Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124012655
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124012655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov JUDr.

Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2025, v
trestnej veci proti obžalovanej ml. A. B., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák., o odvolaní
ml. obžalovanej a zákonnej zástupkyne ml. obžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
11.9.2024 sp. zn. 7T/46/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 2 Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por., § 189 ods. 1, § 117 ods. 1 Tr.zák., § 56 ods. 1, § 38 ods.3, § 36 písm. j),
písm. l) Tr.zák. u k l a d á obžalovanej ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom C. XXX/
XX, A. peňažný trest vo výmere 400,- (štyristo) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr.zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu jej súd
u k l a d á náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovanú A. B. za vinnú zo zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že:

po tom, čo ju poškodený D. C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., C. F. XX dňa 04.07.2022 ako
prvý kontaktoval na portáli SugarDaters.com, kde vystupovala pod menom „G.", za účelom občasných
stretnutí za istý finančný obnos, s čím súhlasila a na začiatok žiadala zaslať sumu 20,- € na prípravu
a to na účet č. C. XXX XXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, uviedla aj telefónne čísla XXXX XXX
XXX, XXXX XXX XXX na ktoré jej mohol poškodený napísať, čo poškodený dňa 12.07.2022 urobil a
zaslal jej požadovaných 20,- € a taktiež neskôr keď komunikovali prostredníctvom aplikácie WhatsApp

kde vystupovala pod menom „E.", si zapýtala 30,- € na taxík, ktoré jej poškodený na účet zaslal a to
trikrát po 10,- € pričom si písali a vymenili pár fotiek, následne dňa 13.07.2022 v čase o 11.00 hod. pod
hrozbou inej ťažkej ujmy a to vážnej ujmy na cti a dobrej povesti, v čase keď sa poškodený nachádzal
v reštaurácii D. na ulici E. H. E. mu napísala prostredníctvom aplikácie WhatsApp, že či má rodinu a
uviedla krstné mená rodinných príslušníkov poškodeného s tým, že nemá problém ich kontaktovať a
keď sa poškodený opýtal že koľko, najprv mu napísala 200, - € , potom 300,- €, a zase poslala číslo účtu
C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na ktorý má peniaze zaslať, čo poškodený dňa 13.07.2022 urobil

a na daný účet zaslal sumu 80,-€, 150,-€ a 70,-€ s tým, že si myslel, že bude mať pokoj, avšak dňa
14.07.2022 našiel v aplikácii WhatsApp fotku, ktorá zobrazovala, že pošle ich vzájomnú komunikáciu
dcére poškodeného na Facebook s požiadavkou o zaslanie ďalších 300,€, čo už poškodený neurobila tak predmetnú komunikáciu dcére poškodeného zaslala, čím takto jej konaním poškodenému vznikla
škoda vo výške 350,- €.

Za to obžalovanej mestský súd uložil podľa § 189 ods. 1 Tr.zák., § 117 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody
v trvaní 12 mesiacov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr.zák. výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaná 15 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie zákonná zástupkyňa ml.
obžalovanej, ktoré písomne odôvodnila tak, že sa chce odvolať voči rozsudku trestu udeleného jej dcére
A. B., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko je privysoký. Jej dcéra mala v čase spáchania trestnej činnosti len 15
rokov a vlastne nevedela akú dohru môže mať takéto internetové harašenie. Podotýka, že nikdy nikoho
nekontaktovala. Vie určite, že jej dcéra takého niečo nevymyslela bez záujmu druhej strany, ktorý ju
neustále kontaktoval. Príležitosť robí zlodeja a tak sa dala zlákať. Nikdy svoje fotky však neposlala, len

