Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. jún 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118229975
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:6118229975.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: AC Property, s.r.o., so sídlom

Farská 30, 949 01 Nitra, IČO: 36 007 684, zast.: advokátska kancelária AKMK, s.r.o., so sídlom Farská
30, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, proti žalovanému: Obecné siete, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 11,
949 01 Nitra, IČO: 36 831 522, zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so
sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, o zaplatenie sumy vo výške 6.205 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhal žalobou zo dňa 16.04.2018 zaplatenia sumy
vo výške XX.XXX eur istiny s prísl. M. odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
evidovaných Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX pre k.ú. Q., a to: parcela
reg. "C", parc. č. XXXX/X o výmere XXX m?, druh pozemku: ostatné plochy; parcela reg. "C", parc. č.
XXXX/XX o výmere XXXX m?, druh pozemku: zast. plochy a nádvoria, na ktorých bolo zriadené v zmysle
zákona č. XXX/XXXX Z.z. o elektronických komunikáciách, vecné bremeno v prospech žalovaného

a to: "T. bremeno podľa § 66 ods. X písm. a) Z XXX/XXXX Z.z., spočívajúce v povinnosti vlastníka
strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie verejných sietí a stavanie ich vedenia na nehnuteľnosti - parc. reg.
C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX v celom rozsahu, v prospech K. siete, s.r.o., XX XXX XXX, Y. XX,
XXX XX Q., podľa Z-XXX/XXXX - XXXX/XXXX" "T. bremeno - povinnosť vlastníka strpieť zriaďovanie
a prevádzkovanie verejných sietí a stavanie ich vedenia na nehnuteľnosti parc. reg. C KN č. XXXX/
XX, XXXX/X v celom rozsahu podľa § 66 ods. X písm. a) Z. XXX/XXXX Z.z., v prospech K. siete,
s.r.o., Y. XX, XXX XX Q. (Z.: XX XXX XXX), podľa Z XXX/XX. - XXXX/XX". M. si nárok na primeranú

jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemkov v dôsledku vecného bremena uplatnil
v sume XX.XXX eur.

2. Y. rozhodol rozsudkom č.k.XXC/XX/XXXX-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX tak, žalovaný bol povinný
zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX eur s 5% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia
do X dní od právoplatnosti rozhodnutia. Y. konanie v časti zaplatenia sumy XX.XXX eur s 5% úrokom
z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia zastavil. M. priznal žalobcovi nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému vo výške XXX %. T. rozhodnutiu bolo podané odvolanie a X. súd v Q.
rozsudok súdu prvej inštancie č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX vo vyhovujúcom výroku a v
súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V časti výroku o čiastočnom zastavení konania nadobudol rozsudok právoplatnosťdňa XX.XX.C.. T. rozhodnutiu X. súdu v Q. žalobca podal dovolanie a Q. súd Y. republiky uznesením č.
k. C./C./C.-XXX, zo dňa XX.XX.XXXX dovolanie odmietol.

3. Na pojednávanie sa nedostavili strany sporu, súd podľa § 180 O. pojednával v ich neprítomnosti.

4. R. zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že X. súd v Q. svojim rozhodnutím prekročil obsah
podaného odvolania, rozhodoval o odvolacom dôvode, ktorý vôbec nebol podaný, poukázal na ust. O. a
to v prípade, kedy súd môže prekročiť dôvody pre ktoré bolo podané odvolanie, ktoré sa týka procesných

podmienokkonania.R.rozhodnutieodvolaciehosúdupovažovalzanezákonné,pričomjezrejmé,žesúd
prvej inštancie je viazaný rozhodnutím X. súdu v Q., avšak tým, že X. súd v Q. vyslovil v tomto rozhodnutí
hmotnoprávny názor, odoprel žalobcovi právo k tomuto názoru argumentovať a vyjadriť. Čo sa týka
výzvy v zmysle § 66 ods. 3, uvedená podmienka bola splnená a to listom zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom
bolo oznámené začatie výkonu práv z vecného bremena, pričom nepovažoval za sporné, že uvedené
bolo odoslané, nebolo však doručené pre zlú adresu. Q. žalovaný podal návrh na záznam a vykonával

