Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424204540
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424204540.1

Uznesenie

OkresnýsúdNovéZámky,sudkyňouMgr.VierouBetákovou,vovecižalobkyne:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. E. XXX, C. D., právne zastúpená: JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom
Forgáchova bašta č. 7, Nové Zámky, IČO: 47 237 023, v mene ktorej koná JUDr. Ema Zacharová,
advokát a konateľ, proti žalovanému: Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy
48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 664 219, o nariadenie neodkladného opatrenia na zdržanie sa výkonu

záložného práva formou dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.11.2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2024 domáha vo veci samej
určenia, že nehnuteľnosť, zapísaná na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor, v okrese F. G.,
v obci C. D., H. územie C. D., na liste vlastníctva XXX ako parcelné č. C-KN XXX/XX záhrada vo výmere

809 m2, parcelné č. C-KN XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie, vo výmere 320 m2 a stavba – rodinný
dom súpisné č. XXX, na pozemku parc. č. XXX/XXX nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO:
36 664 219, pôvodne Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave, pobočka v Nových Zámkoch na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva z 15.12.1993, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1906/1993 a zmena
pod Z-6181/2023 – č. zmeny 175/2023. V prípade úspechu sa domáha, aby jej súd priznal nárok na

náhradu trov konania vo výške 100%.

1.1 Žalobkyňa sa predmetnou žalobou okrem určenia vo veci samej domáha aj nariadenia
neodkladného opatrenia tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby, súboru vecí zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č.
2153498-179/175/3 zo dňa 15.12.1993 medzi záložným veriteľom Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o.,

so sídlom Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 664 219 – pôvodne Slovenská štátna sporiteľňa
v Bratislave, pobočka v F. G. a záložcom žalobkyňou, ktoré je zapísané na Okresnom úrade Nové
Zámky, katastrálnom odbore v obci C. D., v katastrálnom území C. D. evidovaná na LV XXX v časti B
tak, ako Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.10.2024 v prospech záložného veriteľa
– Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., Bratislava, IČO: 36 664 219, formou predaja na dobrovoľnej
dražbe, P 874/2024 – č. zmeny 184/2024, ktoré záložné právo je zapísané na Okresnom úrade Nové

Zámky, katastrálny odbor v obci C. D., v katastrálnom území C. D., evidovaná na LV XXX v časti
C Slovenská štátna sporiteľňa v Nových Zámkoch zriaďuje záložné právo podľa zmluvy o zriadení
záložného práva č. 2153498-179/175/3, V 1906/93 zo dňa 17.12.1993 – 169/12. Zmluva o postúpení
pohľadávokzodňa07.12.2005,Zmluvaopredajičastipodnikuzodňa02.01.2014,pohľadávkyzriadenej
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 2153498-179/175/3, V 1906/1993
– na rodinný dom s.č. XXX na parc. č. XXX/XXX a pozemky parc. č. I. XXX/XXX, XXX/XX postúpenej

Credit Clearing Center, a.s., Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO. 35 839 651 v prospech Bratislavskáaukčná dražobná, s.r.o., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava IČO: 36 664 219, Z-6181/20023 – č. zmeny
175/2023.
1.2 Žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodov, ktoré vyplývajú zo žaloby vo

veci samej a to že, spolu s dnes už nebohým manželom J. B., podpísali ako záložcovia dňa 15.12.1993
Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 2153498-179/175/3 so Slovenskou štátnou
sporiteľňou v Bratislave, pobočka v Nových Zámkoch. Zmluvou bolo zabezpečené plnenie úverovej
zmluvy č. 2153498-179/175/3 uzatvorenej medzi sporiteľňou a SP STAVENA s.r.o., IČO: 31 430 902 a to
vo výške 300.000 Sk, vrátane úrokov a poplatkov s tým spojených. Splatnosť úveru bola podľa úverovej

zmluvy do 15.12.1999, sporiteľňa však podala dňa 08.02.1999 žalobu, ktorá je vedená na Krajskom
súde Nitra v konaní 16Cb/30/1999, ktorou sa domáha úhrady podľa nej neuhradenej časti úveru, teda
dňa 08.02.1999 bol najneskôr splatný celý úver. Žaloba bola rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.
16Cb/30/1999-745 zo dňa 29.10.2024 zamietnutá, rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.
1.3 Žalovaný doručil žalobkyni dňa 23.10.2024 dve obálky s doslovne rovnakými prípismi ako Vec:
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktorým oznamuje žalobkyni, že začína výkon záložného

práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 2153498-179/175/3 zo dňa
15.12.1993, ktorým bola zabezpečená podľa tvrdenia žalovaného pohľadávka spoločnosti žalovaného,
pričom cituje súbor nehnuteľností, tak ako sú špecifikované v bode 1.1 odôvodnenia tohto uznesenia.
Žalobkyňa namieta platnosť Zmluvy o zriadení záložného práva a to, že je neurčitá a nezrozumiteľná.
Pohľadávku, zabezpečenú Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.12.1993

