Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622200403
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1622200403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: U. Č. C. G. G. R.
T. , O. Y. XX.X.XXXX, Z. V. V., F. Č.. XXXX/X, zastúpený spoločnosťou: AGM Partners s.r.o., IČO: 47
258 586, Bratislava, Hlavné námestie č. 3, za ktorú koná Mgr. Andrej Gundel, proti žalovanému: Pine
Residence Park s. r. o., IČO: 50 876 511, Jablonové č. 84, zastúpený spoločnosťou: BDO Legal s. r.
o., IČO: 51 803 330, Bratislava, Pribinova č. 10, za ktorú koná JUDr. Pavel Poliak, o zriadenie vecného
bremena za náhradu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. mája
2023, sp.zn. 32 C 21/2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 18. mája 2023, sp.zn. 32 C 21/2022, vo výroku I.,
ktorým zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými
vozidlami a prechodu peši cez pozemok s parc. č. N.-M. XXXX/XX, o výmere 2.729 m2, zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny
odbor, katastrálne územie: P. Š., obec: P. Š., okres: Malacky, a to v rozsahu uvedenom v geometrickom
pláne č. XXX/XXXX, vyhotoveného vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., Záhorácka 67, Malacky, IČO:
406 444 72, dňa 29.10.2020, ktorý autorizačne overil: C.. Ľ. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil:

Ing. Ľ. M. dňa 12.11.2020, a to v prospech vlastníka stavby rozostavaného rekreačného domu bez
súpisného čísla, postaveného na pozemkoch s parc. č. C-KN XXXX/XX o výmere 171 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a C-KN XXXX/XX o výmere 58 m2, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky,
katastrálny odbor, pre okres: Malacky, obec: P. Š., katastrálne územie: P. Š.. Geometrický plán č.
XXX/XXXX, vyhotovený vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., Záhorácka 67, Malacky, IČO: 406 444 72,
dňa 29.10.2020, ktorý autorizačne overil: Ing. Ľ. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil: Ing. Ľ. M. dňa
12.11.2020, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku; vo výroku II., ktorým uložil žalobcovi povinnosť

zaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu vo výške 412,49
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa zo 18.5.2023, sp.zn. 32 C 21/2022, zriadil vecné bremeno za
náhradu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výroky I. a II.) a žalobcovi priznal voči

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Vychádzal zo žaloby doručenej
súdu dňa 22.2.2022, v znení jej úpravy doručenej dňa 25.3.2022, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia
vecného bremena spočívajúce v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami
a prechodu peši cez pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2, zapísaný na liste vlastníctva č.XXXX, vedený v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne územie
P. X., obec P. X., okres Malacky, v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. XXX/
XXXX, vyhotovenom vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., IČO: 40 644 472, Malacky, Záhorácka č. 67, dňa

12.11.2020, ktorý autorizačne overil: Ing. Z. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil: Ing. Z. M. dňa 12.11.2020,
a to v jeho prospech ako vlastníka stavby na parcele registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 171 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a na parcele registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 58 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: Malacky, obec: P. X., katastrálne územie: P. X. a parcely

registra „C“ č. XXXX/X o výmere 481 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: Malacky,
obec: P. X., katastrálne územie: P. X.. Geometrický plán č. XXX/XXXX, vyhotovený vyhotoviteľom:
MATGEO, U. M., IČO: 40 644 472, Malacky, Záhorácka č. 67, ktorý autorizačne overil: Ing. Z. V. dňa
29.10.2020 a úradne overil: Ing. Z. M. dňa 12.11.2020, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku
súdu.Žalobcažalobuodôvodniltým,žejevýlučnýmvlastníkompozemkovregistra„C“parcelnéč.XXXX/

X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec a katastrálne územie
P. X. a taktiež vlastníkom stavby rozostavaného rekreačného domu umiestneného na parcele č. XXXX/
XX a č. XXXX/XX. Uvedené pozemky (parcela č. XXXX/XX a č. XXXX/XX), na ktorých sa nachádza
rozostavaná stavba, sú priľahlé k pozemku parcelné č. XXXX/XX (lesný pozemok o výmere X.XXX
m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. X.), ktorého vlastníkom je žalovaný

a ktorý slúži ako prístupová cesta k jeho nehnuteľnosti, využívaná aj ďalšími vlastníkmi nehnuteľností.
Na priľahlom pozemku sa nachádza neudržovaná nespevnená cesta vysypaná drobným kamenivom.
Cesta je užívaná obyvateľmi priľahlých stavieb určených k bývaniu a bola vytvorená približne pred
10-15 rokmi, je účelovou komunikáciou podľa § 22 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon), pričom
ju v podstate nie je možné využívať inak ako cestu. Priľahlý pozemok vo vlastníctve

žalovaného je jediným možným prístupom k jeho stavbe. Na pozemku, ku ktorému sa domáha zriadenia
vecného bremena, je a aj bola nikým neudržovaná cesta, zriadenie práva cesty tak nie je žiadnym
zásadným zásahom do možností vlastníka užívať priľahlý pozemok. Vzhľadom k
situácii rozmiestnenia pozemkov a stavieb v danej lokalite a tvaru priľahlého pozemku je vylúčené, aby
mohol byť priľahlý pozemok niekedy v budúcnosti užívaný iným bonitnejším spôsobom. Jeho stavba

je zo všetkých ostatných strán obkolesená lesmi, kde sa síce nachádzajú lesné cesty, ale tieto sú
prejazdné len lesnou technikou a vstup do lesov súkromnými motorovými vozidlami je zakázaný. Stavba
je obkolesená priľahlým pozemkom žalovaného a neexistuje iný spôsob prístupu k nej ako
cez priľahlý pozemok. Bolo voči nemu zo strany predošlého vlastníka priľahlého pozemku v minulosti
vedené konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 2 Cbi

