Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723202798
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723202798.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča v právnej veci žalobkyne M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
P., W. XX, M., právne zastúpená JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátka so sídlom Spišská Nová Ves,
Štefánikovo námestie 5, IČO: 42 241 481, proti žalovanej Y. G., nar. X.X.XXXX, bytom U., M. XXXX/X,
právne zastúpená JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát so sídlom Bardejov, Radničné námestie 33, IČO:
45 244 341, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. U. W., o obnovu konania s prísl., o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č .k. 20C/43/2023 - 291 zo dňa 24.05.2024
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanej proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad ( ďalej súd prvej inštancie ) napadnutým rozsudkom rozhodol
takto:

I. Súd žalobu na obnovu konania z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala povolenia obnovy
konania vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 7C/65/2017 o určenie že nehnuteľnosti patria
do dedičstva po neb. U. W. .

3. Žalobu odôvodnila tvrdením, že Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 24.9.2018, č. k.

7C/65/2017-77, rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania. Rozsudkom
Krajského súdu Prešov zo dňa 28.5.2020, č. k. 20Co/12/2019-124 bol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdený a nadoudol právoplatnosť dňom 16.7.2020.

4. Žalobkyňa sa domáha povolenia obnovy konania, nakoľko má za to, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu
konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, a podľa ktorého možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.5. Uviedla, že žalobu podáva v objektívnej 3-ročnej lehote, ktorá uplynie dňom 16.7.2023 a v subjektívnej
3-mesačnej lehote, ktorá plynie odo dňa kedy sa o novej skutočnosti dozvedela, ktorá 3-mesačná lehota
uplynie dňom 11.6.2023.

6. Žalobkyňa sa v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/65/2017 domáhala určenia, že
nehnuteľnosť, jednoizbový byt č. 8, nachádzajúci sa na III. poschodí vo vchode č. 5, bytového domu súp.
č. XXXX postavený na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, v bloku F. I, ul. M., vrátane spoluvlastníckeho
podielu k pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, ako aj k spoločným častiam a spoločným zariadeniam

bytového domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX k celku, všetko zapísané na LV č. XXXX pre obec a
k. ú. U., vedenom na G. úrade U., odbor katastrálny patrí do dedičstva po neb. U. W., nar. XX.X.XXXX,
zomrelom XX.X.XXXX. Ako dôvod svojej pôvodnej žaloby žalobkyňa uvádzala, že neb. U. W., ktorý je
jej starým otcom, závetom zo dňa 24.8.2005 na Notárskom úrade J. U., notára so sídlom U., L. XXX/XX,
spísaným vo forme notárskej zápisnice, č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX, odkázal
všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok svojej vnučke - vtedy maloletej M. N., t. č. žalobkyni. Počas

prebiehajúceho dedičského konania po jej neb. starom otcovi - U. W., ktoré bolo vedené na Notárskom
úrade T.. P. v U., pod sp.zn.L.: 12D/54/2017 sa dozvedela, že jej starý otec v čase smrti vlastnil len
majetoknepatrnejhodnoty,nakoľkopočassvojhoživotadňa17.2.2017malvoformenotárskejzápisnice,
č. N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, M. XXXX/XXXX spísať a podpísať darovaciu zmluvu a dohodu o
zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo

darovanie predmetného bytu, ktorý je predmetom tohto sporu, jeho družke - žalovanej.

7. Žalobkyňa má za to, že jej neb. starý otec nikdy nemohol túto darovaciu zmluvu dňa 17.2.2017
na Notárskom úrade T.. A. Q. podpísať, nakoľko hoci boli v skoro dennom telefonickom kontakte,
o tomto úmysle sa jej nikdy nezmienil a v deň podpisu darovacej zmluvy bol hospitalizovaný na

oddelení vnútorného lekárstva s JIS v Nemocnici U., a.s., kde bol hospitalizovaný od 14.2.2017 do
20.2.2017. S poukazom na skutočnosti zistené vyšetrovaním v trestnej veci vedenej na OR PZ odbor
kriminálnej polície v U. pod N.: G.-XXX/X-VYS-PP-XXXXa vychádzajúc z písomného vyhotovenia
notárskej zápisnice T.. A. Q., prvá a piata strana, kde je uvedené, že bola spísaná v P. M. F., všetko
nasvedčuje tomu, že neb. U. W. nikdy neurobil právny úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva k

spornému bytu, nakoľko nemohol byť v ten istý deň aj hospitalizovaný v Nemocnici U., a.s., aj u notára
na podpise notárskej zápisnici v P. M. F..

8. Žalobkyňa poukazuje na to, že U. W. odkázal závetom všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok

žalobkyni ešte v roku 2005, a keďže podľa výpovede svedkyne p. C. v pôvodnom konaní, bol neb. U.
W. v rovnakom zdravotnom (zrejme aj mentálnom) stave ako ho poznala z domu, a teda podľa úvahy
žalobkyne musel byť neb. U. W. jednoznačne pri zmysloch a v čase kedy mal podpisovať darovaciu
zmluvu, musel vedieť, že týmto právnym úkonom „vydeďuje" svoju dcéru, resp. zneplatňuje svoj závet,
čo by nikdy nespravil.

9. Napriek tomu, že uvedenú argumentáciu už žalobkyňa použila v pôvodnom konaní, nie vlastnou
vinou nemohla nepravosť podpisu na listine aj preukázať, a teda v pôvodnom konaní neuniesla
dôkazné bremeno, bremeno svojho tvrdenia. V pôvodnom konaní žalobkyňa navrhovala ako dôkaz
vykonať znalecké dokazovanie znalcom v odbore písmoznalectvo, avšak súčasne poukázala na to, že

nedisponuje originálmi listín, na ktorých by bol podpis jej nebohého starého otca U. W.. Jej návrh bol však
zo strany súdu zamietnutý, z dôvodu hospodárnosti konania. Rovnako žiadala o predloženie písomných
listín v origináli, kde by sa mohol nachádzať podpis neb. U. W., aby si tento znalecký posudok dala sama
súkromne vypracovať, a aj tento návrh bol zo strany súdu zamietnutý.

10. Podkladom rozsudku v pôvodnom konaní boli tvrdenia o tom, že notár sa dostavil do nemocnice,
kde neb. U. W. notársku zápisnicu podpísal, pričom v konaní o povolení obnovy žalobkyňa predložila
vyjadrenie Nemocnice U., a.s. zo dňa 7.3.2023, v ktorom sa uvádza, že podľa chorobopisu č. XXXXX/X
z Oddelenia vnútorného lekárstva a JIS-M M. U., a.s. z obdobia od 14.2.2017 do 20.2.2017 neeviduje v

zdravotnej dokumentácii pacienta U. W. záznam o prítomnosti notára v uvedenom období.

11.ŽalobkyňasaotejtopreňunovejskutočnostidozvedelaažztohtopísomnéhostanoviskaNemocnice
U., a.s., ktoré bolo touto Nemocnicou U., a.s. vystavené dňa 7.3.2023. O tejto skutočnosti ju informovalajej matka L. N., ktorá jej vyjadrenie Nemocnice U., a.s. aj predložila cca 11.3.2023. V čase spísania
pôvodnej žaloby, vychádzajúc z notárskej zápisnice zo dňa 17.2.2017 sa žalobkyňa domnievala, že táto
notárska zápisnica bola spísaná v P. M. F., nakoľko to vyplýva z notárskej zápisnice T.. A. Q., č.k. N

XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, M. XXXX/XXXX. V priebehu pôvodného konania žalovaná svedok T.. A.
Q. a svedkyňa B. C. tvrdili, že neb. U. W. podpísal notársku zápisnicu v Nemocnici v U., na oddelení
vnútorného lekárstva s JIS-M.

12. Podľa žalobkyne, nakoľko neb. U. W. bol dňa 17.2.2017 hospitalizovaný, nemohol podpisovať
notársku zápisnicu v P. M. F., avšak až z dôkazu - stanoviska Nemocnice U., a.s. vyplýva, že neb. U.
W. notársku zápisnicu nepodpísal ani v nemocnici v U., nakoľko notár dňa 17.2.2017 a ani v iný deň
prítomný pri U. W. nebol.

