Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 13Sas/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100322
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100322.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Michaela Šteiningerová, s.r.o., Záhradnícka č. 24, 971 01 Prievidza, IČO: 56 478 062,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 14.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne – generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.
marca 2024 z r u š u j e a vec vracia Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.05.2023 Sociálna poisťovňa rozhodla podľa § 236
ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatenú sumu na

vdoveckom dôchodku. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo
dňa 24.07.2023 zrušil uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne a vec vrátil Sociálnej poisťovni na nové
prejednanie a rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, že bola nesprávne určená suma, ktorú má žalobca
vrátiť, pretože nebolo zohľadnené, že od 20.07.2022 bol žalobcovi priznaný vdovecký dôchodok, ktorý
sa od 20.07.2002 vyplácal v sume 69,20 Eur v zmysle § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

2. V novom konaní bola Sociálna poisťovňa na základe zrušujúceho rozhodnutia povinná opätovne

rozhodnúť s tým, že jej povinnosťou bolo jasným a zrozumiteľným spôsobom odôvodniť správnu úvahu,
na základe ktorej rozhodovala a určiť správne neprávom vyplatenú sumu na vdoveckom dôchodku, a to
tak, aby rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2023 následne Sociálna poisťovňa rozhodla
podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom
vyplatený vdovecký dôchodok v celkovej sume 15 812,36 eur s tým, že neprávom vyplatenú sumu

je povinný vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna
poisťovňa uviedla, že rozhodnutím z 22.12.1994 bol žalobcovi priznaný vdovecký dôchodok podľa
§ 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„zákon o sociálnom zabezpečení“). Ďalej Sociálna poisťovňa uviedla, že v odôvodnení uvedenéhorozhodnutia bol žalobca poučený o tom, že nárok na vdovecký dôchodok sa viaže na poberanie
sirotského dôchodku a že o skutočnosti, že podmienkou nároku na vdovecký dôchodok je starostlivosť
o nezaopatrené dieťa, bol žalobca súčasne poučený aj v rozhodnutí zo dňa 04.07.2008 o odňatí

vdoveckého dôchodku od 20.09.2008, ako aj v rozhodnutí zo dňa 06.10.2008 o zrušení rozhodnutia
zo dňa 04.07.2008 o odňatí vdoveckého dôchodku. Sociálna poisťovňa tiež uviedla, že súčasne vo
formulári „Potvrdenie o štúdiu“ z 23.08.2004 a 19.10.2007 bol žalobca poučený o podmienkach trvania
postavenia nezaopatrenosti dieťaťa a o sústavnej príprave dieťaťa na povolanie. Pretože dcéra žalobcu
G. B., narodená XX.XX.XXXX, dovŕšila dňa 26.03.2014 26 rokov veku, prestala spĺňať podmienku

nezaopatrenosti dieťaťa. Podľa Sociálnej poisťovne sa dôchodok žalobcu vyplácal v dobe od 20.04.2014
do 31.12.2014 v sume 140,40 eur mesačne, hoci nepatril, ďalej taktiež v dobe od 01.01.2015 do
31.12.2015 v sume 143,80 eur, v dobe od 01.01.2016 do 31.12.2016 v sume 145 eur mesačne, v dobe
od 01.01.2017 do 31.12.2017 v sume 150,30 eur mesačne, v dobe od 01.01.2018 do 31.12.2018 v sume
155,70 eur mesačne, v dobe od 01.01.2019 do 31.12.2019 v sume 161,30 eur mesačne, v dobe od.
01.01.2020 do 31.12.2020 v sume 167,10 eur mesačne, v dobe od 01.01.2021 do 31.12.2021 v sume

173,10 eur mesačne, v dobe od 01.01.2022 do 19.07.2022 v sume 175,40 eur mesačne a v dobe od
20.07.2022 do 19.10.2022 v sume 175,40 eur mesačne, hoci za posledné obdobie patril v sume 69,20
eur mesačne.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol

generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2024 tak, že
odvolanie žalobcu zamieta v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaná uviedla, že preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú
dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospela k záveru, že postup Sociálnej poisťovne bol správny,
a preto je potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Ďalej žalovaná uviedla, že právoplatným

rozhodnutím právneho predchodcu Sociálnej poisťovne, Úradu dôchodkového zabezpečenia v
Bratislave č. XXX XXX XXXX zo dňa 27.12.1994 bol žalobcovi podľa § 48a a § 49 zákona o sociálnom
zabezpečení od 02.12.1994 priznaný vdovecký dôchodok v sume 1 100,- Kčs mesačne a sirotský
dôchodok pre jedno maloleté dieťa v sume 1 029,- Kčs, spolu 2 129,- Kčs mesačne. Žalovaná uviedla, že
vprávoplatnomrozhodnutíbolžalobcapoučenýotom,žepríjemcadávkyaleboinýoprávnenýjepovinný

ohlásiť do 8 dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu,
čím bol riadne poučený o podmienkach poberania dôchodkovej dávky. Sociálna poisťovňa tiež uviedla,
že v uvedenom rozhodnutí bol žalobca informovaný o tom, že vdovecký dôchodok sa viaže na poberanie
sirotského dôchodku. Sociálna poisťovňa poukázala na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona o
sociálnom poistení a ďalej uviedla, že pre splnenie nároku na poberanie vdoveckého dôchodku, ako

