Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010499
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424010499.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci proti
odsúdenému A. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno
d/, odsek 2 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/

Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
24.10.2024 sp. zn. 2Nt/36/2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 ods. 2 Tr. por.

zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na povolenie obnovy konania v trestnej veci
právoplatne skončenej rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/77/2020 zo dňa 04.02.2021,
právoplatným dňa 06.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/21/2021 zo dňa
06.05.2021, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Súd I. stupňa predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený žiadal obnovu konania v hore

uvedenej veci z dôvodu novely Trestného zákona, ktorú označil za novú skutočnosť, pretože podľa
tejto novely by bolo možné jeho konanie posúdiť podľa priaznivejších ustanovení, kde skutok nebude
posudzovaný ako obzvlášť závažný zločin, ale ako zločin.
Právne svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 394 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. por., § 93 ods. 1 zák. o
Ústavnom súde a tiež čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a po preskúmaní návrhu na povolenie
obnovy konania, po vypočutí odsúdeného, oboznámení sa s obsahom trestného spisu Okresného súdu

Nové Zámky sp. zn. 2T/77/2020 dospel súd I. stupňa k záveru, že návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania nie je dôvodný.
Súd I. stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/77/2020 zo dňa
04.02.2021, právoplatným dňa 06.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
4To/21/2021zodňa06.05.2021bolodsúdený uznanývinnýmzobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. c/ písm. d/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
b/, písm. j/ Tr. zák. v znení zákona č. 474/2019 Z. z., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v
trvaní 9 rokov, na ktorého výkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Súčasne mu bol uložený ochranný dohľad a ochranné protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou a trest prepadnutia veci.
Konštatoval, že nevyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami

už súdu známymi, privodili iné rozhodnutie vo veci, respektíve, že by uložený trest bol neprimeraný.
Zvýraznil, že novou skutočnosťou nie je novela Trestného zákona, ktorou došlo k zmene posudzovaniadrogových trestných činov, výšky trestnej sadzby, a to z toho dôvodu, že ustanovenie, podľa ktorého
bolo kvalifikované konanie odsúdeného v pôvodnom trestnom konaní, nestratilo účinnosť, ale došlo len
k upraveniu jeho pomenovania a trestnej sadzby. Konanie odsúdeného je po novele Trestného zákona

upravené v inom ustanovení ako pred novelou Trestného zákona, teda došlo len k úprave paragrafového
znenia a stále je konanie odsúdeného možné posudzovať ako trestný čin. Dodal, že nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2024 nedošlo k zániku trestnosti trestného činu, pre ktorý bol
A. B. odsúdený. Vyslovil, že ak by sa rozhodovalo v danej veci po účinnosti novely Trestného zákona
č. 40/2024 Z. z., bolo by konanie odsúdeného inak posúdené podľa iného ustanovenia Trestného

zákona, čo nie je okolnosťou, ktorá zakladá dôvod na povolenie obnovy konania, pretože nový Trestný
zákon nemôže platiť retroaktívne, spätne v právoplatne skončených veciach, pokiaľ tak Trestný zákon
neustanovuje. Zároveň novelou Trestného zákona bola uložená povinnosť súdu preskúmať právoplatné
rozhodnutia, ale len tiet, pri ktorých zanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., ak uložený trest dosiaľ
nebol vykonaný.
Súd I. stupňa vysvetlil, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok, slúži na odstránenie

nedostatkov v skutkových zisteniach v právoplatných rozhodnutiach, a to len vtedy, ak vyšli najavo nové
skutočnosti súdu skôr neznáme - nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali samé o sebe, alebo v súhrne so
skutočnosťami alebo dôkazmi súdu známymi, iné než pôvodné rozhodnutie, na ktoré možno aplikovať
inštitút obnovy konania. Súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania posudzuje, len to, či vyšli
najavo nové skutočnosti alebo dôkazy skôr neznáme, a to, či môžu privodiť iné rozhodnutie vo veci.