20/2017, v ktorom bol za účelom preukázania aký rozsah rozlohy priľahlého pozemku on používa na
prístupksvojejnehnuteľnosti,vyhotovený geometrickýplánč.XXX/XXXXspoločnosťouMATGEOU.M.
zo dňa 12.11.2020, z ktorého vyplýva, že na prístup k svojej nehnuteľnosti využíva rozlohu 222 m2. Ďalej
uviedol, že jednotková cena za zriadenie vecného bremena podľa geometrického plánu a znaleckého
posudku Ing. M., znalkyne v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodohospodárske stavby,

je 11,75 €/m2, preto navrhol zriadiť vecné bremeno za jednorazovú odplatu vo výške 372,64 € (11,75
€ x 222 m2). Pokúšal sa riešiť vec mimosúdne, navrhol odplatu vo výške 372,64 €, avšak žalovaný na
jeho výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.
2. Vo veci nariadil prvoinštančný súd pojednávania, vykonal dokazovanie vyjadreniami žalobcu a
žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca zotrval na

podanej žalobe, znalecký posudok bol spracovaný správne, posudzoval konkrétne pozemky, nie zóny a
sedí to i s údajmi v katastri nehnuteľností. Žalovaný namietol, že znalecký posudok nebol vypracovaný
správne, keď bol vypracovaný na zónu 503, čo sú chatové osady a nie zónu 402, čo sú plochy pre
rekreácieašport,jetorozdiel,akokebysaposudzovaloletiskovporovnaníspoľnohospodárskoupôdou.
Chyba spočívala v tom, že znalec dostal nesprávnu územnoplánovaciu informáciu (poskytnutá na inú

zónu). Súd prvej inštancie z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X., zistil, že žalovaný
je vlastníkom parcely registra „C“ č. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 2.729 m2 a listu vlastníctva č.
XXXX, pre katastrálne územie P. X., že žalobca je vlastníkom parciel registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 481 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2, č.
XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2 a stavby - rozostavaný rekreačný dom na

parcele č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoviteľa MATGEO,
U. M., Malacky, Záhorácka č. 67, overeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pod č.
GI- XXXX/XXXX, časť parcely žalovaného č. XXXX/XX, začínajúca od parcely č. XXXX, tvorí prístupovú
cestu k nehnuteľnosti žalobcu k parcele č. XXXX/X vo výmere 222 m2. Zo znaleckého posudku č.XX/XXXX vyhotoveného znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností Ing. T. X. vyplýva, že jeho úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena
- práva vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez parcelu žalovaného

v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Znalkyňa vychádzala zo všeobecnej
hodnoty pozemkov stanovenej metódou polohovej diferenciácie. Nebolo možné použiť porovnávaciu
metódu z dôvodu nedostatku zodpovedajúcich podkladov pre použitie tejto metódy. Všeobecnú hodnotu
parciel č. XXXX/XX, dielu 1 (o výmere 222 m2), znalkyňa určila vo výške 412,49 €, jednotková hodnota
pozemku potom bola vo výške 50,33 €/m2. Všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie

vecného bremena na diel 1, parcela č. XXXX/XX, určila znalkyňa na sumu 2.887,42 €, ktorú vydelila
počtom priľahlých pozemkov 7 a určila všeobecnú hodnotu vecného bremena na diel 1 (o výmere 222
m2) vo výške 412,49 €, po zaokrúhlení 410,- €. Z výzvy na zriadenie vecného bremena na základe
zmluvy zo dňa 5.11.2021, s podacím hárkom a potvrdením o doručení zistil, že žalobca
oslovil žalovaného s návrhom na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena na priľahlom pozemku
parcela registra „C“ č. XXXX/XX v katastrálnom území P. X., spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu

cez priľahlý pozemok v jeho prospech, za jednorazovú odplatu vo výške 372,64 €; výzvu žalovaný
prevzal dňa 8.11.2021. Podľa potvrdenia o platbe vo výške 2.500,- € zo dňa 9.3.2020, I. M. žalovanému
zaplatil dňa 9.3.2020 uvedenú sumu s účelom platby „M. X. XXXX/XX.“ Z rozsudku Okresného súdu
Malacky zo dňa 24.4.2019, č.k. 7 C 159/2016-219, vyplýva, že súd zriadil vecné bremeno spočívajúce
v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez pozemok