aj sirotského dôchodku pre dcéru žalobcu, žalobca pravidelne posielal Sociálnej poisťovni potvrdenia
o návšteve školy dcéry G. B., čo podľa Sociálnej poisťovne dosvedčuje, že žalobca vedel o povinnosti
informovať o zmenách v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu.
Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na to, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2011
podľa § 76 a § 112 zákona o sociálnom poistení bol dcére žalobcu odňatý od 20.04.2014 sirotský

dôchodok, nakoľko prestala spĺňať podmienku nezaopatrenosti dieťaťa, ktorá trvá v prípade sirotských
dôchodkov do dovŕšenia 26. roku veku dieťaťa, preto bol sirotský dôchodok dcére žalobcu odňatý
dovŕšením 26. roku veku. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na podmienky poberania vdoveckého
dôchodku podľa § 48a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a ďalej na to, že poberateľ dôchodkovej
dávky je povinný informovať o akejkoľvek zmene v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na

dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu, pričom žalobca Sociálnej poisťovni
neoznámil skutočnosť, že už nespĺňa žiadnu z podmienok na poberanie dôchodkovej dávky. Tým,
že žalobca nesplnil oznamovaciu povinnosť, že od 20.04.2014 už nemá v starostlivosti nezaopatrené
dieťa, žalobcovi sa potom vyplácal vdovecký dôchodok neprávom, nakoľko dcéra žalobcu dovŕšila
dňa 26.03.2014 26 rokov, čím prestala spĺňať podmienku nezaopatrenosti dieťaťa. Sociálna poisťovňa

ešte poukázala na to, že vo formulári „Potvrdenie o štúdiu“ zo dňa 19.10.2017 bol žalobca poučený o
podmienkach trvania nezaopatrenosti dieťaťa a o sústavnej príprave dieťaťa na povolanie, a zároveň v
rozhodnutí o odňatí vdoveckého dôchodku č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2018 bol taktiež poučený
o podmienkach nároku na vdovecký dôchodok, preto žalobca vedel alebo musel predpokladať, že
nárok na vdovecký dôchodok mu zanikol, nakoľko už nespĺňa podmienku starostlivosti o nezaopatrené

dieťa. Podľa Sociálnej poisťovne žalobca nesplnil povinnosť oznámiť každú zmenu v skutočnostiach
rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a jej výplatu, v dôsledku čoho bol žalobcovi vyplácaný
vdovecký dôchodok od 20.04.2014 do roku 2022, hoci v tejto dobe už podľa § 9 zákona o sociálnom
poistení nárok na jeho výplatu pre nesplnenie podmienky nezaopatrenosti dieťaťa zanikol, preto ježalobca povinný v zmysle § 236 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení neprávom vyplatenú sumu
na vdoveckom dôchodku za kalendárne roky 2014 až 2022, úhrnom spolu v sume 15 812,36 eur, vrátiť.
K žalobcom vznesenej premlčacej námietke v odvolaní žalovaná uviedla, že je nepochybne preukázané,

že sa Sociálna poisťovňa dozvedela o neprávom vyplatenej sume na neprávom vyplatenom vdoveckom
dôchodku za roky 2014 až 2022 až v čase, keď žalobca podal formálnu žiadosť o starobný dôchodok
zo dňa 25.07.2022, preto je námietka premlčania nedôvodná, nakoľko sa právo na vrátenie neprávom
vyplatenej dôchodkovej dávky v súlade s ustanovením § 237 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 125/2015 Z. z. nepremlčalo ani v subjektívnej a ani v objektívnej lehote. Odvolaním napadnuté

rozhodnutie tak žalovaná považovala za správne a v súlade s platnými právnymi predpismi.

Správna žaloba - žalobné body

5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a
zrušeniarozhodnutiažalovanejzodňa14.03.2024,avráteniavecinaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. V správnej žalobe žalobca poukazoval na to, že jej slušným človekom a občanom, ktorý celý život
svedomito pracuje a riadne odvádza dane, a že v súčasnosti má zdravotné problémy. Uviedol, že
nevedel, že poberá nejakú dávku neprávom a ak by vedel, že na takúto dávku nemá právny nárok,

tak by túto dávku hneď vrátil. Žil v presvedčení a bol dobromyseľný v tom, že mu nárok na vdovecký
dôchodok riadne patrí. Spochybnil preto povinnosť čokoľvek vracať s tým, že vrátenie vyplatených dávok
je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so základnými princípmi
spravodlivosti. Uviedol aj to, že vrátenie sumy 15 812,36 eur nie je jedinou sumou, ktorú žiada Sociálna
poisťovňavrátiť,aležiadaajvrátenie13.dôchodkovzaroky2020a21avrátenievianočnýchpríspevkov,

ktoré boli vyplatené za roky 2015 až 2019.

7. Žalobca popísal skutkové okolnosti veci s tým, že dňa 27.12.1994 po smrti jeho manželky bolo
Národnou poisťovňou, Správa fondu dôchodkového poistenia, Bratislava vydané rozhodnutie, ktorým
bol jemu a jeho dcére priznaný nárok na poberanie sociálnych dávok - žalobcovi vdoveckého a

dcére sirotského dôchodku, ktoré boli priznané od 02.12.1994. Tieto dôchodky boli priznané jedným
rozhodnutím a na jednom tlačive spoločne, nakoľko žalobca ako zákonný zástupca dcéry v tom čase za
ňu poberal sirotský dôchodok, a to až do času, kým sa dcéra neosamostatnila, čo bolo približne v roku
2008, odkedy už sama spravovala svoj sirotský dôchodok a tento bol vyplácaný priamo jej.