falošné z internetu. Vie, že by mala byť potrestaná, ale je to ešte len mladé dievča a nie špekulantka. Pre
ňu je trest už tento, že to riešia. Je dobré dievča a to myslí úprimne. Zákonná zástupkyňa ml. obžalovanej
je dlhodobo chorá. Obžalovaná jej pomáha ako sa dá, je priateľská a múdra. V škole sa jej darí a má
svoje plány budúcnosti. Nikdy nič zlé nespravila, neukradla, nepokazila, neklamala, tak nevie prečo toto
sudca nezohľadnil. Nevie prečo taký trest. Priznala sa, oľutovala, zaplatila škodu, doma má zle voči

tomu čo spravila. Ako matka dúfa, že to obžalovaná prežije. A ako matka dúfa, že aj druhá strana bude
mať sociálnopsychický postih, že láka mladé dievčatá na stretnutia za finančné odmeny. Podotýka, že
je tým napadnuté celé Slovensko. Kto bude chrániť naše deti. Týmto žiada súd o zmiernenie trestu voči
jej dcére, nakoľko spĺňa všetky parametre slušného dievčaťa. Svoj čin už sto krát oľutovala, priznala sa
niekoľko krát, škodu pánovi uhradila a všetko ju mrzí. Takáto udalosť jej predsa nemôže pokaziť život.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to proti výroku o treste ml.
obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu, ktoré písomne odôvodnila tak, že má za to, že trest bol
uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov pre mladistvých a to z nasledovných dôvodov.

Obžalovaná sa priznala k spáchaniu skutku ešte pred vznesením obvinenia a na tomto priznaní zotrvala
počas celého trestného konania, čo svedčí o jej úprimnom priznaní (bez špekulácií a vyčkávania na
závery vyšetrovania, či by bolo pre obžalovanú výhodné sa priznať alebo nie).

Z obsahu vyšetrovacieho spisu je takisto nepochybné, že od úplného začiatku trestného stíhania

obžalovaná svoj skutok úprimne oľutovala a zároveň poškodenému dobrovoľne uhradila škodu. Na
tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v súvislosti so žalovaným skutkom vznikla poškodenému škoda
len 300,- eur, avšak obžalovaná uhradila aj sumu 50,- eur, ktorú jej poslal poškodený v súvislosti
s plánovaným stretnutím.

Aj napriek tomu, že sa obžalovaná ku skutku priznala a výrok o vine nie je napadnutý (ani napadnuteľný)
týmto odvolaním, pre lepšie objasnenie okolností, za ktorých došlo k spáchaniu skutku, obžalovaná
v stručnosti uvádza, že bol to práve poškodený, ktorý napriek tomu, že mal manželku a dcéru (a vraj
fungujúcu rodinu), vyhľadával na zoznamovacích stránkach mladé dievčatá a kontaktoval ich za účelom
sexuálneho pomeru za finančnú odmenu. Na tieto stretnutia mal poškodený zabezpečený aj súkromný

apartmán v hoteli I. v E.. Poškodený kontaktoval obžalovanú presne za vyššie uvedeným účelom, pričom
obžalovaná nevystupovala pod vlastnou identitou a zverejnené fotky, resp. aj fotky, ktoré mu posielala,
nepatrili obžalovanej. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaná v čase komunikácie s poškodeným mala len
15rokovaajkeďzprávnehohľadiskaužbolatrestnoprávnezodpovedná,reálnesimožnétrestnoprávne
následky svojho konania neuvedomovala.

Taktiež je potrebné zdôrazniť, že to nebola obžalovaná, ktorá by kontaktovala poškodeného za účelom
jeho následného vydierania, ale bol to práve poškodený, ktorý kontaktoval obžalovanú a za pár fotiek
a prísľubu stretnutia jej posielal nejaké „vreckové“ na taxi, nechty a pod., t.j. vyššie uvedených 50,- eur.

Keď obžalovaná zistila, že poškodený má manželku a dcéru, tak sa ho opýtala, či mu nie je blbé,
stretávať sa s inými ženami za peniaze, na čo poškodený reagoval: „Koľko?“ a až toto bol moment,
kedy obžalovaná urobila chybu a vypýtala si peniaze. Následkom tohto konania mala poškodenému
vzniknúť hrozba inej ťažkej ujmy, ale je relevantné aj to, že išlo len o hrozbu, nie reálny následok, keďžepodľavýpovedepoškodenéhovprípravnomkonaníjehomanželstvonebolonarušené,rovnakoanivzťah
s dcérou.

