Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200933
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323200933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščakovej, v právnej veci maloletého P. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Y., za účasti rodičov O. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Y. XX, XXX XX Y., zastúpeného
advokátom JUDr. Andrejom Garaom, Štefánikova 14, Bratislava a C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. XXX, P..Č.. D. I. F. F., M. T., K. X, Í., o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu,
o odvolaní matky voči rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 10P/90/2023 - 211 zo dňa 29. januára
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV. a V.

II. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že zveruje maloletého P., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
otca.

III. Mení rozsudok vo výroku III. tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého P., nar.
XX.X.XXXX sumou vo výške 260 eur mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám

otca od podania návrhu od 20.3.2023.

IV. Ruší rozsudok vo výroku VI. a konanie v tejto časti zastavuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec maloletého sa podaným návrhom domáhal, aby súd maloletého P. zveril do jeho osobnej

starostlivosti,zaviazalmatkumaloletéhoprispievaťnajehovýživusumou400eurmesačne,neupravoval
styk matky s maloletým a zároveň rozhodol, že maloletého bude zastupovať otec a taktiež bude
spravovať jeho majetok, aby rodinné prídavky na maloletého a daňový bonus na maloletého zároveň
poberal otec.
Svoj návrh odôvodnil poukazom na to, že Okresný súd Humenné rozsudkom 19P/352/2016 zo dňa
06.08.2018 manželstvo rodičov maloletého P., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. E., nar. XX.XX.XXXX,
rozviedol a konanie vo veci starostlivosti o maloletých zastavil z dôvodu, že v tom čase sa viedlo konanie

o návrate maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Medzitým Okresný súd Košice I. uznesením č.
k. 21Em/2/2018 zo dňa 14.02.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice č. k. 8CoP/90/2022
zo dňa 19.10.2022 vyhlásil výkon uznesenia Okresného súdu Košice I. pod č. k. 21P/134/2016 zo dňa04.04.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2011
za neprípustný a výkon rozhodnutia o návrate maloletého P. E. zastavil.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 29. januára 2024 pod
č. k. 10P/90/2023 - 211 rozhodol tak, že:

I. Súd mení rozhodnutie súdu C. okresu K. č. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX v časti starostlivosti
o maloletého P. E., nar. XX.X.XXXX tak, že maloletého P. E., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej
starostlivosti otca.

II. Právo zastupovať maloletého P. E. a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.

III. Súd mení rozhodnutie súdu C. okresu K. č. XXXX/XXXX, rozhodnutie 9 zo dňa 28.5.2021 v časti
výšky výživného pre maloletého P. E., nar. XX.X.XXXX tak, že matka je povinná prispievať na výživu
maloletého P. E. sumou vo výške 260 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám otca od podania návrhu od 20.3.2023.

IV. Zaostalé výživné vo výške 2 946,66 eur za obdobie od 20.3.2023 do 29.1.2024 súd povoľuje matke
maloletého splácať v mesačných splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh.

V. Styk matky s maloletým P. súd ponecháva neobmedzený.

VI. Rodinné prídavky na maloletého P. bude poberať otec a daňový bonus na maloletého P. si bude
uplatňovať otec maloletého.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o rodine,
ako aj jednotlivých bodov Nariadenia rady (EÚ) 2019/1111 z 25.06.2019, ako aj príslušných ustanovení

Civilného mimosporového poriadku a Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 a zároveň rozhodol
v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku aj o náhrade trov konania.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že mal za jednoznačne preukázané, že
mal právomoc rozhodovať vo veci zmeny zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom

právomoc tunajšieho súdu podľa súdu prvej inštancie je daná v zmysle ustanovenia Kapitoly II., oddiel
2, Č. 7 ods. 1 Nariadenia rady (EÚ) 2019/1111, podľa ktorých súdy členského štátu majú právomoc vo
veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktorá má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase
začatia konania.
V danom prípade súd prvej inštancie je toho názoru, že obvyklý pobyt maloletého P. je na území D.

republiky najmenej od roku 2016, pričom maloletý tu žije so svojim otcom a jeho rodičmi, navštevuje
základnú školu od 1. ročníka, v súčasnej dobe je žiakom 8. ročníka, má tu svojich priateľov, spolužiakov,
venuje sa mimoškolským aktivitám, najmä so svojim otcom.
Pokiaľ matka maloletého počas konania namietala, že vo veci úpravy práv a povinností k maloletému
bolo rozhodnuté írskym súdom, toto konanie by vôbec nemalo prebiehať na súde prvej inštancie s

poukazom na ustanovenie § 26 Zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového poriadku, pričom
celkom legitímne, ak súd v tomto konaní konal a rozhodol o zmene práv a povinností k maloletému P..
Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že maloletý P. sa
nachádza v starostlivosti svojho otca približne osem rokov, býva s ním v spoločnej domácnosti, pričom
v starostlivosti otca o maloletého P. neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník doporučil

rozhodnúť v prospech otca, aby bolo aj právne podložené, že reálne sa maloletý P. nachádza v
starostlivosti otca na D.. V súvislosti so zmenou zverenia maloletého P. súd zároveň ponechal styk matky
s maloletým neobmedzený. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka spolu s maloletým
S. v súčasnej dobe žije v T., na D. nechodí, a preto by bolo nadbytočné, aby súd prvej inštancie upravilstyk na konkrétne časy. Matka maloletého P. kontaktuje prostredníctvom sociálnych sietí a rovnako je
zabezpečený aj kontakt medzi súrodencami a medzi otcom a maloletým S., ktorý žije v T.. Vzhľadom na
skutočnosť,žesúdmaloletéhozverildoosobnejstarostlivostiotca,zároveňrozhodolajotom,žerodinné

