Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10Pc/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824202314
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7824202314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci maloletého navrhovateľa: A. B.,

C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce,
sociálnychvecíarodiny,Úradpráce,sociálnychvecíarodinyRožňava,Šafárikova112,04801Rožňava,
za účasti matky: E. B., C. F., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, proti otcovi zapísanému na matrike
v knihe narodení: G. B., C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX/X, o prípustnosti návrhu na
zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa podanie návrhu na zapretie otcovstva maloletému A. B., narodenému X.XX.XXXX a určuje,
že zapretie otcovstva, po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičom dieťaťa, je v jeho záujme.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Maloletý navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd pripustil
podanie návrhu na zapretie otcovstva proti otcovi, zapísanému na matrike v knihe narodení, G.
B., narodenému XX.X.XXXX. Poukázal na to, že rodičom zapísaným v rodnom liste maloletého
navrhovateľa, uplynula zákonná lehota ustanovená na zapretie otcovstva. Obaja rodičia, zapísaní na
matrike v knihe narodení, sa zhodne vyjadrujú, že zapísaný otec G. B., nie je biologickým otcom
maloletého navrhovateľa. Otcovstvo voči maloletému navrhovateľovi prináležalo podľa prvej zákonnej

domnienky určenia otcovstva, kedy otcovstvo svedčilo manželovi matky, G. B.. Manželstvo rodičov bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava 5P/198/2013 zo dňa 10.2.2017, matka maloletého
navrhovateľa už v tom čase žila v spoločnej domácnosti s novým partnerom, I. J., narodeným X.X.XXXX.
Z ich vzťahu, okrem maloletého navrhovateľa, pochádza aj druhé dieťa, maloletý K. B., narodený
XX.X.XXXX, vo vzťahu ktorému súd rozsudkom 9Pc/7/2017 už rozhodol, že zapísaný otec G. B., nie je
biologickým otcom tohto dieťaťa a následne I. J. otcovstvo k tomuto dieťaťu aj uznal. Matka maloletého
navrhovateľa vylúčila skutočnosť, že by otcom maloletého navrhovateľa bol jej bývalý manžel, nakoľko

sa s ním intímne nestýkala už od roku 2012. V súčasnej dobe býva s partnerom I. J. v rodinnom dome
v spoločnej domácnosti a on je aj biologickým otcom maloletého navrhovateľa.

2. Na základe vyššie uvedených skutočností je zapretie otcovstva zapísaného otca na matrike v knihe
narodení, G. B., v prospech maloletého navrhovateľa a preto žiadal súd, aby rozhodol, že pripúšťa
zapretie otcovstva zapísaného otca voči maloletému navrhovateľovi a určil, že zapretie otcovstva po
uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme maloletého dieťaťa.

3. Kolízny opatrovník maloletého navrhovateľa trval na návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva voči
otcovi G. B., zapísanému na matrike, ktorý podľa vyjadrení nie je biologickým otcom maloletého
navrhovateľa, preto navrhoval rozhodnúť tak, že súd pripúšťa zapretie otcovstva G. B. voči maloletémunavrhovateľovi, nakoľko je to v záujme maloletého dieťaťa. Biologickým otcom maloletého navrhovateľa
je I. J., s ktorým v súčasnej dobe žije matka maloletého navrhovateľa v spoločnej domácnosti. Trovy
konania si neuplatňoval.

4. Matka maloletého navrhovateľa uviedla, že G. B. nie je biologickým otcom maloletého A. B., nakoľko s
G.B.užnežilaodroku2012aodroku2015žilasosúčasnýmdruhom,I.J.,sktorýmmádvedetiatoK.,u
ktorého už bolo vyriešené otcovstvo a takisto A., ktorého otcovstvo sa rieši teraz. Má s ním ešte aj dcéru
L., ktorá má zapísaného ako otca jej druha. Preto je vylúčené, aby G. B. mohol byť biologickým otcom

maloletého A., nakoľko ešte počas manželstva prerušili spolužitie a ich manželstvo bolo v roku 2017
rozvedené. V súčasnej dobe žije s biologickým otcom maloletého A. – I. J. – v spoločnej domácnosti a
spolu zabezpečujú starostlivosť o deti.

5. Otec maloletého navrhovateľa, ktorý je zapísaný na matrike v knihe narodení, G. B. sa na nariadenom
pojednávaní nezúčastnil. K návrhu na prípustnosť zapretia otcovstva voči maloletému navrhovateľovi,

ktorý mu bol doručený 4.11.2024, sa nijakým spôsobom nevyjadril.