Predmetné skutočnosti vyplývajú z vyšetrovacieho spisu, ale keďže dokazovanie v tomto smere nebolo
na hlavnom pojednávaní vykonané, obžalovaná na tieto skutočnosti poukazuje vo vzťahu k trestu, ktorý
jej bol uložený.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaná žije ako polosirota s mamou, ktorá je na

invalidnom dôchodku kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu. Ich finančná situácia nie je priaznivá
a preto obžalovaná ako mladé nerozvážne dievča bola v domnení, že posielaním fotiek cudzích žien
mužom,ktorísúzatoochotnízaplatiť,siprilepšíopáreur.neboložiadnymmotívomobžalovanejdopustiť
sa trestného činu.

Práve preto, obžalovaná od začiatku trestného stíhania spolupracovala, priznala sa k skutku, svoj čin

úprimne oľutovala a nahradila poškodenému škodu a to aj nad rámec sumy 300,- eur, ktoré si vypýtala
za to, že konverzáciu s poškodeným nepošle jeho dcére a manželke.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd mal za preukázané, že obžalovaná je z miesta bydliska
hodnotená kladne, t.j. nedopúšťa sa priestupkov, žije so svojou rodinou, nenavštevuje pohostinské

zariadenia, nekonzumuje alkohol ani žiadne návykové látky. Aj v škole je hodnotená s prospechom veľmi
dobre, je nekonfliktná, slušne komunikuje, v dochádzke nie je problémová.

Z odpisu z registra trestov GP SR súd zistil, že obžalovaná nemá žiaden záznam.

Súd podľa odôvodnenia rozsudku pri určení druhu a výšky trestu postupoval v zmysle zásad uvedených
v §§ 34, 36, 38, 39 a 48 Tr.zák.

V odôvodnení rozsudku absentuje, či v danom prípade súd zistil poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti
a ak áno aké, pričom zistenie týchto okolností je rozhodujúce pri uložení trestu, keďže podľa ust. § 38

ods. 2: „Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Obžalovaná má za to, že v jej prípade sú tri poľahčujúce okolnosti a to podľa ust. § 37 písm. j), k) a l)
Tr.zák., nakoľko obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život, dobrovoľne nahradila

spôsobenú škodu, priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala. V danom
prípade nie sú žiadne priťažujúce okolnosti.

Vzhľadomnato,žesúdpoľahčujúceapriťažujúceokolnostinezisťovalapriukladanítrestuavýškytrestu
sa nimi neriadil, došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona a preto je napadnutý výrok Rozsudku

nezákonný, nepreskúmateľný a arbitrárny.

Podľa konštantnej judikatúry je prevaha poľahčujúcich okolností a absencia priťažujúcich okolností
dôvodom na mimoriadne zníženie trestu.

Rovnako aj vyhlásenie viny obžalovanej podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. je dôvodom na zníženie
dolnej hranice trestnej sadzby, čo judikoval aj Najvyšší súd: „Ak možno páchateľovi trestného činu, pri
uzavretí a schválení dohody o vine a treste, mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4
Tr.zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody použiť aj v prípade priznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr.por. (po

prijatí takéhoto vyhlásenia súdom), keďže páchateľ neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania
viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a
výmere uloženého trestu“ (S 44/2017).

