Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123227307
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:6123227307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.X.XXXX,
adresa D. E. XX, E., zastúpenej F.: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa A. XX, E., proti žalovaným: 1.
H. J. K., nar. XX.X.XXXX, adresa L. XXX, 2. M. K., nar. X.X.XXXX, adresa L. XXX, obaja žalovaní
zastúpení advokátom: JUDr. Ján Pekar, so sídlom Potočná 191/39, Skalica, o zaplatenie 4.772,75
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Senica č.k.
SI-2C/25/2023-119 zo dňa 14.5.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. p o t

v r d z u j e .

II. Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 772,75 eur s prísl. zastavuje.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaným súd priznáva náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu
o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil z vykonaného
dokazovania. Uviedol, že žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k
žalobe uviedli, že majú vedomosť o tom, že žalobkyňa bývala s ich nebohým otcom M. K., naposledy
bytom L. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Ich nebohý otec nemal žiadny dôvod uzatvoriť manželstvo
so žalobkyňou Vo vlastníctve otca boli motorové vozidlá: Honda, CR-V EČV: E., Hyundai SANTA FE
EČV: E. XXX N.. Motorové vozidlo Honda, CR-V používala žalovaná 1, motorové vozidlo Hyundai

SANTA FE používal ich nebohý otec. Je teda zrejmé, že nebol žiadny dôvod k tomu, aby kupoval
ďalšie auto spoločne so žalobkyňou. Ich otec si ani nechcel so žalobkyňou kúpiť nejaké ďalšie auto.
Tvrdeniežalobkyneotom,žemalaprispieťnakúpuspoločnéhoautasichotcompovažujúzanepravdivé
a zavádzajúce. Ich nebohý otec bol vážne chorý, preto nebol u neho ani žiadny dôvod k tomu, aby
kupoval so žalobkyňou nejaké ďalšie auto. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by suma
4.000 eur, ktorú poukázala 18.2.2022 mala byť nejakým príspevkom na kúpu auta spolu s ich nebohým
otcom. Uviedli, že notárka JUDr. Iveta Vašková, ktorá prejednávala dedičstvo po ich neb. otcovi nebola

oprávnená akýmkoľvek spôsobom uznať pohľadávku žalobkyne a že by ju mala evidovať ako pasívum
majetku po ich neb. otcovi. V odôvodnení uznesenia OS Skalica zo dňa 30.11.2022 sa takéto pasívum
nenachádza, práve naopak, na strane 5 v bode 4 je uvedené: Dlhy poručiteľa zistené neboli. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2022 a uvedeným dňom je v celom rozsahu ukončené. Žalobkyňaužívala rodinný dom s.č. XX v obci L. bez toho, aby mala akýkoľvek vlastnícky vzťah k tomuto rodinnému
domu, preto mala povinnosť platiť nájomné za užívanie tohto rodinného domu. Možno preto sumu 4.000
eur považovať za zaplatenie nájomného za užívanie rodinného domu ich otca za obdobie jedného roka.

Bežné nájomné v obci L. je vo výške 330-350 eur. Nesúhlasili tiež s tým, aby mali povinnosť zaplatiť
žalobkyni pohľadávku vo výške 772,75 eur, ktorá jej mala vzniknúť titulom platenia energií za poručiteľa.
Z týchto dôvodov žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Uznesením sp. zn. 11D/34/2022 Dnot 117/2022 zo dňa 30.11.2022 notár JUDr. Iveta Vašková, ako

súdny komisár, určila všeobecnú hodnotu majetku 143.938,05 eur, výšku dlhov 4.772,75 eur a čistú
hodnotu dedičstva 139.165,30 eur. V bode 4. odôvodnenia je uvedené, že dlhy poručiteľa zistené
neboli. Spornými dlhmi dedičstva sú pohľadávka A. B. C. voči poručiteľovi, z titulu pôžičky poskytnutej
poručiteľovi za účelom kúpy os. motorového vozidla a ktoré finančné prostriedky sú naďalej vedené na
účte poručiteľa a pohľadávka vo výške 772,75 eur, z titulu platieb za energie. Dedičia poručiteľa vyhlásili,
že nesúhlasia s ich zaradením medzi dlhy dedičstva po poručiteľovi.

4. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 11D/34/2022 súd zistil, že v dedičskej veci po poručiteľovi M.
K., nar. X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX si žalobkyňa A. B. C. podaním doručeným notárke Mgr.
Ivete Vaškovej dňa 7.6.2022 prihlásila pohľadávku do pasív dedičstva po zomrelom, a to: pohľadávku vo
výške4.000eur,ktorábolaposkytnutáakopôžičkazaúčelomkúpyauta,ktoréchcelikúpiť,alevzhľadom

k úmrtiu ku kúpe neprišlo a peniaze zostali na účte zomrelého (doložila výpis z účtu), pohľadávku vo
výške 772,75 eur, ktorá vznikla titulom platenie energií za poručiteľa (doložila doklady o úhrade). Z
potvrdenia banky o príkaze na úhradu je preukázané, že platiteľka B. C. poukázala na účet príjemcu
M. K. č. účtu: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 18.2.2022 sumu 4.000 eur. Z Uznesenia OS
Skalica 11D/34/2022 Dnot 117/2022 zo dňa 30.11.2022 súd zistil, že flexi účet č. E. XXXX XXXX XXXX

