Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010662
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6720010662.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2024 v senáte
zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a
JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/131/2020 zo dňa 26. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/131/2020 zo dňa 26.06.2024 bol obžalovaný
A. B. oslobodený spod obžaloby pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.
zák. s poukazom na ust. 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zák. a iné, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že

dňa 14.06.2018 v čase okolo 17.30 h v obci C., v rodinnom dome s popisným číslom 217, potom ako
prišiel domov začal sa vyhrážať svojmu otcovi D. B., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že na neho
kričal, že ho aj tak zabije, na čo mu odpovedal, že ak chce nech ho konečne zabije, že bude mať
pokoj, na čo ho A. B. začal udierať rukami a päsťami po celom tele, v dôsledku čoho tento upadol
do bezvedomia a následne dňa 18.06.2018 bol prevezený A. E., nar. XX.XX.XXXX do Nemocnice s

Poliklinikou v Krupine a následne do Nemocnice Zvolen a.s. a odtiaľ bol prevezený a hospitalizovaný
vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou B. F. G. v Banskej Bystrici do dňa 26.06.2018, čím spôsobil D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C. XXX, tohto času bytom Zariadenie pre H. H. D., I. zranenia a to čerstvé
podplenové krvácanie nad celou pravou mozgovou pologuľou odpredu od čelového laloka dozadu
až po záhlavový mozgový lalok, max. hrúbky temporálne do 15,5 mm, vysoko v oblasti temenného
mozgového laloka hrúbky do 18 mm, siahajúcej až do oblasti tentória vpravo a aj pozdĺž falxu, kde

má hrúbku 3mm, diskrétne traumatické podpávúčnicové krvácanie v pravej spánkovo-temennej oblasti
s vyplnenými až zašlými priľahlými mozgovomokovými priestormi, priestory s mierne komprimovanou
pravoupostrannoumozgovoukomorouasmiernympresunomstredovýchštruktúrdoľava,pomliaždenie
hlavy, pomliaždenie hrudníka na chrbte a vpredu v oblasti pod kľúčnou kosťou, pomliaždenie rúk a
pomliaždenie oboch kolien, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v
trvaní 72 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, so svojím nárokom na náhradu
škody odkázaná na civilný proces.Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil najmä tým, že súd mal po vykonanom dokazovaní k dispozícii
dve verzie priebehu skutku, ktorými bolo potrebné sa v konaní zaoberať a obe tieto verzie vyhodnotiť
v súvislosti s dôkazmi, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Prvou bola pôvodná verzia

poškodeného, na základe ktorej bolo na obžalovaného podané trestné oznámenie a teda, že obžalovaný
sa mal poškodenému vyhrážať zabitím, následne ho mal začať udierať rukami a päsťami po celom tele,
v dôsledku čoho poškodený upadol do bezvedomia a druhou verziou, bola verzia obžalovaného, ktorý
od samotného začiatku popieral spáchanie skutku, pričom tvrdil, že poškodený pod vplyvom alkoholu
spadol sám, následne čoho si udrel hlavu a spôsobil si poranenie uvedené v obžalobe. Prvostupňový

súdnemalkdispozíciižiadnypriamydôkaz,ktorýbypotvrdzovalspáchanieskutkuspôsobomuvedeným
v obžalobe, o to viac, keď poškodený v priebehu hlavného pojednávania zmenil svoju výpoveď tak, že
v predmetný deň naozaj spadol, a to bez zavinenia obžalovaného, pričom všetky zadokumentované
poranenia si spôsobil pri predmetnom páde.

Proti uvedenému rozsudku, hneď po jeho vyhlásení, podala odvolanie prokurátorka okresnej

prokuratúry, ktoré následne odôvodnila podaním doručeným okresnému súdu dňa 17.07.2024. Uviedla,
že s rozhodnutím a dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa nemôže stotožniť z viacerých dôvodov,
predovšetkým s tým, že vykonaným dokazovaním, ktoré od podania obžaloby trvalo takmer 4 roky,
bolo preukázané, že skutočne sa skutok stal a že sa ho dopustil obžalovaný, pričom jeho konanie
malo závažné následky na zdraví poškodeného D. B. st.. Poukázala na skutočnosť, že je pravdou, že