8. Žalobca namietal, že nebol riadne a dostatočne poučený zo strany Sociálnej poisťovne o jeho
povinnostiach, pretože nevedel, že vdovecký dôchodok poberá neoprávnene. Poukázal na rozhodnutie
z roku 1994, v ktorom je na zadnej strane uvedené v texte malým písmom, oveľa menším ako text
na prvej strane rozhodnutia: „Príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny
v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu“. Žalobca uviedol, že

nevedel, že bol povinný ohlásiť skutočnosti rozhodné pre trvanie nároku a nevedel čo táto veta znamená,
pričom nevedel ani to, ktoré sú to skutočnosti rozhodné pre trvanie nároku. Bol dobromyseľný, že
pokiaľ mu inštitúcia štátu niečo vypláca, tak tento nárok mu aj právom patrí. Ďalej poukázal na to, že v
rozhodnutí z roku 1994 sa uvádza, že „Vdovecký dôchodok sa viaže na poberanie sirotského dôchodku.“
Toto konštatovanie nebolo nijako rozvinuté a vysvetlené. Žalobca nemal ani vedomosť o tom, kedy

bolo dcére zastavené poberanie sirotského dôchodku, nakoľko táto už so žalobcom nežila v jednej
domácnosti (študovala) a dcéra si už od roku 2008 poberala tento dôchodok sama.

9. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa sama vedela o tom, že tento nárok žalobcovi nepatrí, pretože
sama Sociálna poisťovňa zastavila automaticky poberanie sirotského dôchodku jeho dcére (ktorá o to

nežiadala). Sociálna poisťovňa teda vedela o skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku žalobcu
od roku 2014, kedy sama automaticky zastavila poberanie sirotského dôchodku dcére žalobcu, a takto
mala postupovať aj pri žalobcovi. Samotná žalovaná tvrdila, že dávka žalobcu a dávka jeho dcéry sú
prepojené a jedna bez druhej nemôžu existovať.

10. Žalobca žiadal, aby sa Sociálna poisťovňa vyjadrila k nasledovnému: 1) Či v roku 2014 sama,
bez akejkoľvek žiadosti zo strany dcéry žalobcu, Sociálna poisťovňa automaticky zastavila poberanie
sirotského dôchodku u dcéry žalobcu. 2) Pokiaľ je odpoveď Sociálnej poisťovne na prvú otázku kladná,
tak žalobca predniesol otázku, prečo takto nepostupovala Sociálna poisťovňa aj v jeho prípade. Ide oporušenie rovnosti účastníkov konania. 3) Žalobca nastolil otázku, či Sociálna poisťovňa zaslala v roku
2014 na vedomie (tak ako to bolo v roku 2008 kedy žalovaná žalobcovi zaslala na vedomie rozhodnutie o
zastavení sirotského dôchodku pre dcéru žalobcu, avšak dcéra pokračovala vo vysokoškolskom štúdiu,

a preto sa jej obnovilo poberanie sirotského dôchodku) rozhodnutie o tom, že dcére žalobcu už sirotský
dôchodok vyplácaný nebude. Podľa žalobcu takéto rozhodnutie mu doručené nebolo.

11. Žalobca ďalej namietal, že ohlasovanie podstatných skutočnosti by malo význam vtedy, pokiaľ by
Sociálna poisťovňa nemala o podstatnej skutočnosti vedomosť, čo v tomto prípade mala, nakoľko sama

vydala rozhodnutie o zastavení sirotského dôchodku pre dcéru žalobcu. Žalobca zároveň poukázal na
to, že on nemal vedomosť o tom, odkedy bolo jeho dcére zastavené poberanie sirotského dôchodku.

12. Pokiaľ ide o poučenie zo strany právneho predchodcu žalovanej, tak v povinnostiach príjemcu
dávky sa v jednej vete stroho uvádza poučenie, ale nie identifikované, aký príjemca je zodpovedný
za ohlasovaciu povinnosť a voči komu si tento má ohlasovaciu povinnosť splniť, pretože toto z

poučenia v rozhodnutí z roku 1994 nevyplýva. Zároveň v tomto rozhodnutí nie je spomínané vykonanie
notifikačnej povinnosti v prípade skutočnosti, že dcéra žalobcu dosiahne vek 26 rokov, na ktorú sa
žalovaná odvoláva. Podľa žalobcu tieto údaje vyplývajú z registrov vedených práve žalovanou Sociálnou
poisťovňou.

13. Žalobca ďalej poukázal na poučenie v rozhodnutí z roku 1994, ktoré bolo realizované malou
veľkosťou písma a poukazoval v tejto súvislosti na ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv,
kedy je stanovené, že ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v
akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musia byť uvedené
písmom, ktorého stredná výška je najmenej 1,9 milimetra, pod následkom neplatnosti uzavretej zmluvy

v prípade nedodržania tejto povinnosti. Aj keď sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, tak podľa žalobcu
v systéme poberania sociálnych dávok, v ktorom vystupuje Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna
inštitúcia (ako nadriadená organizácia a druhý účastník tohto vzťahu vystupuje ako slabšia strana) musí
byť slabšej strane poskytovaná zvýšená miera ochrany, a to vo forme poučenia veľkosťou písma takou
istou ako zvyšný text rozhodnutia.

14. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia, nadriadený subjekt, silnejšia
strana, tvorí jeden ucelený celok s jednotným interným systémom. Je technicky a aj právne absolútne
neprijateľné, aby v prípade dvoch navzájom prepojených dôchodkových dávok dvoch rodinných
príslušníkov (priznaných pôvodne jedným rozhodnutím) jednému účastníkovi v čase, kedy mu tento

nárok zanikol, poberanie sociálnej dávky Sociálna poisťovňa automaticky zastavila a druhému
účastníkovi (hoci podľa jednotného uceleného systému žalovaná vedela, že tento druhý účastník taktiež
nespĺňa podmienku na poberanie sociálnej dávky) neustále a riadne vyplácala túto dávku. Ide o zlyhanie
Sociálnej poisťovne. Žalovaná už v roku 2014 disponovala vedomosťou o tom, že dcéra žalobcu nespĺňa
podmienky na poberanie sirotského dôchodku, dôsledkom čoho bolo aj rozhodnutie o odňatí tejto

dôchodkovej dávky. Sociálna poisťovňa tiež mala vedomosť o tom, že sirotský a vdovecký dôchodok
na seba nadväzujú a sú späté, teda Sociálna poisťovňa mala povinnosť zastaviť poberanie vdoveckého
dôchodku aj pri žalobcovi automaticky, a preto takýto postup žalovanej, kedy nepozastavila poberanie
vdoveckéhodôchodku,nemôžebyťnaškodužalobcovi.Išloonezákonnýrozdielnyprístupkúčastníkom
konania a porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, pričom žalobca nemal vedomosť o tom, že

poberá niečo, na čo nemá nárok. Podľa žalobcu správny súd by mal prihliadať aj na ľudský aspekt celej
situácie a citlivo zohľadniť žalobcom uvádzané skutočnosti.

15. K nároku dcéry na sirotský dôchodok žalobca uviedol, že dňom 27.12.1994, kedy zomrela jeho
manželka, mala dcéra len 6 rokov a nadobudla status nezaopatreného dieťaťa. Od roku 2011 ako 23

ročná nastúpila na vysokoškolské štúdium v dennej forme na univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne,
na ktorej zotrvala až do roku 2015 - ukončenie I. stupňa vysokoškolského vzdelania. Následne (o čom
žalobcanemalvedomosť)prestúpilazdennejformyvýučbynaexternúformu,vktorejzotrvalaažrokudo
roku 2017, kedy nadobudla úplne vysokoškolské vzdelanie v odbore strojárstvo zavŕšené dosiahnutím
akademickéhotituluIng.Vroku2008,kedydcérariadneukončilastredoškolskévzdelanie,bolozostrany

žalovanej doručené rozhodnutie zo dňa 04.07.2008, v ktorom bolo určené, že nakoľko dňa 31.08.2008
dôjde k ukončeniu stredoškolského vzdelania, dcére žalobcu zaniká nárok na poberanie sirotského
dôchodku t. j. v dôsledku ukončenia stredoškolského vzdelania jej bolo zastavené vyplácanie sociálnej
dávky - sirotského dôchodku, a to až do času, kedy dcéra opätovne nenastúpila na vysokoškolskéštúdium. Rozhodnutie z roku 2008 bolo zaslané žalobcovi na vedomie, ale rozhodnutie z roku 2014 už
žalobcovi na vedomie nebolo zaslané. Na rozhodnutie z roku 2008 sa odvoláva aj Sociálna poisťovňa,
keď tvrdí, že na základe tohto rozhodnutia v roku 2008 bol žalobca poučený o podmienkach nároku na

vdovecký dôchodok. K tomuto tvrdeniu žalobca uviedol, že v rozhodnutí z roku 2008 ani jednou vetou
sa nespomína vdovecký dôchodok a uvádzajú sa v ňom len podmienky sirotského dôchodku, preto je
tvrdenie žalovanej nepravdivé. Žalobca ďalej poukázal na to, že od roku 2008 mala jeho dcéra zriadený
samostatný účet a teda už nemal žiaden dosah na zisťovanie a skúmanie, či je sirotský dôchodok jeho
dcére poskytovaný a riadne vyplácaný.

16. Rozhodnutie, ktorým bol dcére žalobcu odňatý nárok na vyplácanie sirotského dôchodku, bolo
vydané Sociálnou poisťovňou, a dcéra zánik vyplácania tejto dávky nežiadala. Teda už v roku 2014
mala žalovaná vedomosť o tom, že aj v prípade žalobcu nastala skutočnosť rozhodujúca pre zánik
poberania sociálnej dávky. V čase, kedy bol sirotský dôchodok dcére žalobcu odňatý, tak nedošlo k
tomu, že by Sociálna poisťovňa odňala aj nárok žalobcu na vdovecký dôchodok a tento mu bol neustále

vyplácaný, pričom žalobca bol dobromyseľný v tom, že mu dôchodok prináleží. Žalobca dôveroval
Sociálnej poisťovni ako nadriadenému orgánu, ktorého úlohou a povinnosťou je aj skúmanie, či sú
splnené podmienky pre poberanie tej-ktorej dávky.

17. K stanovisku Sociálnej poisťovne, že bolo povinnosťou žalobcu nahlásiť dosiahnutie 26. roku veku

dcéry (aj keď Sociálna poisťovňa o tomto vedela) žalobca uviedol, že v prípade, ak by bol riadne poučený
a vedel by, že má takúto povinnosť, túto by bezodkladne realizoval.