prídavky na maloletého P. bude poberať otec, zároveň aj s daňovým bonus. Zároveň právo zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok majú v zmysle ustanovenia § 28 Zákona o rodine obidvaja rodička.
Súd prvej inštancie sa zaoberal aj požiadavkou otca, aby súd zaviazal matku prispievať na výživu
maloletého vo výške 315 eur mesačne, pôvodne to bolo 400 eur mesačne. Matka na základe
predložených listinných dôkazov poukázala nato, že súd v K. pod č. XXXX/XXXX rozhodnutím č. 9 zo

dňa 28.05.2021 zaviazal otca maloletého prispievať na výživu maloletého S. a na výživu maloletého P.
sumou po 65 eur týždenne, čo znamená 260 eur mesačne. Vzhľadom na to, že súd maloletého P. zveril
do osobnej starostlivosti otca, zároveň zmenil aj rozsudok v časti výživného pre maloletého P. rozhodol
tak, že matku zaviazal na plnenie si výživného v prospech maloletého P. takou istou sumou, ako bol
zaviazaný otec na plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletému S., tzn. 260 eur mesačne.
Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o dlžnom výživnom a určil matke primeranú lehotu na zaplatenie,

a to v splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrenie účastníkov konania

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, a proti výrokom I., III., IV., V., VI. a VII.
Argumentovala tým, že podáva uvedené odvolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 355 ods. 1
písm. a) až h) CSP. Čo sa týka konkrétnych dôvodov argumentovala tým, že rozhodnutím metropolitného
okresuK.podčíslomXXXX/XXXXzodňa28.05.2021súdnariadilvýlučnústarostlivosťvprospechmatky
v prípade oboch detí maloletého S., nar. XX.XX.XXXX a mal. P., nar. XX.XX.XXXX. Odvolateľka uvádza,

že otec odporkyni doposiaľ výživné na maloleté deti žiadnou sumou neprispel. Poukázala na nález
Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 553/2022 -30 zo dňa 21.12.2022 bez akýchkoľvek bližších zdôvodnení.
Odvolateľka má za to, že v zmysle princípu právneho štátu nikto nemôže mať prospech zo svojej
vlastnej nepoctivosti. V tomto predmetnom prípade navrhovateľ konal preukázateľne nezákonne, keď
maloleté deti uniesol od matky s výdatnou pomocou a asistenciou súdov a štátnych orgánov Slovenskej

republiky.Ochranasúdomjevšakpodľanejprotizákonnáaneústavná,nakoľkorodič,ktorýneoprávnene
premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého rodiča, ale aj
do práv maloletého dieťaťa. Podľa odvolateľky súd napriek uvedenému nálezu Ústavného súdu,
ako aj rozhodnutiu metropolitného súdu v K. odignoroval uvedené rozhodnutia a postupoval výslovne
naopak, keď nezákonné konanie odmenil napadnutým rozhodnutím vydaným jednoznačne v prospech

otca v podstatnej šírke v zmysle jeho návrhu. Rovnako za rozporné s dobrými mravmi považuje
rozhodnutie súdu o určení výživného matke, keď otec doposiaľ matke žiadne výživné neuhradil. Má
za to, že je absolútne neakceptovateľné, aby súd poskytol ochranu takémuto konaniu navrhovateľa
a trvá na tom, aby bolo rešpektované rozhodnutie súdu metropolitného okresu K. z 28.05.2021.
Podľa odvolateľky rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nedostatočne odôvodnené, pričom dôvodila

nálezom Ústavného súdu I. ÚS 118/2013 z 22. januára 2014, ktorý okrem iného poukázal na to,
že nedostatočne odôvodnené rozhodnutia všeobecných súdov Ústavný súd ako ústavne nesúladné
hodnotí aj také rozhodnutia, ktoré síce môžu vykazovať rozsiahle odôvodnenie, avšak ktorými boli
normy ústavného práva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku,
napríkladprílišnéhoformalizmu.Odvolateľkamázato,žesúdsanedostatočnezaoberalanevysporiadal

sa s jej argumentáciou, pričom odôvodnil rozsudok a považuje tento zvolený spôsob starostlivosti
o maloletého za taký, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého Neodôvodnil prečo považuje
zvolený spôsob starostlivosti o maloletého za taký, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu. Zároveň jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania z 29.01.2024, kedy
súd neoprávnene konštatuje, že bola zachovaná päťdňová lehota na prípravu na pojednávanie, avšak

právny zástupca navrhovateľa predložil priamo na pojednávaní listiny, s ktorými sa ona dovtedy nemohla
oboznámiť. Zároveň poukázala odvolateľka na porušenie rovnosti strán v konaní, nakoľko sa nemohla
oboznámiť s každým dokladom a pripomienkovať predložené doklady súdu. Ďalej v odvolaní poukázala
odvolateľka na to, že konajúci súd nedisponoval právomocou a príslušnosťou na zmenu rozhodnutia
írskeho súdu z roku 2021. Podľa nej právomoc vyplýva z článku 9 Nariadenia a pritom poukázala na

rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. decembra 2010 C 497/2010, ako aj na čl. 10 ods. 1 Nariadenia Brusel
Ila. Odvolateľka zároveň poukázala na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ z 01.07.2010 C 211/10, pričom
opätovne poukázala na čl. 10 Nariadenia a argumentovala ďalej tým, že nečinnosť a nekompetentnosť
slovenských orgánov, ktoré nezabezpečili návrat maloletého, nemôže byť vykladané v neprospech nejako odporkyne. V závere odvolania argumentovala tým, že súd prvej inštancie nevychádzal riadne z
princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné, keď určil rovnaké výživné otcovi aj matke,
iba mechanicky stanovil, že náklady na deti sú približne rovnaké a určil rovnakú výšku výživného na

obidve maloleté deti. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
vo veci samej. Skutočne nezisťoval, aké má konkrétne výdavky otec na život a aké v súvislosti so
starostlivosťou a výživou o maloletého P..
Zároveň nezisťoval výšku dlžného výživného navrhovateľa na maloletého S. a nijako neprihliadol na
negatívny vplyv otca, čo priamo vyplývalo z uznesenia o návrate maloletého. Otec vyslovene bráni v

tom, aby si s maloletým P. vybudovala vzťah a opäť toto oprávnenie je možné de facto iba vďaka
protiprávnemu konaniu otca a súd svojím rozsudkom takéto vykoreňovanie maloletého od matky len
posväcuje. Súd zároveň podľa nej nebral do úvahy, že otec zavinil, že sa výhradne on stará o maloletého
P., nakoľko sa jednostranne rozhodol nerešpektovať súdne rozhodnutia. Súd vôbec nezisťoval, či
maloletý nemá záujem prísť do T. aspoň na prázdniny, pričom nebral do úvahy potrebu osobného
kontaktu súrodencov, ktorí sa prakticky nevideli od 02.06.2018.

Navrhla, aby odvolací súd s poukazom na dôvody odvolania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil,
eventuálne, aby vydal rozhodnutie, ktorým návrh na zmenu rozhodnutia súdu metropolitného okresu K.
zo dňa 28.05. 2021 zamieta a nepriznáva náhradu trov konania účastníkom. Eventuálne navrhla, aby
vzhľadom na nedostatok právomoci prvoinštančného súdu vydal podľa § 391 ods. 1 a nasledujúcich
CSP, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a konanie zastavuje a žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.

6. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a otca maloletých detí uviedla, že zásadne nesúhlasí s
vyjadrením kolízneho opatrovníka, ktorý uvádza, že ide o neochotu rodičov urobiť niečo pre to, aby bez
zásahu inštitúcií sami a slobodne urobili kroky vedúce k zlúčeniu súrodencov, pričom argumentovala

tým, že nemožno jej klásť za vinu, že po skúsenostiach s konaním navrhovateľa sa obáva prísť na
Slovensko s druhým synom. Odmieta spoločnú zodpovednosť oboch rodičov a k samotnému vyjadreniu
otca uvádza, že otec vo svojom vyjadrení nijako nepopiera tvrdené skutočnosti o svojom nezákonnom
postupe, teda únose a následnej ignorácii uznesenia o náhrade ako i sabotovanie vykonávacieho
konania. Otec vo vyjadrení nepopiera tiež, že maloletého P. sústavne negatívne ovplyvňuje proti matke

a tiež skutočnosť, že doposiaľ matke neuhradil ani cent z určeného výživného, pričom opäť vôbec
nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdov. Matka nesúhlasí ani s názorom otca, že
je v najlepšom záujme maloletého, aby ostal bývať s otcom na Slovensku a bez akéhokoľvek určenia
osobného styku s vlastnou matkou, ktorá o ňho nikdy nestratila pravý záujem a so mojím vlastným
súrodencom. Matka opätovne poukázala na článok 9 Nariadenia rady 2019/1111 a argumentovala ďalej

tým, že nakoľko žiadna z citovaných podmienok nebola v prípade maloletého splnená, z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že konajúci súd nemal právomoc konať a rozhodnúť v predmetnej veci. K
predloženým dôkazom argumentovala tým, že nemožno tvrdiť, že ide o dokumenty, ktoré už boli
odporkyni vopred známe a na pojednávaní, na ktorom bola matkina účasť zabezpečená prostredníctvom
obrazovo - zvukového spojenia, bez jej osobnej bezprostrednej účasti, nemožno opomenúť, že jasne

vyjadrila záujem s týmito listinami podrobnejšie sa oboznámiť a požiadala aj o dostatočný časový úsek
na ich preštudovanie a následné vyjadrenie, čo bolo zo strany súdu odmietnuté. Zotrvala na návrhu,
ktorý podala v odvolaní.

7. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky vyjadril písomným podaním zo dňa 17.05.2024, v

ktorom argumentoval, že z obsahu odvolania matky do popredia výrazne vystupuje najmä jednoznačne
stanovisko matky, ktorá rozhodnutie prvoinštančného súdu vníma a pomenúva ako ochranu a
schvaľovanie nelegálneho konania otca maloletého. Kolízny opatrovník k tomuto prehlasuje, že počas
všetkých súdnych konaní týkajúcich sa maloletých detí E. pri výkone svojej funkcie vždy vyvíjal
maximálne úsilie konajúcemu súdu sprostredkovať všetky informácie, ktoré mu boli dostupné a ktoré

mohli mať vplyv na konečné rozhodnutie, pričom apeloval na potrebu promptnejšieho rozhodovania vo
veciach, ktoré nezniesli odklad a v neposlednom rade svoju funkciu vždy vykonával, tak, aby bola v
súlade s najlepším záujmom maloletých detí. Kolízny opatrovník opätovne poukázal a vyzýval rodičov
k prevzatiu zodpovednosti za vlastné konanie a nabádal ich k spolupráci. V čase keď Okresný súd
Humenné v januári rozhodol o zverení do osobnej starostlivosti otca maloletého P., plnil kolízny

opatrovník svoju funkciu v rôznych konaniach takmer nepretržite už ôsmy rok. Samotný tento údaj a
neochota rodičov urobiť niečo, aby bez zásahu inštitúcií sami a slobodne urobili kroky vedúce k zlúčeniu
súrodencov a aby si svoje rodičovské práva a povinnosti realizovali s prihliadnutím na blaho svojich
maloletých dobrovoľne a s rešpektom voči druhému rodičovi, vedú kolízneho opatrovníka k akceptáciiaktuálneho usporiadania vzťahov v rodine, ktoré na základe doterajších skúseností a s vymožiteľnosťou
rozhodnutí považuje za nezvratné.
Kolízny opatrovník konštatuje, že je nesporné, že maloletý P. je od roku 2016 starostlivosti otca, ktorý

sa v súčasnej dobe o jeho potreby a o neho samotného stará, podporuje jeho talent, schopnosti a trávi
s ním kvalitne voľný čas. Ani sama matka vo svojom odvolaní tieto oblasti starostlivosti o maloletého P.
nespochybňuje, pričom to, čo ju trápi je sila vedomého aj mimovoľného vplyvu, ktorý otec na maloletého
P. má a jej nemožnosť zasiahnuť do formovania osobnosti vlastného syna, ktorý mal a začiatku
súdnych konaní šesť rokov a dnes už má štrnásť. Kolízny opatrovník tomto smere rozumie pocitom

bezmocnosti matky a tiež jej frustrácii z nenaplnenia súdnych rozhodnutí, avšak prípadné zrušenie
zverenia maloletého P. do osobnej starostlivosti otca by vnímal ako trest pre otca a zadosťučinenie pre
matku, čiže iba ďalšie cítenie ich dlhoročného partnerského konfliktu, zatiaľ čo na strane maloletého P.
by išlo o opätovné nastolenie priamej i osobnej neistoty, s čím sa kolízny opatrovník nemôže stotožniť.

8. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu otec podaním zo dňa

17.08.2024, v ktorom uviedol, že tvrdeniami uvádzanými matkou v predmetnom odvolaní nesúhlasí,
nakoľko sú účelové a skresľujúce skutočnosť. Matka má zato, že absolútne neakceptovateľné je, aby
súd poskytol ochranu konaniu otca, odmeňoval nezákonné konanie otca a trvá na tom, aby bolo
rešpektované rozhodnutie metropolitného súdu v K. z 28.05.2021. Otec poukázal, že medzitým bolo
rozhodnutie vydané Okresným súdom Košice I. konanie o navrátenie maloletého do obvyklého miesta

pobytu, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Košice v spojení u uznesením krajského súdu zo dňa
20.11.2017, ktorým bol vyhlásený za neprípustný výkon rozhodnutia a konanie o výkon rozhodnutia
o návrate maloletého P. E. zastavený. Poukázal na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového
poriadku, ako aj Vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z. z. Poukázal na to, že súd dospel
k záveru, že je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať a argumentoval ďalej vo vyjadrení

tým, že v danom prípade sa jednalo o situáciu, ktorá mala reálny potenciál ohroziť zdravý psychický a
duševný vývoj dieťaťa a vystavovala dieťa, nadmernej psychickej záťaži jeho návratom do pre neho
neznámej krajiny, ktorú si nepamätá. Zároveň by prišiel o stabilné rodinné zázemie, ktoré má u otca.
Súd nemohol ignorovať dlhodobý konzistentný názor maloletého a okolnosti, že maloletý je spokojný a
šťastný na území Slovenska pri otcovi, ktorý mu poskytuje zázemie a rodinnú pohodu. Matka neustále

tvrdí, že maloletý je pod vplyvom otca a vytrvalo žiada, aby sa maloletý vrátil do T., a to navzdory jej
vedomostí, že P. považuje a vždy považoval za svoj domov D. a nie T.. Zároveň otec poukázal na
to, že keďže výkon rozhodnutia bol vyhlásený za neprípustný, nie je pravdou, že rozhodnutie súdu
metropolitného okresu K. z 28.05.2021 má rešpektovať a konanie na Okresnom súde v Humennom
nemalo prebiehať. Súd prvej inštancie má právomoc rozhodovať vo veci starostlivosti o maloletého

P. podľa otca, a teda aj vo veci zmeny zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca. Súd prvej
inštancie v zmysle Nariadenia rady EÚ 2019/1111 mal právomoc rozhodovať vo veci zmeny zverenia
maloletého P. do osobnej starostlivosti otca. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že obvyklý
pobyt P.e na území Slovenskej republiky, a to od roku 2016. Poukázal pritom na článok 12 Dohovoru
o právach dieťaťa a zároveň argumentoval tým, že vo veci sa vyjadril aj a maloletý, a to názorom

garantovaným v ustanovení § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 38 CMP. Matka
má za to, že súd nedostatočne v rozsudku odôvodnil, prečo považuje zvolený spôsob starostlivosti za
zodpovedajúci najlepšiemu záujmu maloletého, pričom úlohou súdu bolo rozhodnúť o zmene úpravy
práv a povinností rodičov, pričom návrh otca na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti bol
len logickým vyústením a zosúladením situácie, ktorá nastala. Poukázal pritom na ustanovenie § 26