XXXX XXXX so zostatkom vo výške 14.119,82 eur nadobudol do vlastníctva M. K., nar. X.X.XXXX v
celosti s tým, že spoludedičku J. K., nar. XX.X.XXXX vyplatí, a to v lehote najneskôr do jedného mesiaca
od právoplatnosti uznesenia o dedičstve sumu 7.480,92 eur. Do majetku poručiteľa patrilo aj osobné
vozidlo značky HONDA CR-V, rok výroby 2000 v hodnote 2.500 eur, nákladné vozidlo značky HYUNDAI
SANTA FE v hodnote 2.500 eur, osobné vozidlo značky ŠKODA rok výroby 1981 v hodnote 0 eur, o

ktorom dedičia vyhlásili, že o uvedenom vozidle ŠKODA nemajú žiadnu vedomosť a že už toto vozidlo
ku dňu smrti poručiteľa neexistovalo. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2022.

5. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 451, § 460, § 470, § 579
Občianskeho zákonníka (zák. 40/1964 Zb. – v texte aj len OZ), čl. 8 Základných princípov, § 187 ods. 1,

§ 144, § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (v texte aj len CSP).

6. Prioritne prvoinštančný súd, vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby, konanie v časti o zaplatenie
sumy 772,75 eur s príslušenstvom podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

7. Následne prvoinštančný súd skonštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa poukázala na
účet neb. M. K. č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo L., F., dňa 18.2.2022 sumu 4.000
eur. Sporným bolo z akého dôvodu a za akým účelom uskutočnila dané plnenie v prospech neb. M. K.,
ktorý následne, o necelý mesiac, dňa XX.X.XXXX zomrel. Žalobkyňa si danú pohľadávku uplatnila v
dedičskom konaní po zomrelom M. K., pričom uviedla, že ide o pôžičku za účelom kúpy auta, ktoré si

chceli kúpiť, ale vzhľadom k úmrtiu ku kúpe neprišlo a peniaze zostali na účte nebohého. Dedičia po
neb. M. K., žalovaní 1 a 2, ktorí sú deťmi poručiteľa a teda jeho zákonní dedičia, do notárskej zápisnice
vyhlásili, že nesúhlasia so zaradením dlhu do dedičstva, a to pohľadávky A. B. C. voči poručiteľovi z
titulu pôžičky poskytnutej poručiteľovi za účelom kúpy osobného vozidla. Vzhľadom k spornosti dlhu
poručiteľa, súd sa v dedičskom konaní podľa § 198 CSP obmedzil len na zistenie ich spornosti a

pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na dlh neprihliadol. Výška dlhov preto bola v opravnom uznesení
zo dňa 12.5.2023 uvedená vo výške 0,00 eur. Na základe uznesenia OS Skalica 11D/34/2022 Dnot
117/2022 zo dňa 30.11.2022 súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej
flexi účet č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo L., F., na ktorý žalobkyňa zrealizovala
prevod sumy 4.000 eur, so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa vo výške 14.119,82 eur nadobudol do

vlastníctva žalovaný 2 s povinnosťou výplaty spoludedičke, žalovanej 1 v sume 7.480,92 eur do 1
mesiaca od právoplatnosti uznesenia o dedičstve. Uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa
30.11.2022 a opravné uznesenie zo dňa 12.5.20223 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.5.2023. Pasívna
vecná legitimácia žalovaných tým bola daná a túto ani nikto v konaní nenamietal.8. Prvoinštančný súd pokračoval, že pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že sumu 4.000 eur poskytla neb.
M. K. za účelom kúpy spoločného auta, toto tvrdenie v konaní nepreukázala. Práve naopak, žalovaní v

konaní tvrdili, že nemali o zámere žalobkyne a ich otca kúpiť si auto žiadnu vedomosť. Je otázne, prečo
sa žalobkyňa žalovaným o tomto zámere, kúpiť si nové auto, nezmienila, keď vzťahy v rodine boli dobré,
vzájomne sa navštevovali, pomáhali si, čo potvrdil aj syn žalobkyne, svedok O. M. C.. Svedok O. M. C.
síce pred súdom uviedol, že bol osobne prítomný pri tom, ako žalobkyňa a neb. M. K. riešili, že pán K.
potreboval požičať peniaze na kúpu nového auta, avšak súd jeho výpoveď nepovažoval za relevantný a

objektívnydôkaz,keďsvedokjesynomžalobkyneajehovýpoveďmohlabyťúčelná,navyševdedičskom
konaní bolo preukázané, že neb. K. mal finančné prostriedky tak na účtoch vedených v bankách ako aj
v podielových listoch a nebol teda odkázaný na poskytnutie pôžičky zo strany žalobkyne.