18. Žalobca ďalej uviedol, že zároveň vznáša námietku preklúzie (a z opatrnosti aj námietku premlčania)
v zmysle § 236 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná v roku 2014 (kedy zastavila poberanie

sirotského dôchodku jeho dcéry sama, automaticky a z vlastnej vôle) vedela a už v roku 2014 teda
disponovala vedomosťou o tom, že nárok žalobcu nie je daný. Sociálna poisťovňa vedela, že uvedené
dve dávky sú vzájomne späté, preto nárok na vrátenie dávky zanikol aj v dôsledku premlčania, resp.
preklúzie v dôsledku toho, že od roku 2014 už uplynula doba viac ako troch rokov. Ďalej žalobca ešte
poukázal na závery rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 28Sa/1/2017 a na závery rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/60/2012.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

19. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že právoplatným rozhodnutím právneho

predchodcu Sociálnej poisťovne, Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 27.12.1994 bol žalobcovi od 02.12.1994 priznaný podľa § 48a a § 49 zákona o sociálnom
zabezpečení vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok pre jedno maloleté dieťa. V uvedenom rozhodnutí
bol žalobca poučený o tom, že príjemca dávky alebo iný oprávnený je povinný ohlásiť do 8 dní zmeny
v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu, čím bol riadne poučený

o podmienkach pre poberanie dôchodkovej dávky. Zároveň bol v tomto rozhodnutí poučený o tom, že
vdovecký dôchodok sa viaže na poberanie sirotského dôchodku.

20. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca pre splnenie nároku na poberanie vdoveckého dôchodku ako aj
sirotského dôchodku pre jeho dcéru pravidelne posielal potvrdenie o návšteve školy jeho dcéry, z čoho

je zrejmé, že vedel o povinnosti informovať o zmenách v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku
na dávku, jej výšku a výplatu.

21. Dcére žalobcu bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2013 odňatý od 20.04.2014
sirotský dôchodok podľa § 76 a § 112 zákona o sociálnom poistení, pretože prestala spĺňať podmienku

nezaopatrenosti dieťaťa, ktorá v prípade sirotských dôchodkov trvá do dovŕšenia 26. roku veku dieťaťa.

22. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na podmienku trvania nároku na vdovecký dôchodok podľa §
48a ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že žalobca ako poberateľ dôchodkovej dávky bol
povinný informovať o akejkoľvek zmene v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku,

zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu alebo jej zmenu. Žalovanej nebola oznámená skutočnosť,
že žalobca už nespĺňa žiadnu z podmienok na poberanie dôchodkovej dávky.23. Tým, že žalobca nesplnil povinnosť a nenahlásil, že od 20.04.2014 už nemá v starostlivosti
nezaopatrené dieťa, tak sa mu vdovecký dôchodok spolu s vianočným príspevkom vyplácal neprávom,
pretože dcéra žalobcu od 26.03.2014 prestala spĺňať podmienku nezaopatrenosti dieťaťa.

24. Sociálna poisťovňa poukázala aj na to, že vo formulári „Potvrdenie o štúdiu“ zo dňa 19.10.2007 bol
žalobca poučený o podmienkach trvania nezaopatrenosti dieťaťa a o sústavnej príprave na povolanie.
Taktiežvrozhodnutíoodňatívdoveckéhodôchodkuč.XXXXXXXXXXXzodňa04.07.2018bolpoučený
o podmienkach nároku na vdovecký dôchodok, preto žalobca vedel alebo za týchto okolností musel

predpokladať, že mu nárok na vdovecký dôchodok zanikol, nakoľko už nespĺňal podmienku starostlivosti
o nezaopatrené dieťa.

25. Podľa Sociálnej poisťovne žalobca nesplnil povinnosť oznámiť každú zmenu v skutočnostiach
rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a jej výplatu, následkom čoho bola žalobcovi vyplácaná suma
vdoveckého dôchodku za kalendárne roky 2014 až 2022, hoci v tejto dobe už nárok na výplatu tejto

dávky pre nesplnenie podmienky nezaopatrenosti dieťaťa zanikol, preto je žalobca povinný neprávom
vyplatenú sumu na vdoveckom dôchodku za kalendárne roky 2014 až 2022 vrátiť.

26. K premlčacej námietke žalovaná opakovane uviedla, že o neprávom vyplatenej sume na vdoveckom
dôchodku za kalendárne roky 2014 a 2022 sa Sociálna poisťovňa dozvedela až keď žalobca podal

žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 25.07.2022, preto je námietka premlčania nedôvodná.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika)

27. V replike žalobca uviedol, že s vyjadrením žalovanej nesúhlasí. Uviedol, že je laik a nemá právne

vedomosti, preto nemal vedomosť o tom, čo znamená pojem „zmeny v skutočnostiach rozhodných pre
trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu“. Poučenie nijakým spôsobom neodôvodňuje, čo znamená
„rozhodné obdobie“, resp. čo si má pod týmto pojmom laik predstaviť. Žalobca namietal, že nebol
dostatočnepoučenýosvojichohlasovacíchpovinnostiach.Zároveňpodľažalobcužalovanápotvrdila,že
dôchodky dcéry a žalobcu boli na seba navzájom naviazané a prepojené. Z toho logicky podľa žalobcu

vyplýva, že keď žalovaná sama od seba zrušila vyplácanie sirotského dôchodku jeho dcére, automaticky
a rovnakým spôsobom mala zrušiť aj vyplácanie dávok vdoveckého dôchodku žalobcovi, a to práve z
dôvodu vzájomnej spätosti uvedených dôchodkových dávok.