Zákona o rodine, ako aj § 121 ods. 1 CMP a zároveň argumentoval tým, že maloletý P. sa nachádza
v jeho starostlivosti osem rokov, príkladne sa o neho stará. Bol zisťovaný názor maloletého P., a to
XX.XX.XXXX, kedy sa maloletý vyjadril, že chce žiť s otcom na Slovensku vzhľadom na to, že má
zabezpečené zabezpečenú dlhodobú starostlivosť a nepociťuje obavy a strach z toho, že je s otcom,
napriektomumástrach,žeprídematkarazponehoabudesihochcieťodviezťdoT..Otecargumentoval

tým, že má za to, že zvolený spôsob starostlivosti o maloletého je zodpovedajúci najlepšiemu záujmu
maloletého, o čom správne rozhodol súd prvej inštancie. Nebola dodržaná príprava na pojednávanie a
matka sa s listinami neoboznámila, to je dôvod, pre ktorý by malo byť odročené pojednávanie, čo však
podľa otca nie je pravdou, pretože matka bola na pojednávaní s predloženými listinami oboznámená. K
výške výživného uviedol, že súd náležitým spôsobom zistil skutkový stav a zohľadnil všetky skutočnosti

tak na jednej, ako aj na druhej strane. Matka v T. dobrovoľne nepracuje od roku 2010, využíva írsky
sociálny systém a má v starostlivosti maloletého S..
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len ako odvolací súd) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

s poukazom na ustanovenie § 362 ods. 1 CSP, oprávneným subjektom - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie § 359 CSP, proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na § 355 ods. 1 CSP
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a
že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na
ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1
CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v
elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel
k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
vo výrokoch IV. a V. a zároveň bol dôvod na zmenu rozsudku vo výroku I. tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku odvolacieho súdu a zároveň vo výroku III. a s poukazom na ustanovenie § 388 CSP, nakoľko
odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť, pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
Zároveň odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku VI. a konanie v tejto časti zastavil.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonnými orgánmi.

12. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

13. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku vychádzal zo zisteného skutočného stavu
súdom prvej inštancie. ako bolo oboznámené zo spisu, ktorý bol predložený odvolaciemu súdu a mal

bezpochyby preukázané, že rodičia maloletého P. nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2016, kedy
došlo k rozdeleniu rodičov, ako aj maloletých detí. Od tohto dátumu prebiehajú aj súdne konania o
vydanie maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, ktorou bola do roku 2016 T.. S poukazom na
podaný návrh otca, z ktorého bezpochyby vyplýva, že o maloletého P. sa otec stará od roku 2016, kedy
došlo k odchodu maloletých detí spolu s otcom z územia T. na územie Slovenskej republiky. Vo svojom

návrhu poukázal na rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 16.08.2018 pod č. k. 19P/352/2016,
ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého P. a maloletého S. rozvedené a o obidvoch deťoch sa viedlo
v čase rozvodu konanie o navrátenie maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu. Okresný súd
Košice I. uznesením č. k. 21P/134/2016 04.04.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice, č.
k. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2017 nariadil otcovi, aby maloleté deti vrátil do krajiny jeho obvyklého

pobytu, t.j. T.. Od daného vydania rozhodnutia došlo k zmene pomerov, ktorá nastala na strane rodičov,
ale predovšetkým na strane maloletého P. a maloletého S.. Okresný súd Košice I. uznesením č. k.
21Em/2/2018 dňa 14.02.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice č. k. 8CoP/90/2022 zo
dňa 19.10.2022 vyhlásil výkon uznesenia Okresného súdu Košice I. č. k. 21P/134/2016 z 04.04.2017v spojení s uznesením Krajského súdu Košice č. k. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2017 za neprípustný
a výkon rozhodnutia o návrate maloletého P. E., zastavil. Maloletý P. na základe uvedených rozhodnutí
nebol vrátený do krajiny obvyklého pobytu a od 03.07.2016 bolo preukázané, že žije nepretržite u svojho

otca, ktorý sa o neho bezpochyby stará. Ako súd prvej inštancie v konaní preukázal maloletý P. má
na D. bohaté sociálne väzby, má tu vytvorený okruh priateľov, spolužiakov, úspechy dosahuje v škole
i v mimoškolských aktivitách. Za svoj domov ako vyplýva z jeho vyjadrenia z 23.01.2024 považuje
Slovensko, chce ostať s otcom na území Slovenska a za svoj domov považuje Slovensko, nie T.. Na
tomto názore nezmenila nič ani skutočnosť, že matka spolu s jeho súrodencom maloletým S. žije v T.,

a to od 02.06.2018, odkedy sa súrodenci spolu osobne nevideli a ich vzájomný kontakt je čisto cez
sociálne siete, cez skype. Maloletý P. si pamätá situáciu, po ktorej matka s S. odišla do T. a od tej doby sa
bojí, že matka príde a že si ho bude chcieť odviesť do T. násilím. Otec viac ako osem rokov zabezpečuje
jeho výchovu, jeho požiadavky, ako aj jeho nároky. Ako bolo preukázané nemá záujem odísť do T. za
matkou a za svojim súrodencom.