V zmysle vyššie uvedeného, už samotné priznanie viny podľa § 257 ods, 1 písm. b), písm. c) Tr.por.

možno považovať za okolnosť prípadu podľa § 39 ods. 1 Tr.por. Obžalovaná priznaním viny (§ 257 ods.
1 písm. b) Tr.por.) významným spôsobom „uľahčuje“ prácu prokurátorovi a súdu v ďalšom procesnom
postupe. Žiada sa doplniť, že úplné priznanie sa obžalovanej k trestnej činnosti, jej úprimné oľutovanie,
pomoc orgánom činným v trestnom konaní pri dokumentovaní trestnej činnosti, pomoc súdu vo formepriznania viny a tak zmiernenia rozsahu dokazovania, sú v súhrne takými okolnosťami prípadu, ktoré
odôvodňujú zhovievavejší prístup súdu pri ukladaní trestu a možno ich zaradiť pod ustanovenie § 39
ods. Tr.zák.

Trestná sadzba za zločin vydierania po zákonnom znížení u mladistvých je 1 až 3 roky. Podľa ust. §
118 Tr.zák. súd nie je pri mimoriadnom znížení trestu u mladistvých viazaný obmedzeniami podľa § 39
ods. 3 Tr.zák.

Aj napriek tomu, že súd odkázal v odôvodnení rozsudku, že pri ukladaní trestu postupoval aj podľa ust.
§ 39 Tr.zák., ktorý upravuje mimoriadne zníženie trestu, pri ukladaní trestu sa ním absolútne neriadil,
keďže obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a to v trvaní 12 mesiacov.

Obžalovaná má na základe vyššie uvedených skutočností za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní
12 mesiacov je nezákonný a v jej prípade boli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie

trestu.

Súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 15
mesiacov.

Podľa ust. § 119 ods. 1 Tr.zák., ak súd mladistvému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloží
na skúšobnú dobu, zároveň určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri roky.

Súd v odôvodnení rozsudku len konštatoval, že vyhovel návrhu prokurátorky v záverečnej reči
a skúšobnú dobu ustanovil na 15 mesiacov.

Nakoľko súd neuviedol žiadnu úvahu, akou sa riadil pri určení dĺžky trvania skúšobnej doby, považuje
obžalovaná aj v tejto časti rozsudok za nepreskúmateľný a nezákonný. Zároveň obžalovaná dodáva,
že ak boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu ako je uvedené vyššie, súd by mal tieto
okolnosti zohľadniť aj pri určení skúšobnej doby.

Odhliadnuc od výmery uloženého trestu odňatia slobody, obžalovaná má za to, že boli splnené zákonné
podmienky na to, aby jej bol uložený iný druh trestu a to peňažný trest.

Obžalovaná ešte pred hlavným pojednávaním doručila súdu oznámenie zo C. J., z ktorého vyplýva, že

matka obžalovanej je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 553,70 eur a sirotského dôchodku
vo výške 287,10 eur. Zároveň obžalovaná doručila aj dohodu o brigádnickej práci študenta s hodinovou
odmenou 5,40 eur. Na pojednávaní obžalovaná predložila súdu krátkou cestou výpis z účtu, z ktorého
vyplýva, že v priemere dostáva 200,- eur mesačne.

Podľa ust. § 56 ods. 1 a 2 Tr.zák. môže súd uložiť peňažný trest páchateľovi trestného činu, ktorým získal
alebo sa snažil získať majetkový prospech. Aj bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd
peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin alebo zločin, ktorý nie je obzvlášť závažným zločinom, a ak
vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť nápravy nepodmienečný trest odňatia slobody neukladá.

Podľa ust. § 114 ods. 1 Tr.zák.: „Peňažný trest vo výmere od 30 eur do 16.590 eur môže uložiť súd
po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom, ak je mladistvý zárobkovo činný, alebo jeho
majetkové pomery uloženie tohto trestu umožňujú.“

Súd sa pri ukladaní trestu mladistvej obžalovanej neriadil zásadou výchovného účelu trestu, podľa ktorej
Trestný zákon preferuje ukladanie trestov nespojených s odňatím slobody. Práve alternatívne tresty,
medzi ktoré patrí aj peňažný trest, umožňujú súdu uplatniť zásadu individuálnosti trestu a v prípade
zmarenia účelnosti uloženého alternatívneho trestu možno účel trestu obnoviť uložením trestu odňatia
slobody.