namieta,žejepremlčaná,zdôvodu,žejejvýškaniejeznámaaniejevylúčené,žebolaužceláuhradená.
Za dôvod premlčania práva udáva žalobkyňa, že žalovaný riadne nepokračoval v súdnom konaní na
Krajskom súde v konaní sp. zn. 16Cb/30/1999, lebo žalobcovia sa menili, zmeny neoznamovali súdu
a súd niekoľko rokov konal so žalobcom, ktorý nebol aktívne vecne legitimovaný.
Žalovaný v konaní pod sp. zn. 16Cb/30/1999 v postavení žalobcu požaduje od žalobkyne (žalovanej)

a ďalších 2 žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 104.763,33 EUR s príslušenstvom, pričom
žalobca podľa žalobkyne je oprávnený domáhať sa uspokojenia pohľadávky od pani A. B. iba do
výšky predaja nehnuteľností, na ktorých je zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky, teda
nehnuteľnosť v kat. území C. D., evidovanú na LV č. XXX, zapísanú na Okresnom úrade Nové Zámky,
katastrálnom odbore. Žalobkyňa zistila, že spoločnosť Credit Clearing Center, a.s., so sídlom Bratislava

a ani spoločnosť Fleetreal a.s., neboli účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu z úverovej zmluvy a teda
ani záložnými veriteľmi. Žalovaný v konaní pred Krajským súdom v Nitre sp. zn. 16 Cb/30/1999 vôbec
neobmedzil prípadné právo spojené so záložnou zmluvou 300.000 Sk, a ani sumou neuhradeného
úveru. Žalobkyňa namietala vo veci samej, že žalovaný, ktorý ani nie je veriteľom, chce realizovať výkon
záložného práva len dobrovoľnou dražbou, napriek tomu, že vedie proti žalobkyni súdny spor o plnenie.

Výkon záložného práva je podľa žalobkyne aj z tohto pohľadu v rozpore s dobrými mravmi, lebo nie
je nevyhnutné, aby veriteľ začal s výkonom záložného práva, ktoré je najhrubším a pre žalobkyňu
najagresívnejším spôsobom, navyše ide o dôchodkyňu, ktorá má 83 rokov, čo ju môže významne
zasiahnuť tak, že ju zbaví obydlia, v ktorom žije. Podľa žalobkyne veriteľ sa snaží zjavne postihnúť
majetokžalobkynenadrámecskutočnejvýškydlhu.Žalovanýzačalvýkonzáložnéhoprávapo25rokoch

od podania žaloby na Krajskom súde v Nitre, v štádiu, kedy je spochybnené jeho postavenie v súdnom
spore sp. zn. 16Cb/30/1999, lebo nebola preukázaná výška pohľadávky a prvostupňový súd žalobu
zamietol.
Žalobkyňa v žalobe prehlásila, že sa nebráni v konaní pred Krajským súdom v Nitre sp. zn. 16
Cb/30/1999, pokiaľ by ju zaviazal právoplatným rozsudkom na plnenie, aby to dobrovoľne splnila, čo jej

súd uloží, aby zaplatila. Toto je vraj žalovanému známe.

2. Žalobkyňa nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že výkonom záložného práva
k nehnuteľnostiam by bola nenapraviteľne poškodená na svojich právach. Bezprostredná hrozba a s tým
súvisiaca naliehavosť poskytnutia ochrany je podľa jej názoru pochopiteľná a je v danej situácii akom

jediný účinný prostriedok ochrany žalobkyne. Ma za to, že vymáhaná pohľadávka nebola právoplatne
judikovaná a preto je dôvodné a primerané neodkladným opatrením upraviť pomery strán sporu do
vyriešenia otázky výšky nároku žalovaného v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre, sp. zn. 16
Cb/30/1999.
Naliehavý právny záujem podľa žalobkyne spočíva v ochrane vlastníckeho práva žalobkyne pred

vykonaním nezákonnej dražby, keď súdne konanie voči úverovému dlžníkovi vedené nie je a žalobkyňa
ako záložca namieta pochybnosť prípadnej pohľadávky čo do jej výšky a tiež premlčanie a aj premlčanie
záložného práva. Okrem toho žalobkyňa tiež trvá na neplatnosti záložnej zmluvy pre jej neurčitosť
a nezrozumiteľnosť.2.1 K návrhu žalobkyňa pripojila Oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré zaslal žalobkyni
žalovaný a ktoré je datované zo dňa 17.10.2024 s tým, že si ho žalobkyňa prevzala 23.10.2024, podľa
ktorého žalovaný oznamuje žalobkyni, že začína výkon záložného práva ako záložný veriteľ realizovať

formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení,
kde predmetom dobrovoľnej dražby bude predmet záložného práva: súbor vecí vedených Okresným
úradom Nové Zámky, okres F. G., obec C. D., katastrálne územie C. D., evidovaných na LV č. XXX ako:
rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX/XXX a parc. registra „C“ evidované
pod parc. č. XXX/XX ako záhrada o výmere 809 m2 a parc. č. XXX/XXX ako zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 320 m2, vrátane všetkých ich súčastí a príslušenstva. Záložné právo viaznuce na predmete
dražbyjevprospechspoločnostiBratislavskáaukčnádražobná,s.r.o.evidovanévkatastrinehnuteľností
podsp.zn.V-1906/1993,výpiszLVč.XXXkat.územiaC.D.,obecC.D.,okresF.G.,otom,žežalobkyňa
jevýlučnouvlastníčkounehnuteľnostíC-KNparcelyč.XXX/XXovýmere809m2,záhradaaparc.č.XXX/
XXX vo výmere 320 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, na ktorej parcele je postavený
rodinný dom so súp. č. XXX. V ČASTI B je uvedená poznámka: „Oznámenie o začatí výkonu záložného

právazodňa17.10.2024vprospechzáložnéhoveriteľa–Bratislavskáaukčnádražobná,s.r.o.Bratislava
(IČO: 36 664 219), formou predaja na dobrovoľnej dražbe P 874/2024 – č. zmeny 184/2024 a v ČASTI
C Ťarchy je vyznačené právo doživotného užívania pre Helenu Flotischlerovú (23.02.1922) – 22/91,
Slovenská štátna sporiteľňa v Nových Zámkoch zriaďuje záložné právo podľa Zmluvy o zriadení
záložného práva č. 2153498-179/175/3, V 1906/93 zo dňa 17.12.1993 – 169/12., Zmluva o postúpení

pohľadávokzodňa07.12.2005,Zmluvaopredajičastipodnikuzodňa02.01.2014,Pohľadávkyzriadenej
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 2153498-179/175/3, V 1906/93 –
na rodinný dom s.č. XXX na parc. č. XXX/XXX a pozemky parc. C-KN č. XXX/XXX, XXX/XX, postúpenej
Credit Clearing Center, a.s., Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 35 839 651, v prospech Bratislavská
aukčná dražobná, s.r.o., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 664 219, Z-6181/2023 - č.

zmeny 175/2023, Stanovisko žalobkyne zo dňa 28.10.2024 k Oznámeniu žalovaného o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 17.10.2024, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa obdržala 23.10.2024 Oznámenie
žalovaného o začatí výkonu záložného práva, kde oznamuje žalobkyni, že začína výkon záložného
práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 2153498-179/175/3 zo dňa
15.12.1993, ktorým bola zabezpečená podľa tvrdenia žalovaného pohľadávka spoločnosti žalovaného.

Žalobkyňa oznámila žalovanému, že v súdnom konaní na Krajskom súde v Nitre sp. zn. 16Cb/30/1999
vzniesla námietku premlčania zabezpečenej pohľadávky. Tiež oznámila žalovanému, že týmto
vznáša námietku premlčania záložného práva zriadeného Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam 2153498-179/175/3 zo dňa 15.12.1993, okrem toho uviedla, že považuje Zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam za neplatnú. Mala za to, že predmet neplatnej Zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.12.1993 je v tom, že nie je žiadny pozemok
a nie je ani špecifikovaný rodinný dom. Žalobkyňa žiadala žalovaného týmto stanoviskom, aby zrušil
začatie výkonu záložného práva a dobrovoľne oznámil túto skutočnosť príslušnému katastrálnemu
úradu, že od výkonu záložného práva ustupuje a žiada jeho výmaz. Zároveň žalobkyňa uviedla,
že ak toto nebude doručené katastru v lehote do 31.10.2024, žalobkyňa podá žalobu, čím vzniknú

ďalšie zbytočné trovy. Žalobkyňa žiadala žalovaného, aby jej oznámil výšku pohľadávky s vyčísleným
príslušenstvom a nákladmi dražby. Pokiaľ žalobkyňu zaviaže súd v konaní na Krajskom súde v Nitre
pod sp. zn. 16Cb/30/1999 na plnenie, toto ona dobrovoľne splní bez potreby viesť exekučné alebo iné
konanie, Účtovnú závierku Bratislavskej aukčnej dražobnej, s.r.o., z ktorej súd zistil, že ide o predĺženú
spoločnosť, zrejme bez majetku a spoločnosť, ktorá nebude plniť svoje záväzky. Spoločnosť neeviduje

ani žiadne pohľadávky a vlastné imanie za rok 2023 má -161.020,- EUR, Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam č. 2153498-179/175/3 zo dňa 15.12.1993, ktorú uzatvorila Slovenská štátna
sporiteľňa v Bratislave, pobočka v F. G. zastúpená p. riad. K. A. I. (ďalej len „sporiteľňa“) a J. B. a A.
vlastníkmi nehnuteľností, bytom C. D. XXX (ďalej len „záložca“) r. č. XXXXXX/XXXX, ktorá zmluva bola
uzatvorená podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), prípadne podľa § 297 až § 299

