnotenia zisteného skutkového stavu. Odlišné právne hodnotenie skutkového stavu je
klasickým východiskom sporového konania, kde v súdnom konaní proti sebe stoja účastníci konania
(strany), ktorí majú odlišný a protichodný názor na vzniknutú skutkovú situáciu. Súd, ktorý rozhoduje
spor účastníkov konania (strán sporu), pri rozhodnutí v prospech jedného z účastníkov rozhodne v
zásade aj v súlade s právnym názorom úspešného účastníka, teda spravidla v rozpore s právnym
názorom neúspešného účastníka (porovnaj m. m. IV.ÚS/135/2012, II.ÚS/659/2016). Skutočnosti, ktoré

sťažovateľka uvádza v odvolaní, sú podľa názoru odvolacieho súdu výrazom výlučne odlišného
právneho názoru odvolateľky na predmet konania. Vykonané dokazovanie však preukázalo opak.

132. Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur vecne súvisela s namietaným
porušením zásady rovnakého zaobchádzania zo strany zamestnávateľa. Keďže však protiprávne

konanie zo strany žalovaného nebolo preukázané, neboli splnené predpoklady vzniku náhrady
nemajetkovej ujmy.

133. S ohľadom na doposiaľ uvedené odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku II. ako vecne
správny,postupomvyplývajúcimzust.§387ods.1CSP.Vsúvislostisvecnousprávnosťounapadnutého

rozsudku v jeho výroku II. odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok III. o trovách konania, ktorý reflektoval
pomerný úspech sporových strán v konaní.

134. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 257 CSP, pretože
s ohľadom na charakter prejednávaného sporu a pomery strán vzhliadol dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré sú dostatočne relevantné pre nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanému.

135. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009,
5Cdo67/2010, 3MCdo/46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach
danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán.

136. Z komentárov k citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že jeho účelom je umožniť súdu

zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva.
Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v
konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj

náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu.

137. Odvolací súd dáva do pozornosti, že ustanovenie § 257 CSP bolo v preskúmavanom prípade
prvotne aplikované už v rozhodnutí súdu prvej inštancie č.k. 20C/34/2017-441 zo dňa 15.2.2019. Súd

vtedy presvedčivo argumentoval, že vzhľadom na sociálne, majetkové a osobné pomery žalobkyne,
ako aj s prihliadnutím na charakter predmetu konania, úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
konanianepriznal.Malpritomzato,ženepriznanímnáhradytrovkonanianebudežalovanýneprimerane
finančne strádať. Žalovaný proti tomuto rozhodnutiu o trovách konania odvolanie nepodal.138. V prípade predmetného rozhodovania sa podľa názoru odvolacieho súdu nič nezmenilo na
osobných, majetkových a sociálnych pomeroch strán sporu, ani na charaktere sporu. Odvolací

súd v zhode predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou súdu prvej inštancie považuje za potrebné
zvýrazniť, že žalobkyňa je v predmetnom spore slabšou sporovou stranou, ktorá uplatňovala nároky
z individuálneho pracovnoprávneho vzťahu. Aj keď v odvolacom konaní už odpadol prieskum neplatnosti
výpovede, porušenie zásady rovnakého zaobchádzania ostalo namietané v súvislosti s pracovným
pomerom. Tvrdenia žalobkyne neboli síce na základe vykonaného dokazovania preukázané, podanú

žalobu považoval odvolací súd napriek tomu za užitočnú. S ohľadom na masívne množstvo pracovných
pomerov smel byť výsledok sporu prínosom pre spoločnosť, pretože bol spôsobilý normovať správanie
subjektov pracovného vzťahu. Aj v predmetnom prípade, bez ohľadu na to, že žaloba bola zamietnutá,
bola daná odpoveď, ako posudzovať porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a ako takému
porušeniu predchádzať.

139. Aj keď je zamestnanec ekonomicky závislý od zamestnávateľa, recipročne vykonáva pre
neho závislú prácu. Nesmie sa pritom dostať do područia zamestnávateľa a tolerovať akékoľvek
zaobchádzanie. V stále rozvíjajúcej sa rozhodovacej činnosti v otázke diskriminačného zaobchádzania
so zamestnancami, žalobkyňa podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne (až nekriticky) vyhodnotila
rozhodujúce skutočnosti, napriek tomu by nemala byť dodatočne zaťažená povinnosťou náhrady trov

odvolacieho konania žalovanému. Žalovaný je právne zastúpený a v priebehu odvolacieho konania sa
písomne vyjadroval i zúčastnil nariadeného pojednávania, s čím boli nevyhnutne spojené trovy právneho
zastúpenia. Ich výška by však nemala byť natoľko markantná, aby finančne zdevastovala žalovaného,
zároveň, dopad úhrady vlastných trov je v prípade žalovaného neporovnateľne menej nepriaznivý, ako
by tomu bolo v prípade, že na náhradu týchto trov by bola zaviazaná žalobkyňa.

140. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

141. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).