právo z vecného bremena najneskôr zápisom práva do katastra v zmysle § 66 zák. č. XXX/XXXX. V
rozhodnutí je odkaz na rozhodnutie KS v U. U., pričom sa nejedná o rozhodnutie najvyššej autority. Z. o
ojedinelé rozhodnutie. R. na to, že iba žalovaný podal návrh do katastra a podal záznam. M. vykonal dva
úkony a to žiadosť o uloženie sietí a zápis do katastra, čo je prejav vôle toho, že začal sa výkon vecného
bremena. Q. zápisom do katastra nehnuteľností vzniklo vecné bremeno. M. vyzval žalobcu v zmysle §

66 ods. X písm. a ) zák. č. XXX/XXXX zb. a čo sa týka protestu prokurátora prišlo k zrušeniu rozhodnutia
iba z dôvodu, že nebol predložený geometrický plán. G. vyplýva z iných rozhodnutí, vecné bremená
vznikajú účinnosťou zákona. Je pravdou, že X. súd môže vysloviť svoj právny názor v rozhodnutí, avšak
v zmysle doktríny O., tento právny názor musí korešpondovať s dôvodom pre ktorý sa rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušuje. K. súd musí byť pri rozhodovaní viazaný odvolacími dôvodmi, pričom žalovaný

vo svojom odvolaní neuviedol, ani § 389 ods. X písm. b) O. a to ani formálne, ani obsahovo. X. súd v
Q. podľa ich názoru prekročil rozsah kompetencie, keď vyslovil názor v merite veci. W. právny názor bol
vyslovený v rozpore so zákonom a tým pádom bola aj im odopretá možnosť dvojinštančnosti. X. napr.
neboli vyzvaný, že súd bude rozhodovať podľa iného zákonného ustanovenia, žalovaný nikdy neviedol
obranu tak ako bol vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ani sa nikdy nedomáhal ustanovení,

ktoré použil odvolací súd a žalobca sa potom nemohol brániť ani vyjadrovať. Y. nie je v plnom rozsahu
viazaný vyslovením právneho názoru v danom rozhodnutí, ktorý je úplne rozporný s hmotným právom.
J. im byť umožnené prvoinštančným súdom vyjadriť sa k právnemu názoru vysloveného v rozhodnutí
odvolacieho súdu. V tomto smere poukázal na bod XX predmetného rozhodnutia, pričom X. súd v Q.
v rozhodnutí uviedol, že " po vzniku zákonného vecného bremena ...., pričom ďalšia veta je potom

zjavne nelogická, ktorá sa začína tým, že podľa názoru odvolacieho súdu predmetné upovedomenie
predstavuje osobitný formálny predpoklad ....." . C. súdu prvej inštancie je zaoberať sa tým, či vôbec
vecné bremeno vzniklo, v tomto smere odkázal na § 66 ods. X zák. č. XXX/XXXX, uvedené ustanovenia
sa síce týka prekluzívnej lehoty, avšak mal za to, že ak by bola úvaha odvolacieho súdu v tom smere,
že vecné bremeno vznikne až po upovedomení núteného obmedzenia, tak by rozlišovanie subjektívnej

a objektívnej lehoty nemalo žiadny význam, teda začiatok plynutia týchto lehôt. R. ustanovenie bolo
dané do zákona až novelou XXX/XXXX, pričom súdu predložil dôvodovú správu a odkázal na bod XX
danej dôvodovej správy. Ak zákonodarca objektivizuje X ročnú lehotu, neviaže vznik vecného bremena
na oznámenie tejto skutočnosti, inak by to nemalo význam. Je zrejmé, že zákonné vecné bremeno
vzniká zo zákona, pričom účinnosťou zákona vzniká aj s poukazom na § 66 ods. 1. W. spočívajú do

doby pokiaľ ich oprávnená osoba začne realizovať, napr. ako to bolo aj v tomto prípade, išlo o návrh
na zápis správ do katastra nehnuteľností. K. na § 66 ods. 5, ktoré viaže uplatnenie nároku na náhradu
na začiatok núteného obmedzenia. W. je aj zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností a je
zrejmé, keď si tretia osoba uplatňuje vecné právo k veci, ide o vecné právo, ktorého ho obmedzuje, či
už v nakladaní, v užívaní predmetných nehnuteľností, prípadne predaj znižuje hodnotu nehnuteľností.

R. zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká účinnosťou zákona a to § 66 ods. 2, pričom poukázal na
katastrálny spis, keď žalovaný žiadal zriadiť vecné bremeno v celom rozsahu a teda prejavil svoju vôľu,
že toto vecné bremeno si uplatňuje v celom rozsahu. J. tvrdenia žalovaného, že je to chyba na strane
katastra považuje za účelové, pretože sám žalovaný udával, že mu toto právo vzniklo a že si ho uplatňuje
v celom rozsahu. Ak by vychádzali z právneho názoru v rozhodnutí X. súdu v Q., tak vecné bremeno by

malo vzniknúť XX. deň od upovedomenia, pričom v zákone vôbec nie je uvedené akou formou by malo
byť upovedomenie, prípadne by týmto mohol byť aj list, ktorý adresoval žalovaný žalobcovi, že bude
ukladať siete na pozemku, tento síce nebol prevzatý žalobcom, ale bol doručovaný do sídla žalobcu,
zapísaného v katastri nehnuteľností a preto je tento doklad hodnoverný. M. realizoval vecné bremeno dokatastra nehnuteľností, pričom kataster nehnuteľností je verejným zoznamom a žalobca sa dozvedel z
katastra nehnuteľností, že žalovaný začal výkon vecného bremena v zmysle § 66 ods.X a v tomto smere
poukázal i na § 66 ods. 2, ktorý sa týka zápisu do katastra nehnuteľnosti. R. zodpovedajúceho vecného

bremena nastalo účinnosťou zákona, ak by súd mal za to, že je viazaný rozhodnutím X. súdu v Q., tak
zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaný oznámil začatie výkonu práva podľa § 66 ods. 1, či už by to
bolo doručením listu, teda vznik vecného bremena by vznikol najneskôr uplynutím lehoty a prevzatím
alebo podaným návrhom na zápis. Q., aby súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, v prípade ak by súd postupoval v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu

a žalobu by zamietol, mal za to, že je dôvodné a spravodlivé rozhodnúť tak, aby súd ani jednej strane
nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď v tomto smere poukázal na správanie žalovaného.

5. R. zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca aj žalovaný sa v konaní pred súdom
prvej inštancie dostatočne a opakovane vyjadrovali tak k otázke vzniku vecného bremena ako aj k
otázke primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností. O zákonnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu rozhodoval aj dovolací súd v konaní o dovolaní žalobcu. K. súd je oprávnený v
zrušovacom rozhodnutí podľa § 391 ods. X O. vysloviť aj právny názor, ktorý je pre súd prvej inštancie
záväzný. W. postup je priamo v súlade so zákonom. S. samotný nesúhlas žalobcu s právnym názorom
odvolacieho súdu nezakladá procesnú vadu konania. R. na svoju doterajšiu právnu argumentáciu,
skutkové tvrdenia a na znenie a interpretáciu § 66 zák. č. XXX/XXXX Z. z. R. § 66 ods. X právo na

jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností vzniká v prípade, ak
je vlastník, alebo užívateľ nehnuteľností v dôsledku výkonu práv podniku podľa ods. X obmedzený v
obvyklom užívaní nehnuteľnosti. W. právami, ktoré sú v ods. X explicitne a vyčerpávajúco uvedené a
ktoré naviac môžu byť vykonané len v nevyhnutnom rozsahu sú: zriaďovať a prevádzkovať verejné siete
a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním prevádzkovaním,

opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť a vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu.
M. však ani nezačal s výkonom akýchkoľvek práv podľa odseku X a žalobca nikdy nebol obmedzený
v obvyklom užívaní nehnuteľností. Z formálneho hľadiska žalobcovi nebolo doručené upovedomenie
o začatí výkonu práv a nebol tak o začatí výkonu práv upovedomený podľa odseku 3. Aj v prípadoch
ak právo zodpovedajúce § 66 zákonne vzniká, vzniká len v nevyhnutnom rozsahu. M. ani teoreticky

nemohol obmedziť žalobcu pri výkone vlastníckeho práva v rozsahu celých parciel s ohľadom na
dĺžku siete a jej ochranné pásmo. Vo vzťahu k otázke nevyhnutného rozsahu a zaťaženia celých
pozemkov žalovaný poukázal na body XX a nasl. rozsudku X. súdu v Q. sp. zn. XXS/XXX/XXXX z
XX.XX.XXXX.M.vkonanípoukázalajnainérozhodnutiezobdobnéhokonaniatunajšiehosúduvktorom
aj odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného ktorý prezentuje aj v tomto konaní a to,

že záznam v katastri nehnuteľností vznikol ako dôsledok nezákonného rozhodnutia správneho orgánu.
( bod XX odôvodnenia uznesenia KS v Q. č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX). M. nenesie zodpovednosť za
nesprávny postup správneho orgánu, žalobca podal predmetnú žalobu predčasne a v neprimeranom
rozsahu. Ak zákonné vecné bremeno nikdy nevzniklo, je irelevantné po akú dobu bol záznam o
ňom uvedený na LV žalobcu. Z nezákonného záznamu neexistujúceho zákonného vecného bremena

nemohli stranám vzniknúť žiadne práva ani povinnosti. M. sa v konaní nedomáha zrušenia nezákonného
vecného bremena, ale peňažnej náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľností nad obvyklý rozsah, k
čomu podľa žalovaného nikdy nedošlo. S poukazom na zistený skutkový stav a záväzný právny názor
odvolacieho súdu navrhol žalobu zamietnuť

6. Y. doplnil dokazovanie oboznámením sa s výpisom LV č. XXXX, uplatnením náhrady za vecné
bremeno, poštovou doručenkou, informatívnou kópiou mapy, znaleckým posudkom číslo XXX/XXXX
znalca Z.. K. Y., výpisom z obchodného registra žalobcu, žalovaného, žiadosťou o súhlas s uložením
optického kábla, projektom, žiadosťou OÚ odbor katastra zo dňa XX.XX.XXXX, protestom prokurátora
Pd XXX/XX/XXXX-XX, Pd XXX/XX/XXXX-X, výzvou K. úradu katastrálny odbor Q. zo dňa XX.XX.XXXX,

oznámením K. úradu Q. katastrálny odbor zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím K. úradu katastrálny odbor
Q. UP X/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím K. úradu katastrálny odbor Q. UP X/XXXX-XX, zo
dňa XX.XX.XXXX, uznesením K. súdu Q. č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, s výzvou - odpoveďou K. úradu Q.,
katastrálny odbor zo dňa XX.XX.XXXX, sťažnosťou na C., doručenkou o podaní sťažnosti, s obsahom
spisov OÚ Q. Z XXX/XXXX a Z XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav :

7. M. je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných K. úradom Q., katastrálnym odborom na LV č.
XXXX pre k.ú. Q., a to o.i. parcely reg. "C", parc. č. XXXX/X o výmere XXX m?, druh pozemku: ostatné
plochy; parcely reg. "C", parc. č. XXXX/XX o výmere XXXX m?, druh pozemku: zast. plochy a nádvoria,na ktorých bolo zriadené v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z.z. o elektronických komunikáciách, vecné
bremeno v prospech žalovaného a to vecné bremeno podľa § 66 ods. X písm. a) Z XXX/XXXX Z.z.,
spočívajúce v povinnosti vlastníka strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie verejných sietí a stavanie ich