6. Z výsluchu svedka I. J. vyplynulo, že je druhom matky maloletého A., spolu žijú v jednej domácnosti
jedenásť rokov. Z ich spolužitia pochádzajú tri deti, L., K. a A.. U prvých dvoch detí takisto museli riešiť
zapretie otcovstva, lebo ako ich otec bol na matrike zapísaný bývalý manžel, G. B., ktorý však nebol ich

biologickým otcom. Tak isto je to aj u maloletého A., ktorý má v knihe narodení zapísaného ako otca G.
B., ale tento nie je jeho biologickým otcom. Jeho biologickým otcom sa cíti byť svedok a po ukončení
konania o zapretie otcovstva pôjde uznať otcovstvo voči A. na matriku, lebo chce, aby bol on uvedený
ako jeho biologický otec.

7. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

8. Z rodného listu maloletého navrhovateľa zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Rožňava vo
zväzku 74, ročníka 2017 na strane 101 pod poradovým číslom 431 vyplýva, že maloletý A. sa narodil
X.XX.XXXX, za otca bol zapísaný G. B. a za matku E. B..

9. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 5P/198/2013-160 zo dňa 10.2.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť 16.3.2017 vyplýva, že manželstvo E. B. a G. B. bolo rozvedené a v tom čase z manželstva
sa ešte maloletý navrhovateľ nenarodil, nakoľko sa narodil až 2.10.2017. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že vzťahy medzi vtedajšími manželmi boli zlé a preto v roku 2012 dala maloleté deti do

starostlivosti svojej matky a odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti do Nitry. Žila s I. J., s ktorým
sa presťahovali potom do Rožňavy a z ich spolužitia pochádzali aj deti L. narodená v roku 2013 a K.
narodený v roku 2016.

10. Z uznesenia Okresného súdu Rožňava 12P/129/2024-53 zo dňa 26.8.2024, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 1.10.2024 vyplýva, že maloletému A. bol za opatrovníka ustanovený Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Rožňava na jeho zastupovanie v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva
a v konaní o zapretie otcovstva.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh maloletého navrhovateľa je

dôvodný a preto mu vyhovel.

12. Podľa § 96 ods. 1,2,3 Zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, Zákona o rodine:
(1) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie
otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí

byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. (2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému
podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa,
môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. (3) Ak jeden z rodičov
nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z
rodičov, návrh nemožno podať.

13. V konaní bolo preukázané, že za otca maloletého navrhovateľa bol do jeho rodného listu zapísaný
G. B. na základe domnienky otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Už v čase rozvodového
konania však bolo zrejmé, že biologickým otcom maloletého navrhovateľa nie je G. B., s ktorým matkanežila v spoločnej domácnosti od roku 2012. Matka v čase rozvodu bola už v treťom mesiaci ďalšieho
tehotenstva s terajším druhom. Zapísaní rodičia však nepodali návrh na zapretie otcovstva v trojročnej
lehote a preto tak môže urobiť len maloleté dieťa za splnenia podmienok v ustanovení § 96 ods. 1

Zákona o rodine. Z výpovedí účastníkov konania a svedka vyplýva, že v matrike zapísaný otec a
matka maloletého navrhovateľa nemali spolu pohlavné styky už päť rokov pred rozvodom manželstva
a posledných päť rokov manželstva matka žila s I. J.. Podľa tvrdenia matky a svedka biologickým
otcom maloletého navrhovateľa je I. J., ale na matrike v knihe narodení je zapísaný G. B., nakoľko bol
manželom matky a od rozvodu manželstva do narodenia dieťaťa dovtedy neuplynulo 300 dní potrebných

k zapretiu otcovstva zo strany G. B.. Na základe vyššie uvedených skutočností je súd toho názoru,
že zapretie otcovstva matrikového otca G. B. je v prospech maloletého navrhovateľa a preto návrhu
vyhovel a rozhodol, že pripúšťa zapretie otcovstva matrikového otca voči maloletému navrhovateľovi.
Zároveň určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa
je v záujme maloletého dieťaťa. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia môže maloletý navrhovateľ podať
návrh na zapretie otcovstva.

14. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 53 zákona 161/2015 Z. z. - Civilného
mimosporového poriadku. Maloletý navrhovateľ bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, pričom trovy
konania si neuplatnil. Neúspešnému otcovi a matke súd trovy nepriznal a ani si žiadne trovy neuplatnili,
preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.