14. Odvolací súd dôvodí tým, že matka počas konania na súde prvej inštancie žiadala, aby maloletý P.
bol vydaný do T. na základe právoplatného rozhodnutia dublinského súdu z 28.05.2021. Argumentovala
tým,žemaloletýP.jepodzlýmvplyvomotca,ktorýbránitomu,abybolspolusmatkou,akoajsmaloletým
S. v T.. Poukázala na to, že Okresný súd Humenné nemal právomoc rozhodovať o zmene rozhodnutia
dublinského súdu z 28.05.2021.

15. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie na základe zisteného skutočného stavu mal
právomoc rozhodovať o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému P..
Kľúčovým elementom pre rozhodnutie o návrate maloletého P. je v prvom rade vyhodnotenie krajiny
obvykléhopobytudieťaťa.Pokiaľideostanovenieobvykléhopobytusúdprvejinštanciesprávnezameral

svoje dokazovanie i posudzovanie skutkových okolností na zistenie miesta obvyklého pobytu maloletého
dieťaťa, existenciu opatrovníckeho práva, či bolo premiestnenie maloletého dieťaťa neoprávnené a či je
daný niektorý z dôvodov pre zmenu súčasného pobytu maloletého P.. Súd prvej inštancie na tieto otázky
podrobne zodpovedal, s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Na zdôraznenie správnosti dôvodov ako aj reagujúc na odvolacie námietky matky, odvolací súd v

ďalšom priebehu konania, po oboznámení sa s podstatným obsahom spisu a dokazovaní (najmä
výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, zisťovaním názoru maloletého dieťaťa realizovanými v priebehu
pojednávania dňa 23.01.2024, práve ktoré dôkazné prostriedky sú v prvom rade objektívne spôsobilé
objasniť podstatné skutočnosti posudzované vo vzťahu k ustáleniu obvyklého pobytu maloletého
dieťaťa) zaoberal a posudzoval podstatné kritériá obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v kontexte

skutkových okolností týkajúcich sa histórie rodiny od jej presťahovania sa na územie Slovenska v roku
2016, skúmal a posudzoval, či otec nadobudol a vykonával opatrovnícke právo k maloletému dieťaťu, či
bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletého neoprávnené a po ustálení, že návrat
maloletého je potrebné meniť, resp. bol daný niektorý z dôvodov na zmenu pobytu.
Pokiaľ ide o obvyklý pobyt maloletého dieťaťa je treba zdôrazniť, že pojem „obvyklý pobyt“ sa v zásade

vyznačuje dvomi prvkami, a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov
na určenom mieste a jednak prítomnosťou , ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území
dotknutého členského štátu (rozsudok Súdneho dvora z 25.11.2021, IB, C - 289/20, EU: C: 2021:955,
bod57).Súdnydvorpovažujesociálnearodinnéprostredierodičovdieťaťazazákladnékritériumurčenia
miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa. V prípade, že je dieťa v nízkom veku, jeho prostredie je v

podstate rodina, ktorá je determinovaná referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými žije, ktoré ho
naozaj opatrujú a starajú sa o neho, s ktorými dieťa zdieľa nevyhnutne sociálne a rodinné prostredie.
V dôsledku toho treba zohľadniť najmä jednak jednu dĺžku, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu
tohto rodiča (rodičov)na území členského štátu a jednak geografické a rodinné korene, ako aj rodinné a
sociálne väzby, ktoré tento rodič (rodičia) a dieťa udržiavajú (porov. Rozsudok z 22.12.2010, Merceredi,

C - 497/10 PPU, EU: C: 2010:829, body 54 až 56).
Odvolací súd konštatuje, že podstatným pre ustálenie krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa bol
účel a charakter jeho pobytu na Slovensku, kde s maloletým žije otec od roku 2016, vedie spoločnú
domácnosť, kde sa maloletý nielenže zdržiaval od roku 2016, a to až doposiaľ, ale maloletý mal
tu vytvorené sociálne väzby prostredníctvom školských zariadení, či krúžkov, ktoré navštevoval (táto

konkrétna skutočnosť nebola ani medzi rodičmi sporná). Maloletý teda mal vybudované rodinné zázemie
v podobe bývania, zdravotnej starostlivosti, návštevy školského zariadenia. Súd prvej inštancie pri prijatí
záveru o krajine obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, za ktorú ustálil Slovensko, sa vysporiadal aj
s názorom Matky, ktorá nepovažovala Slovensko za krajinu obvyklého pobytu maloletého poukazujúcpritom na to, že maloletý žil do roku 2016 v T. spolu s matkou a bratom maloletým S., kde mal evidovaný
trvalý pobyt a aj rodinné väzby k matke. K tomuto odvolací súd poukazuje na správny názor súdu prvej
inštancie, že subjektívne vnímanie reality matky nemôže nahradiť objektívny stav, taktiež evidencia

trvalého pobytu osoby má len evidenčný charakter, nemá žiaden vzťah k skutočnému miestu pobytu
osoby s poukazom na nesporné zistenie, že maloletý od roku 2016 doposiaľ žije na Slovensku.