13. Poukázala na to, že súd v pôvodnom konaní nevyhovel jej návrhu na nariadenie znaleckého

dokazovania ani zabezpečenie originálov podpisov neb. U. W., a teda nie vlastnou vinou nemala
možnosť nechať vypracovať znalecký posudok na pravosť podpisu. Uviedla, že aj napriek veľkej
snahe, ktorú vyvíjala neustále, nepretržite, od podania pôvodnej žaloby až doposiaľ, sa nevie dostať k
znaleckému posudku, ktorý by si dala vypracovať za účelom určenia pravosti podpisu jej neb. starého
otca - U. W.. Každý znalec, ktorého doposiaľ oslovila ju odmietol so slovami, že jej znalecký posudok

nevypracuje, nakoľko nemá podklady pre jeho vypracovanie, ktorými podkladmi sú origináli písomných
listín, na ktorých by bol podpis jej starého otca, neb. U. W.. Napriek tomu všetkému sa žalobkyni až
teraz podarilo zabezpečiť aspoň odborné stanovisko, vo veci posúdenia pravosti podpisu jej nebohého
starého otca na spornej notárskej zápisnici T.. A. Q., notára. Predložila odborné stanovisko č. XX/XXXX
zo dňa 19.5.2023 vypracované U.. U.. V. P., pričom podkladom pre vypracovanie tohto odborného

stanoviska znalcom boli len kópie listín, na ktorých sa nachádzal podpis neb. U. W.. Poukázala na
skutočnosť, že znalkyňa vo svojom odbornom stanovisku záverom jednoznačne uviedla, že podpis pri
uvedení účastníka darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania
a užívania nehnuteľností, ktorá bola spísaná vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 17.februára 2017,
číslo N XX/XXX, Nz XXXX/XXXX, M. XXXX/XXXX, na jej 5. strane, ako darcu a zároveň oprávneného

z vecného bremena je vyššou mierou pravdepodobnosti nepravým podpisom, toho času už nebohého
U. W..

14. V rámci obnoveného konania žalobkyňa navrhuje ako dôkaz vykonať znalecké dokazovanie za
účelom posúdenia pravosti podpisu neb. U. W. na notárskej zápisnici.

15. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a uviedla, že neuznáva žalobkyňou uplatnený nárok
a zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v pôvodnom konaní.

16. Uviedla, že pokiaľ žalobkyňa zakladá dôvodnosť podanej žaloby o obnovu konania na tom tvrdení,
že z listu: odpoveď Nemocnice U., a. s. zo dňa 7.3.2023 má vyplynúť, že notár T.. A. Q. poručiteľa U.
W. nenavštívil, a teda, že poručiteľ nemohol podpísať notársku zápisnicu č. N XX/XXXX, Nz XXXX/
XXXX, M. XXXX/XXXX zo dňa 17.2.2017 tak, ako to zhodne tvrdia žalovaná, svedkyňa C. a notár, obsah
odpovede nemocnice U. nevylučuje prítomnosť notára na návšteve u poručiteľa v nemocnici, ale len

uvádza, že návštevu Nemocnica v U., a.s. neeviduje.

17.Poukázalanazisteniakonštatovanévkonanívedenompodsp.zn.7C/65/2017,ato:obsahvýpovede
notára (osvedčil totožnosť poručiteľa, sám zaniesol dokumenty poručiteľovi domov, vyjadril sa, že
poručiteľa v nemocnici PP navštívil), obsah výpovede svedkyne C. (potvrdila, že poručiteľ vravel, že

chce aby predmetný byt nadobudla žalovaná, potvrdila, že poručiteľ podpísal notársku zápisnicu pred
jej očami, potvrdila návštevu notára v nemocnici), obsah výpovede žalovanej (podpísala v nemocnici
darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena, potvrdila návštevu notára v nemocnici,
potvrdila, že poručiteľ podpísal v nemocnici notársku zápisnicu) a prevzatá výpoveP.Dr. P. R. z trestného
konania (potvrdila, že návštevu notára nie je možné vylúčiť).18. Poukázala tiež na závery trestného konania, ktoré konštatovalo, že skutok nie je trestným činom, a
že trestné konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím sťažnosti matky žalobkyne proti zastaveniu
trestného stíhania.

19. Podľa žalovanej žalobou o obnovu konania žalobkyňa opätovne navodzuje dojem, že mal byť
spáchaný trestný čin podvodu, a že bol uvedený do omylu notár, a to na škodu žalobkyne. Žalobkyňou
predložený dôkaz, odpoveď nemocnice U. nemôže privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo
veci.

20. Výpovede troch osôb v civilnom aj trestnom konaní tak nemôžu byť vyvrátené dôkazom, ktorý
len uvádza, že nemocnica neeviduje návštevu notára, avšak ku samotnej návšteve notára neuvádza
žiadne informácie. Navyše žalobkyňa nevysvetlila, prečo by mal chorobopis poručiteľa vôbec obsahovať
informáciu o návštevách. Žiaden predpis prikazujúci evidenciu návštev v chorobopise osoby, navyše na

oddelení s voľným pohybom, neexistuje. Súčasne poukázala na skutočnosť, že odpoveď Nemocnice
U., a. s. nie je novou skutočnosťou, o ktorej by žalobkyňa nemala vedomosť. Nezaevidovanie návštevy
notáraježalobkyniznámenajneskôroddoručeniarozsudkujejpredchádzajúcemuprávnemuzástupcovi
ešte v roku 2018, teda dávno pred uplynutím trojmesačnej subjektívnej, či trojročnej objektívnej lehoty.
Zároveň sa nejedná o takú informáciu/skutočnosť, ktorá by mohla privodiť žalobkyni priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, nakoľko nezaevidovanie návštevy notára v nemocničnej evidencii bolo konajúcemu
súdu známe už v pôvodnom konaní. Taktiež tento dôkaz nevylučuje a ani nepotvrdzuje návštevu notára.
Nejedná sa teda o žiadnu novú skutočnosť, jedná sa o informáciu starú minimálne päť rokov.

21. K prípustnosti žaloby o obnovu konania žalovaná poukázala na existujúcu judikatúru zverejnenú

pod R XX/XXXX, ktorá konštatuje, že „Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
bez svojej viny v pôvodnom konaní [§ 228 ods. 1 písm. a) OSP] sa rozumie nemožnosť vykonať
dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde o prípady nevykonania možného dokazovania
súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd

ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo.“ Poukázala tiež na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 138/2009: „Dôvodom obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1
písm. a/, b/ O.s.p. sú len také nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník pôvodného
konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie a len také dôkazy, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom konaní,

ak môžu pre účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť
vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či predložiť tieto skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného
dokazovania Strana 6 z 11 súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci

konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo
(R19/1975).

22. Poprela závery odborného stanoviska č. 17/2023 vypracovaného U.. U.. V. P. s tým, že v odbornom
stanovisku je nesporné porušenie povinnosti znalca konať a vystupovať nestranne, keď v časti „Zo

spisu“ uvádza tendenčne výlučne tvrdenia žalobkyne a závery dokazovania - výsluchy svedkov a
žalovanej, ignoruje. Závery odborného vyjadrenia pritom spochybňuje aj samotná žalobkyňa, ktorá na
str. 6 žaloby, druhý odsek uvádza: „Každý znalec, ktorého doposiaľ oslovila ju odmietol so slovami, že
jej znalecký posudok nevypracuje, nakoľko nemá podklady pre jeho vypracovanie, ktorými podkladmi
sú originály písomných listín, na ktorých by bol podpis je starého otca, neb. U. W..“ Z uvedeného

tvrdenia žalobkyne, podľa žalovanej, plynie nedôveryhodnosť záverov odborného stanoviska, nakoľko
sama žalobkyňa uvádza, že znalkyňa nemala potrebné dokumenty na riadne vypracovanie odborného
stanoviska. Ohľadom záverov odborného stanoviska žalovaná uviedla, že ak znalkyňa v odbornom
stanovisku navodzuje dojem, že podpis poručiteľa nie je poručiteľov, pretože ten je sa jej javí údajne
iný, tak skutočnosť, že poručiteľ (stotožnený notárom) podpísal notársku zápisnicu pred notárom a

pred svedkami má, podľa názoru žalovanej väčšiu váhu, ako vyhodnotenie podpisu znalkyňou z kópií
dokumentov, ktoré sama, ako aj iní znalci označili za nedostatočný zdroj pre vyhodnotenie pravosti
podpisu poručiteľa. Poručiteľ notársku zápisnicu podpísal počas hospitalizácie, teda nie za ideálneho
zdravotného stavu. Je prirodzené, že sa jeho podpis môže líšiť. Sama žalobkyňa uvádza, že znalkyňamala k dispozícii len kópie dokumentov (napriek tomu sa vyjadruje ku tlaku písma). Uviedla, že poručiteľ
sa môže na ktorejkoľvek listine podpísať úplne inak ako sa bežne podpisuje. Jedine banky majú
podpisové vzory, ktoré vyžadujú pri svojich úkonoch na pobočkách. Poručiteľ sa platne mohol do

notárskej zápisnice podpísať opačnou rukou ako bežne píše, mohol sa podpísať tlačeným písmom,
či akokoľvek inak. Žiadny právny predpis nestanovuje poručiteľovi povinnosť podpisovať sa výlučne
jedným podpisom. Skutočnosť, že notársku zápisnicu podpisuje poručiteľ, bola osvedčená notárom
a dvoma svedkami. Oproti tvrdeniu zjavne zaujatej znalkyne tak stoja tri totožné, zhodné a logické
výpovede svedkov a žalovanej, ktoré preukazujú jediný logický, sled udalostí. Odborné stanovisko

ako dôkazný prostriedok nemá spôsobilosť vyvrátiť tri totožné výpovede a aj ohľadne tohto tvrdenia
žalobkyne žalovaná uniesla na ňu prenesené dôkazné bremeno.