Obchodného zákonníka na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. 2153498-179/175
zo dňa 15.12.1993 uzatvorenej medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Nových
Zámkoch a SP STAVENA s.r.o. L., M. X, IČO: 31 430 902 a hodnota zabezpečenej nehnuteľnosti bola
vyčíslená podľa Znaleckého posudku č. 54/93 sumou 306.320,- SK. V bode 3 tejto zmluvy je okrem
iného uvedené, že u všetkých vecí daných do zálohu záložca súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia

záväzkudlžníkasporiteľňauspokojísvojupohľadávkuzozálohuajvtedy,akbolapohľadávkapremlčaná.
Uspokojenie sporiteľne pri výkone záložného práva sa riadi ustanovením § 299 odsek 2 Obchodného
zákonníka. Zmluvné strany sa dohodli, že sporiteľňa je oprávnená pri výkone svojho záložného práva
predať nehnuteľnosť prostredníctvom vlastnej, na to určenej spoločnosti. V bode 4 tejto zmluvy jeuvedené, že sa uzatvára na zabezpečenie úveru, a to zmluvy 2153498-179/175 zo dňa 15.12.1993 vo
výške 300.000,- SK vrátane úrokov a poplatkov s tým spojených z vyššie uvedenej úverovej zmluvy,
Výpis z Obchodného registra ohľadom spoločnosti SP STAVENA s.r.o. so sídlom Šurany, Továrenská

1, IČO: 31 430 902, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra dňa 10.03.1993 a vymazaná bola dňa
08.10.2008 s tým, že dôvod výmazu bol uvedený ex offo. Spoločníkmi tejto spoločnosti bol J. B., bytom
C. D. XXX, J. N., bytom O. XXX a K. P. H., bytom N. XX, Q., J. F., bytom B. XX, L., K. A. F., bytom
A. XX, L. a R. O., bytom K. H. XXX/XX, Q., N. H.. V ďalších právnych skutočnostiach je uvedené, že
Krajský súd Bratislava uznesením zo dňa 14.09.2001 č. k. 2K 41/99 právoplatným dňa 01.11.2001 zrušil

konkurzvyhlásenýnamajetokúpadcuprenedostatokpredpokladovprekonkurz.ZObchodnéhoregistra
Okresného súdu Nitra sa vymazala z oddielu: Sro vložky č.: 143/N spoločnosť: SP STAVENA s.r.o. so
sídlom Továrenská 1, Šurany, IČO: 31 430 902, Výpis z Obchodného registra žalovaného – Bratislavská
aukčná dražobná, s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 664 219, s dňom zápisu
12.08.2008, ktorá má v predmete podnikania okrem iného uvedené organizovanie dobrovoľných dražieb
a konateľom spoločnosti je Mgr. Stanislava Mendelová, Miletičova 583/53 Bratislava – mestská časť

Ružinov, 821 09 so vznikom funkcie 20.02.2020, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.10.2024 sp.
zn. 16Cb/30/1999-745, kde žalobcom je Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o. so sídlom Bratislava, proti
žalovaným A. A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX O., K. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX, XXX XX O. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX C. D., podľa ktorého súd žalobu
zamietolažalovanýmv3.,4.a5.radepriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%stým,žepredmetný

rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť a pôvodný žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. sa podanou
žalobou zo dňa 08.02.1999 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.426.052,70 SK spolu s úrokom z omeškania a trovami konania.
V bode 22. a 23. odôvodnenia tohto rozsudku Krajský súd uviedol, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnej
špecifikácii uplatnenej istiny ako aj dôvodov požadovaného príslušenstva. Odvolací súd – Najvyšší súd

SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.03.2016 konštatoval, že vyčíslenie uplatneného nároku žalobcu je
nejasné, neprehľadné a javí sa ako nesprávne a žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie,
teda pred Krajským súdom v Nitre uvedené konštatovanie o nejasnosti a neprehľadnosti, ako aj
nesprávnosti ním uplatneného nároku na peňažné plnenie neodstránil. Okrem toho v zmysle oznámenia
J. S. T. vyplýva, že v zmysle opatrenia Krajského súdu Bratislava č. 2K/41/1999 zo dňa 06.07.2000

vo veci úpadcu SP STAVENA, s.r.o. bol vydaný veriteľovi – Slovenská sporiteľňa, a.s. výťažok zo
speňaženia majetku úpadcu vo výške 1.603.710,33 SK. Predmetnú skutočnosť žalobca nepreukázal, či
bola resp. nebola zohľadnená vo vzťahu k ním uplatnenej peňažnej pohľadávke v rozsahu jej aktuálneho
stavu a v závere Krajský súd v Nitre uviedol, že žalobca v konaní taktiež nepreukázal právne relevantný
dôvod, v zmysle ktorého si uplatnil voči žalovaným 3), 4) a 5) ako záložcom v obmedzenom rozsahu

celkom sumu vo výške 104.763,33 EUR spolu s príslušenstvom.