28. Tvrdenie, že žalobca posielal potvrdenia o návšteve školy jeho dcéry je podľa žalobcu nepravdivé.

Uviedol, že potvrdenie o návšteve školy Sociálnej poisťovni zaslal jedenkrát, a to z toho dôvodu, že
dcéra v tom čase menila školu, kedy jej v dôsledku tejto zmeny bol pozastavený dôchodok. Nezasielal
potvrdenia o návšteve školy dcéry pravidelne, tak ako to uvádza Sociálna poisťovňa.

29. Zodpovednosť za porušenie povinností, keď dochádzalo k vyplácaniu dávky, je výsledkom

nedôsledného konania žalovanej a za toto nenesie zodpovednosť žalobca. Žalobca ešte poukázal
na to, že jeho dcéra od dovŕšenia 19 rokov veku s ním nebýva v jednej domácnosti, mala zriadený
vlastný bankový účet, na ktorý jej bol vyplácaný sirotský dôchodok, teda žalobca nemal žiaden dosah
na kontrolovanie, prečo už nie je vyplácaná sirotská dávka. Podľa žalobcu nebola splnená ani jedna z
podmienokpodľa§236ods.1zákonaosociálnompoistení,ktoréstanovujúpodmienky,kedyjepríjemca

dávky povinný dávku vrátiť.

30. Nie je pravdivé tvrdenie, že sa Sociálna poisťovňa dozvedela o tom, že žalobca už nespĺňa
podmienky pre vyplácanie vdoveckého dôchodku až pri podaní žiadosti o starobný dôchodok zo dňa
22.07.2022.Žalovanávovyjadreníjednoznačnepotvrdila,ževyplácanédôchodky-sirotskýavdovecký-

boli vzájomne na seba naviazané. Teda, ak Sociálna poisťovňa v roku 2014 zrušila vyplácanie sirotského
dôchodku dcére žalobcu, tak už v tomto čase evidentne Sociálna poisťovňa vedela, že žalobca nespĺňa
podmienkuprevyplácanievdoveckéhodôchodku.Vďalšomžalobcazotrvalnapodanejsprávnejžalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

31. Správny súd podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) nariadil na
žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 12.12.2024. Na pojednávaní sa účastníci konania vyjadrili v zhode
s obsahom ich písomných prednesov.32. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane
postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby ale v celom

rozsahu, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 134 a § 203 ods. 2 SSP), kedy
správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe. Správny súd dospel k
záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c)
SSP (nesprávne právne posúdenie veci) zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil Sociálnej
poisťovni na ďalšie konanie.

33. Predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom je rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi
uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovecký dôchodok spolu v sume 15 812,36 eur.

34. Podľa § 48a ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom a účinnom v čase

priznania dávky; (1) Vdovec má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak sa stará aspoň o jedno
nezaopatrené dieťa uvedené v § 46 ods. 3. (2) Vdovecký dôchodok je 1 100 Sk mesačne.

35. Podľa § 46 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom a účinnom v čase priznania
dávky; Dieťaťom podľa odseku 2 písm. b) až d) sa rozumie dieťa, ktoré má alebo by malo po zomretom

manželovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o
vlastné (osvojené) dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa aspoň jedným z nich prevzaté do dňa smrti manžela
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu

36. Podľa § 49 zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom a účinnom v čase priznania dávky; Na

sirotský dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa, ak zomrel rodič (osvojiteľ) dieťaťa alebo občan, ktorý
prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pokiaľ bolo dieťa v čase jeho smrti
naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných príčin nemohli zabezpečiť jeho rodičia.(2) Za
nezaopatrené dieťa sa na účely tohto zákona považuje dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky
a potom, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov,

a) ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdium alebo predpísaným výcvikom,
b) ak sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu,
c) ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce
povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať iba za mimoriadnych podmienok alebo
d) ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo

výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.
(3) Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky
vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu
nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
(4) Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie

štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul. (5) Nárok
na sirotský dôchodok nevznikne dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo jeho manželovi.
Nárok na sirotský dôchodok zaniká osvojením dieťaťa; nárok sa obnovuje zrušením osvojenia.

37. Podľa § 9 zákona o sociálnom poistení; (1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

a) do skončenia povinnej školskej dochádzky,
b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sa sústavne pripravuje na povolanie,
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne
pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo

3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo
je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

38. Podľa § 236 zákona o sociálnom poistení; (1) Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť
odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a

a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b) prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
c)vedomeinakspôsobil,žedávkaalebojejčasťsavyplatilaneprávomalebovovyššejsume,akopatrila.(2) Právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch
rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov
odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu

rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

39. Podľa § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávky nemocenského poistenia, dávky
dôchodkového zabezpečenia, plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, peňažná náhrada a podpora v nezamestnanosti, priznané podľa

predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto
zákona, a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto dávok, plnení,
peňažnej náhrady a podpory v nezamestnanosti trval k 31. decembru 2003, dávky, plnenia, peňažná
náhrada a podpora v nezamestnanosti sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovených
predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu
starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných

pred 1. januárom 2004, sa posudzuje po 31. decembri 2003 podľa predpisu účinného od 1. januára 2004.

40. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v tejto veci nepredložila Sociálna poisťovňa správnemu
súdu administratívny spis, ktorý by obsahoval všetky pre vec podstatné listinné dôkazy, na ktoré sa
aj Sociálna poisťovňa v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí odvoláva. Administratívny spis bol

predložený aj v iných veciach žalobcu, vedených na správnom súde pod sp. zn. 13Sas/7/2023 a
13Sas/8/2023 (veci pojednávané v rovnaký deň ako táto vec žalobcu), preto v súvislosti s týmto konaním
sa správny súd oboznámil aj s obsahom v uvedených veciach predloženého administratívneho spisu
(ktorému tiež možno vyčítať určitú mieru nekompletnosti a neusporiadanosti, ale nie v takej miere, ktorá
by bola prekážkou pre rozhodnutie vo veci).