23. Poukázala na ust. § 397 písm. a) a b) CSP s tým, že: „Dôvodom prípustnosti obnovy konania je
existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: a)
Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v

zmysle § 400 CSP bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje
zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného
konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť.
Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova
konaniaprípustná,musíísťvždyoskutočnostiadôkazy,ktorétuexistovaliužpočaspôvodnéhokonania,

v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) ide o
procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne
označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom
konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka,
ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci

ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý
privodiťstraneoprávnenejnapodaniežalobynaobnovukonaniapriaznivejšierozhodnutievoveci,pôjde
o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b).“

24. Ako vyplýva z čestného prehlásenia matky žalobkyne, ako aj zo samotného dátumu vyhotovenia

odpovede Nemocnice U., a.s., táto v čase pôvodného konania - ku dňu vyhlásenia rozsudku,
neexistovala. Žalovaná má totiž za to, že na to, aby bolo možné určitý dôkaz vykonať v pôvodnom konaní
je nevyhnutné, aby daný dôkaz v pôvodnom konaní aj existoval a odpoveď nemocnice Poprad bola
vyhotovená takmer päť rokov od skončenia pôvodného konania a teda bezpochyby v čase vyhlásenia
pôvodného rozsudku neexistovala. Keďže daný dôkaz neexistoval, nie je možné o ňom tvrdiť, že ho

žalobkyňa bez svojej viny nemohla predložiť, nakoľko bez ohľadu na zavinenie nemala možnosť daný
dôkaz predložiť, pretože neexistoval. V zmysle uvedeného sa nejedná o dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
privodiť žalobkyni priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko jeho použitie v predmetnom konaní vylučuje ust. §
397 písm. a) CSP, pretože daný dôkaz neexistoval v pôvodnom konaní. Navyše z uvedeného dôkazu
vyplýva len to, že nemocnica neeviduje návštevu poručiteľa notárom v chorobopise. Navrhla žalobu

zamietnuť.

25. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného spisu sp. zn. 7C/65/2017, výsluchom
svedkyne L. N. a listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:

26. Zo spisu Okresného súdu U. vedeného pod sp. zn. 7C/65/2017 súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou
domáhala určenia, že nehnuteľnosť a to 1-izbový byt č. X postavený na pozemku C - KN, parc. č. XXXX/
XX vrátane spoluvlastníckeho podielu, všetko zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. U., patrí do dedičstva
po neb. U. W., nar. XX.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom U., ul. M. XXXX/X. Žalobu v
písomnompodaníodôvodnilatým,žejezávetnoudedičkouposvojomneb.staromotcoviU.W.,ktorýbol

vlastníkom1-izbovéhobytuspríslušenstvom.Neb.U.W.počassvojhoživotapredmetnýbytpreviedolna
žalovanú, svoju družku darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena - práva doživotného
bývania, a to vo forme notárskej zápisnice zo dňa 17.2.2017, napriek tomu, že vyhotovil závet formou
notárskej zápisnice ešte dňa 24.8.2005, ktorým prejavil vôľu predmetný byt zanechať svojej vnučke, teda
žalobkyni. Darovaciu zmluvu považovala žalobkyňa za podozrivú, nakoľko neb. sa mal viackrát vyjadriť,

že predmetný byt nikdy na svoju družku neprevedie. Závet v prospech žalobkyne poručiteľ okrem svojej
dcéry nikomu neoznámil, mal v úmysle ho utajiť pred družkou žijúcou s ním v spoločnej domácnosti, ako
aj pred jej 5 deťmi. Poručiteľ urobil závet v prospech svojej jedinej vnučky, s ktorou mal až do svojej smrti
nadštandardný vzťah. Vzhľadom k dátumu uzavretia darovacej zmluvy krátko pred smrťou poručiteľa,ktorý v tom čase trpel pokročilým štádiom rakoviny a bol pripútaný na lôžko a výrazne odkázaný na
starostlivosť svojej družky, pojala žalobkyňa podozrenie, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo bez jeho
súhlasu a vedomia. Matka žalobkyne podala trestné oznámenie vo veci podozrenia zo zločinu podvodu,

nakoľko mala za to, že podpis nachádzajúci sa v notárskej zápisnici nie je vlastným podpisom poručiteľa
a notár, ktorý predmetnú zápisnicu o právnom úkone spisoval, bol pravdepodobne uvedený do omylu.

27. Rozsudkom zo dňa 24.9.2018 súd prvej inštancie žalobu zamietol a konštatoval, že z pripojeného
trestného spisu, z neho najmä obsahu notárskej zápisnice, výpovede notára JUDr. A. Q., ako aj

výpovede svedkyne B. C. bolo nepochybne preukázané, že práve poručiteľ U. W. uzavrel dňa 17.2.
2017 darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti, ktorú pred notárom a svedkom v nemocnici U. počas svojej hospitalizácie podpísal. O
obsahu prejavenej vôle poručiteľa súd rovnako nemal pochybnosť, pretože tento príslušnú notársku
zápisnicu, obsahom ktorej bol právny úkon darovania, podpísal a po odovzdaní notárskej zápisnice
poručiteľ k tejto nevzniesol výhrady. V konaní nebolo preukázané, že by darovaciu zmluvu podpísala

iná osoba.

28. Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 28.5.2020 rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a rozsudkom zo dňa 28.11.2022 Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalobkyne zamietol. Rozsudok o zamietnutí žaloby tak nadobudol právoplatnosť dňa 16.7.2020.

29. Súd konštatuje, že podaním doručeným dňa 26.4.2023 požiadala U.. U.. V. P., znalkyňa v odbore
písmoznalectvo o nahliadnutie do spisu a dňa 3.5.2023 do kompletného spisu nahliadla.

30. Z odpovede Nemocnice U., a.s. zo dňa 7.3.2023 súd zistil, že podľa chorobopisu č. 03488/1 z
Oddelenia vnútorného lekárstva a JIS-M Nemocnica U. a.s. z obdobia od 14.2.2017 do 20.2.2017
neeviduje v zdravotnej dokumentácii U. W. záznam o prítomnosti notára v uvedenom období.

31. Z čestného vyhlásenie L. N. zo dňa 12.5.2023 súd zistil, že dňa 1.3.2023 od známej jej nebohého

otca mala dozvedieť, že dlhé roky pracuje v nemocnici U. na Oddelení vnútorného lekárstva, kde bol
U. W. hospitalizovaný, pričom počas jeho hospitalizácie nebol pri ňom prítomný žiaden notár ani iný
právnik. Na základe tejto informácie oslovila Nemocnicu U., a.s. a žiadalo o správu, či v evidencii je
návšteva notára zaevidovaná, nakoľko v čase hospitalizácie bolo oddelenie pre návštevy zatvorené.
Dňa 11.3.2023 jej bola doručená odpoveď, ktorú následne sprostredkovala žalobkyni.

32. Z výsluchu svedkyne L. N., matky žalobkyne a dcéry neb. U. W. súd zistil, že v marci roku 2023
svedkyňu oslovila neznáma žena, ktorá mala poznať jej neb. otca a uvedená žena svedkyni mala
uviesť, že v čase hospitalizácie neb. U. W. ho nenavštívil žiaden notár ani nikto iný. Uvedenú ženu
svedkyňa nepozná, nevie ani jej meno. Žena mala svedkyňu osloviť sama s tým, že v čase od 14.2.2017

do 20.2.2017 pracovala na Oddelení vnútorného lekárstva Nemocnice U., a.s. Svedkyňa na dotaz
súdu uviedla, že nemala prístup k zdravotnej dokumentácii neb. U. W., nemocnica jej ju neposkytla. O
informácie žiadala až v roku 2023. Právne oddelenie nemocnice malo odoprieť prístup k dokumentácii
a súčasne malo svedkyňu informovať, že v prípade spísania darovacej zmluvy notárom sa zmluva musí
realizovať prostredníctvom právneho oddelenia nemocnice. Následne informáciu poskytla žalobkyni.

33.ZodbornéhostanoviskaU..U..V.P.č.XX/XXXXsúdzistil,žeznalkyňasamavstanoviskukonštatuje,
že mala k dispozícii ako sporný materiál kópiu poloparafovitého až parafovitého popisu U. W. z roku
2017 a kópiu úplného kurzívneho podpisu žalovanej a ako porovnávací materiál kópiu polokurzívneho
podpisu U. W. z roku 2005 (závet), kópiu neúplného polokurzívneho podpisu U. W. z roku 2017

(podpis na informovanom súhlase pred hospitalizáciou), kópiu neúplného polokurzívneho podpisu na
prepúšťacej lekárskej správe z roku 2017, kópiu neúplného polokurzívneho podpisu osoby, ktorej sa
poskytuje zdravotná starostlivosť (nie je uvedené, že sa jedná o podpis osoby U. W.), kópie neúplných
polokurzívnych podpisov na tzv. kvitančných listoch, dokladoch k vyplácanému dôchodku za roky 2014
až 2017.