3.Podľaustanovenia§324odsek1Civilnéhosporovéhoporiadku,predzačatímkonania,počaskonania
a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa ustanovenia § 325 odsek 1, 2 písmeno c) a d) Civilného sporového poriadku, neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.
odsek 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,

d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

5. Podľa ustanovenia § 328 odsek 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

6. Podľa ustanovenia § 329 odsek 1 veta prvá a odsek 2 Civilného sporového poriadku, súd môže
rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania.
odsek 2, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Podľa ustanovenia § 331 odsek 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie
nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutíalebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie
odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadenie.

8. Podľa ustanovenia § 332 odsek 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné
doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ

môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona (zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), alebo domáhať sa uspokojenia predajom
zálohu podľa osobitných zákonov (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 151l ods.1 OZ začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť

záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach
registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

11. Podľa § 151l ods. 4 OZ ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je
povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému
úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

12. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo
(ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona.

13. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie
navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej

správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný
samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

14. Podľa § 17 ods. 5 písm. c) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v

znení neskorších predpisov v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o
dražbe, ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia
navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky.

15. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) okresný úrad vykoná zápis podľa § 41, ak ide o dražbu podľa
osobitného zákona, ktorej predmetom je byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, okresný úrad vyznačí údaj o
dražbe najmenej počas troch mesiacov odo dňa doručenia zápisnice o dražbe, a ak bolo začaté súdne
konanie o určenie neplatnosti dražby, tak až do skončenia tohto konania. Na zrušenie poznámky platí

ustanovenie § 39 ods. 3.

16. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia

tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražbyv čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

17. Súd môže o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade rozhodnúť nasledovne:
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne (z dôvodu neúplnosti, nezrozumiteľnosti alebo
neurčitosti, ktoré bránia pokračovaniu v konaní)
- konanie o návrhu zastaví (napríklad z dôvodu nedostatku podmienok konania, späťvzatia návrhu a

iné, keďže na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie
je v tejto časti ustanovené inak)
- návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ak podľa názoru súdu nie je potrebné
bezodkladne upraviť pomery a neexistuje ani obava, že exekúcia bude ohrozená)
- nariadi neodkladné opatrenie (ak má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená).

18. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To
však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenia len na základe tvrdení žalobcu bez
hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytovať ochrana a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zákonodarca to zhrnul tak, že tu
ide o rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe listín predložených
navrhovateľom neodkladného opatrenia. Výsluch a vyjadrenie strán, resp. nariadenie pojednávania
pred rozhodnutím o návrhu sú fakultatívne. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná

úprava právnych pomerov účastníkov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne
ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Nariadenie neodkladného
opatrenia je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná,
ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným

spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Aby súd mohol vyhovieť
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti
umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj
nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané
zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že

súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho
návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie
však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a

bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Účelom neodkladného opatrenia, je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických)
pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie

danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje
práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia je
prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak
tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v daných
právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom

nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania. Neodkladné opatrenie je opatrením
dočasným, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť zrušené. Na nariadenie neodkladného opatrenia
sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná
úprava postupu pri nariadení neodkladného opatrenia vyžaduje, aby žalobca súdu preukázal, že je

tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by žalobca musel
preukázať, že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré
svedčia o tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť
nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežnevykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Predbežná ochrana totiž
nepatrí akémukoľvek právu, alebo nároku vyplývajúceho zo súkromnoprávneho vzťahu. Tvrdiť a
osvedčiťtrebataképrávoalebonárok,ktoréhoporušeniealeboohrozeniemôžeefektívnechrániťajpred

predbežným opatrením, nielen rozhodnutím vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia
súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma
skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

20. Civilný sporový poriadok vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých

na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Z ustanovení Civilného
sporového poriadku vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby
boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter
neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal
výsluchstránanisinevyžiadalichvyjadrenie.Vnávrhuvšakmusiabyťuvedenérozhodujúceskutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísané

skutočností hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Zároveň musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené
listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu
alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje
i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením

predbežného opatrenia získa druhá strana.
20.1 Civilný sporový poriadok na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku upustil od pôvodnej
koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného (neodkladného) opatrenia na konanie vo veci samej.
Neodkladné opatrenie podľa C.S.P. môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas
konania, alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie tejto formy

procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že
exekúcia bude ohrozená, ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená (uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 16.05.2018, sp. zn. I. ÚS 160/2018).

21. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne

nie je dôvodný. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter, a to bez ohľadu na to, či ide o neodkladné
opatrenie, ktoré sa podáva pred začatím konania vo veci samej na základe riadnej žaloby alebo či
ide o neodkladné opatrenie, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu
a v takom prípade nie je potrebné iniciovať sporové konanie na základe žaloby. V tomto prípade
žalobkyňa navrhla voči žalovanému nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by mu bola uložená

povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, súboru vecí zriadeného
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 2153498-179/175/3 zo dňa 15.12.1993 medzi
záložným veriteľom žalovaným, pôvodne Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v F.
G. a záložcom žalobkyňou, týkajúce sa nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Nové Zámky,
katastrálnom odbore, evidované na LV č. XXX kat. územia C. D., a to bez akéhokoľvek uvedenia doby

trvania navrhovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ by súd navrhovaným spôsobom postupoval, tak
by to znamenalo zakázať vykonanie dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností, hoci to umožňuje
zákon o dobrovoľných dražbách. Došlo by k popretiu a účelu zákona, nejednalo by sa o dočasnú úpravu
pomerov strán sporu. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podrobne odôvodnila
a mala za to, že žalovaný tým, že zaslal žalobkyni oznámenie o začatí výkonu záložného práva

zo dňa 17.10.2024 a doručil jej ho 23.10.2024, realizuje kroky smerujúce k speňaženiu sporných
nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby, hoci má byť v danom prípade sporné, či začatie výkonu
záložného práva bolo oprávnené a v súlade so zákonom, ďalej bola spochybňovaná výška vymáhanej
pohľadávky, ako aj skutočnosť, či je vôbec v postavení dlžníka žalovaného. V konečnom dôsledku bolnamietaný aj nepomer plnení medzi výškou zabezpečenej pohľadávky žalovaného a hodnoty sporných
nehnuteľností a tým aj postavenie žalovaného ako subjektu oprávneného navrhnúť výkon záložného
práva formou dobrovoľnej dražby. Z listín, ktoré predložila žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia je evidentné, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX kat. územia C. D., ktoré sú aj predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 15.12.1993. Z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 16Cb/30/1999-745 zo dňa 29.10.2024
vyplýva, že výška vymáhanej pohľadávky bola súdom zamietnutá a rozsudok ešte nenadobudol
právoplatnosť. Naproti tomu žalobkyňa v stanovisku zo dňa 28.10.2024, ktorý zaslala žalovanému

v súvislosti s oznámením o začatí výkonu záložného práva, navrhla žalovanému, aby mu oznámil
výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Sama uviedla, že pokiaľ ju súd
v konaní sp. zn. 16Cb/30/1999 zaviaže na plnenie, toto ona splní dobrovoľne bez potreby viesť
exekučné alebo iné konanie. Tiež navrhla žalovanému, aby sa vzdal záložného práva a požiadal
o jeho výmaz a žalobkyňa nebude trvať na náhrade trov konania v súdnom konaní. V tomto konaní
sa súd jednoznačne vyjadril, že zo strany žalobcu, teda Bratislavskej aukčnej dražobnej, s.r.o., ktorá

je v predmetnom konaní žalovaným, nedošlo k riadnej špecifikácii uplatnenej istiny ako aj dôvodov
požadovaného príslušenstva. Okrem toho žalobkyňa v zmysle obsahu Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.12.1993 vyplýva, že žalobkyňa sa ňou zaviazala na zabezpečenie
úveru iba do výšky 300.000,- SK. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že jej naliehavý právny záujem na
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočíva predovšetkým v ochrane vlastníckeho práva

žalobkyne pred vykonaním nezákonnej dražby, lebo súdne konanie voči úverovému dlžníkovi vedené
nie je a žalobkyňa ako záložca namieta pochybnosť prípadnej pohľadávky čo do jej výšky a tiež jej
premlčanie, a teda aj premlčanie záložného práva. Okrem toho namieta záložnú zmluvu, ktorú považuje
za neplatnú pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
Súd má za to, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je oprávnený si riešiť ako predbežnú

otázku, či záložné právo záložného veriteľa žalovaného bolo uplatnené a zapísané na liste vlastníctva
žalobkyne v ČASTI B, či medzičasom toto záložné právo zaniklo alebo nezaniklo, či žalovaný je
alebo nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby sporných nehnuteľností podľa zákona
o dobrovoľných dražbách, či medzi výškou zabezpečenej pohľadávky žalovaného a hodnotou sporných
nehnuteľností je hrubý nepomer a či kroky žalovaného smerujúceho k dobrovoľnej dražbe majú alebo