žalovaného parcela č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený v
katastrinehnuteľnostíOkresnéhoúraduMalacky,katastrálnyodbor,katastrálneúzemieP.X.,obec:P.X.,
okres: Malacky v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. XXXX/XX, vyhotoveného vyhotoviteľom:
GEOMAP2 s.r. o., IČO: 47 826 631, Bratislava, Borekova č. 54, ktorý vyhotovil a autorizačne overil: Ing.
O. N., dňa 24.8.2018 a úradne overil: Ing. L. G., dňa 10.9.2018, č. XXXX/XXXX, v prospech žalobcu ako

vlastníka stavby na pozemku č. XXXX/XX o výmere 216 m2, zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, vedené v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Malacky, katastrálne územie P. X., obec: P.
X., okres: Malacky a pozemku parcely č. XXXX/X, o výmere 1.665 m2, zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne
územie P. X., obec: P. X., okres: Malacky. Geometrický plán č. XXXX/XX vyhotovený vyššie uvedeným

vyhotoviteľom,ktorývyhotovil aautorizačneoveril:Ing.O.N.,dňa24.8.2018aúradneoveril:Ing.
L. G., dňa 10.9.2018, č. 1289/2018, tvoril neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobcovi súd uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu v sume vo výške
1.346,21 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania. Skutkový stav v tejto veci bol obdobný ako skutkový stav v prejednávanej veci, jednalo sa

o nehnuteľnosti navrhovateľa (správne žalobcu, poznámka odvolacieho súdu) v tej istej lokalite a o
zriadenie práva cesty na tej istej parcele žalovaného ako v tomto prípade, avšak v inom rozsahu.

3.1. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 137 ods. 1 písm. b/
Civilného sporového poriadku, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, dôvodiac dôvodnosťou žaloby.

Poukázal na základné predpoklady zriadenia práva cesty súdom podľa ustanovenia § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že parcela č. XXXX/XX o výmere
2.729 m2, reálne slúži ku dňu rozhodnutia ako cesta v celej svojej výmere. Žalobca je vlastníkom
stavby (na liste vlastníctva označenej ako rozostavaný rekreačný dom) vrátane pozemkov pod stavbou
(č. XXXX/XX a č. XXXX/XX) a priľahlého pozemku (č. XXXX/X). Z katastrálnej mapy je zrejmé, že k

nehnuteľnosti žalobcu vedie iba cesta žalovaného, prístup cez iné nehnuteľnosti nie je možný, ktoré
skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalovaný ako vlastník prístupovej cesty súhlasil so zriadením
vecného bremena a mal záujem na zmluvnom zriadení vecného bremena za odplatu vo výške 2.500,-
€ tvrdiac, že ide o cenu obvyklú, s ktorou cenou žalobca nesúhlasil. Hodnota vecného bremena vo
vzťahu k rozsahu vecného bremena, ktoré žalobca potrebuje užívať, zostala teda medzi stranami

sporná. Vzhľadom na uvedené mal za to, že bola splnená podmienka, že nie je možné zabezpečiť
prístup k stavbe žalobcu inak. Žalobca na preukázanie výmery, ktorú v skutočnosti využíva na prístup
k svojim nehnuteľnostiam, doložil geometrický plán č. T vyhotovený vyhotoviteľom MATGEO, U. M.,
Malacky, ktorým bolo zamerané, že žalobca využíva z parcely č. XXXX/XX výmeru 222 m2. Žalovaný
nenamietal, že by žalobca využíval väčšiu výmeru, ako bolo stanovené geometrickým plánom. Súd

prvej inštancie konštatoval, že vecné bremeno je možné zriadiť iba v nevyhnutnom rozsahu a týmto
nevyhnutným rozsahom je taká výmera, ktorú potrebuje žalobca ako vlastník stavby na prístup k svojim
nehnuteľnostiam. Nie je možné nútiť žalobcu, aby mal zriadené vecné bremeno v
takom rozsahu, v akom ho nevyužíva (teda v celej výmere 2.729 m2). Také zriadenie vecného bremena,oprávňujúce žalobcu užívať väčšiu výmeru pozemku žalovaného než potrebuje, by tiež žalovaného
ako vlastníka pozemku obmedzilo neprípustne nad nevyhnutnú mieru. Preto dospel k záveru, že je
potrebné zriadiť vecné bremeno práve k výmere 222 m2 tak, ako to stanovil geometrický plán č. GI-

XXXX/XXXX. Ďalej sa zaoberal odplatou za zriadenie vecného bremena v rozsahu 222 m2. Žalobca
žiadal určiť odplatu za zriadenie vecného bremena v hodnote 412,49 €,
v súlade s v konaní vyhotoveným znaleckým posudkom na zistenie hodnoty vecného bremena, ktorý
určoval hodnotu vecného bremena metódou polohovej diferenciácie, pričom určil aj všeobecnú hodnotu
pozemku i hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena. Znalecký posudok Ing. T. X. č. 30/2023

určil všeobecnú hodnotu pozemku (v prepočte na m2) v sume 39,83 €/m2. Jednotková cena odplaty za
zriadenie vecného bremena je podľa znaleckého posudku vo výške 13,01 €/m2. K námietke žalovaného,
že znalecký posudok nesprávne ohodnotil jeho pozemok, keď ho zaradil do zóny 503 a nie do zóny
402, uviedol, že nesprávnosť znaleckého posudku v tomto bode nezistil, keďže skutočnosť, že pozemok
žalovanéhosapodľaschválenéhoúzemnéhoplánuobceP.X.nachádzavlokaliteč.XXX,včasti„29.2.5.
Chatové osady“ a je určený na výstavbu chát na individuálnu a rodinnú rekreáciu, vyplýva zo Stanoviska

k ÚPI zo dňa 20.2.2023 Obce P. X., ktoré je súčasťou znaleckého posudku a opak žalovaný nepreukázal,
okrem svojich tvrdení, žiadnymi dôkazmi. Keď mal ustálenú výmeru, resp. rozsah vecného bremena
(222 m2) a jednotkovú cenu odplaty za zriadenie vecného bremena (13,01 €/m2),
musel pri rozhodovaní o odplate zohľadniť užívanie pozemku žalovaného ako prístupovej cesty ďalšími
spoluvlastníkmiostatnýchpriľahlýchpozemkov,tedabolonutnépriurčeníodplatyvziaťdoúvahycelkový