34. Stanovisko obsahuje časť označenú ako „Zo spisu“, v ktorom sa uvádza: M. N. je závetnou dedičkou
po nebohom U. W. v zmysle závetu, ktorý bol spísaný vo forme Notárskej zápisnice dňa 24.08.2005,číslo: N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, M. XXXXX/XXXX. Dňa 17.02.2017 jej starý otec, nebohý U. W.
údajne ako Darca a zároveň oprávnený z vecného bremena mal podpísať Darovaciu zmluvu a dohodu o
zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, ktorá bola spísaná vo

forme Notárskej zápisnice číslo: N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, M. XXXX/XXXX zo dňa 17.02.2017, na
podklade ktorej mal darovať svoju nehnuteľnosť, a to byt jeho družke, pani G.. Nakoľko závetná dedička
- M. N. má dôvodné pochybnosti o pravosti podpisu jej starého otca - nebohého U. W. na tejto Darovacej
zmluve a dohode o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti a
dôvodné pochybnosti o skutočnej vôli jej starého otca previesť za života nehnuteľnosť na tretiu osobu,

ktorou je pani G., najmä ak ide o nehnuteľnosť, ktorú mala zdediť ona ako závetná dedička, domáha sa
svojich práv cestou súdu, aby súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré mali byť údajne predmetom daru, patria
do dedičstva po jej nebohom starom otcovi, U. W.. Jej pochybnosti vyplývajú aj z toho, že jej nebo starý
otec mal túto Darovaciu zmluvu podpísať pred notárom v čase jeho hospitalizácie v Nemocnici v U., kde
bol hospitalizovaný na oddelení vnútorného lekárstva s JIS- M v dňoch od 14.02.2017 do 20.02.2017,
pričom podľa potvrdenia Nemocnice v U. zo dňa 07.03.2023, notár pri jej nebohom starom otcovi v

čase jeho hospitalizácie prítomný nebol. Jej starý otec mal 4. štádium rakoviny, bol pripútaný na lôžko
a výrazne odkázaný na starostlivosť svojej družky, paní G., ktorej mal údajne predmetnú nehnuteľnosť
- byt darovať, a bez ktorej nemohol vykonávať ani bežné úkony (toaleta, stravovanie, umývanie a pod.).
M. U. W. mal s M. N. nadštandardný vzťah, cez službu "SKYPE" si pravidelne aspoň 2 x do týždňa volali,
a nikdy sa nezmienil o tom, že chce svoj byt na svoju družku prepísať, či jej ho darovať.

35. Stanovisko neobsahuje ani zmienku o tom, aké je vyjadrenie žalovanej a ani zmienku o tom, že vo
veci bolo právoplatnej rozhodnuté, dokonca aj dovolacím súdom.

36. Znalkyňa v závere k otázke č. 1 konštatuje, že podpis pri uvedení účastníka Darovacej zmluvy a
dohody o zriadení vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktorá bola
spísaná vo forme Notárskej zápisnice zo dňa 17. februára 2017, číslo N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, M.
XXXX/XXXX, na jej 5. strane, ako Darcu a zároveň oprávneného z vecného bremena, je vyššou mierou
pravdepodobnosti nepravým podpisom, toho času už nebohého U. W., rod. Hutník, nar. XX.XX.XXXX,

r.č.: XXXXXX/XXX, naposledy bytom: 058 01 U., M. XXXX/X, zomrelého dňa XX.XX.XXXX.

37. V odpovedi na druhú otázku znalkyňa uviedla: Z pohľadu kritérií primeranosti nebolo možné určiť, či
oba podpisy uvedené pri účastníkoch Darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena práva
doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktorá bola spísaná vo forme Notárskej zápisnice zo dňa

17. februára 2017, číslo N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, M. XXXX/XXXX, na jej 5. strane, pri osobe Darca
a zároveň oprávneného z vecného bremena a Obdarovaná a zároveň povinná z vecného bremena boli
vykonané identickým pisateľom, alebo každý z nich vykonala iná osoba.

38. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

39. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP ( Civilný sporový poriadok ) strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

40. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

41. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

42. Podľa § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a. sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b. možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c. bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,d. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,

e. je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f. možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

43. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

44. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť.

45. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

46. Podľa § 411 ods. 1 CSP rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

47. Podľa § 414 CSP ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

48. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z.,

o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, vedenie zdravotnej dokumentácie je získavanie, zhromažďovanie a
zaznamenávanie údajov podľa odseku 2.

49. Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona zdravotná dokumentácia obsahuje

g. osobné údaje osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, v rozsahu meno, priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo, adresa bydliska a zdravotné údaje potrebné na zistenie anamnézy; môže
obsahovať aj telefónne číslo a adresu elektronickej pošty osoby, ak ich osoba poskytla,
h. údaje o poučení a informovanom súhlase (§ 6 a 6ba),
i. údaje o chorobe osoby, žiadanku na vyšetrenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, údaje

o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným
stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
j. údaje o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vrátane predpísaných alebo podaných
humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín v rozsahu názov liečiva, cesta
podania, lieková forma a množstvo liečiva v liekovej forme, názov dietetickej potraviny, názov

zdravotníckej pomôcky a údaje o použití obmedzujúceho prostriedku v rozsahu ustanovenom v § 9b
ods. 12,
k. údaje o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
l. údaje o dočasnej pracovnej neschopnosti, údaje o osobnej starostlivosti, údaje o liečebnom režime a
skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce,

m. epidemiologicky závažné skutočnosti,
n. identifikačné údaje príslušnej zdravotnej poisťovne,
o. identifikačné údaje poskytovateľa.

50. Podľa § 25 ods. 1 písm. b) cit. zákona osoba je oprávnená udeliť súhlas na prístup k údajom zo

svojej elektronickej zdravotnej knižky v rozsahu a spôsobom ustanovenom osobitným predpisom. Údaje
zo zdravotnej dokumentácie podľa § 20 ods. 2 a 3 sa sprístupňujú bezodkladne formou nahliadania do
zdravotnej dokumentácie osoby manželovi alebo manželke, dieťaťu alebo rodičovi alebo ich zákonnému
zástupcovi po smrti tejto osoby, a to v celom rozsahu; ak takáto osoba nie je, osobe plnoletej, ktorá s
ňou žila v čase smrti v domácnosti, blízkej osobe alebo ich zákonnému zástupcovi.

51. Súčasne poukázal aj na aktuálnu judikatúru v zmysle ktorej „I. Civilné sporové konanie je ovládané
prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia
a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremenatvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné
pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej
normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

52. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020)“

53. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.

54.
Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy
súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

55. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,

t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a
to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

56. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

57. K samotnému inštitútu obnovy konania súd uvádza, že sa jedná o mimoriadny opravný prostriedok,
ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to
je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak

sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to žaloba musí byť podaná
oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,
musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať
predpísané náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku,
vypočítané v ustanovení § 397 CSP sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu

konania neprípustná a uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie
žaloby z dôvodu neprípustnosti. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že žaloba na obnovu
konania je prípustná predovšetkým proti právoplatnému rozsudku súdu, nakoľko proti právoplatnému
uzneseniu je prípustná jedine vtedy, ak takýmto uznesením bol schválený zmier. Okrem uvedeného je
žaloba na obnovu konania prípustná už len voči právoplatnému platobnému rozkazu.

58. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha obnovy konania vedeného na tunajšom súde, a to z
dôvodov uvedených v ust. § 397 ods. 1 písm. a) CSP Rozhodovanie o návrhu na obnovu vyhovie, t. j.
či obnovu konania povolí alebo nie. Pre túto fázu konania platia primerane ustanovenia o konaní pred
súdom prvej inštancie. V tomto štádiu súd skúma, či sú splnené podmienky pre obnovu konania, t. j. či

návrhbolpodanýzdôvodovvyplývajúcichzustanovenia§397CSPčismerujeprotitakémurozhodnutiu,
ohľadne ktorého je možné povoliť obnovu konania a či bol návrh podaný včas. Len v prípade, že sú
splnené všetky zákonné podmienky obnovy konania, rozhodne súd tak, že obnovu konania povolí. V
druhej fáze, po právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, potom už bez ďalšieho súd vec
opätovne prejedná. Napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím v prvej fáze konania o obnove,

t.j. ide o rozhodnutie o tom, či sú splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania.

59. Súd prvej inštancie v záveroch svojho rozhodnutia uviedol , že preskúmal žalobu na obnovu
konania a zistil, že táto nie je dôvodná. Súd má za to, že dôkazy či žalobkyňou tvrdené skutočnosti,ktoré žalobkyňa uviedla nie sú dôkazmi, ktoré by nemohla bez vlastnej viny použiť v pôvodnom konaní,
ktorého obnovy sa podanou žalobou domáha.