9. Tvrdenie žalobkyne o tom, že poukázala finančné prostriedky 4.000 eur na účet neb. M. K. za
účelom kúpy nového auta bola spochybnená výpoveďou H. H. B., ktorý pred súdom tvrdil, že išlo o

peniaze, ktoré neb. M. K. požičal žalobkyni a neskôr ich vrátenie od nej aj požadoval. Svedok tvrdil,
že bol osobne prítomný pri tom, ako neb. M. K. poskytol žalobkyni sumu 4.000 eur ako pôžičku, s čím
žalobkyňanesúhlasila,uviedla,žesvedokklame,jetozlýčlovek,ktorýmásporyajsinýmiľuďmi, navyše
dlhuje peniaze aj bratancovi žalovaných a jeho zámerom je uškodiť žalobkyni. Uviedla, že svedok
spolupracoval s neb. M. K., ale neskôr prišlo medzi nimi k nezhode ohľadom fin. prostriedkov a preto

sa spolu viac rokov nerozprávali. Vzhľadom k tomu, že svedok pred súdom uviedol, že neb. M. K.
mu nevrátil požičané peniaze ( 800 eur) a s neb. M. K. sa nerozišiel v dobrom, toto tvrdenie vzbudzuje
pochybnosti o vierohodnosti a objektivite jeho svedeckej výpovede. Svedkyňa L. P. M. pred súdom
uviedla, že o sume 4.000 eur nemá žiadne informácia, iba to , že žalobkyňa hovorila, že pošle neb. M. K.
nejaké peniaze na kúpu nového auta. Takáto svedecká výpoveď nepostačuje na to, aby súd vyhodnotil,

že žalobkyňa neb. M. K. poslala peniaze v sume 4.000 eur skutočne za týmto účelom. Je tiež otázne,
či uvedená finančná čiastka, ktorú previedla žalobkyňa na účet neb. M. K. dňa 18.2.2022, bola ku dňu
smrti neb. M. K. súčasťou zostatku finančných prostriedkov na účte č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vo L., F., resp. či v období od 18.2.2022 do XX.X.XXXX bola z účtu vybratá, použitá na nejaký
účel a prípadne aj žalobkyni vrátená.

10. V civilnom sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, sa priorizuje procesná aktivita
sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky
na preukázanie svojich tvrdení. Procesná zodpovednosť za vedenie sporu je tak na sporových stranách,
kedy výsledok konania závisí na iniciatíve sporových strán a ich aktivite v konaní, t. j. od kvality

predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok konania sú teda zodpovedné
výhradnesporovéstrany,pričomžalobcuajžalovanéhozaťažujedôkaznébremeno,ktoréhoneunesenie
má za následok stratu sporu. V danom prípade však možno konštatovať, že žalobkyňa neprodukovala
žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý bezpečne preukázať jej tvrdenie, že neb. M. K. sa na jej úkor
bezdôvodne obohatil v sume 4.000 eur, keď prijal túto sumu od žalobkyne za účelom kúpy auta ku

ktorej neprišlo, a teda ide o dlh poručiteľa, za ktorý zodpovedajú dedičia do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva podľa § 470 ods. 1, 2 OZ. Prvoinštančný súd tak skonštatoval, že žalobkyňa dôkazné bremeno
neuniesla, keď bezdôvodné obohatenie žalovaných na jej úkor nebolo preukázané a žalobu v celom
rozsahu zamietol.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a § 256 ods. 2 CSP v zmysle
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Žalobkyňa zavinila zastavenie konania o zaplatenie sumy 772,75 eur a vo zvyšku uplatneného nároku
mali žalovaní úspech, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s

ust. § 261 ods. 2 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

12. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie priamo žalobkyňa, ktorým žiadala, aby krajský súd
napadnutý rozsudok ako predčasný a nezákonný zrušil, jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel,

alternatívne, aby vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie s právnym názorom
krajského súdu, že návrhu treba vyhovieť.13. Podľa odvolateľky rozsudok vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkových dôkazov, nevie,
či z nevedomosti, neznalosti, úmyslu alebo korupcie, celé odôvodnenie je založené na klamstvách,
dezinformáciáchakonfabulácii.Súdpodľanejnesprávnevyhodnotilprodukovanédôkazy,pretožejediný

relevantný dôkaz - písomný predložila spolu s návrhom, čo protistrana pôvodne nerozporovala. Žalovaní
boli odpočiatku zastúpení JUDr. Pekarom, bývalým sudcom a kolegom pojednávajúcej sudkyne. Vo
vyjadrení k návrhu na vydanie platobného rozkazu advokát nikdy nespomenul, že sa malo jednať
o vrátenie pôžičky, iba popierali existenciu žalobkyňou zaplatených peňazí. Odvolateľka je toho názoru,
žekhlavnémupochybeniuprvoinštančnéhosúdudošlovtom,žesúdnemalpripustiťneskôrnavrhované

dôkazy právnym zástupcom žalovaných, keď žalovaní na predposlednom pojednávaní navrhli vypočuť
svedka H. H. B.. Zo strany H. Q. a H. B. išlo o pomstu voči M. K. a žalobkyni. Žalovaní nemohli poprieť, že
M.K.zaslala4.000,-eur,načoreagovalitak,žeišloovráteniepôžičky,predtýmozaplatenienájmuvjeho
rodinnom dome, aj keď ona mala vlastný byt. Ak by sa bolo treba stotožniť s názorom vykonštruovaného
svedka H. B., ktorý tvrdil, že medzi ňou a M. K. boli zlé vzťahy, tak by určite M. K. mal aj nájomnú zmluvu
aj zmluvu o pôžičke 4.000,- eur, žalovaní ale takýmito listinnými dôkazmi nedisponujú, čo dokazuje, že