v rámci hlavných pojednávaní došlo k určitým zmenám, najmä vo výpovedi poškodeného, avšak tieto
boli spôsobené jednak jeho zdravotným stavom a jednak vplyvom obžalovaného v poslednom období
na otcovi obžalovaného, ktorý bol jeho otcom. V kontexte podanej obžaloby bolo potrebné uviesť, že
dôkazy realizované tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, utvorili ucelenú reťaz
dôkazov tak priamych, ako aj nepriamych, ktoré podporili tvrdenia obžalovaného a opis priebehu skutku

a konania obžalovaného vo vzťahu k poškodenému.

Prokurátorka ďalej uviedla, že poškodený bol naposledy vypočúvaný dňa 26.01.2024 v Domove
sociálnych služieb Nádej, kde sa v tom čase nachádzal s tým, že už samotná výpoveď a komunikácia
s poškodeným bola vzhľadom na jeho zdravotný stav, vek a diagnózy, ktorými trpel problematická a kde

pozmenil svoju predchádzajúcu výpoveď v tom zmysle, že si pamätá na deň, keď malo dôjsť ku skutku
a pamätal si, že vstal a zapálil svetlo, lebo bola tma. Ako vstával, spadol na posteľ, pričom spadol
na hlavu a chrbát. Na základe toho mal prísť do izby obžalovaný s tým, že čo hrmoce, uložil ho do
postele. V tom čase necítil na sebe žiadne zranenia a potom si už len pamätal, že o svojom stave sa
dozvedel z kartotéky. Ani nevedel, prečo sa ocitol v nemocnici, keď necítil žiadne zranenia. Pokiaľ bol

konfrontovaný so svojimi predchádzajúcimi výpoveďami, uviedol, že tieto urobil v zlosti, od hnevu, lebo
bol nahnevaný na syna, t.j. obžalovaného, že mu porozbíjal na dome verandu – dlažbu. Ďalej dodal,
že nemal nikoho len jeho. Tieto skutočnosti opakoval aj pri ďalšej konfrontácii. Stále opakoval, že syn
je už lepší, že sa stará o dom a poprel aj to, že by sa bol ohľadne skutku sťažoval svojmu synovi D..
Prokurátorka uviedla, že vychádzajúc z výpovedí poškodeného je zrejmé, prečo došlo k ich zmene,

pričom práve zmena pôvodných výpovedí u poškodeného je nevieryhodná, pretože absolútne nevie
odstrániťvieryhodnýmspôsobomsvojetvrdeniaajezjavné,žetentovdobetejtovýpovedesanachádzal
pod vplyvom svojho syna, obžalovaného. Zároveň konštatovala, že poškodený bol v čase podania
odvolania už nebohý, o čom svedčil aj úmrtný list. V ďalších častiach svojho odvolania poukázala na
jednotlivé výpovede svedkov, ako aj znaleckého J. A. A. D. a znaleckých posudkov znalkyne z odvetvia

psychiatrie a psychológie A. K. L. M. J. N. O..

Vzhľadom na vykonané dokazovanie mala prokurátorka za to, že možno konštatovať, že skutočne
došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý vyústil do fyzického ataku zo strany
obžalovaného, následkom tohto útoku boli zranenia konštatované aj v skutkovom zistení obžaloby

a posúdené ako ťažká ujma na zdraví, najmä vzhľadom na poranenia mozgu. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu,

ktorý uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že súd skúmal aj súvis ostatných
dôkazov so skutkovými tvrdeniami, ktoré boli v tejto trestnej veci prezentované a síce, že zdravotné
problémy poškodeného nemohli byť a ani neboli spôsobené obžalovaným, nakoľko poškodený dlhodobo
trpel zdravotnými ťažkosťami z dôvodu násobných poranení svojej hlavy bez akéhokoľvek cudziehozavinenia a tento stav častých úrazov pretrvával už dlhšie obdobie, najmenej však od roku 2002. Je
zrejmé, že prvostupňový súd zaujal svoje stanovisko pri aplikácii zásady „in dubio pro reo“, aj na
základeznaleckéhoposudkuP.A.A.D.,ktorýkomplexneposúdilzdravotnúdokumentáciupoškodeného

a určil mechanizmy vzniku zranení poškodeného. Taktiež poukázal na hojnú traumatologickú minulosť
poškodeného vo vzťahu k úrazom hlavy. Najmä však poukázal na výpoveď samotného poškodeného,
ktorý podľa neho najlepšie vie, čo sa v inkriminovanej situácii udialo, pričom na to okresný súd
nepotrebujeusmerneniaokresnéhoprokurátora,resp.jehovysvetlenia,akobymalzážitkyprezentované
poškodeným vyhodnocovať.