60. Čo sa týka dôvodu obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je
prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a
predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Základnou
podmienkou pre obnovu konania teda je, že musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy

týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu
konania bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre
žalobcu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
existovali v čase pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom
konaní. Môže teda ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania,
ktoré sa napáda žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj

to, prečo v pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a
či ich teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto
záveru.

61. Čo sa týka dôvodu obnovy konania podľa ust. § 397 písm. b) CSP obnovu konania možno
žiadať ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvodom na povolenie obnovy konania je teda aj možnosť
vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade pôjde o také dôkazy,
ktoré navrhla alebo predložila strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu

existencie objektívnych prekážok. Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

62. Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. augusta 2009, sp. zn. 6 Obo 57/2009: Dôvodom obnovy

konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Pre záver, či nové
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
stačí, ak sa javí byť pravdepodobným, že môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

63. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že ani jeden z uvedených dôvodov pre povolenie obnovy

konania zistený nebol. Súd predovšetkým konštatuje, že predložené vyjadrenie Nemocnice U., a.s.
neobsahuje dôkaz o tom, že notár T.. Q. nenavštívil neb. U. W. počas jeho hospitalizácie. Obsahuje
tvrdenie o tom, že takáto návšteva nie je súčasťou chorobopisu.

64. Chorobopis je záznam o diagnóze, priebehu a liečbe choroby a s tým súvisiacim zdravotným

stavom konkrétneho pacienta vyhotovený nemocnicou. Obsahuje osobné údaje pacienta, anamnézu,
výsledok objektívneho vyšetrenia pri prijatí (objektívny nález), diagnózu a počas pobytu v nemocnici
(hospitalizácie) je doplnený dekurzmi (dennými záznamami o zdravotnom stave pacienta) a výsledkami
ďalších prípadných vyšetrení (napr. laboratórnymi nálezmi). Na základe chorobopisu sa pri prepustení
pacientaznemocničnejstarostlivostivyhotovujeprepúšťaciasprávaachorobopissanáslednearchivuje,

resp. vyjme z príručnej registratúry a uloží v registratúrnom stredisku nemocnice.

65. Z vyššie cit. ust. § 19 zákona č. 576/2004 Z. z. nevyplýva, že by súčasťou chorobopisu mal
byť údaj o návšteve pacienta na otvorenom oddelení, ktorý je navyše mobilný a nebol ani zbavený
spôsobilosti na právne úkony a ani jeho osobná sloboda nebola obmedzená. Vzhľadom na uvedené súd

konštatuje, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby Nemocnica U., a.s. evidovala návštevu poručiteľa,
a teda neexistencia záznamu o návšteve v chorobopise nie je dôkazom nepravdivosti či nesprávnosti
zistení realizovaných v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/65/2017. Tvrdenie žalobkyne o tom, že nakoľko
súčasťou chorobopisu nie je evidencia návštevy, je to dôkaz o neprítomnosti notára, je teda nesprávne
a neodôvodnené. Uvedený dôkaz v čase trvania pôvodného konania neexistoval, podmienka pre

povolenie obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a) CSP teda nie je splnená.

66.ČosatýkasvedkyneL.N.atvrdenéhoúdajnéhovyjadrenianeznámejženyotom,ženotárneb.U.W.
v nemocnici nenavštívil, uvedené tvrdenie žalobkyňa preukazuje len vyjadrením vlastnej matky, avšakbez reálnej podpory akýmkoľvek iným dôkazom. Žalobkyňa ani jej matka, svedkyňa v konaní vypočutá
túto ženu neoznačili menom, adresou či pracovným zaradením a takýto dôkaz sa súdu javí ako málo
pravdepodobný až špekulatívny. Pokiaľ by aj uvedená žena skutočne existovala a mala vedomosť o

pobyte neb. U. W. na internom oddelení, určite by vysvetlila matke žalobkyne aj okolnosti monitorovania
neb. U. W., teda prečo a v akom rozsahu má vedomosť o tom, že sa s notárom nestretol. V tomto smere
zo strany žalobkyne absentujú skutkové tvrdenia aj dôkazy. Vzhľadom na zákonné ust. § 25 zákona č.
576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd neuveril tvrdeniam svedkyne L. N. o tom, že jej bola

odopretá možnosť nahliadnutia do zdravotnej dokumentácie neb. U. W..

67. Čo sa týka odborného stanoviska č. 17/2023 vypracovaného U.. U.. V. P., v tomto smere súd
poukazuje na skutočnosť, že znalkyňa sama v stanovisku konštatuje, že mala k dispozícii ako sporný
materiál kópiu poloparafovitého až parafovitého popisu U. W. z roku 2017 a kópiu úplného kurzívneho
podpisu žalovanej a ako porovnávací materiál kópiu polokurzívneho podpisu U. W. z roku 2005 (závet),

kópiu neúplného polokurzívneho podpisu U. W. z roku 2017 (podpis na informovanom súhlase pred
hospitalizáciou), kópiu neúplného polokurzívneho podpisu na prepúšťacej lekárskej správe z roku
2017, kópiu neúplného polokurzívneho podpisu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť (nie
je uvedené, že sa jedná o podpis osoby U. W.), kópie neúplných polokurzívnych podpisov na tzv.
kvitančných listoch, dokladoch k vyplácanému dôchodku za roky 2014 až 2017. Odborné stanovisko má

pritom spochybňovať podpis notárskej zápisnice o darovacej zmluve poručiteľom v roku 2017, pričom
odkazuje na odlišnosť podpisu poručiteľa v roku 2005.

68. V rámci notárskej činnosti patrí legalizácia (osvedčenie) k tradičným notárskym úkonom a v rámci

systematiky notárskej činnosti sa radí k osvedčovaniu právne významných skutočností (§ 3 ods. 1
písm. b) Notárskeho poriadku), čo vyplýva už zo samotného pomenovania tohto úkonu a tiež z §
56 Notárskeho poriadku, kde sú príkladmo vymenované osvedčovacie úkony notára (tzv. verifikačná
notárska činnosť). Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej
podpismábyťosvedčenývjehoprítomnosti,listinuvlastnoručnepodpísalaalebopodpisnalistineuznala

pred ním za vlastný. Osvedčenie pravosti podpisu sa vyznačí na listine vo forme osvedčovacej doložky,
ktorá je verejnou listinou (podľa § 3 ods. 2 Notárskeho poriadku je verejnou listinou len osvedčovacia
doložka pri legalizácii, nie je ňou aj samotná listina, na ktorej sa pravosť podpisu účastníka osvedčuje).

69. V právnej literatúre sa podpis charakterizuje ako individuálne ťahy písma, ktoré dostatočne označujú

identitu podpisujúceho sa, sú jedinečné, vyznačujú sa príslušnými charakteristickými znakmi a javia sa
ako podpisy mena.

70. Je súčasne nepochybné, že žiadne dva podpisy vyhotovené totožným pisateľom nie sú (a ani

nemôžu byť) absolútne zhodné. Absolútna zhodnosť podpisov by bola znakom technického falšovania
niektorého z porovnávaných podpisov, resp. jeho obkreslenia z pravej predlohy (najčastejšie pomocou
priesvitu). Pojmy „zhodný“, „zhodné“ sú v písmoznalectve vyjadrením toho, že porovnávané podpisy,
písmové celky, písmové tvary alebo ich detaily vykazujú v princípe zhodné znaky, a to v rámci
zistenej variability podpisov totožného pisateľa. ... Kópiu sporného podpisu znalec musí skúmať ako

izolovaný jav, nakoľko k pravosti písomnosti ako jedného nedeliteľného celku sa na základe kópie
písomnosti nemôže vyjadriť. Inými slovami povedané, znalec nemôže overiť, či sporná písomnosť je/nie
je výsledkom technického falšovania, montáže a či sporný podpis nevznikol tak, že bol na písomnosť
prenesený pomocou technických prostriedkov z inej písomnosti, ktorá obsahom, formou vyhotovenia
vôbec so skúmanou kópiou spornej písomnosti nesúvisí. Ak znalec skúma kópiu podpisu a vyjadruje

sa k znakom skúmaného podpisu má na mysli vždy nejaký originál podpisu, ktorý je s predloženou
kópiou podpisu identický - vykazuje absolútne zhodné pomery merateľných veličín (nie celkovú veľkosť
podpisov - veľkosť podpisov je možné zachovať, ale aj zmenšiť, zväčšiť), absolútne zhodné znaky
tvarovania vzájomne porovnateľných písmových tvarov, písmen a ich detailov. Kópia akéhokoľvek
podpisu nie je autentickým (živým) pisárskym prejavom pisateľa, vlastnoručným podpisom (takým je

len originálny podpis). Kópia podpisu poskytuje len informáciu o pisárskom prejave pisateľa (viac alebo
menej kvalitnú). Každá kópia podpisu sa skúma v miere, ako to kvalita kópie umožňuje. Niektoré
znaky charakteristické, príznačné pre originálne podpisy pisateľa na kópii môžu zanikať, často sú až
neskúmateľné. Napríklad na kópii podpisu (druhý obrázok) zanikajú ťahy, ktoré sú vyhotovené slabšímpisárskym tlakom ... (viď. M. Krajníková, E. Blahová, M. Zelenková - Súčasné možnosti skúmania
originálov a kópií sporných písomností, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2017).