početvlastníkov,ktoríspornúcestuužívajú.Znalkyňadelilavýškuodplatyzazriadenievecnéhobremena
siedmimi, t. j. počtom priľahlých pozemkov, ktorých vlastníci užívajú spornú cestu: parcely č. XXXX/XX
(list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/X (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva
č. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/X (list
vlastníctva č. XXXX). Ide celkovo o sedem vlastníkov nehnuteľností priľahlých k spornej prístupovej

ceste, ktorí ňou pristupujú k svojim nehnuteľnostiam. Na prístup k svojim nehnuteľnostiam využívajú diel
1 o výmere 222 m2, či už v menšom alebo väčšom rozsahu, ale z polohy týchto nehnuteľností je zrejmé,
že na prístup k ich nehnuteľnostiam vždy musia použiť príslušnú časť spornej prístupovej cesty. Všetci
uvedení vlastníci majú na priľahlých nehnuteľnostiach stavby, preto bolo potrebné, aby boli zohľadnení
pri stanovovaní hodnoty vecného bremena. Záverom dôvodil, že medzi stranami nebolo sporné, že je

potrebné zriadiť vecné bremeno, keďže pozemok žalovaného bol, je a aj v budúcnosti
bude vždy využívaný len ako prístupová cesta. Žalovaný však pri svojej ponuke zmluvného zriadenia
vecnéhobremenanezohľadnilmieruarozsahužívaniaspornejcestyvšetkýchvlastníkov,ktorípristupujú
po spornej ceste k svojim nehnuteľnostiam a od žalobcu vyžadoval úhradu odplaty za zriadenie vecného
bremena v takej výške, akoby cestu žalobca užíval jediný. Z katastrálnej mapy je pritom zjavné, že všetci

vlastníci stavieb v príslušnej oblasti využívajú spornú prístupovú cestu v rôznom rozsahu, vždy však
využívajú aj ten jej diel, ktorý využíva aj žalobca, čo je nutné pri určení odplaty za zriadenie vecného
bremena zohľadniť. Ako už uviedol, výmera vecného bremena, ktorú žalobca nevyhnutne potrebuje na
prístup k svojej nehnuteľnosti, je 222 m2 a zo znaleckého posudku znalkyne Ing. X. bola preukázaná
jednotková cena za zriadenie vecného bremena vo výške 13,01 €/m2. Hodnota vecného bremena je

tak v sume 2.887,42 € (13,01 €/m2 x 222 m2), ktorú rozdelil medzi sedem vlastníkov. Hodnota vecného
bremena, ktorú je žalobca povinný zaplatiť za zriadenie práva prechodu a prejazdu je potom vo výške
412,49 € (2.887,42 € deleno 7).
3.2. O náhrade trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.
a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/,
h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Uviedol, že zo skutkového stavu tvrdeného už v žalobe možno konštatovať, že žalobca sa domáha

zriadenia vecného bremena, práva cesty v prospech vlastníka rozostavanej stavby a tak nie je splnená
ani len podmienka, že vecné bremeno je zriaďované v prospech vlastníka stavby, pričom táto skutočnosť
je okolnosťou, ktorá vylučuje zriadenie vecného bremena (práva cesty). Vytkol súdu prvej inštancie,
že žiadnym spôsobom neposudzoval, či môže zriadiť vecné bremeno aj k rozostavanej stavbe. Daný
spor je konaním podľa § 137 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a tak určitý spôsob usporiadania vzťahov vyplýva

z osobitného predpisu, takže súd sa má vecou zaoberať komplexne s prihliadnutím na podmienky pre
zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rozostavaná stavba nie je
stavbou podľa občianskoprávnych predpisov. Podanou žalobou sa zjavne žalobca snažil „zlegalizovať“
rozostavanú stavbu na pozemkoch parcely registra C-KN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, pre katastrálneúzemie P. X. a súd prvej inštancie vôbec nebral na zreteľ, že na týchto parcelách žiadna stavba nestojí.
Poukázal na bod 2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca musel mať vedomosť o
vlastníckych vzťahoch k prístupovej ceste (najmä že nemá zabezpečený prístup k

pozemkom v jeho vlastníctve), začal cca v roku 2014 s výstavbou „rekreačného domu“, ktorý je nateraz
evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X., ako „rozostavaný rekreačný dom.“
To znamená, že žalobca s vedomím, že nemá zabezpečený prístup k zamýšľanej stavbe začal s jej
výstavbou a teraz sa prostredníctvom žaloby domáha sanácie svojho postupu v
rozpore s právom. Je pritom otázne, ako vôbec mohol žalobca získať stavebné povolenie na stavbu,

ktorá evidentne nemá zabezpečený prístup. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie a dôkazov, ktoré vykonal, ale pri právnom posúdení skutkového stavu
na tieto nevedno prečo, neprihliadal. Na tieto skutočnosti súd musí reflektovať aj v prípade, ak by ich
žalovaný ani nenamietal, nakoľko sa jedná o podmienky za akých môže vyhovieť žalobe. V danom
prípade je možné už z podanej žaloby zistiť, že podmienky na aplikáciu § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka nie sú splnené a správne mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.