vedenia na nehnuteľnosti - parc. reg. C KN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, v prospech K. siete, s.r.o., XX
XXX XXX, Y. XX, XXX XX Q., podľa Z-XXX/XXXX - XXXX/XXXX. M. bolo zriadené vecné bremeno
- povinnosť vlastníka strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie verejných sietí a stavanie ich vedenia na
nehnuteľnosti parc. reg. C KN č. XXXX/XX, XXXX/X v celom rozsahu podľa § 66 ods. X písm. a) zák.
č. XXX/XXXX Z.z., v prospech K. siete, s.r.o., Y. XX, XXX XX Q. (Z.: XX XXX XXX), podľa Z XXX/

XX. - XXXX/XX. M. Z.. K. Y. na základe požiadavky žalobcu vypracoval znalecký posudok č. XXX/
XXXX, v zmysle ktorého bola stanovená jednorazová náhrada na sumu XX.XXX eur. M. si listom zo dňa
XX.XX.XXXX uplatnil voči žalovanému jednorazovú náhradu vo výške XX.XXX eur.

8. D. XX.XX.XXXX bol podaný protest prokurátora sp. zn. Pd XXX/XX/XXXX-XX proti záznamu K. úradu
Q. katastrálny odbor Z XXX/XXXX. Z rozhodnutia K. úradu Q. katastrálny odbor číslo UP X/XXXX-XX,

zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že K. úrad Q., katastrálny odbor protestu prokurátora vyhovel a napadnutý
záznam Z XXX/XXXX týkajúci sa i nehnuteľností zapísaných na LV číslo XXXX ako parc. reg. "C" parc.
čísloXXXX/XXaXXXX/Xzrušil.Zodôvodneniarozhodnutiavyplýva,žeboližiadanénazápiszákonného
vecného bremena listiny od navrhovateľov, tieto však neboli predložené. K. úrad Q. odbor katastrálny
oznámením zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného, aby doložil k zápisu vecného bremena listiny do

XX dní do doručenia oznámenia.

9. D. XX.XX.XXXX bol podaný protest prokurátora sp. zn. Pd XXX/XX/XXXX-X proti záznamu K. úradu
Q. katastrálny odbor Z XXX/XXXX. N. UP X/XXXX-XX, zo dňa XX.XX.XXXX K. úrad Q. katastrálny odbor
vyhovel protestu prokurátora a napadnutý záznam č. Z XXX/XXXX týkajúci sa nehnuteľností zapísaných

na LV číslo XXXX ako parc. reg. "C" parc. číslo XXXX/XX a XXXX/X zrušil.

XX. Z pripojených spisov K. úradu Q. Z XXX/XX, Z XXX/XX vyplýva, že boli podané návrhy na záznam
- zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností zo strany žalovaného K. siete s tým, že K. úrad Q.
oznámil žalovanému K. sieste s.r.o., že nakoľko v stanovenej lehote k ich žiadosti doručenej OÚ Q. kat.

odbor dňa XX.XX.XXXX nedoložili listiny preukazujúce, že zákonné vecné bremeno vzniklo, konanie Z
XXX/XX a konanie Z XXX/XX bolo ukončené dňa XX.XX.XXXX.
XX. Zo sťažnosti podanej žalobcom na C. súd SR dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola podaná proti
porušovaniu základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z
medzinárodnej zmluvy podľa čl. XXX ods. X C. SR.

XX. R. § 151n ods. 1, X K. zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. R. zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

XX. R. § X51o ods. 1 K. zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. R. zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

XX. R. § X ods. 1 písm. g) zákona č. XXX/XXXX o elektronických komunikáciách tento zákon upravuje
oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním
elektronických komunikačných sietí.

XX. R. § 66 ods. X písm. a) zákona č. XXX/XXXX o elektronických komunikáciách podnik môže v
nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať
ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti.