16. Podľa zákona č. 344/2022 Z. z. Haagsky Dohovor z 19.10.1996, kapitoly III. článku 15, ods. 1 pri
výkone právomoci podľa ustanovení II. kapitoly použijú orgány zmluvných štátov právo svojho štátu.

Súd rozhodoval s poukazom na rozhodnutia Okresného súdu Košice I. pod č. 21P/134/2016 zo
04.04.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 8CoP/291/2017 zo dňa 20.11.2017,
ktoré bolo rozhodnutím Okresného súdu Košice I. č. k. 21Em/2/2018 zo 14.02.2022 v spojení s
uznesením Krajského súdu Košice č. k. 8CoP/90/2022 zo dňa 19.10.2022, ktorým vyhlásil výkon
uznesenia z 04.04.2017 v spojení s rozhodnutím z 20.11.2017 za neprípustný a výkon rozhodnutia
o navrátení maloletého P. E. zastavil. Z rozsudku Krajského súdu Košice č. k. 8CoP/90/2022 zo dňa

19.10.2022 vyplývajú skutočnosti, na základe ktorých rozhodoval a postupoval aj súd prvej inštancie v
rozhodnutí, ktoré je napadnuté odvolaním zo strany matky.

17. S poukazom na Nariadenie rady EÚ 2019/1111, konkrétne kapitoly II. oddiel 2 článok 7 ods. 1 súdy
členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktorá má obvyklý

pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. V zmysle uvedeného ustanovenia článku 7 ods.
1 Nariadenia rady EÚ následne súd prvej inštancie aj postupoval. Rozhodol o rodičovských právach a
povinnostiach k maloletému P., ktorého obvyklý pobyt je v členskom štáte EÚ, konkrétne v D. republike
v čase začatia konania.

18. Zároveň odvolací súd poukazuje na obsah ustanovenia kapitola II. oddiel 3 článok 21 predmetného
nariadenia, podľa ktorého súdy členských štátov pri výkone svojej právomoci podľa oddielu 2 tejto
kapitoly poskytnú v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi dieťaťu, ktoré je schopné
sformulovať svoje názory, skutočnú a účinnú príležitosť ich vyjadriť priamo alebo prostredníctvom
zástupcu alebo vhodného subjektu. Ak súd v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi

poskytne dieťaťu možnosť vyjadriť svoje názory podľa tohto článku, prikladá im patričnú pozornosť
zodpovedajúcu veku a vyspelosti dieťaťa.
K uvedenému naplneniu obsahu citovaného článku pristúpil súd prvej inštancie pri vypočutí maloletého
P. XX.XX.XXXX, kedy sa maloletý vyjadril k okolnostiam jeho pobytu na území Slovenskej republiky k
tomu, akým spôsobom sa otec o neho stará a či má záujem a ochotu vrátiť sa do T. ako štátu, v ktorom

mal kedysi pobyt. Maloletý P. sa vyjadril, že je v spoločnosti otca spokojný a šťastný, na území Slovenska
má svojich kamarátov, svoju školu, svojich priateľov a mimoškolskú činnosť. Nemieni sa vrátiť ani nemá
záujem, aby sa vrátil do krajiny pôvodného pobytu T., ktorú opustil v roku 2016. Od roku 2016 žije so
svojim otcom na území Slovenska, ktoré považuje za svoj domov a nechce tento v žiadnom prípade
meniť.

Odvolací súd preto poukazuje na naplnenie obsahu uvedeného nariadenia súdom prvej inštancie s
poukazom na zachovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pri zisťovaní jeho záujmu a pri
zisťovaní jeho názoru a skutočnú či účinnú príležitosť, aby sa vyjadril prostredníctvom samotného
výsluchu pred kolíznym opatrovníkom, ako aj 23.01.2024 pred sudcom.

19. V zmysle ustanovenia § 38 Civilného mimosporového poriadku, ak je účastník maloletý, ktorý je
schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd
spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti a podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez
prítomnosti iných osôb. Uvedené skutočnosti boli u maloletého P., ktorý v čase jeho výsluchu 23.01.2024
bol vo veku približne 14 rokov, kedy XX.XX.XXXX dosiahol vek 14 rokov a aj podľa odvolacieho súdu

je to vek, kedy maloletý sám bez akýchkoľvek pričinení, resp. nátlaku má možnosť vyjadriť svoj názor
bez toho, aby bol niekým alebo niečím ovplyvňovaný.
Podľa odvolacieho súdu bol súd prvej inštancie oprávnený rozhodovať o úprave práv a povinností
rodičov k maloletému P. s dôrazom na vzniknutý stav a v neodkladnom záujme maloletého s poukazom
na skutočnosti, ktoré sa od roku XXXX do doby rozhodnutia súdu prvej inštancie podstatne zmenili.

Pritom odvolací súd poukazuje na obsah Kapitoly IV, oddiel 1, pododiel 1, článku 30 ods. 1 Nariadenia
rady (EÚ) 2019/1111, podľa ktorého rozhodnutie vydané v členskom štáte sa uznáva v ostatných
členských štátoch bez potreby osobitného konania.20. Odvolací súd, tak ako už vyššie uviedol ma za to, že dokazovanie súdom prvej inštancie bolo
vykonané dostatočne na zistenie skutočného stavu a vec správne právne posúdil, pričom vykonal zmenu
úpravy práv a povinností spôsobom, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil, a preto zmenil samotné

rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. tak, ako je uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu.