Dal do pozornosti definíciu rozostavanej stavby a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
22 Cdo 442/2007 a ďalej konštatoval, že súhlasil so zriadením vecného bremena a mal záujem na
zmluvnom zriadení vecného bremena za odplatu vo výške 2.500,- €. Nebola potom daná ani podmienka,
že vlastník nemá možnosť zabezpečiť prístup k stavbe inak. Iný spôsob zabezpečenia prístupu k stavbe
spočíva práve v zriadení vecného bremena na zmluvnom základe, a to na základe dohody s ním. Ako

vyplynulo zo znaleckého posudku č. XX/XXXX predloženého žalobcom, suma požadovanej odplaty
2.500,-€niejevôbecpremrštenáavskutočnostiideotrhovúcenu.Znalechodnotujednorazovejodplaty
za zriadenie vecného bremena určil sumou 2.887,42 € a to, že znalec v znaleckom posudku nevedno, z
akýchdôvodovrozdelilhodnotuvecnéhobremenamedzisedemosôb,nedávažiadnulogikuatakýzáver
znalca je nesprávny. Tento záver znalca bez podrobenia kritike prevzal aj súd prvej inštancie, čím dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam o výške náhrady za zriaďované vecné bremeno. Je to pritom iba
žalobca, ktorý v danom prípade žiada zriadiť vecné bremeno v tomto spore. Nie je mu zrejmé, z
akého dôvodu súd prvej inštancie pri rozhodovaní o odplate zohľadnil aj užívanie parcely C-KN č. XXXX/
XX ďalšími spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov v zmysle vyčíslenia nároku znalcom s odkazom na
bod 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie nemal dôvod na zohľadnení ostatných

vlastníkov priľahlých pozemkov, nakoľko zriadením vecného bremena v prospech žalobcu sa žiadnym
spôsobom neodčerpá z legálnej možnosti zriadiť ďalšie vecné bremená rovnakého obsahu v prospech
ostatných vlastníkov priľahlých nehnuteľností. Dokonca ani navzájom konkurujúci oprávnení z vecného
bremena nemôžu hovoriť o akomsi pomyslenom obmedzení vecného bremena ďalšími oprávnenými,
pretože je to vylúčené z logiky veci. Všetci oprávnení z vecného bremena majú rovnaké právo prechodu

a prejazdu, ktoré môžu nerušene užívať, na úkor jeho vlastníckeho práva. Krok, ktorý vykonal v rámci
rozhodovania oprimeranejnáhradesúdprvejinštanciejeneprimeranýmzásahomdojeho
právaprávomchránenýchzáujmov,kuktorémudošlonielentým,ženapriektomu,žesúdprvejinštancie
nemal z vykonaných dôkazov mať za preukázané splnenie podmienky, že vlastník stavby nemá možnosť
zabezpečiť prístup k stavbe inak, a to síce na zmluvnom základe, ale aj tým, že súd prvej inštancie určil

nízku sumu primeranej náhrady za zriaďované vecné bremeno. V danom prípade nezostala „sporná“
výška náhrady, ale prvoinštančný súd mal skúmať jej primeranosť, pričom sa vôbec nevysporiadal so
skutočnosťou, že on zriadil k spornej parcele vecné bremeno v rovnakom rozsahu v prospech inej osoby
na zmluvnom základe za odplatu 2.500,- €. Namietal aj nesprávnosť záverov znaleckého posudku Ing.
T. X. č. XX/XXXX, keďže parcelu č. C KN XXXX/XX zaradila do zóny 503 a nie do zóny 402. Súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho námietku o nesprávnosti územnoplánovacej informácie, ktorá
bola pri vyhotovovaní znaleckého posudku použitá. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s možnosťou obmedziť jeho vlastnícke
právo (zriadením vecného bremena) iba v nevyhnutnom rozsahu, nakoľko súd pri rozhodovaní musí brať
do úvahy aj povahu stavby, ku ktorej zriaďuje právo cesty. Z listu vlastníctva č. XXXX a zo skutkového

stavu vyplýva, že žalobca sa domáha zriadenia práva cesty k rozostavanému rekreačnému domu a
tak zriadenie vecného bremena bez akéhokoľvek obmedzenia rozsahu (motorovými aj nemotorovými
vozidlami, t. j. aj nákladnými a rovnako v akýkoľvek čas), je neprimeraným zásahom
súdu prvej inštancie do jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom k tomu, že má ísť o rekreačný dom, plne
by postačovalo časovo ohraničiť vecné bremeno tak, aby ho žalobca bol oprávnený užívať napríklad

každý kalendárny týždeň od piatku do nedele, prípadne v období školských letných prázdnin a sviatkov.
Súd prvej inštancie však neskúmal aký rozsah vecného bremena je dostačujúci pre potreby žalobcu a
akým spôsobom vôbec žalobca rozostavanú stavbu má užívať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 2989/2006 s tým, že v rozhodnutí o zriadení vecného bremenacesty je potrebné určiť kadiaľ povedie cesta a tiež to, akým spôsobom môže byť právo vykonávané a
aký je jeho obsah (napr. právo prejazdu automobilom môže byť limitované určitým časom a druhom
motorového vozidla). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a