Uloženie trestu nespojeného s odňatím slobody možno zároveň chápať ako prejav dôvery voči
mladistvým, pri ktorého výkone je možné oprieť sa o kladné vlastnosti a návyky odsúdených mladistvých.
Naznačené poradie (druhov trestov) zvýrazňuje zásadu, že tresty spojené s odňatím slobody budúpoužité len vo výnimočných, závažných prípadoch, keď miernejšie sankcie, resp. opatrenia budú
neúčinné alebo nedostačujúce. Z uvedeného vyplýva, že trest odňatia slobody bude v systéme sankcií
u mladistvých páchateľov posledným prostriedkom ich trestného postihu (tzv. prostriedok ultima ratio)“.

Obžalovaná žiadala uloženie peňažného trestu písomným podaním zo dňa 05.09.2024, ako aj na
samotnom hlavnom pojednávaní, preukazujúc splnenie zákonných podmienok pre uloženie tohto druhu
trestu a to dokladovaním majetkových pomerov obžalovanej.

Vzhľadom na to, že obžalovaná spáchaným trestným činom získala majetkový prospech (300,-
Eur), práve uložením peňažného trestu by sa dosiahol sledovaný účel individualizácie trestu. Súd
v rámci restoratívnej justície žiadnym spôsobom neskúmal, či osobné a majetkové pomery obžalovanej
umožňujú uložiť iný druh trestu ako trest odňatia slobody, ktorý predstavuje ultima ratio.

Napriek uvedenej zákonnej úprave trestania mladistvých a aj napriek opakovanému návrhu obžalovanej

sa súd v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nevysporiadal s týmto návrhom a preto nie je
preskúmateľné, akými právnymi úvahami sa súd riadil pri nevyhovení návrhu na uloženie peňažného
trestu a ani to, prečo považoval práve trest odňatia slobody za postačujúci.

Z uvedených dôvodov má obžalovaná za to, že súd sa nevysporiadal so všetkými skutkovými

okolnosťami významnými pre rozhodnutie, uložený trest je neprimeraný, napadnutým rozsudkom došlo
k porušeniu ustanovení Trestného zákona a preto považuje rozsudok v časti uloženia trestu za
nezákonný.

Obžalovaná si záverom dovolí poznamenať, že s najväčšou pravdepodobnosťou by jej súd ukladal trest

odňatiaslobodynadolnejhranicitrestnejsadzbyajvprípade,akbysaobžalovanápriznalaadobrovoľne
neuhradila škodu, nakoľko doposiaľ nebola súdne trestaná.

S ohľadom na všetko doposiaľ uvedené obžalovaná navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok
rozsudku v časti uloženého trestu a uložil obžalovanej peňažný trest vo výške 300,- eur.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.azistilnasledovné:

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná pred súdom prvého stupňa urobila vyhlásenie o vine v zmysle
ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por. t.z., že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Mestský
súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr.por. prijal jej vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi
zabezpečenými v prípravnom konaní, ako aj kladnými odpoveďami obžalovanej na otázky v zmysle

§ 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora.
Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané len dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
o druhu a výške ukladaného trestu.

Správne rozhodol teda mestský súd, keď uznal obžalovanú za vinnú za skutok právne kvalifikovaný ako

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák., pretože iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútila, aby niečo
konal a trpel.

Mestský súd, ako je už vyššie uvedené následne uložil ml. obžalovanej A. B. podľa § 189 ods. 1 Tr.zák.,
§ 117 ods. 1 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov a podľa § 119 ods. 1 Tr.zák. výkon trestu

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.

Mestský súd ukladanie trestu odôvodnil tým, že pri určení druhu a výšky trestu postupoval v zmysle
zásad uvedených v §§ 34, 36, 38, 39 a 48 Tr.zák. Pre trestný čin podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. je trestná
sadzba ustanovená zákonom v trvaní 2 až 6 rokov.