41. Z administratívnych spisov správny súd zistil, že žalobcovi bol priznaný vdovecký dôchodok
rozhodnutím Národnej poisťovne, Správa fondu dôchodkového poistenia Bratislava č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 27.12.1994, konkrétne mu bol priznaný od 02.12.1994 vdovecký dôchodok v sume 1 100,-
Kčs mesačne a sirotský dôchodok pre jedno dieťa v sume 1 029,- Kčs mesačne podľa zákona

o sociálnom zabezpečení. Medzi žalobcom a Sociálnou poisťovňou aj po nadobudnutí účinnosti zákona
o sociálnom poistení nebolo sporné, že žalobca sa stará o nezaopatrené dieťa, preto mu zostal na
základe ust. § 260 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zachovaný nárok na vdovecký dôchodok. Ďalej
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2008 Sociálna poisťovňa na základe ust. § 76 a § 112
zákona o sociálnom poistení od 20.09.2018 zastavila dcére žalobcu vyplácanie sirotského dôchodku

z dôvodu, že dňom 31.08.2008 ukončila štúdium na strednej škole, a teda prestala spĺňať podmienku
nezaopatrenosti.Rozhodnutímč.XXXXXXXXXXXzodňa28.10.2008bolauvoľnenávýplatasirotského
dôchodku od 20.09.2008, nakoľko bolo preukázané, že dcéra žalobcu sa naďalej sústavne pripravuje na
povolanie štúdiom, a preto spĺňa podmienku nezaopatrenosti. V nadväznosti na uvedené bol žalobcovi
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.07.2008 odňatý vdovecký dôchodok a následne bolo

toto rozhodnutie zrušené rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2008 s tým, že sa naďalej
pokračuje vo výplate vdoveckého dôchodku od 20.09.2008. Sociálna poisťovňa uviedla, že žalobca
preukázal, že naďalej spĺňa podmienky starostlivosti o nezaopatrené dieťa podľa § 9 zákona o sociálnom
poistení. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2013 Sociálna poisťovňa podľa § 76 a § 112
zákona o sociálnom poistení odňala dcére žalobcu od 20.04.2014 sirotský dôchodok, nakoľko prestala

spĺňať podmienku nezaopatrenosti dieťaťa, ktorá podľa Sociálnej poisťovne trvala v prípade sirotských
dôchodkov do dovŕšenia 26. roku veku dieťaťa.

42. Medzi žalobcom a žalovanou je sporné, či žalobcu zaťažuje povinnosť vrátiť dávku vdoveckého
dôchodku, vyplácaného za obdobie :

od 02.04.2014 do 31.12.2014 v sume 140,40 Eur,
od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 143,80 Eur,
od 01.01.2016 do 31.12.2016 v sume 145,- Eur,
od 01.01.2017 do 31.12.2017 v sume 150,30 Eur,
od 01.01.2018 do 31.12.2018 v sume 155,70 Eur,

od 01.01.2019 do 31.12.2019 v sume 161,30 Eur,
od 01.01.2020 do 31.12.2020 v sume 167,10 Eur,
od 01.01.2021 do 31.12.2021 v sume 173,10 Eur,
od 01.01.2022 do 19.07.2022 v sume 175,40 Eur,od 20.07.2022 do 19.10.2022 v sume 106,20 Eur (pretože sa dôchodok vyplácal v sume 175,40 Eur
mesačne a patril len v sume 69,20 Eur mesačne z dôvodu vzniku nároku na vdovecký dôchodok z titulu
poberania starobného dôchodku).

43. Pre vznik povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť vyžaduje zákon o sociálnom poistení splnenie
niektorej z podmienok stanovených v citovanom ustanovení § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť neprávom poskytnutú dávku alebo jej časť je
povinná skúmať, či na strane príjemcu dávky boli splnené podmienky ustanovené v § 236 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení, a len na základe vyhodnotenia konkrétnych skutkových okolností napĺňajúcich
niektorú z troch skutkových podstát uvedených v citovanom ustanovení § 236 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, môže Sociálna poisťovňa dôvodne uložiť povinnosť vrátiť dávku alebo jej časť vyplatenú
neprávom alebo vo vyššej sume ako príjemcovi dávky patrila.

44. Podstatné je ale aj ustanovenie § 236 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré obmedzuje Sociálnu

poisťovňu v práve (a zároveň povinnosti) uložiť príjemcovi dávky povinnosť vrátiť dávku alebo jej časť
odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur, a to
stanovením subjektívnej lehoty 3 roky a objektívnej lehoty 10 rokov. Ustanovenie § 236 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení vymedzuje okamih pre začatie plynutia subjektívnej lehoty odo dňa, keď Sociálna
poisťovňa skutočnosť, ktorá je dôvodom pre vrátenie dávky alebo jej časti, zistila. Okamih začatia

plynutia objektívnej lehoty (v rámci ktorej plynie subjektívna lehota, ktorá nemôže objektívnu lehotu
presiahnuť) je určený odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty pritom neplynú počas konania
o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

45.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žeeštepredtým,akoSociálnapoisťovňazačneposudzovať,čipríjemca

dávky naplnil niektorú zo skutkových podstát vymedzených v § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
je potrebné sa zaoberať tým, či sú zachované lehoty vymedzené v § 236 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení.