žalobu zamietnuť, alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie; žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje tvrdenie žalovaného o tom, že nie
je splnená podmienka na zriadenie vecného bremena, nakoľko stavba, ku ktorej nemá on iný prístup

je vedená ako rozostavaný rekreačný dom, za absurdné, neopodstatnené a v rozpore s vykonaným
dokazovaním. V tejto časti namietol porušenie zásady koncentrácie žalovaným, kedy pred súdom
prvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu) boli tvrdené iné skutočnosti, ako
pred súdom odvolacím. Nie je procesne akceptovateľné, aby v odvolaní vznášal žalovaný argumenty
protichodné výrokom zo štádia pred prvoinštančným súdom. V záverečnej reči žalovaného, ani nikdy
počas konania pred súdom prvej inštancie nebolo spochybňované právo na zriadenie vecného bremena

podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ako také, ale výhradne suma odplaty za toto vecné
bremeno. Sám žalovaný v bode 8. uviedol, že so zriadením vecného bremena súhlasil, nerozporoval
ho. Podľa jeho názoru by preto k odvolaniu v bodoch 4. až 11. odvolací súd nemal prihliadať, keďže sa
jedná o novo uvádzané skutočnosti. Dal ale do pozornosti definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 zákona č.
50/1976 Zb. s tým, že stavbou je každá stavba, aj rozostavaná stavba, ktorá spĺňa podmienky v zmysle

§ 43 stavebného zákona a tak nevidí dôvod, prečo by stavba spĺňajúca všetky atribúty podľa stavebného
zákona nemala spĺňať podmienku stavby v zmysle Občianskeho zákonníka. Ide o dom,
ktorý je síce formálne vedený ako rozostavaný, avšak v skutočnosti je uzavretý, má strechu a spĺňa
všetky ostatné prvky stavby. Ide o dostavaný dom, ktorý je fyzicky možné užívať. Poukázal na takmer
totožný prípad vedený Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 7 C 159/2016, v ktorom súd právoplatným

rozsudkom zriadil vecné bremeno na parcele žalovaného č. XXXX/XX, taktiež k rozostavanému domu,
pričom skutočnosť, že dom ešte nebol skolaudovaný nebola sporná. Tvrdenie žalovaného obsiahnuté
v bodoch 4. a 5. odvolania je zavádzajúce a nepravdivé a výslovne sa ohrádza voči takémuto
tvrdeniu žalovaného, pretože stavba je postavená na základe riadneho stavebného povolenia vydaným
stavebným úradom v súlade so stavebným zákonom. K judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky,

na ktorú žalovaný poukázal v odvolaní konštatoval, že sa týka zriadenia vecného bremena k nepovolenej
alebo neohlásenej stavbe, takže takéto prirovnanie je úplne neporovnateľné, nakoľko sa týka úplne inej
skutočnosti, kde vlastník stavby postavil stavbu v rozpore so zákonom. K výhradám
žalovaného ohľadom výšky odmeny za zriadenie vecného bremena dôvodil, že mu nie je zrejmé, prečo
žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu, keď nemá problém so

zriadením vecného bremena k pozemku parcela č. XXXX/XX, ale iba s výrokom, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu vo
výške 412,49 €. Zo zmätočného obsahu odvolania ani nie je možné určiť, či v konečnom dôsledku
žalovaný súhlasí so zriadením vecného bremena alebo nie. K výške náhrady za zriadenie vecného
bremena uviedol, že bola porovnateľne stanovená dvomi nezávisle od seba vyhotovenými znaleckými

posudkami. Prvý znalecký posudok bol vyhotovený dňa 24.01.2019 Ing. W. M. v
súdnom konaní vedeným Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 7 C 159/2016, v totožnej právnej veci
o zriadenie vecného bremena a výška jednorazovej odplaty by podľa tohto znaleckého posudku bola
určená na sumu 372,64 €. V tomto konaní zabezpečil aj ďalší znalecký posudok č. 30/2023, zo dňa
13.3.2023, vyhotovený znalcom Ing. T. X., ktorý výšku jednorazovej odplaty stanovil na sumu 412,49

€. Každý znalec podľa správnosti zohľadnil aj fakt, že parcelu č. XXXX/XX využívajú ako prístupovú
cestu k svojej nehnuteľnosti siedmi vlastníci a tak odplata za zriadenie vecného bremena
zohľadňuje rozsah rušenia vlastníka a negatívne dopady na pozemok, pričom zároveň zohľadňuje i
fakt, že ak cestu využívajú viaceré osoby, vrátane vlastníka stavby, náklady sa znášajú pomerne. On
nevyužíva celý pozemok žalovaného ako prístupovú cestu, ale iba jeho časť a tento pozemok ako

prístup využívajú aj ďalšie osoby. Súd prvej inštancie určil obvyklú protihodnotu za zriadenie vecného
bremena, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom, pričom žalovaný bezdôvodne požaduje odplatu
v rozsahu 2.500,- €, čo predstavuje viac ako 6-násobok obvyklej ceny určenej znaleckým posudkom.
Takútovýškunáhradyzazriadenievecnéhobremenanemožnovžiadnomprípadepovažovaťzaobvyklú
aužvôbecnieprimeranú.Akžalovanýspochybňujesprávnosťvypracovanéhoznaleckéhoposudku,mal