žaloba je v plnom rozsahu opodstatnená. Na svedka H. B. podala trestné oznámenie. Svedok H. B.
mal dôvod proti nej svedčiť lživo, pretože v minulosti podal oznámenie jej bývalému zamestnávateľovi
za účelom poškodenia jej osoby. Svedok H. B. je nedôveryhodný aj kvôli tomu, že po pojednávaní
18.4.2024 čakal žalovaného 2, asi za účelom vyplatenia svedočného, čo oznámila okresnému súdu
a žiadala, aby sa s tým vysporiadal. Svedok H. B. vo viacerých veciach klamal, napríklad v tom, že

má vedomosť o pôžičke nebohého M. K. voči nej v sume 4.000,- eur. Vo vyjadrení zo dňa 11.3.2024
žalovaní uviedli, že malo prísť k odovzdaniu sumy 4.000,- eur na benzínovej pumpe pri firme Hydinár
Gbely, kde sa benzínová pumpa ani nenachádza, na čo poukázal právny zástupca žalobkyne, čo
sudkyňa nezaprotokolovala a nezobrala to do úvahy. Svedok H. B. uviedol, že k odovzdaniu peňazí
došlo v hale v Holíči, čo je v rozpore s tvrdením žalovaných. Ani na jednom z uvedených miest sa so

svedkom H. B. nikdy nestretla. Od samého začiatku žalovaní a ich advokát si len vymýšľali okolnosti,
ktoré by ich zbavili povinnosti vrátiť peniaze tým, že začali tvrdiť niečo o nejakých puškohľadoch zo
zbraní nebohého M. K. a o údajnom znehodnotení jeho zbraní. Jednalo sa pritom o staré zbrane, ktoré
sa s puškohľadmi nedodávali, puškohľady sa montujú dodatočne aj v dnešnej dobe. Potom tvrdili, že
žalobkyňa zaplatila údajný nájom, pričom nájomná zmluva neexistuje, až z toho vyrobili údajnú pôžičku,

s čím sa prvostupňový súd bez dokladov stotožnil. Súd bral do úvahy len svedectvo H. B., svedectvo
L. M. P., ktorá žalobkyňu a nebohého M. K. veľmi dobre poznala a svedectvo syna žalobkyne O. M. C.,
ktorý mal veľmi dobrý vzťah s nebohým M. K., vôbec nebral do úvahy. Navrhovaný dôkaz žalovaných
súd nemal pripustiť a mal ho odmietnuť.

14. Keďže odvolanie žalobkyne neobsahovalo žiadnu námietku proti výroku I. preskúmavaného
rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 772,75 eur s príslušenstvom zastavené
vdôsledkučiastočnéhospäťvzatiažalobyžalobkyňou,odvolacísúdposúdiacodvolaniežalobkynepodľa
jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 Základných princípov a § 124 ods. 1 CSP) bol názoru, že odvolanie smeruje
výlučne voči zamietajúcemu výroku II., prípadne závislému výroku III. o náhrade trov prvoinštančného

konania.

15. Žalovaní 1 a 2 odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu žalobkyne predložili prostredníctvom
svojho advokáta písomné vyjadrenie, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil
a zároveň im priznal náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaní 1 a 2 uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne v odvolaní, majú za to, že súd prvej
inštancie bral do úvahy všetky dôkazy, ktoré boli vykonané a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na
preukázanie žalobou uplatňovaného nároku. Žalovaní 1 a 2 nespochybnili, že žalobkyňa preukázala, že
na účet ich nebohého otca dňa 18.2.2022 poukázala sumu 4.000,- eur. Tvrdenie žalobkyne, že uvedenú

sumu poukázala na daný účet z dôvodu, aby si kúpila nejaké auto, považujú za účelové. Na pojednávaní
dňa 16.1.2024 žalobkyňa uviedla, že žiadne auto nemali vyhliadnuté s tým, že ona nechcela nové auto,
malo by jej postačovať staršie, možno v lepšom technickom stave. Toto tvrdenie žalobkyne vyvracia
jej tvrdenie o tom, že predmetná suma 4.000,- eur mala byť použitá na kúpu auta. Žalobkyňa počas
konania nepreukázala, ani neuviedla, že by s ich nebohým otcom bola v niektorej predajni áut, resp.