71. Aj v prípade odborného stanoviska súd prvej inštancie konštatuje, že uvedený dôkaz v čase trvania
pôvodného konania neexistoval, podmienka pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 397 písm. a)
CSP nie je splnená.

72. V súvislosti s podpisom poručiteľa je potrebné poukázať na skutočnosť, že notár osvedčuje, že

osoba pred ním listinu podpísala, nie však, že sa jedná o podpis osoby, ktorý daná osoba používa vždy
a za každých okolností. Čo treba rozumieť pod pojmom podpis totiž nedefinuje žiaden právny predpis.
V ustanovení § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa pre platnosť právneho úkonu vyžaduje podpis
konajúcej osoby. Pri písomných právnych úkonov v zmysle hmotného práva nie je dôležité, kto listinu
napísal, a to ani v prípade, kde zákon predpisuje písomnú formu určitého právneho úkonu (výnimkou
sú úkony, pre ktoré zákon vyžaduje obligatórnu formu notárskej zápisnice, napr. § 143a OZ, § 476d

ods. 2 OZ, § 162 ods. 2 ObZ, § 218a ObZ). Podpis konajúcej osoby, na rozdiel od textu listiny, musí
byť vlastnoručný.

73. Na otázku, či osoba môže listinu podpísať aj inou rukou, než sa obvykle podpisuje, dal Najvyšší súd

ČR túto odpoveď: „Požiadavka vlastnoručne spísaného závetu je splnená aj v prípade, ak bol spísaný
nedominantnou (ľavou) rukou poručiteľa (Rozhodnutie NS ČR sp. zn.: 30 Cdo 1975/2001).

74. S prihliadnutím na uvedené súd ani predložené odborné stanovisko nepovažuje za dôkaz
jednoznačne odôvodňujúci potrebu povolenia obnovy konania.

75. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že ani jedno z tvrdení žalobkyne a
ani jeden dôkaz žalobkyňou predložený či tvrdená existencia právnej skutočnosti, nie sú spôsobilé
privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobkyňu. Navyše žiaden dôkaz ani tvrdená skutočnosť nesplnili
podmienky ust. § 397 CSP preto súd žalobu o povolenie obnovy konania ako nedôvodnú zamietol.

76. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 261 ods.1,2 CSP a
priznal náhradu trov konania žalovanej, podľa jej úspechu vo veci.

77. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila tak, že :

I. / súd prvej inštancie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,
II. / podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
III. / podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

IV. / podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
78.Poukázalana skutočnosť,ktorouniezvlastnejvinynedisponovalavpôvodnomkonaní-7C/65/2017,
a ktorá skutočnosť v čase pôvodného konania existovala, a je vysokou mierou pravdepodobné, že

táto skutočnosť môže privodiť pre ňu ako žalobkyňu priaznivejšieho rozhodnutie. Tou konkrétnou
skutočnosťou,ktorúvrámcižalobyoobnovukonaniatvrdilaatvrdíjeto,ženotár-T.nikdyprijejstarému
otcovi - neb. W. (počas jeho hospitalizácie) v Nemocnici v U. dňa 17.02.2017 nebol, pričom podkladom
pôvodného rozhodnutia bola tá skutočnosť, že jej starý otec podpísal Darovaciu zmluvu, ktorou previedol
na žalovanú byt v čase jeho hospitalizácie dňa 17.02.2017 pred notárom - JUDr. Q., a to v Nemocnici

v U., a.s. na oddelení vnútorného lekárstva a JIS-M. Poukázala, že touto informáciou, t.j. skutočnosťou
začala disponovať až po tom, čo ju o tejto skutočnosti informovala jej mama - L. N. , ktorú sa dozvedela
od inej pre ňu neznámej ženy, ktorej meno nepozná. Jej mama sa totiž až po právoplatnom ukončení
pôvodného konania dozvedela od osoby zamestnanej na oddelení Nemocnice v U., že notár pri jej otcovinikdy nebol. Jej mama túto informáciu poskytla žalobkyni a zároveň predložila vyjadrenie Nemocnice
U., o ktoré vyjadrenie žiadala jej mama - L. až po tom, čo sa o tejto informácii dozvedela od tejto osoby.
Predložila na preukázanie tohto tvrdenia okrem iných dôkazov čestné prehlásenie svojej mamy - L. N.

a navrhla ju ako svedka k tejto skutočnosti v konaní pred súdom vypočuť. Podľa súdu prvej inštancie
žalobkyňou predložené čestné prehlásenie a jej následná výpoveď ako svedkyne v konaní pred súdom
je len obyčajným vyjadrením vlastnej matky bez reálnej podpory akýmkoľvek iným dôkazom a preto jej
vyjadrenie o tvrdení inej ženy, (pozn. pre svedkyňu ženy, ktorej meno nepozná), že notár na oddelení
v Nemocnici v U. nikdy nebol, sa javí súdu ako málo pravdepodobné až špekulatívne, lebo podľa jeho

úvahy táto žena ani neexistuje. Žalobkyňa z hľadiska týchto skutočností považuje rozsudok súdu prvej
inštancie za nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, nakoľko súd nedostatočným spôsobom zdôvodnil,
prečo sa javí výpoveď jej mamy - L. N., ktorá vypovedala v konaní pred súdom ako svedok ako len
obyčajné vyjadrenie vlastnej matky, či vyjadrenie o tvrdení inej ženy ako dôkaz málo pravdepodobný až
špekulatívny. Uviedla, že žalobkyňa nebola účastníčkou rozhovoru jej mamy a tejto osoby a žalobkyňa
túto osobu nepozná. Ďalej predložila v rámci žaloby na obnovu konania dôkaz o skutočnosti, že notár

v období hospitalizácie neb. U. W. v období od 14.02.2017 do 20.02.2017, na oddelení vnútorného
lekárstva a JIS-M Nemocnice U., a.s., prítomný nebol, a to čestné prehlásenie jej mamy - L. N., pričom
navrhla vypočuť v konaní o žalobe na obnovu konania jej mamu - L. N.. V tejto súvislosti predložila
súdu písomnú listinu Nemocnice v U., a. s. podanie zo dňa 07.03.2023, v ktorej sa uvádza, že podľa
chorobopisu č. 03488/1 z Oddelenia vnútorného lekárstva s JIS-M Nemocnice U., a.s. z obdobia od

14.02.2017 do 20.02.2017 nemocnica neeviduje v zdravotnej dokumentácii pacienta U. W. záznam o
prítomnosti notára v uvedenom období. Má za to, že tento dôkaz vypovedá o tom, že na 100 % notár pri
starom otcovi v U. nebol , lebo ak by bol o tom urobený záznam v jeho chorobopise. Žalobkyňa má za
to, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
79. Žalobkyňa rovnako predložila odborné stanovisko č. 17/2023 vypracované PhDr. U.. V. P., záverom

ktorého bolo, že podpis neb. U. W. na spornej darovacej zmluve, ktorou zmluvou mal darovať jej neb.
starý otec byt žalovanej, vyššou mierou pravdepodobnosti nie je pravým podpisom. Má za to, že ani
v tomto smere súd prvej inštancii nevykonal dostatočné dôvody pre svoje zamietajúce rozhodnutie.
Žalobkyňa má tak za to, že súd prvej inštancie na základe nesprávne zisteného skutkového stavu
danú vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Taktiež poukázala okrem iného , že v predmetnom konaní o žalobe na
povolenie obnovy konania sa konalo jediné pojednávanie, ktoré bolo súdom prvej inštancie nariadené
na deň 13.05.2024, pričom do tohto pojednávania tunajší súd nezabezpečil žalobkyňou navrhnuté
dôkazy, nepredvolal ani jediného žalobkyňou označeného svedka, okrem jej matky žalobkyne, ktorej
prítomnosť na pojednávaní bola zo strany žalobkyne zabezpečená. Taktiež poukázala, že v konaní pred

Okresným súdom U. rozhodoval už Krajský súd v U. uznesením zo dňa 16.11.2023, č. . 17Co/27/2023
- 197 , ktorý uznesenie Okresného súdu Poprad potvrdil, avšak okrem iného uviedol, že odvolací súd
dospel k záveru, že s prihliadnutím na obsah súdneho spisu nemá pochybnosť o tom, že žalobkyňa
predložila v konaní o žalobe na obnovu konania, v rámci ktorého bol podaný aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dostatok listinných dôkazov osvedčujúcich v miere potrebnej pre rozhodnutie o

neodkladnom opatrení danosť jej právneho nároku, pokiaľ ide o vec samú. Ďalej uviedol, že žalobkyňa
je nepochybne aktívne legitimovaná podať žalobu na obnovu konania, pričom ňou tvrdený dôvod obnovy
konania v dostatočnej miere zadokumentovala listinnými dôkazmi a odborným stanoviskom znalkyne z
odboru písmoznalectva. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala, že bol porušený princíp právnej istoty
zo strany súdu porušený, vec nebola spravodlivo rozhodnutá, a rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo

presvedčivo odôvodnené. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad a
rozhodol tak, že súd žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.:
7C/65/2017 povoľuje a žalobkyni priznáva náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania v rozsahu
100%, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

80. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná. Poukázala, že má za to, že nie je naplnený
odvolací dôvod, nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Žalovaná má za to, že súd však na žalobkyňou
prezentované otázky jednoznačne odpovedal v bode 31 odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie
totiž jednoznačne uviedol, prečo vyhodnotil dôkazy matky žalobkyne (výpoveď svedkyne a čestné
prehlásenie) za nepravdepodobné, ktorým súd neuveril. Taktiež žalobkyňa vyjadruje nesúhlas s

vyhodnotením dôkazov. Poukázala , že v zmysle konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít,
povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Dopráva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalovaná je názoru, že
žalobkyňa sa výlučne nestotožňuje s vyhodnotením dôkazov súdom, pričom táto skutočnosť nezakladá
dôvodnosť tvrdeného odvolacieho dôvodu - nedostatočného odôvodnenia rozsudku. Súd prvej inštancie
sa dôsledne vysporiadal s dôkazmi žalobkyne (svedecká výpoveď a čestné prehlásenie jej matky),
pričom náležite zdôvodnil, prečo sa tvrdenia matky žalobkyne javia ako špekulatívne. Matka žalobkyne

- dcéra p. W. nepoznala údajnú ženu, avšak údajná žena mala poznať matku žalobkyne, pričom mala
mať o vec taký záujem, že šesť rokov po smrti p. W., mala táto neznáma žena potrebu zastaviť (niekde
- ani nevie kde) matku žalobkyne, nepredstaviť sa, a dať jej detailné informácie o návštevách p. W.
z pred šiestich rokov. Poukázala, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie sa negatívna skutočnosť
nepreukazuje a žalovaná poukázala na výsledky dokazovania v pôvodnom konaní, z ktorých plynie, že
darcu notár v nemocnici navštívil a preto tvrdenie matky žalobkyne o údajnej neznámej žene nie sú

spôsobilé vyvrátiť tri zhodné výpovede (žalovaná, plus dvaja svedkovia). Taktiež žalovaná poukázala, že
ak žalobkyňa tvrdí, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam
žalobkyňa nachádza odvolací dôvod nesprávneho skutkového zistenia v tom, že misinterpretuje ust.
§ 19 zákona č. 576/2004 Z. z., keď trvá na tom, že chorobopis musí obsahovať záznam o návšteve
notára. Z ust. § 19 zákona č. 576/2004 Z.z. nevyplýva, že by súčasťou chorobopisu mal byť údaj o

návšteve pacienta na otvorenom oddelení, ktorý je navyše mobilný a nebol ani zbavený spôsobilosti
na právne úkony a ani jeho osobná sloboda nebola obmedzená. Vzhľadom na to súd prvej inštancie
správne konštatoval, že neexistuje žiaden dôvod na to, aby Nemocnica U., a.s. evidovala návštevu
notára u darcu, a teda neexistencia záznamu o návšteve v chorobopise nie je dôkazom nepravdivosti
či nesprávnosti zistení realizovaných v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/65/2017. Tvrdenie žalobkyne

je nesprávne a neodôvodnené. Ďalej poukázala na ďalšie tvrdenia žalobkyne, že notár osvedčuje, že
soba pred ním listinu podpísala, nie však, že sa jedná o podpis osoby, ktorý daná osoba používa vždy
a za každých okolností. Taktiež žalovaná poukázala, že matka v konaní vypočutá bola, primárka MUDr.
R. bola vypočutá v trestnom konaní a jej výsluch bol poňatý do záverov súdneho spisu 7C/65/2017. Čo
sa týka vyjadrení NsP PP, ktoré žiadala žalobkyňa cestou súdu zabezpečiť, opätovne zdôraznila, že sa

jedná o dôkazy, ktoré v čase vydania pôvodného rozhodnutia neexistovali a preto nemôžu privodiť pre
žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie o jej žalobe na obnovu konania. Jedná sa totiž o dôkazy vylúčené
povahou konania o obnove konania lebo ide o dôkazy vylúčené povahou konania o obnove konania.
Taktiež sa žalovaná vyjadrila, že ak žalobkyňa v odvolaní citovala časť z uznesenia Krajského súdu v
Prešove č. k.: 11Co/27/2023-197, z 16.11.2023, avšak neuviedla taktiež rozhodujúci záver tohto súdu o

tom, že súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ( a ani Krajský súd ako súd odvolací ) neskúma
okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať
rozhodnutie vo veci samej. Má za to, že tak žalobkyňa vedome zavádza, keď tvrdí, že odvolací súd
pri konaní o rozhodovaní o neodkladnom opatrení, mal za to , že malo byť žalobe na obnovu konania
( merito veci ) vyhovené. Žiadala , aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej

priznal aj náhradu trov odvolacieho konania.
81. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázala, že trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie
nie je preskúmateľné a ani z obsahu predmetného rozhodnutia sa nedá zistiť odpoveď na podstatné
argumenty žalobkyne, ktoré sú sporné a sú zároveň aj nevyhnutné pre vydanie konečného rozhodnutia.
Má za to, že súd nedal jednoznačnú a presvedčivú odpoveď na to, prečo považoval výpoveď jej matky,

ktorá vypovedala o novej skutočnosti, ktorá je podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, za málo
pravdepodobnú, až špekulatívnu, keď v predchádzajúcich súdnych konaniach tunajší súd na margo
nepresvedčivých, nevierohodných, nejasných, či neurčitých výpovedi dvoch svedkov a žalovanej, ktorá
si v rámci svojich výpovedí okrem toho aj odporovala považoval za nielenže vysoko pravdepodobné, ale
aj presvedčivé a pravdivé. Znovu zotvrala na tvrdení, že v zdravotnej dokumentácii a to v chorobopise

č. 03488/1 Nemocnice U. sa neeviduje záznam o prítomnosti notára v uvedenom období v nemocnici.
Podľa jej názoru, ak sa raz niekto fyzicky nenachádza na danom mieste, tak logicky nemôže byť ani
evidovaný. Tiež poukázala na skutočnosť, že notár mal robiť spisovanie Darovacej zmluvy cez právne
oddelenie nemocnice tak, aby bol o tomto právnom úkone vedený aj oficiálny záznam. Pobyt notára a
žalovanej a jej svedkyne v Nemocnici U. sa jej javí ako málo pravdepodobný a špekulatívny. V ostatnom

zotrvala na svojich podstatných tvrdeniach.
82. K uvedenému sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobkyňa uvádza kvantum novým
tvrdení, hypotéz, atakov a prejavuje svoju anymozitu voči žalovanej a jej právnenu zástupcovi. Uviedla,
že má za to, že tvrdenia uvedené vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 19.09.2024 sú novotami odvolaní,ktoré nie je možné subsumovať pod žiaden z dôvodov prípustnosti novôt v odvolacom konaní v zmysle
príslušných ustanovení CSP. Žalovaná za to, že súd prvej inštancie, sa náležite vysporiadal so všetkými
skutočnosťami , tvrdeniami a dôkazmi predloženými sporovými stranami, a nie je ani otázka, ktorej by sa

súd nevenoval. Uviedla, že žalobkyňa v konaní neuviedla jediný dôkaz, ktorý by existoval v pôvodnom
konaní a žaloba bola od počiatku nedôvodná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.
83. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( § 34 ods. 1 CSP ) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie

je prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu na prejednanie,
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
84. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a webovej stránke súdu.

85. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
86. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia , prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

87.Odvolacísúdkonštatuje,žesavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia
a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.
88. Predmetom preskúmavania rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom je rozhodnutie
súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na obnovu konania pôvodne vedeného pod sp. zn.
7C/65/2017 o určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. U. W..

89. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 397 CSP ( dôvody obnovy konania), v
zmysle ktorého proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania ak

a) sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania , ktoré
ten , kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

vyvodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci ,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

90. V prejednávanej veci dôvodom prípustnosti obnovy konania mala byť existencia skutočnosti,
rozhodnutí a dôkazov, pričom však musia byť kumulatívne spĺňať tieto podmienky : skutočnosti,

rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle
§ 400 CSP ( žalobkyňa) bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom otázka viny sa v tomto
prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Má ísť spravidla o prípady, keď strana o existencii
skutočnosti alebo dôkazov nevedela a aby bola obnova konania prípustná musí ísť vždy o skutočnosti a
dôkazy , ktoré tu existovali už občas pôvodného konania v zmysle ustálenej judikatúry až do vyhlásenia

rozsudku. Dôvodom obnovy konania sú však len také skutočnosti rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú
strán a predmetu pôvodného konania. Skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť
pre stranu pôvodného konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci s čím súvisí aj ďalšia podmienka
prípustnosti žaloby na obnovu konania , že stranou oprávnenou podať žalobu na obnovu konania je
len strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie o povolení obnovy konania

neprejudikuje rozhodnutia vo veci samej.