možnosť zabezpečiť vlastný znalecký posudok, čo neurobil a ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal,
že náhrada za zriadenie vecného bremena vo výške 2.500,- € je obvyklá, primeraná a taktiež nedoložil
výpočet, na základe ktorého k tejto výške náhrady prišiel. K odvolacej námietke žalovaného o
neprimeranom zásahu do jeho vlastníckeho práva zo strany súdu poukázal na rozhodnutie Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky zo dňa 22.5.1985, R 50/1985 s tým, že zriadenie vecného bremena podľa §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nepodlieha povinnosti vecné bremeno nejakým spôsobom časovo
alebo druhovo obmedziť. Absurdnosť tvrdení žalovaného, ktorý chce vymedziť dni v týždni, kedy môže

využiť prístup k svojej vlastnej nehnuteľnosti, je absolútne nepochopiteľná a fakticky nerealizovateľná.
Rovnako určením konkrétneho vozidla, ktoré môže prejsť cez pozemok by vyvolalo absurdnú situáciu,
za ktorej by zakaždým, kedy by chcel využiť iné vozidlo, resp. by si kúpil nové vozidlo, musel iniciovať
ďalší súdny spor. Zároveň, takéto rozhodnutie by podľa jeho názoru bolo v rozpore so zákonom, ktorý
takúto možnosť obmedzenia vecného bremena ani neupravuje. Odvolanie žalovaného považuje za

neopodstatnené, nedôvodné a zmätočné, skutočnosti v ňom uvedené si vzájomne odporujú alebo sa
nezakladajú na pravde, pričom tvrdenia v ňom obsiahnuté nie sú žiadnym spôsobom preukázané.
Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6.Žalovanývovyjadreníkvyjadreniužalobcukjehoodvolaniuuviedolktvrdeniamžalobcu,ževodvolaní
uviedol nové skutkové tvrdenia ohľadom zriadenia vecného bremena, že žalobca opomenul, že žiadne

protichodné tvrdenia nevzniesol, iba tvrdí, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neumožňuje
súdu, aby zriadil vecné bremeno v zmysle žaloby podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak
na pozemku nejestvuje legálne postavená stavba v zmysle definície občianskoprávnej, nemôže súd
v rámci žaloby podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodnúť o zriadení vecného bremena
(práva cesty) ani v prípade, ak by s tým súhlasil, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho aplikáciu.

Ak žalobca stavia stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia, ani v tom prípade nemôže
súd rezignovať pri ochrane dobrých mravov a musí sa vysporiadať s otázkou, či žalobca v čase keď
začal s výstavbou predmetnej stavby mal zabezpečený k tejto prístup. Rovnako je irelevantné, či bolo
alebo nebolo vydané stavebné povolenie na túto stavbu, podstatné je, či žalobca v čase začatia výstavby
stavby mal vedomosť, že k tejto nemá zabezpečený prístup. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v

odvolaní o nesplnení podmienok pre zriadenie vecného bremena s tým, že poukázal na možné zriadenie
vecného bremena dohodou, ale v rámci sporového konania so zriadením vecného bremena nikdy
nesúhlasil. Ďalej uviedol, že jeho odvolanie nie je zmätočné, pretože napáda základ rozhodnutia súdu
prvej inštancie, t. j. že tento vôbec pristúpil k rozhodnutiu, ktorým žalobe vyhovel, ale
rovnako napáda aj výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena. Zotrval na vyjadreniach

uvedených v odvolaní týkajúce sa jeho výhrad k znaleckým posudkom, časovému obmedzeniu vecného
bremena, ktoré neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Zotrval na odvolacom návrhu.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovaného odkázal na
predchádzajúce vyjadrenie, v ktorom k zriadeniu vecného bremena dôvodil, že tvrdenie žalovaného je

neopodstatnené, v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko pred súdom prvej inštancie boli tvrdené
iné skutočnosti, čo nie je procesne akceptovateľné a ide o novum po aplikovaní § 159 C.s.p. Zopakoval
argumenty uvedené vo svojom vyjadrení týkajúce sa definície stavby, rozostavanej stavby, odplaty za
zriadenie vecného bremena. Má za to, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na aplikáciu § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zotrval na odvolacom návrhu.

8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

9.Odvolacísúdpreskúmalvec,súcpritomviazanýrozsahomadôvodmiodvolania (§379,§380ods.
1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre

jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. novembra 2024, o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3,
§ 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2,

ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale
považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

10.Prirozhodovanívychádzalzvyššieuvedenýchzákonnýchustanovení. Rozhodujúcimpreposúdenie

vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena. Na týchto správnych

skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok
obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. V konaní pred súdom prvej
inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

12. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým zriadil vecné bremeno tak, ako je uvedené v bode I.
výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca ako vlastník
pozemkov parcelné č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX a stavby - rozostavaného rekreačného domu
stojaceho na parcelách č. XXXX/XX a č. XXXX/XX (č.l. 14 spisu) nie je vlastníkom priľahlého pozemku
parcelné č. XXXX/XX, ktorého vlastníkom je žalovaný (č.l. 12 spisu), pričom žalobca nemá

zabezpečený prístup k svojej stavbe inak ako cez pozemok žalovaného.

13. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nemal žiadne námietky k zriadeniu vecného bremena
a až v odvolaní tvrdil, že vecné bremeno nie je možné zriadiť k rozostavanej stavbe, pretože nejde o
stavbu, k čomu odvolací súd dôvodí, že žalobca už v žalobe tvrdil a preukázal listom vlastníctva (č.l.