v autobazáre. Kúpa auta nie je bežnou vecou, tak prečo by o tejto záležitosti nepovedala svojmu synovi
O. M. C.. Žalobkyňa nepreukázala čo malo byť dôvodom toho, že ak si chcela kúpiť nové auto pre seba,
suma 4.000,- eur mohla byť na jej účte a priamo zo svojho účtu by poukázala sumu 4.000,- eur na účet
predávajúceho. Možno považovať za nelogické tvrdenie žalobkyne, že sumu 4.000,- eur poukázala naúčet nebohého otca žalovaných iba z dôvodu, že tieto peniaze mali byť použité na kúpu iného auta práve
pre ňu samotnú. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaní poukázali na výpoveď svedka H. H. B.. Dodali, že
v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, v čase odkedy bolo 4.000,- eur poukázaných na účet

nebohého M. K., do jeho smrti XX.X.XXXX, či a aký bol pohyb peňazí na účte a či suma 4.000,- eur
bola súčasťou sumy, ktorá bola predmetom dedičstva po nebohom tak, ako to správne konštatoval súd
v bode 44 odôvodnenia.

17. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaní poukázali na výpoveď svedka O. M. C. pred súdom. Podľa nich

svedok jednoznačne uviedol, že sumu 4.000,- eur mala žalobkyňa ich nebohému otcovi požičať, aby si
on kúpil nové auto. Z dedičského konania ale vyplýva, že ich otec mal dostatok finančných prostriedkov
na kúpu nového auta. Ako však vyplýva aj z tvrdenia žalobkyne, otec mal vážne zdravotné problémy
a nemal absolútne žiadny dôvod na to, aby si kúpil iné auto ako to, ktoré používal. Je však nepochybne
preukázané, že v žiadnom prípade suma 4.000,- eur poukázaná na účet nebohého M. K. mala byť
použitá na kúpu auta pre žalobkyňu. Hoci svedok O. C. uviedol, že mal výborný vzťah s nebohým M. K.,

z jeho výpovede vyplýva, že ani žalobkyňa, ani nebohý mu nikdy nepovedali, že suma 4.000,- eur mala
byť použitá na kúpu auta pre žalobkyňu. Výpoveď O. C. podľa žalovaných teda jednoznačne vyvracia
tvrdenie žalobkyne o tom, že suma 4.000,- eur, ktorú poukázala na účet nebohého M. K., mala byť
použitá na kúpu auta pre žalobkyňu.

18. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a k vykonanému dokazovaniu podľa žalovaných jednoznačne
možno konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že by tým, že dňa 18.2.2022 poukázala na účet
nebohého otca M. K. sumu 4.000,- eur by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných.

19. K doručenému vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobkyne žalobkyňa predložila odvolaciu repliku,

v ktorej žiadala, aby jej odvolaniu bolo v plnom rozsahu vyhovené s tým, že s vyjadrením žalovaných
v plnom rozsahu nesúhlasí, keďže sa v ňom opierajú o nezmysly, konfabulácie a svoj účelovo vymyslený
názor na vec.

20. Od samého začiatku žalovaní 1 a 2 s ich advokátom len vymýšľali okolnosti, ktoré by ich zbavili

povinnosti vrátiť peniaze. Najskôr išlo o vrátenie pôžičky, potom o vrátenie nájomného a nakoniec navrhli
vypočuť svedka H. B.. Keby naozaj H. B. mal vedomosti a bol svedkom odovzdávania peňazí, bol
by sa prihlásil sám. Je presvedčená, že zo strany H. B. išlo o krivú svedeckú výpoveď, pretože jeho
tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami oboch žalovaných. Na pojednávaní 11.3.2024 žalovaní uvádzali,
že k odovzdaniu peňazí malo prísť na benzínovej pumpe vo firme Hydinár Gbely (kde sa benzínka

nenachádza) a na pojednávaní dňa 18.4.2024 svedok H. B. uvádza, že prišlo k odovzdaniu peňazí v hale
Holíč. Žalobkyňa si stojí za tým, že sa nikdy s H. B. nestretla v hale Holíč. Je presvedčená, že zo strany
svedka išlo o pomstu voči nej, keďže už v minulosti jej chcel uškodiť u bývalého zamestnávateľa a aj voči
nebohému M. K.. Svedčí o tom fakt, že ho videla 18.4.2024 ako sa po pojednávaní stretol so žalovanými
na parkovisku za autobusovou stanicou v E.. Čo sa týka svedectva jej syna O. C., išlo o vypovedanú

pravdu, ktorý bol svedkom prevodu peňazí z jej účtu na účet nebohého. Nič nespochybňuje fakt, že tieto
peniazemalibyťpoužiténaauto,keďžetotakajsynpotvrdil.Kúpuautavplnomrozsahuponechávalana
nebohom, keď ona sa autám nerozumie. Stojí si za tým, že sumu 4.000,- eur previedla na účet nebohého
M. K. za účelom kúpy auta, do ktorej ho nanútil on sám. Aj požiadanie nebohého o ruku, o čom svedčí
zásnubný prsteň a plánovanie svadby je vážna vec a tiež svoje deti o tom nebohý neinformoval, preto

nechápe, prečo by mal byť o kúpe vozidla pre ňu informovaný jej syn. Jedná sa len o vyšpekulovanú
zámienku zo strany žalovaných. Podľa žalobkyne ea zaujímavé, že právny zástupca žalovaných sa vo
vyjadrenínezapodievaljejnámietkou,žeOSSkalicanemalpripustiťdôkazvýsluchH.B.použvpodstate
vykonanom dokazovaní. OS Skalica sa ani nevysporiadal s jej oznámením, že po pojednávaní svedok
H. B. sa stretol na parkovisku so žalovaným.