21. K odvolacím námietkam matky, že v konaní pred súdom nebol zistený názor maloletého dieťaťa
a že sa nemohla vyjadriť k jednotlivým dôkazov, ktoré boli predložené na pojednávaní, odvolací súd
argumentuje tým, že čo sa týka samotného vyjadrenia maloletého 23.01.2024, k tomuto sa vyjadril

odvolací súd už vyššie a čo sa týka samotného pojednávania 29.01.2024, odvolací súd je toho názoru,
že matka sa mohla osobne zúčastniť pojednávania a doslovne sa oboznámiť aj s listinnými dôkazmi,
ktoré boli predkladané jednak počas celého konania, ako aj na pojednávaní dňa 29.01.2024. Nič jej
nebránilo, aby na samotnom pojednávaní bola prítomná osobne, čo však matka odmietla s poukazom
na to, že má obavu, že by došlo k únosu maloletého S. zo strany otca. Súčasná právna úprava preferuje
zisťovanie názoru maloletého dieťaťa priamo, a to zákonným sudcom, resp. podstatou participačných

práv dieťaťa je to, aby dieťa primerane svojmu veku malo vedomosť o prebiehajúcom konaní, ktoré sa
ho týka a právo byť vypočuté. Tieto podmienky v danom konaní boli splnené, maloletý P. bol vypočutý
kolíznym opatrovníkom, a to v čase, keď prebiehalo samotné pojednávanie o jeho zverení do osobnej
starostlivosti otcovi. Za uvedenej situácie by zisťovanie názoru maloletého P. konajúcou sudkyňou bolo
ako nadbytočné a neúmerne zaťažujúce samotné dieťa.

22. Čo sa týka dôvodov odvolania voči jednotlivým výrokom I., III., IV., V., VI a VII. zo strany matky,
je odvolací súd toho názoru, že neboli predložené také dôkazy, pre ktoré by odvolací súd zrušil
samotné rozhodnutie a vyhovel dôvodom odvolania, nakoľko považuje vykonané dokazovanie v súlade
so zákonom. Matka v podanom odvolaní namietala aj to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie

je súlade so zákonom, že je nezdôvodnené, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí o
výživnom z nedostatočne zisteného majetkového príjmu otca, ako aj z potrieb maloletého P. a potrieb
samotného otca maloletého. Odvolací súd argumentuje tým, že súd prvej inštancie zistil jednak príjmy
matky, ktorá od roku 2010 poberá sociálne dávky z írskeho sociálneho systému, ako aj príjem otca, ktorý
svoje príjmy preukázal dostatočným spôsobom a z týchto vychádzal aj súd prvej inštancie, nakoľko určil

také isté výživné ako bol zaviazaný otec platiť maloletých detí súdom v T. z dôvodu, že považoval za
adekvátne vynaložené náklady na maloletého P. na území Slovenska, ako aj na náklady, ktoré matka
vynakladá na zabezpečenie potrieb maloletého S. v Írsku. Obaja rodičia uvádzali výdavky na stravu,
domácnosť, hygienu, vrátane výdavkov na maloletých chlapcov v čase ich osobnej starostlivosti, pričom
ďalšie výdavky boli súdom prvej inštancie posúdené a vyhodnotené v rámci odôvodnenia rozhodnutia

dôsledne a správne.

23. Súd prvej inštancie zároveň správne rozhodol, že styk matky s maloletým P. ponecháva
neobmedzený, nakoľko aj samotná matka počas konania, ako aj v odvolaní argumentovala tým, že
na územie Slovenskej republiky sa obáva prísť, nakoľko sa bojí, že by maloletý S. bol unesený jeho

otcom tak, ako to bolo v prípade maloletého P.. Teda súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov
a samotného postoja matky, že na územie Slovenska sa k maloletému P. aby realizovala styk nechystá,
a preto ani súd prvej inštancie samotný styk vo vymedzených časových intervalov správne neurčil.

24. Zároveň matka podala odvolanie aj voči výroku VI. čo sa týka rodinných prídavkov a daňového

bonusu na maloletého P., o čom rozhodol súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 33 ods. 4
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak dieťa uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí
daňovníci, môže si daňový subjekt uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže
uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky
vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového

bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti si
uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a, b) zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, oprávnená osoba na
uplatnenie nároku na prídavok je rodič nezaopatreného dieťaťa,

rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.

26. Podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevoksa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode pri
zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca striedavo
počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorých je určená striedavá osobná

starostlivosť, resp. osobná starostlivosť.

27. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jasne vyplýva, že o vyplácaní daňového bonusu a
prídavku na dieťa sa majú v prvom rade dohodnúť rodičia, ak k dohode nedôjde, je v zákone jasne
uvedené, kto bude a v akom poradí a pomere daňový bonus a prídavok na dieťa poberať.

28. Na základe uvedeného odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výrokoch IV. a V. potvrdil v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP a podľa § 388 CSP zmenil vo
výroku I. a II. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu, pričom mal za to, že
bolo potrebné rozhodnúť o zverení maloletého P. v zmysle príslušných ustanovení platnej právnej úpravy
Slovenskej republiky za dodržania citovaných článkov Nariadenia EÚ, pričom odvolací súd rozhodoval

v súlade s najlepším záujmom maloletého P..

29. Odvolací súd zároveň rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
náhradu trov nepriznal.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).