14 spisu), že žiada zriadiť vecné bremeno v prospech svojej stavby, a to rozostavaného rekreačného
domu. Žalovaný potom, ako mu bola doručená žaloba s prílohami na vyjadrenie, mal vedomosť o
tom, že v prípade žalobcu ide o rozostavanú stavbu, avšak na túto skutočnosť nijako nereagoval
a v konaní pred prvoinštančným súdom iba namietal výšku odplaty za zriadenie vecného bremena.
Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 366 C.s.p., v ktorom sú upravené podmienky

novôt v odvolacom konaní. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedené ustanovenie má
základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 C.s.p. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana

mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Opravný prostriedok s
právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací

súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v
odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako
reštriktívnevnímanávýnimkazpravidla,ževodvolacomkonaníspravidlaniesúprípustnétieprostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
Odvolacísúdnezistil,žebyvdanejvecibolnaplnenýniektorýzdôvodovprípustnostinovotyvodvolacom

konaní, preto na odvolaciu námietku žalovaného o tom, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie
vecného bremena, keďže v danom spore nejde o stavbu, ale o rozostavanú stavbu, ktorá stavbou nie
je, neprihliadol, keďže túto námietku mohol vzniesť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo neurobil.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie určil

nízku sumu primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, nakoľko prvoinštančný súd správne pri
určení tejto sumy vychádzal zo znaleckého posudku č. 30/2023 predloženého žalobcom. Ak žalovaný
tvrdil, že všeobecná hodnota vecného bremena je vyššia ako bola určená uvedeným znaleckým
posudkom, mal na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložiť, resp. označiť dôkazné prostriedky
spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, čo neurobil. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do

pozornosti, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po
prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia
aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8
C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležitépre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní,
t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne

na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné

bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonanéhodokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranysporuniejepreukázané(vtomzmysle,že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré
sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah

dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti
navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo
na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob,
ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom

a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva
jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť
ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o
merite návrhu, t. j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa

zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V danom spore žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom preukázania vyššej sumy náhrady za zriadenie vecného bremena, ako priznal prvoinštančný
súd, ktorý správne pri určení tejto náhrady vychádzal z predloženého znaleckého posudku žalobcu.
Neobstojí ani argumentácia žalovaného v odvolaní týkajúca sa námietok k predmetnému znaleckému
posudku, v ktorom bola podľa neho zaradená parcela č. XXXX/XX (pozemok žalovaného) do zóny

503 namiesto do zóny 502 a bolo prihliadnuté na ďalších vlastníkov priľahlých pozemkov. Odvolací
súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v bodoch 20. a 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v
ktorom prvoinštančný súd náležite odôvodnil zaradenie pozemku žalovaného do zóny 503, a prečo
pri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena prihliadol na celkovým počet vlastníkov, ktorí
pozemok žalovaného používajú, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí a dodáva nasledovné.

V znaleckom posudku č. 30/2023 znalkyňa vychádzala zo stanoviska obce P. X. zo dňa 20.2.2023, z
ktorého jednoznačne vyplýva, že pozemok žalovaného sa nachádza v lokalite č. 503 podľa schváleného
územného plánu (č.l. 76 spisu). Znalkyňa taktiež vysvetlila v bode 4. znaleckého posudku, z akého
dôvodu rozdelila hodnotu vecného bremena medzi ďalšie oprávnené osoby. Ak žalovaný mal za to,
že jeho pozemok bol zaradený do inej zóny a že pri určení hodnoty vecného bremena nemalo prísť k

rozdeleniu medzi ostatných vlastníkov nehnuteľností využívajúcich jeho pozemok, mal na preukázanie
týchto námietok označiť dôkazy, čo neurobil. Odvolací súd odkazuje v tejto súvislosti na vyššie uvedené
dôkazné bremeno.

15. Nebolo možné súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalovaného, že sa súd prvej inštancie v

odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s možnosťou obmedziť jeho
vlastnícke právo iba v nevyhnutnom rozsahu, pretože v bode 19. napadnutého rozhodnutia sa
prvoinštančný súd týmto náležite zaoberal. Odvolací súd dodáva, že zriadením predmetného vecného
bremena nebude neprimerane zasiahnuté do vlastníckych práv žalovaného, keď ako vyplýva z listu
vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X. (č.l. 12 spisu), na pozemku žalovaného (ako aj na jeho

ďalších pozemkoch) sú už zriadené rovnaké vecné bremená, pričom už v čase kúpy týchto pozemkov
si musel byť vedomý toho, že cez tieto pozemky sú a aj budú zriaďované obdobné vecné bremená.

16. Záverom odvolací súd dôvodí, že opravil v zmysle § 224 C.s.p. výrok I. napadnutého rozhodnutia v
časti vyhotovenia geometrického plánu č. XXX/XXXX, keď namiesto dňa 29.10.2020 bol uvedený dátum

12.11.2020, ako vyplýva z tohto dôkazu (č.l. 104 spisu), pričom uvedené pochybenie nemalo žiaden
vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny.17. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov

jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia §
191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,
ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia

dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov
(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,
sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220
ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce
najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil
skutkovýstavveci,aplikovalnaňsprávnypredpisasvojerozhodnutieajriadneodôvodnil; zodôvodnenia

rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu o tom, prečo
žalobe žalobcu vyhovel. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu
vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola
zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti

odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani
právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou
navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa
na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za
úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

19. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. aj vo výroku III. o
náhrade trov konania, pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie
vo vzťahu k výroku o trovách vôbec neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a
právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou a teda aj odvolací súd je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).