Neskúma, či v pôvodnom konaní súd konal procesne správne, či sa riadne vysporiadal s obhajobou a
pod. Preskúmaním návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania a po vykonanom dokazovaní súd
I. stupňa rezultoval, že skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali
povolenie obnovy konania podľa § 394 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil písomne
prostredníctvom zvolenej obhajkyne. V dôvodoch sťažnosti sa nestotožnil s odôvodnením
zamietajúceho uznesenia, prezentoval názor, že novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinná
od 06.08.2024 (ďalej len „novela“) je novou skutočnosťou, ktorá je spôsobilá privodiť pre neho iné
rozhodnutie vo veci podobe zmiernenia jeho trestu, a to čo do posudzovania ním spáchaného skutku

a jeho právnej kvalifikácie a s tým súvisiacej nižšej výmery ukladaného trestu. Táto nová skutočnosť
predstavuje splnenie podmienky na povolenie obnovy konania. Vyjadril, že podstatou zmeny,
ktorú priniesla novela, je miernejšie posudzovanie drogových trestných činov, a teda nižšie výmery
trestov odňatia slobody za drogové trestné činy. Ním spáchaný skutok by mal byť podľa novely právne
kvalifikovaný podľa § 173 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., ktoré ustanovenie umožňuje uložiť miernejší trest, než

mu bol právoplatne uložený pri posudzovaní jeho skutku ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/,
písm. j/ Tr. zák. v znení zák. č. 474/2019 Z. z. Preto navrhol, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie
zrušil a rozhodol o povolení obnovy konania na základe podaného návrhu na povolenie obnovy konania.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 odsek 4 písm. b/ Tr. por., skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého
ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.Podľa § 399 ods. 2 Tr. por., súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky
obnovy konania podľa § 394.

Po preskúmaní spisového materiálu a postupu súdu I. stupňa pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného
na povolenie obnovy konania nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa postupoval zákonne a napokon
rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nezistiac podmienky
obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Nadriadený súd sa v celom rozsahu stotožnil s

názorom súdu I. stupňa, ktorý sa správne vysporiadal s argumentáciou odsúdeného uvedenou v jeho
návrhu na povolenie obnovy konania a odvolací súd na túto argumentáciu súdu I. stupňa v plnom
rozsahu poukazuje. Ani nadriadený súd nepovažoval návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
za dôvodný.

K obnove konania nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že ide o mimoriadny opravný

prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí,
pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr
známe,atedavprávoplatnomrozsudkusaaninemohlibraťdoúvahy.Súčasnealetietonovéskutočnosti
musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného
odsudzujúceho rozsudku. Skutočnosťou predtým neznámou sa rozumie taká skutočnosť, ktorá nebola

predmetom dokazovania v pôvodnom konaní. Ide o objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci
dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. alebo
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konštatujúce porušenie základných
ľudských práv alebo slobôd obvinenej osoby bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394
ods. 4 Tr. por.).

Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať novými dôkazmi.
Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec
uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po
právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, že o takéto skutočnosti alebo

dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo
v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je
pôvodný právoplatný rozsudok. Až v prípade, že sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd
môže povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade návrh na obnovu
konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov. Zároveň platí, že v konaní o návrhu na

povolenie obnovy konania nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom
konaní. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto
zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi
názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

Vrámcikonaniaonávrhunapovolenieobnovykonanianiejemožnépreskúmavaťsprávnosťpôvodného
rozhodnutia,jehozákonnosťaodôvodnenosť,niejemožnéposudzovaťzákonnosťpostupuvpôvodnom
konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní, a to vrátane rozhodovania o treste, vysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a obhajobou obvineného, či rešpektoval zásady
bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol

na všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy a podobne. Skúma len, či vyšli najavo skutočnosti a dôkazy
súdu skôr neznáme a súčasne, či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste.
Vychádzajúc potom z ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. súd rozhodujúci o povolení obnovy konania v
prvom rade skúma, či sú v návrhu uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, t. j. v

pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania, známe.

V danom prípade sa odsúdený svojím návrhom domáhal povolenia obnovy konania, v ktorom
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/77/2020 zo dňa 04.02.2021,
právoplatným dňa 06.05.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/21/2021

zo dňa 06.05.2021 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/ písm. d/, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zás poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/
Tr. zák. v znení zák. č. 474/2019 Z. z. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, na ktoréhovýkon bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súčasne mu bol uložený aj ochranný dohľad, ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou
a trest prepadnutia veci. Na tomto mieste nadriadený súd považuje za potrebné zvýrazniť, že ťažisko

dokazovania sa nachádza v rámci konania na súde I. stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, či
korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania, ktoré v pôvodnom konaní prebehlo.