21. Žalovaní 1 a 2 vo svojej duplike uviedli, že žalobkyňa v odvolaní žiada aby súd neprihliadal na
iné svedectvo, len na svedectvo jej syna O. M. C. z dôvodu, že tento trávil so žalobkyňou a otcom
žalovaných veľa času a mal s nimi dobrý vzťah. Výpoveď jej syna vo veci účelu použitia sumy 4.000,- eur
je však v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa a navyše v spojení s ďalšími dôkazmi nedáva logický zmysel.

Syn žalobkyne tvrdí, že tieto peniaze požičala žalobkyňa otcovi žalovaných za účelom zakúpenia auta.
V konaní bolo ale preukázané, že nebohý M. K. disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na
to, aby si zakúpil auto a z toho dôvodu sa výpoveď syna žalobkyne javí ako nepravdivá, čo správne
vyhodnotil súd prvej inštancie. Nebol ani daný žiaden dôvod na to, aby si otec žalovaných kupovalnové vozidlo, keďže mal k dispozícii dve autá. Aj v prípade, že by si nové auto kúpiť chcel, nebol
odkázaný na to, aby mu žalobkyňa finančne naň požičala, keďže v dedičskom konaní bolo preukázané,
že disponoval finančnými prostriedkami na bankovom účte a taktiež podielovými listami bánk, ktoré bolo

možné speňažiť. V prípade, ak by si chcel nové auto kúpiť, je taktiež veľmi nepravdepodobné, že by
žalovaných o tom neinformoval.

22. Žalovaní pokračovali, že žalobkyňa sa pokúsila opakovane spochybniť výpoveď svedka H. B. tým, že
jeho výpoveď a výpoveď H. Q. boli z pomsty voči M. K. a žalobkyni jeho družke. Toto tvrdenie označili za

nelogické. Žalobkyňa sama vo svojich podaniach uviedla, že s H. Q. a s H. B. sa otec žalovaných rozišiel
v zlom. Nie je potom zrejmé z akého dôvodu by títo svedkovia mali klamať a to de facto v prospech ich
otca. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že sa H. B. po svojej výpovedi stretol so žalovanými niekde pri autobusovej
stanici v E., toto tvrdenie je absolútne nepravdivé. Žalovaná 1 sa v uvedený deň vrátila do práce, preto
sa nemohla stretnúť s H. B.. Žalovaní sa s H. B. mimo súdneho pojednávania nikdy nestretli. Neexistuje
žiadny dôvod na to, aby H. B. na pojednávaní uviedol nepravdivé skutočnosti.

23. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením, že jej bola poskytnutá pôžička, pretože potrebovala peniaze pre
svojho syna, čo odôvodnila tým, že tento poberá výživné od otca v sume 500,- eur, avšak toto tvrdenie
ničím nepreukázala. Syn žalobkyne je dospelý, má ukončené vysokoškolské vzdelanie, v čase zaslania
predmetnej sumy mal 28 rokov. Tvrdenie, že mu otec vypláca výživné v sume 500,- eur sa javí ako

nepravdivé. Navyše aj v prípade, že by výživné v uvedenej výške poberal, nie je vylúčené, že potreboval
ďalšie peniaze. Zo stanoviska odvolateľky k vyjadreniu zo dňa 19.7.2024 je zrejmé, že táto naďalej
nijakým spôsobom nepreukázala na aký účel boli tieto peniaze určené. V konaní neboli predložené
žiadne dôkazy, že suma 4.000,- eur bola určená na kúpu vozidla, ktoré by bolo výhradne žalobkyne.
Odvolateľka v odvolacom konaní navrhuje, aby súd prihliadol na výpoveď jej syna O. M. C., avšak

táto tiež nepreukazuje jej tvrdenia. Je zrejmé, že neprišlo k bezdôvodnému obohateniu M. K. na úkor
žalobkyne a súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaní na
základe toho trvali na tom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pričom zároveň žiadali, aby
im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu (§ 124 ods. 1
CSP) použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebodoplniťdokazovanie (§383CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.
1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie

je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vo výrokoch
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

26. Keďže odvolanie žalobkyne neobsahovalo žiadnu námietku proti výroku I. preskúmavaného
rozsudku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 772,75 eur s príslušenstvom zastavené,

vdôsledkučiastočnéhospäťvzatiažalobyžalobkyňou,odvolacísúdposúdiacodvolaniežalobkynepodľa
jehoobsahu(čl.11ods.1Základnýchprincípova§124ods.1CSP)ustálil,žeodvolaniesmerujevýlučne
voči zamietajúcemu výroku II., prípadne závislému výroku III. o náhrade trov prvoinštančného konania.

27. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí a čiastočnom zastavení konania bola suma 4.000,-

eur s príslušenstvom, ktorá podľa žaloby a tvrdenia žalobkyne predstavuje bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaných ako dedičov a to plnením ich právnemu predchodcovi – otcovi M. K. bez právneho
dôvodu.28. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom,
ale i odvolateľom uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť správnosť skutkových úsudkov súdu
prvej inštancie vedúcich k záveru, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno ohľadne vzniku

predmetného bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho bolo potrebné žalobu zamietnuť a zároveň
posúdiť, či sa súd dopustil nesprávneho procesného postupu tým, že vykonal žalobkyňou namietaný
výsluch svedka H. H. B., so zameraním na to, či bolo v konaní preukázané tvrdenie žalobkyne, že sumu
4.000,- eur zaslala na účet nebohého M. K. za účelom kúpy jej osobného motorového vozidla, ku ktorej
napokon nedošlo.

29. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné na posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu
zdieľa jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,

pre ktorý by sa mal od odvolaním dotknutých skutkových záverov súdu prvej inštancie odchýliť, pričom
nezistil ani existenciu odvolateľkou tvrdeného nesprávneho postupu prvoinštančného súdu a preto
nemôže dať za pravdu žalobkyni. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba
nasledovné:

30. Žalobkyňa sa podanou žalobou, po jej čiastočnom späťvzatí v sume 772,75 eur s príslušenstvom,
domáha zaplatenia sumy 4.000,- eur s príslušenstvom argumentujúc tým, že predmetnú sumu zaslala
na účet nebohého otca žalovaných M. K. dňa 18.2.2022 za tým účelom, aby jej zakúpil osobné motorové
vozidlo, ku ktorej kúpe napokon nedošlo, pretože M. K. zomrel dňa XX.X.XXXX a peniaze jej neboli
vrátené. Zaplatenia uvedenej sumy sa domáhala od žalovaných ako dedičov nebohého. Pri prihlásení

tejto pohľadávky do dedičstva ale uviedla, že 4.000,- eur poskytla nebohému ako pôžičku za účelom
kúpy auta, ktoré chceli (zrejme spolu) kúpiť.

31. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany konania v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto

skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom
konaní je ustanovenie § 132 ods. 1 CSP v spojení s § 185 a nasl. CSP. Uvedené ustanovenia stanovujú
dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré

bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané

(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

32. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020, zdroj: ustavnysud.sk)

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk prvoinštančný súd v preskúmavanom
rozsudku správne uzavrel, že dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia a teda existenciu nároku na
žalovanú sumu ležalo na žalobkyni. V konaní pritom nebolo sporným a bolo preukázané, že z účtu
žalobkyne na účet nebohého M. K. dňa 18.2.2022 bola prevedená suma 4.000,- eur. Sporným bolo, akýbol účel tohto prevodu, keď žalobkyňa tvrdila, že malo ísť o peniaze na kúpu jej motorového vozidla,
ktorú mal zabezpečiť nebohý, pričom žalovaní toto popierali a tvrdili, že mohlo ísť o nájomné za užívanie
rodinného domu nebohého žalobkyňou, prípadne vrátenie pôžičky, ktorú nebohý poskytol žalobkyni.

Prvoinštančný súd pritom vo veci vykonal všetko stranami navrhnuté dokazovanie. Po oboznámení
sa s celým obsahom spisu a vykonaným dokazovaním odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel
k záveru, že žalobkyňa svoje dôkazné bremeno neuniesla, v dôsledku čoho jej žalobe nemohlo byť
vyhovené a musela byť zamietnutá.

34. Žalobkyňa na preukázanie jej tvrdení poskytla ako dôkaz vlastnú výpoveď, výpoveď svedka O. M. C.
(jej syna) a svedkyne L. P. M. (priateľky žalobkyne). Svedok O. C. vypovedal, že nebohý M. K. potreboval
od žalobkyne požičať peniaze na kúpu nového auta, čo ale nekorešponduje so zistením, že v dedičskom
konaní bolo preukázané, že zostatok na účte nebohého bol 14.119,82 eur. Naviac výpoveď tohto svedka
je v rozpore s tvrdením žalobkyne, ktorá tvrdila, že auto malo byť zakúpené pre ňu a nie pre nebohého.
Svedkyňa L. P. M. v tejto súvislosti uviedla iba to, že bola svedkom toho, ako nebohý M. K. hovoril

žalobkyni, aby si kúpila nové auto a od svedkyne mala informáciu, že pošle nebohému nejaké peniaze
na to nové auto. Uvedené vzájomne rozporné a nedostatočné dôkazy teda samé osebe nepostačujú
na preukázanie (žalovanými popretých) tvrdení žalobkyne.