XX. R. § 66 ods. X zákona č. XXX/XXXX o elektronických komunikáciách v znení účinnom do

XX.XX.XXXX, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku X písm. a) sú vecnými bremenami
viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Q. na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá
podnik.XX.R.§66ods.Xzákonač.XXX/XXXXoelektronickýchkomunikáciách podnik,ktorýposkytujeverejnú
sieť,jepovinnýprivýkoneprávpodľaodsekuXpočínaťsitak,abynespôsobilškodunanehnuteľnostiach
alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu

práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej XX dní vopred.
Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení
môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade
upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.

XX. R. § 66 ods. X zákona č. XXX/XXXX o elektronických komunikáciách v znení účinnom od
XX.XX.XXXX, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku
Xobmedzenývobvyklomužívanínehnuteľnosti,máprávonajednorazovúprimeranúnáhraduzanútené
obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Q. na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v
príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného

obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej
náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov
odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

XX. R. zákonných (legálnych) vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie

vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného
práva. M. vecné bremená sú inštitútmi sui generis, ktorým nemožno priznať povahu súkromnoprávnych
opatrení, nakoľko ide o obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávnych
predpisov. R. zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu sa do katastra nehnuteľností zapisujú
záznamom, ktorý má deklaratórne účinky a evidenčný význam.

XX. Po zrušení veci X. súdom v Q. bolo potrebné ustáliť okamih vzniku zákonného vecného bremena,
a teda či boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre vznik zákonného vecného bremena, ako i
osobitný formálny predpoklad tohto vzniku, či na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu
došlo ku vzniku zákonného vecného bremena v zmysle zákona č. XXX/XXXX Z. z.. S. v takom

prípade sa žalobca mohol dôvodne domáhať náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností
z dôvodu zriadeného zákonného vecného bremena za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Y.
s poukazom na vykonané dokazovanie mal za to, že v danom spore neboli splnené hmotnoprávne
predpoklady ako i formálne predpoklady pre vznik zákonného vecného bremena. Y. preskúmal splnenie
formálnej podmienky pre vznik vecného bremena, ktorou je upovedomenie vlastníka nehnuteľnosti

o začatí výkonu práva XX dní vopred a dospel k záveru, že uvedená formálna podmienka pre
vznik zákonného vecného bremena splnená nebola. V danom spore nebolo preukázané, že by
sa upovedomenie o začatí výkonu práva vyplývajúceho z vecného bremena dostalo do dispozície
žalobcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. Y. zdôrazňuje, že podmienkou vzniku verejnoprávneho
oprávnenia je povinnosť žalovaného upovedomiť vopred vlastníka nehnuteľnosti o zriadení alebo

prevádzkovaní telekomunikačných zariadení na cudzej nehnuteľnosti, čo v spore nebolo preukázané. M.
súd odkazuje na vyjadrenie žalovaného, ktorý potvrdil, že upovedomenie žalobcovi žalovaným nebolo
doručené. Y. ustálil, že vznik vecného bremena časovo predchádza povinnosť upovedomiť vlastníka
o začatí výkonu, čo vyplýva zo samotného textu zákona, ktorý stanovuje pred začatím výkonu práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu upovedomiť vlastníka dotknutej nehnuteľnosti najmenej XX dní

vopred, keď upovedomenie je jedným z predpokladov pre vznik zákonného vecného bremena. M. tvrdil
o.i., že za moment oznámenia začiatku výkonu práv žalovaného podľa § 66 ods. X zákona č. XXX/
XXXX Z. z. možno považovať zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Y. tejto informačnej
povinnosti je v zákone na ochranu povinnej osoby a žalobca týmto potvrdzuje, že o tejto skutočnosti
bol informovaný. Y. sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil, nakoľko deň zápisu zákonného

vecného bremena do katastra nehnuteľností ako moment oznámenia začiatku výkonu práv žalovaného
je vylúčený vzhľadom na evidenčný charakter záznamu, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv
k nehnuteľnostiam. Y. s poukazom na uvedené mal za to, že zákonné vecné bremeno nikdy v tomto
prípade nevzniklo, nakoľko neboli dodržané zákonom stanovené podmienky, ktoré zákon expressis
verbis stanovuje, vecné bremeno reálne neexistovalo, naviac nebolo ani preukázané, že žalobca ako