46. V prejednávanej veci žalobca vzniesol námietku premlčania v podanom odvolaní a Sociálna

poisťovňa v druhostupňovom rozhodnutí túto námietku posúdila ako nedôvodnú so záverom, že
bola zachovaná objektívna a aj subjektívna lehota na uloženie povinnosti, pričom začiatok plynutia
subjektívnej lehoty Sociálna poisťovňa odvíjala od momentu, keď si žalobca podal žiadosť o starobný
dôchodok zo dňa 25.07.2022 (až v tomto momente sa podľa Sociálnej poisťovne dozvedela o tom,
že žalobca už nemá v starostlivosti nezaopatrené dieťa). V súvislosti s touto argumentáciou žalovanej

správny súd uznal za dôvodnú žalobnú námietku žalobcu, ktorou namietal nesprávne posúdenie
vznesenej námietky premlčania.

47. Nie je pochybnosť o tom, že aj zákon o sociálnom zabezpečení a aj zákon o sociálnom poistení
ukladajúpoistencovialeboinémuoprávnenémupríjemcovidávkypovinnosťoznámiťzmenuskutočností,

ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na dávku a jej výplatu v určitej výške. V prejednávanej
veci ale išlo o takú skutočnosť, ktorá bola rozhodujúce pre zánik nároku na dávku, ktorú nebolo
potrebné preukazovať zo strany žalobcu dôkazmi napr. v podobe potvrdenia o štúdiu. Zánik statusu
nezaopatreného dieťaťa je v zákone vymedzený tak, že sa viaže aj na dosiahnutie určitého roku veku
(čo bol posudzovaný prípad). K vyhodnoteniu zániku statusu nezaopatreného dieťaťa je potom potrebné

disponovať údajom o narodení dieťaťa, ktorého status sa posudzuje. Túto informáciu, rozhodujúcu pre
posúdenie statusu nezaopatreného dieťaťa, nepochybne Sociálna poisťovňa k dispozícii mala, keď
aj rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.12.2011 podľa § 76 a § 112 zákona o sociálnom
poistení odňala dcére žalobcu od 20.04.2014 sirotský dôchodok z dôvodu, že prestala spĺňať podmienku
nezaopatrenosti. Samotné odňatie sirotského dôchodku potvrdzuje vedomosť Sociálnej poisťovne

o tom, že žalobca prestal spĺňať podmienky nároku na vdovecký dôchodok. Navyše Sociálna poisťovňa,
čo namieta aj žalobca, mala vedomosť o vzájomnom prepojení týchto dávok a táto skutočnosť bola
uvedená aj v rozhodnutí právneho predchodcu Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
27.12.1994.

48. Sociálna poisťovňa je právnickou osobou, a preto je moment, od kedy začala plynúť premlčacia
lehota, potrebné vyhodnocovať od okamihu, kedy konkrétne bolo objektívne možné zistiť, že žalobca
prestal spĺňať podmienky pre poberanie vdoveckého dôchodku. Rozhodujúce je, že sa do sféry
možného poznania/zistenia Sociálnej poisťovne dostali skutočnosti odôvodňujúce odňatie dávky užv decembri roku 2013 (deň vydania rozhodnutia o odňatí sirotského dôchodku dcére žalobcu dňa
13.12.2013) a Sociálna poisťovňa mohla len v rámci trojročnej subjektívnej lehoty postupovať
podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Objektívne sa už pri vydaní rozhodnutia o odňatí

sirotského dôchodku dcére žalobcu Sociálna poisťovňa dozvedela o skutočnostiach, resp. mala
vedomosť o skutočnostiach, pre ktoré žalobcovi nemal byť vyplácaný vdovecký dôchodok, na čo
Sociálna poisťovňa nereagovala a navyše žalobcovi vyplácala aj vianočné príspevky a 13. dôchodky.
Je nepodstatné, že reálne prostredníctvom konkrétneho zamestnanca bolo na tieto skutočnosti
prihliadnuté až pri vydaní prvého prvostupňového rozhodnutia, pretože skutočnosti odôvodňujúce

odňatie vdoveckého dôchodku boli v sfére poznania/zistenia Sociálnej poisťovne skôr.

49. Navyše vymedzenie premlčacej lehoty na uloženie povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku
alebo jej časť vychádza z predpokladu, že dávka je vyplácaná a Sociálna poisťovňa nemá vedomosť
o skutočnostiach majúcich za následok neoprávnené poberanie dávky (to, že poberateľ prestal spĺňať
podmienky pre jej priznanie a vyplácanie). V prejednávanej veci je špecifická situácia v tom, že Sociálna

poisťovňa disponovala informáciou o skutočnostiach, pre ktoré nemal byť žalobcovi vyplácaný vdovecký
dôchodok, a aj napriek tomu mu tento dôchodok (aj so súvisiacimi dávkami v podobe 13. dôchodku a
predtým vianočného príspevku) vyplácala, čo ešte umocňuje záver, že takýto postup Sociálnej poisťovne
nemožno pričítať na ťarchu žalobcu.

50. Správny súd z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je žalovaná povinná postupovať pri vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu v zmysle
právneho záveru vysloveného správnym súdom v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP).

51.Žalobcabolvkonanípredsprávnymsúdomúspešný,pretomusprávnysúdpriznal právonanáhradu

dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).