nemajú zákonný podklad. Pokiaľ by sa totiž aj zrealizovala dobrovoľná dražba sporných nehnuteľností,
zákon o dobrovoľných dražbách vo svojom ustanovení § 21 odsek 2 umožňuje domáhať sa určenia
neplatnosti dražby do troch mesiacov odo dňa udelenia príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu, v ktorom mal predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, v tomto

prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. Citované ustanovenie
umožňuje týmto spôsobom postupovať osobe, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach a pritom
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo namieta porušenie ustanovenia zákona o dobrovoľných
dražbách. Podstatné otázky z hľadiska prípadnej neplatnosti dobrovoľnej dražby sú: a) daná, splatná
a preukázaná pohľadávka čo do dôvodu a výšky, b) splnenie ďalších hmotno-právnych podmienok

pre výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka a podľa osobitných právnych predpisov, c)
správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb. Okrem
toho treba uviesť, že pokiaľ z rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 16Cb/30/1999 vyplýva, že úverovú
zmluvu, ktorú uzatvorila bývalá Slovenská štátna sporiteľňa so spoločnosťou SP STAVENA, s.r.o.
Šurany, pričom sa jednalo o investičný úver a táto právnická osoba zanikla podľa výpisu z Obchodného

registra ex offo výmazom dňa 08.10.2008, v zákone sa výslovne neuvádza, aké má zánik právnickej
osoby bez právneho nástupcu následky vo vzťahu k dlhom, ktoré zostali po zániku právnickej osoby
neuhradené. Záložné právo nezaniká, ak dlh zodpovedajúci zabezpečenej pohľadávke nemôže byť
uspokojený právnickou osobou ako dlžníkom preto, že táto zanikla bez právneho nástupcu. Záložné
právo zaniká zánikom zabezpečenej pohľadávky (§ 151md odsek 1 písmeno a) OZ). Zabezpečená

pohľadávka nezanikla žiadnym s Občianskym zákonníkom v § 559 - § 589 predpokladaných spôsobov.
Zabezpečená pohľadávka nezanikla, preto nezaniklo ani záložné právo a zároveň nie je podstatné, či
došlo k jeho premlčaniu alebo nie. Zmysel zabezpečenej pohľadávky spočíva v tom, že veriteľ, ktorý
nemôže byť uspokojený dlžníkom z dôvodov spočívajúcich v osobe dlžníka (aj toho, ktorý je právnickou
osobou a ktorá zanikla bez právneho nástupcu), má právo na uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu

záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach. Tento právny záver vyplýva z toho, že akcesorická
povaha záložného práva sa vzťahuje nie k osobe dlžníka, ale len k zabezpečenej pohľadávke. Záložné
právo zriadené na základe predmetnej úverovej zmluvy, teda medzi bývalou Slovenskou štátnou
sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Nových Zámkoch a spoločnosťou SP STAVENA, s.r.o., Šurany zodňa 15.12.1993 a viaznuce na vyššie označenej nehnuteľnosti v dôsledku zániku dlžníka (spoločnosti
SP STAVENA, s.r.o.) právnickej osoby bez právneho nástupcu nezaniklo, ale existuje ďalej. To znamená,
že v dôsledku zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu nezaniká ňou uzavretý záväzkový vzťah

a v dôsledku takéhoto zániku právnickej osoby nezaniká ani záložné právo, ktorým je záväzkový vzťah
zabezpečený. V tomto štádiu konania neodkladnému opatreniu nie je možné vyhovieť, aby sa tým
dočasne upravili pomery medzi stranami sporu, kým nie je právoplatne rozhodnutá vec vedená na
Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 16Cb/30/1999.

22. K vznesenej námietke premlčania ohľadom vykonania záložného práva, ktorú vzniesla žalobkyňa,
je potrebné uviesť, že premlčaniu podlieha aj záložné právo, pričom toto sa nepremlčí skôr, ako
zabezpečená pohľadávka (§100 odsek 2 OZ). Podľa ustanovenia § 151j odsek 2 OZ, ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
sa domáhať uspokojenia sa zo zálohu vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Je potrebné
poukázať na to, že v tejto súvislosti žalobca si uplatnil voči dlžníkom na súde, a to žalobou vedenou

na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 16Cb/30/1999 nárok na zaplatenie sumy 104.763,33 EUR
s príslušenstvom a súd žalobu zamietol, ale táto vec nie je ešte právoplatne skončená, a preto má súd
za to, že tento nárok bol nepochybne uplatnený pred uplynutím premlčacej doby, pričom premlčacia
doba pohľadávky zo Zmluvy o úvere zo dňa 15.12.1993 od podania žaloby, teda od 08.02.1999 v zmysle
ustanovenia § 112 OZ neplynie. Zatiaľ je možné konštatovať, že zo strany žalovaného nedošlo k výkonu

záložného práva a žalovaný ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva Oznámením o začatí
výkonu záložného práva zo dňa 17.10.2024. Podľa nálezu Ústavného súdu SR zn. II. ÚS 250/2011-30
zo dňa 8.12.2011: „Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť
iba záložca a prvý raz tak môže úspešne urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj

zabezpečovanej pohľadávky, nie len trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa,
domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade, ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal
s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť
domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané.“
S poukazom na tieto závery Ústavného súdu SR, pokiaľ nedošlo k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky

a záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva, resp. s predajom zálohu, ako je to v prejednávanom
prípade, nemožno sa úspešne domôcť námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu.