Podľa § 117 ods. 1 Tr.zák. trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých
znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica
zníženej trestnej sadzby 2 roky. Keďže v danom prípade, obžalovaná v čase spáchania skutku bola
osobou mladistvou, vyššie uvedená trestná sadzba sa znížila na 1 až 3 roky.Vzhľadom k tomu, že obžalovaná doposiaľ nebola trestaná, dva krát postihnutá za priestupok, v celku
má kladné charakteristiky tak z miesta bydliska, ako aj zo súkromnej strednej školy, má súd za to, že

trest výchovný v podobe podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej
zníženej trestnej sadzby bude pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa postačujúci. Čo sa týka
podmienečného odkladu uloženého trestu, súd vyhovel návrhu prokurátorky vyjadreného v záverečnej
reči a skúšobnú dobu stanovil na dobu 15 mesiacov. Súd zohľadnil skutočnosť, že škoda ktorá bola
spôsobená poškodenému, bola zo strany obžalovanej uhradená.

Napriek vyššie uvedenému je krajský súd toho názoru, že trest odňatia slobody v takej výške by bol pre
ml. obžalovanú neprimerane prísny. Je potrebné vyhodnotiť hlavne skutočnosť, že obžalovaná uhradila
poškodenému škodu v plnej výške.

Zároveň je potrebné prihliadať na priaznivé charakteristiky z miesta bydliska, ako aj zo školy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr.zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Modus operandi trestného činu sa líši od prípadu k prípadu, pričom spôsoby páchania trestného činu

sa od seba navzájom odlišujú na základe mnohých faktorov, ktoré spolupôsobia pri páchaní konkrétnej
trestnej činnosti. Skúmaniu jednotlivých faktorov vplývajúcich na páchateľa pred spáchaním trestného
činu, ako aj skúmaniu faktorov, ktoré spolupôsobia pri páchaní trestnej činnosti, sa venujú predovšetkým
vedné disciplíny súvisiace s vedou trestného práva hmotného. Kriminologické a kriminalistické skúmanie
týchto faktorov má však nesporný význam pre hmotnoprávnu úpravu trestnoprávnych noriem. Kým

kriminologické skúmanie trestnej činnosti má význam najmä pre vývoj trestnej politiky a jej odraz v
legislatívnych zmenách na úrovni zákonnej trestnoprávnej úpravy, tak kriminalistické skúmanie má
značný vplyv na odhaľovanie trestnej činnosti, čím napomáha úspešnému odhaľovaniu okolností,
za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, a sankcionovaniu páchateľov trestnej činnosti, keďže
objasnenie týchto okolností, resp. faktorov determinuje spoločenskú závažnosť protiprávneho konania.

Je teda zrejmé, že poznatky o spôsobe spáchania trestného činu majú nezameniteľný vplyv na určenie
spravodlivého trestu, ktorý má mať výchovné poslanie a je nevyhnutným dôsledkom páchateľovho
protispoločenského konania.

Na uvedenú skutočnosť zákonodarca reflektoval prostredníctvom právnej úpravy obsiahnutej v odseku

2 § 38 Tr.zák. zavedením individualizácie trestu. V zmysle zákonného textu je teda pre spravodlivé
určenie výšky trestu ukladaného za konkrétny trestný čin nevyhnutné zohľadniť všetky relevantné
poľahčujúce, ako aj priťažujúce okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný. Súd (všeobecne chápané)
je v zmysle § 38 ods. 2 Tr.zák., teda ex lege, povinný prihliadať na vzájomný pomer medzi priťažujúcimi
a poľahčujúcimi okolnosťami, ako aj na mieru závažností jednotlivých priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností. Dotknuté ustanovenie teda predstavuje rámcovú právnu úpravu, ktorou sa musí v konkrétnej
veci konajúci súd riadiť bezvýhradne, t.j. vždy musí vziať na zreteľ pomer a mieru závažnosti jednotlivých
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Zásada individualizácie trestu obsiahnutá v odseku 2 však
zároveň limituje mieru diskrečnej právomoci všeobecného súdu pri ukladaní konkrétnej výmery trestu.
Táto limitácia diskrečnej právomoci však nie je samoúčelná, ale zákonodarca ju koncipuje za účelom

zaistenia spravodlivého trestu pre trestne stíhanú osobu.