Vzhľadom na horeuvedené navrhol, aby krajský súd podané odvolanie zamietol ako nedôvodné.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.11.2024 v rámci konečného
návrhuuviedol,žesavplnomrozsahupridržiavapísomnýchdôvodovnimipodanéhoodvolaniaanavrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného poukázal na nimi podané vyjadrenie k odvolaniu prokuratúry a mal za to, že
predmetné odvolanie nie je dôvodné a navrhol ho zamietnuť.

Samotný obžalovaný žiadal, aby krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na podklade podaného odvolania zistil, že toto
bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie
prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, i správnosť postupu konania,

ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by
odôvodňovalipodaniedovolaniapodľa §371ods.1Tr.por.Pouvedenomprocesnompostupeodvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nebolo podané dôvodne.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožňovali
súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo
a v ich súhrne tak, ako mu to ukladalo ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil, ktoré

skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení týchto dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Súd prvého stupňa pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu rozhodol na hlavnom pojednávaní

v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň
zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného zo spáchaného
skutku, kladeného mu za vinu a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku podľa § 285 písm. a)
Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný

stíhaný.

Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia i právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne
a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku a odvolací súd nemá o nich
pochybnosti, preto si úvahy a závery prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na

ne odkazuje.

K odvolacím námietkam prokurátorky okresnej prokuratúry týkajúcich sa vyhodnocovania jednotlivých
výpovedí svedkov, ale aj zmeny výpovede samotného poškodeného, krajský súd poukazuje na
skutočnosti uvedené vo vyjadrení obžalovaného k odvolaniu, ktoré priamo vyplývajú zo súdneho spisu

a z vykonaného dokazovania. Navyše krajský súd poukazuje na samotné vyjadrenie poškodeného, ktorý
jednoznačne pri svojom poslednom výsluchu uviedol, že tejto trestnej činnosti sa nedopustil obžalovaný
a že si tieto zranenia spôsobil sám. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok prokurátorky okresnejprokuratúry krajský súd uzatvára, že tieto boli zodpovedané už v napadnutom rozsudku, na ktorého
odôvodnenie krajský súd poukazuje a bolo by nadbytočné opakovane na ne odpovedať.

Na tomto mieste krajský súd poukazuje na to, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR (II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08)
a judikatúru Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietaní odvolania sa
odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo veci Q. v. Fínsko zo

dňa 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpoklad tohto postupu je splnenie podmienky
založenej na zistení, že samotné rozhodovanie podriadeného súdu možno považovať za dostatočne
odôvodnené.

Odvolací súd tak po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností daného prípadu, vychádzajúc
zo zistenej ustálenej dôkaznej situácie uzatvára, že okresný súd v predmetnej veci postupoval

zákonne a spravodlivo, keď obžalovaného v konečnom dôsledku spod obžaloby oslobodil a to najmä
s poukázaním na skutočnosť, že samotný poškodený vieryhodným spôsobom odôvodnil zmenu svojej
výpovede a skutočnosti, ktoré ho viedli k trestnému oznámeniu, resp. pôvodným výpovediam a zároveň
táto výpoveď nebola v rozpore so žiadnym zisteným dôkazom v rámci vykonaného dokazovania, tak
v prípravnom konaní, ako aj konaní pred súdom. Argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby, ako aj

vo vyjadrení k odvolaniu je adekvátna a relevantná s poukazom na skutočnosť, že k traumatologickým
zraneniam poškodeného dochádzalo opakovane, a to zjavne bez cudzieho zavinenia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry
v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol a to pomerom hlasov
3 : 0 (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.