Podstata návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ako i základom sťažnostných námietok
odsúdeného je argumentácia, že novela Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinná od 06.08.2024 je

novou skutočnosťou, ktorá je spôsobilá privodiť pre neho iné rozhodnutie vo veci podobe zmiernenia
jeho trestu, a to čo do posudzovania ním spáchaného skutku a jeho právnej kvalifikácie a s tým súvisiacej
nižšej výmery ukladaného trestu, pretože podstatou zmeny, ktorú priniesla novela, je miernejšie
posudzovanie drogových trestných činov a teda nižšie výmery trestov odňatia slobody za drogové
trestné činy. Ním spáchaný skutok by mal byť podľa novely právne kvalifikovaný podľa § 173 ods. 1,
ods. 3 Tr. zák., ktoré ustanovenie umožňuje uložiť miernejší trest, než bol odsúdenému právoplatne

uložený pri posudzovaní jeho skutku ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie.

Nadriadený súd konštatuje, že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 nebolo prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia

slobody, ktorý bol uložený podľa platných a účinných predpisov do účinnosti uvedenej novely, teda
do 06.08.2024, čo možno vyvodiť aj z prechodného ustanovenia § 438k ods. 7 Tr. zák., ktorý upravuje
právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu trestu pred účinnosťou novely
Trestného zákona za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin.

Na tomto mieste je tiež nutné zvýrazniť, že § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania,
ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa – ako skutočností a dôkazov
súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho
stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Preto novela Trestného
zákona č. 300/2005 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 06.08.2024, nie je novou skutočnosťou

súdu skôr neznámou, ktorú má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por.

Nadriadený súd dáva do pozornosti, že jediným prípadom, kedy neskoršia zmena právnej úpravy
odôvodňuje povolenie obnovy konania (a to za ďalších konkrétnych podmienok) je ten, ak Ústavný súd
Slovenskej republiky svojím rozhodnutím podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré by bolo

považované za skutočnosť skôr neznámu podľa § 394 ods. 4 písm. b/ Tr. por. a § 93 ods. 1 zákona č.
314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyslovil
nesúlad niektorého ustanovenia tých právnych noriem, na základe ktorých bol vydaný právoplatný
odsudzujúci rozsudok, s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom. V prejednávanej veci odsúdeného však nejde o tento prípad.

Tiež je nutné zvýrazniť, že ustanovenie čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky síce upravuje časovú
pôsobnosť trestnoprávnych hmotných noriem a táto je aj výslovne obsiahnutá aj v ustanovení § 2 ods. 1
Tr. zák., podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol

čin spáchaný s výnimkou prípadu, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony a v ktorom prípade sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona,
ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Neskorší Trestný zákon ako pre obžalovaného priaznivejší však
možno aplikovať iba do konečného rozhodnutia o trestnom čine v trestnom konaní, t. j. do právoplatného
skončenia veci.

Zmena právnej úpravy po nadobudnutí takého právoplatného odsudzujúceho rozsudku je preto z
hľadiska posudzovania trestnosti skutku a ukladania trestu právne irelevantná, nemôže zakladať dôvod
na jeho revíziu prostredníctvom návrhu na povolenia obnovy konania. Súd I. stupňa tiež správne
konštatoval, že novelou Trestného zákona síce bola uložená povinnosť súdu preskúmať skoršie

právoplatné rozhodnutia, avšak iba tie, pri ktorých zanikla trestnosť činu podľa § 84 Tr. zák., ak uložený
trest dosiaľ nebol vykonaný, čo nie je prípad odsúdeného.Nadriadený súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu I. stupňa, ktorý správne rezultoval,
že novelou Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. účinnou od 06.08.2024 došlo k zmene posudzovania
drogových trestných činov, výšky trestnej sadzby, no ustanovenie, podľa ktorého bolo kvalifikované

konanie odsúdeného v pôvodnom trestnom konaní, nestratilo účinnosť, ale došlo len k upraveniu jeho
pomenovania a trestnej sadzby. Konanie odsúdeného je po novele Trestného zákona upravené v inom
ustanoveníakoprednovelouTrestnéhozákona,nostálejekonanieodsúdenéhomožnéposudzovaťako
trestný čin. Súd I. stupňa preto správne zistil, že nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy
súdu skôr neznáme, ktoré by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi súdu skôr

známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest
bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol
v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Naopak odsúdenému bol trest uložený podľa zásad pre ukladanie trestu podľa Trestného zákona
účinného v čase, keď mu bol tento ukladaný.

Krajský súd napokon opätovne zdôrazňuje, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného
trestného konania ani spochybňovanie spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Na
podklade uvedených skutočností a s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého uznesenia,
bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené zákonné podmienky na

obnovu konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.