Kritériom limitácie diskrečnej právomoci je práve vzájomný pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, ktorý je vyjadrený aritmetickým pomerom týchto okolností. Tento vzájomný pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností je východiskovým bodom pre modifikáciu dolnej alebo hornej

hranice trestnej sadzby v závislosti od toho, aké okolnosti prevládajú.

Ďalším kritériom, ktoré má bezprostredný vplyv na modifikáciu dolnej alebo hornej hranice Trestným
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, je miera závažnosti jednotlivých priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností. Toto kritérium predstavuje v istom slova zmysle určitý korektív vo vzťahu k limitácii diskrečnej

právomoci súdu pomerom priťažujúcich a poľahčujúcich okolností ich číselným vyjadrením. Miera
závažnosti takýchto okolností je teda určitým zmiernením strohého výpočtu ich vzájomného pomeru,
ktorý má súd aplikovať pri dodržaní zásady individualizácie trestu v konkrétnom prípade. Miera
závažnosti, aby mohla plniť svoju korigujúcu funkciu, je teda plne v kompetencii súdu ako orgánuaplikujúceho konkrétnu právnu normu na konkrétny prípad. Zdôrazňujeme však, že aplikácia § 38 ods.
2 Tr.zák. nie je a ani nikdy nemôže byť prejavom svojvôle súdu, ale práve naopak musí vychádzať
z konkrétnych skutkových okolností a z kauzálneho vzťahu medzi nimi navzájom. Uvedené má úzky

súvis práve s procesnými aspektami trestného práva (t.j. s trestným konaním) a najmä so zásadami,
na ktorých trestné konanie spočíva. Korektív v podobe vyhodnocovania miery závažnosti konkrétnych
okolností a ich následný vplyv na určovanie konkrétnej výmery trestu s modifikovaným rozmedzím
trestnej sadzby má totiž svoj základ v zásade zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností a
v zásade voľného hodnotenia dôkazov súdom. V prípadoch, ak sú uvedené požiadavky splnené a ich

hodnotenie je obsiahnuté v odôvodnení meritórneho rozhodnutia vo veci, možno hovoriť o dôslednej a
zákonnej individualizácii trestu tak, ako to predvída znenie odseku 2 § 38 Tr.zák..

V danom prípade je potrebné pri ukladaní trestu zohľadniť najmä poľahčujúce okolnosti a to v zmysle
§ 36 písm. j) Tr.zák., keďže mladistvá obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život
a takisto v zmysle § 36 písm. l) Tr.zák., nakoľko sa priznala k spáchaniu trestného činu. Krajský súd

obdobne ako prvostupňový súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti u obžalovanej.

V neposlednom rade krajský súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že ide o mladistvého páchateľa, v
čase spáchania trestného činu nemala dovŕšený vek 16 rokov, pričom možno hodnotiť jej konanie ako
nerozvážnosť, z ktorého sa však poučila, od spáchania skutku vedie riadny život.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd po vyhodnotení všetkých zásad na ukladanie trestu
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a teda, že zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne uložil obžalovanej peňažný trest vo výmere 400 eur,
pričom na verejnom zasadnutí krajského súdu boli zisťované aj majetkové pomery obžalovanej, ktorá je

do toho osobou, ktorá si príležitostne brigádnicky privyrába. Následne obligatórne odvolací súd v zmysle
§ 37 ods. 3 Tr.zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil obžalovanej náhradný trest
odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov.

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.