vlastník nehnuteľností bol obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľností. S poukazom na uvedené sa
žalobca nemohol dôvodne domáhať náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľností z dôvodu
zriadeného zákonného vecného bremena za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a preto súd
žalobu žalobcu ako podanú nedôvodne zamietol.XX. M. žiadal, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia o ústavnej sťažnosti. Y. však o predmetnom
návrhunerozhodoval,nakoľkožalobcanapojednávanídňaXX.XX.XXXXuviedol,ženetrvánaprerušení

konania, nakoľko ústavná sťažnosť bola odmietnutá.

XX. R. § 255 ods. X O. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. R. § 256 ods. X O. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania

protistrane.

XX. R. § 257 O. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

XX. R. § 262 ods. X O. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v spore, ktorá
je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. M. úspechu vo veci je vyjadrená v cit.§ 255

ods. X O.. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo,
alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej
činnosti účelne vynaložil proti procesnej strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. R.
úspešnej procesnej strane voči neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza zo základného
štrukturálnehoprincípu,ktorýsavcivilnomsporovomproceseuplatňuje.C.jednejprocesnejstranyjetak

zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných O. sporovým
poriadkom snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry
protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne
vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného práva procesného, pokiaľ by civilný
proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry strany spôsobené len tým, že bola nútená

dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne zasahoval. W. poňatie civilného procesu
by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany a teda aj v rozpore s čl. XX C.
SR. C. v spore sa pritom zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo
vo veci samej. Ak mala strana sporu plný úspech v konaní, prizná sa jej celá náhrada trov konania.
Ak mala strana v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov konania pomerne rozdelí. V

prípade, ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. M. a účelom
inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov
konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne
zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. T. z tohto
pravidla musí ustanoviť zákon, pričom tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom

ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania
podľa § 257CSP (por. napr. nález C. súdu SR sp. zn. II. ÚS XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX).

XX. Y. je povinný vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné
skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. I. § 257 O. predstavuje odchýlku od

zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. G. tohto ustanovenia pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. O., avšak súd dôjde k záveru,
že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. M.
dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí

ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne musí ísť o výnimočné okolnosti,
ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. D. hodné osobitného zreteľa
môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej
situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu.
V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia

§ 257 O. by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti. Q. použitie tohto ustanovenia negatívne
dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia predmetného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (viď. R XX/XXXX). Q. trovy konania je teda prípustné len výnimočne a v prípade, ak existujúdôvody hodné osobitného zreteľa na strane strán, pričom má súd vychádzať z posúdenia všetkých
okolností v danej veci. R. skúmaní, či dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania. P. dôvodov hodných

osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. T. z
hľadiska aplikácie § 257 O. sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán
v priebehu konania a ďalšie skutočnosti.

XX. R. názoru súdu, s prihliadnutím na vyššie uvedené, v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na

aplikáciu ustanovenia § 257 O., t. j. nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal byť
v spore úspešnému žalovanému proti žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania. O. ustanovenie
má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako
aj jeho výsledok. R. ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, súd takéto dôvody nezistil, keďže ust. § 257
O. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich
hodnotení je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu. V danom prípade povinnosť

žalobcu zaplatiť náhradu trov konania žalovanému nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalobcovi,
ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Q. nespravodlivým za daných okolností by bolo nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému, ktorý sa s úspechom bránil voči bezdôvodne podanej žalobe zo
strany žalobcu.

XX. Y. preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. X O., § 256 ods. X O.,
keď žalobca zavinil zastavenie konania tak, že súd žalovanému náhradu trov konania priznal v rozsahu
XXX%,pretoževovecimalplnýúspech,pričomakosúdvyššieuviedoldôvodyhodnéosobitnéhozreteľa
s poukazom na ustanovenie § 257 O. zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli. O
výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§X62 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364CSP)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.( § 365 ods. 3CSP)V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.