23. Pokiaľ žalobkyňa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia namieta výkon
záložného práva vyplývajúci zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.1993 a namieta

realizáciu dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam, lebo spochybňuje platnosť záložnej zmluvy a že nie je
uvedená ani vymáhaná pohľadávka, keďže súd žalobu záložného veriteľa zamietol, ale táto ešte nie je
právoplatná,máprávožalobkyňasadomáhaťžalobounasúdurčenianeplatnostidražby,alenieurčenia,
že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX kat. územia C. D. nie je zaťažená záložným právom v prospech
žalovaného. Dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä

aj v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania záložného práva, neplatnosti záložnej zmluvy, nie je
dôvodom na vyhovenie predmetnému návrhu. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 31.01.2019, č. k. 4CoP/7/2019-108, „záložný dlžník sa môže brániť proti
návrhu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu aj
podaním žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak preukáže naliehavý právny záujem. Ak žalovaní

postupujú v súlade so zákonom (ZoDD) a žalobca nevyužil vyššie uvedené možnosti, neodkladné
opatrenie nemôže postihovať postup, ktorý je v súlade so zákonom. K tvrdeniu žalobcu, že nariadením
neodkladnéhoopatrenianedôjdekneprimeranémuzásahudoprávžalovaných,odvolacísúddodáva,že
práve výkon dobrovoľných dražieb je predmetom podnikania žalovaného 1) a nariadením neodkladného
opatrenia mu bude obmedzená jeho podnikateľská činnosť, hoci nie je osvedčené, že žalovaný 1)

koná v rozpore so ZoDD. Odvolací súd tiež podotýka, že samotná existencia záložného práva, ktorá je
spochybňovaná v rámci konania vo veci samej spolu so Zmluvou o poskytnutom úvere, nie je dôvodom
pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací
súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
neosvedčil, že zo strany žalovaného 1) a 2) dochádza k takému správaniu, ktoré vyžaduje nevyhnutnú

úpravu pomerov medzi stranami. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 C.S.P. zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.“24. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, na čo súd poukázal, má za to, že žalobkyňa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu chrániť jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom záložnej zmluvy, pokiaľ ide o výkon záložného práva predajom nehnuteľností

na dobrovoľnej dražbe, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje žalobkyni počas výkonu záložného
práva na základe tohto zákona vznášať v konaní námietky. V prípade, ak sa domnieva, že bola dotknutá
na svojich právach, má dokonca možnosť podať žalobu domáhajúc sa určenia neplatnosti dražby, ale
v predmetnom konaní sa vo veci samej žalobkyňa tohto práva nedomáha, ale sa domáha určenia, že
nehnuteľnosťzapísanánaOkresnomúradeNovéZámky,katastrálnomodbore,naLVč.XXXkat.územia

C. D., nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva z 15.12.1993, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1906/1993 a zmena pod Z-6181/2023 - č. zmeny
175/2023. Platná a účinná zákonná úprava poskytuje účinné možnosti bránenia sa výkonu záložného
práva na základe dobrovoľnej dražby. K takejto obrane však má prísť až počas výkonu záložného práva
v podobe námietok, resp. po skončení dražby v podobe žaloby a v konaní bolo preukázané, že takéto
námietky zo strany žalobkyne neboli produkované.

25. Po oboznámení sa súdom prvej inštancie so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou,
pri zohľadnení stavu v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie (§ 329 odsek 2 C.S.P.) súd prvej
inštancie dospel k záveru o nesplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
keď v danom prípade žalobkyňa dostatočne neosvedčila potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy

pomerov medzi stranami sporu a ani obavu z ohrozenia exekúcie. Až osvedčenie odôvodnenej potreby
bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému by umožňovalo súdu nariadiť neodkladné
opatrenie v navrhovanom znení. Táto potreba (alebo obava) by však musela byť konkrétna a musela
byť stranou sporu hodnoverne osvedčená a podložená aj ďalšími skutočnosťami tak, aby bolo možné
ju označiť za odôvodnenú.

26. S poukazom na všetko vyššie uvedené, najmä na skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila potrebu
navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, a ani obavu z ohrozenia exekúcie,
bolo potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.