35.Povyhodnotenípredsúdomprvejinštancievykonanéhodokazovaniaatokaždéhodôkazujednotlivo

a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo (§ 191 ods. 1 CSP), odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že žalobkyňa
neuniesla svoje dôkazné bremeno, keď nesporne a nad všetky pochybnosti nepreukázala svoje, oboma
žalovanými popreté, tvrdenie, že predmetnú sumu 4.000,- eur zaslala na účet nebohého M. K. za
účelom, aby jej zabezpečil kúpu motorového vozidla, ku ktorej napokon nedošlo a peniaze jej neboli

vrátené, Hoci žalobkyňa poskytla uvedené dôkazy na svoje tvrdenia, ich vyhodnotenie muselo vyústiť
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré vykonaným
dokazovaním neboli preukázané.

36. Na druhej strane prvoinštančný súd dôvodne vyslovil pochybnosť o vierohodnosti a objektivite

svedka H. H. B., vzhľadom na vzájomne nedobrý vzťah s nebohým M. K. a svedkom tvrdenú existenciu
nesplateného dlhu nebohého voči svedkovi a preto výpoveď tohto svedka ani nezohrala rolu pri
rozhodnutí prvoinštančného súdu. To ale nič nemení na predtým uvedenom závere, že žalobkyňa svoje
dôkazné bremeno v konaní neuniesla.

37. Odvolateľka tiež namietala, že súd nemal pripustiť výsluch svedka H. B., ktorý bol právnym
zástupcom žalovaných navrhnutý na predposlednom pojednávaní, čo zrejme odvolateľka považuje za
nesprávny procesný postup súdu, ktorým jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a teda za odvolací dôvod v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

38. Z obsahu spisu - zo zápisnice z pojednávania prvoinštančného súdu dňa 12.3.2024 vyplýva, že na
pojednávaní právny zástupca žalovaných navrhol predvolať svedka H. H. B.. Až následne súd na tomto
pojednávaní prijal procesné uznesenie, ktorým v zmysle § 153 CSP uplatnil sudcovskú koncentráciu
konania tým, že stranám dal lehotu 14 dní od pojednávania navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov,

prípadne predložiť dôkazy. Pojednávanie bolo odročené na 18.4.2024 s tým, že bude predvolaný
svedok H. B.. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že následne navrhovateľka podaním zo dňa 20.3.2024 (č.l.
103 spisu) navrhla vypočuť ako svedkyňu L. P. M.. Zo zápisnice z pojednávania súdu prvej inštancie dňa
18.4.2024 vyplýva, že sa dostavil ako svedok H. B., tak i svedkyňa L. P. M. a obaja boli na pojednávaní
súdom vypočutí.

39. V zmysle § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania (ods. 1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci
samej (ods. 3).40. Z predtým uvedeného vyplýva, že na pojednávaní dňa 12.3.2024 prvoinštančný súd s poukazom
na cit. ust. § 153 CSP uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, avšak až potom, ako právny zástupca

žalovaných navrhol vykonať dôkaz výsluchom svedka H. H. B.. Dôkaz výsluchom daného svedka
žalovanými bol teda navrhnutý včas predtým, ako by uplynula lehota na sudcovskú koncentráciu
konania. Napokon žalobkyňa navrhla dôkaz výsluchom predmetnej sudkyne neskôr až po pojednávaní
prvoinštančného súdu dňa 12.3.2024, avšak v rámci lehoty, ktorú súd v súvislosti s koncentráciou
konania poskytol stranám na navrhnutie dôkazov. Výsluch oboch uvedených svedkov bol vykonaný na

jednom a tom istom pojednávaní. Odvolací súd je preto toho názoru, že obe strany navrhli vykonanie
predmetných dôkazov včas, nie v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania. Vychádzajúc
z uvedeného potom nie je zrejmé z akého dôvodu by nemal súd prvej inštancie žalovanými navrhnutý
dôkaz výsluchom svedka H. H. B. pripustiť resp. vykonať, zároveň keď rovnako pripustil a vykonal až
neskôr žalobkyňou navrhnutý dôkaz výsluchom danej svedkyne.

41. S poukazom na uvedené odvolací súd uzatvára, že výsluchom svedka H. H. B. nedošlo
k nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, čo by malo zakladať odvolací dôvod v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

42. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, najmä keď výpoveď svedka H. B. nebola pre

rozhodnutie danej veci relevantná, bolo bez významu, naviac nepreukázané, tvrdenie odvolateľky, že
po pojednávaní sa svedok H. B. mal stretnúť na parkovisku so žalovanými.

43. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu

sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

44. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením preskúmavaného

rozsudku súdom prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalobkyne, odvolací
súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu - v zamietajúcom výroku II. ako
i v závislom a vecne správnom, ani osobitne odvolacími dôvodmi nenapadnutom, výroku III. o náhrade
trov prvoinštančného konania, ako vo výrokoch vecne správny s použitím ust. § 387 CSP potvrdil.

45. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
(v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže
týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už
úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená a ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto
žalovaným 1 a 2 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

46. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).