91. Podľa § 397 písm. b) CSP na rozdiel čo do dôvodu obnovy konania podľa písm. a/ ide o procesnú
situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť, tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označiladôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní
možné vykonať. Napr. dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav svedka, strata či zničenie listiny a podobne
a zároveň tento dôkaz je spôsobilý privodiť strany oprávnené na podanie žaloby na obnovu konania

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že spôsobilým dôvodom
obnovy konania je nový listinný dôkaz, ktorý nemohol účastník (strana sporu ) bez svojej viny použiť v
pôvodnom konaní, ak ním možno preukázať skutočnosť, ktorá môže pre účastníka privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, avšak o takýto prípad v preskúmavanej veci nejde, pretože nie sú splnené vyššie
uvádzané predpoklady.

92. Odvolací súd však poznamenáva, že súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadnuť
aj na to, prečo účastník nesplnil v pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny
neuplatnil určitú skutočnosť v pôvodnom konaní je vylúčený aj dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť
preukázať.
93. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia ,ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej

istoty. Náprava rozhodnutia sa môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania alebo
mimoriadnymi opravnými prostriedkami, ktorými sú obnova konania alebo dovolanie.
94. Podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je spôsobilý predmet, voči ktorému návrh
smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh
na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu

konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie , či nesplnenie týchto
podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci. Nový dôkaz je spôsobilým dôvodom obnovy konania
vtedy, ak je ním možné preukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre navrhovateľa
obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktorý nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri inom
výklade tohto ustanovenia by sa obnovy konania mohol domáhať každý, ktorého dôkazným návrhom

nebolo vyhovené , hoci súd tento dôkaz nevykonal a jeho nevykonanie aj riadne a zákonne zdôvovodnil.
(NS SR sp. Zn. 4 Cdo 18/2010 ).
95. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje predovšetkým na koncentračnú zásadu, ktorej dôvodnosť
vyplýva už z predchádzajúcich ( pôvodných) konaní. Koncentrácia konania totiž predstavuje efektívny
nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia súdneho konania. Ako už bolo viackrát konštatované

súdmi prvej inštancie , či odvolacím súdom v súvislosti so znaleckým dokazovaním či už súdom
nariadeným alebo súkromným , môže súd uložiť povinnosť nielen strane sporu ,ale aj svedkom , alebo
inej osobe, aby túto súčinnosť poskytla, pričom neuposlúchnutie príkazu súdu môže byť sankcionované
poriadkovou pokutou .Ak žalobkyňa v priebehu prvoinštančného konania nedala vyhotoviť súkromný
znalecký posudok na pravosť podpisu právneho predchodcu žalobkyne, neuniesla dôkazné bremeno v

tomto smere. Tak možno len súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena
aj v konaní o obnovu konania. Takýto znalecký posudok - súkromný znalecký posudok bol kľúčovým
dôkazom pre preukázanie tvrdení žalobkyne. K nepredloženiu tohto dôkazu došlo vinou žalobkyne.
96. Súd musí v konaní o návrhu na obnovu konania prihliadať aj na to, prečo účastník nesplnil v
pôvodnom konaní povinnosť tvrdenia. Pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v

pôvodnom konaní, je vylúčený aj v ďalšom konaní aj s dôkazmi ,ktoré majú túto skutočnosť preukázať.
nesplnil v pôvodnom konaní
97. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nebral do úvahy pri
svojom rozhodovaní dôkaz o tom, že notár pri U. W. na oddelení JIS Nemocnice U. a. s. nebol
a nebol tam ani iný právnik ,čo čo vyplýva z odpovede nemocnice zo dňa 7.3.2023, odvolací súd

poznamenáva , že neexistuje žiaden dôvod na to, aby Nemocnica U. a. s. evidovala návštevy svojich
pacientov a teda neexistencia záznamov o návšteve v chorobopise nie je dôkazom nepravdivosti či
nesprávnosti zistených realizovaných v pôvodnom konaní 7C/65/2017. Tvrdenia žalobkyne o tom,
že súčasťou chorobopisu nie je evidencia návštevy a že je to dôkaz o neprítomnosti notára je tak
nesprávne , neodôvodnené. , čo súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil a náležite zdôvodnil vo svojom

rozhodnutí. Súčasne tento uvedený dôkaz v čase trvania pôvodného konania neexistoval (okrem
existencie zdravotnej dokumentácie ) a preto ani povolenie obnovy konania v zmysle uvedeného by
nebolo je možné..
98. Odvolacou námietkou je aj hodnotenia výpovede svedkyne L. N., matky žalobkyne o tvrdenom
údajnom vyjadrení neznámej ženy o neprítomnosti notára v nemocnici . Aj odvolací súd sa stotožňuje

s prijatým záverom, že takýto dôkaz nie je podporený akýkoľvek iným dôkazom, pretože samotná
žalobkyňa ani jej matka vypočutá ako svedkyňa v rámci konania neoznačila túto ženu menom,
priezviskom adresou, či jej konkrétnym pracovným zaradením a pokiaľ by aj uvedená osoba
existovala ,táto osoba ako svedkyňa na súde by nemohla ani vysvetliť a v akom rozsahu a prečovlastne má vedomosť o tom, že hospitalizovaný nebohý U. W. sa už s notárom ešte počas života počas
hospitalizácie ( 6 dní ) v nemocnici nestretol. Aj v tomto smere zo strany žalobkyne absentujú skutkové
tvrdeniaajdôkazy.Navyševzmysleustanovenia§25zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti

v službách súvisiacich v poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení zákonom a ani z
iných ustanovení tohto zákona nevyplýva, aby súčasťou chorobopisu mal byť údaj o návšteve pacienta
na otvorenom oddelení, ktorý navyše mal byť mobilný, nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony a
ani jeho osobná sloboda nebola obmedzená. Nebol tak žiaden dôvod na to, aby Nemocnica U., a. s.
ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti evidoval návštevu notára u nebohého pána W. ako darcu. V

tomto kontexte taktiež čestné prehlásenie matky žalobkyne nie je dôvodom, pre ktorý by mal byť obnova
konania povolená Aj tieto okolnosti súd prvej inštancie náležite a v dostatočnom rozsahu odôvodnil
a preto odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil.
99. V zmysle ustálenej judikatúry povinnosťou súdov je v prejednávaných veciach postupovať v
súlade so zásadou spravodlivosti. Je nevyhnutné rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti

porušených práv a právom chránených záujmov tak aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva
účastníka na spravodlivý súdny proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil jeho právnymi názormi, či navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani
to aby účastník bol pred všeobecným súdom úspešný teda aby bolo rozhodnuté s jeho požiadavkou a
právnym názorom.

100. Odvolací súd pripomína aj vzhľadom na vyššie uvádzané, , že pokiaľ žalobkyňa opakovane vyčíta
nesprávne zistený skutkový stav, nesúhlasí so skutkovými zisteniami , ich hodnotením a nevykonaním
ňou navrhnutých dôkazov, odvolací súd aj v tomto smere poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax
súdov, podľa ktorej je ustálený názor, že nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých
dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie dôkazov podľa priania strany sporu bez ďalšieho nie je vadou

konania.

101. Dokazovanie je časť civilného konania v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné pre
rozhodnutie vo veci. Súd nie je v civilnom sporovom konaní návrhmi strán na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. O tom aké dôkazy vykoná patrí výlučne do

právomoci súdu. Ak súd rozhodne , že niektoré dôkazy nevykoná ,napr. preto že sú podľa jeho názoru
nadbytočné alebo bezvýznamné nemožno to považovať ta vadu konania .Procesnému právu strany
sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu o vznesených návrhoch rozhodnúť a pokiaľ im
nevyhovie vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo tak neurobil. Procesný postup súdu prvej inštancie
považuje odvolací súd za zákonný.

102. V závere odvolací súd poukazuje , že tvrdenie žalobkyne o vyslovených názoroch odvolacieho
súdu v odvolacom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrených ako odvolacia
námietka , nemôže privodiť záver o prípustnosti obnovy konania a tak prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej.

103. Odvolacísúdpretokonštatuje,žesúdprvejinštanciesprávneustálilskutkovýstavvecianazáklade
zákonne vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania nie je dôvodná.
104. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesporných tvrdení a relevantných dôkazov
produkovaných žalovaným v prvoistančnom konaní. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k

záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil aj
skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď návrh na obnovu konania
zamietol a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387. ods. 1 CSP potvrdil.
105. Taktiež potvrdil aj závislý výrok rozsudok súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny,
pretože súd prvej inštancie priznal žalovanej ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu náhradu trov

konania proti žalobkyni ako strane neúspešnej v tomto spore.
106. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní
úspešná v celom rozsahu priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná jej nahradiť
neúspešná žalobkyňa. O výške trov odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením.
107. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).